Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322205073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322205073.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobkyne: R.. Y. J.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. W. 6, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Milan Trylč, advokát, so
sídlom J. Kráľa 12, 905 01 Senica, proti žalovanému: R.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. F.,
zastúpený: Advokátska kancelária Jurika & Keltoš, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava,

o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k.
B3-63C/72/2022-114 zo dňa 31. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-63C/72/2022-114 zo dňa 31.
mája 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B3-63C/72/2022-114 zo dňa 31. mája 2024, uložil

žalovanému povinnosť vypratať rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra
„C“, č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H. Q., obec: H. Q., okres: M., do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 31.10.2022 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosť rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/
XXX, zapísanom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H. Q., obec: H. Q., okres: M.. Rozsudkom

bývalého Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 11C/97/2020-69, zo dňa 11. apríla 2022,
právoplatným dňa 23.06.2022, bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku a bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Podľa Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, Okres: M., Obec: H. Q., Katastrálne územie: H. Q., „Údaje
platné k 28.10.2022,“ je žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti uvedenom vo výroku tohto rozsudku,
v spoluvlastníckom podiele 1/1. Na pojednávaní dňa 31.05.2024 žalobkyňa uviedla, že žalovaný v

dome naďalej býva. Adresovala som mu šesť výziev na vysťahovanie, posledná, šiesta bola zo dňa
05.07.2023, na žiadnu z nich nereagoval.Uvedená výzva zo dňa 05.07.2023, je označená ako „Vec:
Šiestavýzvanavysťahovanieaokamžitévypratanienehnuteľnosti,opätovnávýzvanazaplatenieušlého
nájmu, ušlých záloh za energie, zaplatenie poplatku v dôsledku neoprávneného odberu pitnej vody.“ Jej
obsah je nasledovný: „Zároveň Vás už šiestykrát /prvýkrát listom zo dňa 07.08.2022, druhýkrát listom
zo dňa 24.10.2022 a tretíkrát listom zo dňa 07.11.2022, štvrtýkrát listom zo dňa 13.01.2023, piatykrát

listom zo dňa 10.02.2023/, vyzývam na okamžite vypratať nehnuteľnosť. Vyzývam Vás na zaplatenie
celej dlžnej čiastky v celkovej výške 65843,21 eur do 10.07.2023 na môj účet M XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX prevodom, ktorá sa skladá z dlžnej čiastky za rok 2022, čo činí 30798 eur, /ušlé nájomné
za rok 2022 do 31.12. 2022 za 1291 dní vo výške 120 eur za deň spolu 22920 eur, ušlých záloh za
energie do 31.12. 2022 za 191 dní vo výške 8 eur za deň, spolu 1528 eur, depozit vo výške 3600 eur,
ušlé nájomné za užívanie pozemku a záhrady s vírivkou od 07.11.2022 do 31.12.2022 za 55 dní vo

výške 50 eur denne, to je 2750 eur, spolu za rok 2022 je to 30798 eur, ušlé nájomné od 01.01.2023 do
05.07. 2023, spolu za 186 dní vo výške 22.320 eur, ušlé zálohy za energie za rok 2023 od 01.01.2023do 05.07.2023 za 186 dní vo výške 9 eur denne, vo výške 1674 eur, ušlé nájomné za užívanie pozemku
a záhrady s vírivkou od 01.01.2023 do 05.07.2023 za 186 dní vo výške 9300 eur, spolu za rok 2023 vo
výške33924eurdlžnejčiastkyzarok2023,čočiní33294eur,nákladyzaneoprávnenýodberpitnejvody,

čo činí 1320 eur a zaplatenie nedoplatku plynu SPP vo výške 431,21 eur/. Zároveň vám oznamujem,
že nájomné za dom a pozemok, zálohy za energie a nedoplatky budem požadovať za každý deň až do
termínu definitívneho vypratania nehnuteľnosti,“ /č.l. 107-109/.
3. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 31.05.2024 uviedol: „O šiestej výzve neviem Máme za to,
že žaloba je nedôvodná, medzi účastníkmi je dojednaný nájomný vzťah, sporná je len výška nájomného.

Nájomný vzťah vznikol konkludentne, a to, že vznikol, vyplýva z toho, že žalobkyňa vo svojich výzvach
požaduje uhradiť nájomné, aj spätne do budúcnosti. Máme za to, že výkon práv žalobkyne, je v rozpore
s dobrými mravmi,“ /č.l. 110¬111/.
4. Výzva na vysťahovanie zo dňa 24.10.2022, tretia Výzva na vysťahovanie zo dňa 07.11. 2022, piata
Výzva na vysťahovanie zo dňa 10.02.2023, sú súčasťou spisu veci pod č.l. 35, 37, 38, Výzva na
vysťahovanie zo dňa 24.10.2022 bola prílohou žaloby, Výzva na vysťahovanie zo dňa 07.11.2022 a

Výzvu na vysťahovanie zo dňa 10.02.2023 boli prílohou návrhu zástupcu žalovaného na nariadenie
neodkladného opatrenia, /č.l. 31-32/.
5. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 123, §126, §663, §671, §3 Občianskeho zákonníka.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel, a to z

nasledovných dôvodov:
7. Je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto
rozsudku.
8. Je zrejmé, že žalobkyňa v nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku v byte fyzicky býva.
9. Je zrejmé, že v nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku chce fyzickybývať.

10. Je zrejmé, že žalobkyňa nechce, aby v nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, aby v nej
býval žalovaný.
11. Je zrejmé, že z tohto dôvodu podala žalobu, ktorou požaduje, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosť uvedenú vo výroku tohto rozsudku.
12. Je zrejmé, že nikdy neprejavila vôľu uzavrieť so žalovaným zmluvu o nájme nehnuteľnosť uvedenú

vo výroku tohto rozsudku.
13. Je zrejmé, že tak neurobila žiadnym spôsobom, teda, teda písomne, ústne alebo konkludentne.
14. Na základe doposiaľ uvedeného, je teda zrejmé, že žalobkyňa svojim konaním nevykonávala svoje
právo na ochranu svojho výlučného vlastníctva v rozpore s dobrými mravmi.
15. Súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobkyni plnú náhradu trov

konania, teda v rozsahu 100%, keďže mala v konaní plný úspech. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, o výške náhrady trov konania žalobkyni rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
16. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a

namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) , f) , h) Civilného sporového poriadku, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.17. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že s poukazom na ust.

§ 220 ods. 2 CSP bol súd povinný v odôvodnení rozsudku vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd však namiesto toho rozsudok
„odôvodnil“ v šiestich vetách, ktoré sú len arbitrárnym konštatovaním záverov súdu. Odôvodnenie
rozsudku neobsahuje žiadne logické úvahy súdu ani myšlienkové pochody alebo kroky, ktoré viedli súd

k záveru o dôvodnosti žaloby. Súd v rozsudku nijakým spôsobom nevysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
18. Súd v bode 26 rozsudku konštatoval záver, že žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu uzavrieť so
žalovaným zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti, avšak súd nijakým spôsobom nezdôvodnil, ako
k uvedenému záveru dospel ani ako sa vysporiadal s rozhodujúcou právnou skutočnosťou o uzatvorení

konkludentnej nájomnej zmluvy. Existencia takéhoto nájomného vzťahu vyplývala z konania samotnej
žalobkyne, ktorá v čase, keď žalovaný zaslal žalobkyni návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy na
užívanie dotknutej nehnuteľnosti (email zo dňa 28.10.2022). zaslala žalovanému list zo dňa 07.11.2022.
v ktorom vyzvala žalovaného na zaplatenie nájomného od januára do februára 2023 s tým, že ďalšienájomné a zálohy za energie sú splatné mesačne do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca, pričom tieto
skutočnosti bez akejkoľvek pochybnosti vyplývajú z dôkazov založených v súdnom spise. Záver súd v
bode 26 rozsudku je tak arbitrárny a absolútne nepreskúmateľný.

19. V bode 28 rozsudku súd konštatuje záver, že žalobkyňa nekoná v rozpore s dobrými mravmi,
avšak opätovne súd tento svoj záver nijako nezdôvodnil. Žalovaný navrhol žalobkyni, že bude dotknutú
nehnuteľnosť užívať za sumu 80.000 eur po dobu troch rokov (čo je polovica trhovej ceny nehnuteľnosti
tak, ako ju vyčíslil bývalý Okresný súd Bratislava III v konaní 11C/97/2020), pričom žalobkyňa takúto
sumu nájomného neakceptovala. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa nesledovala

žiaden hospodársky zámer alebo ciel, ale motiváciou jej konania bol iba úmysel poškodiť žalovaného.
Žalovaný tvrdil, že takéto konanie možno charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi,
avšak súd sa s uvedeným nijakým spôsobom nevysporiadal.

20. Žalovaný tvrdil, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom
štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Súčasťou práva na spravodlivý súdny

proces je aj právo, aby sa súd vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi právnymi, ako aj skutkovými
okolnosťami. Ako uvádza aj odborná literatúra, Európsky súd pre ľudské práva, vrátane Ústavného súdu
SR, vo svojej rozhodovacej činnosti stanovili viaceré požiadavky.

21. Žalovaný poukázal na to, že súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je aj právo, aby sa súd

vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi právnymi, ako aj skutkovými okolnosťami. Ako uvádza aj odborná
literatúra, Európsky súd pre ľudské práva, vrátane Ústavného súdu SR, vo svojej rozhodovacej činnosti
stanovili viaceré požiadavky, ktoré musí spĺňať odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. argumentácia
obsiahnutá v tomto odôvodnení. Nedodržanie týchto požiadaviek má mať za následok zrušenie súdneho
rozhodnutia Ústavným súdom SR z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl.

6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Ústavný súd SR uvádza, že: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ... “(II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR však v tejto súvislosti dodáva, že: ,,Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....

“ Ústavný súd v jeho konštantnej rozhodovacej činnosti taktiež uvádza, že: „Pokiaľ všeobecný súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho-. aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu povaľovať
sa arbitrárne, teda sa rozporné r čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru. “ (I. ÚS 265/05).
22. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný namietal, že rozsudok súdu je nedostatočne odôvodnený,

pričom javí známky arbitrárnosti. Súd sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozhodujúcimi
právnymi a skutkovými okolnosťami namietanými žalovaným, pričom skutkové a právne závery súdu
v rozsudku sú nepreskúmateľné. S ohľadom na uvedené, súd nesprávnym procesným postupom
zasiahol do ústavou garantovaného práva žalovaného na spravodlivý proces.23. V bode 26. rozsudku
súd uvádza, že „je zrejmé, že (žalobkyňa) nikdy neprejavila vôľu uzavrieť so žalovaným zmluvu o

nájme.., “Vyššie uvedený záver súdu je však v priamom rozpore s predloženými dôkazmi. Ako vyplýva
z výziev žalobkyne, žalobkyňa žalovanému pravidelne v mesačných intervaloch „účtovala“ nájomné
za užívanie predmetnej nehnuteľnosti a rovnako žalovaného vyzývala k úhrade depozitu. Teda zo
správania samotnej žalobkyne a obsahu jej výziev nepochybne vyplýva skutočnosť, že medzi stranami
sporu bol na základe vzájomne prejavenej vôle uzatvorený nájomný vzťah. Žalobkyňa takýto nájomný

vzťah žalovaného k dotknutej nehnuteľnosti zjavne akceptovala a jeho trvanie predpokladala, nakoľko
v opačnom prípade by žalovaného nevyzývala k úhrade ďalšieho (budúceho) nájomného a platieb za
energie, ktoré mali byť splatné do 20. dňa (list zo dňa 07.11.2023). Samotné konanie žalobkyne tak
preukazuje, že žalobkyňa platne a účinne prijala návrh žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy,
pričom spornou ostala len výška nájomného.

24. V nadväznosti na uvedené, záver súdu v bode 26 rozsudku nemá žiadnu oporu v predložených
dôkazoch. Súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k zjavne nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom vec nesprávne právne posúdil. Záver súdu v bode 27 rozsudku, kde súd konštatoval, že konanie
žalobkyne nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. S poukazom na konanie žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa jej konaním nesledovala žiaden

hospodársky zámer, ale motívom jej konania bolo vedomé a úmyselné poškodenie žalovaného, ktorý
v dotknutej nehnuteľnosti býva. Žalovaný chcel v nehnuteľnosti bývať výlučne z dôvodu, že sledoval
záujmy maloletej dcéry, pričom v záujme maloletej dcéry bol ochotný zaplatiť žalobkyni neprimeranevysoké nájomné vo výške 80.000 eur. Preto takýto výkon práva žalobkyne je nepochybne konaním v
rozpore s dobrými mravmi.
25. S poukazom na vyššie uvedené, rozsudok trpí zásadnými vadami spôsobujúcimi jeho nezákonnosť.

Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom závery súdu sú arbitrárne,
nepreskúmateľné a nemajú oporu v predložených dôkazoch. Súd vyššie uvedeným nesprávnym
procesným postupom zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný preto
navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako nezákonný zrušil a žalovanému priznal
náhradu trov odvolacieho konania. 26. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila podaním

zo dňa 18.10.2024, doručeným súdu dňa 21.10.2024, v ktorom uviedla, že sa pridržiava skutočností
uvedených v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní konanom v tejto veci. Tieto skutočnosti
preukazujú neodôvodnenosť podaného odvolania žalovaného. Rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, ale aj podrobne a precízne, zrejme z opatrnosti, odôvodnený. Z odôvodnenia tohto rozsudku
je nespochybniteľne zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia, ktorými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov spravoval a prečo sa nepriklonil k tvrdeniam žalovaného, resp. prečo údajnú

procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako neúčinnú. Rovnako tak je v odôvodnení rozsudku uvedené
právne zdôvodnenie rozhodnutia vo veci samej, a to nadštandardným spôsobom. Podľa nášho názoru
prvostupňový súd zistil skutkový stav veci úplne a na základe tohto dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pričom zároveň vec z tohto dôvodu aj správne právne posúdil a zdôvodnil rozhodnutie
vo veci samej. 27. Tvrdenia žalovaného o existencii nájomného vzťahu medzi ním a žalobkyňou sa

nezakladajú na pravde. Žiadny nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nevznikol. Dôvod,
pre ktorý žalobkyňa v predmetných výzvach žiadala od žalovaného úhradu ušlého nájomného je,
že žalovaný užíva jej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a odmieta sa z nehnuteľnosti vysťahovať,
pričom za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalobkyni nič neplatí. Žalobkyňa žiadala ušlé nájomné
ako ekvivalent bezdôvodného obohatenia. Nešlo teda o nájomné v pravom slova zmysle, ktoré by

vyplývalo z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Konanie žalobkyne nie je v žiadnom prípade v rozpore s
dobými mravmi, naopak správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keď užíva nehnuteľnosť
žalobkyne zadarmo, keďže do dnešného dňa žalobkyni požadované ušlé nájomné za neoprávnené
užívanie nehnuteľnosti neuhradil ani len čiastočne. Žalovaný nemá žiadny právny vzťah k predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobkyňa dala jednoznačne najavo svoju vôľu, a to aby žalovaný opustil predmetnú

nehnuteľnosť, stanovila preto žalovanému výšku a splatnosť ušlého nájomného na čas, kým sa z
nehnuteľnosti nevyprace. Žalobkyňa poslala žalovanému 6 výziev na vysťahovanie, na ktoré žalovaný
nereagoval. Žalovaný aj napriek skutočnostiam uvedeným v bode 2., 3. a 4. odmieta predmetnú
nehnuteľnosť vypratať. Žalovaný užíva nehnuteľnosť neoprávnene, a tým porušuje vlastnícke právo
žalobkyne. Žalovaný má povinnosť vypratať nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

Žalobkyňa sa kvôli agresívnemu správaniu žalovaného odôvodnene obáva o svoju bezpečnosť, ak by
do domu vstúpila. Záverom niektoré konania žalovaného, ktoré dokazujú, že nekoná v súlade nielen s
dobrými mravmi, ale ani v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi:- po odpojení vody si
žalovaný zhotovil vlastnú vodovodnú prípojku „na Čierno“, vlastnými inštaláciami prepojovacích trubiek,-
sfalšoval podpis žalobkyne na zmluve so E., a.s. a poslal elektronicky na E., kde vytvoril zmluvný

vzťah, ktorý žalobkyňa neuzavrela,- žalovaný vôbec neprejavil záujem o vyporiadanie BSM, nakoľko
sa na súdne pojednávania k vyporiadaniu BSM ani nedostavil.Z vyššie uvedeného (s poukazom na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, obsah zápisnice z pojednávania ako aj vyjadrenia žalobkyne)
vyplýva, že žiaden z odvolacích dôvodov nie je daný, t. j. sme presvedčení o tom, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, nakoľko rozsudok je vecne správny. Žalobkyňa náhradu trov odvolacieho

konania požaduje. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

28. K vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom
rozsahu zotrváva na tvrdeniach uvedených v odvolaní žalovaného zo dňa 28.08.2024 s tým, že

rozsudok trpí, z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného, zásadnými vadami spôsobujúcimi jeho
nezákonnosť. V rozsudku absolútne absentujú úvahy akými sa prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov
spravoval a na základe ktorých dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Prvoinštančný súd namiesto
zákonom požadovaného presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia rozsudok „odôvodnil“ arbitrárnymi a
nepreskúmateľnými závermi uvedenými v šiestich vetách rozsudku. Každé jedno vyjadrenie strán sporu

adresované súdu je obsahovo rozsiahlejšie ako celý rozsudok. Vychádzajúc z uvedeného, odôvodnenie
rozsudku nespĺňa požiadavku riadneho, jasného a dostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
čím prvoinštančný súd zasiahol do ústavou garantovaného práva žalovaného na spravodlivý proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj z dôvodov uvedených v odvolaní, rozsudok trpí zásadnými vadamispôsobujúcimi jeho nezákonnosť, preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu ako nezákonný zrušil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného

sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku)

a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

30. Vzhľadom na dôvody odvolania žalovaného bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne
právne posúdil nárok žalobkyne.

31. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosť, rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/
XXX, zapísanom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H. Q., obec: H. Q., okres: M.. Rozsudkom
bývalého Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 11C/97/2020-69, zo dňa 11. apríla 2022,

právoplatným dňa 23.06.2022, bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku a bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Podľa Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, Okres: M., Obec: H. Q., Katastrálne územie: H. Q., „Údaje
platné k 28.10.2022,“ je žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti, v spoluvlastníckom podiele 1/1.

32. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel, a to z nasledovných dôvodov: Je zrejmé, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Je zrejmé, že
žalobkyňa v nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku v byte fyzicky býva. Je zrejmé, že v
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku chce fyzickybývať. Je zrejmé, že žalobkyňa nechce,

aby v nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, aby v nej býval žalovaný. Je zrejmé, že z tohto
dôvodu podala žalobu, ktorou požaduje, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
uvedenú vo výroku tohto rozsudku. Je zrejmé, že nikdy neprejavila vôľu uzavrieť so žalovaným zmluvu o
nájme nehnuteľnosť uvedenú vo výroku tohto rozsudku. Je zrejmé, že tak neurobila žiadnym spôsobom,
teda, teda písomne, ústne alebo konkludentne. Na základe doposiaľ uvedeného, je teda zrejmé, že

žalobkyňa svojim konaním nevykonávala svoje právo na ochranu svojho výlučného vlastníctva v rozpore
s dobrými mravmi.
33. Žalovaný tvrdil, že nárok žalobkyne je nedôvodný. Namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho nezrozumiteľnosť a nesprávnosť. Súd nedostatočne odôvodnil
svoj záver, ku ktorému dospel a z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho tak rozhodol.

34. S uvedenými odvolacími námietkami sa stotožňuje aj odvolací súd, záver vyslovený súdom prvej
inštancie vo výroku rozsudku nepovažuje odvolací súd za náležite zdôvodnený, tak ako v odvolaní
namietal žalovaný. Formulácia zvolená súdom prvej inštancie je zmätočná a nezrozumiteľná, nie je z
nej zrejmé, z akých kritérií vychádzal. V odôvodnení uvádza iba, čo považuje za zrejmé a že žalobkyňa

nekoná v rozpore s dobrými mravmi. Na základe toho rozsudok súdu vôbec neobsahuje odôvodnenie,
pretože z neho nie je možné zistiť, prečo súd tak rozhodol. Takto formulovaný záver hodnotí odvolací
súd tiež ako nedostatočný, porušujúci právo na spravodlivý proces.

35. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.36. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto
uplatneniu. Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť spôsobom, uvedeným v ustanovení § 220 ods.
2 CSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné
a účastníkom konania umožňuje posúdiť postup súdu. Keďže súd prvej inštancie podľa uvedeného

ustanovenia nepostupoval, obmedzil strany sporu v ich práve na spravodlivé súdne konanie a pri podaní
opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im
odňal možnosť konať pred súdom.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu, je v danej veci nevyhnutné zdôrazniť, že povinnosťou súdu v
civilnom konaní je riadne a dostatočne zistiť skutkový stav veci, aby súd mohol vo veci rozhodnúť.

38. Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

39. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé

rozhodnutie.

40. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou

povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať
pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť
tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne
určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné

preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Mestský súd iba prevzal bez náležitého zistenia
pravdivosti, tvrdenie žalobkyne a iba na základe toho rozhodol, a preto jeho rozhodnutie bolo predčasné.

41. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených
súdu, preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie

okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď bol predčasný a nepreskúmateľný
záver súdu, že žaloba je dôvodná. Z obsahu spisu síce vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti, v ktorej býva žalovaný bez súhlasu žalobkyne, bez riadnej nájomnej zmluvy a žalobkyňa
má právo, žiadať žalovaného aby sa vysťahoval, pokiaľ nedôjde k dohode, k tomu ale treba vyhodnotiť
zistenýskutkovýstavasprávnehoprávneposúdiť,následnesvojzávermusísúdaleriadneadostatočne

odôvodniť.

42. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnenírozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil.

43. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že

základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje
účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.

44. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť

rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti,
neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné

rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť
zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a
určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

45. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

46. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces.

47. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné
a nezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s
čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o

celkovomskutkovomstave.Súdmusípotrebnéúdaje,hodnoteniaazáveryorozhodnýchskutočnostiach
formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy
strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak
nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje riadne hodnotenie dôkazov.

48. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné
práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť
v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať
presvedčivému odôvodneniu svojho záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd zdôrazňuje,

žesúdnemôžeargumentáciustranyodmietnuťakonesprávnu,alejehopovinnosťoujetiežuviesť,včom
jej nesprávnosť spočíva. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez
toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné
odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutomrozsudku vôbec nereagoval na tvrdenia žalobkyne a rovnako na obranu žalovaného, iba konštatoval, že
žalobkyňa bola úspešná. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a dôvodne žalovaný v odvolaní namietal, že mu súd odňal
možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý súdny proces a porušil zásadu rovnosti
zbraní. Rovnako boli dôvodné odvolacie námietky žalovaného, že napadnutý rozsudok bol vydaný bez
vykonaného dostatočného dokazovania a súd zle vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii. Súd prvej
inštancienezobraldoúvahylistinnédôkazy,ktorésavpredmetnomsúdnomspisenachádzajú.Žalovaný

tiež nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, že dokazovanie nepovažoval za dôležité vykonať, a vo
veci bez ďalšieho rozhodol s nepreskúmateľným záverom o dôvodnosti podanej žaloby.

49. Rozhodnutie okresného súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede na všetky právne
a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na
prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

50. Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav veci, ktorý zistí
predovšetkým prostredníctvom vykonaných dôkazov (§ 215 ods. 1 CSP) a následne ich hodnotením.
Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov § 191 CSP má vnútorné presvedčenie súdu, ktoré
nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale malo by sa vytvárať na základe starostlivého

uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo
z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity. Jej kontrola sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP.
Z formulácie § 191 CSP možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a
zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní

rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto
nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd nerozhodol vôbec, zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

51. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že

nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti.Tomuzodpovedáajznenieustanovenia §388Civilnéhosporovéhoporiadku,

ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na
jehozrušenie(§389ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku).Pokiaľexistujúdôvodyprezrušenie(kasáciu)
rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

52. S prihliadnutím na uvedené, v danom prípade odvolateľ dôvodne namietal, že súd nesprávnym
procesným postupom tým, že rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

53. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

54. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z

výsledkov dokazovania, posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. Výsledky
vykonanéhodokazovaniajenevyhnutnépotomvyhodnotiť,vychádzajúczozákladnéhoprincípuvoľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a
v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich

sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.55. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).