Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200164
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200164.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci
žalobcu:A.A.,bytomul.B.XX/XX,XXXXXC.D.,protižalovanému:Centrumprávnejpomoci,Kancelária
Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaBB-/12907/2023-69968/2023 zo dňa 16.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica č.
KaBB-/12907/2023-69968/2023 zo dňa 16.6.2023 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica (ďalej len ,,žalovaný“) na základe § 10 ods. 5
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ,,zákon č.
327/2005 Z. z.“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,správny poriadok“)
a jeho Organizačným poriadkom rozhodnutím č. KaBB-/12907/2023-69968/2023 zo dňa 16.6.2023
rozhodol tak, že žiadateľovi – žalobcovi v právnej veci: preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 1049972102022 zo dňa 23.1.2023 v spojení s upovedomením Sociálnej poisťovne pobočka,

Banská Bystrica č. 1049972102022 zo dňa 14.11.2022 o začatí vymáhania pohľadávky Sociálnej
poisťovne v sume 75,30 eur v správnom súdnictve nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 29.5.2023 mu bola doručená žiadosť žiadateľa
o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci preskúmanie rozhodnutia o odvolaní proti upovedomeniu
o začatí vymáhania pohľadávky z titulu náhrady škody v sume 75,30 eur v správnom súdnictve. Žiadosť
bola riadne doplnená 14.6.2023. Poukázal na znenie § 3 ods. 1, § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c)

zákona č. 327/2005 Z. z., v zmysle ktorého má žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota
sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (t.j. v súčasnosti 700 eur), okrem sporov, v ktorých nie je
možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Z predložených dokladov bolo podľa žalovaného zrejmé,
že žiadateľ sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
č. k. 1049972102022 zo dňa 23.1.2023 o zamietnutí odvolania žiadateľa zo dňa 21.12.2022 proti
upovedomeniu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica o začatí vymáhania pohľadávky v sume

75,30 eur č. 1049972102022 zo dňa 14.11.2022 v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 28Sa/8/2023. Z predložených dokladov mal ďalej za zrejmé, že Sociálna poisťovňa si
predmetnú pohľadávku vymáha z titulu náhrady škody, ktorá bola určená právoplatným a vykonateľnýmrozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/8/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/109/2019 zo dňa 6.11.2019. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal
žalovaný za to, že v danom prípade je možné určiť hodnotu sporu výškou sumy vymáhaného záväzku

75,30 eur, keďže o povinnosti nahradiť škodu sa rozhodlo už v právoplatne skončenom súdnom konaní
a upovedomením o začatí vymáhania pohľadávky sa teda realizuje vykonávacie konanie Sociálnej
poisťovne na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Na základe skutočnosti, že vo
veci, s ktorou sa žiadateľ na žalovaného obrátil, nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľ
nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, mal žalovaný

za to, že nie je nevyhnutné zaujímať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej
núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok
pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku
na poskytnutie právnej pomoci.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou

sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na to, že
dňa 25.5.2023 podal na Centrum právnej pomoci žiadosť o priznanie zástupcu z radov advokátov na
zastupovanie vo veci sp. zn 28Sa/8/2023, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V žalobou
napadnutom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právne pomoci došlo zo strany žalovaného
k porušeniu základných práv v zmysle čl. 12, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 1, 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl.

47 ods. 2, 3 Ústavy SR a následne podľa Ústavného zákona č. 23/1991 § 1, 2, § 3 ďalej čl. 1, čl. 3 ods.
3, čl. 7 ods. 1, čl. 37 ods. 2, čl. 38 ods. 2 ale i zákona č. 40/1964 Zb. a to § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 11, §
13 ods. 1, 2, taktiež Charty základných práv európskej únie, ktoré vydal Štrasburg 12.12.2007 a to Hl 1
dôstojnosť čl. 1, čl. 3 ods. 1, Hlava II – Slobody čl. 6, čl. 7, čl. 8 ods. 1, ďalej Hlava III Rovnosť čl. 20, čl. 21
ods. 1, Hlava VI Spravodlivosť čl. 47, čl. 53 Úroveň ochrany a ďalšie state tohto práva, taktiež Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3.9.1953 a to jeho čl. 6 ods. 1. Poukázal že má právo
na to, aby sa v jeho veci konalo ústavne súladným výkladom aplikovateľnej právnej normy a to tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a toto nebolo
absolútne zabezpečené. Žalovaný nedal v odôvodnení rozhodnutia presvedčivú a jasnú odpoveď na
všetky podstatné otázky a v rozpore s vykonaným dokazovaním prijal amorálny záver kde je dokázané,

že práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Okrem uvedeného postupom žalovaného malo dôjsť
k zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.4.2024 uviedol, že z obsahu žaloby nevyplýva, že by v nej
bol namietaný dôvod, pre ktorý došlo k vydaniu rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej

pomoci,čobolovdanomprípadenesplneniejednejzpodmienok,ktorýchkumulatívnesplnenievyžaduje
zákon č. 327/2005 Z. z. a to konkrétne, že v právnej veci žalobcu nebola splnená podmienka hodnoty
sporu. Žalobca sa vo svojej žalobe nevyjadril k podstate rozhodnutia ani neuvádzal dôvody, z ktorých by
mohlo byť zrejmé, že žalovaný nesprávne vyhodnotil hodnotu sporu, vo svojom rozhodovaní pochybil
a mal by zmeniť svoje rozhodnutie, resp. že v danom prípade nemal hodnotu sporu vôbec posudzovať.

Mal za to, že v danom prípade sa nejednalo o spor, v ktorom by hodnota sporu nemohla byť presne
vyčíslená,keďžetátobolaprávoplatneustálenávtrestnomkonaní,konkrétnevovýrokuonáhradeškody
a Sociálna poisťovňa žalobcom napadnutím uznesením len pristúpila k vymáhaniu daného záväzku
vo vykonávacom konaní, pričom toto uznesenie nemalo vplyv na iné práva a povinnosti žiadateľa.
Považoval za jednoznačné, že v danej veci je možné určiť hodnotu sporu z predmetu vymáhanej

pohľadávky, teda ako sumu 75,30 eur, ktorá s určitosťou nedosahuje minimálnu hodnotu sporu v zmysle
zákona č. 327/2005 Z. z. a v nadväznosti na zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, keďže
táto bola určená v čase rozhodovania žalovaného sumou 700 eur. Poukázal aj na tú skutočnosť, že
v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. nemá pôsobnosť vo veciach trestného súdnictva, a teda nemohlo
žiadnym spôsobom žalobcovi poskytnúť právne zastúpenie v trestnom konaní na podklade ktorého si

Sociálna poisťovňa vymáha od žalobcu vo vykonávacom konaní danú pohľadávku v sume 75,30 eur.
V danej veci bolo o výške pohľadávky rozhodnuté v trestnom súdnictve a nie na podklade rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ktorá žiadateľom napadnutým upovedomením o začatí vymáhania pohľadávok zo
dňa14.11.2022lenzačalavymáhaťpohľadávkunazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhoexekučného
titulu, a teda Sociálna poisťovňa rozhodla len o vymáhaní tejto pohľadávky, nie o samotnom dôvode

a výške pohľadávky. Taktiež poukázal na to, že právo v zmysle. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR nemožno
chápaťabsolútne,keďžepriamovtomtočlánkuÚstavaSRodkazujenapodmienkystanovenézákonom,
v danom prípade zákonom č. 327/2005 Z. z.5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.6.2024 uviedol, že žalovaný mu neposkytol v zmysle zákonov
SR ochranu právnej a fyzickej ochrany podľa Občianskeho zákonníka. Žalobu považoval za plne
odôvodnenú. Mal za to, že mu bolo upreté zákonné právo byť zastúpený právnym zástupcom z radov

advokátov pre konanie, kde požadoval ustanovenie tohto zástupcu. Opätovne poukázal na znenia
článkov Ústavy SR, k porušeniu ktorých malo postupom a rozhodnutím žalovaného dôjsť. Podľa žalobcu
uvedeným rozhodnutím utrpel dosť vážne a príliš vážne následky, ktoré sa už zrejme nikdy nebudú
dať vziať späť. Išlo aj o spôsobenie majetkovej ujmy. Zastával názor, že splnil kritériá na ustanovenie
zástupcu z radov advokátov. Údaje uvádzané v žiadosti neboli nikdy poriadne preskúmané. V ďalšom

obdobne ako i v žalobe poukazoval na porušenia vnútroštátnych právnych predpisov, predovšetkým
Občianskeho zákonníka, ale do pozornosti dal i Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.

6. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby zákonnosť
rozhodnutia žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Správny súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 4.12.2025.

8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. KaBB-/12907/2023-69968/2023 zo
dňa 16.6.2023, ktorým s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení so správnym

poriadkom a jeho Organizačným poriadkom rozhodnutím rozhodol tak, že žalobcovi ako žiadateľovi
v právnej veci: preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 1049972102022 zo dňa
23.1.2023 v spojení s upovedomením Sociálnej poisťovne pobočka, Banská Bystrica č. 1049972102022
zo dňa 14.11.2022 o začatí vymáhania pohľadávky Sociálnej poisťovne v sume 75,30 eur v správnom
súdnictve nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

9. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého
rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje
na prislúchajúce ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.”),
konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. S.s.p.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej

len „vnútroštátne spory“).

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde

o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

12. V nadväznosti na vyššie citovanú právnu úpravu správny súd uvádza, že aby bol žiadateľ úspešný
so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri

podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. V predmetnej veci žalovaný v rámci
právneho posúdenia žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci dospel k záveru o nesplnení
podmienky uvedenej v ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. t. j., že hodnota sporu je
vyčísliteľná v peniazoch a táto hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. V tejto súvislosti
žalovaný argumentoval tým, že žiadateľ má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu

prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (toho času 700 eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch. Poukazoval na to, že žiadateľ sa správnou žalobou domáhal preskúmania
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. k. 1049972102022 zo dňa 23.1.2023 o zamietnutí odvolania
žiadateľazodňa21.12.2022protiupovedomeniu Sociálnejpoisťovne,pobočkaBanskáBystricaozačatívymáhania pohľadávky v sume 75,30 eur č. 1049972102022 zo dňa 14.11.2022 v konaní vedenom
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 28Sa/8/2023. Ďalej vychádzal z toho, že Sociálna
poisťovňa si predmetnú pohľadávku vymáha z titulu náhrady škody, ktorá bola už určená právoplatným

a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/8/2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/109/2019 zo dňa 6.11.2019. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalovaný prijal záver, že v danom prípade je možné určiť hodnotu sporu výškou sumy
vymáhaného záväzku 75,30 eur, keďže o povinnosti nahradiť škodu sa rozhodlo už v právoplatne
skončenom súdnom konaní a upovedomením o začatí vymáhanie pohľadávky sa teda realizuje

vykonávacie konanie Sociálnej poisťovne na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu. Na základe skutočnosti, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na žalovaného obrátil, nebola splnená
podmienka hodnoty sporu.

13. Správny súd ešte predtým, než pristúpil k vecnému prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia
považoval za potrebné uviesť, že hoci žalobca svoju žalobu formuloval pomerne všeobecne až neurčito

(navyše bez previazanosti na konkrétne zákonné ustanovenia, na základe ktorých došlo k vydaniu
rozhodnutia žalovaného), možno konštatovať, že žalobca vyjadril nesúhlas s vyhodnotením ne/splnenia
podmienoknaposkytnutieprávnejpomociakoajodôvodnenímtohtozáveru.Vzhľadomnato,žežalobca
je osobou bez právnického vzdelania a žalovaným je Centrum právnej pomoci, správny súd mal za to,
že na podanú žalobu je potrebné nahliadať neformálnejšie, hoci to právna úprava nepredpokladá (ako

je tomu napr. v prípade sociálnych vecí). Správny súd preto s ohľadom na uvedené podrobil súdnemu
prieskumu žalobou napadnuté rozhodnutie predovšetkým z toho hľadiska, či žalovaný vec správne
právne posúdil (a to pokiaľ sa týka aplikácie ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. t. j., že
hodnota sporu bola v danej veci vyčísliteľná v peniazoch a táto hodnota sporu neprevyšovala hodnotu
minimálnej mzdy).

14. Ako už bolo uvedené, keďže žalovaný (z dôvodov vyššie popísaných) splnenie ďalších podmienok
už neskúmal, správny súd vyhodnotil ako kľúčové a zásadné v predmetnej veci, či žalovaný správne
právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona
č. 327/2005 Z. z. Správnemu súdu je známa skoršia rozhodovacia činnosť súdov, kedy boli obdobné

právne veci súdmi v správnom súdnictve vyhodnocované tak, že v správnom súdnictve ide o prieskum
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a hodnotu sporu nemožno vyčísliť v peniazoch. Taktiež
je správnemu súdu známy i následný posun v rozhodovacej činnosti súdov, v rámci ktorého bol ako
súladný so zákonom hodnotený záver, že v správnom súdnictve možno za určitých podmienok hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch. Daný stav viedol následne k tomu, že zodpovedanie právnej otázky, či je

rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť, resp. znejúce na určitú sumu takým predmetom
konania v správnom súdnictve, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch na účely § 6 ods. 1 písm.
c) zákona č. 327/2005 Z.z. bolo uznesením sp. zn. 5Sžk/13/2021 zo dňa 10.11.2022, predložené na
prejednaniearozhodnutieveľkémusenátuNajvyššiehosprávnehosúduSR(ďalejlenako„veľkýsenát“),
ktorý prijal k tejto otázke záver v rozsudku sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30.1.2024.

15. Veľký senát v rozsudku sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30.1.2024 okrem iného uviedol, že: „ ... veľký
senát však zastáva názor, že na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je
možné v správnom súdnictve vyčísliť hodnotu sporu ani v prípade povinnosti stanovenej rozhodnutím
správneho orgánu na zaplatenie určitej sumy, ...“. Uvedený záver veľký senát odôvodnil tromi dôvodmi,

a to predmetom konania/sporu v správnom súdnictve, úmyslom zákonodarcu a ústavnými princípmi.

16. K predmetu konania v správnom súdnictve veľký senát v bodoch č. 17 a 18 spomenutého rozsudku
sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30.1.2024 uviedol, že: „17. Veľký senát v prvom rade v súvislosti s otázkou
predmetu sporu v správnom súdnictve ustálil, že primárnou úlohou správneho súdnictva je poskytovať

ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy
(§ 2 ods. 1 SSP). Túto ochranu však správne súdnictvo nezabezpečuje tým, že priamo rozhoduje o
subjektívnych právach účastníkov súdneho konania, ale tým, že preskúmava výsledky činnosti orgánov
verejnej správy, ktorými dochádza k zásahom do základných práv a slobôd fyzických a právnických
osôb (§ 2 ods. 2 SSP). Predmetom konania/sporu v rámci správneho súdnictva je teda „zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy,“ poskytovanie ochrany pred nečinnosťou a rozhodovanie v ďalších veciach určených zákonom
(§ 6 ods. 1 SSP). Takto formulovaný predmet sporu/konania v správnom súdnictve nie je možné
vyčísliť v peniazoch, hoci sa môže týkať aj konkrétnej finančnej povinnosti alebo finančného nároku. 18.Predmetom sporu v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (hoc
aj peňažne neoceniteľné), pričom len sekundárne je správnym súdnym konaním dotknutá aj konkrétna
a vymedzená finančná povinnosť uložená administratívnym rozhodnutím.“

17. Veľký senát v súvislosti s neoceniteľnosťou predmetu konania v správnom súdnictve v bode č. 19
spomenutého rozsudku poukázal tiež na spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby v konaniach podľa SSP a tiež spôsob určenia súdneho poplatku v správnom
súdnictve.

18. K úmyslu zákonodarcu veľký senát v bodoch č. 21 až 24 spomenutého rozsudku sp. zn.
19SVs/3/2022 zo dňa 30.1.2024 uviedol, že: „20. Veľký senát tiež ustálil, že nebolo cieľom a ani
úmyslom zákonodarcu, ktoré boli pretavené do § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej
pomoci, aby bol predmet sporu v správnom súdnictve vyčísľovaný v peniazoch. Z dôvodovej správy
k zákonu o poskytovaní právnej pomoci (osobitná časť k § 6 až 8) možno vyvodiť, že prechod

od bezplatného právneho poradenstva k poskytovaniu právnej pomoci na základe vymedzených
podmienok „predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej
republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý
je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti.“ Právo na poskytnutie právnej pomoci zákonodarca

previazal s troma podmienkami (i) stavom materiálnej núdze žiadateľa, (ii) absenciou zrejmej
bezúspešnostisporua(iii)hodnotousporuprevyšujúcouminimálnumzduvprípadesporovsoceniteľnou
hodnotousporu.21.Pripodmienkehodnotysporu„návrhpredkladateľavychádzazlogickejpremisy,aby
náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom
pomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takýchto prípadoch by účastník ani inak nevyužil

odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je
možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“ 22. Uvedenú úvahu zákonodarcu je podľa veľkého senátu
potrebné vnímať v kontexte princípu bezrozpornosti právneho poriadku. V občianskoprávnych sporoch
totiž zákon v zásade zakotvuje len fakultatívne právne zastúpenie (§ 24 až § 28 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“; čl. 13 ods. 1 a 2 a § 89 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Inými slovami, neposkytnutie právnej pomoci osobe v núdzi
v bežných civilných sporoch s ohľadom na hodnotu sporu nespôsobuje nemožnosť nárok uplatniť na
súde, a teda neobmedzuje prístup k súdu. Ale reflektuje na logickú úvahu, že ide o spor, kde by si
bežná fyzická osoba pravdepodobne nezvolila právne zastúpenie z dôvodu neefektívnosti a svoj nárok
by prípadne uplatnila na súde bez využitia právneho zastúpenia. Právna úprava umožňujúca osobe

uplatniť jej nárok nižšej hodnoty na súde i keď bez právneho zastúpenia, pokiaľ pre nezastúpenú osobu
garantuje primerané procesné uľahčenia (poučovacia povinnosť), nevytvára diskonformitu s čl. 46 ods.
1 Ústavy (OROSZ, L.; SVÁK, J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava:
Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603). 23. V správnom súdnictve je však situácia odlišná, keďže
požiadavka právneho zastúpenia je a bola aj v minulosti vo väčšinovej agende obligatórna (§ 250a OSP;

§ 49 ods. 1 SSP). Nesplnenie povinnosti právneho zastúpenia v konaní pred správnym súdom je pritom
sankcionované odmietnutím žaloby (§ 98 ods. 1 písm. f) SSP). Osoba v núdzi preto nemá pred sebou
voľbu,čisvojnárokuplatnísvyužitímalebobezvyužitiaprávnejpomoci.Nejdetedaoekonomickúúvahu
či úvahu založenú na princípe efektivity. Neposkytnutie právnej pomoci pre osobu vo finančnej núdzi v
správnom súdnictve de facto znamená stratu možnosti žalovať - brániť svoje právo a zamedzuje sa jej

tým prístup k súdu. 24. Výklad, v zmysle ktorého by bolo možné v správnom súdnictve podmieňovať
poskytnutie právnej pomoci hodnotou sporu a v konečnom dôsledku znemožniť účastníkovi konania
aspoň jeden stupeň súdneho prieskumu, by tak bol v rozpore so zákonodarcom deklarovaným cieľom
(i) zlepšenia minimálnej právnej ochrany osôb v núdzi, (ii) negatívne by zasahoval do práva na súdnu a
inú právnu ochranu osôb v núdzi a (iii) odkazoval by na predpoklad a ekonomickú úvahu/rozhodnutie,

ktoré účastníci konania v správnom súdnictve bez rizika straty sporu (a tým akceptovania zásahu do
svojich základných práv a slobôd) nemajú.“

19. K ústavným princípom veľký senát v bodoch č. 27 až 31 spomenutého rozsudku sp. zn.
19SVs/3/2022 zo dňa 30.1.2024 uviedol, že: „27. Vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy má každý právo

na prístup k súdu. Toto právo je čl. 46 ods. 2 Ústavy rozšírené a konkretizované ako právo na prístup k
súdu oprávnenému preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom z právomoci súdu
nemôže byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Právo na prístup
k súdu vymedzené v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy bližšie vymedzujú osobitné právne predpisy (čl. 46 ods. 4 ačl. 51 ods. 1 Ústavy). Toto právo môže podliehať rôznym obmedzeniam, ktoré však musia spĺňať prísne
ústavné požiadavky - musia sledovať legitímny cieľ, musia byť primerané a nesmú odopierať podstatu
a zmysel ústavne garantovaných práv (čl. 13 ods. 4 Ústavy). Podstatou práva na prístup k súdu v rámci

správneho súdnictva vymedzeného v čl. 46 ods. 2 Ústavy je pritom umožniť tomu, kto tvrdí, že bol na
svojichprávachukrátenýrozhodnutímorgánuverejnejsprávy,obrátiťsanasúd,aksatakétorozhodnutie
týka základných práv a slobôd. Teda umožniť dotknutej osobe brániť sa voči zásahu do svojich
základných práv a slobôd výkonom verejnej moci zo strany orgánov verejnej správy. 28. V právnom
poriadku možno nájsť viacero obmedzení týkajúcich sa práva na prístup k súdu. Vo všeobecnosti ide

najmä o súdne a iné poplatky (zákon o súdnych poplatkoch), či právnu úpravu lehôt (napr. § 181
ods. 1 až 4 SSP). Správne súdnictvo je v porovnaní s inými časťami súdnej sústavy (civilné a trestné
súdnictvo) špecifické aj osobitným obmedzením prístupu k súdu – široko formulovanou povinnosťou
právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP). Obligatórne právne zastúpenie sa pritom v podstatnej časti
súdnych sporov v rámci správneho súdnictva nevzťahuje len na konanie o kasačnej sťažnosti (ako
osobitnéhoopravnéhoprostriedkusmerujúcehonajvyššejsúdnejinštanciivrámcisprávnehosúdnictva),

ale už na konanie pred správnym súdom. 29. Kasačný súd už opakovane judikoval, že požiadavka
obligatórneho právneho zastúpenia nie je samoúčelná, ale „... vyplýva z povahy správneho súdnictva,
v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. V prejednávanej veci je povinnosť
kvalifikovaného právneho zastúpenia daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom
konaní, pričom táto legitímna požiadavka má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom

rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v
ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad
právnych predpisov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo
dňa11.decembra2019,bod18,obdobnetiežrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Uvedený

záver veľký senát nespochybňuje, ale pripomína, že hoci samotná požiadavka právneho zastúpenia
v správnom súdnom konaní, i keď obmedzujúca prístup k súdu, nie je rozporná s čl. 46 ods. 1 a 2
Ústavy a ani s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),
môže sa takou stať v prípade excesívneho, formalistického uplatňovania bez ohľadu na ňou sledovaný
legitímny cieľ, podmienku primeranosti a požiadavku zachovania podstaty práva na spravodlivý proces

(mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci DYLUŚ proti Poľsku zo dňa
23. septembra 2021, sťažnosť č. 12210/14, body 41 až 42, 45 a 46, ako aj WILLEMS a GORJON
proti Belgicku zo dňa 21. septembra 2021, sťažnosť č. 7420916 a 3 ďalšie, body 85 až 88). 30. Pokiaľ
zákonodarca zavádza požiadavku obligatórneho právneho zastúpenia v súdnom konaní, s ohľadom na
podstatu práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy (teda zachovanie efektívnej a reálnej možnosti prístupu

účastníka konania k súdu), vzniká mu pozitívna povinnosť zabezpečiť potrebnú právnu pomoc osobám,
ktoré si ju nemôžu dovoliť. Teda musí zabezpečiť, aby požiadavka právneho zastúpenia (či právneho
vzdelania) nezabraňovala osobám nedisponujúcim dostatkom finančných prostriedkov domáhať sa
svojich práv na súde (HUSSEINI, F.; BARTOŇ, M.; KOKEŠ, M.; KOPA, M. a kol.: Listina základních práv
a svobod. Komentář. 1. vydaní. Praha: C. H. Beck, 2021, str. 1058; OROSZ, L.; SVÁK, J. a kol.: Ústava

Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603-604).
Výklad vylučujúci možnosť priznať právnu pomoc osobám v núdzi s ohľadom na tvrdenú nízku hodnotu
predmetu sporu v správnom súdnictve má za následok odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu k týmto
osobám a znemožnenie ich prístupu k súdu. A to nie len pri osobitných opravných prostriedkoch v
správnom súdnictve (pri podaní kasačnej sťažnosti), ale odníma im možnosť vôbec žalovať zákonnosť

rozhodnutia pred správnym súdom. Tento stav podľa veľkého senátu zasahuje do podstaty práva na
prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy. A to aj vo vzťahu k takým rozhodnutiam správnych orgánov,
ktorými dochádza k ukladaniu peňažných povinností, a teda aj do zásahu do práva týchto osôb na
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy.“

20. Záverom veľký senát v bode č. 33 rozsudku sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30.1.2024 zhrnul svoje
závery nasledovne: „Na základe doteraz uvedenej argumentácie preto veľký senát uzatvára, že na účely
§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné považovať predmet správneho
súdneho konania (sporu) za taký, ktorého hodnotu nie je možné vyčísliť v peniazoch, a to aj v prípade,
ak je predmetom správneho súdneho prieskumu rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť

zaplatiť určitú sumu. Veľký senát sa stotožnil s predkladajúcim senátom v tom, že je potrebné sa odchýliť
pri riešení nastolenej právnej otázky od doterajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (bod 11 tohto
rozsudku).“21. Správny súd poukazuje na to, že v prípade rozhodnutia (ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu
v konaní vedenom pod sp. zn. 28Sa/8/2023, resp. vo vzťahu ku ktorému konaniu žalobca požiadal o
poskytnutie právnej pomoci a v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté žalovaným o nepriznaní nároku

na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi) nešlo o také rozhodnutie, ktorým by bola žalobcovi výslovne
určená peňažná povinnosť, no smerovalo k vymoženiu pohľadávky už takto určenej (rozsudkami, ktoré
vzišliztrestnéhokonania).Uvedenévšakničnemenínatom,žežalobcasadomáhalsúdnehoprieskumu
administratívnehorozhodnutia (vydanéhoorgánomverejnejsprávy–Sociálnoupoisťovňou)avovzťahu
k tomuto súdnemu konaniu požadoval i priznanie právnej pomoci. Za tohto stavu preto správny súd

opierajúc sa aj o právne závery vyplývajúce z rozsudku veľkého senátu sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa
30.1.2024 dospel k záveru, že na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. bolo
potrebné vychádzať z toho, že predmet správneho súdneho konania (v danom prípade upovedomenie
o začatí vymáhania pohľadávok, resp. naň nadväzujúceho rozhodnutia o odvolaní) nemožno považovať
za taký, ktorého hodnotu je možné vyčísliť v peniazoch.

22. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný pri posúdení žiadosti žalobcu
o poskytnutie právnej pomoci aplikoval správny právny predpis (zákon č. 327/2005 Z. z.) a jeho
ustanovenie § 6 , avšak ustanovenie § 6 ods. 1 písmeno c) tohto zákona bolo nesprávne vyhodnotené
tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorého preskúmania sa žalobca domáhal v inom

správnom súdnom konaní správnou žalobou, vo vzťahu ku ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci je
rozhodnutím, ktorého hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch, čo je v rozpore s vyššie uvedeným
závermi veľkého senátu.

23. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že

správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

24. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vec právne posúdiť a postupovať v intenciách
vyššie prezentovaných názorov, podľa ktorých na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. nie
je možné v správnom súdnictve vyčísliť hodnotu sporu ani v prípade povinnosti stanovenej, prípadne i
vymáhanej správnym orgánom (bez ohľadu na to, že ide o peňažnú povinnosť majúcu pôvod v trestnom
konaní). V tejto súvislosti správny súd upozorňuje žalovaného na ustanovenia § 191 ods. 6 S.s.p., podľa

ktorého je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

25. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v
súlade s § 167 ods. 1 S.s.p. vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).