Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-8Csp/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119358470
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6119358470.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom hlásená na obci S.-U., 2/ B.. Q. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom hlásená na obci S.-U., o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie proti žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e .

II. Žaloba sa z a m i e t a .

III. Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounasúdvroku2019domáhal,abysúduložilžalovanýmpovinnosťzaplatiť
žalobcovi istinu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.000 eur od
24.06.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.06.2017 medzi postupcom

Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými
dňa 26.07.2011 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol
žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky

podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju
povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 24.01.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 29.12.2016, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 7.249,45eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.189,95 eur, z riadneho úroku vo výške 805,93 eur, z úroku z
omeškania vo výške 178,57 eur a z poplatkov vo výške 75 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe

je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky:
Žalovaní po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonali nasledujúce úhrady: 0 eur. Dlžná suma k
dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 3.000 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo
výške 3.000 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 4.249,45 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 3.189,95 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 805,93 eur, z neuhradeného

úroku z omeškania vo výške 178,57 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 75 eur, si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.06.2017, t. j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia tejto
žaloby uhradená v plnej výške, s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené
dôkazné prostriedky navrhujem, aby súd vydal platobný rozkaz.

3. Žalobca k žalobe a v priebehu konania predložil najmä nasledovné listiny: zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.06.2017 s prílohou, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 26.07.2011 číslo
XXXXXXXXXX, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.07.2011,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017 (2x), všeobecné obchodné

podmienky, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej
sporiteľne, a.s., výzvu zo dňa 25.11.2016 (2x), výpis z úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 30.06.2017 (2x), pokus o zmier zo dňa 31.05.2019 (2x), podací hárok č. K zo dňa 03.06.2019.

4. Žalovaná v 1. rade sa vo veci nevyjadrila, neuviedla žiadne skutočnosti na svoju obranu. Žaloba jej
bola doručená dňa 08.12.2020 spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") a s výzvou na vyjadrenie
(§ 167 ods. 2 CSP).

5. Pretože sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanej v 2. rade, ktorá je fyzickou osobou na adresu
podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a
súdu sa nepodarilo zistiť jej skutočný pobyt, dňa 04.12.2020 súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe
naúradnejtabulisúduanajehowebovejstránke,pričomžalobasapovažujepo15dňochodzverejnenia
tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát (žalovaná v 2.rade) o tom nedozvedel (§ 116

ods. 1, 2 CSP).

6. Na základe Dodatku k Rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava IV na rok 2024 bola vec dňa
09.05.2024 prerozdelená a napriek námietkam sudcu pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi
Mestského súdu Bratislava IV súdneho oddelenia 11C (č.l. 173).

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu (§ 204 CSP).

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci
je medzi stranami nesporný, preto súd na základe nesporného skutkového stavu vec právne posúdil

nasledovne.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ") spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.12. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

15. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 129/2010

Z.z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

18.Podľa§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýa
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7
ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa

Občianskeho zákonníka. 22) (2) Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa
bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej
spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi. (3) V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. 23) (4) Veriteľ
zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.

21.Podľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej
aj "zákon č. 483/2001 Z.z.") ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdaťpostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 7/2005 Z.z.") ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného
odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

24. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len
v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá
vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred
veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby,
ktorejvzniknepohľadávkavočidlžníkovi,akbudezanehoplniťzáväzok,ktorývznikolpredrozhodujúcim

dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§
167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

25. Podľa § 166a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú
prihláškou.

26. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia
sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny
rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako
kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na

ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na
bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred
rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,
kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená
pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom

a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v
konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

27. Podľa § 166b ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
oddlžením nedotknuté pohľadávky.

28. Podľa § 166c zákona č. 7/2005 Z.z. (1) Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky
pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s
výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)

tým nie je dotknuté,
pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o
oddlžení,
zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;
ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,

pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi,
peňažný trest podľa Trestného zákona,

nepeňažná pohľadávka.

29. V prvom rade súd poukazuje na to, že v rámci prípravy pojednávania a obligatórneho skúmania
podmienok konania zistil, že na majetok žalovanej v 2. rade bol vyhlásený konkurz Okresným súdomBratislava I sp. zn. 33OdK/299/2021, na základe ktorého bola žalovaná v 2. rade ako dlžník zbavená
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a to v

rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa
31.03.2022. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto
rozsudku a konanie s poukazom na ustanovenie § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. proti žalovanej v 2.
rade zastavil. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze a
reštrukturalizácii je, že súd je povinný konania uvedené v ustanovení § 167e ods. 1 ZKR bez zbytočného

odkladu zastaviť. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla
pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ ZKR) a žalovaný bol zároveň zbavený všetkých
dlhov vzniknutých pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Vzhľadom na to, že
zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného nastali
účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovaného, ako aj skutočnosť,
že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na

majetok žalovaného, boli dané zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania... (odsek 10.
odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/97/2019 zo dňa 29.10.2019).

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení dospel
tiež k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť ani proti žalovanej v 1. rade.

31.Súddospelkzáveru,žežalobajenedôvodnázdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie.Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.
zn. 6Cdo 214/2011).

32. Súd sa teda v prvom rade zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu a zistil, že žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný, keďže nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu (banka) právne
relevantným spôsobom písomne vyzval žalovanú v 1. rade (klienta) na splnenie jej peňažného záväzku
voči banke. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nepochybne ustanovuje zákonnú

podmienku pre platné postúpenie pohľadávky banky. V prípade absencie takej písomnej výzvy právny
predchodca žalobcu (banka) nebol oprávnený postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe bez súhlasu žalovaného (klienta), pričom
ani tento súhlas žalobca v konaní nepreukázal. Banka totiž môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu klienta

(žalovaného) len vtedy, ak splní zákonom ustanovenú podmienku, a teda písomne vyzve klienta, ktorý
je nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke a aj
napriek tejto písomnej výzve je naďalej v omeškaní. Žalobca však v konaní takúto písomnú výzvu podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. vo vzťahu k nároku na zaplatenie žalovanej sumy pred realizáciou
postúpenia pohľadávky nepreukázal, čo bránilo jej platnému postúpeniu na žalobcu. Súd poukazuje na

to, že banka síce oznámila žalovanej v 1. rade zosplatnenie úveru, avšak uvedené súd nepovažoval
za riadne splnenie výzvy podľa citovaného ustanovenia, keďže až daným okamihom sa mal stať úver
v celosti splatným a teda až od uvedeného okamihu mohol veriteľ uvažovať o omeškaní dlžníka so
zaplatením zosplatneného úveru, a to aj s poukazom na ustanovenie § 563 OZ. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozhodnutie R 60/2018 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018

sp. zn. 1Cdo 147/2017), podľa ktorého „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon.“

33. Súd poukazuje na to, že „v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra
2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, 6/2022).

34. Na základe vykonaného dokazovania, nesporného skutkového stavu a právneho posúdenia veci
mal súd v konaní za preukázané, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského
sporu. Súd mal za preukázané, že predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 26.07.2011uzatvorená medzi žalovanými ako spotrebiteľmi a právnym predchodcom žalobcu - bankou ako
veriteľom, je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvný vzťah strán sporu na základe tejto zmluvy je vzťahom
spotrebiteľským. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom /§ 261 ods. 6 písm.

d) OBZ/ a z uvedeného dôvodu sa záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere spravuje bez
ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tomto prípade však ide o
spotrebiteľskú úverovú zmluvu a z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať aj
ustanovenia predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy najmä ustanovenia osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. účinný ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, teda k okamihu

vzniku zmluvného vzťahu.

35. Súd mal v konaní za preukázané, že veriteľ a žalované ako spotrebitelia dňa 26.07.2011 platne
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným spotrebiteľský
úver vo výške 9.400 eur, ktoré sa žalované zaviazali veriteľovi zaplatiť v 119 splátkach od prvého
čerpania úveru do 31.07.2011 vo výške 20,07 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca od

17.08.2011 vo výške 132,83 eur mesačne k 17. dňu v kalendárnom mesiaci, pri ročnej úrokovej sadzbe
10,90 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 12,77 %, priemernej hodnote RPMN 12,52 %,
s celkovou čiastkou na zaplatenie 15.995,23 eur.

36. Spornou skutočnosťou v konaní teda nebolo uzatvorenie predmetnej zmluvy, ani poskytnutie úveru

a ani výška žalovanej sumy. Na základe nesporného skutkového stavu a právneho posúdenia veci
však súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, a to jednak
z dôvodu, že žalobca v tomto spore nepreukázal, že by veriteľ, ktorý uzatvoril so žalovanými ako
spotrebiteľmi predmetnú úverovú zmluvu, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver (§ 7

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), čo má za následok, že nebol od nich oprávnený ako spotrebiteľov
vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalobca
súdu nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali splnenie zákonnej povinnosti veriteľa skúmať bonitu
spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Nepreukázal, že by veriteľ pred uzavretím predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere akýmkoľvek spôsobom posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť

žalovaných ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver, s tým, že mal vziať do úvahy najmä dobu, na
ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľov. Žalobca ani
len nepreukázal, že by od žalovaných žiadal poskytnutie údajov potrebných na posúdenie ich schopnosti
splácať spotrebiteľský úver. Ak by veriteľ tieto údaje s odbornou starostlivosťou posúdil, mohol dospieť
aj k záveru, že žalované nespĺňajú podmienky pre poskytnutie úveru. V konaní teda nebolo preukázané,

že by veriteľ posudzoval bonitu žalovaných, keďže veriteľ o tom nepredložil žiadne relevantné doklady,
napríklad pracovnú zmluvu žalovaných, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, posúdenie informácií o
možnej vyživovacej povinnosti a podobne. V danom prípade ide teda o hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 zákona č. 129/2010 Z.z..

37. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že „...smernica č. 2008/48/ES uložila v článku 8 členským
štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Povinnosť veriteľa posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa
vychádza zo systému ochrany zavedeného touto smernicou, najmä myšlienky, že spotrebiteľ sa

v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Zároveň
je cieľom tejto povinnosti posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť tak poskytnutiu nebonitného
spotrebiteľského úveru, čo súčasne chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej

neschopnosti. Na uvedené potom nadväzuje i povinnosť súdu ex offo preskúmať existenciu porušenia
povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 smernice č. 2008/48/ES a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia
tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve (k tomu aj rozsudok Súdneho dvora EU č. C 679/18).
Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu zákon č. 129/2010 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu
odborná starostlivosť pri skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa veriteľom. Tento pojem je pre účely

spotrebiteľských vzťahov vyložený v § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a vyžaduje od dodávateľa úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne od
neho očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súdna prax, reflektujúc aj nagramatický a logický výklad predmetného ustanovenia, sa zhodla na tom, že posúdeniu schopnosti
spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou nezodpovedá len čisto formálne osvojenie si
spotrebiteľom poskytnutých údajov o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré sú už

bežnou súčasťou spotrebiteľských formulárových zmlúv. Tento záver a contrario vyplýva aj z § 11 ods.
2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z., nepriamo dotvárajúceho obsah pojmu odborná starostlivosť pri
skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa; to za porušenie odborne starostlivého posudzovania schopnosti
splácať spotrebiteľský úver hrubým spôsobom považuje jej posudzovanie bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra. Vynaloženie odbornej starostlivosti v kontexte povinnosti uvedenej v § 7
ods. 1 citovaného zákona tak predpokladá zhromaždenie relevantných informácií, vyhodnotenie ich
dostatočnosti pre účely úverovej bonity spotrebiteľa a ich verifikovanie (pozn. odvolacieho súdu k
zhodným záverom dospela aj česká právna obec- viď napr. Wachtlová, L. a Slaniana, J.: Zákon o
spotrebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H.
Beck,2011,str.98-109,naktoréodkazujeajNajvyššísúdČRnapr.vrozsudkusp.zn.33Cdo/2178/2018,

sp. zn. 33Cdo/201/2018). Za týmto účelom má veriteľ k dispozícii viaceré verejne dostupné informácie
a osobitné databázy (napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych
informácií a iné) ... i keď na účely overenia úverovej bonity môže veriteľ použiť metódu, resp. metódy,
ktoré považuje za najvhodnejšie, tieto by mali vychádzať z konkrétnych a dostatočných informácií a
potvrdení o finančnej situácii spotrebiteľa, ako sú potvrdenia o príjmoch, výdavkoch, výpisy a pohyby

na bankových účtoch, daňový výmer a podobne; overenie úverovej bonity sa totiž nemôže obmedziť
len na vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie sú ničím podložené... z obsahu súdneho spisu ... nevyplynuli
žiadne dôkazy svedčiace pre skutkový záver konajúceho súdu ohľadne splnenia povinnosti pôvodného
veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ... nemožno pritom opomenúť, že od tohto záveru
pritom závisí nielen možnosť predčasného zosplatnenia úveru, na základe ktorej si žalobca uplatnil

žalovanú pohľadávku, ale aj ... právo postúpenia žalovanej pohľadávky, s ohľadom i na ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z.), ... a teda je od neho závislá aj
otázka aktívnej vecnej legitimácie ...; sankciou pre veriteľa, ktorý neposúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver je nemožnosť žiadať o jednorazové splatenie úveru, príp.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.“ (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/24/2023

zo dňa 28.06.2024).

38. Z uvedeného je zrejmá tá skutočnosť, že keďže veriteľ nebol oprávnený od žalovaných vyžadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (úver zosplatniť), nebol oprávnený takto zosplatnenú
pohľadávku ani postúpiť na tretiu osobu. Navyše veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) bola banka,

pričom v konaní nebolo ani preukázané, že by po oznámení o vyhlásení splatnosti vyzvala žalované na
plnenie v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže „...predtým, ako by veriteľ,
ktorý je bankou mohol platne pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, museli byť splnené osobitné podmienky
ustanovenév§92ods.8zákonaobankách,ktorýmisú(1.)písomnávýzvabankyklientovi(nazaplatenie
dlhu) a (2.) omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke napriek výzve podľa bodu (1.) Bez splnenia týchto osobitných
podmienok ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpenie pohľadávky banky zakazuje, v
dôsledku čoho je jej postúpenie vylúčené aj podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018). Postúpenie pohľadávky v rozpore
s § 92 ods. 8 zákona o bankách preto predstavuje neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Obdo/92/2018zodňa20.novembra2019).Žalobca
nepreukázal úplné splnenie osobitných podmienok, podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ (odsek
46., 47. a 48. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7Csp/158/2019). „Postupca
nepostupoval v súlade s § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal žalovanému ako dlžníkovi výzvu, ktorá v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti

na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek
výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka nielen vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy
s uvedením lehoty 90 dní, ale ho aj upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená
postúpiť pohľadávku na iný subjekt ... bez jeho súhlasu. Keďže žalobca nepreukázal naplnenie všetkých
predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky zo strany postupcu tak, postúpenie pohľadávky nie je

možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 OZ.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/1/2024 zo dňa 23.01.2025).39. Súd teda poukazuje na to, že „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky

podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, R
38/2025).

40. Súd zároveň dodáva, že „...ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako

napr. tie uvedené v cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a
dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.

Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má
za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023). Žalobca takú výzvu v konaní nepredložil.

41. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že ani výzva zo dňa 25.11.2016, ktorá predchádzala oznámeniu

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017, neobsahuje označenie konkrétnej splátky, pre
ktorú žalobca zosplatnil úver, teda nemožno ju považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ
v spojení s § 565 OZ. Obsahuje totiž iba celkovú výšku pohľadávky k 24.11.2016 vo výške 921,06 eur,
bez jej bližšej špecifikácie, teda bez toho, aby bolo uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou či splátkami
sú žalované v omeškaní, pre ktoré by veriteľ bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie R 34/2025, podľa ktorého „bez konkretizácie splátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovanýneplatnosťou(podľa§37ods.1Občianskehozákonníka).“(uznesenieNajvyššiehosúdu

SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025).

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súd žalobu proti žalovanej v 1. rade v
celom rozsahu zamietol (výrok II. výrokovej časti tohto rozsudku).

43.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.
1 CSP a § 256 ods. 1 CSP (a contrario) a v spojení s Čl. 4 a Čl. 17 CSP.

44. Dôvodom zastavenia konania proti žalovanej v 2. rade je vyhlásenie konkurzu na jej majetok

a zbavenie dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým
kalendárom. Súd teda rozhodol o zastavení konania v dôsledku zákona, a teda dospel k tomu, že
nie je možné priznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, keďže žiadna z nich z procesného
hľadiska nezavinila zastavenie konania. Preto, v záujme hospodárnosti konania a v záujme rozumného
usporiadania procesných vzťahov (Čl. 4 v spojení s Čl. 17 CSP) súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku, že ani žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

45. Súd zároveň žalobu proti žalovanej v 1. rade v celom rozsahu zamietol, preto by mala nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Keďže však žalovaná v 1. rade bola v konaní
nečinná, vo veci sa nevyjadrila a nevznikli jej žiadne trovy konania, súd taktiež v záujme rozumného

usporiadania procesných vzťahov (Čl. 4 CSP) a hospodárnosť konania (Čl. 17 CSP) rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku a ani žalovanej v 1. rade náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto
rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.
1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, protistrana môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.