Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121389877
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121389877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: N. Q., U.. XX.X.XXXX, U. Š.
XX, R., zastúpeným V4 JURISTIC group, s.r.o., Furdekova 16, Bratislava, IČO: 50 192 205, proti
žalovanej: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, Praha 6 - Vokovice, Česká republika, konajúca
prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského
3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpenej PRK Partners s. r. o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO:
35 978 643, o zaplatenie 53.562,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV č. k. B5-39Csp/171/2021-174 zo dňa 11.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanej proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením,
ktorévydávyššísúdnyúradníkpoprávoplatnostirozsudku.Vodôvodneníuviedol,žežaloboudoručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania 15.6.2021 a postúpenou súdu prvej
inštancie 6.8.2021, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 53.562,90 eura s príslušenstvom na

tom skutkovom základe, že 16.6.2018 bol účastníkom dopravnej nehody, kde ako vodič G. T. K., stál
na ceste v Bratislave v Ružinove pred prechodom pre chodcov, pričom zozadu do žalobcu narazilo
auto E. K., ktorého vodičom bola D.. Č.. V dôsledku dopravnej nehody žalobca utrpel podvrtnutie
krčnej a driekovej chrbtice s proturziou invert. platničky, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu nosa a
nosovej priehrady, poranenie oboch bedrových kĺbov vyúsťujúce do bilaterálnej aseptickej nekrózy
hlavičky bedrového kĺbu s nutnosťou totálnej endoprotézy obojstranne a pomliaždenie hlavy. U žalobcu
dominovalibolestidriekovejchrbticeaoblastiobochbedrovýchkĺbov.Žalobcautrpelvpríčinnejsúvislosti

s dopravnou nehodou škodu na zdraví vo forme bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a
stratu zárobku. Nárok odôvodňuje od lekárskeho posudku o bolestnom lekára G.. A. V. - chirurga, ktorý
určil počet bodov bolestného na 962,5 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu 1 bodu 19,08 eura za rok
2018, predstavuje sumu 18.364,50 eura. Ďalej odôvodňuje uplatňovaný nárok na základe lekárskeho
posudku pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia G.. A. V., ktorý určil celkový počet bodov na
1.610 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu 1 bodu 21,84 eura za rok 2020, predstavuje sumu 35.162,40
eura. Celkový peňažný nárok za náhradu škody na zdraví predstavuje celkovo sumu 53.562,90 eura.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná v celom rozsahu a preto je potrebné ju zamietnuť. Medzi stranami nebolo sporné, že16.6.2018 v čase o 11:40 hod, došlo v Bratislave na Vrakunskej ulici v smere von z centra k dopravnej
nehode tak, že žalobca jazdiaci na motorovom vozidle značky T. K., Y.: R., stál so svojim vozidlom
na ceste pred prechodom pre chodcov, pričom do neho zozadu narazilo vozidlo značky E. K., Y.: D.,

ktoré viedla N. Č.. V dôsledku nárazu zozadu vozidlo žalobcu narazilo do vozidla stojaceho pred ním.
Žalobca v dôsledku dopravnej nehody utrpel viaceré poranenia. Ďalej medzi stranami nebolo sporné,
že na podklade lekárskeho posudku G.. B. G., bol určený bodový rozsah náhrady za bolesť žalobcu
v rozsahu 60 bodov, pričom na základe posudku žalovaná vyplatila žalobcovi sumu 1.145 eur. Sporné
tiež nebolo, že 24.2.2020 vypracoval G.. K. T. ďalší lekársky posudok o bolestnom žalobcu v rozsahu

445 bodov a takisto aj posudok za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov. Následne
8.6.2020 vypracoval G.. A. V. ďalší lekársky posudok, v ktorom určil bolestné žalobcu v rozsahu 952,50
bodov (v sume 18.364,50 eura) a v rovnaký deň vypracoval lekársky posudok pre ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré určil v rozsahu 1.610 bodov (v sume 35.162,40 eura). Na základe
lekárskych posudkov A. V. si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

3. Sporné medzi stranami zostalo, či lekárske posudky G.. V. spĺňali zákonné náležitosti a či je možné
z nich vychádzať pri určovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, a pokiaľ áno,
či G.. V. určená škoda žalobcu na zdraví a sťaženie spoločenského uplatnenia je v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 16.6.2018. Vzhľadom na sporné otázky v konaní sa súd prvej
inštancie v prvom rade zaoberal otázkou zákonnosti lekárskych posudkov G.. V., od ktorých žalobca

v konaní odvodzoval svoj nárok. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, náhrada
za bolesť ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskych
posudkov, ktorých náležitosti upravuje zákon č. 437/2004 Z. z.. Ak preto niet lekárskeho posudku,
ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti, uvedené je dostatočným predpokladom pre konštatovanie
uplatneného nároku ako nedôvodného, a teda zamietnutie podanej žaloby v celom rozsahu bez potreby

bližšieho zaoberania sa s jednotlivými položkami priznaného bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, z hľadiska ich opodstatnenosti a príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorou v tomto
prípade bola dopravná nehoda zo dňa 16.6.2018.

4. Zákonné náležitosti lekárskeho posudku upravujú ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z.. V

prvom rade zákon predpokladá, že lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Kto je posudzujúcim lekárom takisto
uvádza predmetný zákon, keď v § 2 ods. 3 písm. d) ponúka definíciu, že posudzujúci lekár je lekár, ktorý
naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Posudzujúcim lekárom teda nebude
ktorýkoľvek lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného, ale ktorý poškodeného liečil výhradne v súvislosti

s úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, ktorého náhrady sa poškodený na
základe lekárskeho posudku domáha. Zákon síce neposkytuje definíciu pojmu „liečba“, takúto definíciu
však obsahuje zákon č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, ktorý pojem liečba definuje ako vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby
s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy

a dôsledky jej choroby. Hoci ako uviedol, pojem liečba nie je priamo upravený zákonom č. 437/2004
Z. z., mal súd prvej inštancie za to, že definíciu pojmu zo zákona č. 576/2004 Z. z. možno aplikovať aj
pre účely posúdenia splnenia náležitosti lekárskeho posudku vypracovaného posudzujúcim lekárom. Z
uvedeného teda vyplýva, že platná právna úprava predpokladá vypracovanie lekárskeho posudku takým
lekárom, ktorý naposledy vedome vykonával činnosť v prospech poškodeného, ktorou ovplyvňoval jeho

zdravotný stav s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu, alebo
sa snažil zmierniť prejavy a dôsledky vzniknuté v súvislosti s úrazom, chorobou z povolania alebo
iným poškodením na zdraví, ktorého náhrady sa poškodený na základe lekárskeho posudku domáha.
Uvedená právna úprava má podľa súdu prvej inštancie svoj zmysel. Jej účelom je, aby lekársky posudok
poškodeného úrazom vypracovával lekár, ktorého poškodený v súvislosti s konkrétnym poškodením

zdravianavštevovaldlhodobejšie,ktorýjeoboznámenýsozdravotnýmstavompoškodeného,jeschopný
objektívne zdokumentovať vývin a progres diagnózy poškodeného a náležite odôvodniť vzniknutú
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedená právna úprava plne rešpektuje aj špecifický
charakter škôd spôsobených na zdraví, ktoré sa poškodeným nemusia prejaviť ihneď, ale určité zmeny
zdravotného stavu a prípadné trvalé následky sa prejavia až s odstupom času. Práve takýto vývin

zdravotného stavu je náležite schopný posúdiť len taký posudzujúci lekár, ktorý ako posledný v súvislosti
s poškodením zdravia poškodeného liečil v zmysle definície pojmu liečba v zákone č. 576/2004 Z.
z.. Celkom zjavne za takéhoto lekára nemožno považovať lekára, ktorého poškodený v súvislosti s
konkrétnym poškodením zdravia nikdy od vzniku úrazu nenavštívil a hneď pri prvej návšteve takmerdva roky od škodovej udalosti (8.6.2020), vypracoval aj lekárske posudky určujúce bolestné ako aj
sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolo v tomto smere dôkazným bremenom na strane žalobcu
súdu preukázať, že G.. V. bol takým lekárom, ktorý žalobcu skutočne liečil, uvedené však žalobca

súdu nijako nepreukázal. Z listinných dôkazov predložených do konania ako aj prednesov strán je
zrejmé, že G.. V. žalobca navštívil len jedenkrát a to celkom účelovo, za účelom vypracovania čo
najvyššiebodovohodnotenýchlekárskychposudkov.Podporneuvedenémuzáverusvedčiaajobsahové
náležitosti jednotlivých posudkov predložených do konania. Kým lekárske posudky G.. G. ako aj G.. T.
obsahujú vymedzenie obdobia, počas ktorého žalobcu v súvislosti s poškodením zdravia liečili, lekárske

posudky G.. V. takéto vymedzenie vôbec neobsahujú. A hoci uvedené nie je nevyhnutnou náležitosťou
lekárskeho posudku v zmysle zákona, aj z daných doplnkových informácii je možné vydedukovať, že G..
V. žalobcu v súvislosti s poškodením zdravia vzniknutého úrazom pri dopravnej nehode nikdy neliečil a
žalobca ho navštívil len raz, dňa 8.6.2020, a to výhradne za účelom vypracovania lekárskych posudkov.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zákonná formulácia „posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil

v súvislosti s poškodením na zdraví“, má svoj význam a jej účelom je práve zamedziť špekulatívnemu
konaniu poškodených pri navštevovaní rôznych špecialistov, len za účelom vypracovania lekárskych
posudkov a umelému navyšovaniu bodového hodnotenia, kedy by si poškodený jednoducho mohol
vyberať medzi viacerými lekárskymi posudkami v závislosti od toho, ktorý lekár by mu udelil vyššie
bodové hodnotenie, bez akejkoľvek predchádzajúcej interakcie s daným lekárom, teda bez akejkoľvek

predchádzajúcej liečby. Práve len lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného (v zmysle definície, ktorú
poskytujezákonč.576/2004Z.z.)môžemaťvedomosťopriebehuchoroby,vývojinásledkovatď..Zákon
pritom nijako neobmedzuje, aby takýto lekár s odstupom času vypracoval aj ďalší lekársky posudok
pre poškodeného, ak sa postupom času v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou vyvinie
ďalší nepriaznivý následok na zdraví poškodeného. Keďže však žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázať v konaní, že lekár G.. V. kedykoľvek v období pred dňom vypracovania lekárskeho posudku
dňa 8.6.2020 liečil žalobcu v súvislosti s poškodením zdravia, pričom súd žalobcu na potrebu preukázať
uvedené upozornil už na pojednávaní 6.2.2024, súd prvej inštancie skonštatoval, že lekárske posudky
G.. V., od ktorých žalobca odvodil svoj uplatnený nárok v konaní nespĺňajú zákonné náležitosti, a
teda z nich nemožno vychádzať pri určovaní náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

žalobcu.

6. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na to, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne vlastné
tvrdenia, poukázal len na vyjadrenie G.. V. k námietkam spoločnosti UNIQA. Tu jednak považoval za
potrebné uviesť, že je predovšetkým úlohou strany sporu uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom

toto nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, zároveň vyjadrenie lekára pre poisťovňu nemôže
byťpostačujúcouargumentáciouvkonanípredsúdom,kdejepovinnosťoustranytvrdiťauniesťdôkazné
bremeno, čo žalobca napriek upozorneniu zo stany súdu na pojednávaní 6.2.2024, neurobil. Napriek
tomu, že žalobca vo svojej argumentácii odkázal len na predložený dôkaz, súd prvej inštancie uviedol,
že z vyjadrenia G.. V. nie je žiadnym spôsobom preukázateľné, že tento lekár žalobcu liečil. Nestotožnil

sa s tvrdením, že posledným lekárom po dopravných nehodách, ktorý väčšinu pacientov liečil je ich
všeobecný lekár, pričom poukázal na to, že zákon vyslovene vyžaduje, aby sa jednalo o lekára, ktorý
pacienta liečil v súvislosti s konkrétnym úrazom. Len ťažko si možno predstaviť, že v súvislosti so
zraneniami, ktoré utrpel žalobca pri dopravnej nehode by ho liečil všeobecný lekár. Takisto nie je vôbec
relevantné zo strany G.. V. poukazovanie na lekárov sociálnej poisťovne, ktorí posudzovali zdravotný

stav žalobcu pre účely priznania invalidného dôchodku, nakoľko je zrejmé, že títo lekári posudzovali
zdravotný stav žalobcu absolútne za iným účelom ako je náhrada škody voči zodpovednému subjektu,
pričom takisto títo lekári neskúmali príčinu ťažkostí žalobcu, teda či nepriaznivé následky žalobcovi
vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Pokiaľ lekár vo svojom vyjadrení k námietkam ďalej opisuje, že
medzi liečbu a metódy liečby patrí aj konzultačná činnosť, poučenia, doporučenia, predpis zdravotných

pomôcok, predpis liekov, vystavenie poukazov, atď., s uvedeným sa súd prvej inštancie plne stotožnil,
avšak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že lekár V. takúto liečbu, či činnosť súvisiacu s liečbou pre
žalobcu vykonával. Žalobca však uvedené nijako nepreukázal a koniec koncov ani samotný lekár vo
svojom vyjadrení nijako nešpecifikoval, akú konkrétnu činnosť súvisiacu s liečbou v prospech žalobcu
vykonal. Uvedené vyjadrenie lekára V., na ktoré v celom rozsahu poukazoval žalobca preto žiadnym

spôsobom nebolo spôsobilé vyvrátiť, či spochybniť záver súdu prvej inštancie o tom, že lekár V. nespĺňal
predpoklady posudzujúceho lekára podľa zákona č. 437/2004 Z. z., a preto nebol oprávnený vypracovať
pre žalobcu lekárske posudky, na základe ktorých si v súdnom konaní voči žalovanej uplatnil svoj nárok.7. Ďalej uviedol, že hoci sú uvedené skutočnosti dostatočným predpokladom pre zamietnutie žaloby
v celom rozsahu, keďže žalobca si svoj nárok uplatnil na základe lekárskych posudkov, ktoré neboli
vypracované v súlade so zákonom, aj keby boli lekárske posudky vypracované v súlade so zákonom (čo

neboli), uplatnený nárok žalobcu nebol dôvodný, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať
príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a všetkými následkami, ktoré mali zakladať jeho nárok na
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o uplatnené bolestné na základe lekárskeho
posudku G.. V., uvedený lekár v lekárskom posudku uviedol nasledovné položky: č. 104 - podvrtnutie
krčnej chrbtice - 25 bodov, č. 104 - podvrtnutie driekovej chrbtice - 25 bodov, č. 76 - pomliaždenie

hrudníka - 20 bodov, č. 12b - zlomenina nosa s posunom op. riešená navýšená na 60 bodov, č. 13b
- zlomenina nosovej prepážky op. riešená navýšená na 37,5 bodov, č. 183c - traumatická aspetická
nekróza hlavice femuru obojstranne op. riešená navýšená na 780 bodov, č. 108b - traumatická protrúzia
platničky LS/S1 - 10 bodov, č. 3 - pomliaždenie hlavy - 5 bodov. V prvom rade považoval súd prvej
inštancie za potrebné uviesť, že časť uplatneného bolestného už bola žalobcovi vyplatená, čo žalobca
pri uplatnení svojho nároku opomenul zohľadniť, pričom bolestné, ako vyplýva z vyššie citovaných

zákonných ustanovení je nárok, ktorý sa vypláca jednorazovo a preto ho nemožno za rovnaké položky
vyplatiť opakovane. V konaní nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi vyplatila sumu 1.145 eur na základe
lekárskeho posudku za bolestné vypracovaného G.. G.. Uvedený lekár ohodnotil bolestné žalobcu na
60 bodov, pričom tento posudok už obsahoval rovnaké bodové aj položkové ohodnotenie za položky
č. 3 - 5 bodov, č. 76 - 20 bodov, č. 108b - 10 bodov a č. 104 - 25 bodov. Sporné tak zostalo priznanie

duplicitne uplatnenej položky č. 104, ďalej položky č. 12b, 13b a 183c. Pokiaľ išlo o duplicitne určenú
položku č. 104, súd prvej inštancie sa v tomto smere plne stotožnil s argumentáciou žalovanej. Zo
znenia položky č. 104, prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca nerozdeľoval
podvrtnutia krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice ako samostatné položky, kde by za každé osobitne
malo prináležať bodové ohodnotenie. Pokiaľ by to tak zákonodarca zamýšľal, uvedenú položku by opatril

nasledujúcimi písmenami pre špecifikovanie jednotlivých poranení (položky by tak boli rozpísané napr.
104a - podvrtnutie krčnej chrbtice - 25b, č. 104b - podvrtnutie driekovej chrbtice - 25b, atď.), ako je tomu
na iných miestach prílohy. Celkom zreteľne pre porovnanie poukázal súd prvej inštancie na položku
103, kde dochádza k rozdeleniu pomliaždenia jednotlivých častí chrbtice. Z uvedeného tak vyvodil,
že takto priznaná položka nebola priznaná v súlade s prílohou zákona a bola žalobcovi žalovanou už

kompenzovaná.

8. Pokiaľ išlo o položky 12b a 13b, ktoré mali zohľadniť náhradu bolestného za zlomeninu nosa žalobcu,
v tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že zo žiadneho predloženého listinného dôkazu ani
z pripojeného priestupkového spisu PZ Dunajská Streda, nevyplýva, že by si žalobca pri dopravnej

nehode akýmkoľvek spôsobom poranil nos. Takéto poranenie a už vôbec nie zlomenina nebola nikde
zdokumentovaná,apretoniejezrejménazákladeakýchskutočnostílekárdospelkzáveru,žesižalobca
pri dopravnej nehode zlomil nos takým spôsobom, že si to vyžadovalo operatívne riešenie. Pokiaľ ide
o položku č. 183c - zlomenina krčka stehnovej kosti komplikovaná nekrózou hlavice, obojstranná s op.
riešením, súd prvej inštancie poukázal na pripojený priestupkový spis, a to najmä na fotodokumentáciu z

miesta dopravnej nehody ako aj na záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov. Z uvedených dôkazov mal
za zrejmé, že dopravná nehoda vznikla v dôsledku nízkoenergetického nárazu v dôsledku nedobrzdenia
D.. Č., žalobca bol ako vodič pripútaný bezpečnostným pásom a nedošlo ani k vystreleniu airbagov.
Znalec M. už v odbornom vyjadrení č. 113/2018 konštatoval, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel
ľahké zranenia s dobou liečenia nepresahujúcou 7 dní. Uviedol, že žalobca utrpel pohmoždenie hlavy,

pohmoždenie ľavej polovice hrudníka, pohmoždenie krčnej chrbtice a pomliaždenie driekovo krížovej
oblasti a panvy pri chronických degeneratívnych zmenách, ktoré boli prítomné pred úrazom. Následne z
predložených lekárskych správ vypracovaných 16.6.2018, 19.6.2018 ako aj 27.6.2018 nie sú popísané
žiadne problémy na dolných končatinách. Naopak, je zadokumentovaná voľná pohyblivosť dolných
končatín, bez deformity a známok traumy. Obdobne závery RTG panvy po dopravnej nehode uvádzajú

bez priekazných traumatických zmien skeletu. Ďalej bolo zaznamenané, že koxa bola bez opuchu, bez
prítomného hematómu, hybnosť v bedrových kĺbov v plnom rozsahu, bolestivosť ľavej gluteálnej oblasti.
Následne znalec M. aj v znaleckom posudku č. 54/2021 konštatoval, že mierny náraz nemohol spôsobiť
avaskulárnu nekrózu hlavíc oboch stehenných kostí. Pri vyšetrení na CPO nie je ani najmenšia zmienka
o poškodení femurov. V danom prípade ide o nekrózu bez zjavnej príčiny. Znalec uviedol, že auto

stálo, náraz nastal zozadu a následne spredu do stojaceho auta, čiže maximum síl pôsobilo na hlavu a
krčnú chrbticu a minimálne silové mechanizmy pôsobili na LS chrbticu, panvu a stehenné kosti. Žalobca
za účelom preukázania tvrdeného poškodenia zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou nenavrhol
vykonanie žiadneho relevantného dôkazu. Žalobca navrhol len kontrolné znalecké dokazovanie klekárskym posudkom G.. V. K. G.. T., pričom kontrolný znalecký posudok môže byť vypracovaný len za
účelom kontroly už vypracovaného znaleckého posudku a nie za účelom kontroly lekárskych správ.

9. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
lekárskeho posudku G.. V. v celkovom rozsahu 1.610 bodov, za položky č. 432a - jazvy po TEP
oboch bedrových kĺbov - 30b, č. 393b - obmedzenie hybnosti oboch bedrových kĺbov stredne ťažkého
stupňa navýšené na 800 bodov a č. 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbta stredne ťažké
navýšené na 780 bodov. Súd prvej inštancie konštatoval, že obdobne ako pri lekárskych posudkoch

G.. V. priznávajúcim bolestné, ani tento lekársky posudok z obdobných dôvodov nebol vypracovaný v
súladesozákonomapretonemôžeslúžiťakopodkladprepriznanienáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia. K jednotlivým uplatneným položkám však uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti uplatneného nároku ani v tejto časti. Predovšetkým bolo nesporné,
že sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany žalovanej doposiaľ nebolo žalobcovi kompenzované.
Sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskych posudkoch konštatovali G.. K. T. K. K. G.. A. V., avšak

uvedené lekárske posudky boli značne rozdielne, s diametrálne odlišným bodovým ohodnotením. Bolo
takisto dôkazným bremenom žalobcu preukázať dôvodnosť rozdielov v uvedených posudkoch. Ak by
bolo možné z lekárskych posudkov G.. V. v konaní vychádzať (čo možné nebolo pre ich rozpor so
zákonom), z dôvodu rozporov jednotlivých lekárskych posudkov a poukazujúc aj na závery znalca
M., ktorý jednoznačne konštatoval neexistujúcu príčinnú súvislosť medzi následkami na zdravotnom

stave žalobcu a dopravnou nehodou, nebolo možné ustáliť dôvodnosť bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu. Žalobca zároveň v tomto smere v konaní nenavrhol žiadne ďalšie
dokazovanie, okrem už uvádzaného vyššie, ktoré súd prvej inštancie nevykonal.

10. Opätovne poukázal na to, že žalobca nepredložil ani neoznačil, či nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by

bol dôvodne spôsobilý spochybniť závery znalca M.. Takýmto dôkazom nemohol byť návrh na vykonanie
kontrolného znaleckého posudku k lekárskym posudkom G.. T. K. G.. V., keď svoj nárok odvodzoval
práve od lekárskych posudkov G.. V. a teda uvedené dôkazy svedčali v prospech žalobcu. Žalovaná do
konania predložila znalecký posudok znalca M.. Žalobca mal za to, že znalecký posudok neobsahoval
znaleckú doložku, čo však nebola pravda, nakoľko sa táto nachádza na poslednej strane posudku a

je aj v súdnom spise. Žalobcom navrhnutý dôkaz zároveň pôsobil zmätočne, keď navrhoval kontrolný
znalecký posudok k lekárskym posudkom oboch lekárov T. K. V., pritom žalobný nárok odvodzoval len
od posudku V., ktorého bodové ohodnotenie bolo diametrálne odlišné od bodového ohodnotenia G.. T.,
a teda nemožno hovoriť o dvoch navzájom sa podporujúcich dôkazoch, a to ako vo vzťahu k bolestnému
tak aj k sťaženiu spoločenského uplatnenia.

11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhovaným kontrolným znaleckým posudkom k
lekárskym posudkom G.. V. K. G.. T., od znalca v odbore chirurgia, ako to navrhoval žalobca, nakoľko
nepovažoval takto navrhnutý dôkaz za relevantný a hospodárny pre toto konanie. Jednak považoval za
potrebnéuviesť,žežalobcasvojnárokneodvodzovalodlekárskychposudkovG..T.alelenG..V.,pričom

už tieto dva posudky sú značne rozdielne a tak by ani nebolo možné dobre posudzovať správnosť dvoch
posudkov, ktoré sú od seba značne odlišné a zároveň závery vyplývajúce z lekárskych posudkov G.. V.,
boli už v konaní spochybnené na podklade znaleckého posudku č. 54/2021, predloženého žalovanou a
vypracovaným D.. G.. D. M., V.. Zmätočne pôsobí, ak žalobca v konaní navrhuje vykonanie kontrolného
znaleckého posudku k lekárskemu posudku, o ktorého správnosti je presvedčený (G.. V.), a od ktorého

odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní. V tomto smere by mal skôr pre konanie význam návrh
na vykonanie kontrolného znaleckého posudku k znaleckému posudku D.. G.. D. M.. Takýto dôkaz však
v konaní navrhnutý nebol.

12. Na základe uvedených skutočností, keď súd prvej inštancie dospel predovšetkým k záveru, že nárok

žalobcu uplatnený v súdnom konaní na základe lekárskych posudkov G.. V. nebolo možné priznať z
dôvodu, že lekársky posudok nespĺňal zákonné náležitosti, žalobu žalobcu v zmysle § 2 ods. 1 a 3, § 2
ods. 3, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 6, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., § 444,
§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. zamietol v celom rozsahu.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C. s.
p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko
mala žalovaná v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov konaniaproti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm.
e), písm. f), písm. g), písm. h) a § 365 ods. 2 C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že žalobca mal
záujem verifikovať znaleckým posudkom práve posudok G.. V., na základe ktorého dospel k záveru o

dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Keďže dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal, mal za to,
že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navyše v rámci posúdenia
relevantnosti lekárskych správ súd prvej inštancie sám posúdil otázku odbornej povahy. Mal za to, že
súd prvej inštancie mal vo veci vykonať dokazovanie ohľadne protichodných lekárskych správ, resp.
posudkov, nakoľko v zmysle Čl. 15 ods. 2 C. s. p. „žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu“.
Súčasne si je vedomý, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd

stotožnil s jeho názorom a návrhom, avšak bol názoru, že účastník konania má právo na to, aby mohol
realizovať svoje procesné práva, a aby toto jeho právo nebolo súdom znemožnené.

15. Nad rámec uvedeného v súlade s § 366 písm. c) C. s. p. predložil lekársku správu, ktorú vypracoval
G.. K. T. (ktorý bol prítomný pri liečení, resp. pri operácii) a ktorá je opatrená pečiatkou G.. I. L.

(taktiež operatér žalobcu). V uvedenej lekárskej správe lekár konštatoval, cit.: „Pre protrahované bolesti
bedr. kĺbov dňa 21.1.2019 - doplnené MRI vyšetrenie bedrových kĺbov potvrdením AVN. Pacient bol
bez chronickej medikacie protrahovanu kotikoid terapiu nemal bez obuzu nikotínu či alkoholu - nález
hodnotený ako posttraumatická aseptická nekróza hlavíc stehnových kostí. Z dôvodu vzniku feforimacii
lavi v terne asept nekrózy indikovaná implantacia necementovanych totálnych endoproteź ľavého a

následne pravého bedrového kĺbu.“ Mal za to, že práve uvedená zásada konania bola prelomená, keď
súd prvej inštancie zamietol vykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý mohol objektívne verifikovať znalec,
nakoľko tento návrh nesmeroval k splneniu očakávaní žalobcu, ale smeroval k objektivite dokazovania
a de facto aj k dostatočnému zisteniu skutkového a právneho stavu prejednávanej veci. Na základe
uvedeného nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a mal za to, že napadnutý rozsudok

je v tejto súvislosti nepreskúmateľný. Poukázal tiež na to, že G.. T. K. G.. L. operovali/liečili žalobcu, a
preto ich lekárske správy sú v súlade s § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16. K dôvodom napadnutého rozsudku uvedeným v odseku 14 uviedol, že žalobca sa pred nehodou
(pred 16.6.2018) nikdy v súvislosti s poškodením zdravia (aseptická nekróza hlavičky bedrového kĺbu)

neliečil. Vzhľadom k tomu, že nemal pred nehodou zdravotné komplikácie vyššie uvedeného charakteru
mal za to, že ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. svojím spôsobom nereflektujú na
možnostiapoznatkyosôb(poškodenýchpridopravnýchnehodách).Bolnázoru,žežalobca(poškodený)
je v nevyváženom postavení oproti žalovanej (poisťovni), ktorá okrem iného disponuje dostatočným
aparátom tak právne, ako aj medicínsky vzdelaného personálu, prípadne spolupracujúcich osôb, a preto

je možné aplikovať aj na toto konanie právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24.10.2017, sp. zn. II. ÚS 716/2016, v ktorom je konštatované cit.: „Miera dôkazu o existencii
príčinnej súvislosti medzi skúmanými javmi určená stupňom absolútnej istoty, a tým vylučujúca jej
procesnoprávne poznanie na základe obvyklého priebehu určitého deja, o pravdivosti ktorého nie sú
rozumné pochybnosti, aj keď alternatívne možnosti jeho iného priebehu nemožno teoreticky úplne

vylúčiť, je z ústavnoprávneho hľadiska neprimeraná. V sporových súdnych konaniach, ktoré majú
svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je aplikácia štandardného
typu dôkazného sylogizmu (affirmanti incumbit probatio) nepostačujúca, ak zároveň narúša spravodlivú
rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že nezohľadňuje typicky v týchto sporoch vyskytujúcu
sa dôkaznú núdzu na strane poškodeného pacienta danú objektívnymi limitmi vyplývajúcimi z jeho

postavenia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu aj jedného z aspektov práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorým je rovnosť jeho strán. Všeobecný súd je v takom prípade povinný proporcionálne vyvážiť
vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, pretože ináč sú na žalobcu (poškodeného) ako
slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladené neúmerné nároky, čím sa mu v súdnom konaní fakticky
znemožňuje presadenie jeho hmotnoprávnych nárokov. Spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov

medzi stranami sporu v týchto typových situáciách preto vyžaduje aby slabšie postavenie poškodeného
pacienta bolo kompenzované napríklad odklonom tejto základnej konštrukcie delenia bremena tvrdenia
alebo dôkazného bremena, o to napríklad jeho sekundárnym prenesením na žalovaného.“17. Poukázal na znenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z, pričom s ohľadom na toto ustanovenie
nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku v poslednom odseku 18 a tiež v odseku 20, ktoré
považoval za rozporné s § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., a preto napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie považoval za zmätočný a nepreskúmateľný. Vzhľadom k tomu, že sa súd prvej inštancie
nevyjadril k relevantnosti ostatných predložených lekárskych správ, mal za to, že je možné opätovne
konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Nad rámec uvedeného poukázal na vyjadrenie
k odporu žalovanej a návrh na pokračovanie v konaní zo dňa (podané na Okresný súd Banská Bystrica,
zn. 4Up/970/2021), v ktorom okrem iného boli navrhnuté dôkazy s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec

nevysporiadal.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a
žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že súd prvej
inštancie rozhodol vecne správne, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav správne právne posúdil a následne aj

vyčerpávajúcim spôsobom svoj rozsudok odôvodnil. Bola názoru, že súd prvej inštancie žiadnym svojím
postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v akejkoľvek miere.
V plnom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku a pre komplexnosť prípadu v tejto
súvislostipoukázalaajnasvojuargumentáciuuvádzanúvkonanípredsúdomprvejinštancie.Poukázala
na to, že žalobca síce v odvolaní uvádza, že proti rozsudku podáva v zákonnej lehote odvolanie z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) ako i podľa § 365 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. C.
s. p., avšak z odvolania žalobcu nie je zrejmé, na základe akých skutočností má byt' naplnený ten-ktorý
odvolací dôvod. V tomto smere je odkázaná iba na vlastný odhad ohľadom toho, ktorá argumentácia
smeruje voči ktorému konkrétnemu odvolaciemu dôvodu, pričom mala za to, že žalobca svoje odvolanie
síce formálne zakladá až na 7 odvolacích dôvodoch (§ 365 C. s. p.), reálne však väčšinu z tvrdených

odvolacích dôvodov neodôvodňuje (t. j. žalobca nevysvetľuje, v akom konkrétnom pochybení (vade,
skutočnosti) vidí naplnenie ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.

19.Rozumie,žeodvolaniežalobcusmerujenajmäprotitomu,žesúdprvejinštancienevykonalžalobcom
navrhnuté dokazovanie - kontrolný znalecký posudok k lekárskym posudkom G.. V. K. G.. T. od znalca

v odbore chirurgia a spolu s odvolaním predkladá tiež lekársku správu zo dňa 9. mája 2024, ktorú
vypracoval G.. K. T., a ktorú podpísal aj G.. I. L. (ďalej len ”Lekárska správa T.”), pričom poukázala na
znenie § 153 C. s. p. a závery odbornej literatúry k možnosti uplatnenia novôt v konaní, ktoré sú pomerne
jasné a platí, že: „V zmysle vyššie uvedených výkladov, ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené

nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v
odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové
prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť
bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.
Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Úplne

jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa 365 ods. 1 písm. g). V prípade dôvodov podlá
písmen e), f) a h) použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov
procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci.“

20. Žalobca spolu s odvolaním síce predložil Lekársku správu - T., pričom v odvolaní cituje aj časť tejto

správy, avšak v odvolaní nevysvetľuje, prečo predmetnú Lekársku správu - T. vôbec súdu predkladá.
PredmetnáLekárskaspráva-T.bola(podľauvedenéhodátumu)vypracovaná9.mája2024,tedatakmer
mesiac po vydaní napadnutého rozsudku a 7 dní po doručení rozsudku žalobcovi. Žalobca si tak túto
lekársku správu zjavne zaobstaral až po tom, ako sa oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku,
v ktorom boli jasne konštatované a vymedzené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Zdôraznila, že žalobcovi nič nebránilo, aby si lekársku správu - T. nechal vypracovať kedykoľvek v
minulosti a túto predložil súdu prvej inštancie včas - v rámci priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. Žalobca nepostupoval v sporovom konaní tak, ako to od neho vyžadujú zásady civilného
procesu upravujúce procesnú aktivitu strán sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené Lekárska správa - T. je
neprípustnou novotou a odvolací súd by na ňu nemal vôbec prihliadať.

21. Bez ohľadu na vyššie uvedené zdôraznila, že obsah Lekárskej správy - T. je medicínskeho (t. j.
odborného) charakteru čo v spojení s tým, že žalobca v odvolaní neuvádza, čo predložením predmetnej
správy sleduje, znemožňuje žalovanej vedenie jej procesnej obrany. Dala do pozornosti odvolaciehosúdu časť Lekárskej správy - T., ktorú žalobca opomenul odcitovať v odvolaní, a to: „RTG panvy vtedy
bez patologických, či osteolytických zmien“. Uvedené logicky svedčí a potvrdzuje závery znalca M., ktorý
konštatoval, že medzi škodovou udalosťou a nekrózou hlavíc oboch stehenných kostí nie je príčinná

súvislosť. Pre úplnosť dodala, že ani z Lekárskej správy - T. nie je možné vyvodiť záver, že by lekár
T. konštatoval príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a nekrózou hlavíc
oboch stehenných kostí. V správe je opísaný priebeh liečby žalobcu počínajúc škodovou udalosťou. To
však nie je možné považovať za dôkaz o kauzálnej (príčinnej súvislosti) medzi škodovou udalosťou a
nekrózou hlavíc oboch stehenných kostí. Žalovaná existenciu časovej následnosti nespochybňuje.

22. Bola názoru, že súd prvej inštancie sa v odsekoch 13 až 16 napadnutého rozsudku podrobne
vysporiadal s tým, prečo G.. V. nie je možné považovať za posudzujúceho lekára podľa zákona o
náhradách. Súd prvej inštancie tiež vysvetlil, prečo G.. V. nebol oprávnený vypracovať pre žalobcu
lekárske posudky, riadne odôvodnil, prečo lekárske posudky G.. V., od ktorých žalobca odvodil svoj
uplatnený nárok v konaní nespĺňajú zákonné náležitosti, a teda prečo z nich nemožno vychádzať

pri určovaní náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Nezákonnosť týchto
lekárskych posudkov tak znamená, že súd na ne (a závery z nich vyplývajúce) nemohol prihliadať. V
plnom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením vyššie uvedených otázok (t. j. či G.. V. bol posudzujúci
lekár podľa zákona o náhradách a či bol oprávnený vypracovať pre žalobcu lekárske posudky). Súd prvej
inštancie pritom poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie, v rámci ktorej mohol voči vyššie uvedenému

právnemu posúdeniu (v danom čase vyslovené ako predbežné právne posúdenie) uviesť argumenty,
ktorými by bol toto rozporoval a tiež mohol predložiť ďalšie dôkazy, resp. navrhnúť ďalšie dokazovanie.
Žalobca však toto svoje oprávnenie nevyužil, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bol preukázal,
že G.. V. bol posledným lekárom, ktorý by bol liečil žalobcu v súvislosti so škodou na zdraví, ktorá
bola predmetom tohto súdneho konania. Rovnako ani z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalobca

napadol správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, t. j. že G.. V. nebol posudzujúci lekár podľa
zákona o náhradách, a teda ani nebol oprávnený vypracovať pre žalobcu lekárske posudky. V tomto
smere tak vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
napadnuté neboli. Vzhľadom na uvedené preto nemôže ani existovať procesná potreba vykonať kontrolu
nezákonného lekárskeho posudku.

23. Zdôraznila, že v danom súdnom konaní bola sporným najmä otázka príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a tvrdenou škodou na zdraví. Lekárske posudky pritom môžu predstavovať dôkaz
o škode na zdraví avšak bez ďalšieho nemôžu predstavovať dôkaz o (ne)existencii príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a škodou na zdraví. Preto dôkazmi o neexistencii príčinnej súvislosti medzi

škodovou udalosťou a tvrdenou škodou na zdraví (týkajúcou sa zlomeniny nosa a nekrózou hlavíc
oboch stehnových kostí a ich následnou výmenou) je obsah pripojeného priestupkového spisu a obsah
predložených lekárskych správ, odborného vyjadrenia č. 113/2018 zo dňa 3. augusta 2018, ktoré
vypracoval znalec M. (ďalej len „Odborné vyjadrenie“) ako aj znaleckého posudku č. 54/2021, ktorý
vypracoval znalec M. (ďalej len „Znalecký posudok“). Z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise

nevyplýva, že by si žalobca v súvislosti so škodovou udalosťou akýmkoľvek spôsobom poranil nos.
Takéto zranenie ani následok nie je nikde opísané ani v Odbornom vyjadrení ani v Znaleckom posudku.
Naopak v lekárskej správe NB NSP Ružinov zo dňa 16. júna 2018, ktorú vypracovala G.. L. I. a ktorá je
prílohou Odborného vyjadrenia, sa okrem iného uvádza, že „hlava palpačne nebolestivá, bez známok
vonkajších poranení, 1..,1 uši a nos bez výtoku...“. Tiež v lekárskej správe G.. G. I. zo dňa 18. júna 2018,

ktorá je prílohou Odborného vyjadrenia, sa uvádza: ”Hlava: mezocephalická, na poklop nebolestivá, bez
príznakov traumy, bez poškodenia kožného krytu”.

24. Z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že medzi škodovou udalosťou a tvrdenou
škodou na zdraví spočívajúcou v nekróze hlavíc oboch stehenných kostí nie je daná príčinná súvislosť. V

lekárskejspráveG..G.I.zodňa18.júna2018,ktorájeprílohouOdbornéhovyjadrenia,sauvádza:”Koxa
- bez (opuch)u, hematom neprítomný, ..., hybnosť v bedrových kĺboch v plnom rozsahu. V lekárskej
správe NB NSP Ružinov zo dňa 16. júna 2018, ktorú vypracovala G.. L. I. a ktorá je prílohou Odborného
vyjadrenia, sa okrem iného uvádza, že RTG krčnej a LS chrbtice, hrudníka, ľavých rebier a panve
bez akýchkoľvek úrazových zmien”. Znalec M. v Odbornom vyjadrení uvádza, že bolesti, ktoré sa u

žalobcu (pozn. v čase osobného vyšetrenia žalobcu znalcom M.) vyskytujú, majú pôvod v chronických
degeneratívnych zmenách, ktoré boli prítomné už pred úrazom a žiadne akútne traumatické zmeny nie
sú na tele žalobcu prítomné. V lekárskych správach vyhotovených po nehode bola zdokumentovaná
voľná pohyblivosť dolných končatín, bez deformity a známok traumy. Znalec M. v Znaleckom posudkukonštatoval, že mierny náraz nemohol spôsobiť avaskulárnu nekrózu hlavíc oboch stehenných kostí.
Pri vyšetrení na CPO nie je ani najmenšia zmienka o poškodení femurov. Skutočnosť, že nekróza
hlavíc oboch stehenných kostí nesúvisí so škodovou udalosťou vyplýva aj so záveru traumatológa

D.. D. Š., V.., ktorý na lekárskych posudkoch, ktoré vypracoval G.. T. vyznačil, že bolesť a následky
týkajúce sa nekrózy hlavíc oboch stehnových kostí nesúvisia s úrazom. Podľa vyjadrenia znalca M. mal
žalobca v čase osobného lekárskeho vyšetrenia znalcom M. zlomeninu dolnej končatiny, ktorá nevznikla
v dôsledku dopravnej nehody, t. j. žalobca mal prísť k znalcovi M. na osobné vyšetrenie so zlomenou
dolnou končatinou, ktorá však nevznikla pri škodovej udalosti, ale ako následok inej nešpecifikovanej

udalosti. V tejto súvislosti je relevantnou aj žalobcom nespochybnená skutočnosť, že išlo o náraz v nízkej
rýchlosti (neboli aktivované ani airbagy vozidla žalobcu) z čoho vyplýva, že je vysoko nepravdepodobné,
že by žalobca v dôsledku nízkoenergetickej dopravnej nehody utrpel tak závažné zranenia, ako tvrdí.
Poukázala tiež na to, že pokiaľ by medzi tvrdenou škodou na zdraví a škodovou udalosťou bola príčinná
súvislosť, dopravná nehoda by zo strany polície a prokuratúry nemohla byť riešená ako priestupok ale
ako trestný čin, nakoľko doba liečenia žalobcu súvisiaceho s nekrózou hlavíc oboch stehenných kostí by

presahovala 7 dní. Aj s ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že orgány činné v trestnom konaní nevideli
existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nekrózou hlavíc oboch stehenných kostí.
Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena ohľadom preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a ním tvrdenou škodou na zdraví nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval existenciu príčinnej súvislosti. Naopak množstvo dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom

spise existenciu takejto príčinnej súvislosti vylučuje.

25.Knevykonaniunavrhnutéhoznaleckéhodokazovania-kontrolnéhoznaleckéhoposudkuklekárskym
posudkom G.. V. K. G.. T. od znalca v odbore chirurgia, poukázala na skutočnosť, že Civilné sporové
konanie sa riadi zásadami, ktoré sú obsiahnuté v základných princípoch (Čl. 1 až čl. 18) Civilného

sporového poriadku. Podľa týchto zásad je práve žalobca ten, kto je pánom sporu v civilnom sporovom
konaní (Čl. 7 C. s. p.). Takisto je každá zo strán, a teda aj žalobca, povinná označiť skutkovo dôležité
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a tieto aj náležite preukázať (povinnosť dôkazu), pričom pri oboch
týchto povinnostiach musí hľadieť na hospodárnosť konania (Čl. 8 C. s. p.). Iba naplnením oboch týchto
povinností možno uniesť dôkazné bremeno. Komentár k CSP jasne uvádza, že nedodržanie dôkaznej

povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite,
ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Aj zásada hospodárnosti konania (Čl. 17 C. s. p.) patrí
medzi významné zásady civilného sporového konania a prejavuje sa najmä prostredníctvom zásady
koncentrácie konania (Čl. 10 C. s. p., resp. § 153 ods. 2 C. s. p.). V zmysle týchto zásad je strana
konania povinná uplatniť prostriedky procesného útoku, napr. dôkazný návrh, inak mu hrozí strata sporu.

Účelom koncentračnej zásady je predísť situáciám, kedy je procesná strana pasívna a nové prostriedky
procesnej úpravy navrhuje až tesne pred ukončením dokazovania (resp. až v odvolacom konaní), pričom
jej žiadne okolnosti nebránili uplatniť ich skôr. Žalobca porušil obe zásady, a preto súd prvej inštancie
podľa názoru žalovanej správne postupoval, ak navrhnutý kontrolný znalecký posudok nevykonal. V
plnom rozsahu súhlasila s odôvodnením súdu prvej inštancie, prečo nepristúpil k vykonaniu kontrolného

znaleckého dokazovania vo vzťahu k lekárskym správam. Žalobcovi pritom nič nebránilo v tom, aby si
na podporu svojich tvrdení navrhol vykonanie dokazovania včas a smerujúceho k preukázaniu sporných
a relevantných skutočností. Žalobca si mohol navyše nechať vypracovať aj súkromný znalecký posudok,
akotourobilaajžalovaná.Žalobcatakvšaknespravilasvojouvlastnouprocesnoupasivitouzavinilstratu
sporu. Takéto konanie žalobcu v žiadnom prípade nemôže byt' na ťarchu žalovanej. V tejto súvislosti

zdôraznila, že právo na postup podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhradách mal aj žalobca, ten
ho však nevyužil. Ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. nemožno interpretovať ako povinnosť
súdu vykonať navrhnuté znalecké dokazovanie, najmä ak žalobcovi v realizácii znaleckého posudku nič
nebránilo. Žalobca v tejto súvislosti nerozlišuje medzi pojmom ”znalecký posudok” a ”kontrolný znalecký
posudok“.

26. Poukázala na to, že jednou z najdôležitejších zásad civilného sporového konania je zásada rovnosti
strán a zásada rovnosti zbraní. V zmysle judikatúry platí, že: „Zachovanie „rovnosti zbraní” z pohľadu
spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať
dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť

sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov
budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.” Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku vysvetlil svoje dôvody, pre ktoré nepristúpil k vykonaniu kontrolného znaleckéhoposudku k lekárskym posudkom G.. V. K. G.. T. od znalca v odbore chirurgia. Takýto dôkaz súd prvej
inštancie nepovažoval za relevantný ani hospodárny. Žalovaná s týmito dôvodmi súhlasila a trvala na
tom, že vzhľadom na skutkový stav by bolo vykonanie daného dôkazu nadbytočné. Lekárky posudok G..

V., od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok, súd prvej inštancie správne považoval za nezákonný, a
preto nepoužiteľný dôkaz, na ktorý nie je možné prihliadať. Žalobca pritom nenavrhol vykonať znalecké
dokazovanie za účelom kontroly záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec M., ale kontroly
lekárskych posudkov G.. V. K. G.. T.. Lekárske posudky G.. V. hodnotili výšku náhrady škody na zdraví,
aleznaleckýposudok,ktorývypracovalG..M.,malzodpovedať,čimedziškodovouudalosťouatvrdenou

škodou na zdraví je príčinná súvislosť, t. j. riešil inú otázku. G.. M. v znaleckom posudku pritom vôbec
nehodnotil výšku škody na zdraví, ale z medicínskeho hľadiska posudzoval otázku príčinnej súvislosti.
Bez ustálenia existencie príčinnej súvislosti (t. j. že príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a škodovou
udalosťou, za ktorú by zodpovedala žalovaná, je daná), nie je ani potrebné sa zaoberať výškou škody.
Vykonanie navrhnutého kontrolného dokazovania (predmetom ktorého by bolo ustáliť výšku bodového
hodnotenia škody na zdraví), tak nebolo relevantné a bolo nadbytočné. V tejto súvislosti dodala, že ak

by žalobca bol preukázal existenciu príčinnej súvislosti (čo neurobil), bola by to ona, kto by zvažoval
navrhnutie znaleckého dokazovania ohľadom výšky škody na zdraví, nakoľko by bolo v jej záujme ustáť
dôkazné bremeno ohľadom nižšej výšky škody ako tvrdí žalobca.

27. Uviedla, že žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru chirurgia (48 06 00),

pričom podľa prílohy č. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvetvie chirurgia zahŕňa predovšetkým
operačnú (radikálnu) liečbu v prípadoch chorôb orgánov dutiny hrudnej a brušnej, ale aj poúrazové stavy
týkajúce sa poranení vnútorných hrudných a brušných orgánov; dôležitou súčasťou tohto medicínskeho

odvetvia je aj cievna chirurgia zápalové a nádorové ochorenia slinivky brušnej (pankreasu), komplikácie
iných vnútorných chorôb. Mala za to, že znalec z odvetvia chirurgia by nevedel (a ani nemohol) dať
odpovede na odborné medicínske otázky, ktoré posudzoval znalec M.. Relevantným by mohlo byt'
znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia „Úrazová chirurgia“ (po starom „Traumatológia“) (48 06 01),
t. j. odvetvia, ktoré sa zaoberá poraneniami skeletu (otvorené rany, odreniny, podliatiny, zlomeniny

rebier, panvy kostí končatín, kľúčnych kostí, lopatky a tak ďalej), poškodeniami kĺbov, väzov, svalstva;
v rámci znaleckého posudzovania sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomenín, určovaním
doby liečenia a doby práceneschopnosti pri jednotlivých úrazoch. Odvetvie sa zaoberá aj hodnotením a
posudzovaním návrhov odškodnenia. Znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia úrazová chirurgia však
žalobca nenavrhol.

28. Z vykonaného dokazovania ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, pričom v napadnutom
rozsudku konštatoval, že lekárske posudky, ktoré vypracoval G.. V. sú nezákonné a inými dôkazmi
bola vyvrátená existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a tvrdenou škodou na zdraví.

Pokiaľ záverom odvolania žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní navrhol vykonať dokazovanie
aj pripojením trestného spisu, rovnaké dokazovanie navrhla aj žalovaná. Súd prvej inštancie týmto
návrhom vyhovel a pripojil priestupkový spis OR PZ DS týkajúci sa tejto veci a zároveň umožnil stranám,
abydoňnahliadli.PokiaľžalobcapoukazovalnanálezÚstavnéhosúdusp.zn.II.ÚS716/2016zodňa24.
októbra 2017, z odvolania, v ktorom žalobca uvádza, že: „sme toho názoru, že je možné aplikovať aj na

toto konanie právny názor uvedený v predmetnom náleze,“ nie je zrejmé, čo tým chce žalobca povedať
a v čom má spočívať odvolací dôvod. Daný nález ústavného súdu sa pritom zaoberal otázkou miery
dôkazu o existencii príčinnej súvislosti vo vzťahu k odlišnej skutkovej situácii, než je táto. Predmetný
spor sa týkal žaloby o náhradu škody a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré malo žalobcom
vzniknúť v súvislosti s pravidelným darovaním krvnej plazmy, pri odbere ktorej sa z dôvodu nesprávneho

postupu zdravotníckeho zariadenia mali títo nakaziť hepatitídou typu C. K nakazeniu malo dôjsť pri
odbere krvnej plazmy, kedy u viacerých pacientov bola krvná plazma odoberaná rovnakou odsávacou
ihlou, ktorá nebola medzi jednotlivými použitiami sterilizovaná. Tento postup zdravotníckeho zariadenia
mal povahu v prevádzke prístroja a nebol lege artis. Dôkazné bremeno pri preukazovaní príčinnej
súvislosti ústavný súd preto vnímal ako nerovnomerne rozložené medzi procesnými stranami najmä

z dôvodu, že medzi nakazením žalobcov hepatitídou typu C a postupom zdravotníckeho zariadenia
nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť bez pochybností, a preto určil ďalší postup tak, aby bola
táto preukazovaná vylučovaním ostatných možných spôsobov nákazy týmto vírusom, až dokým nebude
dosiahnutá rozumná miera pravdepodobnosti, ktorou sa ustáli skutkový stav. Ide teda o prípady, kedysú procesnými stranami osoby vystupujúce vo vzťahu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (lekár)
a prijímateľ zdravotnej starostlivosti (pacient). V tomto prípade nejde o vzťah lekár (zdravotnícke
zariadenie) a pacient (klient). Žalovaná nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a teda jej konanie

(alebo opomenutie konania) nemôže mať za žiadnych okolností vplyv na zdravie žalobcu. Vzhľadom na
uvedenémalazato,žeužtátoskutočnosťvylučujemožnosťaplikáciezáverovuvedenýchvpredmetnom
náleze ústavného súdu.

29. Bez ohľadu na nepoužiteľnosť daných záverov na tento prípad zdôraznila, že záver ústavného súdu

spočíval v tom, že žalobca nemusí existenciu príčinnej súvislosti medzi skúmanými javmi preukázať
s absolútnou istotou. V tomto prípade však existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou
a tvrdenou škodou na zdraví zostala iba v rovine tvrdení žalobcu. Jej preukázaniu nesvedčí ani
jeden relevantný dôkaz, ktorým by bolo možné rozumne vysvetliť príčinnú súvislosť skúmaných javov
- dopravnej nehody a nekrózy hlavíc oboch stehnových kostí. Naopak, z vykonaného dokazovania
vyplynula neexistencia príčinnej súvislosti. Jej existenciu výslovne vylúčil aj znalec M.. Ak by sa na

základe vykonaného dokazovania mala hodnotiť pravdepodobnosť existencie príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a tvrdenou škodou na zdraví, táto by sa blížila k 0%. Záver ústavného súdu
tak rozhodne nemožno vykladať v tom smere, že žalobca v sporoch o náhradu škody na zdraví
existenciu príčinnej súvislosti nemusí vôbec preukazovať. Žalobca je povinný existenciu príčinnej
súvislosti preukázať aspoň v takom rozsahu, že o jej existencii vzhľadom na obvyklý priebeh určitého

deja nie sú rozumné pochybnosti. To však už vzhľadom na vyššie uvedené žalobca v tomto prípade
neurobil. Trvala na tom, že v konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a tvrdenou škodou na zdraví. Naopak existencia tejto príčinnej súvislosti bola na základe
vykonaného dokazovania vylúčená.

30. Záverom vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý sa opieral o
vykonané dokazovanie. Dokazovanie spočívalo najmä vo vykonaní lekárskych správ, Znaleckého
posudku - M., obsahu administratívneho spisu. Žalobca vôbec nepreukázal svoje nároky a ani včas
nenavrhol vykonanie relevantného dokazovania. Jeho návrh na vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania k lekárskym posudkom G.. V. K. G.. T. od znalca v odbore chirurgia prišiel neskoro,
čo je v rozpore s koncentráciou konania a zároveň ho súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako
nerelevantný a nehospodárny. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prišiel k
správnym skutkovým záverom a tieto následne správne právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne a
vyčerpávajúco odôvodnil, a preto je tento plne zrozumiteľný a preskúmateľný. S poukazom na vyššie

uvedené zásady civilného sporového procesu a ich výklad v odbornej literatúre, či súdnej praxi mala
za to, že v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a súd prvej inštancie
nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý Súdny proces.

31. Žalobca v odvolacej replike zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu, pričom opätovne poukázal

na to, že už v odvolaní uviedol, že mal záujem verifikovať znaleckým posudkom práve posudok G..
V., na základe ktorého dospel k záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Keďže dokazovanie
súd prvej inštancie nevykonal, mal za to, že prvoinštančný súd vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd nevzhliadol vadu v odvolaní a keďže odvolanie
má všetky zákonom predpokladané náležitosti, považuje vyjadrenie žalovanej vo vzťahu k tvrdeniu o

nevymedzení odvolacích dôvodov (resp. vymedzenia skutočností odôvodňujúcich naplnenie odvolacích
dôvodov), ako nesprávne.

32. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že žalobca v odvolacej replike z väčšej miery znova doslovne
uvádza argumentáciu, ktorú uviedol už vo svojom odvolaní. Keďže žalovaná sa k argumentácii žalobcu

uvádzanej v odvolaní vyjadrila vo svojom vyjadrení zo dňa 30. mája 2024, z dôvodu zachovania
prehľadnosti v plnej miere odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 30. mája 2024.

33. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecnesprávne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra
2025.

34. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie

relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o
nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku, ktorého sa domáhal titulov náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia.

35. Odvolací súd súčasne pripomína, že podľa § 380 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v
zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti
dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom
rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý
zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne

vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala
a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na
kvalitatívnevymedzenieodvolaciehodôvoduzhľadiskaskutkovejaprávnejargumentácienachádzajúca
podklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj
v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí

tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

36. Súd prvej inštancie nárok žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobcom predložené lekárske posudky
G.. V., od ktorého odvodzoval svoj nárok na bolestné a SSU, neboli vypracované v súlade so

zákonom, nakoľko žalobca nepreukázal, že G.. V. je lekárom, ktorý žalobcu skutočne liečil v súvislosti
s poškodením zdravia; žalobca súčasne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a
všetkými následkami, ktoré mali zakladať jeho nárok na bolestné a SSU. Pokiaľ ide o bolestné za
položky č. 3, č. 76, č. 108b a č. 104 žalobcovi nárok na bolestné nepriznal, pretože za tieto položky
mu bolestné bolo žalovanou vyplatené na základe lekárskeho posudku G.. G.; rovnako bola žalobcovi

kompenzovaná náhrada aj za položku č. 104, ktorú si uplatnil duplicitne, náhradu za položky č. 12b
a 13b žalobcovi nepriznal, nakoľko z listinných dôkazov založených v spise nevyplýva, že žalobca si
pri dopravnej nehode akýmkoľvek spôsobom poranil nos; takéto poranenie a už vôbec nie zlomenina
nosa nebola nikde zadokumentovaná. Pokiaľ ide o položku č. 183c - zlomenina krčka stehnovej kosti
komplikovaná nekrózou hlavice, obojstranná s op. riešením súd prvej inštancie žalobu v tejto časti

zamietol, nakoľko z odborného vyjadrenia znalca M. č. 113/2018 takéto poškodenie, ktoré mal žalobca
utrpieť pri dopravnej nehode nevyplýva, a ani z predložených lekárskych správ zo dňa 16.6.2018,
19.6.2018 a 27.6.2018 nie sú popísané žiadne problémy na dolných končatinách, pričom uvedené
vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku znalca M. č. 54/2021, ktorý vylúčil vznik avaskulárnej nekrózy
hlavíc oboch stehenných kostí v súvislosti s dopravnou nehodou. Z dôvodu nepreukázania príčinnej

súvislosti medzi dopravnou nehodou a následkami na zdravotnom stave žalobcu súd prvej inštancie
zamietol aj nárok žalobcu na náhradu za SSU, ktorú si žalobca uplatnil podľa položky č. 432a - jazvy po
TEP oboch bedrových kĺbov a položky č. 393b - obmedzenie hybnosti oboch bedrových kĺbov stredne
ťažkého stupňa a položky č. 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbta stredne ťažké.

37. Na margo podstatnej odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý
dôkaz - znalecké dokazovanie na verifikáciu správnosti lekárskeho posudku G.. V., v dôsledku čoho
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca
v priebehu konania navrhoval vykonanie kontrolného znaleckého posudku na preskúmanie správnosti
lekárskych posudkov G.. V. K. G.. T., ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol. V danom prípade ide o

uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., ktorý môže v niektorých prípadoch
dosiahnuť intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces napĺňajúci odvolací dôvod aj podľa § 365
ods. 1 písm. b) C. s. p.. Pokiaľ ide o samotné nevykonanie navrhovaného dôkazu, odvolací súd uvádza,
že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne knesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu; k
procesným právam strany sporu však nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz
alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.3.20214, sp. zn. 5 Cdo 107/2019 vyplýva, že nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť

dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz
navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Iba
ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces a uvedená dôkazná vada (tzv.
opomenuté dôkazy) môže založiť nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol a v

odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvod, pre ktorý nevykonal navrhovaný dôkaz; v danom prípade teda
skutočnosť, že súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie zamietol, nezakladá vadu
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..

38. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobcom navrhnutý dôkaz -
kontrolné znalecké dokazovanie na preukázanie správnosti lekárskeho posudku G.. V. K. G.. T. nebolo
relevantné ani hospodárne, nakoľko žalobca nárok na zaplatenie bolestného a SSU odvodzoval od
lekárskeho posudku G.. V., pričom z obsahu podaného odvolania ani nevyplýva, z akého dôvodu
mal súd prvej inštancie nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na posúdenie správnosti lekárskeho

posudku G.. T., od ktorého svoj nárok ale neodvodzoval. Zároveň súd prvej inštancie nevykonanie
navrhovaného dokazovania založil na závere, ktorý žalobca v podanom odvolaní ničím nespochybnil
a síce, že z lekárskych posudkov G.. V. nemožno vychádzať, nakoľko nespĺňajú zákonné náležitosti
podľa zákona č. 437/2004 Z. z., pretože G.. V. nie je lekárom, ktorý mohol takýto lekársky posudok vydať
(žalobca nepreukázal, že G.. V. je lekárom, ktorý naposledy liečil žalobcu v súvislosti s poškodením

na zdraví (§ 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.). Ak potom na takto predložený lekársky posudok
nie je možné prihliadať a z neho vychádzať, je logický záver súdu prvej inštancie, že takýto lekársky
posudok nie je možné preskúmavať z hľadiska jeho obsahovej správnosti nariadením kontrolného
znaleckého posudku. Za správny a žalobcom v podanom odvolaní nespochybnený záver súdu prvej
inštancie považuje odvolací súdu aj záver, že navrhovaným „kontrolným“ znaleckým posudkom nie je

možné preskúmavať správnosť lekárskych posudkov, keďže kontrolným znaleckým posudkom, možno
preskúmavať iba znalecké posudky. K uvedenému odvolací súd naviac dodáva, že koncepcia nového
Civilného sporového poriadku na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku inštitút „kontrolného znaleckého posudku“ tak ako to bolo upravené v § 127 ods. 2 O. s. p. už ani
nepozná. A hoci Civilný sporový poriadok inštitút kontrolného znaleckého posudku nepozná, súčasne

nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, nakoľko
zákon výslovne predpokladá existenciu rozporu záverov znalcov (pozri § 207 ods. 3 C. s. p.). Žalobca
však takýto dôkaz nenavrhol.

39. Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. s tým, že záver súdu prvej

inštancie o nevykonaní ním navrhovaného dokazovania je v rozpore s týmto ustanovením, odvolací súdu
uvádza, že zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom
hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 (t. j. poškodený alebo fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie

znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Ak sú teda počas civilného sporového konania po vykonaní dokazovania prítomné dôvodné
pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia bolestného alebo bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v predloženom lekárskom posudku, môže strana navrhnúť vypracovanje

znaleckého posudku. Nejedená sa však o automatickú či bezvýhradnú povinnosť súdu takémuto návrhu
vyhovieť. Je výlučne vecou súdu rozhodnúť o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná, a ktorý nie
a to s ohľadom na zistenie, či s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je alebo nie je takéto
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odhliadnuc od toho, že žalobca v konanítakýto dôkaz nenavrhol (žalobca navrhoval vykonanie kontrolného znaleckého posudku na overenie
správnosti lekárskych posudkov G.. V. K. G.. T., nie ďalšieho znaleckého dokazovania na stanovenie
ohodnoteniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniapodľa§7ods.6zákonač.437/2004Z.z.),

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie poukázal
na to, že závery vyplývajúce z lekárskych posudkov G.. V., boli v konaní spochybnené na podklade
znaleckého posudku č. 54/2021, zo dňa 4.5.2021, predloženého žalovanou a vypracovaného D.. G.. D.
M., V.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, traumatológia, z ktorého záverov
vyplýva, že nekróza hlavice femuru nemohla vzniknúť a mať príčinu následkom nízkoenergetického

úrazu pripútaného vodiča v stojacom vozidlo. Trvalé následky na oboch dolných končatinách a pohybové
obmedzenia, na základe ktorých bola poškodenému určená Sociálnou poisťovňou invalidita, neboli v
priamej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 16.6.2018. Z pripojených príloh tiež vyplýva, že znalec
vychádzal z celkovo zo 17 lekárskych správ, počínajúc prvotnou správou zo dňa 16.6.2018. Znalec
sa oboznámil aj s lekárskou správou G.. V. zo dňa 8.6.2020, ktorá je súčasťou znaleckého posudku.
Súd prvej inštancie tiež poukázal na pripojený priestupkový spis, a to najmä na fotodokumentáciu z

miesta dopravnej nehody ako aj na záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov, odborné vyjadrenie
znalca M. č. 113/2018, ako aj žalobcom predložené lekárske správy vypracované 16.6.2018, 19.6.2018
ako aj 27.6.2018, v ktorých nie sú popísané žiadne problémy na dolných končatinách. Naopak, je
zadokumentovaná voľná pohyblivosť dolných končatín, bez deformity a známok traumy; obdobne
poukázal aj na závery RTG panvy po dopravnej nehode, pričom pri závere znalca o nepreukázaní

príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a poškodením zdravia žalobcu, na základe ktorého si
uplatňoval nárok na bolestné podľa položky č. 183c - zlomenina krčka stehnovej kosti komplikovaná
nekrózou hlavice, obojstranná s op. riešením a nárok na náhradu za SSU podľa položky č. 432a - jazvy
po TEP oboch bedrových kĺbov a položky č. 393b - obmedzenie hybnosti oboch bedrových kĺbov stredne
ťažkého stupňa a položky č. 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbta stredne ťažké, nebolo

dôvodné a ani hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z..
Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca žalovanou predložený znalecký posudok spochybnil iba tým,
že neobsahuje znaleckú doložku, ktorá však je jeho súčasťou. V priebehu konania žalobca nenavrhol
žiadne dokazovanie ohľadom posúdenia skutočností, ktoré riešil tento znalecký posudok, t. j. nenavrhol
znalecké dokazovanie, ktorým mala byť preukázaná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a

následkami na zdravotnom stave žalobcu, ktoré mali byť odškodňované na základe lekárskeho posudku
G.. V. podľa vyššie uvedených položiek. Naviac súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil iba na
znaleckom posudku D.. G.. D. M., V.. č. 54/2024, zo dňa 4.5.2021, ale svoje rozhodnutie (ako vyplýva z
vyššie uvedeného), založil aj na iných dôkazoch, ktoré nepreukazovali poškodenie zdravia žalobcu na
dolných končatinách, a ktoré žalobca v podanom odvolaní nespochybnil a nepoukázal ani na žiadne iné

dôkazy predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by viedli k opačnému záveru. Odvolací
súd je preto názoru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a ďalšie dokazovanie nebolo pre meritórne rozhodnutie sporu
potrebné, účelné a ani hospodárne, pričom žalobca súdu prvej inštancie vykonanie takého dôkazu, ktorý
by bol spôsobilý spochybniť závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 54/2024, zo dňa 4.5.2021,

vypracovaného D.. G.. D. M. ani nenavrhol.

40. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že nárok na bolestné za položky č. 3, č. 76, č. 108b a č. 104
súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi z dôvodu, že za tieto položky bolo žalobcovi plnenie žalovanou
už vyplatené a to na základe lekárskeho posudku G.. G.Á.; žalobcovi nepriznal ani nárok na náhradu

za bolestné za položku č. 104, nakoľko táto bola žalobcovi kompenzovaná a žalobca si ju uplatnil
duplicitne; a napokon žalobcovi nepriznal nárok na náhradu za bolestné za položky č. 12b a 13b, nakoľko
z listinných dôkazov založených v spise nevyplýva, že žalobca si pri dopravnej nehode akýmkoľvek
spôsobomporanilnos;takétoporanenieaužvôbecniezlomeninanosanebolanikdezadokumentovaná.
Žalobca tieto skutkové závery súdu prvej inštancie v podanom odvolaní ničím nespochybňuje. Skutkové

a právne závery súdu prvej inštancie preto už len z toho dôvodu bolo potrebné považovať za správne.
Z obsahu podaného odvolania napokon ani nie je zrejmé, aký vplyv (na takto zistený a žalobcom v
podanom odvolaní nespochybnený skutkový stav veci) malo mať nevykonanie ním navrhnutého dôkazu
na výrokovú správnosť napadnutého rozsudku.

41. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vo vzťahu k záverom uvedeným v odseku 14 napadnutého
rozsudku, z ktorých vyplývajú úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa výkladu pojmu „liečba“ pre účely
§ 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z., poukazoval na to, že žalobca sa pred nehodou (pred
16.6.2018) nikdy v súvislosti s poškodením zdravia (aseptická nekróza hlavičky bedrového kĺbu) neliečil;prednehodounemalzdravotnékomplikácievyššieuvedenéhocharakteruamalzato,žeustanovenia§7
a§8zákonač.437/2004Z.z.svojímspôsobomnereflektujúnamožnostiapoznatkyosôb(poškodených
pri dopravných nehodách), pričom bol tiež názoru, že žalobca (poškodený) je v nevyváženom postavení

oproti žalovanej (poisťovni), ktorá okrem iného disponuje dostatočným aparátom tak právne, ako aj
medicínsky vzdelaného personálu, prípadne spolupracujúcich osôb, a preto je možné aplikovať aj
na toto konanie právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 716/2016, ktorý sa týka rozloženia dôkazného bremena v medicínskych
sporoch, odvolací súd uvádza, že z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, aký vzťah má byť medzi

úvahami súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 14 napadnutého rozsudku a odvolacou argumentáciu
žalobcu vo vzťahu k týmto úvahám a tiež aký odvolací dôvod žalobca vo vzťahu k týmto úvahám súdu
prvej inštancie použitou odvolacou argumentáciou uplatňuje. V dôsledku uvedeného žalobca znemožnil
odvolaciemu súdu preskúmanie napadnutého rozsudku z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnenej
odvolacej námietky.

42. Za neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že v rámci posúdenia relevantnosti
lekárskych správ, súd prvej inštancie sám posúdil otázku odbornej povahy, keď z obsahu podaného
odvolania nie je zrejmé, akú otázku odbornej povahy súd prvej inštancie posúdil sám a v čom konkrétne
spočívajú pochybenia súdu prvej inštancie v posúdení tejto otázky; v dôsledku uvedeného žalobca
znemožnil odvolaciemu súdu preskúmanie napadnutého rozsudku z hľadiska opodstatnenosti takto

uplatnenej odvolacej námietky.

43. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s návrhmi na vykonanie dokazovania,
ktoré boli uvedené vo vyjadrení k odporu, odvolací súd uvádza, že z obsahu podaného odvolania
nevyplýva, s akými konkrétnymi dôkazmi uvedenými vo vyjadrení sa súd prvej inštancie nevysporiadal

a súčasne aký vplyv tieto žalobcom navrhnuté a súdom prvej inštancie nevykonané dôkazy mali
mať na výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia; v dôsledku uvedeného žalobca znemožnil
odvolaciemu súdu preskúmanie napadnutého rozsudku z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnenej
odvolacej námietky. Možno len dodať, že z vyjadrenia žalobcu k odporu vyplýva, že jediným jeho
návrhom na vykonanie dokazovania bol návrh na pripojenie kompletného trestného spisu OR PU

DS sp. zn. ORPZ-DS-OD12-592/2018. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (konkrétne odsek 7)
vyplýva, že súd prvej inštancie si spis Okresného riaditeľstva PZ Dunajská Streda č. ORPZ-DS-
OD12-592/2018 pripojil. Tvrdenie odvolateľa o absencii vysporiadania sa s návrhmi na vykonanie
dokazovania uvedenými vo vyjadrení k odporu, je teda aj z toho dôvodu neopodstatnené.

44. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní predložil listinu - lekársku správu vystavenú 9.5.2024 G.. I. L. K.
G.. K. T., odvolací súd uvádza, že ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní, nakoľko ide o prostriedok
procesného útoku alebo obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako dôvod
uplatnenia novoty žalobca uvádza § 366 písm. c) C. s. p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len

vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uplatnenie novoty v tomto prípade sa viaže na uplatnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci). Tzv. „inou“ vadou konania, ktorá môže zakladať vadu pri zisťovaní skutkového
stavu je napr. taký postup súdu prvej inštancie, kedy neboli vôbec zisťované okolnosti rozhodné pre

posúdenie veci, dôkaz bol vykonaný na pojednávaní v neprítomnosti strany, hoci pre takýto postup neboli
splnené zákonné podmienky, svedok nebol riadne poučený podľa § 201, § 203 C. s. p., osoba, ktorá
mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako strana, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 204
C. s. p.. Pre tzv. „iné“ vady, podobne ako pre vady, ktoré možno uplatniť ostatnými odvolacími dôvodmi
(s výnimkou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/ C. s. p.) platí, že môžu byť

odvolacím dôvodom len vtedy, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; zároveň pre
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. platí, že ho možno uplatniť len vtedy, ak vytýkanú
vadu nemožno subsumovať pod iný odvolací dôvod.

45. Pre uplatnenia novoty podľa § 366 písm. c) C. s. p. teda odvolateľ (i) musí uplatniť odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s .p., (ii) musí identifikovať, v čom konkrétne spočíva tzv. „inú vada“
konania, (iii) musí tvrdiť, že táto tzv. „iná“ vada konania mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a napokon (iv) prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany uplatnený odvolateľom až v
odvolacom konaní má preukazovať, že v konaní došlo k tejto tzv. inej vade, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca síce formálne v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d) C. s. p., avšak z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, v akom konkrétnom
postupe súdu prvej inštancie má táto tzv. „iná“ vada (iná ako nevykonanie navrhnutého dôkazu, ktorá

spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) spočívať, akú tzv. „inú“ vadu konania
má preukazovať ním predložené lekárske potvrdenie a aký vplyv má mať táto tzv. „iná“ vada konania na
výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto žalobcom predložený dôkaz (až) v
odvolacom konaní vyhodnotil ako neprípustnú novotu a na lekársku správu zo dňa 9.5.2024 vystavenú
G.. I. L. K. G.. K. T., ako na novotu v odvolacom konaní neprihliadol.

46. A pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).