Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113241651
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4113241651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, D. C., 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, D. C., XX/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXXX/XX, I., 3b/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, I. - J., 3c/ C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, I. - J., B. H. A. XXX, K., 3d/ C. L. H., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX,
I. - J., 3e/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - J., L. M. XXXX/XXX, 4/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. B. XXXX/XX, D. C., 5/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. L. XX, okr. Q., Česká republika, 6a/ R.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/X, I., 6b/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, U., 6c/ T. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, U., 7a/ T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, D. C., XX/ C. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J. XXX, L., V. J., 8/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. C.,
9/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, D. C., 10/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 11/ C.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, A., 12/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX/ C. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D. C., 14/ O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, D. C., zastúpení:
Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, proti žalovanému: Pozemkové
spoločenstvo - Lesné družstvo, Prílepy, Kňažice, Opatovce, so sídlom Žitavany, v zastúpení: Advokátska

kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, v konaní o
návrhu žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, o odvolaní žalovaného a odvolaní žalobcov 8/ až 14/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 11. decembra 2023, č. k. 17C/74/2013-461 v znení opravného uznesenia zo dňa 2. júla 2024,
č. k. 17C/74/2013-502, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok,
ďalej iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. decembra 2023, č. k. 17C/74/2013-461 výrokom I. určil, že
žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2-ci k nehnuteľnosti v podiele v
kat.úz.B.atonazákladePrídelovejlistinyč.1697/48-3zodňa02.04.1948,vsúladesGrafickýmplánom
zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorenej parc. "C" č. 460/5-trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A.,
autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením

ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č. 461/5 - orná pôda o
výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. 463/6 - ostatná plocha o výmere 415 m2, zameraných
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A.,
autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenenímako diel 4 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré
boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického
plánu zo dňa 24.02.1948 a zidentifikované GP č. 37/2023. Výrokom II. a III. v časti určenia, že žalobkyňa

1/ je podielovou spoluvlastníčkou priznal žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím. Zároveň výrokom IV. určil, že nehnuteľnosti v podiele 1/2-ici v kat. úz. B. a
to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa
24.02.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. 460/5 - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej

Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A.,
autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným Ing. Petrom Čúzim pod č. 385/2023, ktorá vznikla
odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č. 461/5
- orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. 463/6 - ostatná plocha o výmere 415
m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv,
vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá

vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv.
trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461
na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po
neb. X. C., zomr. XX.XX.XXXX. Výrokom V. a VI. v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po neb. X. C. zomr. XX.XX.XXXX priznal žalobcom 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím. Výrokom VII. určil, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe
Prídelovej listiny č. 1697/48-1 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.02.1948 a
to novovytvorená parc. "C" č. 460/4 - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým
plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A., autorizačne

overeným F. J. K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 3 od
pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. 461/4 - orná pôda o výmere 2710 m2 a
novovytvorená parc. "C" č. 463/5 - ostatná plocha o výmere 662 m2, zameraných Geometrickým plánom
č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A., autorizačne overeným
F. J. K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 1 od parc. "E"

č. 462 - vodná plocha a diel 2 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v
PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948
a zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po neb. S. S. J. D. zomr. XX.XX.XXXX. Výrokom
VIII. a IX. v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. S. S. J. D. zomr. XX.XX.XXXX
priznal žalobcom 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o výške

náhradytrovbuderozhodnutépoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmrozhodnutím.VýrokomX.včasti
určenia, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva žalobcovi 8/ a to R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. C. - B., A. C. XXX/XX žalobu zamietol. Výrokom XI. žalovanému priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalobcovi 8/. Výrokom XII. rozhodol, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Výrokom XIII. žalobu o určenie, že nehnuteľnosti

patria do podielového spoluvlastníctva každému v podiele a to žalobcovi 13/ C. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. C., K. XX a žalobcovi 14/ O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., W. XX zamietol.
Výrokom XIV. a XV. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi 13/ a 14/,
pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
Výrokom XVI. žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi

12/, a to T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. V. XXX zamietol. Výrokom XVII. žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi 12/ a výrokom XVIII. rozhodol, že o výške náhrady
trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Výrokom XIX. žalobu o
určenie, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi 11/, a to C. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., N. XXXX/X zamietol. Výrokom XX. a XXI. v časti určenia, že nehnuteľnosti

patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi 11/, a to C. J., žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi 11/, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Výrokom XXII. žalobu o určenie, že nehnuteľnosti
patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobkyni 10/, a to S. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.
V. XX zamietol. Výrokom XXIII. a XXIV. v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva

v podiele 1/1 žalobkyni 10/ žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni 10/,
pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 125, § 126, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, §
132 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, § 138 ods. 1, § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 137 písm. c/, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP, § 1 ods. 1 nariadenia

SNR č. 104/1964 Sb.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa žalobným návrhom prostredníctvom
právneho zástupcu domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite. Na základe
vykonaného dokazovania ako aj zo zisteného skutkového stavu, z listín nachádzajúcich sa v spise ako

aj listinných dôkazov zabezpečených súdom mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že
žalobcami 1/ až 7/ bol uplatnený nárok v celom rozsahu dôvodný a nárok uplatnený žalobcami 8/ až 14/
ani po doplnení dokazovania nebol dôvodný a ani preukázaný.

4. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a
z výsluchu strán sporu, mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom sporu bolo určenie

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pričom otázka vlastníctva žalobcov bola sporná a to vzhľadom
na vznesenú hmotnoprávnu námietku premlčania ako aj na vznesenú námietku aktívnej legitimácie
zo strany právneho zástupcu žalovaného. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal so
vznesenou hmotnoprávnou námietkou právneho zástupcu žalovaného ohľadom premlčania žalobcami
uplatneného nároku a následne sa zaoberal námietkami vznesenými právnymi zástupcami strán sporu

a to námietkami ohľadom aktívnej ako aj pasívnej legitimácie strán sporu a po vyriešení tejto otázky
sa zaoberal dôvodnosťou žalobcami uplatneného nároku, pričom sa súd oboznámil s rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4Co/19/2012 zo dňa 21.02.2013.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na argumentáciu ako aj vznesenú hmotnoprávnu námietku zo strany

právneho zástupcu žalovaného uviedol, že vznesenie námietky premlčania vo vzťahu k notárskej
zápisnicijeprávneirelevantné.Notárskuzápisnicuniejemožnéskúmať,keďžesajednáoosvedčovaciu
listinu. Vyhlásenie o právnej skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym úkonom, ale iba záznamom
oúčastníkomtvrdenýchskutočnostiach.Určenianeplatnostiprávnehoúkonusanemožnodomáhaťtam,
kde predmetom určenia nie je právny úkon. Notárska zápisnica je len formou, ktorou sa právne úkony

spisujú, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že určenie neplatnosti formy, respektíve spôsobu spísania
právneho úkonu sa domáhať nemožno. Osvedčenie vydané notárom o právne významnej skutočnosti
má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu, a keďže notárska zápisnica nie je právny úkon,
obrana žalovaného ohľadom premlčania je nedôvodná (rozsudok KS Banská Bystrica spisová značka
15Co/26/19 zo dňa 16.09.2020). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s ustanovením § 100

ods. 2 OZ sa však vlastnícke právo nepremlčuje a obdobne nepremlčateľným je aj právo domáhať sa
neplatnosti právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný (III. Ústavný súd 87/2012 zo dňa 6. marca
2012).Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie mal za to, že žalobcami uplatnený nárok nie
je premlčaný.

6. Predmetom sporu bolo určenie, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v
podiele 1 -ci k nehnuteľnosti v podiele v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo
dňa 2.4.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorenej parc. "C" č. 460/5-
trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023
na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F.

B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a
novovytvorenej parc. "C" č. 461/5 - orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. 463/6
- ostatná plocha o výmere 415 m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023
na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F.
B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel

5 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od
pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a zidentifikované GP č.
37/2023. V tejto časti sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla
v dedičskom konaní č. k. D 498/98, v ktorom prededila dedičské podiely v 1 po svojej matke, ale
následne nehnuteľnosti, ktoré takto nadobudla dedičstvom, vydržal (pozn. odv. súdu: vydržanie osvedčil

not. zápisom) žalovaný.

7. V ďalšej časti, t. j. vo výroku IV. žalobkyne 1/ a 2/ žiadali určiť, že nehnuteľnosti v podiele 1 -ici v
kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickýmplánom zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. 460/5 - trvalý trv. porast o výmere 8116
m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv,
vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F. B. V. B. č. 385/2023, ktorá

vznikla odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č.
461/5 - orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. 463/6 - ostatná plocha o výmere 415
m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023 na určenie vlastníckych práv,
vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá
vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv.

trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461
na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po
neb. X. C., zomr. XX.XX.XXXX. Tu svoj nárok opierali o skutočnosť, že po smrti matky došlo k riadnemu
prededeniu jej podielu k nehnuteľnostiam nadobudnutých na základe prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo
dňa 02.04.1948, avšak po smrti otca nedošlo k prededeniu jeho podielu z dôvodu, že ich vydržaním
nadobudol (pozn. odv. súdu: osvedčoval vydržanie v not. zápise) žalovaný.

8. Výrokom VII. sa žalobcovia 1/ až 7/, ako právni nástupcovia po neb. S. S., J. D., zomr. XX.XX.XXXX,
domáhali určenia, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č.
1697/48-1 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorená parc.
"C" č. 460/4 - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa

12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne
overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 3 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv.
trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. 461/4 - orná pôda o výmere 2710 m2 a novovytvorená parc.
"C" č. 463/5 - ostatná plocha o výmere 662 m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa
12.06.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J. K. a úradne

overeným F. B. V. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 1 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha
a diel 2 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené
od pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948 a zidentifikované GP
č. 37/2023, patria do dedičstva po neb. S. S. J. D., zomr. XX.XX.XXXX. Svoj nárok odôvodňovali tým, že
predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo odvodzujú od prídelových listín a to prídelová listina

č. 1697/48-1 a prídelová listina č. 1697/48- 3, vydané 02.04.1948, v dedičskom konaní neboli prededené
a v súčasnej dobe sa nachádzajú vo vlastníctve (pozn. odv. súdu: v katastri zapísanom) žalovaného,
ktorý vlastníctvo predmetných nehnuteľností nadobudol titulom vydržania.

9. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcov 1/ až 7/ mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyne

1/ a 2/ sa domáhali určenia vlastníctva po svojich právnych predchodcoch, pričom ich rodičia X. C.
a A. C., J. S. na základe prídelovej listiny č. 1697/ 48 - 3, zo dňa 02.04.1948 nadobudli vyššie cit.
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa 1/ po smrti svojej matky nadobudla jej
podiel k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré neskôr nadobudol žalovaný vydržaním, čiže sa domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré riadne prededila v dedičskom konaní D 498/ 98.

Po smrti otca žalobkýň 1/ a 2/, ktorý zomrel neskôr, nebolo možné už jeho podiel k predmetným
nehnuteľnostiam predediť z dôvodu, že ich vydržaním už nadobúdal žalovaný a ako právni nástupcovia
po svojich rodičoch prichádzajú do úvahy žalobkyne1/ a 2/. V danom prípade mal súd jednoznačne
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkýň pri uplatňovaní si svojho vlastníckeho práva ako aj pri určení,
že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. C..

10. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcov1/ až 7/, týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla S. S., J. D. na základe prídelové listiny číslo 1697/48 - 1, zo dňa
02.04.1948 k nehnuteľnostiam, súd mal za preukázané, že žalobcovia 1/ až 7/ preukázali aktívnu
legitimáciu po svojej právnej predchodkyni, pričom S. S. mala 5 detí a to A. C., kde po jej smrti nastúpili

ako dedičia žalobkyne 1/ a 2/, ďalej mala dcéru C. K., kde po jej smrti nastúpila jediná dedička a to
jediná dcéra B. H. – žalobkyňa 3/, ďalej mala dcéru B. J., kde po jej smrti nastúpili dvaja synovia a to
žalobcovia 4/ a 5/, a ďalej jej právnymi nástupcami sú dvaja žijúci synovia a to žalobcovia 6/ a 7/, čiže
aj tu zo strany žalobcov bola riadne preukázaná aktívna legitimácia žalobcov 1/ až 7/ pri uplatňovaní si
svojho práva po svojej právnej predchodkyni S. S.. Žalobcovia 1/ až 7/ v predmetnom spore preukázali

ako naliehavý záujem, tak aj aktívnu legitimáciu.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že žalobcovia 8/ až 12/ sa domáhali určenia svojho
vlastníctva a žalobcovia 13/ a 14/ sa domáhali učenia podielového spoluvlastníctva. V tejto častibola vyhodnocovaná aktívna legitimácia (na námietku) a vzhľadom na podrobnú genézu právneho
nástupníctva žalobcov 8/ až 14/ mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že nie sú aktívne
vecne legitimovaní, a preto žalobu žalobcov v časti žalobcami uplatnených nárokov zamietol.

12. Žalobcovia 8/ sa domáhali určenia svojho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pričom bolo
jednoznačne preukázané, že po smrti právnej predchodkyni C. J. predmetné nehnuteľnosti neboli
prededené a to z titulu, že ich nadobudol žalovaný vydržaním a určenia vlastníctva sa domáhali na
základe dedičskej dohody. Čo sa týka žalobcov 9/ a 10/, taktiež bolo jednoznačne preukázané, že

sporné nehnuteľnosti boli ešte za života právnych predchodcov darované žalobkyni 10/, čiže neboli
riadne prededené a pri určení vlastníctva vychádzajú len z existencie dedičskej dohody. Čo sa týka
žalobcu 11/, tento vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol na základe dedičského konania
spolu so svojím bratom K., ktorý mu svoj podiel daroval neperfektnou zmluvou, ktorú nebolo možné
zapísať a to z titulu, že predmetnú nehnuteľnosť medzičasom vydržal už žalovaný, avšak brat K. už
nie je uvedený ako žalobca. Čo sa týka žalobcu 12/, v tomto prípade sa žalobca domáhal určenia

vlastníckeho práva a to na základe skutočnosti, že právni predchodcovia darovali svojmu jedinému
synovi sporné nehnuteľnosti, ktoré on dal následne svojmu synovi, pričom ani v jednom prípade nedošlo
k prededeniu spornej nehnuteľnosti. Takisto čo sa týka žalobcov 13/ a 14/ aj v tomto prípade nedošlo k
prededeniu spornej nehnuteľnosti po právnych predchodcoch, pričom sa vychádzalo z dohody dedičov,
že nehnuteľnosť prejde na žalobcov 13/ a 14/.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že pri žalobcoch 8/ až 10/ a 12/ až 14/ išlo o určenie vlastníctva, pričom
bolo nesporným, že vlastníctva sa domáhali z toho titulu, že predmetné nehnuteľnosti neboli prededené
a žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, v dôsledku čoho bol zapísaný ako výlučný
vlastník sporných nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalobcov si bola vedomá, že žalobcovia 8/ až

14/, ktorí si uplatňujú svoje práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom ich vlastníctvo si odvodzujú
od prídelovej listiny, v predmetnej veci nie sú všetci uvedení ako právni nástupcovia po svojich
predchodcoch. Zo strany právnej zástupkyne žalobcov 8/ až 14/ neboli produkované žiadne listinné
dôkazy ohľadom ich aktívnej legitimácie v spore, a preto súd prvej inštancie pri posudzovaní legitimácie
vychádzal len z jej ústneho prejavu.

14. K danej veci súd prvej inštancie uviedol, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov do právoplatného
rozhodnutia súdu, sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva všetci dedičia
(nútené procesné spoločenstvo). Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol určitý majetok
známy (teda nebol predmetom dedičstva), a teda nebol v dedičskom konaní prejednaný, sú až do

vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Preto
určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,
respektíve, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci, môže uplatňovať len ten, koho práva a
povinnosti sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom,
prípadne jeho právnym nástupcom. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/154/2010

(R 3/2011) a uviedol, že v prvom rade je potrebné, aby došlo u žalobcov v 8/ až 10/ a 12/ až 14/ k
prededeniu sporných parciel, kde ako dedičia budú vystupovať všetci právni nástupcovia a to vzhľadom
aj na tú skutočnosť, že došlo síce k uzavretiu dohody dedičov, ale táto dohoda je neperfektná a v
dedičskom konaní sa určí presný okruh dedičov, ktorí sú oprávnení sa následne domáhať svojich práv
k spornej nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko konanie o určenie, že vec patrí do

dedičstva, je celá vec (prípadne spoluvlastnícky podiel na veci), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve
treba za vlastníkov veci podľa § 460 OZ považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov (a teda
nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k takejto
veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP). Konania o takejto

žalobesatakmusiazúčastniť(akožalobcoviaaleboakožalovaní)všetcidedičia,inakjedanýnedostatok
vecnej legitimácie (R 49/82 a R 65/2003, a rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3Cdo 222/2010,
3Cdo 197/2010, 4Cdo 120/2009, 2Cdo 45/2008 a 8Cdo 28/2019). Súd prvej inštancie vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia 8/ až 10/ a 12/ až 14/ nie sú v danej veci prihliadnuc na vyššie vyslovený
právny názor aktívne legitimovaní, z toho dôvodu súd žalobu voči žalobcom 8/ až 10/ a 12/ až 14/ v

celom rozsahu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol ako nedôvodnú.

15. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu 11/, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva
vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade došlo k prededeniu spornej nehnuteľnosti nažalovaného 11/ ako aj na jeho brata K. J., ktorý nevystupuje na strane žalobcov a títo dvaja bratia ako
zákonní dedičia sa dohodli, že táto pôda patrí práve žalobcovi 11/ a následne došlo medzi dedičmi k
uzavretiu neplatnej dohody, ktorá nebola zavkladovaná do katastra a to práve z dôvodu, že predmetná

nehnuteľnosť bola vydržaná žalovaným, má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože takéto určovacie rozhodnutie je spôsobilým prostriedkom pre docielenie zapísania žalobcu ako
vlastníka do katastra nehnuteľností namiesto zapísaného žalovaného, a preto, ak chce určiť vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti, v predmetnom spore musí vystupovať aj jeho brat a to K. J. ako strana
sporu a nestačí len jeho čestné prehlásenie. Pretože v predmetnej veci ide o nerozlučné spoločenstvo,

kde sa rozsudok musí vzťahovať na každého, a v takýchto prípadoch treba vydať ohľadom všetkých
spoločníkov jediný rozsudok. A v tomto prípade sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti a pri takomto petite je potrebné, aby bol vecne legitimovaný aj jeho brat K. J., pretože bol
zapísaný pôvodne ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti a keby vystupoval v predmetnom spore, súd
prvej inštancie mohol o predmetnom výroku rozhodnúť, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zo strany
žalobcu 11/ bol neúplný okruh strán sporu, čo má za následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorú

nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože nikto, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, resp.
spoluvlastník nehnuteľnosti, nemôže byť zbavený vlastníckeho práva v súdnom konaní, ktorého nie je
účastníkom (stranou), a preto žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol.

16. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci procesného útoku tvrdila, že žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal, že je právnym nástupcom od pôvodného lesného spoločenstva, ktoré existovalo v roku
1947,listinnýmdokladomzaloženýmvspisebolojednoznačnepreukázané,žežalovanýakosamostatný
právny subjekt vznikol až v roku 2003 jeho registráciou. Právny zástupca žalovaného v rámci procesnej
obrany tvrdil, že žalovaný si svoje vlastníctvo odvodzuje ešte od svojho právneho predchodcu G. K. B.
- L. - E. M. U., ktorému pôvodnému Lesnému spoločenstvu nehnuteľnosti boli pridelené skôr, ako boli

pridelené žalobcom, pričom poukázal na zápisnicu z 03.12.1947 o odovzdaní pozemkov do užívania
G. K. B., L., E..

17. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiadal s tým, či žalovaný mohol vydržať vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam patriacim žalobcom 1/ až 7/, vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti ako aj argumentáciu

právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný v čase vydržania bolo legitímnym respektíve oprávnenou
osobou na spísanie notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo vydržanie sporných nehnuteľností.
Žalovaný svoj nárok opieral aj o skutočnosť uvádzanú v notárskej zápisnici, že sporné nehnuteľnosti B.
K. - G. W., B., L., E., IČO: 37 855 794 nadobudli v roku 1992 vydaním zo strany povinného subjektu
H. G. X.. Pôvodne tieto lesy boli užívané vtedajším G. W. N. B., L. S. E., ktoré zároveň časť vyššie

uvedených nehnuteľností nadobudlo výmerom Dočasnej Okresnej správnej komisie v D. C. č. 661 -
12-1/49. Momentom nadobudnutia vstúpilo do užívania uvedených nehnuteľností novovytvorené B. K.
- G. W. B., L., E. ako právny nástupca pôvodného lesného družstva. Uvedené právne úkony však
boli po formálno-právnej stránke neperfektné a k prechodu vlastníckeho práva z nich nedošlo. Od
uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene v dobrej viere ako svoje vlastné až

do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek vlastníckych sporov ohľadom predmetných nehnuteľností.
Na základe uvedeného majú účastníci za to, že vzhľadom k dlhodobosti, dobromyseľnosti a nerušenosti
držby uvedených nehnuteľností nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 134 OZ v roku
2002.

18. Právny zástupca žalovaného bol v zmysle intencií krajského súdu vyzvaný na preukázanie
právneho nástupníctva žalovaného, teda na preukázanie, na základe akých skutočností si žalovaný
odvodzuje svoje právo, že vstúpil do užívania pozemkov, ktoré kedysi patrili bývalým urbarialistom
G. K. B., L., E.. Právny zástupca žalovaného súdu nepredložil žiadny doklad ohľadom preukázania
právneho nástupníctva a poukazoval len na výmer, pričom súd prvej inštancie uviedol, že keby

na liste vlastníctva, respektíve v pozemnoknižných vložkách bola poznámka, že predmetné sporné
nehnuteľnosti prešli na urbarialistov zastúpených N. H., mohli by si urbarialisti, keby mali vlastníctvo
zapísané v pozemnoknižných vložkách, uplatniť v rámci reštitučných predpisov. Súd konštatoval zánik
lesného spoločenstva bez právnych nástupcov, pretože podľa reštitučných predpisov mali a mohli právo
uplatniťibadotknutéoprávnenéosobyažalovanýbynemoholbyťtakoutoosobou.Spornénehnuteľnosti

nepatrili urbarialistom a novozaložené B. K. - G. W., B., L., E. vzniklo až 11.06.2003, z čoho jednoznačne
vyplýva, že v rámci reštitučných predpisov si neuplatňovali navrátenie majetku, ale danú situáciu vyriešili
tým, že došlo k vydržaniu spornej nehnuteľnosti v prospech členov pozemkového spoločenstva. Týmto
sa vlastne snažili vyriešiť prevod vlastníctva na členov spoločenstva, čiže vydržaním potvrdili, že dookamihu zápisu vlastníctva v prospech členov spoločenstva bolo pozemkové spoločenstvo legálnym a
legitímnym vlastníkom, čím vlastne zhojili nimi tvrdený faktický stav s právnym.

19. Z takto zistených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný v predmetnom
spore nijako nepreukázal právne nástupníctvo poukazujúc na skutočnosť, že si navrátenie nehnuteľností
neuplatnil v rámci reštitučného konania, ale situáciu vyriešil vydržaním, z čoho jednoznačne vyplýva,
že žalovaný nemohol predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním aj napriek skutočnosti, že
nehnuteľnosti boli žalovanému vydané v roku 1992, ako pozemkovému spoločenstvu bez právnej

subjektivity, z čoho jednoznačne vyplýva, že pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity
nemá žiadne orgány, a teda ani orgán, ktorý by prijímal rozhodnutia o hospodárení so spoločnou
nehnuteľnosťou a ani orgán, ktorý by mohol v jeho mene konať, nemajú plnomocenstvo na robenie
právnych úkonov (napr. plnomocenstvo pre podpísanie nájomnej zmluvy aj za ostatných podielnikov).

20. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný je zapísaný na liste vlastníctva

ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností, čo je v rozpore so zákonom, na liste vlastníctva nikdy
nemôže byť ako vlastník zapísané pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba, pretože nemalo
právnu subjektivitu podľa § 6 písm. a) zákona č. 97/2013 Z. z. Súd poukázal aj na zápisnicu
vydanú povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 03.12.1947, kde predmetom
rokovania bolo prevzatie a odovzdanie lesného majetku do držby a úžitku G. K. N. B. a nie do

vlastníctva. Súd na základe vyššie zistených skutočností bol toho názoru, že u žalovaného nebola
splnená podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov, pretože žalovaný v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal, že ako novovytvorené B. K. - G. W. B., L., E. ako právny nástupca
pôvodného lesného družstva vstúpil do užívania uvedených nehnuteľností a od uvedeného času užívajú
nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že výmery o vlastníctve
pôdy a to výmer č. 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948 ako aj výmer číslo 1697/48-1 zo dňa 02.04.1948, o
ktoré žalobcovia 1/ až 7/ odvodzujú svoj nárok spĺňajú tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke
všetky zákonné podmienky a náležitosti. Z predložených výmerov súd zistil, že predmetné výmery boli

vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom podľa §
1 ods. 1 a nariadenia k tomu kompetentným. V predmetných povereniach je uvedené kto ich vydal,
označenie právneho predpisu, podľa ktorého boli vydané, akej veci sa týkajú, výmery sú datované a
podpísané povereníkom, výmery obsahujú názov a meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie
osoby, v prospech ktorej sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa poverenia týkajú a

ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Súd mal za
to, že ide nepochybne o výmery, ktoré treba považovať za perfektné, ide o výmery, ktoré majú povahu
verejnej listiny spôsobilej preukázať vlastnícke právo prídelcu a to na základe výmeru číslo 1697/48-3
zo dňa 02.04.1948 X. C. a A. C., výmer číslo 1697/48-1 vydaný dňa 02.04.1948 preukázal vlastnícke
právo prídelcu a to S. S., vdova rodená D.. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom nebolo treba

intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu a z hľadiska vlastníctva nebola preto
ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom
konaní. Rodičia žalobkýň 1/ a 2/ pridelené nehnuteľnosti riadne užívali a to až do roku 1972, kedy ich
odovzdali družstvu, v roku 1992 požiadali o ich vrátenie, pričom následne uzavreli zmluvy s družstvom
S. D. C. a časť nehnuteľností zostala v užívaní H. A. D. C. na základe nájomnej zmluvy. Podľa vyjadrenia

právnych nástupcov a to žalobcov 1/ až 7/ po S. S. bolo zistené, že ich predchodkyňa nehnuteľnosti
užívala až do doby, kedy ich odovzdali družstvu, t. j. do roku 1966. Uvedené skutočnosti nemali za
následok stratu vlastníctva prídelcu, keďže odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre
pôdohospodárstvoapozemkovúreformuvprípade,žeprídelcanehospodárilsostarostlivosťouriadneho
hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa

prídelupretonemohlovyvolaťžiadneprávneúčinky.VtýchčasochbolobežnévneseniemajetkudoJRD,
čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950
Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.01.1951 v ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa
strácanajmätým,žehonadobudneniektoiný,alebožesahovlastníkvzdá,žeideojednostrannýprávny
úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú

právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú
formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti
budovy(§40ods.1vspojenís§38OZ)azprávnehoúkonumusívyplývaťbezakýchkoľvekpochybností
vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listinamusí byť datovaná a podpísaná. V spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom
právnymi predchodcami žalobcov v písomnej forme, obsahom ktorého by bol ich výslovný prejav vôle
vzdať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom.

22.Nazákladevyhodnotenýchskutočnostímalsúdprvejinštanciezato,ževýmery,oktoréžalobcovia1/
až 7/ opierali svoj nárok, spĺňajú všetky náležitosti, ide o výmery, ktoré sú vkladuschopnými a preukazujú
vlastníckeprávoprídelcovanásledneichprávnychnástupcov,apretožalobažalobcov1/až7/jepodaná
dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku svojho rozsudku, pričom len rozhodnutie súdu

môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a bez takéhoto určenia by
bolo právne postavenie žalobcov 1/ až 7/ neistým.

23. Súd prvej inštancie na základe vyššie zistených skutočností mal za to, že u žalovaného nebola
splnená podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov, pretože žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal, že ako právny nástupca pôvodného lesného družstva vstúpil do užívania

uvedených nehnuteľností a od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene.
Naopak, v spore bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia 1/ až 7/ preukázali, že ich právni
predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a to vydanými výmermi č.
1697/48-3 zo dňa 02.04.1948 a číslo 1697/48-1 zo dňa 02.04.1948, pričom podľa Nariadenia 104/1946
výmer je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej

nehnuteľnosti a je spôsobilý pre zápis vlastníckeho do katastra nehnuteľností, výmery spĺňali všetky
zákonné podmienky a náležitosť a boli vydané príslušným správnym orgánom. Ďalej súd uviedol, že
účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym, a preto je potrebné
zároveň konštatovať, že právni predchodcovia žalobcov 1/ až 7/ sporné nehnuteľnosti riadne užívali,
čo bolo v konaní riadne preukázané a zdokladované zo strany žalobcov. Za sporné nehnuteľnosti, či

už vlastníci alebo právni nástupcovia platili dane, poberali nájom, predmetné nehnuteľnosti na základe
nájomnej zmluvy boli v dočasnom užívaní H. A. D. C., S. S. W. S. D. C. K.. K. J., čiže žalovaný predmetné
nehnuteľnosti nemohol vydržať a tobôž ich nemohol vydržať na základe listiny, ktorá bola podkladom
pre spísanie notárskej zápisnice číslo M. XXX/XXX, M. XXXXXX/XXX zo dňa 13.12.2003 spísanej
na notárskom úrade T. C. Q., kde štatutárny zástupca žalovaného vyhlásil, že sporné nehnuteľnosti

nadobudli v roku 1992, ktoré im boli vydané zo strany povinného subjektu H. G. X., pričom toto tvrdenie
nie je pravdivé, pretože ako bolo vyššie spomínané, sporné predmetné nehnuteľnosti boli v dočasnom
užívaní spoločnosti AGROUNION Zlaté Moravce spol. s r.o. a taktiež boli v dočasnom užívaní H. A.
D. C., čiže nepatrili a ani ich nevyužívali Štátne lesy, ako tvrdil právny zástupca žalovaného a taktiež
vlastnícke právo vydržaním opieral o výmer vydaný Dočasnou okresnou správnou komisiou v D. C.,

pričom predmetné nehnuteľnosti na základe výmeru vydaného boli právnemu predchodcovi žalovaného
odovzdané len do štátneho spravovania, boli mu odovzdané do držby a úžitku, pričom je nesporné,
že v roku 1958 došlo k zrušeniu pasienkových a lesných spoločenstiev a ich obhospodarovanie prešlo
pod spoločnosť - štát. Vlastníctvo pasienkov k spoločným pasienkom prešlo do vlastníctva družstiev a
spoluvlastníci sa ex lege stali členmi družstva, zatiaľ čo spoločné lesné pozemky boli odovzdané do

obhospodarovania krajským správam lesov, aj keď ich chcel žalovaný získať poukazujúc na skutočnosť,
že patrili jeho právnemu predchodcovi, pozemkové spoločenstvo si ich navrátenie mohlo uplatniť v
rámci reštitučného konania, čo sa nestalo a vlastníctvo nadobudli vydržaním. Ďalej prvoinštančný súd
poukázal na skutočnosť, že žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal splnenie zákonnej podmienky a
to dobromyseľnosti, zo žiadnych listinných dôkazov nevyplývalo, že ako novovytvorené B. K. - G. W. B.,

L., E. a ako právny nástupca pôvodného lesného družstva vstúpil do užívania uvedených nehnuteľností,
pričom žalovaný vznikol 11.06.2003, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného neboli splnené súčasne
všetky zákonné predpoklady, a preto rozhodol tak, že žalobe žalobcov 1/ až 7/ ohľadom určenia
vlastníctva po právnych predchodcoch X. C. a A. C., J. S. na základe prídelovej listiny číslo 1697/48-3
zo dňa 02.04.1948 a po právnej predchodkyni S. S. na základe výmeru číslo 1697/48 - 1 zo dňa 2. apríla

1948 vyhovel.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 7/ boli v spore úspešní, súd im priznal plnú náhradu
trov konania. Keďže súd žalobu žalobcov 8/ až 14/ zamietol, priznal žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalobcom 8/ až 14/.

25. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I. až IX. podal včas odvolanie žalovaný, prostredníctvom
právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému prizná náhradu trov konania voči žalobcom 1/až 7/. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, f/ a h/ CSP. Namietal, že zo všeobecne dostupných zdrojov (kataster nehnuteľností) je zrejmé,
že pozemky 460/7, 461/6, 460/8 a 461/8 sa v katastri nehnuteľností nenachádzali a ani nenachádzajú.

Žalobcovia zároveň uviedli, že tieto pozemky boli pôvodne evidované v PKV č. XX – ani toto tvrdenie a
návrh petitu nie je správne a pravdivé. V PKV č. XX sa žiadne také parcely nenachádzali a nenachádzajú
– viď PKV č. XX – č. l. 63 súdneho spisu. Teda žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo k neexistujúcim
nehnuteľnostiam. Ak neexistovali nehnuteľnosti, tak žalobcovia nemali aktívnu legitimáciu a žalovaný
nemal pasívnu legitimáciu a to počas celého sporu. Súd prvej inštancie nevyhovel pôvodnej žalobe, s

pôvodným petitom a pôvodnými tvrdeniami žalobcov, ale vyhovel žalobe na základe úplne iného petitu,
ktorý je v rozpore s doterajšími tvrdeniami žalobcov a doterajšími výsledkami dokazovania. Uviedol,
že žalobcovia až 03.07.2023 zmenili petit na podklade Geometrického plánu č. 37/2023, avšak táto
zmena petitu je rozporná s doterajším dokazovaním, pretože nový petit a výrok rozsudku je nesprávny
a zmätočný, nie je vykonateľný. Geodet prekvapujúco vytvoril po tri pozemky vo výroku I., IV. a VII.,
pričom novovytvorené pozemky 463/5 a 463/6 odvodzuje od dielu 1 a 4 z GP č. 37/2023, a odčlenil ich z

parc. č. 462 vodná plocha o výmere 4388 m2. Nový petit aj výroky rozsudku toto prevzali bez vysvetlenia
a odôvodnenia a bez akéhokoľvek tvrdenia a dôkazu zo strany žalobcov. Ak je to tak, potom parc. č.
461/6 nie je totožná s novovytvorenou parcelou 461/5. Tento rozpor je zrejmý porovnaním grafického
plánu s GP č. 37/2023. Vo vzťahu k pozemku parc. č. 460/4 (výrok VII.) žalovaný uviedol, že táto parcela
nekorešponduje ani s grafickým náčrtom, ani s výmerom. Vo výmere č. 1697/48 – 1 je uvedené, že S.

S. mala nadobudnúť parc. č. 360/8 a 461/8 z vložky č. 12. Žalobcovia tvrdia v petite, že sa grafický plán
vzťahuje na tento výmer (aj keď to nikde vo výmere nie je uvedené) a súd z tohto tvrdenia aj vychádzal.
Ak je to tak, potom parc. č. 360/8 nie je totožná s novovytvorenou parcelou 460/4. Žalobcovia v petite
a aj súd vo výroku a ďalej v odôvodnení uvádzajú, že si žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo
od prídelovej listiny. Žiadna prídelová listina však nie je súčasťou spisu, súčasťou spisu sú výmery a

výmer nie je prídelová listina.

26. Výmery, od ktorých si odvodzujú vlastnícke právo žalobcovia sú nulitné, a teda z nich nemôže
vyplývať existencia vlastníckeho práva žalobcov. Uvedené je z dôvodu, že výmery sú založené na
nesprávnom právnom predpise a proti neexistujúcemu vlastníkovi. V PKV č. XX kat. územie B. bola

vo vzťahu k všetkým pozemkom zapísaným na danej PKV (aj parc. č. 460), podľa ktorej došlo vo
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam k vyvlastneniu. Vlastníkom nehnuteľností sa stal štát v zmysle
poznámky o zabratí, a teda vzhľadom na vyššie uvedené, že vlastníkom predmetných nehnuteľností
bol od r. 1921 štát, nemohlo dôjsť ku konfiškácii nehnuteľností vo vzťahu k predchádzajúcej vlastníčke
F. Y. J. C. v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, pretože na predmetné nehnuteľnosti nebolo

možné použiť nariadenie č. 104/1945 Sb., keďže nešlo o pôdohospodársky majetok vo vlastníctve osôb
určených § 1 uvedeného nariadenia. Na základe vyššie uvedeného boli prídelové listiny ako aj výmery
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam založené na nesprávnom právnom predpise (nebolo možné
použiť nariadenie 104/1945 Sb.) a zároveň prídelové listiny a výmery vydal príslušný správny orgán
proti neexistujúcemu vlastníkovi (F. Y. nebola už v čase vydania výmerov ich vlastníčkou, ale vlastníkom

bol štát), ktorý už ako subjekt práv a povinností v dôsledku prechodu vlastníckeho práva na štát nebol
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného prídelové listiny ako aj výmery vydané
na osobu, ktorá v tom čase nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, treba považovať za také,
ako keby neboli nikdy vydané (teda neexistujúce), nakoľko neboli splnené základné podmienky, ktoré
boli potrebné pre vykonanie konfiškácie a následné prídelové konanie v zmysle nariadenia č. 104/1945

Sb., a teda z nich nemôžu vyplývať žiadne práva a ani povinnosti, v dôsledku čoho sú všetky listiny na
ne nadväzujúce neplatné a zároveň v súvislosti s uvedeným na základe uvedených prídelových listín
nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na osoby, ktoré boli v prídelových listinách uvedené. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na zásadu nemo plus iuris.

27. Žalovaný sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný, resp. jeho právny
predchodca vôbec pozemky 460 a 461 neužíval. Naopak, právny predchodca žalovaného pozemky 460
a 461 užíval už roku 1947 (č. l. 102) a to do roku 1949, keď výmerom 661-12/1-49 došlo k prevzatiu
týchto pozemkov do štátneho spravovania. Z uvedeného je zrejmé, že pozemky najskôr užíval právny
predchodcažalovanéhoanásledneštát,atedaichnemohliužívaťžalobcovia–čoaninijakýmspôsobom

nepreukázali. Takisto následné odovzdanie na základe Dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných útvarov z roku 1992 vyplýva, že pozemky parc. č. 460 a 461 boli vydané
G. W. B., L., E.. Dôkazy, ktoré predložili žalobcovia, nie sú dôkazmi v tomto smere relevantnými, pretože
identifikácia parciel nie je dôkazom o užívaní a ani nájomné zmluvy nie sú správne a pravdivé, nakoľkoparc. č. 460 bola už v tom čase les a Školské hospodárstvo, resp. AGROUNION les neobhospodarovali,
nakoľko oni obhospodarovali len poľnohospodársky pôdny fond, a to parc. č. 460 nebola.

28. K podanému odvolaniu sa žalobcovia nevyjadrili.

29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov X. až XXIV. bolo podané odvolanie žalobcami
8/ až 14/, ktorí odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti zmenil tak, že návrhu žalobcov 8/ až 14/ v zmysle žalobného petitu zo dňa 24.10.2023 vyhovie

v plnom rozsahu a zároveň žalobcom 8/ až 14/ prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V podanom odvolaní žalobcovia poukázali na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1písm. f/ a h/ CSP. Namietali, že súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou tzv. určenia, pretože v
prípade žalobcov 8/ až 14/ títo neopierali žalobný návrh o to, že by nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva
po pôvodných vlastníkoch, ale žiadali určiť, že im dané nehnuteľnosti patria do vlastníctva na základe
neperfektných právnych úkonov medzi pôvodnými vlastníkmi, ako aj ich právnymi nástupcami a že títo

až do momentu „nezákonného vydržania“ zo strany žalovaného boli v ich riadnom užívaní, ako je to
zdôvodňované v bode 7. – 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia na základe pokynov
KS doplnili žalobu zameraním GP č. 37/2023, ktorý bol vyhotovený v súlade s pôvodným Grafickým
plánom z 24.2.1948 tak, aby bolo možné následne zapísať vlastníctvo žalobcov a v súlade s tým upravili
petitžaloby,pričomsajednoznačnepridržiavalipôvodnéhoodôvodneniasvojichnárokovapredložených

listín. Žalobcovia v konaní svoje tvrdenia uvádzané jednak v žalobe, ale aj následne počas celého
konania opreli o relevantné listinné dôkazy, od ktorých bolo jednoznačne možné vyvodiť pravdivosť ich
tvrdení. Zároveň preukázali, že žalovaný nespĺňal žiadnu zo zákonných podmienok vydržania.

30. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný ani následne po rozhodnutí KS nerešpektoval jeho pokyny

a nepreukázal právne nástupníctvo žalovaného a s uvedenou otázkou sa nevysporiadal v konaní,
pretože to, že „niekto niekomu vydal pôdu do užívania“ po právnej stránke neznamená aj to, že by sa
malo jednať o rovnaký právny subjekt, resp. o právneho nástupcu. K uvedenému v konaní absentuje
akýkoľvek dôkaz a napriek uvedenému si novovzniknutý subjekt dovolil vydržať pôdu, ktorú nikdy
neužíval a táto mala svojich vlastníkov. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil nedostatok právnej

subjektivity žalovaného, pričom absentuje dôkaz o genéze žalovaného, kto mal od roku 1949 – 1992
nehnuteľnosti užívať a či vo vzťahu k danej otázke možno hovoriť o dobromyseľnosti držby. Nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie vidia žalobcovia 8/ až 14/ v tom, že súd sa nevysporiadal dostatočne s
predloženými listinnými dôkazmi a ich právnym nástupníctvom po ich právnych predchodcoch, ktorým
sporné nehnuteľnosti podľa platných dokladov o vlastníctve patrili až do momentu vydržania zo strany

žalovaného.

31. V konaní mal súd za riadne preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov 1/ až 7/, pričom v
prípade žalobcov 8/ až 14/ súd opakovane nesprávne vyvodil právne závery o nedostatku aktívnej
legitimácie a naliehavého právneho záujmu. Podaným žalobným návrhom si žalobca 11/ uplatňoval

svoje vlastnícke práva titulom určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré prededil, ale zároveň získal aj
darovaním od svojho brata K. J., a teda jednoznačne a hodnoverne preukázal svoje právne nástupníctvo
nielen po svojich rodičoch – pôvodných vlastníkoch sporného pozemku, ale aj po svojom bratovi.
Na základe uvedeného žiadal určiť vlastnícke práva a nedomáhal sa, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po jeho rodičoch, keďže tieto už boli predmetom dedičstva a následne dohodou

vlastníkov došlo k ich darovaniu. S uvedenou otázkou a predloženými listinnými dôkazmi sa súd v konaní
opakovane vôbec nevysporiadal. Rovnako aj ostatní žalobcovia namietajú súdu prvej inštancie to, že
tento nesprávne vyhodnotil ich uplatnený nárok a že sa dostatočne nevysporiadal podľa pokynov KS
s preukázaním prechodu ich vlastníctva od pôvodných právnych predchodcov. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí a následne v jeho odôvodnení sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobcov, že

svoje vlastnícke právo odvodzuje predovšetkým z nadobúdacích titulov ich právnych predchodcov, tak
ako to súd uznal v prípade žalobcov 1/ až 7/, ale aj na základe neperfektných právnych úkonov a dohôd
dedičov a to priamo medzi právnymi predchodcami, príp. ich nástupcami. Žalobcovia 8/ až 14/ považujú
takéto rozhodnutie, ktorým im bol upretý nárok na vlastníctvo pôdy po ich právnych predchodcoch za
absolútne v rozpore so zákonom, nakoľko tak privodil stav, že žalovanému by ponechal vlastníctvo k

nehnuteľnosti, ktorú vydržal v rozpore so zákonom a tak jednotlivých vlastníkov pripravil o majetok, ktorý
im dávno patril, pričom v rámci celého konania preukázali jednotlivými listinnými dôkazmi celú genézu
jednak vlastníctva a rovnako aj užívanie a prechod vlastníctva, čo v prípade žalovaného do dnešného
dňa absentuje.32. K podanému odvolaniu žalobcov sa žalovaný nevyjadril.

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaniami žalovaného a žalobcov 8/ až
14/ napadnutý rozsudok a viazanosťou odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že podané odvolania boli
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v celom rozsahu ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom odôvodnenia

prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

34. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

35. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

38. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

39. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19. marca 2019 č. k.
17C/74/2013-229 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júla 2020 č. k. 17C/74/2013-291.

V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 8. decembra 2021, č. k.
5Co/99/2020-303 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

40. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie v novom
rozsudku, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné.

41. Žalobkyňa 1/ sa žalobným návrhom v znení neskorších návrhov (posledná súdom pripustená
úprava č. l. 442) prostredníctvom právneho zástupcu domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam,

konkrétne, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2-ci k nehnuteľnosti
v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým
plánom zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorenej parc. "C" č. 460/5-trvalý trv. porast o výmere 8116 m2,
ktorá vznikla odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorenej parc.
"C" č. 461/5 - orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. 463/6 - ostatná plocha o

výmere 415 m2, ktorá vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 5 od pôv.
parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných
parciel 460 a 461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948 a zidentifikovanými a zameranými
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.06.2023, vyhotoveným C. A., autorizačne overeným F. J.
K. a úradne overeným F. B. V. pod č. 385/2023 (ďalej len overený geometrický plán č. 37/2023).

42. Ďalej sa žalobcovia 1/ až 7/ (vrátane nástupcov) domáhali určenia, že nehnuteľnosti v podiele 1/2-
ici v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým
plánom zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. 460/5 - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2,ktorá vznikla odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č.
461/5 - orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. 463/6 - ostatná plocha o výmere 415
m2, ktorá vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. 461

- trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461
na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948 a zidentifikované a zamerané overeným Geometrickým
plánom č. 37/2023, patria do dedičstva po neb. X. C. zomr. XX.XX.XXXX. Tiež sa domáhali určenia, že
nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-1 zo dňa 02.04.1948,
v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.2.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. 460/4 - trvalý trv. porast

o výmere 8116 m2, ktorá vznikla odčlenením ako diel 3 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a
novovytvorená parc. "C" č. 461/4 - orná pôda o výmere 2710 m2 a novovytvorená parc. "C" č. 463/5 -
ostatná plocha o výmere 662 m2, ktorá vznikla odčlenením ako diel 1 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha
a diel 2 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené
od pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948 a zidentifikované
a zamerané overeným Geometrickým plánom č. 37/2023, patria do dedičstva po neb. S. S. J. D., zomr.

XX.XX.XXXX.

43. Ďalej sa domáhal žalobca 8/ určenia, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe
Prídelovej listiny č. 1697/48-6 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.02.1948 a to
novovytvorená parc. "C" č. 460/9 - trvalý trv. porast o výmere 8115 m2, ktorá vznikla odčlenením ako

diel 18 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. 461/9 - orná pôda o výmere
6609 m2 a novovytvorená parc. "C" č. 463/9 - ostatná plocha o výmere 943 m2, ktorá vznikla odčlenením
ako diel 16 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 18 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré
boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického
plánu zo dňa 24.02.1948 a zidentifikované a zamerané overeným Geometrickým plánom č. 37/2023,

patria do výlučného vlastníctva žalobcovi 8/ a to R. J. J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. - B.,
A. C. XXX/XX.

44. Tiež sa domáhali žalobcovia 13/ a 14/ určenia, že nehnuteľnosti v celkovom podiele 1/1 v kat.
úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-8 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom

zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. 460/8 - trvalý trv. porast o výmere 8115 m2, ktorá
vznikla odčlenením ako diel 15 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č.
461/8 - orná pôda o výmere 2892 m2 a novovytvorená parc. "C" č. 463/2 - ostatná plocha o výmere
472 m2, ktorá vznikla odčlenením ako dielov 13 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 14 od pôv.
parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných

parciel 460 a 461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948, identifikované a zamerané overeným
Geometrickým plánom č. 37/2023, patria do podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1/2 a to
C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., K. XX a O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. C., W. XX.

45. Žalobca 12/ sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe

Prídelovej listiny č. 1697/48-4 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.02.1948 a
to novovytvorená parc. "C" č. 460/11 - trvalý trv. porast o výmere 8115 m2, ktorá vznikla odčlenením
ako diel 21 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. 461/11 - orná pôda o
výmere 2962 m2 a novovytvorená parc. "C" č. 463/11 - ostatná plocha o výmere 400 m2, ktorá vznikla
odčlenením ako dielov 19 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 20 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav.

porast,ktorébolipôvodneevidovanévPKVč.XX,odčlenenéodpôvodnýchparciel460a461nazáklade
Grafického plánu zo dňa 24.02.1948 a identifikované a zamerané overeným Geometrickým plánom č.
37/2023 patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi 12/ a to T. B. J. B., nar. XX.XX.XXXX,
r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. V. XXX.

46. Ďalej sa žalobca 11/ domáhal, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe
Prídelovej listiny č. 1697/48-5 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.02.1948 a to
novovytvorená parc. "C" č. 460/7 - trvalý trv. porast o výmere 8115 m2, ktorá vznikla odčlenením ako
diel 12 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. 461/7 - orná pôda o výmere
2882 m2 a novovytvorená parc. "C" č. 463/8 - ostatná plocha o výmere 503 m2, ktorá vznikla odčlenením

ako dielov 10 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 11 od pôv. parc. "E" č. 461 - trv. trav. porast, ktoré
boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461 na základe Grafického
plánu zo dňa 24.02.1948, zamerané a identifikované overeným Geometrickým plánom č. 37/2023 patriado výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi 11/ a to C. J. J. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/
XXX, trvale bytom A., N. XXXX/X.

47. Vo vzťahu k žalobkyni 10/ sa strana žaloby domáhala určenia, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat.
úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-2 zo dňa 02.04.1948, v súlade s Grafickým plánom
zo dňa 24.02.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. 460/6 - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, ktorá
vznikla odčlenením ako diel 9 od pôv. parc. "C" č. 460 - trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č.
461/6 - orná pôda o výmere 2923 m2 a novovytvorená parc. "C" č. 463/7 - ostatná plocha o výmere 458

m2, ktorá vznikla odčlenením ako dielov 7 od parc. "E" č. 462 - vodná plocha a diel 8 od pôv. parc. "E" č.
461 - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel 460 a
461 na základe Grafického plánu zo dňa 24.02.1948 a identifikované overeným Geometrickým plánom
č. 37/2023 patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobkyni 10/ a to S. L., J. W., nar. X.X.XXXX,
r.č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom U. V. XX.

48. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

49. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

50. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

51. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

52. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby (§ 130 ods. 2 OZ).

53. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

54. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi

dedenia sú a) smrť fyzickej osoby, b) existencia dedičstva, c) spôsobilý dedič.

55. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese Zlaté Moravce, obec D. C., katastrálne územie B., a to parcela č. 460 o

výmere 64 923 m2, druh pozemku trávnaté porasty, ako aj parcelné číslo 461 o výmere 27 881 m2,
druh pozemku orná pôda, sa nachádzali v (katastri) zapísanom vlastníctve žalovaného, pričom ako titul
nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva N 381/2003, NZ 122639/2003,
Z 1771/03. Dňa 17.12.2003 na notárskom úrade T. C. Q., notára so sídlom v D. C., M. S. A. V. XX,
bola spísaná notárska zápisnica o osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom

predmetná zápisnica bola spísaná na základe štatutárneho zástupcu B. K. - G. W., B., L., E., so sídlom
U. IČO: 37855794. Štatutárny zástupca v osvedčení vyhlásil, že uvedené nehnuteľnosti sú v celosti ich
vlastníctvom a uvedené nehnuteľnosti nadobudlo B. K. - G. W., B., L.. Z., IČO: 37855794 v roku 1992
vydaním zo strany povinného subjektu H. G. X.. Pôvodne tieto lesy boli užívané vtedajším G. W. N. B.,
L. S. E., ktoré zároveň časť vyššie uvedených nehnuteľností nadobudlo výmerom Dočasnej Okresnej

správnej komisie v Zlatých Moravciach č. 661 - 12-1/49. Momentom nadobudnutia vstúpilo do užívania
uvedených nehnuteľností novovytvorené B. K. - G. W. B., L., E. ako právny nástupca pôvodného lesného
družstva. Podľa ďalšieho obsahu uvedené právne úkony boli po formálno-právnej stránke neperfektné a
k prechodu vlastníckeho práva z nich nedošlo. Od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne
a nerušene v dobrej viere ako svoje vlastné až do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek vlastníckych

sporovohľadompredmetnýchnehnuteľností.Nazákladeuvedenéhomajúúčastnícizato,ževzhľadomk
dlhodobosti, dobromyseľnosti a nerušenosti držby uvedených nehnuteľností nadobudli vlastnícke právo
titulom vydržania podľa § 134 OZ v roku 2002. Zároveň bolo zistené, že k návrhu na vydanie osvedčenia
účastníci predložili LV číslo XXXX v kat. území L., vložka číslo 3412 a 367 ich identifikácia kat. územiaB., potvrdenie obce U. S. C. D. C., ako aj čestné prehlásenie C. H. L., T. M. a to ku skutočnostiam
rozhodným pre nadobudnutie vlastníckeho práva uvedených nehnuteľností titulom vydržania.

56. Ďalej súd prvej inštancie správne zistil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B.,
pozemnoknižná vložka XX, parcela číslo 460, druh pozemok les, o výmere 64923 ha a parc. č. 461 roľa
o výmere 27881 ha boli zapísané ako užívatelia Československý štát, C. H. K., D. C., pričom parcela
č. 461 označená ako roľa je uvedená ako poznámka, že združené v organizácii. Z výmeru vydaného
dočasnouokresnousprávnoukomisiouvD.C.číslo661-12/-49(č.l.21)zodňa16.01.1949bolozistené,

že G. K. B., L., E. M. U., v dôsledku výnosu povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy
číslo 36.655/47/III/B zo dňa 14.08.1948 nadobudlo lesný majetok v katastrálnom území obce B., E. D.
C. pozostávajúci z parcelných čísiel 460, 461, 462 v celkovej výmere 53,9264 ha zo skonfiškovaného
majetku bývalého vlastníctva Y. K. F. a W. Y.. Podľa výmeru sa predmetný lesný majetok v platnosti od
1. januára 1949 preberá do štátneho spravovania.

57. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 3. decembra 1947 vydalo zápisnicu z
jeho rokovania, ktorej predmetom bolo prevzatie a odovzdanie lesného majetku do držby a úžitku G.
K. N. B.. Predmetný majetok bol rozhodnutím predsedníctva Slovenskej národnej rady, konfiškačnej
komisie Bratislava podľa uznesenia skonfiškovaný podľa nariadenia číslo 104/1945 lesné nehnuteľnosti
v katastrálnom území B., pričom sa jedná o parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX, parc. č. 60

o výmere 64293 hektárov - les a parc. č. 461 o výmere 27881 hektárov roľa.

58. Na základe výmeru č.1697/ 48 - 3, vydaného povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej
reformy (č. l. 15) o vlastníctve pôdy bolo zistené, že na základe predmetného výmeru C. X. a manželka
A., J. S. nadobudli do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území B. v celkovej

výmere 1147 hektárov, ktoré v prídelovom pláne sú označené takto: vl. číslo 12 parc. č. 460/7 les
o výmere 0,8116 ha, vl. č. 12 parcela č. 461/6 roľa o výmere 0,33602 ha. Predmetné nehnuteľnosti
manželia nadobudli sčasti 1/2 + 1. Predmetný výmer bol vydaný dňa 2. apríla 1948. Ďalej z predmetného
výmeru bol súdom prvej inštancie správne zistený obsah výmeru v tom, že bývalý vlastník predmetných
nehnuteľností bol Y. F..

59. Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1697/48 - 1 vydaného dňa 2 apríla 1948 (č. l. 17) bolo zistené,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. o celkovej výmere 1.147 ha, ktoré sú v
prídelovom pláne označené ako vl. č. 12, parcela číslo 360/8 les o výmere 0,8116 ha, vl. č. 12 parcela
číslo 461/8, roľa o výmere 0,3360 ha, pričom predmetné nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva v

celosti S. S., N., J. Q..

60. Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom poľnohospodárska pôda a pozemkovej
reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 6 (č. listu 19) bolo zistené, že nehnuteľnosti a to poľnohospodárske
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. v celkovej výmere 15664 ha, ktoré v prídelovom

pláne sú označené ako vl. č. 12, parcela číslo 460/3, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo 12 parc. číslo 461/3
roľa o výmere 0,7549 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1/2 + 1/2 a to manželom T. J. ml. a C., J. C.,
predmetné poverenie bolo vydané dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností
bol Y. F..

61. Ďalším správnym zistením súdu prvej inštancie bolo na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa
18.01.1999 Dnot 74/98, D 498/98 po neb. A. C., J. S., že nehnuteľnosti, a to na základe Prídelovej
listiny číslo 1697/48-3 parc. č. 460/7 les o výmere 8116 m2, parc. č. 461/6 roľa o výmere 3360 m2,
PK neidentické, nadobudla v podiele 1/2-ica A. B.. Súdom prvej inštancie bolo správne zistené, že
manželia X. C. a manželka A. C., J. S. požiadali dňa 13. januára 1992 školský majetok K. D. C. o

uplatnení si vlastníckeho práva, pričom vlastníctvo si uplatňovali okrem iného aj k parcelám zapísaným
v pozemnoknižnej vložke číslo XX parc. číslo 460/6 roľa o výmere 0,3360 hektárov s uvedením, že vo
vložke číslo 3 a 12 sú vlastníkmi bezpodielovo. Manželia X. C. a A. dňa 27.05.1999 uzavreli nájomnú
zmluvu pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, kde vystupovali v predmetnej
zmluveakoprenajímateliaanájomcombološkolskéhospodárstvoD.C., zastúpenýF.T.K.apredmetom

nájomnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX parcela číslo 460/7, roľa
o výmere 8116 m2, parcela číslo 461/6 o výmere 3360 m2 a nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej
vložke číslo XXX parcela číslo 440/42 roľa o výmere 3860 m2, cena nájmu bola stanovená vo výške
1912,50 eura ročne. Žalobkyňa A. B. uzavrela dňa 10.04.2002 nájomnú zmluvu o dočasnom užívanípozemkov, kde vystupovala ako prenajímateľ a nájomcom bola spoločnosť S. D. C., K.. K. J. E.,
D. C., pričom predmetom nájomnej zmluvy boli pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke XX a to
parcela číslo 460/7 o výmere 8116 m2, a parcela č. 461/6 o výmere 3360 m2. Podľa predložených

dodatkov k zmluve, v dodatku zo dňa 04.06.2006 bolo zistené, že sa nájom uzavrel na dobu určitú až do
30.09.2011 a z dodatku k zmluve zo dňa 13.11.2009 bolo zistené, že sa predmetná zmluva o prenájme
uzatvára na dobu určitú a to do 30.09.2020. Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom
poľnohospodárska pôda a pozemkovej reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 8 (č. listu 108) bolo správne
zistené, že nehnuteľnosti, a to poľnohospodárske nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

B. v celkovej výmere 1.1475 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vl. č. 12, parcela číslo
460/4, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo 12 parc. číslo 461/4 roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do
vlastníctvav1/2+1/2atomanželomJ.J.am.Q.J.,J.J..Výmerbolvydanýdňa2.apríla1948abývalým
vlastníkom predmetných nehnuteľností bola Y. F.. Ďalej bolo správne zistené, že nehnuteľnosti, a to
poľnohospodárske nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. v celkovej výmere 1.1475
ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vl. č. 12, parcela číslo 460/1, les o výmere 0,8115 ha,

vl. číslo 12 parc. číslo 461/1 roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1/2 + 1/2 a to
manželom J. J. a m. Q. J., J. J.. Výmer bol vydaný dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných
nehnuteľností bola Y. F.. Tiež, že nehnuteľnosti, a to poľnohospodárske nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území B. v celkovej výmere 1.1475 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vl. č. 12,
parcela číslo 460/5, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo 12 parc. číslo 461/5 roľa o výmere 0,3360 ha, boli

pridelené do vlastníctva manželom Y. J. a m. D. J., J. J.. Výmer bol vydaný dňa 2. apríla 1948 a bývalým
vlastníkom predmetných nehnuteľností bola Y. F.. Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom
poľnohospodárska pôda a pozemkovej reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 5 bolo správne zistené,
že nehnuteľnosti, a to poľnohospodárske nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. v
celkovej výmere 1.1475 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vl. č. 12, parcela číslo 460/6, les

o výmere 0,8115 ha, vl. číslo 12 parc. číslo 461/6 roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do vlastníctva
v 1/2 + 1/2 manželom W. H. a m. C., J. J.. Výmer bol vydaný dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom
predmetných nehnuteľností bola Y. F..

62. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore sa jednotliví žalobcovia domáhali jednak

určenia, že tie ktoré nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch a jednak určenia
vlastníckeho práva. Predpokladom oboch procesných nárokov je relevantné a preukázané tvrdenie
o tom, že vlastníctvo patrilo právnemu predchodcovi žalobcu, resp. patrí žalobcovi a neexistuje právne
relevantná okolnosť (skutočnosť), ktorá by konštatovanie vlastníctva právneho predchodcu žalobcu
ku dňu smrti alebo vlastníctvo toho ktorého žalobcu súdom znemožňovala. Ide v oboch prípadoch

o určovacie žaloby. Rozhodovanie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri
nehnuteľností. Odvolací súd konštatuje, že z pohľadu správnych záverov o skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie bola žaloba žalobcov 1/-7/ dôvodná a žaloba zvyšných žalobcov nedôvodná, preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sú vecne správne.

63. Odvolací súd k správnym zisteniam a záverom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že žalobkyňa
1/ sa domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z toho titulu, že predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla (po smrti právneho predchodcu) na základe Osvedčenia o dedičstve č. Dnot

74/98, D 498/98 zo dňa 18.01.1999 v podiele 1 po svojej matke A. C., pričom vstúpila aj do už platne
uzatvorených nájomných zmlúv a to až do doby, kým žalovaný protizákonne „nenadobudol“ zapísané
vlastnícke právo vydržaním. Tiež sa domáhala spolu so žalobkyňou 2/ (E. A.) určenia, že sporné
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., a to na základe prídelovej listiny č. 1697/48 -
3 zo dňa 02.04.1948 v podiele 1, a to parcela číslo 460/7 - les o výmere 8116 m2 a parcela číslo 461/6

- roľa o výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel
460 a 461 na základe grafického plánu zo dňa 24.02.1948 patria do dedičstva po nebohom X. C., zomr.
XX.XX.XXXX. Bolo správnym zistením, že predmetné nehnuteľnosti neprešli do dedičského konania a
to z dôvodu, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti osvedčoval vydržaním a tieto aj boli do zapísaného
vlastníctva v katastri vedené. Poručiteľ X. C. spolu so svojou manželkou mali dve deti a to žalobkyne

1/ a 2/, ktoré sú právne nástupkyne po nebohom X. C.. Uvedené zistenia spolu s vylúčením okolnosti
vydržania sporných nehnuteľností žalovaným (k čomu sa vyjadrí odvolací súd nižšie) odôvodňujú záver
o dôvodnosti žaloby v tejto časti, preto zároveň odvolací súd konštatuje správnosť výrokov 1 a 4
napadnutého rozsudku.64. Pokiaľišloožalobuvčasti žalobcov1/až7/(pretavenúvovýroku7./napadnutéhorozsudku),ktorou
sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej S. S. J. D., zomrelej XX.XX.XXXX,

z obsahu správnych skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že S. S., J. D. bola ich stará
mama, ktorá mala 5 detí a to A. C., pričom po jej smrti právnymi nástupcami sú žalobkyne 1/ a 2/, ďalej
mala dcéru C. K., ktorá mala len jednu dcéru a to pôvodnú žalobkyňu 3/ N. H. (a v konaní namiesto nej
vystupujúci žalobcovia 3a/, 3b/, 3c/, 3d/ a 3e). Ďalšou dcérou S. S. bola neb. B. J., ktorá mala dve deti
N. J. a C. J. (4/ a 5./), neb. syna R. S., ktorý vystupoval ako žalobca 6/ a neb. T. S., ktorý vystupoval

ako žalobca 7/. Odvolací súd dodáva, že na miesto pôvodných žalobcov vystupujú v konaní žalobcovia
6a/, 6b/, 6c/, 7a/ a 7b/. Bolo správnym zistením súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ až 7/ (pozn. odv.
súdu: vrátane ich právnych nástupcov vystupujúcich v konaní) sú právni nástupcovia po S. S., J. D.,
ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe prídelovej listiny číslo 1697/48 - 1 zo dňa 02.04.1948 ako
vdova. Uvedené zistenia spolu s vylúčením okolnosti vydržania sporných nehnuteľností žalovaným (k
čomu sa vyjadrí odvolací súd nižšie) odôvodňujú záver o dôvodnosti žaloby v tejto časti, preto zároveň

odvolací súd konštatuje správnosť výroku 7. napadnutého rozsudku.

65. Včastižalobyžalobcu8/satentodomáhalurčenia,ženehnuteľnosťnachádzajúcasavkatastrálnom
územíB.atonazákladeprídelovejlistinyč.1697/48-6zodňa02.04.1948vpodiele1/1atoparcelačíslo
460/3, les o výmere 8115 m2 a parcela číslo 461/3 roľa o výmere 7549 m2, ktoré boli pôvodne evidované

v PKV č. XX odčlenené od pôvodných parciel 460 a 461 na základe grafického plánu zo dňa 22.04.1948
patria do jeho výlučného vlastníctva. Odvolací súd poukazuje na správne zistenia prvoinštančného súdu
o tom, že žalobca 8/ bol právnym nástupcom T. J. ml. a manželky C. J., J. C., ktorí boli pôvodnými
vlastníkmi a to na základe prídelovej listiny č. 1697/48 - 6, zo dňa 02.04.1948, pôvodne evidované v PKV
č. XX, ktorí sporné nehnuteľnosti získali za prídelovú cenu, ktorú aj zaplatili a ktoré nehnuteľnosti na

základe dedičského konania D 198/75 - 17 po neb. T. J. v podiele 1/2 prešli do vlastníctva jeho manželky
C. J., J. C. v podiele 1/2 a táto sa následne stala výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorá vstúpila aj už do platne uzatvorených nájmov a pokračovala tak v užívaní a vo
výkone vlastníckych práv až do svojej smrti, pričom predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní neboli
prededené a to z dôvodu, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti osvedčoval vydržaním a zapísaním

v katastri nadobudol žalovaný. Tak ako bolo konštatované aj v tvrdeniach žalobcu 8/, prostredníctvom
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.10.2016, svoje výlučné vlastníctvo (ktorého sa domáhal)
odvodzoval od dedičskej dohody súrodencov po neb. matke C. J., bez reálneho prededenia. Išlo o strohé
konštatovanie „titulu“ dohody a nadobudnutia nehnuteľnosti. Uvedené konštatovanie samo o sebe
nemohlo a nezakladalo právny titul nadobudnutia výlučného vlastníctva žalobcom 8/. V konaní neboli

produkované ďalšie iné tvrdenia (napr. vydržanie v podobe oprávnenej nepretržitej držby a pod.), ktoré
by umožňovali uvažovať o dokazovaní (a určení) vlastníctva určovacím výrokom vo vzťahu k žalobcovi
8/ (bez účasti v konaní ďalších spoludedičov).

66. Pokiaľ išlo o žalobcov 9/ (C. W.) a 10/ (S. L.) títo ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov

H. W. a manželky C. J. J. sa domáhali určenia výlučného vlastníctva v prospech žalobkyne 10/
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. a uvedeným v prídelovej listine číslo 1697/48 - 2 zo
dňa 02.04.1948 v znení neskoršieho zamerania GP. Právna zástupkyňa žalobcov tvrdila, že právni
predchodcovia za svojho života nehnuteľnosti darovali neperfektnou zmluvou svojej dcére a to žalobkyni
10/, ktorá ich v danom čase dala do užívania družstva a poberala aj úžitky. Právna zástupkyňa uviedla,

že po právnych predchodcoch sú žijúce deti a to T. W., H. W., S. L. a po nebohom synovi Y. W. boli ako
zákonní dedičia vnuci F. C. W., Y. W. C. W., pričom všetci zákonní dedičia majú vedomosť, že uzavreli
dohodu, že táto pôda prešla do vlastníctva žijúcej dcéry S. L., pričom predmetná nehnuteľnosť nebola
prededená,aleexistovaladohoda,žetátopôdapatríjej,apretosadomáhaurčeniavlastníctva.Odvolací
súd dodáva, že okrem tvrdenia, že mala existovať dohoda dedičov o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti

žalobkyňou 10/ (aj keby bola tvrdená skutočnosť dohody preukázaná), bez ďalšieho nemohlo preukázať
aktívnu vecnú legitimáciu tejto žalobkyne. Bez ďalšieho išlo o tvrdenie smerujúce k „originárnemu“
nadobudnutiu vlastníctva, ktoré ale zamýšľané účinky nevyvolalo. Uvedená dohoda ani podľa žalobcov,
ktorou mala „prejsť“ pôda do vlastníctva iného nezaložila právne dôsledky derivatívneho nadobudnutia
(scudzenia), preto odvodzovanie aktívnej vecnej legitimácie zo skutočnosti „dohody“ nebolo na mieste.

Relevantné a účinné tvrdenia (napr. či dohoda mala predstavovať začiatok plynutia vydržacej doby
pre žalobkyňu 10/) urobené (tvrdené) a dokazované neboli. Žaloba v tejto časti sa týkala výroku 22.
napadnutého rozsudku a odvolací súd potvrdzuje jeho správnosť z dôvodu nepreukázania aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne 10/.67. Vo vzťahu k žalobcovi 11/ (C. J.) odvolací súd poukazuje na to, že tento žalobca ako právny
nástupca pôvodných vlastníkov Y. J. a manželky D. J., ktorí boli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti

a to na základe prídelovej listiny číslo 1697/48-5 zo dňa 02.04.1948 sa domáhal určenia, že sporné
nehnuteľnosti patria do jeho výlučného vlastníctva za situácie, že prostredníctvom právnej zástupkyne
produkoval tvrdenia, že predmetná nehnuteľnosť bola prededená na C. J. a K. J. (pozn. odv. súdu: ktorý
nevystupuje na strane žalobcov), pretože títo dvaja sa ako zákonní dedičia dohodli, že nehnuteľnosti
(pôvodne 460/5 a 461/5) patria žalobcovi 11/, teda, že prišlo k uzavretiu dohody, ktorá nebola

zavkladovaná do katastra, že nehnuteľnosť patrí výlučne C. J.. K uvedenému odvolací súd konštatuje
správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 11/, pretože
po dedičskom vysporiadaní (28D/808/2008) na základe dohody medzi ním a jeho bratom nenastala
skutočnosťaniprávnerelevantnéhoscudzovaciehonadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
žalobcom 11/, ani inému nadobudnutiu (vydržaním) a také tvrdenia ani produkované v relevantnej
a účinnej podobe neboli. Z uvedeného dôvodu súdu prvej inštancie správne výrokom 19. napadnutého

rozsudku uzavrel, že žalobca 11/ k svojmu žalobou uplatnenému procesnému nároku nepreukázal
aktívnu vecnú legitimáciu.

68. Žalobca 12/ (T. B.) ako právny nástupca pôvodných vlastníkov T. B. a manželky C. J. K. sa domáhal
určenia,ženehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíB.atonazákladeprídelovejlistinyčíslo

1697/48 - 4 zo dňa 02.04.1948 v podiele 1/1 patria do jeho výlučného vlastníctva. V konaní jeho právna
zástupkyňa tvrdila, že právni predchodcovia mali jediného syna a to T. B., t. j. otca žalobcu, ktorému
tieto nehnuteľnosti dali do užívania a tento ich následne daroval svojmu synovi, pričom predmetná
nehnuteľnosť po právnych predchodcoch nebola prededená a zároveň potvrdila, že žalobca pochádza z
piatichdetí.Odvolacísúdkonštatujevzhodesozáveromsúduprvejinštancie(výrokom16.napadnutého

rozsudku) nedostatok aktívnej vecnej legitimácie k určeniu výlučného vlastníckeho práva žalobcu 12/.

69. Žalobcovia 13/ (C. J.) a 14/ (O. J.) ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov J. J. a manželky
Q. J. J. na základe prídelovej listiny číslo 1697/48 - 4 zo dňa 02.04.1948 v podiele 1/1 a to parc.
č. 460/1- les o výmere 8115 m2 a parc. č. 461/1 - roľa o výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne

evidované v PKV č. XX, patria do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 pre každého. Odvolací
súd konštatuje, že právna zástupkyňa žalobcu potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti neboli prededené,
súrodenci uzatvorili dohodu, že nehnuteľnosť prejde do vlastníctva žalobcov 13/ a 14/ a sestra T. [.
sa zriekla svojho podielu zo spornej nehnuteľnosti. K uvedenému zisteniu odvolací súd konštatuje
správnosť konštatovania nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie, pretože nemohli

byť úspešní v konaní o žalobe na určenie vlastníckeho práva za situácie existencie ďalších do úvahy
prichádzajúcich „spoludedičov“. Je treba konštatovať, že realizované ďalšie relevantné účinné tvrdenia
(napr. o vydržaní v podobe tvrdení o existencii uplynutia relevantného nepretržitého času oprávnenej
držby od „uzatvorenej“ dohody) neboli.

70. Odvolací súd pred ďalšími relevantnými otázkami tohto konania poukazuje na závery
prvoinštančného súdu ohľadne potreby a v tomto konaní absentujúcej účasti ďalších „spoludedičov“
v nútenom procesnom spoločenstve. Aj vzhľadom na odvolací argument o tom, že dotknutí žalobcovia
sa nedomáhali určenia, že vec patrí do dedičstva, ale priamo určenia vlastníctva, či spoluvlastníctva.
Primárne bolo potrebné konštatovať, ako aj správne urobil súd prvej inštancie (v bode 46. odôvodnenia

napadnutého rozsudku), že u žalobcov 8/ až 14/ absentuje aktívna vecná legitimácia. Uvedené zistenie
by striktne formálne postačovalo na záver o nedôvodnosti a zamietnutí žaloby. Z pohľadu ďalšieho
odôvodnenia, v prípade žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, ktoré síce nebolo dotknutými
žalobcami žiadané, avšak pre argumentáciu o úvahách smerujúcich k zamietnutiu žaloby pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie, ale tiež z dôvodu vyhodnocovania žaloby podľa jej obsahu, bolo na

mieste konštatovať, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov do právoplatného rozhodnutia súdu, sú
považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva všetci dedičia. Odvolací súd uvádza,
že predpokladom aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby o určenie vlastníctva ku dňu smrti
je aj posúdenie vlastníctva predchodu žalobcov a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva v nesporovom
dedičskom konaní, ktoré nemôže suplovať všeobecný súd v sporovom konaní o určenie vlastníctva.

71. Až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto
veci. Preto určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva
po poručiteľovi, respektíve, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci, môže uplatňovať len ten,koho práva a povinnosti sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011,
sp. zn. 3Cdo 222/2010). O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo

z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo.
Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. (pozri
Števček a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H. Beck, 2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011) uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa
dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o

posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Podaná žaloba na určenie, že vec patrí
do dedičstva, je vhodným nástrojom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, preto majú
žalobcovia naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Konania o takejto žalobe sa tak
musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej
legitimácie (pozri R 49/82 a R 65/2003, 3Cdo 178/2006, 3Cdo 222/2010, 3Cdo 197/2010, 2Cdo 45/2008
a8Cdo28/2019).V(takom)určovacomsporetítomajúpostavenietzv.nútenýchprocesnýchspoločníkov

(§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní)
všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája
2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018).

72. V ďalšom odôvodnení odvolací súd berúc v úvahu vyhovenie žaloby v časti žalobcov 1/ až 7/

(vrátane nástupcov 3a/ až 3e/, 6a/ až 6c/ a 7a a 7b/) voči žalovanému bude poukazovať práve len vo
vzťahu k týmto žalobcom a žalovanému a k procesným nárokom uvedených žalobcov pri argumentácii
o absencii okolností, ktoré založili originárne nadobudnutie predmetných nehnuteľností žalovaným
tvrdeným vydržaním.

73. Súd prvej inštancie správne z predloženej notárskej zápisnice N 381/2003, NZ 122639/2003 zistil,
že na Notárskom úrade dňa 17.12.2003 bola spísaná notárska zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, z ktorej bolo zistené, že štatutárny zástupca [. A. vyhlásil, že nehnuteľnosti uvedené v
osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú v celosti vlastníctvom B. K. - G. W., B., L.,
E., K. K. N. U.. Z predmetného osvedčenia o vydržaní bolo zistené, že štatutárny zástupca vyhlásil, že

vyššieuvedenénehnuteľnostiB.K.,G.W.,B.,L.,E.nadobudlovroku1992vydanímzostranypovinného
subjektu H. G. X.. Pôvodne tieto lesy boli užívané vtedajším G. W. N. B., L. S. E., ktoré zároveň nadobudli
výmerom dočasnej Okresnej správnej komisie v D. C. V. XXX- X-X/XX a momentom nadobudnutia
vstúpilo do užívania uvedených nehnuteľností, novovytvorené B. K. - G. W. B., L., E., ako právny
nástupca pôvodného lesného družstva. Ďalej štatutárny zástupca tvrdil, že uvedené právne úkony však

boli po materiálno právnej stránke neperfektné a k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nedošlo a od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene v dobrej viere ako
svoje vlastné až do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek vlastníckych sporov ohľadom predmetných
nehnuteľností a na základe uvedených majú účastníci za to, že vzhľadom k dlhodobosti dobromyseľnosti
a nerušenej držby uvedených nehnuteľností nadobudli k nim vlastnícke právo a to titulom vydržania

podľa § 134 Občianskeho zákonníka v roku 2002. Zároveň bolo zistené z potvrdenia H. \. K. J., U. B.
K. - G. W., B., L., E. vzniklo 11.06.2003. Odvolací súd považuje za správne konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal ani splnenie existencie dobromyseľnosti. Zo
žiadnych listinných dôkazov nevyplývalo, že ako novovytvorené B. K. - G. W. B., L., E. a ako tvrdený
právny nástupca pôvodného lesného družstva vstúpil do užívania uvedených nehnuteľností, pričom

žalovaný vznikol 11.06.2003, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného neboli splnené (pozn. odvolacieho
súdu: by neboli) súčasne všetky zákonné predpoklady vydržania k roku 2002. Odvolací súd dodáva,
že také konštatovanie by znemožnilo aj úvahy o plynutí doby potrebnej pre vydržanie z neskoršieho
obdobia.

74. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že
žalovaný je právnym nástupcom pôvodného lesného spoločenstva. Žalovaný ako samostatný právny
subjekt vznikol až v roku 2003 jeho registráciou. Nebolo preukázané, že žalovaný si „oprávnene“
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam odvodzuje ešte od svojho právneho predchodcu G. K. B. - L.
- E. M. U., ktorému pôvodnému Lesnému spoločenstvu nehnuteľnosti mali byť pridelené skôr, ako boli

pridelené predchodcom žalobcov, pričom poukázal na zápisnicu z 03.12.1947 o odovzdaní pozemkov
do užívania G. K. B., L., E.. Iste, žalovaný poukazoval na „akýsi“ odkaz predchádzajúcich spoločenstiev,
ktorý mal pôsobiť na rovnakom území s rovnakou činnosťou, avšak v prostredí práva nebolo bezpečne
právne nástupníctvo preukázané, teda právne nástupníctvo v duchu možných úvah o vydržaní (alebo ajzapočítaní oprávnenej držby) nehnuteľností (hoci aj) z iného obdobia vydržacej doby, aká bola tvrdená
v notárskej zápisnici. Faktom zostáva, že ani skutočnosť uvádzaná v notárskej zápisnici, že sporné
nehnuteľnosti B. K. - G. W., B., L., E., IČO: 37855794 nadobudlo v roku 1992 vydaním zo strany

povinného subjektu H. G. X. nemohla byť pravdivá. Odvolací súd len dodáva, že ani zákonný proces
podľa z.č. 181/1995 Z. z. „zmeny“ spoločenstva fyzických osôb (hoci aj bez právnej subjektivity) na
spoločenstvá (s právnou subjektivitou) podľa zákona nebol žalovaným preukázaný. V čase účinnosti
zákona mali „novovznikajúce“ spoločenstvá povinnosť sa registrovať v zákonom určenej lehote. Takto
bolo možné konštatovať neodvodený vznik žalovaného až v roku 2003. Ani „odovzdanie“ pozemkov

žalovanému po „osobách“ pred žalovaným užívajúcich (a aj obdobne označovaných) nemohlo spôsobiť
konštatovanie právneho nástupníctva. Ak žalovaný nepreukázal právne nástupníctvo po pôvodných
užívateľoch (tvrdených vlastníkoch), potom nebolo potrebné uvažovať o dokazovaní toho, či iný subjekt,
alebo iné spoločenstvo pred žalovaným užívalo predmetné nehnuteľnosti. Nebolo by tak relevantné ani
započítanie prípadného vydržania v prospech žalovaného.

75. Pokiaľ išlo o ďalšie dôvody odvolaní strán sporu odvolací súd poukazuje na tvrdenia žalovaného,
ktorý namietal, že parcely 460/7, 461/6, 460/8 a 461/8 neboli a nie sú v katastri nehnuteľností evidované
a žalobcovia žiadali určiť vlastníctvo k neexistujúcim parcelám. Taktiež, že geodet v overenom GP č.
37/2023 prekvapujúco vytvoril tri pozemky a pozemky 436/5 a 436/69 odvodil od dielu 1 a 4 a odčlenil ich
zparc.č.462.Odvolacísúdkonštatuje,žezpohľadunevyhnutnéhodokazovaniaazisteniavkonaníbolo

potrebné vychádzať z odbornej identifikácie pôvodne vo výmeroch označených parcelách a to, že ku dňu
súdneho rozhodovania vznikol zameraním a identifikáciou GP, podľa ktorého bolo možné identifikovať
konkrétne vytvorené parcely, hoci s iným označením, nespôsobuje nesprávnosť vedenia alebo výsledku
konania. Pôvodné označenie parciel, ktoré boli vo výmeroch povereníctva bolo označením v žalobe,
ktoré malo nezameniteľnými skutkovými tvrdeniami vymedziť pravdivé tvrdenie o tom, že parcely takto

označené (hoci už dnes neexistujúce) sú predmetom „dnešného“ skúmania s potrebou ich identifikácie.
Následne súd prejednal a rozhodol spor na základe zmeneného žalobného návrhu. Novovytvorené
parcely podľa overeného geometrického plánu č. 37/2023 boli odborným a relevantným podkladom pre
rozhodnutie súdu.

76. Žalovaný v odvolaní poukázal na nulitu výmerov povereníctva, z ktorých ten ktorý žalobca
odvodzoval svoj úspech v konaní. Odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie, že podľa § 1
ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945Zb. a nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. vydávať výmery o vlastníctve
pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer sa definuje ako
verejná listina dokazujúca vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na

základe ktorej príslušný knihovný súd urobil záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcov bez
podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. N SNR). Z uvedeného je
zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti,
má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal
kompetentný orgán a prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o

listinu verejnú. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované
podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny je skutočnosť,
že listina povahu verejnej listiny nemá, a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v
ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia.

77. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. a nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. výmery o vlastníctve pôdy; okresné národné výbory podľa
zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. vydávali prídelové listiny. Tieto výmery a prídelové
listiny boli, aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú v
zásade vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby

mohli byť vkladu schopné (so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi), museli byť tieto listiny právne
perfektné (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 56/2003). Ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným
orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný
akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy,
teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci

príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho
súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 4Cdo 123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, že výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli ajsú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými
listinami, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správneho aktu, že ho môže preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný), ako i to,

že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten
istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v rozsudku sp. zn. 5Cdo 110/2000.

78. Odvolací súd konštatuje, že správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné
vsúčasnostipreskúmavaťatakýtosprávnyakttrebapovažovaťzaprávnyaktbezchybný,zktoréhomusí

súd vychádzať. Možno teda konštatovať, že na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že výmery o vlastníctve pôdy z roku 1948, o ktoré úspešní žalobcovia
odvodzovali procesný nárok, spĺňajú tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné
podmienky a náležitosti výmeru. Predmetné výmery boli vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 a nariadenia k tomu kompetentným.
V predmetných povereniach je uvedené kto ich vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého

boli vydané, akej veci sa týkajú, výmery sú datované a podpísané povereníkom, výmery obsahujú
názov a meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osoby, v prospech ktorej sa vydáva, presné
označenie nehnuteľností, ktorých sa poverenia týkajú a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje
pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom nebolo treba
intabulácie, nedostatok takého zápisu nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu a z hľadiska vlastníctva

nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis
o prídelovom konaní. Ani odovzdanie pozemkov do družstiev nemalo za následok stratu vlastníctva,
pretože odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu za podmienky nehospodárenia so starostlivosťou riadneho hospodára (§ 23 ods. 2 Nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR).

79. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade
trov konania.

80. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).