Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321203076
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1321203076.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XXX, E. - F., zastúpeného advokátom: JUDr. Róbert Dupkala, so sídlom Radlinského 51,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: G. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H., o náhradu
zasťaženiespoločenskéhouplatneniaastratynazárobku,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Galanta zo 14. novembra 2024 č. k. 8C/23/2022-290, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo
výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti

o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13
eura, rozsudok Okresného súdu Galanta zo 14.11.2024 č. k. 8C/23/2022-290 v časti o zaplatenie
náhrady straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa
príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018
do 28.2.2021 v sume 490,13 eura r u š í a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu

2.076,63 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku zamietnutia žaloby
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku v rozsahu 91,70 %.

IV.Žalovanejpriznávaprotižalobcovinároknaplnúnáhradutrovkonaniavčastiozaplateniebolestného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom

II. priznal žalovanej voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, §
442 ods. 1, 3, § 444, § 446, § 447 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo aj „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca svojou žalobou doručenou súdu 1.3.2021 žiadal, aby súd rozhodol, že:
I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ... (bude doplnené po získaní posudku) ... eur; II. Žalovaná
je povinná vyplácať žalobcovi ako peňažný dôchodok mesačne sumu vo výške 477,32 eura počnúcmesiacom marec 2021, a to vždy k 15.-temu dňu príslušného mesiaca; III. Žalovaná je povinná v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.172,68 eura ako náhradu
peňažného dôchodku za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 a IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za bolestné vo výške ... (bude doplnené po
získaní posudku) ... eur.

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 1.3.2018 riadila motorové vozidlo EČV: B.,
pričom nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej ceste

idúcemu vozidlu žalovaného EČV: E., čím došlo ku zrážke oboch vozidiel. Pri dopravnej nehode žalobca
utrpel zranenia - zlomeninu druhého krčného stavca, tržnú ranu v oblasti pravého líca. Uvedené zranenia
si vyžiadali dlhodobú práceneschopnosť a následné obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Žalovaná
bola trestne stíhaná a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 6T/5/2019 bola uznaná
vinnou a okrem trestu uloženým trestným rozkazom bola zaviazaná aj na náhradu škody, a to bolestného
vo výške 2.672 eur v zmysle znaleckého posudku vypracovaného prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc.

V dôsledku zranení, ktoré žalobca utrpel pri nehode, sa stal invalidným a nie je schopný vykonávať
prácu, ktorá by ho uživila. Tento stav bol potvrdený aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ktorá ho uznala
trvale invalidným a bol mu od 18.4.2019 priznaný invalidný dôchodok vo výške 236,20 eura. Pred
18.4.2019 mu bol priznaný dočasný invalidný dôchodok vo výške 199 eur. Na základe živnosti žalobca
dosahoval príjem cca 800 eur brutto mesačne. S ohľadom na zranenia, ktoré mu spôsobila žalovaná,

bol žalobca vyradený z bežného života, nemôže sa venovať svojim záľubám a najmä sa nemôže riadne
zamestnať a v konečnom dôsledku nie je schopný prispievať na výživu svojmu synovi. S ohľadom na
uvedené skutočnosti v súlade s § 444 OZ si žalobca uplatňuje náhradu bolesti, sťaženia spoločenského
uplatnenia. Priznané bolestné nebolo vyplatené v celom rozsahu, nakoľko znalec prof. MUDr. Jozef
Lohnert CSc. v posudku nezohľadnil celý rozsah zranenia, opomenul zlomeninu stavca čapovec - axis a

toto bude predmetom revízie, resp. nového znaleckého posudku, ktorý doloží. Konkrétna výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bude vypočítaná a stanovená posudkom ošetrujúceho lekára.
Žalobca žiadal z dôvodov hodných osobitného zreteľa o navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia o 50 %. Posudok s určením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude po získaní
doložený. V čase dopravnej nehody mal žalobca aktívnu činnosť na poskytovanie služieb taxislužby,

avšak túto činnosť vzhľadom na nízky príjem nechcel vykonávať, a preto mal prísľub od spoločnosti
SUSSsupport,s.r.o.,Vinohradská39,Praha2,Českárepublikanaprácuvpozíciiobchodník-konzultant
pre trh v SR s výškou hrubej mesačnej mzdy 900 eur. Teda dopravnou nehodou a škodou na zdraví
mu bolo znemožnené nastúpiť do zamestnania a zarábať mesačne 900 eur, čo bolo v roku 2018
713,52 eura v čistom. Žalobca si uplatňoval náhradu straty na zárobku, ako rozdiel medzi možným

dosahovaným príjmom 713,52 eura a výškou invalidného dôchodku. Stratu na zárobku si uplatňoval
od 1.4.2018 do podania žaloby, vo výške 17.172,68 eura. Táto suma je vypočítaná ako súčet rozdielov
medzi príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania za obdobie 1.4.2018 do 17.4.2019, čo je 8.966,57 eura
a príjmu z čiastočného invalidného dôchodku za uvedené obdobie 2.500,77 eura a rozdielu medzi
príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania za obdobie od 18.4.2019 do 28.2.2021, čo je 16.006,63 eura

a príjmu invalidného dôchodku za uvedené obdobie, čo je 5.299,75 eura. Výška mesačného rozdielu
medzi možným príjmom a aktuálnym príjmom z invalidného dôchodku je 477,32 eura.

5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania proti nárokom žalobcu vo vzťahu k bolestnému, ako aj
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvodila, že žalobca mal vedomosť o tom, kto za

škodu zodpovedá už dňa 1.3.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. O škode sa žalobca dozvedel
najneskôrdňa18.4.2018,kedybolvyhotovenýznaleckýposudok,lebotentodeklarujevytrpenúazistenú
bolesť. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase vypracovania posudku bol zdravotný stav
poškodeného ustálený, a teda mohlo dôjsť k ustáleniu hodnoty bolestného. Žalobca už od 18.4.2018
vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby začala plynúť subjektívna premlčacia doba na náhrady

škody vo vzťahu k bolestnému. Jeho nárok sa premlčal dňa 18.4.2020, pričom žaloba bola podaná na
súd 1.3.2021. Nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia považovala žalovaná
taktiež premlčaný z tých istých dôvodov, ako pri bolestnom. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že k
ustáleniu zdravotného stavu došlo až jeden rok po nehode, vzhľadom na to, že toto tvrdenie odporuje
znaleckému posudku. Žalobca mal možnosť nechať si vypracovať posudok v čase ustálenia jeho

zdravotného stavu, t.j. dňa 18.4.2018. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia lehota vo
vzťahu k nároku na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula dňa 18.4.2020, pričom
žaloba bola podaná na súd 1.3.2021. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca bol invalidný už od
roku 1989, teda jeho invalidita vznikla takmer 30 rokov pred dopravnou nehodou. Súčasne jeho trvaláinvalidita vznikla v dôsledku jeho správania, nakoľko odmietol operáciu, a tak si privodil nepriaznivé
zdravotné dôsledky. Dôvody hodné osobitného zreteľa pri zvýšení SSU nemôžu existovať, pretože
invalidita žalobcu nebola spôsobená žalovanou, ale invalidita u žalobcu bola od roku 1989, a preto nie

je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

6. Nárok žalobcu na stratu na zárobku považovala žalovaná za nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal
ani výšku škody, ani príčinnú súvislosť. Žalobca pri výpočte tejto ním tvrdenej škody vychádzal z
hypotetického príjmu 713,52 eura netto, ktorý mohol dosahovať u potencionálneho zamestnávateľa

SUSSsupport,s.r.o.,Praha2,Vinohradská39,Českárepublika.Tentopríjemvšakžalobcavskutočnosti
nedosahoval a vôbec nepreukázal, že pri normálnom chode vecí by ho dosahovať mohol. Podľa
predloženej zmluvy o budúcej zmluve mal žalobca vyzvať spoločnosť SUSS support, s.r.o. k uzatvoreniu
pracovnej zmluvy. Takúto výzvu žalobca nepredložil. Rovnako nie je vôbec isté, či by daná spoločnosť
svoj záväzok dodržala a zmluvu by uzatvorila. Podľa údajov zo živnostenského registra bol žalobca
živnostníkom až do 28.2.2018, teda nie je zrejmé, či do času, kedy sa stala dopravná nehoda,

došlo vôbec k výzve žalobcu na uzatvorenie zmluvy. Za týchto okolností a najmä za situácie, že
žalobcom deklarovaný potenciálny príjem vo výške 713,20 eura, závisel od splnenia ďalších podmienok
a vykonania ďalších úkonov, nemožno vôbec uvažovať o tom, že tento príjem by žalobca dosahoval
za bežného chodu vecí. Žalobcovi nemohla vzniknúť škoda na zárobku, ktorý nikdy nedosahoval.
Žalobca nepreukázal aká škoda na zárobku mu vznikla. Pred dopravnou nehodou mal aktívnu živnosť

na poskytovanie taxislužieb a vedenie cudzích motorových vozidiel a príjem z tejto živnosti by mohol
byť rozhodujúcim pre určenie skutočnej škody, avšak tento žalobca nedeklaroval a nepredložil žiadne
doklady,čímsinesplnilsvojudôkaznúpovinnosť.Žalobcatiežnepreukázal,žetrvalépoškodeniezdravia
a invalidita sú následkom konania žalovanej. Bolo poukázané na znalecký posudok prof. Lohnerta, podľa
ktorého žalobca odmietol operáciu, pričom znalec súčasne konštatoval, že prípadné trvalé následky

zranení žalobcu by museli súvisieť s odmietnutím operačného spôsobu riešenia týchto zranení. Zo
znaleckého posudku tiež vyplýva, že zdravotný stav v čase vzniku ublíženia na zdraví žalobcu nebol
celkom optimálny. Žalobca trpel Krabbeho chorobou a je otázne, či by sa zdravotný stav žalobcu
nezhoršil aj bez dopravnej nehody.

7.Žalovanávznieslanámietkupremlčaniaajvočinárokomžalobcunanáhraduškodynazárobku.Keďže
sa jedná o nárok na náhradu škody, premlčuje sa v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa §
106 ods. 1 OZ. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel
o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o

priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Žalobca uviedol, že čiastočný invalidný
dôchodok od 1.3.2018 mal vo výške 199 eur, teda už dňa 1.3.2018 vedel, aký dosahoval príjem pred
poškodením zdravia, teda po dopravnej nehode. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje
ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia
doba uplynula dňa 1.3.2020, pričom žaloba bola podaná 1.3.2021, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je

premlčaný. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou o premlčaní, žalovaná žiadala pomerne
rozdeliť škodu medzi škodcu a poškodeného. Žalovaná zdôraznila, že žalobcovi už uhradila škody
na vozidle, ako aj bolestné, a to prostredníctvom Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorej spláca
regresné plnenie.

8. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jeho nárok vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu
spoločenského uplatnenia by bol premlčaný. Podľa žalobcu priznané bolestné mu nebolo vyplatené v
celom rozsahu, nakoľko prof. MUDr. Jozef Lohnert CSc. v posudku nezohľadnil celý rozsah zranenia,
opomenul zranenia stavca čapovec - axis. Toto bolo predmetom revízie resp. nového znaleckého
posudku, ktorý hodlal žalobca doložiť. K ustáleniu zdravotného stavu a následkov spôsobenej škody

na zdraví došlo v čase približne 1 rok po dopravnej nehode, v ktorej dôsledku došlo ku škode na
zdraví. Pri nárokoch pri škode na zdraví začína plynúť subjektívna premlčacia doba až okamihom
ustálenia zdravotného stavu, čiže po jednom roku od utrpenia úrazu. Po tejto dobe je už možné presne
zistiť rozsah poškodenia a následkov, a teda je možné určiť výšku škody. Na základe toho možno
uviesť, že nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby. K príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že táto

je zjavná, nakoľko žalovaná sa nevenovala vedeniu motorového vozidla, spôsobila vážnu dopravnú
nehodu, z ktorej žalobca utrpel zranenia. Žalobca uviedol, že odmietnutie operácie bolo podložené
názorom lekárskeho konzília. Absolvovanie operácie by znamenalo príliš vysoké riziko úmrtia alebo
trvalých následkov. V časti nároku žalobcu týkajúcej sa straty na zárobku žalobca poukázal na to, že k28.2.2018 ukončil živnosť, a to z dôvodu, že mal ísť pracovať na nové pracovné miesto v Prahe. Žiadosť
o ukončenie živnosti bola podaná v priebehu mesiaca február 2018, teda pred dopravnou nehodou.

9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 27.4.2023 tak, že konanie
v časti nároku žalobcu voči žalovanému za bolestné zastavil a v ostatnej časti súd žalobu zamietol.
Proti zamietajúcemu rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a Krajský súd Trnava svojim rozhodnutím zo
dňa 2.11.2023, sp. zn. 28Co/41/2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd Trnava zaujal právny názor. Po

zrušujúcomrozhodnutí,predmetomsporuzostalinárokyžalobcunanáhraduzasťaženiespoločenského
uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku. Uznesením zo dňa 12.1.2024 súd vyzval žalobcu, aby doplnil
a opravil výrok žaloby. Na základe podania žalobcu, súd uznesením zo dňa 11.3.2024, pripustil zmenu
I. petitu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
čiastku 5.724 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli,
a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/5/2019, znaleckým posudkom prof.
MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., lekárskou správou I. J. K. z 15.10.2020, rozhodnutím Sociálnej poisťovne
č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2019, zmluvou o budúcej zmluve z 8.1.2018, ohodnotením sťaženia
spoločenského uplatnenia vypracovaného I. J. K. dňa 23.6.2022 a zistil tento skutkový stav veci.

11. Trestným rozkazom vydaným dňa 4.6.2019 Okresným súdom Bratislava II, pod sp. zn. 6T/5/2019,
bola žalovaná uznaná za vinnú, že dňa 1.3.2018 v čase asi o 10:17 hod. riadila v Bratislave po
zjazde z diaľnice D1, v smere od Senca na Prístavnú ulicu, v pravom jazdnom pruhu osobné motorové
vozidlo značky Renault Megane, čiernej metalízy, EČV: B., pričom v križovatke s kruhovým objazdom

nerešpektovala zvislé dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej ceste
idúcemu poškodenému A. B., ktorý viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, striebornej
metalízy, EČV: E., čím došlo ku zrážke vozidiel, pri ktorej poškodený A. B. utrpel zranenia - zlomeninu
tela druhého krčného stavca s posunom voči prvému stavcu, tržnú ranu v oblasti pravého líca s dobou
liečenia minimálne 3 mesiace, určenou na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo

a farmácia prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., pričom vzniknuté zranenia pravdepodobne nezanechajú
trvalé následky. Obvinená G. F. svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 20 odsek 1 a § 3 odsek 2 písmeno
b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke /povinnosť vodiča, ktorý prichádza do križovatky po
vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v

jazde“, dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste, povinnosť vodiča poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného
zariadenia. Žalovaná sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví a bola odsúdená na trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. V
predmetnej trestnej veci prof. MUDr. Jozef Lohnert, CSc., súdny znalec z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, podal znalecký posudok datovaný dňom
18.4.2018. V znaleckom posudku sa uvádza, že pri ošetrení pacient - žalobca, nebol v bezvedomí,
nezvracal, neudával nevoľnosť. Sťažoval sa na bolesti hlavy a krku. Pri CT vyšetrení bola potvrdená
zlomenina v oblasti hornej krčnej chrbtice. Pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne prejavy
poranenia centrálneho nervového systému, len prejavy svalovej slabosti a deformácie dolných končatín,

v rámci Krabbeho ochorenia, na ktoré sa pacient liečil od detstva. Následne bolo realizované zobrazenie
krčnej chrbtice a miechy magnetickou rezonanciou a po konziliárnom vyšetrení bol pacient prijatý na I.
Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia zlomeniny.
Absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli zistené
zdravotné kontraindikácie plánovanej operácie. Pacient s plánovanou operáciou nesúhlasil, a preto

bola krčná chrbtica fixovaná. Na kontrolnom CT vyšetrení krčnej chrbtice nebol zistený sekundárny
posunúlomkovadňa19.3.2018bolahospitalizáciaukončenáprepustenímdoambulantnejstarostlivosti.
Žalobca znalcovi uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa cíti dobre, fixáciu ortézou
už nevydržal a vymenil ju za krčný golier na mieru vyhotovený z termoplastu. Staral sa o seba sám a
okrem nákupov, ktoré mu zaobstarával priateľ, bol sebestačný a sám si dával aj injekcie. Občas mu

pomáhala s domácnosťou dospievajúca dcéra. V čase vzniku ublíženia na zdraví, nebol zdravotný stav
poškodeného celkom optimálny a líšil sa od normálu, predovšetkým, tzv. Krabbeho chorobou. V závere
znaleckého posudku znalec udáva, že pacient utrpel zlomeninu druhého krčného stavca s posunom voči
prvému krčnému stavcu, tržnú ranu tváre v oblasti pravého líca. Iné zranenia neboli dokumentované. Upoškodenéhoboliporanenéštruktúrychrbtice,avšakmiechanebolaúrazompostihnutá,apretozranenie
nepredstavovaloprepoškodenéhopriameohrozenienaživote.Prineoperačnomriešeníjedobaliečenia
cca 4 mesiace a viac. Znalec uviedol, že s vysokým stupňom pravdepodobnosti u A. B. zranenia

nezanechajú trvalé následky, v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Prípadné trvalé následky (obmedzenie
krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a
teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého. V závere znalec uvádza, že znalecký posudok
bol vypracovaný na podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného, konzultácie s poškodeným a
ošetrujúcimi lekármi.

12. Z lekárskej správy I. J. K. zo dňa 15.10.2020 bolo zistené, že pacient udával trvalé následky a lekár
doporučil posudkové riešenie, nakoľko pacient nezvládal fyzickú záťaž, a ani dlhodobú statickú záťaž.
Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2019, ktorým
rozhodnutím mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 228,80 eura. Z lekárskeho posudku (č. l. 13
spisu) bolo zistené, že žalobca v roku 1989 poberal čiastočný invalidný dôchodok. Je v starostlivosti

ortopédapoluxačnejzlomeninedruhéhokrčnéhostavcastrvalýminásledkami.SledovanýjepreMorbus
Krabbe od detstva. Jedná sa o vrodenú svalovú hypopláziu s progresiou a výrazným obmedzením
mobility. Stav je trvalý a neliečiteľný. Prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu, na základe danej diagnózy,
ako aj v zmysle následkov po úraze krčnej chrbtice. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti,
podľa Zák. č. 461/2003 Z.z., je po navýšení 75% od 18.4.2019. Zdravotný stav je trvalý a neliečiteľný

s tendenciou k zhoršovaniu, kontrola je nepotrebná. Posudok bol vyhotovený 15.7.2019. Žalobca k
žalobe pripojil tiež zmluvu o budúcej zmluve, kde obchodná spoločnosť z Českej republiky sa zaviazala,
že do 30 dní, odkedy bude vyzvaná žalobcom, uzavrie s ním pracovnú zmluvu s miestom výkonu
práce v Bratislave a pri mzde 900 eur mesačne. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č.l.
156 spisu) vykonané dňa 23.6.2022 I. J. K., bolo stanovené na 200 bodov. Na základe rozhodnutia

Sociálnej poisťovne z 29.11.2018 bol žalobcovi od 1. januára 2019 zvýšený invalidný dôchodok na
167,60 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 28.11.2019 bol žalobcovi od 1. januára 2020
zvýšený invalidný dôchodok na 243,80 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 3.12.2020
bol žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený invalidný dôchodok na 251,60 eura mesačne. Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne z 2.12.2021 bol žalobcovi od 1. januára 2022 zvýšený invalidný dôchodok na

254,90 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 1.12.2022 bol žalobcovi od 1. januára 2023
zvýšený invalidný dôchodok na 285 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 6.7.2023
bol žalobcovi od 1. júla 2023 zvýšený invalidný dôchodok na 315,30 eura mesačne.

13. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, a to trestným rozkazom Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. 6T/5/2019, že žalovaná dňom 1.3.2018 spôsobila dopravnú nehodu a
spôsobila žalobcovi škodu na zdraví, z čoho vyplýva, že za túto škodu zodpovedá. Bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia je nárokom na náhradu škody na zdraví, čo vyplýva aj s ustanovenia §
2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 437/2004. Premlčacia doba je dvojročná. Žalobca mal vedomosť o
zodpovednom subjekte už dňa 1.3.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. Keďže dňa 18.4.2018 bol

vypracovaný znalecký posudok prof. MUDr. Lohnertom, CSc. už v tejto dobe bol ustálený zdravotný
stav žalobcu. Od 18.4.2018 žalobca vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby si mohol uplatniť
nároky na sťaženie spoločenského uplatnenia. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie týchto nárokov
uplynula 18.4.2020. Že zdravotný stav žalobcu bol ustálený ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku
vyplýva z toho, že liečenie bolo ukončené a zdravotný stav ustálený v dôsledku odmietnutia operácie.

Taktiež nároky žalobcu na náhradu škody na zárobku sú premlčané. Aj tento nárok sa premlčuje v
dvojročnej subjektívnej lehote, v zmysle § 106 ods. 1 OZ. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku pred poškodením a po poškodení zdravia. Keď
žalobca uvádzal, že jeho čiastočný invalidný dôchodok bol od 1.3.2018 vo výške 199 eur, z toho vyplýva,
že dňa 1.3.2018 v čase dopravnej nehody vedel aký dosahoval príjem pred a po poškodení zdravia.

Nárok na náhradu straty na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé
mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula 1.3.2020. Žaloba bola podaná
1.3.2021. Čo sa týka rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní plného invalidného dôchodku, k tomu
súduviedol,žeSociálnapoisťovňaneskúmazavinenieanipríčinnúsúvislosťmedzinásledkomnazdraví
a predchádzajúcim protiprávnym úkonom z hľadiska nároku na náhradu škody. Zdravotný stav žalobcu

bol ustálený skôr ako rozhodla Sociálna poisťovňa o nároku na plný invalidný dôchodok. Zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% je nedôvodné aj z toho dôvodu, že žalobca bol
invalidný od roku 1989. V § 7 a 8 zák. č. 437/2004 Z.z. sa stanovujú náležitosti pre vydanie lekárskeho
posudku. Posudok bol vydaný 23.6.2022, pričom zdravotný stav žalobcu bol ustálený už 18.4.2018.14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262
od. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným

úspechom žalovanej.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, e/, f/ a h/ CSP. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v časti náhrady škody zo

sťaženia spoločenského uplatnenia je uplatnený nárok premlčaný. V trestnom konaní vedenom proti
žalovanej bol vypracovaný znalecký posudok č. 90/18 za účelom zodpovedania o.i. aj otázky bodového
ohodnotenia zranení, ktoré znalec ohodnotil na 140 bodov. Zároveň znalec uviedol, že zranenia
poškodeného s vysokým stupňom pravdepodobnosti nezanechajú trvalé následky. Vzhľadom na to,
že práceneschopnosť žalobcu trvala od 1.3.2018 do 18.4.2019, jeho zdravotný stav bol posudzovaný
príslušnou LPK, ktorá skonštatovala, že vzhľadom na trvalé následky, ktoré zranenie zanechalo,

doporučuje žalobcovi požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie plného invalidného dôchodku. Sociálna
poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX L. zo dňa 22.7.2019 žalobcovi priznala plný
invalidný dôchodok počnúc dňom 18.4.2019. Z posudku, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia vyplýva, že k
zhoršeniu zdravotného stavu prišlo na základe následkov po úraze krčnej chrbtice a na tomto základe
bol aj žalobcovi priznaný plný invalidný dôchodok. Je zrejmé, že toto poškodenie zdravia nastalo v

súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca utrpel dňa 1.3.2018 a následky ktorých sa objavili neskôr.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 25.7.2019 spolu s posudkom o zdravotnom stave žalobcu
sa nachádza v súdnom spise a z jeho obsahu vyplýva, že posudok bol vypracovaný dňa 15.7.2019
a rozhodnutie samotné bolo vypracované 25.7.2019. Ak by aj premlčacia doba mala začať plynú
dňom vyhotovenia rozhodnutia, žaloba bola podaná dňa 1.3.2021, teda včas. Žalobca sa o obsahu

posudku a rozhodnutí Sociálnej poisťovne dozvedel neskôr po doručení týchto dokladov. Súd prvej
inštancie sa týmto nezaoberal, jeho obsah nevyhodnotil a svoje hodnotenie nepremietol do odôvodnenia
napadnutého rozsudku, čím naplnil odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie sa
neriadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (bod 33 a 36) a nevysporiadal sa s otázkou,
kedy prišlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu a k začiatku plynutia premlčacej doby. Z tohto pohľadu

nie je napadnutý rozsudok odôvodnený v súlade s požiadavkami zákona a trpí nedostatkom vykonania
dokazovania v tomto smere.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
po zopakovaní dokazovania na pojednávaní v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi, dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 CSP čiastočne zmeniť a čiastočne ako vo výroku vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
domáhajúceho sa náhrady za sťaženie spoločenské uplatnenia a náhrady straty na zárobku v celom

rozsahu z dôvodu premlčania zamietol.

19. Žalobca v podanom odvolaní so závermi súdu v napadnutom rozhodnutí nesúhlasil a namietal
nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, ako aj nesprávny procesný postup, ktorým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a to

nedostatočným odôvodnením rozhodnutia.

20. Žalobca v odvolaní označil aj odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.j. nevykonanie navrhnutých
dôkazov, avšak k tomuto odvolaciemu dôvodu absentovala akákoľvek odvolacia argumentácia.Odvolanie musí byť niektorou z vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone
uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí
naplnenie odvolacieho dôvodu. Odvolací súd preto naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nemohol

preskúmať, keďže je odvolacími dôvodmi uplatnený v lehote na podania odvolania viazaný.

21. Na prejednanie veci odvolací súd nariadil pojednávanie, pretože považoval za potrebné zopakovať
dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

22. Žalobca sa na odvolacom pojednávaní pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení vo veci.
Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania bol tohto názoru, že žaloba bola podaná
včas. Žalobca sa dozvedel o vzniku škody ako takej z ustálenia zdravotného stavu vykonaného
posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne, ktorá navrhla žalobcovi, aby požiadal o priznanie plného
invalidného dôchodku vzhľadom na charakter utrpených zranení a následky. Náhrada škody na zárobku
vyplynula z priznaného plného invalidného dôchodku na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne a

z predpokladaného zárobku, ktorý by bol žalobca dosahoval u zamestnávateľa, u ktorého sa však v
dôsledku utrpených zranení nemohol zamestnať. Žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá
a o výške škody, o osobe zodpovednej sa dozvedel s rozhodnutia súdu v trestnom konaní, v ktorom bola
žalovaná uznaná za vinnú a výške vzniknutej škody ako aj zdraví sa dozvedel z dokladov, ktoré sme do
spisu založili. Pokiaľ ide o otázku príčinnej súvislosti žalobca mal za to, že ak by žalovaná nespôsobila

nehodu, tak by sa nemusel súdnou cestou dožadovať náhrady, nič by sa mu nestalo. Príčinná súvislosť
je zrejmá, pretože z dopravnej nehody vzniklo poškodenie jeho zdravia. Rok bol práceneschopný a v
čase, ktorý tvrdí žalovaná, nemohol vedieť o tom, ako to celé dopadne. Návrhy na zopakovanie alebo
doplnenie dokazovania žalobca nemal.

23. Na odvolacom pojednávaní žalobca tiež zobral svoju žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady
straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného
mesiacaavčastiozaplatenienáhradystratynazárobkuvyčíslenejzaobdobieod1.4.2018do28.2.2021
v sume 490,13 eura. Žalovaná nevyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, keď napriek
výzve odvolacieho súdu sa v určenej lehote nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čím bol daný

zákonný predpoklad, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.

24. Podľa § 370 ods. 1 až 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

25. Ak v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdom
prvej inštancie, avšak skôr ako tento nadobudol právoplatnosť, teda v čase, kedy na to súd prvej

inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred
právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca
privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti čiastočného späťvzatia
žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP by bol nesúhlas
žalovanej z vážnych dôvodov, ten tu však nebol. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky

pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, o zrušení rozsudku
v späťvzatej časti a o zastavení konania. Žalobca, ktorému prislúchalo právo disponovať so žalobou až
do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil rozhodnutie o čiastočnom zastavení
konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo
výroku I. výroku tohto rozsudku.

26. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 5.724 eur, zaplatenie sumy 456,01 eura mesačne ako peňažného dôchodku počnúc
mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a zaplatenie sumy 16.682,55 eura titulom
náhrady peňažného dôchodku za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021.

27. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná dňa 1.3.2018 spôsobila dopravnú nehodu,
pri ktorej žalobca utrpel ujmu na zdraví, a to zlomeninu tela druhého krčného stavca s posunom voči
prvému stavcu a tržnú ranu v oblasti pravého líca, za ktorý skutok bola právoplatne odsúdená. Žalobcabol 1.3.2018 privezený RZP do Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov. Pri CT vyšetrení bola
potvrdená zlomenina v oblasti hornej krčnej chrbtice, pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne
prejavy poranenia centrálneho nervového systému, len prejavy svalovej slabosti a deformácie dolných

končatín, v rámci Krabbeho ochorenia, na ktoré sa pacient liečil od detstva. Následne bolo realizované
zobrazenie krčnej chrbtice a miechy magnetickou rezonanciou a po konziliárnom vyšetrení bol pacient
prijatý na I. Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia
zlomeniny. Absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli
zistenézdravotnékontraindikácieplánovanejoperácie,aležalobcasplánovanouoperáciounesúhlasil,a

preto bola krčná chrbtica fixovaná. Na kontrolnom CT vyšetrení krčnej chrbtice nebol zistený sekundárny
posunúlomkovadňa19.3.2018bolahospitalizáciaukončenáprepustenímdoambulantnejstarostlivosti.
Žalobca sa v čase vypracovania znaleckého posudku č. 90/2018 z 18.4.2018 sa cítil dobre, fixáciu
ortézou už nevydržal a vymenil ju za krčný golier na mieru vyhotovený z termoplastu. Staral sa o seba
sámaokremnákupov,ktorémuzaobstarávalpriateľ,bolsebestačnýasámsidávalajinjekcie.Občasmu
pomáhala s domácnosťou dospievajúca dcéra. V čase vzniku ublíženia na zdraví, nebol zdravotný stav

poškodenéhocelkomoptimálnyalíšilsaodnormálu,predovšetkým,tzv.Krabbehochorobou,následkom
ktorej je nenádorové hromadenie tukového tkaniva v miestach, kde normálne nie je a ktorá sa prejavuje
svalovouslabosťouadeformáciamikončatín.Okremtohobolžalobcavčasenehodyliečenýprechorobu
vysokého krvného tlaku a depresívny syndróm. Podľa záverov znaleckého posudku č. 90/2018 žalobca
pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu druhého krčného stavca s posunom voči prvému krčnému

stavcu, tržnú ranu tváre v oblasti pravého líca, iné zranenia neboli dokumentované. Znalec uviedol, že
pre zranenia, ktoré boli preukázané u žalobcu je celková doba potrebného liečenia cca 3-4 mesiace.
Pracovná nespôsobilosť do väčšiny zamestnaní je potrebná počas akútneho štádia a pri operačnom
riešení cca 3 mesiace, avšak pri neoperačnom – konzervatívnom liečení je doba liečenia cca 4 mesiace
a viac. Znalec konštatoval, že s vysokým stupňom pravdepodobnosti u žalobcu zranenia nezanechajú

trvalé následky, v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. a prípadné trvalé následky (obmedzenie pohyblivosti
krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a
teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého. Znalecký posudok č. 90/2018 bol vypracovaný na
podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného, konzultácie s poškodeným a ošetrujúcimi lekármi.

28. Z lekárskeho posudku o invalidite z 15.7.2019 bolo zistené, že žalobca od roku 1989 poberal
čiastočný invalidný dôchodok. Je v starostlivosti ortopéda po luxačnej zlomenine druhého krčného
stavca s trvalými následkami. Sledovaný je pre Morbus Krabbe od detstva, jedná sa o vrodenú
svalovú hypopláziu s progresiou a výrazným obmedzením mobility, stav je trvalý a neliečiteľný. Prišlo
k zhoršeniu zdravotného stavu, jednak na základe danej diagnózy, aj v zmysle následkov po úraze

krčnej chrbtice, už nespĺňa podmienky kritériá čiastočnej invalidity, ale spĺňa kritériá invalidity, zmena od
18.4.2019. Rozhodujúce zdravotné postihnutie – choroby pohybového systému, choroby svalov, svalové
myelopatie, stredne závažné poruchy – 65 % (choroba Morbus Krabbe – vrodená svalová hypoplázia);
iné zdravotné postihnutie – ostatné diagnózy – zvýšenie percentuálnej miery o 10 % (úraz – zlomenina
chrbtice stavca C2). Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa zák. č. 461/2003 Z.z., je po

navýšení 75% od 18.4.2019. Zdravotný stav je trvalý a neliečiteľný s tendenciou k zhoršovaniu, kontrola
je nepotrebná. Invalidita vznikla v dôsledku choroby.

29. Z oznámenia sociálnej poisťovne z 3.4.2024 vyplýva, že žalobca bol poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku od 12.4.1989 v sume 555,- Sk mesačne. Od 18.4.2019 mu vznikol nárok

na invalidný dôchodok v sume 236,20 eura mesačne, ktorý bol následne pravidelne zvyšovaný.
Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku z 18.4.2019 bolo zaslané do vlastných rúk a doručené
žalobcovi dňa 8.8.2019.

30. Podľa zmluvy o zmluve budúcej /prísľub práce/ uzavretej dňa 8.1.2018 medzi spoločnosťou SUSS

support s.r.o., so sídlom Vinohradská 939/39, Vinohrady, 120 00 Praha 2, IČ: 290 21 022 (ako budúcim
zamestnávateľom) a žalobcom (ako budúcim zamestnancom), sa spoločnosť SUSS support, s.r.o. ako
budúci zamestnávateľ zaviazala, že do 30 dní od výzvy žalobcu ako budúceho zamestnanca na plnenie
podľa tejto zmluvy, uzavrie so žalobcom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude uzavretie hlavného
pracovného pomeru v zaradení „obchodník/konzultant pre trh v SR“ s miestom výkonu práce Bratislava,

Slovensko. Mzdové zaradenie bude upravené v rámci mzdového listu na čiastku 900 eur mesačne
brutto, a bude navýšené o osobné ohodnotenie vzhľadom k dosiahnutým pracovným výsledkom. Budúci
zamestnávateľ tiež upozornil žalobcu, že ak nedôjde k výzve k plneniu podľa tejto zmluvy v lehote 90 dníod jej uzavretia, potom záväzok budúceho zamestnávateľa dojednaný podľa tejto zmluvy bez ďalšieho
zaniká (por. § 1788 odst. 1 občánskeho zákoníku v platnom znení).

31. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu bolo vykonané dňa 23.6.2022 I. J. K.,
bolo stanovené podľa položky 304c – poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice na 200 bodov, so
zdôvodnením stredne ťažké obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice.

32. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie

jeho spoločenského uplatnenia.

34. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

35. Podľa § 446 OZ, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza
peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu
podľa osobitných predpisov.

36. Podľa § 447 OZ, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený
dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej
neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných

predpisov.

37. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na subjektívnom
zodpovednostnom princípe, pričom zavinenie sa prezumuje (§ 420 OZ). Predpokladom vzniku
všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420

Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom (právnym poriadkom), ďalej vznik škody - ujmy na zdraví na strane poškodeného (žalobcu),
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, a prezumované zavinenie.
Poškodený (tu žalobca) musí preukázať porušenie právnej povinnosti, ďalej existenciu škodlivého
následku na strane poškodeného, a existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a

vzniknutým škodlivým následkom na strane poškodeného. Vyššie uvedené predpoklady (porušenie
právnej povinnosti, existencia škody a kauzálny nexus) majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno
ich preukázania leží na poškodenom. Škodca ako subjekt zodpovednosti musí preukázať, že vzniknutú
škodu nezavinil (musí sa vyviniť, čiže exkulpovať), a to ani z tzv. ľahkej, nevedomej nedbanlivosti.

38. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Porušenie zdravia nie je
samo osebe (na rozdiel od poškodenia majetku) dôvodom vzniku škody, resp. samo nie je škodou,
ktorá by sa nahradzovala alebo za ktorú by sa malo poskytnúť zadosťučinenie, ale len vtedy, ak je
spojené so spôsobením bolesti, so sťažením spoločenského uplatnenia alebo s majetkovou škodou.

Príčinná súvislosť je síce objektívnym predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ale nemožno ju
celkom abstrahovať od subjektívnej stránky škodcu, t. j. od jeho zavinenia. Bolo by v rozpore so zásadou
slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho konanie
je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamou) príčinou vzniku škody, pričom takýto následok
nebolo možné za normálnych okolností predvídať ani očakávať.

39. Skúmanie príčinnej súvislosti je vždy spojené s hľadaním javu, ktorý škodu spôsobil. Všeobecne
však platí, že ak existuje vo vzťahu ku škode niekoľko relevantných príčin, je potrebné zistiť a vyhodnotiť
ich vplyv a odstupňovanie (gradáciu) vo vzťahu k následku (škode). Otázka príčinnej súvislosti medziurčitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je skutkovou otázkou; súd zisťuje jej existenciu.
Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou ako
príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu

má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú sa
požaduje náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť (rozsudok NS ČR z 27.8.2008, sp. zn.
32 Cdo 2749/2007).

40. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda
ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť
protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý následok
nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o podstatnú príčinu. Ak je príčin viac, pôsobia z

časového hľadiska buď súbežne, alebo následne bez toho, aby sa časovo prekrývali; v takom prípade je
pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov
bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok
inú príčinu a tá postupne prípadne ďalšie príčiny), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno odôvodnene
vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá

príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak do deja vstupuje iná, od konania
škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre vznik škody. Príčinná súvislosť je prerušená aj
v prípadoch, keď je bezprostrednou príčinou škody skutočnosť, ktorá je už sama následkom, za ktorý
škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu (R 7/1979).

41. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta

účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na
sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

42. Predmetom konania sú tri samostatné nároky na náhradu škody uplatnené žalobcom ako
poškodeným, a to nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náhradu straty na
zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti, a nárok na náhradu straty na zárobku pri invalidite.

43. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou za nemajetkovú ujmu spočívajúcu
v tom, že došlo k vyradeniu, resp. oproti minulosti k menej intenzívnemu zapojeniu poškodeného
do spoločenského, osobného rodinného a pracovného života a jeho závislosti na pomoci od okolia;
je teda kompenzáciou za „pokazený život“. V súdenej veci žalobca preukázal protiprávne konanie
žalovanej, ako aj ujmu na zdraví v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia – poúrazové obmedzenie

hybnosti krčnej chrbtice v zmysle bodového hodnotenia zo dňa 23.6.2022, avšak nepreukázaná zostala
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaní žalovanej a vznikom sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu. Ako totiž vyplynulo zo znaleckého posudku č. 90/2018, zranenia žalobcu s vysokým stupňom
pravdepodobnosti u žalobcu zranenia nezanechajú trvalé následky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.
a prípadné trvalé následky (obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím

obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého.
Žalobca vzhľadom na námietky žalovanej ohľadom absencie príčinnej súvislosti v konaní tvrdil, že
príčinná súvislosť je zjavná, pretože nebyť dopravnej nehody spôsobenej žalovanou, neutrpel by
zranenia, na základe ktorých bol uznaný trvale invalidným. K odmietnutiu operácie uviedol (pred súdom
prvej inštancie), že jeho rozhodnutie bolo podložené lekárskym konzíliom, absolvovanie operácie by

znamenalo príliš vysoké riziko úmrtia alebo trvalých následkov v podobe paraplégie. Skutočnosť, že
riziko nepodstúpiť operáciu bolo správne, chcel žalobca preukázať aj výsluchom odborníka – A. I. I.
C., A.. V ďalšom priebehu konania však žalobca nemal návrhy na doplnenie dokazovania, a to ani na
odvolacom pojednávaní, pričom odvolací súd v rámci postupu v zmysle § 181 ods. 2 v spojení s §378 ods. 1 CSP jasne uviedol, že spornou skutočnosťou je o.i. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovanej, ktorým spôsobila dopravnú nehodu a vznikom škody na zdraví žalobcu spočívajúcej
v sťažení spoločenského uplatnenia, a rovnako tak príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním

žalovanej, ktorým spôsobila dopravnú nehodu a stratou na zárobku žalobcu jednak počas pracovnej
neschopnosti, a jednak pri invalidite, pretože absencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
žalovanej a sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu, ako aj stratou na zárobku žalobcu, bola
žalovanou opakovane v konaní namietaná. Súčasne odvolací súd uviedol, že sa bude zaoberať otázkou
naplnenia všetkých predpokladov vzniku nároku na náhrady škody na zdraví žalobcu (t.j. protiprávne

konanie, škoda na zdraví/strata na zárobku, príčinná súvislosť, zavinenie), a to jednak pokiaľ ide o
nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, a jednak pokiaľ ide o nárok na náhradu
straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a pri invalidite a vec bude právne posudzovať podľa
§ 420 OZ. Súd ale nemôže stranám poskytovať návod, čo by mali alebo mohli vykonať, resp. aké
dôkazy by mali navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení, inak by tým porušil princíp rovnosti sporových
strán (Čl. 6 CSP), ako aj princíp kontradiktórnosti (Čl. 9 CSP). Pokiaľ teda odvolací súd označil ako

spornú otázku príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej, ktorým spôsobila dopravnú
nehodu a vznikom škody na zdraví žalobcu spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, pričom
žalobca v tejto súvislosti nepredniesol žiadne návrhy na zopakovanie, resp. doplnenie dokazovania
v tomto smere, bolo potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého prípadné
trvalé následky (obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého

operačného spôsobu riešenia zranení. Zároveň možno mať i dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení
žalobcu, že jeho rozhodnutie o odmietnutí operácie bolo podložené lekárskym konzíliom, keď naopak
znalec v znaleckom posudku výslovne uviedol, že po konziliárnom vyšetrení bol pacient prijatý na I.
Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia zlomeniny,
absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli zistené

zdravotné kontraindikácie plánovanej operácie, ale žalobca s plánovanou operáciou nesúhlasil. Práve
rozhodnutie žalobcu o odmietnutí štandardného operačného riešenia zlomeniny stavca krčnej chrbtice,
bolo tou skutočnosťou, ktorá spôsobila prerušenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
žalovanej, ktorým spôsobila žalobcovi ujmu na zdraví (zlomeninu stavca krčnej chrbtice) a sťažením
spoločenského uplatnenia žalobcu (obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice). V posudzovanej veci teda

priamym dôsledkom dopravnej nehody spôsobenej žalovanou bolo poškodenie zdravia žalobcu, a to
zlomenina krčného stavca a tržná rana tváre, avšak žalobca v súdenej veci nepreukázal, že jeho
rozhodnutie o odmietnutí operačného zákroku bolo skutočne objektívne odôvodnené poznatkami
lekárskej vedy, pričom závery znalca svedčia o opaku. V danom prípade tak absentuje príčinná súvislosť
medzi konaním žalovanej (ako škodcu) a vzniknutou škodou na zdraví žalobcu v podobe sťaženia

spoločenského uplatnenia, pretože do tohto deja vstúpilo rozhodnutie žalobcu (ako poškodeného)
o odmietnutí vykonania štandardného operačného zákroku, ako iná, od konania žalovanej ako
škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca pre vznik škody na zdraví žalobcu v podobe
sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade tak sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu
predstavuje nepriamu škodu, pretože kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a

vznikom škody bola prerušená. Za nepriamu škodu považovať aj škodu, ktorá vznikla z dôvodu,
že jedinou príčinou, ktorá škodu spôsobila, nie je len škodlivá skutočnosť, ale k tejto príčine môže
pristúpiť aj náhoda alebo iná okolnosť, ktorá okrem samotnej škodlivej skutočnosti zapríčiní vznik škody.
Judikatúra i doktrína presadzuje názor, že za súčasného právneho stavu prislúcha poškodenému nárok
na náhradu škody len v prípade priamej škody a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Z tohto dôvodu

bolo potom právne bezvýznamným, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti so sťažením
spoločenského uplatnenia došlo dňa 18.4.2019, a teda by si žalobca uplatnil nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v rámci subjektívnej premlčacej doby (dňa 1.3.2021), pretože za
túto škodu žalovaná pre absenciu príčinnej súvislosti nezodpovedá.

44. Nemožno súhlasiť so žalobcom ani v tom, že nebyť dopravnej nehody spôsobenej žalovanou,
neutrpel by zranenia, na základe ktorých bol uznaný trvale invalidným. Zo zisteného skutkového stavu
jednoznačne vyplýva, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku choroby (65 %) – vrodená neliečiteľná
choroba žalobcu Morbus Krabbe, pričom v dôsledku úrazu (zlomenina stavca C2) došlo len k navýšeniu
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Pri tomto navýšení však

opätovne platí vyššie uvedené zdôvodnenie, že za tieto poúrazové následky žalovaná nezodpovedá.
Z týchto dôvodov bol potom vecne správny výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu v časti
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.45. Ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, náhradou za stratu na
zárobku (§ 447 Občianskeho zákonníka) sa nenahrádzajú samotná strata či zníženie pracovnej
spôsobilosti, ale majetková ujma, ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou (znížením) pracovnej

spôsobilosti následkom ujmy na zdraví prichádza poškodený úplne alebo čiastočne o zárobok, ktorý
by dosiahol, nebyť poškodenia zdravia. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodenému vzniká (z hľadiska príčinnej súvislosti) len vtedy, ak nie je schopný pre
svoje zdravotné postihnutie, za ktoré škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu (prácu rovnakého
druhu) a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, príp. keby bol uznaný invalidným alebo čiastočne

invalidným (Rc 65/2003). Ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka predpokladá, že poškodený mal
v dobe vzniku škody na zdraví príjem, z ktorého sa náhrada podľa tohto ustanovenia vypočíta. Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má poškodený na tento druh náhrady nárok aj v tom
prípade, ak v čase vzniku škody takýto príjem nemal (R 29/2004). Občianskoprávny nárok na náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa premlčuje ako celok,
nie iba nároky na jednotlivé mesačne opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme

peňažného dôchodku (Rc 36/2007).

46. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom uplatnený nárok, a to náhradu za stratu na zárobku pri invalidite
(§ 447 OZ), v súlade s vyššie uvedeným odôvodnením, žalobca sa nestal invalidným v dôsledku
úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou, ale jeho invalidita vznikla v dôsledku

jeho vrodenej neliečiteľnej choroby. I v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovanej a strate na zárobku žalobcu pri invalidite, pretože ani za poúrazové obmedzenie
hybnosti krčnej chrbtice, na základe čoho bol zvýšený pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10 %, žalovaná nezodpovedá. Preto nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok na náhradu
straty na zárobku pri invalidite priznať, i keď premlčaný by nebol.

47. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku na náhradu straty na zárobku žalovanou,
odvolací súd uvádza, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (§ 447 Občianskeho zákonníka) začína
plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením

a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku/ čiastočného
invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa
premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho
vyplývajúce,poskytovanévoformedôchodku(tzv.renty).Tentonárokmožnouplatniťžalobounasúdeaž
potom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený

sa o ňom dozvedel (Rc 36/2007). Právna otázka premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite bola ustálená súdnou praxou dovolacieho súdu (R
28/1980, 4 MCdo 13/2013, 8Cdo/48/2019). V danom prípade bolo rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku doručené žalobcovi dňa 8.8.2019, teda premlčacia doba na uplatnenie nároku na stratu na
zárobku pri invalidite (§ 447 OZ) plynula od 9.8.2019 a uplynula by dňa 9.8.2021, teda tento nárok

žalobcu (v prípade, ak by bola splnená podmienka príčinnej súvislosti) by premlčaný nebol, pretože
žaloba bola podaná na súde dňa 1.3.2021.

48. Zároveň však niet pochýb o tom, že v dôsledku ujmy na zdraví, za ktorú žalovaná zodpovedá
(zlomenina 2. stavca krčnej chrbtice a tržná rana tváre), žalobca nemohol vykonávať zárobkovú činnosť

abolpráceneschopný.Práceneschopnosťžalobcuvyplývalaizoznaleckéhoposudkuč.90/2018atrvala
od 1.3.2018, ako aj v čase vypracovania posudku dňa 18.4.2018. V čase vzniku ujmy na zdraví nemal
žalobca žiadny príjem, živnosť ukončil k 28.2.2018 a sám žalobca tvrdil, že chcel do novej práce
nastúpiť od 1.4.2018, preto aj ukončil svoju živnosť. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 90/2018,
priemerná a primeraná doba liečenia zranení, ktoré následkom dopravnej nehody utrpel (zlomenina 2

krčného stavca a tržná rana tváre) bola v rozsahu 3 – 4 mesiace, pričom dlhšia doba liečenia opäť
súvisí s odmietnutím štandardného operačného zákroku. Odvolací súd má tak za to, že pokiaľ ide
o primeranú a priemernú dobu liečenia 4 mesiace zranení žalobcu, za ktoré žalovaná zodpovedá, v tejto
časti sú splnené podmienky pre náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ).
V tomto rozsahu už z pôsobenia prvotnej príčiny (dopravnej nehody) možno odôvodnene vyvodiť vecnú

súvislosť so vznikom škodlivého následku – straty na zárobku počas primeraného liečenia v trvaní 4
mesiace od vzniku ujmy na zdraví žalobcu následkom dopravnej nehody. Pokiaľ však ide o ďalšie trvanie
pracovnej neschopnosti žalobcu (podľa jeho nesporných tvrdení do 18.4.2019), žalobca nepreukázal,
že odmietnutie operačného zákroku bolo skutočne odôvodnené ním tvrdeným vysokým rizikom úmrtiaalebo trvalých následkov, a teda nepreukázal, že nedošlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
prvotnou príčinou (dopravnou nehodou) a jeho pracovnou neschopnosťou presahujúcou 4 mesiace.
Preto mu náhradu straty na zárobku za ďalšie obdobie trvania pracovnej neschopnosti (nad 4 mesiace)

nebolo možné priznať.

49. Pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
(§ 446 OZ) poškodený sa dozvie o konkrétnej výške spravidla až pri výplate poslednej dávky náhrady
príjmu alebo poslednej dávky nemocenského poistenia. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že od 1.3.2018 do

17.4.2019 mal príjem len čiastočný invalidný dôchodok vyplácaný v súvislosti s jeho vrodenou chorobou,
tedanemalnárokaninanáhradupríjmuaninanemocenské(opakvkonanítvrdenýnebol).Od18.4.2019
mubolvyplácanýinvalidnýdôchodokvovýške236,20eura.Vzhľadomnažalovanouvznesenúnámietku
premlčania, odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti(§446OZ)premlčanýnieje,pretožetentonároksižalobcamoholžalobcuprvýkrátuplatniť
dňa 18.4.2019 a premlčacia doba by uplynula dňa 18.4.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa

1.3.2021.

50. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, za odškodniteľnú stratu na zárobku žalobcu, za ktorú žalovaná
zodpovedá, možno považovať primeranú a priemernú dobu liečenia zranení žalobcu v trvaní 4 mesiace
(od 1.3.2018 do 1.7.2018) v zmysle záverov znaleckého posudku č. 90/2018. Pokiaľ však žalobca žiadal

priznať náhradu straty na zárobku od 1.4.2018, potom mu odvolací súd v zmysle jeho žalobnej žiadosti
s ohľadom na viazanosť žalobným petitom (§ 216 CSP) mohol priznať náhradu straty na zárobku za
3 mesiace, t.j. od 1.4.2018 do 1.7.2018. Žalobca si uplatnil náhradu straty na zárobku počas trvania
práceneschopnosti ako súčet rozdielu medzi príjmom, ktorý mal mať zo zamestnania za obdobie od
1.4.2018 do 17.4.2019 (8.966,57 eura; 12 x 713,52 eura + alikvotná časť za mesiac apríl 404,33 eura)

a príjmom z čiastočného invalidného dôchodku (2.500,77 eura; 12 x 199 eur + alikvotná časť za mesiac
apríl 112,77 eura); spolu v sume 6.465,80 eura. Následne po čiastočnom späťvzatí žaloby na odvolacom
pojednávaní dňa 28.10.2025 si teda žalobca v zmysle žaloby uplatňoval náhradu straty na zárobku
počas trvania práceneschopnosti ako súčet rozdielu medzi príjmom, ktorý mal mať zo zamestnania za
obdobie od 1.4.2018 do 17.4.2019 (8.036,52 eura; 12 x 692,21 eura + alikvotná časť za mesiac apríl

392,25 eura) a príjmom z čiastočného invalidného dôchodku (2.500,77 eura; 12 x 199 eur + alikvotná
časť za mesiac apríl 112,77 eura); spolu v sume 5.928 eur.

51. Napriek skutočnosti, že žalobca v čase vzniku škody na zdraví nebol zamestnaný a nedosahoval ani
žiadny príjem (živnosť ukončil dňa 28.2.2018), ustálená judikatúra už uznala odškodniteľnosť straty na

zárobku aj v prípade, keď poškodený v čase úrazu nepracoval, ale preukázateľne mal do zamestnania
nastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak nestalo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej
republiky sp. zn. 1 Cz 47/88). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví teda nie je nárok
na náhradu za stratu na zárobku podmienený trvaním zárobkovej činnosti poškodeného v čase škodovej
udalosti (úrazu); vychádza sa z možnosti poskytnúť náhradu aj vo vzťahu k zárobkovej činnosti, ktorá je

v okamihu škodovej udalosti len predpokladaná a ktorej výkon by začal neskôr, nebyť škodovej udalosti
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 85/2003 z 29. júla 2004). Chýbajúca
zárobková činnosť potom vo väzbe na podmienky vzniku povinného nemocenského poistenia môže
mať za následok, že poškodený v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vyvolanej poškodením zdravia
nemá nárok ani na náhradu mzdy, ani na nemocenské, a tak ani na náhradu straty na zárobku (por.

nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10.10.2018).

52. Pri stanovení výšky náhrady odvolací súd preto s prihliadnutím na vyššie uvedené judikatórne závery
vychádzal zo zmluvy o budúcej pracovnej zmluve z 8.1.2018 predloženej žalobcom, keď touto bolo
dostatočne preukázané, že v prípade ak by žalobca do 90 dní od 8.1.2018 vyzval spol. SUSS support,

s.r.o. (ako budúceho zamestnávateľa) k plneniu podľa zmluvy, došlo by k uzavretiu pracovnej zmluvy
s týmto zamestnávateľom so mzdou 900 eur brutto. Skutočnosť, že žalobca mal záujem urobiť výzvu
v zmysle predmetnej zmluvy možno vyvodiť aj zo správania žalobcu pred vznikom ujmy na zdraví,
keď k 28.2.2018 ukončil svoju živnosť. Žalobca s poukazom na predloženú zmluvu o budúcej zmluve
tvrdil, že jeho čistý príjem z tohto zamestnania by predstavoval 713,52 eura, ktorú výšku žalovaná

nerozporovala.Následnenaodvolacompojednávanídňa28.10.2025sámžalobcatútosumučistejmzdy
upravil, resp. zobral čiastočne späť a žiadal vychádzať z čistého príjmu, ktorý by dosiahol u budúceho
zamestnávateľa vo výške 692,21 eura. Keďže zo strany žalovanej nebola táto suma čistého príjmu
spochybnená, odvolací súd vychádzal z čistého príjmu žalobcu vo výške 692,21 eura a uložil žalovanejzaplatiť žalobcovi náhradu straty na zárobku za 3 mesiace v celkovej výške 2.076,63 eura, a to 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nebolo pritom dôvodné znižovať príjem žalobcu, ktorý by dosiahol na
základe pracovného pomeru u zamestnávateľa SUSS support, s.r.o. (692,21 eura mesačne) o príjem

z čiastočného invalidného dôchodku (199 eur mesačne), pretože tento nebol žalobcovi vyplácaný
v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná, ale bol mu
vyplácaný v súvislosti s jeho vrodenou chorobou. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca počas
doby pracovnej neschopnosti nepoberal náhradu príjmu ani nemocenské, preto bolo dôvodné priznať
žalobcovi náhradu straty na zárobku v plnej výške čistého príjmu, ktorý by mu bol vyplatený z budúceho

zamestnania, avšak pracovná zmluva s budúcim zamestnávateľom nebola uzavretá, a ani pracovný
pomer nevznikol práve v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri škodovej udalosti zavinenej žalovanou.

53. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd (vo výroku II.) rozsudok súdu prvej inštancie (v časti,
v ktorej na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nebol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a konanie v tejto časti zastavené) čiastočne zmenil podľa § 388

CSP v časti zamietnutia žaloby na náhradu za stratu na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,63 eura a vo zvyšku zamietnutia žaloby
rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho), s použitím § 262 ods. 1

CSP v zmysle § 396 ods. 2 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP,
a to aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2023 z 25.5.2023 (publikovaný
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 36/2023), podľa ktorého
rozhodnutie o náhrade trov konania v civilnom spore, v ktorom si sťažovateľka uplatnila viacero nárokov
na náhradu škody ako následku dopravnej nehody, ktoré vychádza z toho, že pomer jej úspechu v spore

treba vyjadriť priemerom pomerov úspechu pri jednotlivých čiastkových nárokoch na náhradu škody, je
zjavný právny omyl, ktorý zakladá porušenie ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru. Rovnako mylný je i právny názor, podľa ktorého sa o náhrade trov konania má rozhodnúť
samostatnými výrokmi o náhrade trov konania vo vzťahu k jednotlivým nárokom na náhradu škody.
Ustanovenia § 255 a § 256 Civilného sporového poriadku neobsahujú žiadne prvky, z ktorých by bolo

možné vyvodiť, že pluralita rôznych nárokov na náhradu škody uplatnených jednou žalobou by mala byť
hľadiskomrozhodovaniaonáhradetrovkonania.Obeustanoveniapoužívajúvovzťahukhmotnoprávnej
úprave celkom indiferentné pojmy vec, konanie a pomer úspechu. Čo bolo vecou strán a čoho sa -
namietanékonanietýkalo,bolourčenévžalobeuplatnenompeňažnomnároku.Prirozhodnutíonáhrade
trovkonaniatrebalenposúdiťrozsah,vktoromboložalobevyhovenéavktorombolažalobazamietnutá.

55. Odvolací súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že žalobca si
podanou žalobou uplatnil 4 nároky, a to bolestné (nevyčíslené), sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 5.724 eur, stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 6.465,80 eura (od 1.4.2018
do 17.4.2019), stratu na zárobku pri invalidite vo výške 10.706,88 eura za obdobie od 18.4.2019 do

28.2.2021 a následne vo výške 477,32 eura počnúc mesiacom marec 2021 vždy k 15. dňu príslušného
mesiaca. Uplatnený nárok na zaplatenie bolestného žalobca v konaní nevyčíslil, v podaní zo 6.6.2022
uviedol, že bolestné nebolo vyplatené v celom rozsahu, pretože znalec v posudku opomenul zlomeninu
stavca čapovec axis a toto bude predmetom nového znaleckého posudku, ktorý žalobca predloží.
Následne na pojednávaní dňa 27.4.2023 (č.l. 178) zobral žalobca žalobu v časti bolestného v celom

rozsahu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Na odvolacom pojednávaní dňa 28.10.2025 zobral
žalobca čiastočne späť žalobu aj v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo výške 21,31 eura
mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady
straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura.

56. Žalobca teda podanou žalobou žiadal zaplatiť vyčíslenú sumu 50.082,61 eura, t.j. sumu 22.896,68
eura (5.724 eur + 17.172,68 eura) + sumu 27.185,93 eura (vyčíslenú ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu /25.11.2025/, t.j. 477,32 eura x 56 mesiacov + 456,01 eura). V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu
späťdňa28.10.2025naodvolacompojednávaní/t.j.včastiozaplateniestratynazárobkuvovýške21,31
eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie

náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura/, došlo
k späťvzatiu žaloby bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej. V zásade potom platí, že
žalobcazavinilčiastočnézastaveniekonania,takžemázodpovedaťzatrovyzastavenéhokonaniapodľa
§ 256 ods. 1 CSP, a teda náhrada trov konania musí byť v tejto časti priznaná žalovanej. Kritériumprocesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania

je nárokom vyplývajúcimi nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo
nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín
zavinenie nemožno interpretovať - čo zodpovedá ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu, a teda aj jej prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí návrhu (por. nález Ústavného súdu SR I. ÚS/196/09, rozhodnutie Najvyššieho
súduSRsp.zn.7MCdo4/2010).Zároveňplatí,žektozavinilčiastočnézastaveniekonania,malohľadom
tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej
strane sporu. Aj v týchto prípadoch treba teda postupovať analogicky k § 255 ods. 2 CSP a porovnať
navzájom pomer časti konania, za ktorej trovy zodpovedá jedna strana na princípe zavinenia, a časti

konania, za ktorej trovy zodpovedá druhá strana na zásade úspechu.

57. Žalobca mal v konaní úspech len v časti o zaplatenie sumy 2.076,63 eura, v ktorej odvolací súd
žalobe v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vyhovel. Čistý úspech
žalovanej je v rozsahu 91,70 % (hrubý úspech žalovanej 95,85 % - hrubý úspech žalobcu 4,15 %),

avšak bez zohľadnenia uplatneného nároku na náhradu bolestného, ktorý zobral žalobca späť bez jeho
vyčíslenia. Odvolací súd preto priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti
o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku v rozsahu
91,70 % (výrok III.).

58. Aj v časti o zaplatenie bolestného platí vyššie uvedené zdôvodnenie, teda žalobca zobral žalobu
v časti bolestného späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, preto sa úspech aj v tejto
časti pričítal žalovanej. Keďže však žalobca bolestné v priebehu konania nevyčíslil, nemohol odvolací
súd pri rozhodovaní o nároku trov konania v tejto časti vychádzať z nálezu Ústavného súdu III. ÚS
115/2023, a preto v časti o zaplatenie bolestného priznal žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti (výrok IV.).

59. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).