Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Paulína Pacherová
Legislation area – Obchodné právo – Incidenčné spory
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/83/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222604
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1114222604.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: PPP-REALITY, a.s., so
sídlom Mlynská 6834, 841 07 Bratislava, IČO: 36 429 716, právne zastúpeného: JUDr. Anton Tabačák,
PhD., advokát, so sídlom Hlavná 82, 027 42 Oravský Biely Potok, proti žalovanému: Doprastav, a.s., so
sídlom Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320, právne zastúpenému: Advokátska kancelária
L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
52 735 354, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č. k. B1-9Cbi/55/2014 - 503 zo dňa 01.06.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-9Cbi/55/2014 - 503 zo dňa
01.06.2023 v napadnutom I. výroku a v súvisiacom III. výroku
p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 121, § 124 ods. 1 - ods.
9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „ZoKR“), § 525 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I/ určil pohľadávky žalobcu
č. 6, č. 9 a č. 12-19 čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, výrokom II/ vo zvyšku žalobu
zamietol a výrokom III/ uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 21,06 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa
06.08.2014 domáhal určenia, že pohľadávky špecifikované v žalobe ako č. 1 - č. 19 sú čo do právneho
dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti nesporné. Žalobu odôvodnil tým, že na majetok žalovaného
bola povolená reštrukturalizácia uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/1/2014 dňa
29.04.2014 a uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa 07.05.2014. Súhrnnou
prihláškou nezabezpečených veriteľov zo dňa 04.06.2014 si žalobca prihlásil svoje pohľadávky spolu vo
výške 216.340,02 eur do reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačný správca pohľadávky žalobcu
dňa 07.07.2014 poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodu, že ich považuje za
započítané (pohľadávky č. 1-3, 5, 7-8, 10-11) alebo neoprávnené (pohľadávky č. 4, 6, 9, 12-19).
3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade pohľadávok č. 1 - 4 sa žalobca
nikdy nestal veriteľom týchto pohľadávok, nakoľko tomu bránil zákaz postúpenia pohľadávok dohodnutýmedzi zmluvnými stranami. Žalobu o určenie týchto pohľadávok preto zamietol. V prípade pohľadávok č.
5, 7, 8, 10, 11, dospel k záveru, že správca správne poprel uvedené pohľadávky z dôvodu ich započítania
na základe jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 14.02.2013, keď žalobca súdu nepreukázal
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok pred vykonaním jednostranného zápočtu žalovaným.
Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
4. Súd prvej inštancie v prípade pohľadávok č. 6, 9, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19, uviedol, že
tieto správca poprel z dôvodu, že sú neoprávnené. Takýto popierací prejav podľa súdu prvej inštancie
neobstojí. Žalovaný síce vo svojich vyjadreniach dopĺňal a vysvetľoval dôvody popretia správcom (prečo
správca považoval prihlásené pohľadávky za neoprávnené), avšak nedostatky popretia pohľadávok
nie je možné odstraňovať po uplynutí lehôt na popretie pohľadávok, napr. v rámci incidenčného
konania (to už vylučuje rozsiahle dokazovanie smerujúce k otázke zistenia oprávnenosti/neoprávnenosti
pohľadávok). Správca, ako osoba odborne spôsobilá, bol povinný v popieracom prejave v rámci
reštrukturalizačného konania uviesť konkrétne právne relevantné dôvody popretia, to však neurobil a
pohľadávky poprel len s tým, že sú neoprávnené. Nakoľko správca neuviedol jasný a nevyvrátiteľný
dôvod popretia pohľadávok, ale len konštatoval "neoprávnenosť" pohľadávok, súd popierací dôvod
vyhodnotil ako nedostatočný a žalobe v tejto časti vyhovel. Keďže však správca nepoprel predmetné
pohľadávky čo do poradia, súd v časti, ktorou sa žalobca domáha určenia poradia pohľadávok č. 6, 9,
12-19, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie
podľa pomeru úspechu žalobcu a úspechu žalovaného určil rozsah úspechu žalobcu 39,47 % a úspech
žalovaného v rozsahu 60,53 %. Preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
21,06 %.
5. Rozsudok v časti výrokov I/ a III/ v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) z
dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil popierací prejav správcu v prípade pohľadávok č.
6,9,12-19,akonejasnýanedostatočný.Súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanéhodokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne interpretoval, resp. aplikoval právnu normu. Správca
pohľadávky č. 6, 9, 12-19 poprel z dôvodu ich neoprávnenosti. Podľa odvolateľa zo slovného spojenia
„neoprávnená“ je zrejmé, že pohľadávky správca popiera, lebo neexistujú a nevznikli. Podľa slovníka
slovenského jazyka a synonymického slovníka význam slova neoprávnený znamená nedôvodný,
neopodstatnený a nepodložený bez uvedenia dôkazov. Z popieracieho prejavu správcu je tak zrejmé,
že existencia pohľadávok veriteľa nebola preukázaná. Popierací prejav správcu je dostatočný, jasný,
určitý a zrozumiteľný a je z neho dostatočne zrejmý dôvod popretia prihlásených pohľadávok žalobcu.
Názor súdu prvej inštancie preto neobstojí. Uvedené pohľadávky sa týkajú údajne prác a činností,
ktoré si žalovaný neobjednal a neboli vykonané, faktúry boli vrátené ako vystavené neoprávnene, a
preto aj popretie správcom bolo oprávnené a popierací prejav správcu obstojí. Žalobca nemá nárok na
zaplatenie pohľadávok č. 6, 9, 12-19 a žalobca oprávnenosť a existenciu týchto pohľadávok relevantným
spôsobom nepreukázal. Neboli podpísané ani žiadne preberacie protokoly a žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie existencie ním prihlásených pohľadávok. Žalovaný odvolaciemu súdu
navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil pokiaľ ide o výroky I/ a III/ a žalobu v časti o určenie pohľadávok
č. 6, 9, 12-19, zamietol s tým, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že popretie pohľadávok správcom
nespĺňa zákonom predpokladané obsahové náležitosti, nakoľko absentuje konkrétny dôvod ich popretia.
Nie je zrejmé, na aké skutočnosti prihliadal správca pri skúmaní pohľadávok a nie je zrejmé, v čom
spočíva ich neoprávnenosť. Argumentácia žalovaného neobstojí, nakoľko jednoslovné odmietnutie
slovom „neoprávnenosť“ bez riadneho zdôvodnenia tejto neoprávnenosti nie je možné dodatočne zhojiť
a hoci sa žalovaný snaží vysvetliť význam slova „neoprávnený“, jedná sa len o gramatický výklad, ktorý
nemôže suplovať úkon správcu a tento dodatočne doplniť. S právnym názorom súdu prvej inštancie
sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje, keď aj podľa žalobcu popretie správcom je bezdôvodné a
pre jeho neurčitosť je v rozpore s ustanoveniami ZoKR. S odvolaním žalovaného žalobca nesúhlasí
a jeho jediným cieľom je oddialenie právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací
súd odvolanie žalovaného odmietol ako nedôvodné, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a zaviazal žalovaného na úhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný sa ako odvolateľ vyjadril k vyjadreniu žalobcu, ktorý zotrval na podanom odvolaní s tým,
že odmieta neopodstatnené a nepravdivé tvrdenia žalobcu. Z popieracieho prejavu správcu je zrejmé,že pohľadávky správca poprel z dôvodu, že tieto nikdy nevznikli a neexistujú. V čom spočíva ich
neoprávnenosť je tak dostatočne zrejmé a popierací prejav je jasný, určitý a zrozumiteľný a je zrejmý
aj konkrétny dôvod popretia. Žalovaný sa v ostatnom pridŕža podaného odvolania, keď popretie bolo
realizované v zmysle ZoKR.
8. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli.
9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie,
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel
k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.
13. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou
žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je sporové
konanie vyvolané reštrukturalizáciou, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Incidenčné konanie
je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej
prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky. Ak sa
domáha aj určenia už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť.
14. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,
že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate
len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k
účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu
úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce
skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správca
konkurznej podstaty mohol neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu
incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.
15. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v
incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca
uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej
lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty
popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.
16. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že: Z §
124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len v rozsahu,
v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s tým koreluje
oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky.
Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno
domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze neprihliada.Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“, čo indikuje
záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave
obsiahnutom v zozname pohľadávok.
17.Odvolacísúdvovzťahukpopieraciemuprejavusprávcuuvádza,žeprieskumprihlásenejpohľadávky
má osobitný význam, a preto sú kladené vysoké požiadavky na kvalitu a určitosť prípadného
popieracieho prejavu. Správca preskúma prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou, pričom
k tomu použije účtovnú a inú dokumentáciu dlžníka, zoznam záväzkov, ktorý zostavil alebo predložil
dlžník, zohľadní vyjadrenie dlžníka, prípadne aj iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie (najmä
však vlastné právne hodnotenie prihlásenej pohľadávky). Prieskum prihlásených pohľadávok vykonáva
správca od povolenia reštrukturalizácie, resp. od doručenia prvej prihlášky až do uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok. Prieskum správcu nesmie vyvolať pochybnosť o jeho nestrannosti, t. j.
prieskum a popretie alebo nepopretie prihlásených pohľadávok musí byť objektívne, vysvetliteľné
a najmä nesmie byť účelové z hľadiska budúcich hlasovacích pomerov ohľadom schválenia plánu.
Správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, nakoľko
popretie vymedzuje predmet neskoršieho incidenčného sporu. V prípade popretia bez uvedenia dôvodu,
či popretia zdôvodneného spornosťou popieranej pohľadávky, vyplývajúcej z účtovnej dokumentácie
dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo jeho poradcov, je namieste vyhovieť incidenčnej žalobe bez ďalšieho
skúmania prihlásenej pohľadávky.
18. Súd prvej inštancie správne vychádzal z rozsahu prieskumu popieracieho prejavu
reštrukturalizačného správcu. Rozšírenie predmetu incidenčného konania mimo popierací prejav by
bolo nezákonným postupom súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa v tomto prípade
nejedná ani o prílišný formalizmus, keďže takýto postup je logickou ochranou práva popretého veriteľa,
ktorý sa môže incidenčnou žalobou brániť len voči popieraciemu prejavu, ktorého obsah je v danej chvíli
zrejmý a definitívny. Rovnaký princíp potom platí aj pre popieranie správcu, ktoré môže smerovať iba
voči skutočnostiam známym z prihlášky pohľadávky. Napriek tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa
od prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania podľa ZoKR
a v ňom upravených inštitútov vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z dôvodu umožnenia realizácie
práv a povinností správcu, veriteľov a dlžníka.
19. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie bolo podané len vo vzťahu k výrokom I/
a III/, teda voči výroku, ktorým boli určené pohľadávky č. 6, 9, 12-19 a voči výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania.
20. V prípade výroku I/ sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o popieracom prejave,
ktorý neobstojí, nakoľko v ňom správca neuviedol jasný dôvod popretia a len konštatoval neoprávnenosť
týchto pohľadávok. Rovnako správny je tiež záver súdu prvej inštancie, že nedostatok popretia nie je
možné dopĺňať po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky, a preto súd správne neprihliadal na doplnenie
a vysvetlenie dôvodov popretia žalovaným. Všeobecným spôsobom vyjadrené popretie pohľadávok
č. 6, 9, 12- 19, spojením „neoprávnená pohľadávka“, nie je možné považovať za uvedenie dôvodu
popretia týchto pohľadávok a nejedná sa o určitý popierací prejav. Správca uvedeným spôsobom síce
vyjadril spornosť pohľadávok, avšak neuviedol žiadny konkrétny dôvod ich spornosti, čo má za následok
neurčitosť popieracieho prejavu. Je nepochybné, že voči takémuto popretiu nemal žalobca možnosť v
žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti spochybňujúce popierací prejav a ani označiť dôkazy. Neurčitý
popierací prejav správcu nemohol jednoznačne vymedziť ani predmet incidenčného konania a nebolo
možné podať žalobu, ktorá by mohla konkrétnym spôsobom reagovať na námietky správcu vyjadrené
v popieracom prejave. Skutočnosti uvádzané žalovaným počas konania pred súdom prvej inštancie,
ako aj pred odvolacím súdom, kde sa snaží cez výklad slova „neoprávnená“ prezentovať určitosť a
zrozumiteľnosť popieracieho prejavu správcu, nie je možné akceptovať. Rozširovanie popieracieho
prejavu žalovaným by bolo jednak rozšírením po lehote určenej v zákone na popieranie pohľadávok
a zároveň by sa jednalo o rozširovanie popieracieho prejavu neoprávnenou osobou - žalovaným ako
dlžníkom, keďže popieracie právo v reštrukturalizácii patrí výlučne správcovi.
21. V prípade odvolania voči výroku III/, t. j. voči výroku o trovách prvoinštančného konania, žalovaný v
podanom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie
o trovách konania a výpočet pomeru úspechu žalobcu nesprávne. Odvolací súd preto dané odvolanieposúdil ako odvolanie voči súvisiacemu výroku vo vzťahu k napadnutému výroku I/, ktorým súd určil
pohľadávky č. 6, 9, 12-19.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov I/ a III/ napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I/ a v súvisiacom výroku III/, v zmysle
§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP, ako správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.