Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cbi/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325203711
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325203711.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Squarebizz Slovakia Bory

k.s., so sídlom Obchodná 2, Bratislava 811 06, IČO: 35 909 234, zastúpenej CLC advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava 811 03, IČO: 36 707 856, proti žalovanej 4J správcovská
kancelária, k.s., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 53 648
749, značka správcu S2031, správca konkurznej podstaty úpadcu INIPEX s. r. o., so sídlom Bajkalská
9/B, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 47 384 476, zastúpenej 4JUSTICE advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 51 320
959, o vylučovacej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28.05.2025 domáhala vylúčenia majetku (elektrického
technologického rozvádzača na napájanie technológie - výrobnej linky vrátane prívodového kábla s
príslušenstvom zapísaného v súpise oddelenej podstaty majetku zverejnenom v Obchodnom vestníku
č. 36/2025 dňa 21.02.2025 pod položkou č. 7; priemyselnej vzduchovej clony GUARD PRO 150E

zapísanej v súpise všeobecnej podstaty majetku zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 40/2025 dňa
27.02.2025 pod položkou č. 13; priemyselnej vzduchovej clony GUARD PRO 200E v počte dva kusy
zapísanej v súpise všeobecnej podstaty majetku zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 40/2025 dňa
27.02.2025 pod položkou č. 14 a kamerového a zabezpečovacieho systému pre monitorovanie interiéru
a nájomnej jednotky zapísaného v súpise všeobecnej podstaty majetku zverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 40/2025 dňa 27.02.2025 pod položkou č. 15) zo súpisu majetku podstát úpadcu. Tvrdila,
že je vlastníkom nehnuteľnosti Squarebizz Business Center Bory nachádzajúcej sa v mestskej časti

Bratislava - Devínska Nová Ves evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. I. O.. Ako prenajímateľ prenajala časť označenej
nehnuteľnosti, konkrétne skladové a administratívne priestory o výmere 970,6 m2 spoločnosti IMUNITY
s. r. o., so sídlom Budatínska 19, 851 05 Bratislava, IČO: 36 730 441 na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej 03.05.2022. Dňa 18.12.2023 uzatvorila s nájomcom dodatok č. 1 k nájomnej zmluve,
predmetom ktorého bolo okrem iného zriadenie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k
hnuteľným veciam inštalovaným v predmete nájmu v hodnote 17.000,23 eura bez DPH v prospech

žalobkyne. Žalobkyňa sa na základe príslušných ustanovení dodatku č. 1 stala dočasným vlastníkom
vybavenia s právom tieto hnuteľné veci v celkovej hodnote 17.000 eur bez DPH predať a z výťažku z
predaja uspokojiť svoje splatné pohľadávky voči nájomcovi z nájomnej zmluvy. Nájomca tiež vyhlásil,
že „je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí - vybavenia“, ktoré nainštaloval na vlastné náklady vpredmete nájmu a ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 dodatku. Dodatok č. 1, ktorým bol zriadený
zabezpečovací prevod práva k vybaveniu bol uzatvorený 18.12.2023, pričom do vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu nebol zabezpečovací prevod práva k vybaveniu ani vlastnícke právo žalobkyne

k vybaveniu akokoľvek spochybňované alebo namietané. Poskytovateľom zabezpečenia bol v danom
prípade nájomca ako vlastník vybavenia. K vzniku zabezpečovacieho prevodu práva došlo odovzdaním
hnuteľných vecí do dispozície žalobkyne a ich inštaláciou v nehnuteľnosti, kde sa doposiaľ fyzicky
nachádzajú. Ku dňu podania žaloby neboli splnené podmienky, na základe ktorých by mohlo dôjsť k
zániku zabezpečovacieho prevodu práva založeného dodatkom č. 1, pretože stále existuje na strane

žalobkyne ako prenajímateľa neuhradená pohľadávka vo vzťahu k nájomcovi z nájomnej zmluvy.
Vlastníkom vybavenia je žalobkyňa, a to z titulu zabezpečovacieho prevodu práva zriadeného zo
strany nájomcu, ako pôvodného vlastníka predmetných hnuteľných vecí dodatkom č. 1. Vzhľadom k
uvedenému má žalobkyňa za to, že v danom prípade nie je daná spornosť vlastníckeho práva žalobkyne
k vybaveniu. Žalovaná postupovala preto nesprávne, keď zapísala do súpisu oddelenej podstaty a
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu hnuteľné veci, ktoré sú preukázateľne vo vlastníctve tretieho

subjektu - žalobkyne. Tvrdenia preukazovala výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výzvou žalovanej z
22.01.2025, žiadosťou žalobkyne z 03.03.2025, zápismi v Obchodnom vestníku, nájomnou zmluvou s
prílohami, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/2059/2024 z 15.01.2025,
exekučným príkazom.

2. Mestský súd Bratislava III uznesením sp. zn. 60Cbi/5/2025 z 29.05.2025 vyzval žalovanú na
vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním z 25.06.2025. Poprela, že by vlastníctvo vybavenia
kedykoľvek v čase svedčilo v prospech nájomcu - IMUNITY s.r.o. V dôsledku absencie vlastníckeho

práva preto nájomca nemohol zriadiť v prospech žalobkyne zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.
Poukázala na existenciu podnájomného vzťahu k priestorom v nájme nájomcu. Nájomca uzavrel
30.10.2022 s úpadcom podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom kancelárskych a obchodných
priestorov (objekt A, sekcia A.07, A.09) nachádzajúcich sa v Squarebizz Business Center, t. j. rovnakých
priestorov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a IMUNITY s.r.o. Z podnájomnej

zmluvy navyše vyplýva, že záväzkový vzťah medzi úpadcom a nájomcom bol založený časovo skôr,
ako bol uzavretý dodatok č. 1 k nájomnej zmluve. Úpadca teda užíval priestory žalobkyne už od
novembra 2022 a v období uzavretia podnájomnej zmluvy úpadca preukázateľne zakupoval žalobkyňou
označené vybavenie. Vybavenie je zahrnuté v účtovnej dokumentácii úpadcu ako dlhodobý hmotný
majetok. Výrobná linka, ktorej príslušenstvo tvorí aj technologický rozvádzač, a ktorá bola inštalovaná

tou istou spoločnosťou ako výrobné linky úpadcu je evidovaná v jeho dlhodobom hmotnom majetku
od 01.10.2022. Priemyselná clona 1 a priemyselná clona 2 je evidovaná v dlhodobom hmotnom
majetku úpadcu od 01.12.2022. Vybavenie bolo a stále je vlastníctvom úpadcu a nie nájomcu,
ktorý nebol oprávnený k vybaveniu zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. V súvislosti
s poukazovaním žalobkyne na vyhlásenie nájomcu v nájomnej zmluve o jeho vlastníckom práve k

vybaveniu a s tým spojenému zadokumentovaniu vybavenia v priestoroch nájmu, žalovaná uviedla,
že vyhlásenie nájomcu je nepravdivé a nie je spôsobilé založiť vlastnícke právo IMUNITY s.r.o. (a
následne žalobkyne) k vybaveniu. Žalobkyňa nepreukázala, že by konkrétne nainštalované vybavenie
v priestoroch nájmu malo byť vo vlastníctve nájomcu, a teda následne aj v jej vlastníctve. Žalobkyňa sa
v zásade opiera len o jedno vyjadrenie nájomcu. Existenciu vlastníckeho práva úpadcu ku kamerovému

vybaveniu preukazuje faktúra č. 22201239 na sumu 5.721,60 eura z 10.10.2022 od KASprof-SECURITY
agency s.r.o., r.s.p., predmetom ktorej je fakturácia montáže zabezpečovacieho systému a montáž
kamerového systému, pričom odberateľom je práve úpadca. Podľa cenovej ponuky od KASprof-
SECURITY agency s.r.o., r.s.p. vyplýva, že bola zrealizovaná obhliadka v priestoroch podnájmu a
naprojektovanie inštalácie kamerového a bezpečnostného systému v priestoroch nájmu. Podľa faktúry

č. 22110636 z 22.12.2022 znejúcej na sumu 7.901,36 eura vystavenej ADRIAN GROUP s.r.o. bolo
predmetom dodanie a montáž priemyselnej vzduchovej clony GUARD 200E a priemyselnej vzduchovej
clony GUARD 150E, pričom odberateľom bol aj v tomto prípade úpadca. Úpadcom bola uhradená aj
záloha vo výške 9.481,63 eura. Dokopy uhradil úpadca sumu 17.382,99 eura. Technologický rozvádzač
je nevyhnutným príslušenstvom výrobných liniek úpadcu, bez ktorých by úpadca nebol schopný využívať

predmetné výrobné linky v priestoroch podnájmu. Už len na základe toho by bolo nelogické, keby
uvedené príslušenstvo zabezpečoval nájomca namiesto úpadcu, keď to bol práve úpadca, ktorý vlastní
predmetné výrobné linky. Elektro prípravu, zapojenie a spustenie liniek pre úpadcu zabezpečovala
ELT Servis, s.r.o., ktorá úpadcovi vydala aj technickú správu zo 14.12.2022. Z technickej správyvyplýva, že bola vyhotovená pre potreby úpadcu v súvislosti s projektovou dokumentáciou, predmetom
ktorej je realizácia káblových rozvodov pre potreby linky na výrobu slamiek a vybavenie výrobných
priestorov. Ako investor je v technickej správe uvedený práve úpadca. Realizáciu elektro prípravy

preukazuje faktúra č. 20220210 vystavená ELT servis, s.r.o. pre odberateľa, ktorým bol úpadca. Aj
podľa projektovej dokumentácie - časť elektro zo 14.12.2022 bol objednávateľom úpadca a nie nájomca.
Vybavenie nebolo vo vlastníctve nájomcu, v dôsledku čoho nemohol platne zriadiť zabezpečovací
prevod práva. Na základe toho nemohlo dôjsť ani k následnému prevodu vlastníckeho práva na
žalobkyňu. Žalobu žalobkyne preto označila za nedôvodnú. K vyjadreniu pripojila ponuku č. 22410598,

faktúru č. 22201239, zoznam dlhodobého majetku, uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn.
24K/50/2024 zo 17.06.2025, technickú správu, vyhlásenie o zodpovednosti projektanta, vyhlásenie o
zodpovednosti osoby zodpovednej za montáž, projektovú dokumentáciu, podnájomnú zmluvu, faktúru
č. 22110636, faktúru č. 20220210, cenovú ponuku a fotografiu.

4. Žalobkyňa reagovala podaním z 12.08.2025. Trvala na tom, že jej prináleží vlastnícke právo k

vybaveniu a hnuteľné veci tvoriace vybavenie, ktoré boli inštalované v nehnuteľnosti žalobkyne, nepatria
do všeobecnej a oddelenej podstaty úpadcu. Existencia podnájomnej zmluvy z 30.10.2022 nijak
neosvedčuje vlastníctvo úpadcu k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom žaloby. Predmetom užívania
na základe podnájomnej zmluvy je nehnuteľnosť žalobkyne v zmluve definovanej ako priestory. Nikde v
podnájomnej zmluve nie je zmienka o vybavení alebo jeho časti. Zoznam dlhodobého majetku rovnako

nedokazuje legálne nadobudnutie vlastníctva k vybaveniu úpadcom. Žalovaná nepreukázala existenciu
právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k vybaveniu (napr. kúpnu zmluvu a doklad o zaplatení
kúpnej ceny) ako ani odovzdanie a prevzatie veci (preberací protokol). Žalovaná nie je spôsobilá
posúdiť pravdivosť vyhlásení nájomcu obsiahnutých v dodatku č. 1, ktorým bol zriadený zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva. Žalobkyňa v čase uzatvorenia dodatku č. 1 nemala dôvod pochybovať o

pravdivostivyhláseníosobykonajúcejvmenenájomcu,ževlastníkomvybaveniajenájomca.Vlastníctvo
k hnuteľným veciam možno podľa právneho poriadku derivatívnym spôsobom od iného nadobudnúť
len na základe legitímneho právneho titulu (napr. kúpna zmluva). Vystavenie faktúry a ani vystavenie
cenovej ponuky nie je dôkazom o prevode vlastníckeho práva. Žalovaná nijako nepreukázala, že
fakturované sumy boli reálne zo strany úpadcu uhradené a predmet fakturácie odovzdaný a prevzatý

úpadcom. V predloženej dokumentácii zo strany žalovanej nie je žiadna zmienka o tom, že predmety
fakturácie mali byť inštalované v nehnuteľnosti žalobkyne z čoho by bolo možné usudzovať, že ide o veci
totožné s vybavením, ktoré je predmetom žaloby. Žalovanou predložené listiny nedokladujú vlastníctvo
úpadcu ku konkrétny predmetom inštalovaným v nehnuteľnosti žalobkyne, ku ktorým bolo na základe
dodatku č. 1 zriadené zabezpečenie vo forme zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

5. Žalovaná k vyjadreniam žalobkyne zaujala stanovisko v podaní z 18.09.2025. Podľa žalovanej
neexistuje dôvod na vylúčenie žalobkyňou špecifikovaného vybavenia zo súpisov oddelenej a
všeobecnej podstaty, pretože predmetné vybavenie je a vždy bolo majetkom úpadcu, a nie spoločnosti
IMUNITY s.r.o. či žalobkyne. Vybavenie patrí do súpisu majetku úpadcu, pretože mu k predmetným

veciam svedčí vlastnícke právo; úpadca preukázateľne zakupoval žalobkyňou označené vybavenie.
Podnájomný vzťah bol medzi IMUNITY s.r.o. a úpadcom založený časovo skôr, ako bol uzavretý dodatok
č. 1 k nájomnej zmluve, v ktorom bol zriadený zabezpečovací prevod práva. Časová postupnosť medzi
vznikom podnájomného vzťahu a následného uzavretia dodatku č. 1 v spojitosti so skutočnosťou, že
vybavenie zakupoval úpadca, ktorý následne aj užíval priestory na svoju podnikateľskú činnosť, celkom

evidentne svedčí tomu, že vybavenie si nainštaloval v priestoroch práve on a nie IMUNITY s.r.o. Všetko
žalobkyňou označené vybavenie objednal, zabezpečil a zaplatil úpadca vo svojom mene a na svoj účet a
teda je vlastníctvom úpadcu. Súdu predložila fotografiu elektrického technologického rozvádzača, výpisy
z účtu, proforma faktúru č. 22810042, hlavnú knihu.

6. Žalobkyňa v podaní z 27.10.2025 zdôraznila, že sa domáha vylúčenia vybavenia zo súpisu majetku
podstát úpadcu z dôvodu, že vlastníctvo vybavenia prináleží žalobkyni, a to na základe dodatku č. 1
k nájomnej zmluve uzatvoreného medzi žalobkyňou a nájomcom 18.12.2023, predmetom ktorého bolo
okrem iného tiež zriadenie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v žalobe
označeným ako vybavenie. Žalobkyňa v čase uzatvorenia dodatku č. 1 nemala dôvod pochybovať o

pravdivosti vyhlásení nájomcu, že vlastníkom vybavenia je nájomca. Žalobkyňa bola nespochybniteľne
dobromyseľná v tom, že vybavenie nadobúda od vlastníka oprávneného zriadiť k nim zabezpečovací
prevod práva.7. Na pojednávaní konanom 05.11.2025 strany sporu zotrvali na písomných podaniach.

8. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že medzi stranami sporu je sporná aktívna vecná

legitimácia žalobkyne, t. j. či existuje hmotnoprávny nárok svedčiaci v prospech vylúčenia hnuteľných
vecí označených v žalobe z podstaty úpadcu. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa
vo všeobecnosti v civilnom procese rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej

z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - v danom spore
žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
žalujúcej strane), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,

že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, kto je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z
ktoréhovyvodzuježalobouuplatnenýnárok.Preoznačeniestavuvyplývajúcehozhmotnéhopráva,kedy

je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré
sú predmetom konania, sa používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004).

9. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZoKR“)dosúpisusprávcazapisuje
aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné,
či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými
osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri

spornomzápisesprávcavsúpisepoznamenádôvodyspornéhozápisuauvedieosobu,vktorejprospech
pochybnostispornéhozápisusvedčia.Aksprávcaaniprivynaloženíodbornejstarostlivostinemôžezistiť
osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu
vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku

do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné

10. Podľa § 78 ods. 2 ZoKR správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe

uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.

11. Podľa § 78 ods. 3 ZoKR ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,
najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše
poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

12. Podľa § 78 ods. 4 ZoKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobupoučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

13. Podľa § 78 ods. 5 ZoKR ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do
súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia
súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

14. Podľa § 50 ods. 1 ZoKR na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť

zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a
zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom
registri pred vyhlásením konkurzu a okrem záložného práva zriadeného správcom; na výťažku zo
speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na
budúcom majetku.

15. Podľa § 50 ods. 2 ZoKR zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu
patriaci úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v
čase ukončenia prevádzky podniku, ak správca pokračuje v prevádzke, alebo v čase vzniku záložného
práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.

16. Podľa § 50 ods. 3 ZoKR zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze
považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným
týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k
predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci
čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie

práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona (ďalej len „C. s. p.“)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

20. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v

zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste súd uvádza, že strany sporu na
pojednávaní konanom 05.11.2025 výslovne vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech

strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesienepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

22. Nie je sporné, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 24K/50/2024 z 18.12.2024
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 250/2024 30.12.2024 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
- INIPEX s. r. o., so sídlom Bajkalská 9/B, 831 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 384 476. Ďalej nie je sporné, že Mestský súd Bratislava III uznesením sp. zn. 24K/50/2024 zo
17.06.2025 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 127/2025 04.07.2025 uložil žalobkyni v lehote 30

dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku podať žalobu voči žalovanej na vylúčenie
majetku zo súpisu: 1. všeobecnej podstaty zverejneného v OV č. 40/2025 dňa 27.02.2025, a to: -
súpisová položka 13: Hnuteľná vec: Priemyselná vzduchová clona GUARD PRO 150E, 1 ks, súpisová
hodnota: 2.000,00 eur, - súpisová položka 14: Hnuteľná vec: Priemyselná vzduchová clona GUARD
PRO 200E, 2 ks, súpisová hodnota: 3.158,47 eur, - súpisová položka 15: Hnuteľná vec: Kamerový

a zabezpečovací systém pre monitorovanie interiéru a nájomnej jednotky, 1 ks, súpisová hodnota:
3.575,00 eur, 2. oddelenej podstaty zverejneného v OV č. 36/2025 dňa 21.02.2025, a to: - súpisová
položka 7: Hnuteľná vec: Elektrický technologický rozvádzač na napájanie technológie (výrobnej linky)
vrátane prívodového kábla s príslušenstvom, 1 ks, súpisová hodnota: 1.477,63 eur. Žalobkyňa žalobu
podala už 28.05.2025.

23. Žalobkyňa tvrdila, že je vlastníkom vyššie označených hnuteľných vecí odvolávajúc sa na dodatok č.
1 k nájomnej zmluve (ktorý mimochodom súdu nepredložila, čím neuniesla dôkazné bremeno preukázať
svoje kľúčové tvrdenie - čo je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu), pretože
týmto právnym úkonom došlo k zriadeniu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k dotknutým

hnuteľným veciam.

24. Vo všeobecnosti platí, že súpis majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu oprávňuje
správcu konkurznej podstaty na dispozíciu s ním a predstavuje právny podklad pre speňažovanie
majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Zápis sporného majetku (veci, pohľadávky alebo práva

majúceho majetkovú hodnotu) v súpise podstaty zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že je do
súpisu zahrnutý oprávnene. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť len zákonom presne stanoveným
postupom, a to podaním vylučovacej žaloby podľa § 78 ZoKR. Podanie vylučovacej žaloby síce bráni
tomu, aby sa naďalej uplatnila právna domnienka, avšak záver o tom, či vec bola do súpisu zapísaná
správne alebo sa má zo súpisu vylúčiť, musí urobiť až súd autoritatívnym výrokom vydaným vo

vylučovacom konaní (pokiaľ správca sám dobrovoľne vec nevylúčil zo súpisu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty).

25. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v
tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom

neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia
(zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Ide teda iba o podmienený prevod
práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou
podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon,
ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza

späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká).

26. Podľa žalobkyne je vlastníkom hnuteľných vecí práve žalobkyňa titulom zabezpečovacieho prevodu
práva zriadeného zo strany nájomcu ako pôvodného vlastníka predmetných hnuteľných vecí. Vtomto smere súd nemá dôvod odchyľovať sa od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3CoKR/104/2023 z 19.03.2025, podľa ktorého zmluva o zabezpečovacom prevode práva nemá povahu
práva vylučujúceho zápis nehnuteľností do konkurznej podstaty a trvanie tohto zápisu. Uvedené

možno aplikovať aj na daný spor a možno uzavrieť, že zabezpečovací prevod práva (dočasný prevod
práva) nemá povahu práva vylučujúceho zápis sporných hnuteľných vecí do konkurznej podstaty,
pretožejehoúčelomjezabezpečeniezáväzkov.Uhradzovaciufunkciuzabezpečovaciehoprevodupráva
nemožno aplikovať tak, že si veriteľ v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva predmet
zabezpečovacieho prevodu práva ponechá. Súd poukazuje aj na § 50 ZoKR, podľa ktorého vyhlásením

konkurzu zanikajú účinky zabezpečovacieho prevodu práva, čo v nadväznosti na § 78 ZoKR znamená,
že zabezpečovací prevod práva nepredstavuje hmotnoprávny nárok svedčiaci v prospech vylúčenia
hnuteľných vecí z podstaty úpadcu, a to aj v danom spore, kedy zabezpečovací prevod práva
neuskutočnil úpadca. Inými slovami zabezpečovací prevod práva nemôže predstavovať titul, na základe
ktorého môže byť žaloba žalobkyne úspešná.

27. Žalobkyňa teda neosvedčila existenciu práva na vylúčenie v žalobe označených hnuteľných vecí z
konkurznej podstaty a v konaní jej nesvedčí vecná aktívna legitimácia (t. j. neuniesla dôkazné bremeno
tvrdenia o existencii hmotnoprávneho nároku svedčiaceho v prospech vylúčenia hnuteľných vecí z
podstaty úpadcu).

28. Na základe uvedeného súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1C.s.p.,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Keďže
žalovaná bola vo veci v celom rozsahu úspešná (súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol), súd

jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.