Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/217/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201513
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201513.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie
domovýchsamospráv,o.z.,sosídlomRovniankova1667/14,85102Bratislava,IČO:31820174,právne
zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra
1, 812 35 Bratislava, za účasti: Tatry mountain Resorts, a.s., so sídlom A. A. XX, XXX XX B. C., IČO:
31 560 636, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 8814/2019-1.1, č. 33088/2019 zo
dňa 05.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania ako navrhovateľ (ďalej aj len „ďalší účastník“) doručil Ministerstvu životného
prostredia Slovenskej republiky, sekcii environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva,
odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) dňa 23.07.2018
podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z.
z.“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Parkovisko Chopok juh - Krupová“ (ďalej aj len „zmena
navrhovanej činnosti“), vypracované podľa prílohy č. 8a k zákonu č. 24/2006 Z. z.

2. Prvostupňový orgán upovedomil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) známych účastníkov konania
listom č. 8910/2018 - 1.7/pl, 41881/2018 zo dňa 02.08.2018 o tom, že dňom doručenia oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti začalo zisťovacie konanie podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň týmto
listom prvostupňový orgán zaslal informáciu o oznámení o zmene navrhovanej činnosti a vyzval ich
na zaujatie stanoviska podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. do 10 pracovných dní od doručenia

tohto upovedomenia. Taktiež upozornil dotknuté obce, že podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z.
majú do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zmene informovať o jeho doručení verejnosť
prostredníctvom úradnej tabule a na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené, a zároveň majú
informovať verejnosť, kde a kedy možno do oznámenia o zmene nahliadnuť.3. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je zmena parametrov parkovacích miest a komunikácií
a zmena kapacity parkoviska existujúceho areálu. Zmena navrhovanej činnosti je realizovaná na

parcelách č. 1956/9, 1958/5, 1958/19, v katastrálnom území D. B. v lokalite Krupová v nadmorskej výške
cca 1 080 m. n. m., v bezprostrednej blízkosti nástupného miesta do lyžiarskeho strediska Chopok
juh. E. F. je lokalizované v nadväznosti na údolnú stanicu lanovej dráhy Krupová – Kosodrevina a
polyfunkčný objekt. Objekt parkoviska je ohraničený z juhovýchodnej strany prístupovou komunikáciou,
z juhozápadnej strany je ohraničený lesným porastom a zo severu nadväzuje na areál lyžiarskeho

strediska Chopok juh. V súčasnosti sa v lokalite Chopok juh nachádzajú dve parkoviská – Trangoška
s počtom 340 parkovacích miest a Srdiečko s počtom 90 parkovacích miest. B. F. sa dobudovaním
lanovej dráhy Krupová – Kosodrevina a ďalších polyfunkčných objektov stane novým nástupným
bodom do lyžiarskeho strediska. V existujúcom areáli bola podľa zákona posúdená navrhovaná činnosť
„Obnovenie prepojenia Chopok sever – Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná –
Chopok sever a strediska Chopok juh“, pre ktorú bolo vydané odporúčacie záverečné stanovisko

č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011. Rozšírenie prevádzkových kapacít dobudovaním parkoviska
Chopok juh – Krupová bude predstavovať významný bod pre uvedenie lyžiarskeho strediska do plnej
prevádzky.

4. K oznámeniu o zmene bolo v stanovenej lehote doručených 9 stanovísk. Prvostupňový orgán si

listom č. 8910/2018-1.7/pl, 61676/2018 zo dňa 05.11.2018 vyžiadal od navrhovateľa v súlade s § 29
ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek, ktoré
boli uvedené v stanoviskách. Navrhovateľ doplnil požadované údaje a spolu s vyjadrením k doručeným
stanoviskám ho doručil prvostupňovému orgánu listom č. 419/TMRdev/2018-Mly zo dňa 19.12.2018.

5. Listom č. 2349/2019.1.7/pl, 5987/2019 zo dňa 31.01.2019 prvostupňový orgán upovedomil
o podkladoch rozhodnutia a podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oznámil, že účastníci konania
a zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia prípadne navrhnúť jeho doplnenie do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia.

6. Na uvedený list reagoval žalobca podaním zo dňa 07.02.2019, ktoré obsahovalo žiadosť o konzultácie
a o kópiu spisu. Prvostupňový orgán reagoval listom č. 2349/2019-1.7/dh 14354/2019 zo dňa
13.03.2019,pričomnezaslalkópiuspisuakonzultácienenariadilzdôvodu,žemalzato,žezhromaždené
podklady sú dostatočné na rozhodnutie vo veci.

7. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona
č.24/2006Z.z.,vrátanedokumentácieoznámeniaozmene,aplikovalprimeraneajkritériaprezisťovacie
konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z., pričom prihliadal aj na doručené stanoviská.
Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti,
vyjadrení orgánov štátnej správy a doručených stanovísk, vydal v zisťovacom konaní rozhodnutie č.

2349/2019-1.7/dh 19068/2019 zo dňa 04.04.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň
určil podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. pre realizáciu zmeny navrhovanej činnosti nasledovné
podmienky:

· Pred trvalým užívaním stavby zabezpečiť vegetačné úpravy a použiť autochtónne druhy rastlín;
· Vody z povrchového odtoku (dažďové vody) z parkoviska odvádzať a prečistiť v odlučovači ropných
látok.

8. Prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva dňa 15.05.2019.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal nasledujúce skutočnosti:
(i.)porušeniejehoprávanainformácieoživotnomprostredí;(ii.)porušenieprávavyjadriťsakpodkladom
rozhodnutia podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku a (iii.)
porušenie jeho práva efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku

v kombinácii s čl. 6 ods. 4 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006
Z. z. Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej aj len „Aarhuský dohovor“) tým, že ministerstvomu v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. neumožnilo zúčastniť sa konzultácie, hoci o to výslovne
žiadal.

10. Prvostupňový orgán listom č. 2349/2019-1.7/dh 25332/2019 zo dňa 07.05.2019 upovedomil podľa
§ 56 správneho poriadku ostatných účastníkov konania o obsahu podaného rozkladu a vyzval ich, aby
sa k nemu vyjadrili do 10 pracovných dní.

11. Žalovaný rozhodnutím č. sp. 8814/2019-1.1, č. 33088/2019 zo dňa 05.09.2019 (ďalej aj len

„napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo vzťahu k porušeniu práva na informácie
o životnom prostredí postupoval v súlade s § 23 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že prvostupňový
orgán nemá povinnosť zasielať účastníkom konania podklady pre rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že
nevyhovením žiadosti žalobcu nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania. K námietke
žalobcu ohľadom porušenia práva účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 3

ods. 2 v kombinácii s § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán listom č.
2349/2019-1.7/pl, 5987/2019 zo dňa 31.01.2019 oboznámil účastníkov konania, vrátane žalobcu o tom,
že v rámci zisťovacieho konania k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti zhromaždil rozhodujúce
podklady na vydanie rozhodnutia a ako účastníci konania majú právo sa s podkladmi na vydanie
rozhodnutia oboznámiť a následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia vyjadriť, prípadne navrhnúť

ich doplnenie. Žalobca možnosť nahliadnuť do spisu ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
nevyužil. K požiadavke vykonania ústneho pojednávania a konzultácií podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
žalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový
orgán umožnil v tomto konaní vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom ustanovenia
§ 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. a § 33 ods. 2 správneho poriadku, t. j. možnosť zaslať písomné

odôvodnené stanovisko ako aj vyjadrenie k predmetnej navrhovanej činnosti (teda žiadnym spôsobom
neporušil ustanovenie § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.).

II.
Žaloba

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil.

13. Podľa názoru žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej
[§ 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „SSP“)]. Napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

14. V rámci správnej žaloby žalobca v časti žalobné body rozdelil svoju argumentáciu do troch bodov.

15. V prvom žalobnom bode namietal, že ministerstvo odmietlo zaslať elektronickú kópiu spisu, ktorú
žalobca prostredníctvom listu žiadal zaslať. Podľa jeho názoru ministerstvo a minister pri rozhodovaní
odignorovali zákonný postup vyplývajúci „ex lege“ z § 23 ods. 1 v súbehu s § 23 ods. 4 a § 33 ods. 2

správneho poriadku, § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon o e-Governmente“) a čl. 3 ods. 2, čl. 4 ods. 1 písm. b) a čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru.
Ďalej konštatoval, že konaním žalovaného a ministerstva mu bolo upreté právo na informácie, právo
na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, právo na navrhnutie ďalších dôkazov a právo na priaznivé

životné prostredie vyplývajúce z čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

16. V druhom žalobnom bode žalobca namietal to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu v dôsledku ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona
č. 24/2006 Z. z. mal žalovaný v skutočnosti povinnosť zverejniť zabezpečené podklady na webovom

sídle správneho orgánu. V prípade zisťovacieho konania je potrebné uvedené zákonné ustanovenie
interpretovať extenzívne tak, že hoci sa v zisťovacom konaní nevydáva záverečné stanovisko ale
rozhodnutie, v ňom sa rozhoduje, že proces posudzovania nebude zavŕšený záverečným stanoviskom,
a preto je potrebné zverejniť tie podklady, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu. Naopak, keďže rozhodnutieo tom, či sa má ďalej vec posudzovať, a teda či má byť vydané aj záverečné stanovisko, sa rozhoduje aj
na základe stanovísk dotknutých orgánov, verejnosti a dotknutých obcí. Podľa názoru žalobcu žalovaný
nesprávnym gramatickým výkladom vo vzťahu k § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z. zásadným

spôsobom v rozpore s Aarhuským dohovorom obmedzil prístup k informáciám tak, aby schopnosť
verejnosti ovplyvniť výsledok posudzovania bola značne obmedzená (žalovaný taktiež podľa názoru
žalobcu neuplatnil aplikačnú prednosť Aarhuského dohovoru pred zákonom č. 24/2006 Z. z.).

17. V treťom žalobnom bode žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a ďalej na skutočnosť, že žalovaný nenariadil konzultácie
na žiadosť žalobcu podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. Predmetné ustanovenie je potrebné
vykladať tak, že ak existuje procesné právo účastníka konania zúčastňovať sa konzultácií a tieto
konzultácie plnia dôležitú úlohu v posudzovaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z., mal by ich správny orgán
na žiadosť účastníka konania nariadiť, a ak ich odmietne nariadiť alebo nenariadi, mal by takéto svoje
rozhodnutieriadneodôvodniť.Vtejtosúvislostitiežžalobcapoukázalnaporušeniezásadyspravodlivosti

a transparentnosti správneho konania a zásady legitímnych očakávaní pri odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

19. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím považoval žalovaný za vecne správne
a zákonné, pričom ich vydaniu predchádzal zákonný postup v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. ako

aj so správnym poriadkom.

20. Pokiaľ ide o údajné porušenie § 23 ods. 1 správneho poriadku, mal žalovaný za to, že žalobcovi
žiadnym spôsobom nebolo odopreté právo na prístup k informáciám. Žalobca mal možnosť nahliadnuť
do administratívneho spisu v rámci administratívneho konania, no túto možnosť nijakým spôsobom

nevyužil. Správny poriadok, respektíve žiadny iný právny predpis (napríklad § 17 ods. 1 zákona o
e-Governmente) neukladá správnemu orgánu povinnosť previesť spisový materiál vedený v listinnej
podobe do elektronickej podoby na žiadosť účastníka konania a v takejto podobe mu spisový materiál
poskytnúť.

21. V súvislosti s aplikáciou § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že správny orgán nie
je povinný poskytovať účastníkom konania na požiadanie fotokópiu administratívneho spisu. Správny
poriadok vyžaduje aktívnu súčinnosť nielen na strane správneho orgánu, ale aj na strane účastníka
konania. Žalobca bol ďalej riadne upovedomený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie
rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku.

22. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia, teda ku skutočnosti, že žalovaný mal
povinnosť zverejniť zabezpečené podklady na webovom sídle správneho orgánu a ďalej, že žalovaný
zásadným spôsobom v rozpore s Aarhuským dohovorom obmedzil prístup k informáciám a neuplatnil
aplikačnú prednosť Aarhuského dohovoru pred zákonom č. 24/2006 Z. z., žalovaný poukázal na to, že

žalobca bol oboznámený s oznámením o zmene navrhovanej činnosti vrátane všetkých príloh, ktoré
boli zverejnené na webovom sídle G.. Práve na podklade ich zverejnenia sa žalobca zainteresoval
do zisťovacieho konania o zmene navrhovanej činnosti „Parkovisko Chopok Juh-Krupová“ (stal sa
účastníkom konania) písomným stanoviskom zo dňa 03.08.2018 podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006
Z. z. Na webovom sídle ministerstva je zverejnená informácia pre verejnosť v zmysle § 24 ods. 1

zákona č. 24/2006 Z. z., oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vrátane technickej dokumentácie,
mapových vyobrazení a výpisov z katastra nehnuteľností tvoriacich jeho prílohu. Súčasťou zverejnenej
dokumentácie je tiež prvostupňové rozhodnutie, informácia o rozklade, napadnuté (druhostupňové)
rozhodnutie a vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia. Ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona č.
24/2006Z.z.satýkazverejňovaniainformáciítýkajúcichsapovinnéhohodnotenia –veľkáEIA,prípadne

povolenia. Netýka sa to zisťovacieho konania tak, ako je tomu v prejedávanom prípade.

23. K tvrdeniu žalobcu o porušení Aarhuského dohovoru, konkrétne čl. 4 ods. 1 písm. b), žalovaný
uviedol, že predmetný dohovor neustanovuje povinnosť správnych orgánov poskytovať v správnomkonaní spisový materiál v elektronickej podobe. Všetky piliere Aarhuského dohovoru boli v predmetnom
konaní dodržané, a to najmä prístup verejnosti do konania vrátane možnosti uplatnenia opravných
prostriedkov, ako aj možnosť oboznámenia sa s dokumentáciou vo veciach týkajúcich sa životného

prostredia. Žalobca taktiež nijakým relevantným spôsobom neuviedol, akým spôsobom malo byť
porušené jeho právo na priaznivé životné prostredie.

24. Pokiaľ ide o tretí žalobný bod, a to nenariadenie konzultácií podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.
z., žalovaný bol toho názoru, že predmetné ustanovenie a rovnako ani smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných
projektov na životné prostredie neustanovuje formu realizácie konzultácií. Je preto na správnom orgáne,
akým spôsobom sa budú realizovať konzultácie. Z administratívneho spisu vyplýva, že ministerstvo
umožnilo vykonať písomné konzultácie podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. Ministerstvo zároveň
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnilo účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom pre vydanie
rozhodnutia. V prípade, ak by správny orgán realizoval konzultácie v ústnej forme, nariadil by podľa § 21

správneho poriadku ústne pojednávanie, na ktorom by sa zrealizovali ústne konzultácie. Podľa názoru
žalovaného v danom prejednávanom prípade skutočný stav veci bol dostatočne zistený, ministerstvo
malo k dispozícii všetky relevantné podklady vrátane vyjadrení a stanovísk od účastníkov konania
a dotknutých orgánov, čo žalovaný zdôvodnil aj v napadnutom rozhodnutí, teda v prejednávanej veci
nevyplynula potreba nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko takýto úkon by bol v rozpore so zásadou

rýchlosti a hospodárnosti konania. Z napadnutého rozhodnutia pre žalobcu jednoznačne vyplýva, že
nenariadenie konzultácií sa vzťahuje len na ich ústnu formu, nie konzultácie v písomnej podobe.

IV.
Ďalší účastníci

25. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2019 navrhol, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

26. Mal za to, že prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie sú podľa jeho názoru zákonné, vecne a právne

správne a obe rozhodnutia možno považovať za preskúmateľné. Žalovaný umožnil žalobcovi realizáciu
všetkých jemu prináležiacich procesných práv, a to práva oboznámiť sa a nahliadnuť do spisu, robiť si
z neho výpisy a odpisy, či kópie. Žalovaný a ďalší účastník konania nemôžu niesť zodpovednosť za to,
že žalobca svoje práva nevyužil riadne a včas.

27. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP znamená, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda
porušenie určitej intenzity, ktoré by zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej, čo v danom prípade neplatí. Vo vzťahu k žalobným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSPďalšíúčastníkkonaniauviedol,žezostranyžalovanéhobolpripostupevprejednávanejvecipoužitý

správny predpis, ktorý bol správne interpretovaný a žalovaný taktiež vyvodil správne právne závery
(podľa jeho názoru žalobca nesprávne právne posúdenie veci opiera o porušenie jeho procesných práv).
Totožne to platí aj vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a pre
nezrozumiteľnosť.

28. Žalovaný dňa 01.08.2019 zverejnil na internetovej stránke G. informáciu pre verejnosť o predložení
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Parkovisko Chopok Juh-Krupová“, kde bol zároveň
zverejnený celý text oznámenia o zmene. Žalobca teda mal od uvedeného dátumu možnosť sa
s uvedenými dokumentmi v celom rozsahu oboznámiť. E-mailom zo dňa 03.08.2018, ktorý bol na
vedomiezaslanýajďalšiemuúčastníkovi,reagovalžalobcanauvedenéoznámenieozmeneVyjadrením

v procese EIA k zámeru „Parkovisko Chopok Juh-Krupová“, pričom ďalší účastník toto vyjadrenie
predložilsprávnemusúduakodôkaz.Žalobcapodľanázoruďalšiehoúčastníkakonaniasvojevyjadrenie
koncipoval ako vyjadrenie k zámeru, ktorého obsah uvedený v prílohe č. 9 k zákonu č. 24/2006 Z. z. sa
líši od obsahu oznámenia o zmene uvedeného v prílohe č.8a k zákonu č. 24/2006 Z. z.

29. Po obstaraní a predložení stanovísk dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu,
obce a verejnosti v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný listom č. 2349/2019.1.7/pl,
5987/2019 zo dňa 31.01.2019 upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a o možnostivyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Žalobca možnosť nahliadnuť do spisu v úradných hodinách nevyužil.

30. Záverom ďalší účastník konania poukázal na to, že žalobca opakovane predkladá opakujúce
sa stanoviská s minimálnymi obmenami ku každému zámeru, oznámeniu o zmene alebo správe
o hodnotení zverejnenými na internetovej stránke G.. Podľa jeho názoru zámerom žalobcu nie je snaha
o uplatnenie opodstatnených pripomienok smerujúcich k ochrane životného prostredia alebo zmiernenie
vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ale len využívanie inštitútu účasti verejnosti v procese

posudzovania na nedôvodné a neúnosné predlžovanie už v súčasnosti dlhotrvajúcich konaní.

31. Obec Horná Lehota, obecný úrad, Horná Lehota 99, Podbrezová ako ďalší účastník 2/ sa podaním
zo dňa 13.12.2019 vzdal účastníctva v tomto súdnom konaní podľa § 32 ods. 4 SSP.

32. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 17.02.2020 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení

a na nedôvodnosti žaloby konštatujúc, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného
a skutočnosťami v ňom vyjadrenými.

V.
Replika žalobcu

33. Žalobca v replike zo dňa 24.02.2020 zotrval na podanej žalobe poukazujúc na čl. 152 ods. 4, čl. 7
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj na čl. 41 Charty základných práv Európskej únie. Poukázal
tiež na to, že ďalší účastník svojvoľne zmenil parametre parkoviska a stavbu realizoval bez posúdenia
zmeny. Tvrdenie žalovaného, že celý administratívny spis je vedený v písomnej forme, označil žalobca

za zjavne nepravdivé. Ministerstvo má viesť aj elektronický spis.

34. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

VI.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon

súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/217/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-2S/217/2019.

36. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 04.11.2025 v
neprítomnosti účastníkov konania. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo
dňa 27.10.2025 a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný má doručenie predvolania
napojednávanieriadneavčasvykázanédňa15.08.2025aďalšíúčastníkdňa31.08.2025.Ďalšíúčastník
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 03.11.2025.

37. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

38.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.39. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo
na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností
štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému
zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie
ľudskýchprávzahrňujúcichpomerneširokýokruhpráv,ktorémožnocharakterizovaťakoprávasolidarity.

Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 4/2018-45 zo dňa 13. novembra 2018).

40. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

41. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si
výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom
aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

42. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

43. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných
vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a
povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1).

46. Účelom zákona č. 24/2006 Z. z. je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania
strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a
vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti

na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia,
ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo
zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického
dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2).

47. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí
byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku
1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,

povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.48. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť
na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na
vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

49. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v §
18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť
príslušnému orgánu písomne a elektronicky: oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované
podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

50. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

51. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

52. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané

v zisťovacom konaní.

53. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje
navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania
podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí

príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

54. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v

ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

55. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických

dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

56. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,
obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä

a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie

vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

57. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

58. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

59. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány
podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na
rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

60. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci
v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe
žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b),
aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: v požadovanej
forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto
prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii)informácia je už verejne

dostupná v inej forme.

61. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď
sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

62. Predmetom konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým
prvostupňový orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Parkovisko Chopok Juh – Krupová“ sa
nebudeposudzovaťpodľazákonač.24/2006Z.z.Správnysúdsazaoberaltromakľúčovýminámietkami
a zisťoval, (i.) či mal žalovaný a ministerstvo povinnosť zaslať žalobcovi elektronickú kópiu spisu, (ii.) či

napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a (iii.) či napadnuté rozhodnutie
jenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodovzdôvodunenariadeniakonzultácií.

63. Námietky žalobcu týkajúce sa nezaslania elektronickej kópie spisu, uvedené v prvom žalobnom
bode, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny

názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 6Svk/24/2023 zo
dňa 30.05.2024, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že „Pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1
správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy,
odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo
dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie

možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu
determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb
nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým
nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu.“ Najvyšší
správny súd v predmetnom rozsudku tiež konštatoval, že „Rovnako k predmetnej otázke pristupuje

odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti
s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby alebo dostať
informáciu spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Zastávame názor, že dostať
informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania
alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo

nahliadla. (E., E., D., H., I., H., C., H., C., A.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: E., E., D., H., I., H., C.,
H., C., A.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však
je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú
informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie.“

64. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že ak žalobca mal v
záujme v predmetnom administratívnom konaní získať kópiu administratívneho spisu prevedeného do
elektronickej podoby, mal a mohol využiť svoje procesné oprávnenie – právo nahliadnuť do spisu pred
správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo v danom
prípade nevyužil. Podľa odbornej literatúry: „Poskytnutie podkladov v elektronickej/ digitalizovanej

podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už
v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme za to, že od
správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu
v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú. (E., E.,D., H., I., H., C., H., C., A.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: E., E., D., H., I., H., C., H., C., A.. Správny
poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.)“.

65. K žalobcovej argumentácii o poskytnutí informácií zo spisu v elektronickej podobe (teda k tvrdeniu o
porušení práva na informácie) a v tejto súvislosti o porušení čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru
správny súd uvádza, že čl. 4 Aarhuského dohovoru sa týka všeobecného prístupu k informáciám
o životnom prostredí na žiadosť verejnosti a nie účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch. Preto, ak
žalobca chcel v rámci predmetného administratívneho konania získať informácie o životnom prostredí

prostredníctvom tohto článku, nič mu nebránilo podať žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti
k informáciám, a to aj k informáciám o životnom prostredí.

66. Podľa názoru správneho súdu správny orgán pri žiadosti žalobcu o doručenie kópie spisu

v elektronickej podobe postupoval zákonne a vecne správne. Žalobcovi nebolo nijakým spôsobom
bránenévrealizáciijehoprávanainformácieoživotnomprostredítak,akotvrdilvžalobe,tedaporušením
čl. 3, čl. 4 Aarhuského dohovoru, § 3, § 23 a § 33 ods. 2 správneho poriadku a § 24 ods. 1 písm. c)
zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v priebehu celého konania o zmene navrhovanej činnosti mal možnosť
nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s celým spisovým materiálom a taktiež všetky

informácie boli verejne dostupné na stránke D.. Bolo teda iba na žalobcovi, či naozaj osvedčí svoj
reálny záujem o ochranu životného prostredia a využije tak svoje procesné práva na dosiahnutie daného
cieľa. Navyše, v predmetnom konaní o zmene navrhovanej činnosti ministerstvo prostredníctvom
listu č. 2349/2019-1.7/pl, 5987/2019 zo dňa 31.01.2019 v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku
upovedomilo účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a o možnosti sa pred vydaním rozhodnutia

vyjadriť k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, teda tvrdenie žalobcu
o porušení jeho práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a práva navrhnúť ďalšie dôkazy
nemôže v konfrontácii s faktickou situáciou obstať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa správny
súd ďalej nevenoval otázke naplnenia ústavnoprávnej roviny porušenia práva na priaznivé životné
prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

67. K aplikácii § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente správny súd uvádza, že toto ustanovenie
upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej
komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

68. Pokiaľ ide o druhú námietku žalobcu, ktorú bol správny súd povinný v tomto konaní skúmať, t.
j. námietku, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny
súd oboznámiac sa so zisteným skutkovým a právnym stavom veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky nesprávneho právneho posúdenia.

69. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej
vtedy, ak súd resp. správny orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

70. Žalovaný (ministerstvo) postupovalo správne, keď na svojom webovom sídle https://
www.enviroportal.sk/eia/detail/parkovisko-chopok-juh-krupova zverejnilo informáciu pre verejnosť podľa
§ 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti o tom, že zmena
navrhovanej činnosti „Parkovisko Chopok Juh – Krupová“ podlieha zisťovaciemu konaniu podľa §

18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., s tým, že v lehote 10 pracovných dní môže verejnosť
doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti na adresu
uvedenú v tejto informácii. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal následne zverejniť stanoviská dotknutých
orgánov, nenachádza právnu podporu. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. neustanovuje
povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov. Predmetné ustanovenie je

potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené
v danom ustanovení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023
zo dňa 30.05.2024). Žalobca mal v správnom konaní postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods.
2 zákona č. 24/2006 Z. z., predmetného konania sa zúčastnil a správny orgán s ním riadne konal.Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli z jeho strany zabezpečené všetky jemu patriace procesné práva
(právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, respektíve
k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, právo nazrieť do administratívneho spisu).

71. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav správne, v súlade s výkladovými metódami, ktoré sa uplatňujú
pri výklade právnych noriem. Námietku žalobcu o nesprávnom gramatickom výklade zákona č. 24/2006
Z. z. a Aarhuského dohovoru správny súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú.

72. K tretej námietke žalobcu, či žalovaný mal nariadiť konzultácie v rámci zisťovacieho konania,
správny súd uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď nenariadil konzultácie podľa § 63 zákona
č. 24/2006 Z. z. Uvedený zákon neustanovuje povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho
konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 4Svk/38/2022 zo dňa 24.04.2022, v ktorom najvyšší správny

súd konštatoval, že „vychádzajúc z vlastného znenia citovaného ustanovenia, zákon EIA inštitút tzv.
konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na
životné prostredie. Uvedené korešponduje aj so Smernicou EIA, ktorá rovnako tento inštitút spája
až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle čl. 2 písm. g) Smernice EIA
sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a rovnako sú

systematicky následne zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje vykonanie posudzovania
vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie konanie, ktoré je upravené v čl. 4 smernice. Rovnako
samotný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem iného odkazuje na bod 29 úvodných ustanovení
novely č. 2014/52/EÚ Smernice EIA, ktorá konzultácie v zisťovacom konaní len odporúča ako
„dobrý správny postup“. Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani Smernica EIA v zisťovacom konaní

výslovnenepredpokladajúvykonaniekonzultácií,ktorésúažinštitútomposudzovaniavplyvovnaživotné
prostredie, v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené
považovať za nezákonný postup a námietku sťažovateľa v tomto smere preto kasačný súd rovnako
vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie
aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich

nevykonanie však nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné“.

73. Sumarizujúc vyššie uvedené, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu
o nespreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom

vysporiadal so všetkými námietkami v žalobcom podanom rozklade a zrozumiteľne uviedol, akými
úvahami bol vedený pri vyhodnocovaní ich relevancie.

74. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad
preskúmateľnosti – atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na

§ 190 SSP zamietol.

75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcuspravodlivopožadovať,abyichžalovanémunahradil.Ďalšiemuúčastníkovinepriznalvzmysle§

169SSPacontrarionáhradutrovkonania,pretoženebolisplnenépodmienkynajehoaplikáciu.Nevznikli
mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Správny súd
nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania
priznať.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.