Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208994
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425208994.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: U. Ž., rod.
U.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Bratislava, zastúpená Mgr. Michal Píry, advokát, Kopčianska 8/
A, Bratislava, IČO: 53 533 968, proti žalovanému: B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. B. XXXX/XX,
S., adresa na doručovanie: O. XX, S., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného

proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 0C/34/2025-26 zo dňa 30. septembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. potvrdzuje.
Odvolanie žalovaného proti výroku IV. odmieta.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Nariaďuje sa nasledovné neodkladné

opatrenie : Žalovanému sa ukladá povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne so súpisným číslom XXXX, postaveným na pozemku parcely registra "C",
parc.č.XXXX, o výmere 156 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa na
adrese: O. XXXX/XX, S., Slovenská U., druh stavby: Rodinný dom, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava II, obec: S.-
U., katastrálne územie: U. (ďalej len „rodinný dom“). II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov nariadeného

neodkladného opatrenia proti žalovanému v rozsahu 100%. III. Súd poučuje žalovaného ako stranu,
ktorej sa neodkladným opatrením uložila určitá povinnosť, že ako žalobca môže proti žalobkyni ako
žalovanej podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.Lehotunapodaniežalobysúdneurčuje.IV.Súdnávrhžalobkynenanariadenieneodkladného
opatrenia v časti, ktorou sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne sa nepribližovať k

žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov vylučuje na samostatné konanie.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd dočasne uložil povinnosť žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ako aj uloženia povinnosti žalovanému dočasne sa nepriblížiť k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Žalobkyňa k odôvodneniu potreby neodkladnej úpravy
pomerov uviedla, že zotrvanie v jednom obydlí na adrese O. XXXX/XX, S., Slovenská U. so žalovaným,

respektíve v jeho blízkosti, ohrozuje jej telesnú ako aj duševnú integritu. Bývanie, ako ani ďalší spoločný
život so žalovaným si žalobkyňa už v súčasnosti nedokáže predstaviť. Žalobkyňa má dôvodný strach
zo správania sa žalovaného, najmä z ďalšieho fyzického ataku voči jej osobe. Vzhľadom na stupňujúcu
tendenciu správania sa žalovaného a narastajúcu mieru agresívneho a násilného konania sa žalobkyňa
obáva o svoje zdravie a svoj život. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko nevie predvídať vývoj danej situácie,
ale vzhľadom na posledné obdobie, je podľa jej názoru v tomto prípade skutočne dôvodná obava, že

u žalovaného bude ďalej pokračovať tendencia stupňujúcej miery násilného a agresívneho správania
voči jej osobe, a teda existuje aj dôvodná obava ďalších útokov, ktoré navyše v porovnaní s poslednýmútokom môžu dopadnúť oveľa horšie. Podľa jej názoru nariadením neodkladného opatrenia možno
dosiahnuťajtrvalúúpravupomerovmedzistranami,t.j.niejepotrebnéjejsúčasneuložiťpodaťžalobuvo
veci samej. Žalobkyňa na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila

k návrhu listinné dôkazy: lekársku správu z 06.07.2025, oznámenie OO PZ Bratislava Ružinov-Východ z
26.08.2025oútoku,lekárskesprávyz11.07.2025,25.08.2025,05.08.2025,13.08.2025,návrhnarozvod
manželstva z 19.08.2025, lekársku správu z 19.09.2025, lekársku správu z 22.09.2025, oznámenie zo
19.09.2025, čestné vyhlásenie z X. Ž. z 26.09.2025.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1,3 ,

§ 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), § 329 ods. 2 C.s.p..
1.3. V rámci konania o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. preskúmal návrh a
jeho prílohy a dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že ochrana jej života alebo zdravia by mala byť
zabezpečená navrhovaným neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. vychádzajúc
z osvedčenia, že ju žalovaný mal v predmetnom byte dňa 06.07.2025 fyzicky napadnúť a to tak, že
ju uchopil za obe ramená a s použitím sily ju hodil o zem, pričom navrhovateľka preletela priestorom

približne na vzdialenosť tri metre. V dôsledku tohto útoku žalobkyňa utrpela pomliaždenie v driekovo
krížovej oblasti a v oblasti panvy, ako však aj pomliaždenie ramena a pleca, pričom tiež pociťovala
výraznú bolesť pri chôdzi. V ten istý deň, t. j. dňa 06.07.2025, preto vyhľadala lekárske ošetrenie v
Univerzitnej nemocnici Bratislava - Ružinov, v rámci ktorého došlo k zdokumentovaniu všetkých jej
poranení vzniknutých pri útoku a ich zaznamenaniu v lekárskej správe. O vyššie opísanom útoku

upovedomila žalobkyňa aj príslušné OO PZ, t. j. Obvodné oddelenie PZ Bratislava Ružinov - východ,
kde sa dňa 06.07.2025 dostavila v sprievode syna, pričom po poučení službukonajúcou stálou službou
uviedla, že oznámenie vo veci nepodáva, poradí sa s rodinou a právnym zástupcom a následne zváži
ďalší postup. Žalobkyňa na osvedčenie uvedeného predložila súdu o.i. Informáciu k udalosti zo dňa
06.07.2025, ktorá bola písomne vyhotovená Obvodným oddelením PZ Bratislava Ružinov - východ

dňa 26.08.2025 na základe žiadosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Žalobkyňa zároveň predložila
viaceré lekárske správy z obdobia júl, august 2025, preukazujúce ďalšie lekárske ošetrenia, ktoré
absolvovala v dôsledku uvedeného fyzického napadnutia žalovaným. Žalobkyňa podala aj návrh na
rozvod manželstva. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou - Potvrdenie OR PZ Bratislava II
č. ORP -P/BAII-OPP2-2025 bolo ďalej osvedčené, že dňa 19.09.2025 podala oznámenie na osobu

žalovaného z dôvodu, že 19.09.2025 o 7,20 hod. v rodinnom dome po predchádzajúcej výmene názorov
ohľadom jedla pre deti, žalovaný vyskočil z postele, začal sa k nej približovať, pričom žalobkyňa zakričala
na syna X., ktorý prišiel do spálne na poschodí, postavil sa pred matku, pričom žalovaný syna odstrčil
a priblížil sa k žalobkyni a povedal synovi, aby zavrel dvere, že si to s mamou vybaví. Následne
syn nechcel opustiť spálňu, žalovaný chytil žalobkyňu v oblasti ramien a sotil ju do zárubne dverí v

kúpeľni. Žalobkyňa so synom zavolali políciu. V súvislosti s týmto napadnutím bola žalobkyňa ošetrená
v Univerzitnej nemocnici Bratislava Ružinov dňa 19.09.2025-20,06 hod. a následne aj u ošetrujúcej
lekárky, ako vyplýva z predložených lekárskych správ z 19.09.2025 a 22.09.2025. Z čestného vyhlásenia
podpísaného X. Ž., nar. XX.XX.XXXX, syna strán sporu súd zistil, že 06.07.2025 a 19.09.2025 bol očitým
svedkom fyzických útokov otca - žalovaného proti matke - žalobkyni. Osobitne k útoku z 19.09.2025

dodal, že pokiaľ by sa v daný deň nenachádzal doma, tento útok by sa skončil oveľa horšie. Od prvého
útoku, ktorého bol očitým svedkom z 06.07.2025 sa o bezpečnosť matky z dôvodu hrozby ďalších útokov
otca bojí. Po útoku z 19.09.2025 si nevie predstaviť, že by žili pod jednotu strechou.
1.4. Skutočnosť, že žalovaný je vo vzťahu ku žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, mal tak súd prvej
inštancie osvedčenú predloženými lekárskymi správami a Informáciou k udalosti zo dňa 06.07.2025,

ktorá bola písomne vyhotovená Obvodným oddelením PZ Bratislava Ružinov - východ dňa 26.08.2025,
ďalej podaním oznámenia na OR PZ Bratislava II dňa 19.09.2025, lekárskymi správami z 19.09.2025,
22.09.2025 a čestným vyhlásením syna sporových strán z 26.09.2025. Na ich základe, z popísaného
skutkového stavu vyplýva, že žalovaný opakovane-fyzicky napadol žalobkyňu, a spôsobil jej zranenie
najskôrvjúli2025anáslednevseptembri2025,vpriestorochichspoločnejdomácnostivedenejstranami

v rodinnom dome žalobkyne. Z uvedeného správania sa žalovaného podľa názoru súdu je zrejmé, že
svoje správanie v takých prípadoch neovládol, situácia fyzického napadnutia sa odohrala v priebehu
cca dvoch mesiacov, dokonca druhý krát aj za prítomnosti ich maloletého syna. Z čestného prehlásenia
syna strán sporu pritom je osvedčené aj jeho obava a strach zo správania sa otca -žalovaného, s tým, že
ďalšie bývanie pod jednou strechou si nevie predstaviť. Dané správanie žalovaného potom nasvedčuje

aj tomu, že v súčasnej situácii vzťahov medzi stranami, aj v súvislosti s podaným návrhom na rozvod,
nemožno vylúčiť reálnu obavu, že konflikty medzi stranami sa budú ďalej opakovať, eskalovať. Uvedené
potom osvedčuje a preukazuje aj neodkladnosť a naliehavosť riešenia veci navrhovaným neodkladným
opatrením. To znamená, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia v konaní predložilasúdu viaceré listinné dôkazy o tom, že žalovaný sa voči nej opakovane dopustil fyzického násilia, a že
v danom prípade nešlo iba o jednorazový konflikt manželov, ktorý vyústil do jedného napadnutia.
1.5. Súd prvej inštancie mal preto spojení s predloženými dôkazmi za odôvodnené bezodkladne upraviť

pomery medzi žalobkyňou a žalovaným uložením zákazu žalovaného vstupovať do domu žalobkyne,
nakoľko táto osvedčila dôvodnosť hrozby násilia zo strany žalovaného ako i potrebu bezodkladného
zásahu zo strany súdu a to nariadením neodkladného opatrenia. Preto navrhovanému neodkladnému
opatreniu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu,
identifikovaného vo výroku I. rozhodnutia, v ktorom býva žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej

je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia súd vyhovel.
1.6. O trovách konania (výrok II.) súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa
bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 e) C.s.p. úspešná, lebo súd jej
návrhu vyhovel. Má preto proti žalovanému v danej časti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške trov konania neodkladného opatrenia súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným
uznesením.

1.7. O poučení žalovaného (výrok III.) súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 337
ods. 1 C.s.p.
1.8. O vylúčení návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáha,
aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
100 metrov na samostatné konanie (výrok IV.) rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie

§ 325 ods. 2 , § 328 ods. 2, § 166 ods. 2 C.s.p. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol o časti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. v zákonom stanovenej lehote podľa § 328 ods. 2 C.s.p. do 24 hodín
od doručenia návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že v ostatnej časti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nejde o neodkladné opatrenie, o ktorom rozhoduje sudca v pohotovostnej službe v lehote do

24 hodín, súd s poukazom na ustanovenie § 166 ods. 2 C.s.p. vylúčil neodkladné opatrenie v tejto časti
na samostatné konanie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom po zapísaní návrhu
náhodným výberom cez program elektronickej podateľne do príslušného registra podľa povahy veci o
ňom rozhodne zákonný sudca v súlade s § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s rozvrhom
práce.

2. Proti tomuto uznesenie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom znení a rozhodol o navrátení veci do
pôvodného stavu. Vo svojom odvolaní uviedol, že žalobkyňa tvrdeniami uviedla súd do omylu. Snaží
seba vykresliť, ako obeť a jeho ako násilníka z dôvodu získania výlučného užívania nehnuteľností,
ktoré nadobudla počas spoločného manželstva, keď krédom žalobkyne je za nič neplatiť a všetko

užívať zadarmo. Uznesením sa žalobkyňa snaží dosiahnuť na neho nátlak, aby mala úplnú kontrolu nad
nehnuteľnosťami a v deťoch vyvolala pocit strachu a ohrozenia z jeho strany. Poukázal nato, že násilím
je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa zneužívania moci a každý čin, ktorého
dôsledkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné

vyhrážky a psychické násilie majú rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa svoju
moc dokazuje tým, že ho chce vyhodiť z domu a nechce vrátiť nehnuteľnosť, ktorú jej pred rokmi daroval
a riadi sa známym príslovím alebo parafrázou „Sto krát opakovaná lož sa stane pravdou", kde sa

žalobkyňa drží myšlienky, že ak sa lož dostatočne často opakuje, ľudia jej začnú veriť- nie preto, že
by sa stala pravdou, ale preto, že ju prijmú za pravdivú. Pred vydaním tohto uznesenia žalobkyňa na
každý podnet od neho na akúkoľvek snahu o komunikáciu, reagovala podráždene, krikom a útokmi na
neho, aby pred deťmi navodila dojem obete a za ich chrbtom pokračovala v útokoch na žalovaného.
Pre dôveryhodnosť svojich tvrdení žalobkyňa vyvolávala verbálne a nakoniec aj fyzické útoky na neho.

Keď bola žalobkyňa „dostatočne spokojná s konaním žalovaného" volala políciu a vyhľadala lekársku
pomoc, aby mohla predložiť lekárske správy . Vydaním tohto uznesenia sa žalobkyňa upokojila a zrazu
bez kriku a prehnaných emócií dokáže prísť za ním s potrebou pozhovárať sa o riešení tejto situácie.
Snahou žalobkyne bolo účelovo dosiahnuť vydanie takéhoto uznesenia s cieľom vytvoriť nátlak na neho
aby mohla užívať nehnuteľnosti len pre seba.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že jeho odvolanie proti výroku IV. je potrebné odmietnuť.5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.
5.3. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
5.4. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
5.5. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
5.6. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a
zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné
vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno

vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť,
a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti;
keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.
7. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je účinným prostriedkom preventívneho

riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu
situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť
vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby
na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských

práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je
pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite
človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité
minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí

obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm.
e) C.s.p. (tiež § 325 ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p.), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane
neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový
stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325
ods. 2 písm. e) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie

dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

7.1. Ako už konštatoval súd prvej inštancie pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom
právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je
následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci
definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavunadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v
konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím
je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo

chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa
spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.

Násilím je aj nezabránenie násiliu.
8. Z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, ako obeti fyzického násilia v zhode so súdom
prvej inštancie odvolací súd prijal záver, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné
vyhovieť. Dôvodnosť podozrenia z násilného správania sa žalovaného mal odvolací súd v súlade
so súdom prvej inštancie dostatočne spoľahlivo podloženú lekárskymi správami zo dňa 6.7.2025,
11.7.2025, 5.8.2025, 13.8.2025, 25.8.2025, 19.92025, 22.9.2025, oznámením OO PZ Bratislava

Ružinov-Východ o útoku zo dňa 26.08.2025 a 19.9.2025, čestným vyhlásením X. Ž. z 26.09.2025
ako aj návrhom na rozvod manželstva z 19.08.2025. Žalobkyňa uvedenými dôkazmi osvedčila
dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza k fyzickému napadnutiu
žalobkyneajej ubližovaniuvpodobevyhrážok,zastrašovania,ktorékonanie predstavujebezprostredné

ohrozenie fyzického a duševného zdravia žalobkyne, keďže k takémuto správaniu žalovaného dochádza
opakovane, čo vyvoláva u žalobkyne obavy o jej zdravie, pocity strachu a bezmocnosti. Prijatý záver o
dôvodnosti nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dôkladne a zrozumiteľne vysvetlil
(pozri odsek 12. až 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odôvodnenie odvolaním napadnutého
uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

žalobkyne, a v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo v tejto časti navrhovaného neodkladného
opatrenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovené. Prvoinštančný súd
svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. s poukazom
na § 234 ods. 2 C.s.p., na odôvodnenie ktoré poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa stotožňuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.).

9. Bez právnej relevancie je obrana žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa zaviedla súd do omylu, keď
sa snaží vykresliť, ako obeť a jeho ako násilníka, pričom práve ona reagovala podráždene, krikom a
útokmi na neho, aby pred deťmi navodila dojem obete a za ich chrbtom pokračovala v útokoch na neho
(pozri odsek 2.).
9.1. Pravdivosť tvrdení žalobkyne a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

treba považovať za osvedčené predloženými listinami a dôkazmi. Žalovaný vôbec žiadnym spôsobom a
dôkazmi nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o jeho správaní sa k nej ako ich opísala v návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia čo doložila aj dôkazmi. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní zostali
len v rovine nepreukázaných tvrdení a úvah, bez podloženia relevantných dôkazov. Z tohto dôvodu sa
odvolací súd ani nezoberal námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní pretože nie sú spôsobilé

privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína
a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie (výrok I.) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne

správne potvrdil vrátane závislých výrokov (II., III.).
10.1. O náhrade trov konania (výrok II.) súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní. S poukazom na ustanovenia § 337 ods. 1,2 C.s.p.
rovnako správne súd prvej poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej voči žalobkyni
(výrok III.).

11. K odmietnutiu odvolania žalovaného proti výroku, ktorým vylúčil na samostatné návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
dočasne sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov (výrok IV.) odvolací súdpoukazuje na ustanovenie § 386 písm. c/ C.s.p. podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11.1. Civilný sporový poriadok priniesol oproti Občianskemu súdnemu poriadku zmenu v koncepcii

objektívnej prípustnosti odvolania voči uzneseniu. C.s.p. odvolanie voči tomuto druhu súdneho
rozhodnutia nepripúšťa s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov uvedených v § 357 C.s.p.. Nad
rámec § 357 C.s.p. je prípustnosti odvolania voči uzneseniu vydanému v civilnom mimosporovom
konaní, exekučnom konaní a konkurznom konaní, upravená tiež v príslušných osobitných predpisoch.
Nakoľko žalovaný ako odvolateľ svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané

v civilnom sporovom konaní majúce formu uznesenia, odvolací súd skúmal objektívnu prípustnosť
odvolania v tomto prípade s ohľadom na § 357 C.s.p.. Uznesenie, ktorým súd vylúči vec na samostatné
konanie (príp. spojí na konanie viaceré veci) podľa § 166 ods. 2 C.s.p., je uznesením, ktorým sa upravuje
vedenie konanie (§ 237 ods. 2 C.s.p.), proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357
C.s.p.). Aj keď bol tento výrok súčasťou rozhodnutia o neodkladnom opatrení svojou povahou nestratil
charakter uznesenia, ktorým sa upravuje len vedenie konania, a teda uznesenia proti ktorému odvolanie

prípustné nie je. Naviac žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu (odvolacie
dôvody podľa § 365 C.s.p.) nevzniesol.
11.2. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení časti návrhu na
samostatné konanie (výrok IV.) napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol,
lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštacnie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p..).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).