Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200349
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov

senátu Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: BAVEX K2.sk,
s.r.o., Rázusova 25, 040 01 Košice, IČO: 36 205 575, právne zastúpeného spoločnosťou: POPOVIČ &
PARTNERS s. r. o., Timonova 4B, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102584099/2021 zo
dňa 15.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102584099/2021 zo dňa

15.12.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 383611/2021 zo dňa 12.08.2021 a vec vracia na
ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u daňového subjektu: BAVEX K2.sk, s.r.o.,

Rázusova 25, 040 01 Košice, IČO: 36 205 575 (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu, ktorej predmetom
bola daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia: november 2012, december
2012, január 2013, február 2013, január 2014, február 2014 a marec 2014. Daňová kontrola sa
podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 103227100/2016 zo dňa 27.05.2016 začala dňa 30.06.2016
a skončila sa dňa 09.06.2017, doručením Protokolu č. 101236545/2017 zo dňa 06.06.2017 (ďalej len
„Protokol“) spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101261554/2017 zo
dňa 08.06.2017.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 383611/2021 zo dňa 12.08.2021 (ďalej
len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel dane v sume 892,90 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014.

3. Konkrétne správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2014 z faktúr
dodávateľa: A. B. – HORSZAL, Drahňov 191, 076 74 Drahňov, IČO: 33 868 875 (pozn. podnikateľský

subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o
živnostenskom oprávnení ku dňu 10.11.2020) (ďalej len „Dodávateľ“), a síce z:
a) faktúry č. 32014 (int. č. DF 14/117) vystavenej dňa 01.04.2014- predmet fakturácie: vykonané práce pre žalobcu; podľa vyjadrenia Dodávateľa šlo o čistiace práce
uskutočnené v rotačnej peci č. 2, 1 a 4 spoločnosti Carmeuse Slovakia s. r. o., v závode v areáli U. S.
STEEL, ktoré mali byť vykonané zamestnancami Dodávateľa (v počte cca 8) vo februári 2014

- celková suma: 5 001 eur, z toho základ dane: 4 167,50 eur a 20 % DPH: 833,50 eur,
b) faktúry č. 42014 (int. č. DF 14/108) vystavenej dňa 01.04.2014
- predmet fakturácie: vykonané práce pre žalobcu; podľa vyjadrenia Dodávateľa šlo o demontážne práce
– vyberanie azbestu na stavbe ZŠ Prešov, ktoré mali byť vykonané zamestnancami Dodávateľa (v počte
cca 3 + ním samým) v marci 2014.

- celková suma: 356,40 eur, z toho základ dane: 297 eur a 20 % DPH: 59,40 eur,
keďže žalobca nepreukázal dodanie predmetných zdaniteľných obchodov ( služieb ) osobou uvedenou
na faktúrach.

4. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, doručené správcovi dane dňa
28.09.2021, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102584099/2021 zo dňa 15.12.2021 (ďalej

len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo
doručené žalobcovi dňa 10.01.2022.

5. Žalovaný vo vzťahu k neuznaným faktúram uviedol, že:
- daňový subjekt svoj nárok preukazoval predložením ručne vypísaných faktúr a objednávok, pričom k

faktúre č. 42014 zo dňa 01.04.2014 nebola vyhotovená ani písomná objednávka
- medzi žalobcom a Dodávateľom nebola uzatvorená žiadna zmluva o vykonaní prác, ktoré mali byť
predmetom daných faktúr, hoci mali spolupracovať dlhodobo (od roku 2002)
- Dodávateľ za preverované obdobie nepodal daňové priznanie k DPH, ani kontrolný výkaz, čím bolo
preukázané, že z deklarovaného obchodu neodviedol daň do štátneho rozpočtu.

- práce podľa faktúry č. 32014 zo dňa 01.04.2014 mali vykonať 8 zamestnanci Dodávateľa a podľa
faktúry č. 42014 zo dňa 01.04.2014 mali práce spolu s Dodávateľom vykonať 3 jeho zamestnanci, pričom
počas daňovej kontroly a ani v rámci vyrubovacieho konania toto tvrdenie nebolo preukázané, keďže za
preverované obdobie podal Dodávateľ hlásenie, v ktorom neuviedol žiadneho zamestnanca, ktorému
by vyplácal príjem zo závislej činnosti,

- predložené doklady o vykonaní testov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“)
zamestnancov Dodávateľa sa netýkali preverovaného obdobia,
- v súvislosti s faktúrou č. 32014 zo dňa 01.04.2014 neboli preukázané ani povolenia Dodávateľa a
jeho zamestnancov na vstup do areálu U.S.STEEL Košice, s. r. o.
- súpis prác s vyčíslením odpracovaných hodín odporoval Dodávateľovým tvrdeniam a predloženým

dôkazom

II. Správne súdne konanie

6. Správnou žalobou zo dňa 09.03.2022, doručenou správnemu súdu (v tom čase Krajskému súdu

v Košiciach) dňa 10.03.2022, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného
č. 102583262/2021 zo dňa 15.12.2021, č. 102583504/2021 zo dňa 15.12.2021 č. 102583605/2021
zo dňa 15.12.2021, č. 102583701/2021 zo dňa 15.12.2021, č. 102583900/2021 zo dňa 15.12.2021,
č. 102583973/2021 zo dňa 15.12.2021 a č. 102584099/2021 zo dňa 15.12.2021, vrátane im
predchádzajúcim rozhodnutiam správcu dane, ktorými bolo rozhodnuté o vyrubení rozdielu dane za

zdaňovacie obdobia november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, január 2014, február
2014 a marec 2014 (ďalej len „zdaňovacie obdobia“). V rámci správnej žaloby žalobca žiadal v súlade
s § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) o
nariadenie pojednávania.

7. Predmetná vec bola pridelená do konania pod sp. zn. 8S/16/2022. Správny súd (v tom čase Krajský
súd v Košiciach) uznesením č. k. 8S/16/2022-423 zo dňa 23.06.2022 vylúčil na samostatné konanie o.
i. aj preskúmanie rozhodnutia žalovaného, konanie o ktorom je vedené pod sp. zn. KE-8S/64/2022.

8. Žalobca odôvodnil podanie správnej žaloby poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.

Podľa neho došlo rozhodnutím žalovaného a správcu dane k:
A. porušeniu procesných práv žalobcu:
- k porušeniu procesných práv malo dôjsť postupom správcu dane, ktorý rozhodol samostatnými
rozhodnutiami za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Správca dane vyzval žalobcu jednou výzvou k všetkýmdaňovýmveciamuvedenýchzdaňovacíchobdobí,anáslednerozhodolonichsamostatne.Poukazomna
§ 68 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Daňový poriadok“) žalobca zdôraznil, že takýto postup správcu dane z Daňového poriadku

nevyplýva, a teda jedno daňové konanie sa má meritórne skončiť iba jedným rozhodnutím, o čom svedčí
aj používanie jednotného čísla v zákonnej úprave vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu. Opačný záver
vedie k tomu, že by prípadná otázka zákonnosti a správnosti vedenia jedného vyrubovacieho konania
mala byť posudzovaná paralelne v siedmich odvolacích konaniach. Žalobca mal tak za to, že správcom
dane zvolený postup je porušením princípu zákonnosti a práva daňového subjektu na zachovanie práv

a právom chránených záujmov.
- k ich porušeniu malo dôjsť aj v dôsledku kvalifikovaných prieťahov vo vyrubovacom konaní v trvaní
viac ako 50 mesiacov. Žalobca zdôraznil, že hoci za vykonanie úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane
alebo rozdielu dane sa podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku považuje doručenie protokolu z daňovej
kontroly, avšak len v takom prípade, ak za doručením protokolu bude správca dane riadne pokračovať
v úkonoch smerujúcich k vyrubeniu dane prostredníctvom vyrubovacieho konania realizovaného bez

kvalifikovaných prieťahov vo výraznom rozsahu. Podľa žalobcu vo všetkých posudzovaných daňových
veciach došlo k zániku práva vyrubiť daň v súlade s § 69 ods. 1 Daňového poriadku, a to najneskôr
uplynutím dňa 31.12.2019. Z uvedeného dôvodu mal správca dane ex lege zastaviť vyrubovacie konanie
postupom podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku. Rozhodnutie správcu dane a nadväzujúce
rozhodnutie žalovaného boli vydané v rozpore so zákonom a sú v zmysle § 64 ods. 2 písm. c) Daňového

poriadku nulitnými rozhodnutiami, ktoré nemajú právne účinky.
- žalobca ďalej namietol neúplnosť daňového spisu. Správca dane má povinnosť riadne viesť
administratívny spis a v tej súvislosti, ak si správca dane zapožičia doklady, potom má povinnosť
pred ich vrátením zabezpečiť vyhotovenie kópie. Žalobca má za to, že pojem „zapožičané doklady“ je
potrebné vykladať ako doklady, ktoré boli niekedy v priebehu správy daní zapožičané správcovi dane

(a teda sa nejedná iba o doklady v čase ich fyzického zapožičania správcovi dane). Riadne vedenie
administratívneho spisu žalobca spochybnil aj tým, že mu bol pri dvoch nazretiach predložený správcom
dane v rôznom rozsahu. Zo zoznamu prevzatých dokladov a zápisnice o vrátení dokladov žalobcovi nie
je zrejmé, aký rozsah dokladov mal správca dane k dispozícií a aký rozsah dokladov správca dane vrátil
žalobcovi. Nedostatkom administratívneho spisu je aj chýbajúca zápisnica zo dňa 23.12.2024 o podaní

vysvetlenia C. A., pričom neskôr bola doložená len kópia tejto zápisnice. Z uvedeného nie je zrejmé či
kópia sa zhoduje s originálom. Zároveň žalobca namietol zákonnosť tohto dôkazu.
- porušením procesných práv došlo aj nesprávnym uplatnením koncentrácie. Žalobca považuje rozdiel
medzi tým, či sa správca dane námietkami zaoberá a medzi tým, či sa s nimi vo svojej právnej úvahe
riadne vysporiada. Hoci sa správca dane s námietkami žalobcu vo vyrubovacom konaní zaoberal, mal

preto povinnosť sa s nimi aj riadne vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo však neurobil.
K rozšíreniu argumentácie žalobcu oproti vyjadreniu k protokolu došlo z nevyhnutných dôvodov na
strane správcu dane, keď na rozdiel od protokolu, v ktorom správca uvádza pochybnosti o reálnosti
deklarovaných obchodov, v zápisnici o ústnom pojednávaní z 31.03.2021 už uviedol pochybnosti o
dodaní deklarovaných obchodov osobou uvedenou na faktúre, teda správca dane vo vyrubovacom

konaní zásadne zmenil svoje skutkové závery, uvedené v Protokole, a to bez toho aby došlo k zásadnej
zmene rozsahu zistených skutkových okolností alebo bez toho, aby uvedený postup hodnoverným a
relevantným spôsobom zdôvodnil.
- žalobca namietol aj porušenie procesných povinností vyrozumenia o výsluchu konkrétneho svedka.
Z gramatického výkladu § 25 ods. 4 Daňového poriadku je zrejmé, že Daňový poriadok hovorí „o

vyrozumení o výsluchu svedka“ a nie „o vyrozumení o konaní výsluchu svedka“, a teda správca dane
za účelom dodržania zákonnej povinnosti podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku nemá iba vyrozumieť
o konaní tohto úkonu (miesto a čas). Takýmto postupom správca dane zasiahol do práva žalobcu na
zachovanie riadnej prípravy na plánovaný procesný úkon – výsluch svedka, keďže z dôvodu absencie
individualizácie svedka sa nemohol relevantne pripraviť na takýto úkon a klásť svedkovi otázky.

B. nesprávnemu právnemu hodnoteniu veci:
- žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s rozhodovacou činnosťou Súdneho
dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). Žalovaný nezohľadnil rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ, ktorými argumentoval žalobca pri hodnotení predpokladov uplatnenia práva na odpočítanie dane,
keďže tie obsahujú všeobecné kritériá pre to, kedy môže dôjsť k odmietnutiu práva na odpočítanie dane

z dôvodov existujúcich na strane dodávateľov daňového subjektu, t. j. nepreukázanie uskutočnenia
dodávky deklarovaným dodávateľom.
- k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo aj v súvislosti s doktrínou deklarovaného dodávateľa.
Poukazujúc na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 a C-430/19, ako aj rozsudok veľkéhosenátu NS SR sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021 má za to, že došlo k zásadnému zúženiu
možnosti uplatnenia doktríny deklarovaného dodávateľa v neprospech daňových subjektov pri reálne
uskutočnených zdaniteľných obchodoch. Žalobca mal za to, že v danom prípade nie je možné na vec

uplatniť doktrínu deklarovaného dodávateľa.
- nakoniec k nesprávnemu hodnoteniu veci došlo aj prerozdelením dôkazného bremena v rozpore so
zákonom. Žaloba nesúhlasí so záverom žalovaného, že prerozdelenie dôkazného bremena závisí od
toho, aký dôvod odmietnutia práva pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty si zvolí správca dane.
Žalobca uviedol, že vykonanými dôkazmi v daňovej veci došlo z jeho strany k uneseniu dôkazného

bremena, a to pre všetky reťazce dodania, ktoré boli sporné. V prípade, ak by mu malo byť priznanie
tohto práva odopreté, mal žalovaný vykonať dokazovanie tak, aby preukázal, že došlo zo strany žalobcu
k účasti na daňovom podvode. Žalobca má za to, že vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane
zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, ktorý ho neuniesol.
C. arbitrárnemu hodnoteniu skutkových otázok:
- podľa žalobcu došlo k arbitrárnemu hodnoteniu skutkových otázok prenášaním zodpovednosti za

porušenie povinností tretích osôb na žalobcu. Samotným vystavením faktúry s daňou vznikla p. B.
daňová povinnosť, ktorú mal uviesť v daňovom priznaní. Preto z uvedeného vyplýva jedine to, že p. B.
porušil svoju povinnosť riadne podať daňové priznanie a táto skutočnosť nepreukazuje to, že k plneniam
poskytnutým p. B. nedošlo. Žalovaný svoje ničím nepodložené podozrenia voči žalobcovi zakladá na
zistených, predpokladaných, resp. domnelých porušeniach daňových povinností na strane tretích osôb.

Žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť a ani vedieť o skutočnostiach, ktoré vytýka týmto
osobám.
- ďalej k nemu malo dôjsť nedostatočným objasnením skutkového stavu. Žalovaný vytkol žalobcovi, že
nepreukázal svoje tvrdenia konkrétnejšími a overiteľnými informáciami, pričom takýto záver považuje
žalobca za hrubé zovšeobecnenie. Žalobca predložil celú dokumentáciu vzťahujúcu sa k jednotlivým

zdaniteľným plneniam, preukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení pre svojho odberateľa a svedkovia
potvrdili realizáciu plnení. Namieta, že mu je vytýkané nepredloženie dôkazov tretími osobami resp.
sú mu vytýkané skutočnosti týkajúce sa vzťahov dodávateľov žalobcu a ich subdodávateľov, pričom
žalobca nemal reálnu možnosť preukázať tieto skutočnosti. Žalobca napriek Protokolu a vydaným
rozhodnutiam nevie, aké iné dôkazy mal predložiť, resp. navrhnúť na vykonania, za účelom preukázania

jeho tvrdení a odstránenia žalovaným uvádzanej nejasnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
dôkazy, ktoré žalovaný nevykonal, hoci ich žalobca navrhol, a síce žalovanému nebolo jasné ako mohol
p. A. B. dodať služby, ak disponoval len štyrmi oficiálnymi zamestnancami a neskôr žiadnymi oficiálnymi
zamestnancami, a to napriek tomu, že Dodávateľ so žalobcom spolupracuje dlhoročne, žalobca predložil
denné záznamy, poukázal na to, že odberateľ poskytnuté služby schválil. A. B. mohol služby vykonať aj

prostredníctvomosôb,ktorémalmimoplatnýpracovnýpomeratonemalžalobcaakoskontrolovať,preto
navrhol žalovanému vykonať výsluch vedúceho zamestnanca odberateľa p. D. s cieľom identifikácie
osôb, ktoré mali služby poskytovať. Žalovaný však návrh na doplnenie dokazovania nevykonal.
- nakoniec sa arbitrárnosť žalovaného prejavila v nesprávnych záveroch týkajúcich sa skutkového
stavu. Žalobca namietol opomenutie najvýznamnejšej otázky pri hodnotení skutkového stavu, a síce

žalovaný pri použití doktríny deklarovaného dodávateľa neuviedol svoj jednoznačný názor o tom, či
deklarovaný dodávateľ sám alebo prostredníctvom iných osôb mohol zabezpečiť plnenia pre žalobcu.
Túto skutočnosť považoval iba za spornú. Vo veci teda neboli skutkovo preukázané také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odopretie práva na priznanie odpočítanie dane žalobcovi z toho právneho dôvodu,
ktorý vo svojich rozhodnutiach žalovaný použil.

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.10.2022, v ktorom konštatoval, že
rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené, vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
Nakoľko žalobné dôvody korešpondujú s odvolacími námietkami, žalovaný v tomto smere zotrval na
svojej argumentácií uvedenej v napadnutom rozhodnutí. K žiadosti žalobcu na nariadenie pojednávania

v danej veci uviedol, že ju berie na vedomie a súhlasí s nariadením pojednávania.

10. Dňa 24.11.2022 bolo správnemu súdu doručené stanovisko žalobcu (tzv. replika), ktorá bola
následne doplnená podaním zo dňa 22.02.2023, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca zotrval na
dôvodoch podanej správnej žaloby, ktoré opätovne zhrnul aj v reakcii na vyjadrenie žalovaného k

správnejžalobezodňa03.10.2022,azároveňnapodporusvojichtvrdenípredložilrozsudokNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, v ktorom sa Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky zaoberal o. i. aplikáciou rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/2019 Vikingo.11. Na repliku žalobcu, vrátane jej doplnenia, už žalovaný nereagoval.

12. Správny súd prejednal predmetnú právnu vec v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
pojednávaní, konanom dňa 25.11.2025, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na jeho doterajších
stanoviskách.Žalovanýneúčasťsvojhozástupcunapojednávaníospravedlnilpodanímdoručenýmsúdu
dňa 24.11.2025, kde zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

III. Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

16. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

20.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

28. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry
sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa

vyhotovila faktúru.

29. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a
to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom EÚ.

30. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ a aj Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) obmedzené len v prípadoch, ak
zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému
podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní
dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného
bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné

bremeno správca dane.

31. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle

judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

32. Podľa zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú:
(I) existencia zdaniteľného plnenia,
(II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a

(III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti.
Formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej

osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

33. Je potrebné zdôrazniť, že hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie DPH nepredstavuje dodanie
tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ale hmotnoprávnou podmienkou odpočtu je status
dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou (resp. v súlade so Smernicou platiteľom dane). Samotné
označenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou odpočtu. Avšak za stavu, ak podľa
tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu k dodaniu plnenia, z ktorého si uplatňuje odpočet malo

dôjsť dodávateľom označeným na faktúre, potom splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu dodania
plnenia platiteľom je posudzované vo vzťahu k takto deklarovanému dodávateľovi.34.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má

dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,

potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

IV. Posúdenie veci správnym súdom

35. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
8S/16/2022. Následne po vylúčení konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného bola vec vedená
pod sp. zn. 8S/64/2022. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach.
V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo dané konanie vedené pod sp.
zn. KE-8S/64/2022.

36.Správnysúdakovecneamiestnepríslušnýsúdnakonanieovšeobecnejsprávnejžalobepodľa§10,
§ 13 ods. 1 a § 177 a nasl. SSP, preskúmal rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov podľa § 134 ods. 1 SSP
a § 183 SSP a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), v

zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom 25.11.2025 dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

37. Správny súd sa najskôr zaoberal námietkami žalobcu v správnej žalobe súhrnne označených ako
nesprávne právne hodnotenie veci a arbitrárne hodnotenie skutkových otázok.

38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 892,90 eur na DPH
za zdaňovacie obdobie marec 2014, a to z titulu nepreukázania dodania zdaniteľných obchodov osobou
uvedenou na faktúrach.

39. Keďže predmet správneho súdneho prieskumu je vymedzený rozhodnutím žalovaného a v ňom
uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom
dopĺňať, modifikovať či inak korigovať, správny súd posúdil (v rozsahu žalobných námietok) zákonnosť
záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z označených

zdaniteľných obchodov v intenciách skutkových a právnych tvrdení formulovaných v jeho rozhodnutí v
spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a dostatočnosti ich odôvodnenia.

40. Ako už bolo povedané na inom mieste tohto rozsudku, dodanie tovaru dodávateľom uvedeným
na faktúre nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty,

hmotnoprávnou podmienkou odpočtu je status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou (resp.
platiteľom dane). Pričom samotné označenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou
odpočtu. Avšak za stavu, ak podľa tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu k dodaniu plnenia,
z ktorého si uplatňuje odpočet malo dôjsť dodávateľom označeným na faktúre, potom splnenie
hmotnoprávnej podmienky odpočtu dodania plnenia platiteľom je posudzované vo vzťahu k takto

deklarovanému dodávateľovi.

41. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov vo veciach
neuznania práva na odpočet dane pre nesplnenie zákonných (hmotnoprávnych) podmienok odpočtuje posúdenie hodnotenia súhrnu (corpusu) dôkazov, ktorými finančné orgány pri svojom rozhodovaní
disponovali. Teda dôkazov produkovaných daňovým subjektom na preukázanie jeho tvrdení a dôkazov
produkovaných finančnými orgánmi, o ktoré opierajú spochybnenie tvrdení daňového subjektu.

Neopomenuteľným predpokladom takého posúdenia je aj relevantné ustálenie vo vzťahu, ku ktorej
konkrétnej zákonnej (hmotnoprávnej) podmienke odpočtu bol corpus dôkazov vyhodnocovaný, nakoľko
dôsledné rozlišovanie medzi jednotlivými zákonnými (hmotnoprávnymi) podmienkami odpočtu dane
môže byť v okolnostiach konkrétnej veci určujúcim pre posúdenie a hodnotenie samotnej dôkaznej
situácie a tým správnosti skutkových záverov a na ne nadväzujúcich právnych záverov finančných

orgánov o splnení podmienok odpočtu.

42. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR)
kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť
jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet

tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo
dňa 25.05.2021), nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch
obchodnéhoreťazca,nedodržanievnútroštátnychprávnychpredpisovvoblastiúčtovníctva,ekonomická

neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), nedisponovanie príslušným oprávnením
na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci E. C., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

43. Správny súd, po oboznámení sa s dôvodmi pochybností finančných orgánov o preukázanosti

dodaniaplnenídeklarovanýmdodávateľom(akosútietozhrnutévčastiI.tohtorozsudku),ajspoukazom
na vyššie formulované judikatórne kritéria a s dôrazom na neutralitu DPH, dospel k záveru o dôvodnosti
žalobnejnámietkyonesplnenípodmienokpreaplikáciuodopretiaodpočtupodľadoktrínydeklarovaného
dodávateľa.

44. Ak správca dane zhodne so žalovaným odôvodnili pochybnosti o dodaní plnení deklarovaným
dodávateľom svojimi zisteniami o ukončení činnosti fyzickej osoby so značným časovým odstupom
po datovaní kontrolovaných zdaniteľných plnení resp. o nekontaktnosti nástupcov a nemožnosťou
preverenia plnení u dodávateľa, resp. nedostatočným personálnym či materiálnym vybavením
dodávateľa či jeho subdodávateľov ako aj nevierohodnosťou výpovede svedka, ktorý bol dodávateľom

a potvrdil dodanie plnení žalobcovi, podľa názoru správneho súdu takéto zistenia neboli spôsobilé
spochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

45. Zároveň je potrebné dodať k vzťahu k dodávateľovi A. B., že ani ostatné zistenia správcu a

žalovaného o tom, že nebola uzatvorená písomná zmluva so žalobcom, či zistenia o nepreukázanosti
identity osôb, prostredníctvom ktorých boli práce vykonané, sa nejavia ako spôsobilé spochybniť, tak
dodanie plnení deklarovaným dodávateľom, ako ani dôveryhodnosť potvrdenia dodania samotným
dodávateľom. Osobitne nie za stavu, ak reálne dodanie prác priamo odberateľovi žalobcu bolo
preukázané.

46. Uvedené závery boli v predmetnej veci rozhodujúce pre posúdenie žaloby ako dôvodnej a pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

47. Správny súd sa ďalej zaoberal aj námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho hodnotenia, ku

ktorému malo dôjsť podľa žalobcu aj v súvislosti s prerozdelením dôkazného bremena v rozpore so
zákonom. Túto námietku však správny súd nepovažuje za dôvodnú, pretože tak, ako bolo uvedené
vyššie, primárnym nositeľom dôkazného bremena k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok
odpočtu je daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH, pričom v procese dokazovania dochádza k
presunu dôkazného bremena na správcu dane, ktorý preveruje tvrdenia a dôkazy daňového subjektu a

v prípade zistení zakladajúcich dôvodné pochybností o týchto tvrdeniach a dôkazoch a ich oboznámenia
s daňovým subjektom, dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt, a to aj
opakovane.48. Pokiaľ ide o námietku arbitrárneho hodnotenia skutkových otázok, najmä v prípade prenášania
zodpovednosti za porušenie povinností tretích osôb, správny súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti
zisteniasprávcudaneoporušenípovinnostitretíchosôb,čiuždodávateľovalebosubdodávateľov,akoaj

o prípadnom zániku, zlúčení či iných zmenách u týchto subjektov, či nemožnosť preverenia zdaniteľných
obchodov u týchto subjektov, nie je možné považovať za prenášanie zodpovednosti za porušenie
povinností tretích osôb na žalobcu. Ide len o zistenia, ktoré môžu vzhľadom k celkovej dôkaznej situácii
podporiť pochybnosti správcu o unesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k jeho
tvrdeniam o splnení zákonných podmienok odpočtu. Ako však vyplýva z vyššie uvedených záverov

správneho súdu v posudzovanej veci vzhľadom k celkovej dôkaznej situácii, takéto zistenia nemohli
mať ani podporný charakter. Preto túto námietku hodnotil správny súd ako bezpredmetnú bez možného
dosahu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

49. Vo vzťahu k nedostatočnému objasneniu skutkového stavu a nesprávnemu záveru o ňom, s
poukazom na nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov na odstránenie správcom dane resp.

žalovaným tvrdených pochybností vo vzťahu k dodaniu zdaniteľných plnení Dodávateľom a zaujatia
stanoviska či deklarovaný Dodávateľ mohol zabezpečiť plnenia pre žalobcu, správny súd uvádza, že
vzhľadom na ostatné svoje vyššie formulované závery o nespôsobilosti zistení správcu dane vyvolať
dôvodnú pochybnosť o dodaní plnení žalobcovi deklarovaným dodávateľom, túto námietku hodnotil ako
bezpredmetnú bez možného dosahu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

50. Ďalej sa správny súd zaoberal námietkou týkajúcou sa porušenia procesných práv žalobcu.

51. Námietku ohľadom rozhodovania správcu dane samostatnými rozhodnutiami za jednotlivé
zdaňovacie obdobia, napriek tomu, že bolo o nich vedené jedno spoločne vyrubovacie konanie

a daňová kontrola, správny súd nepovažoval za dôvodnú. Hoci takýto spôsob rozhodovania v
nadväznosti na jednu daňovú kontrolu a jedno vyrubovacie konanie vedené vo vzťahu k niekoľkým
zdaňovacímobdobiam,nepochybnevytvárasituáciu,keďzákonnosťpriebehutejistejdaňovejkontrolya
vyrubovacieho konania sa môže stať predmetom posudzovania v rôznych odvolacích konaniach, to však
ešte nezakladá nezákonnosť takého postupu. Odvolací správny orgán, ktorý je vo všetkých prípadoch

totožný, disponuje procesnými možnosťami, aby sa vo svojej rozhodovacej činnosti s takouto situáciou
vysporiadal v rámci rešpektovania všeobecnej požiadavky vyjadrenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku,
podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

52. Rovnako ani námietku kvalifikovaných prieťahov vo vyrubovacom konaní, správny súd nepovažoval
za dôvodnú, keďže v danej veci nebolo možné identifikovať kvalifikované prieťahy takého rozsahu,
ktoré by mohli byť základom pre právny dôsledok na plynutie lehoty na vyrubenie rozdielu dane. Preto
posudzovanie hypotetickej možnosti takýchto prieťahov vyvolať žalobcom mienený dôsledok, je bez
právneho významu.

53. Námietku porušenia procesných práv žalobcu spočívajúceho v neúplnom (daňovom)
administratívnom spise, správny súd považoval za čiastočne dôvodnú, nakoľko vo všeobecnosti
je neprípustné, aby obsah administratívneho spisu bol spätne menený a predkladaný účastníkovi
konania k nahliadnutiu v odlišnom obsahu. Taktiež je možné prisvedčiť žalobcovi, že z obsahu

administratívnehospisumusíbyťzrejmýobsahvšetkýchdôkazovpredloženýchtakúčastníkomkonania,
ako aj vykonaných správnych orgánom, kedy z tejto požiadavky vyplýva, aby súčasť administratívneho
spisu tvorili, ak nie originály, tak potom kópie dokladov predložených účastníkom v konaní, ak originály
boli účastníkovi vrátené. V okolnostiach posudzovanej veci však táto žalobná námietka nenasvedčuje
takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

54. Čo sa týka námietky nesprávneho uplatnenia koncentrácie, správny súd neustálil vadu
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného, ktorá by spočívala
v nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu uplatnenými vo vyrubovacom konaní, čo potvrdzuje aj

obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, z ktorého sú zrejmé a náležite vymedzené dôvody, pre
ktoré nebolo uznané právo na odpočet dane. Zároveň je potrebné dodať, že samotná správnosť
či nesprávnosť záverov formulovaných v napadnutom rozhodnutí, nie je určujúca pre posúdenie
dostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia.55. Poslednou námietkou týkajúcou sa porušenia procesných práv žalobcu bolo porušenie povinnosti
správcu dane o vyrozumení o výsluchu svedkov. Aj táto námietka však bola správnym súdom

vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko bola žalobcom formulovaná všeobecne, bez toho, aby
konkretizoval, v prípade ktorých svedkov došlo k porušeniu jeho procesných práv. Napriek tomu je
potrebné vo všeobecnej rovine prisvedčiť názoru žalobcu, že pri vyrozumení o výsluchu svedka nestačí
len vyrozumenie o konaní úkonu ale má byť uvedená totožnosť osoby, ktorá má byť vypočúvaná, čo
je primárnym predpokladom vytvorenia možnosti efektívneho realizovania procesných práv účastníka

konania pri výsluchu svedka.

V. Záver a rozhodnutie o trovách konania

56. Správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a preto dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného, vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy charakterizujú

nesprávne právne závery v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Z tohto dôvodu správny súd obe uvedené
rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

57. V správnom konaní, po vrátení veci, bude potrebné túto náležite právne posúdiť a prijaté závery
dostatočne odôvodniť, pri zachovaní viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v

tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že priznal úspešnému
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (výrok II).

59.Totorozhodnutieboloprijatésenátomsprávnehosúduvpomerehlasov3:0(podľa§139ods.4SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP).