Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 4, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227389
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6123227389.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/59/2024

– 2 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
ALTHEA s.r.o., IČO: 36 749 991, so sídlom Bystrická 54, 966 81 Žarnovica, zastúpený Advokátska
kancelária Krnáč s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. C. XXX, XXX XX A. A., zastúpená Advokátska
kancelária Líška & Partners s.r.o., IČO: 47 235 926, so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom,

o zaplatenie 35.305,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

28C/59/2024
– 2 –

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 900,- Eur.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 175,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 1.075,- Eur od 01.09.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 98,5 %.

o d ô v o d n e n i e :

28C/59/2024
– 14 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa
27.01.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 35.305,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 35.305,- Eur od 01.09.2021 do zaplatenia.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca prevádzkuje lekáreň. Žalovaná je bývalá zamestnankyňa žalobcu
na pozícii sanitárka. Žalovaná si neoprávnene a bez súhlasu žalobcu v nepravidelných intervaloch
(zväčša dva krát denne – ráno pred otvorením lekárne a na konci pracovného dňa, kedy mala vykonávať

sanitáciu priestorov lekárne), vyberala finančné prostriedky z dvoch zásuviek registračných pokladní
spolu v celkovej výške 35.305,- Eur. Jedná sa o finančné prostriedky absentujúce v pokladniach.
Konkrétne za rok 2017 v pokladniach chýbalo 50,- Eur, za rok 2018 chýbalo 16.280,- Eur, za rok
2019 chýbalo 16.925,- Eur a za obdobie január-február 2020 chýbalo 2.050,- Eur. Protiprávne konaniežalovanej bolo v čase podania žaloby predmetom trestného konania. Predžalobnou výzvou zo dňa
17.08.2021, ktorá bola žalovanej doručená dňa 24.08.2021, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
sumy 35.305,- Eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Od 01.09.2021 sa teda žalovaná dostala

do omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 31Up/219/2023 zo dňa
20.02.2023. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola

následne dňa 11.04.2023 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3.1. Žalovaná v odpore poprela, že by neoprávnene a bez súhlasu žalobcu vyberala finančné prostriedky
z 2 zásuviek registračných pokladní a tým získala majetkový prospech. Žalobca na ňu vo februári 2020
podalajtrestnéoznámenie.Bolazamestnanáužalobcuodroku2009do26.02.2020napozíciisanitárka.
Okrem sanitárskych vecí vykonávala na príkaz zamestnávateľa aj iné práce, a to otváranie vchodových

dvier celého zdravotného strediska, vykonávala prepočítanie počiatočného stavu v pokladni, kde
priebežne dosypávala mince, ale aj dopĺňala bankovky, aby bolo na vydávanie, čo sa vždy značilo na
lístky, ktoré boli v pokladniach. Ak nebol v pokladniach dostatok drobných na vydávanie, tak chodievala
rozmieňať do stánku. Kupovala tam aj noviny, chodievala opravovať recepty k sestričkám, chystala
obedy, chodievala na nákupy, kupovala čistiace potreby, ako aj tovar v papiernictve, chodila prefocovať,

kupovať kvety, minerálku, kávu a pod. Keď mala ísť rozmieňať peniaze alebo na príkaz zamestnávateľa
niečo kúpiť, tak nepoužívala vlastné peniaze, ale vždy jej zamestnávateľ povedal, že si má vybrať
peniaze z pokladne. Takisto sa stávalo, že z pokladne vydávala zákazníkom peniaze alebo ju poslali, aby
peniazmi z pokladne vyplatila kuriéra a pod. Takto to fungovalo počas celého obdobia jej zamestnania,
pričom nie len ona, ale aj iné osoby manipulovali s pokladňami. Žiadne peniaze z pokladní neukradla.

3.2. Poprela hodnovernosť a relevantnosť sumáru finančných prostriedkov za roky 2017 až 2020, ktoré
si vyhotovil samotný žalobca. Nejedná sa o žiadny účtovný ani daňový doklad. Z opatrnosti tiež vzniesla
námietku premlčania.

4.1. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že

vykonávala aj iné práce, než ktoré jej vyplývali z pracovnej zmluvy ako sanitárke. Žalovaná nemala
oprávnenienakladaťspeniazmizpokladnežalobcu.Žalobcaakojejzamestnávateľjenikdynedalžiadny
príkaz, žiadne oprávnenie, aby disponovala s peniazmi z pokladne. Uvedené jej nevyplýva ani z jej
pracovného postavenia, nakoľko pracovala u žalobcu ako sanitárka (upratovačka).
4.2. Dňa 26.02.2020 D. E. F. a G. H. F. na kamerovom zázname z lekárne žalobcu videli ako

žalovaná otvorila registračnú pokladňu a vybrala odtiaľ bankovku a zobrala si ju, pričom k takémuto
konaniu nemala žiadny dôvod ani oprávnenie. Následne preverením kamerových záznamov spätne
zistili, že zo strany žalovanej nešlo o ojedinelé neoprávnené vybratie hotovosti z registračnej pokladne
žalobcu, ale o opakované výbery hotovosti z registračných pokladníc žalobcu. V uvedený deň zároveň
žalobca podal trestné oznámenie pre krádež na Obvodné oddelenie PZ Žarnovica. Deň 26.02.2020

bol zároveň posledným pracovným dňom žalovanej na pracovisku žalobcu. Vzhľadom na závažné
porušenie pracovnej disciplíny žalobca zaslal žalovanej ako svojej zamestnankyni Okamžité skončenie
jej pracovného pomeru zo dňa 26.02.2020, ktoré si žalovaná prevzala dňa 10.03.2020. Odo dňa
skončenia pracovného pomeru žalovanej u žalobcu nedochádzalo k takmer každodennému manku na
registračných pokladniach, ktoré si žalobca roky nevedel vysvetliť.

4.3. Žalobca si ako poškodený uplatnil škodu, ktorá mu konaním žalovanej vznikla už v prípravnom
konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, čím sa zastavilo plynutie premlčacej doby.
4.4. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. 4T/34/2022 zo dňa 26.09.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07.12.2023 uznal žalovanú za vinnú, že u žalobcu, kde pracovala ako sanitárka,
z registračných pokladní odcudzila bankovky a mince, čím spôsobila žalobcovi škodu odcudzením

finančnej hotovosti vo výške minimálne 900,- Eur, čím spáchala prečin krádeže.
4.5. Žalobca okrem iného uzatvoril so žalovanou aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti - spoločná
hmotná zodpovednosť, v zmysle ktorej žalovaná prebrala spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok
na zverených hodnotách, ktorými sa na účely tejto dohody rozumejú hotovosť, tovar z lekárne a zásoby
tovaru. Dohodu o hmotnej zodpovednosti mala žalovaná uzatvorenú z dôvodu, že jej žalobca, ktorý

považoval žalovanú za rodinnú známu, absolútne dôveroval a nikdy by si nepomyslel, že by žalovaná
túto jeho dôveru mohla zneužiť vo svoj prospech na neoprávnené vyberanie finančných prostriedkov z
pokladní žalobcu.4.6. Žalovaná mala v rozhodnom žalovanom období nadštandardné úspory v bankových inštitúciách,
ktoré nezodpovedajú jej príjmom. Jej príjem z lekárne bol 500 – 520 Eur a poberá invalidný dôchodok vo
výške 162,- Eur. V období, ktorého sa týka predmet tohto konania, žalovaná na brigády na uhorky alebo

jahody nechodila. Z ekonómkou spracovaných tabuliek porovnávajúcich evidenciu dochádzky žalovanej
s chýbajúcimi sumami v pokladniach vyplýva, že v období kedy žalovaná nebola v práci (dovolenka, PN)
v pokladniach nechýbali žiadne finančné prostriedky.

5. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 08.03.2024, 20.08.2024 a 04.10.2024, na ktorých vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi, prehratím kamerových záznamov, výsluchom strán a svedkov.

6.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že pokiaľ
v priebehu konania uvádzal uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti a ustanovenia Zákonníka práce
o zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, nenavrhovali tým zmenu žaloby
v tom zmysle, že by sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle § 182 Zákonníka práce z titulu schodku

na zverených hodnotách. Dohodu o hmotnej zodpovednosti predložili na ozrejmenie vzťahu medzi
žalobcom, resp. jeho konateľmi a žalovanou, ktorý bol na úrovni dôvery a z tohto dôvodu aj žalobca,
resp. konatelia občasne poverili žalovanú nakladaním s peniazmi v zmysle ich rozmieňania a podobne.
Žalobca si viedol interný zošit na dennej báze ohľadom stavu v pokladniach, ktorý bol registrovaný, teda
koľko finančných prostriedkov by v pokladniach malo byť a porovnával s reálnym stavom. Zisťoval, že

dochádza k manku v pokladniach, pričom svojim zamestnancom dôveroval a dôveroval aj žalovanej.
Až neskôr na základe kamerových záznamov žalobca zistil, že žalovaná vyberala peniaze z pokladní
bez oprávnenia.
6.2. V trestnom konaní žalobca predložil záznamy z dvoch kamerových záznamníkov, zo staršieho a
z novšieho. Novší záznamník zachytával obdobie od 24.01.2020 do 20.02.2020 a záznamy z tohto

záznamníka boli podrobené analýze orgánov činných v trestnom konaní, ako vyplýva z úradného
záznamu na č.l. 129 pripojeného trestného spisu. Starší záznamník zachytával obdobie od 16.01.2020
do 23.01.2020, tento orgánmi činnými v trestnom konaní analyzovaný nebol. K jeho analýze pristúpil iba
samotný žalobca a stiahol z neho len tie časti, kde je vidieť konanie žalovanej, kedy vyberala finančné
prostriedky z pokladní. Žalobca nevylučuje, že takýchto skutkov zo strany žalovanej mohlo byť aj viac

v uvedenom období. Pokiaľ aj z prehratých kamerových záznamov nie je možné úplne presne určiť
koľko bankoviek napríklad žalovaná z pokladne v danom momente vybrala, prípadne v akej nominálnej
hodnote, navrhli, aby súd vychádzal pri rozhodovaní z interných záznamov žalobcu, ktoré si podrobne
evidoval v zošite na dennej báze, pokiaľ sa jedná o chýbajúci stav hotovosti v pokladniach.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach uviedol, že je pravdou, že voči žalovanej ako
obvinenej bolo vedené trestné konanie, ktoré skončilo odsudzujúcim rozsudkom. Toto trestné konanie
bolo vedené pre prečin krádeže so škodou vo výške 900,- Eur, ku náhrade ktorej bola žalovaná v
trestnom konaní zaviazaná. Trestné oznámenie zo strany žalobcu bolo podané 26.02.2020, pričom
už vtedy si žalobca uplatňoval škodu vo výške 35.305,- Eur. Orgány činné v trestnom konaní sa

nestotožnili s tvrdeniami žalobcu a mali za to, že nebola preukázaná takáto výška škody. Tabuľky
vypracované a predložené žalobcom za obdobie rokov 2017-2020, ktoré majú označovať nejaké
chýbajúce prostriedky v pokladniach, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Žalovaná má za to, že žalobca
nepreukázal protiprávnosť jej konania, jej zavinenie ani výšku škody.

8.1. Konateľ žalobcu G. H. F. na pojednávaniach uviedol, že v januári 2020 sa stalo, že jedného dňa ráno
o cca 6:30 hod. prišiel do ich lekárne šofér, ktorý doviezol lieky. Keď odchádzal, došlo ku kolízii s iným
autom. Privolaný policajt si všimol, že na prevádzke sú namontované kamery a oslovil konateľa, že či mu
vie dať z nich kamerový záznam kvôli tejto nehode. Záznam nahral z monitoru do mobilu a následne na
USB kľúč, ktorý poskytol polícii. Následne sa rozhodli vymeniť záznamník za nový. Následne si jedného

dňa pustil záznam zvnútra lekárne a na ňom videl žalovanú, pani I. a laborantku J. ako si kupovali nejaké
veci. Žalovaná platila 50-eurovou bankovkou, z ktorej jej laborantka ešte vydala preplatok. Kúpené veci
si ženy zobrali do šatne. Ten záznam bežal ďalej a konateľ ho pozeral ďalej. Približne o 20-30 sekúnd
neskôr videl ako sa žalovaná vrátila naspäť, otvorila kasu a vytiahla z nej tú svoju 50-eurovú bankovku
a dala si ju do vrecka. Ostal z toho prekvapený, pretože na to nevidel vôbec žiadny dôvod. Následne

spoločne s manželkou D. E. F. pozerali záznamy a našli niekoľko záznamov, na ktorých bolo vidno ako
žalovaná berie peniaze z pokladne. Tieto uložil na USB kľúč a odovzdal ich polícii. Uviedol, že oni sú
povinní robiť dennú uzávierku pokladní každý deň, pri ktorom sa zráta stav hotovosti v kase a porovná
zo záznamom z pokladne. Niekedy im to sedelo, niekedy chýbali 2-3 eurá, ale stávalo sa, že im chýbaliaj veľké peniaze. V kase môžu chýbať peniaze len ak pokladník zle vydá alebo ak niekto z pokladne
kradne. Identifikovali spolu 42 až 46 záznamov, na ktorých vidno, že žalovaná s metlou v ruke otvára
kasu, vyberie z nej peniaze a vopchá si ich do vrecka. Žalovanú pozná od narodenia aj s manželkou

a mali k nej blízky vzťah. Ukradnuté peniaze tvoria sumu cez 35.000,- Eur, ktorú si uplatňovali ako škodu
od začiatku trestného konania. Takáto vysoká suma sa nedá len tak schovať do vrecka, žalovaná tieto
peniaze točila a používala ich pre svoju potrebu. V rokoch 2017–2020 žalovaná vykonávala finančné
operácie nad rámec jej príjmov, napr. opravila strechu v hodnote 10.000 – 11.000 Eur, kúpili so synom
auto. Jej syn pritom nikde nepracoval, študoval na dvoch VŠ. Tiež si kúpili psa, chladničku.

8.2. Žalovaná robila v lekárni okolo 9 rokov. Robila sanitárku a vykonávala aj ostatné práce podľa
pokynov šéfky. On ju občas poslal napr. rozmeniť peniaze, ísť zobrať obed a podobne. Mala prístup
do všetkých priestorov lekárne, nikdy nič nezamykali. Z tohto dôvodu teda konateľ nevidel dôvod, aby
nemala uzavretú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. V lekárni boli aj zásoby, tovar, lieky a podobne.
8.3.Vpokladniachsakaždýdeňrobídennáuzávierka.Ránosapočítapočiatočnýstavfinanciívpokladni
a na konci zmeny sa robí uzávierka, ktorú urobí počítač, teda pokladňa vychrlí „slíž“, v ktorom je uvedený

stav financií, ktoré by v nej mali byť. Niekedy sa stalo, že bol dovezený tovar do lekárne a za tento tovar
sa zaplatilo kuriérovi v hotovosti z pokladne. V takýchto situáciách sa to napísalo na papier a aj toto sa
započítalo na konci zmeny, či to sedelo s konečným stavom v pokladni. Veľakrát sa im stávalo, že tam
bol nakoniec v pokladni väčší schodok a tento museli dorovnávať z vlastných peňazí. Každý deň po tejto
uzávierke písali do zošita stav, ktorý mal byť v pokladni a reálny stav financií v pokladniach. Ekonómka

to následne na začiatku trestného konania z tohto zošita prepísala do tabuliek v počítači. Tento zošit
bol odovzdaný do predmetného trestného konania. V zošite je písaný stav za jednotlivé dni v kase 1
a kase 2, u každej je uvedené, aký mal byť v nej stav hotovosti podľa výstupu z konkrétnej pokladne,
aký bol reálny stav hotovosti, ktorý spočítali a aký bol rozdiel. Podľa názoru konateľa žalobcu pokiaľ
v priebehu rokov 2018 až 2019 a v roku 2020 až do skončenia pracovného pomeru žalovanej vznikol

schodok v pokladniach vo výške 35.305,- Eur, za celý tento schodok, resp. celú túto sumu zodpovedá
žalovaná, ktorá ju zobrala z pokladní. Aj po ukončení pracovného pomeru so žalovanou sa v pokladniach
objavuje niekedy manko, ale jedná sa o sumy vo výške 2-3 eurá. V priebehu rokov 2017-2020 účtovníčka
oznamovala žalobcovi, že v pokladniach chýbajú peniaze niekoľkokrát, vždy len ústne. Pokiaľ aj bola
uzavretá dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pokiaľ konateľ vie, od nikoho v lekárni sa nič

nevymáhalo.Chýbajúceprostriedkyvpokladniachžalobcanemalakozohľadniťvdaňovýchpriznaniach,
majitelia to museli zaplatiť z vlastných prostriedkov.

9. Konateľka žalobcu D. E. F. na pojednávaní uviedla, že so žalovanou ako zamestnankyňou bola veľmi
spokojná, mali dobrý vzťah a nikdy nepredpokladala, že by bola schopná takýchto vecí. Nemali ako

prísť na to, že by to mohla robiť žalovaná, keďže táto nemala prístup do kasy. Dôverovali jej natoľko,
že napr. ráno zvykla robievať kasy v tom zmysle, že taká stará pani doniesla drobné, napr. 100-130 Eur
a konateľka zvykla poveriť žalovanú, nech ich dá do kasy, aby bolo z čoho vydávať. Sestra žalovanej
konateľke žalobcu povedala, že doma majú veľký obnos peňazí na pneumatiky v 2-eurovkách. Na
tých kamerových záznamoch je vidieť ako žalovaná popri upratovaní otvorí pokladňu, zoberie odtiaľ

bankovku, dá si ju do vrecka. Do súkromných vecí žalovanej sa ona nepozerá, nepozná jej majetkové
pomery.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nič D. F. ani G. F. neukradla, žiadnu finančnú hotovosť. V
celom konaní je voči nej prezentovaných kopa lží. Vo firme sa snažila robiť na ich príkaz a celé toto

považuje za vykonštruované. U žalobcu pracovala od roku 2009. V pracovnej zmluve má uvedenú
pracovnú pozíciu sanitárka. Pokiaľ sa jedná o jej pracovnú náplň, všetko robila na príkaz D. F.. Bolo
to jednak riadenie, upratovanie, tiež počítanie počiatočných stavov v pokladniach, tiež napr. stráženie
na chodbách, otváranie WC pre pacientov, upozorňovanie pacientov na rôzne akcie v lekárni, resp.
navigovanie pacientov, aby si lieky išli kúpiť v tejto lekárni. Tiež na príkaz D. F. vykonávanie rôznych

nákupov pre lekáreň. Takisto napr. upratovanie snehu. Tiež na jej príkaz, resp. požiadanie sa starala o jej
synovca. Počas toho obdobia žalovaná pracovala aj v Taliansku, Nemecku, chodila po brigádach. Tiež
predtým pracovala v inej spoločnosti, kde dostala odstupné. Všetky úspory čo má sú z tejto jej pracovnej
činnosti a z toho čo jej dala matka. Nepamätá si, či podávala každý rok daňové priznanie.

11. Svedkyňa H. K. uviedla, že konateľka žalobcu D. F. je jej sestra. Svedkyňa vykonáva účtovnícke
práce pre žalobcu na základe dohody. Dlho bolo v lekárni všetko v poriadku. Od roku 2017 prvýkrát pri
inventúrezistili,žeimvpokladniachchýbalipeniaze,jednalosao50,-Eur.Následnevrokoch2018-2019
už chýbali väčšie čiastky. V roku 2020 chýbalo približne 2.500,- Eur. Kontrolovali dennú aj mesačnú tržbuz pokladne a zistili, že skoro každý deň chýbali v pokladniach nejaké peniaze. Dlho nevedeli prísť na to,
kde sa tieto peniaze strácajú, až kým na to prišli. Vychádzali z výstupov z pokladní, z ktorých vyplýva
denná tržba. Keď ju prepočítali tak tam bývalo menej. Až po kúpe nového kamerového systému bolo

vidieť na záznamoch ako žalovaná príde ku pokladni, vyčká kým nikto pri pokladniach nie je, následne
rýchlo zoberie peniaze z pokladne a tieto si vezme. Takéto konanie malo negatívne finančné dopady na
lekáreň, konateľka musela vziať dve pôžičky na chod lekárne. Keď svedkyňa porovnávala dochádzku
žalovanej s chýbajúcimi peniazmi z pokladní, tak zistila, že vtedy, keď mala žalovaná dovolenku, tak
peniaze v pokladniach nechýbali a v čase, keď bola v práci, tak nebol takmer ani jeden deň kedy by

v pokladniach nejaké peniaze nechýbali. Pokiaľ sa jedná o predložené rukou písané tabuľky zo zošita,
jedná sa o záznamy denných tržieb z jednotlivých pokladní v lekárni. Boli dve pokladne, kasa 1 a kasa
2. V prvom stĺpci je dátum, v ďalšom stĺpci je uvedená denná tržba, ktorá mala byť v pokladni. Tento
údaj o dennej tržbe vyplynul z výstupov z pokladní. Následne v ďalšom stĺpci je uvedený skutočný stav
a v poslednom stĺpci je uvedený rozdiel medzi predpokladanou dennou tržbou a skutočným stavom.
Pokiaľ sa jedná o skutočný stav v pokladni, tento nevyplýva zo samotných výstupov z pokladne, tento

bol do tejto tabuľky dopísaný na základe toho, že každý deň bola spočítaná reálna hotovosť v príslušnej
pokladni. Túto hotovosť spočítavala zamestnankyňa lekárne, ktorú volajú L., tiež šéfka, G. F. a niekedy
aj svedkyňa. Vždy pri tomto spočítavaní boli prítomní dvaja ľudia. Bola spočítaná reálna tržba v pokladni
a toto bolo zaznamenané do tohto zošita. Pokiaľ sa jedná o tabuľky vytvorené v počítači, ktoré boli
predložené aj do trestného konania (napr. čl. 402 trestného spisu), tieto vytvárala v počítači svedkyňa

len aby to bolo prehľadnejšie, pričom len prepisovala tie tabuľky, ktoré sú v zošitoch, kde bola sledovaná
denná tržba, skutočný stav a prípadný chýbajúci stav v pokladniach. V poslednom riadku týchto tabuliek
vytvorených v počítači je urobený aj mesačný súčet pre prehľadnosť. Pokiaľ v konkrétnych prípadoch
nie je totožný záznam o skutočnom stave hotovosti v pokladni uvedený v tabuľke v zošite a v tabuľke
prepísanej do počítača (pozn. súdu: napr. reálny stav hotovosti v kase 1 dňa 08.01.2020 je v počítačovej

tabuľke uvedený 540,64 Eur (č.l. 390 trestného spisu) a rukou písanej tabuľke v zošite 589,64 Eur (č.l.
451 trestného spisu)), svedkyňa uviedla, že je možné, že sa pomýlila pri spracovávaní tabuliek. Tie
údaje do zošita boli písané na dennej báze vždy, keď sa spočítal stav v pokladniach. Pokiaľ sa jedná
o tabuľky uvedené v počítači, ktoré spracovávala svedkyňa, je možné, že sa niekedy pomýlila, alebo
si posunula riadok, ale vychádza to, že konečný súčet na konci mesiaca zodpovedá stavu uvedenému

v tabuľkách v zošite. Žalovaná do roku 2017 chodila na zahraničné brigády, brávala si za tým účelom aj
dlhšie dovolenky, napríklad 20 dní vkuse v máji alebo v apríli. Od toho roku 2018 už si začala brávať len
krátke dovolenky, napríklad jednodňové na súkromné účely. Na vyberanie peňazí z pokladní v lekárni
počas dňa nebol dôvod. Len výnimočne, ak napríklad bolo potrebné ísť rozmeniť peniaze, tak sa niečo
vybralo, následne sa peniaze rozmenili a dalo sa to naspäť. Nezapisovalo sa to, pretože v oficíne boli

prítomní aj traja ľudia, všetci videli koľko sa vybralo z pokladne a dalo do ruky tomu človeku, ktorý išiel
rozmeniť peniaze. Trvalo to možno päť minút a následne keď prišiel s rozmenenými peniazmi, tak zase
všetci videli ako ich dal naspäť do pokladne. Svedkyňa nikdy nevidela žalovanú, že by chodila rozmieňať
peniaze a nevie o tom, že by žalovaná dostávala pokyny ísť rozmeniť peniaze z pokladní. Reálny stav
v pokladniach, resp. chýbajúca tržba sa v tých zošitoch evidovali od toho roku 2017, keď bol zistený ten

schodok, resp. potom od 01.01.2018 sa to písalo každý deň. Predtým sa peniaze z pokladne síce rátali
každý deň, avšak reálny stav v pokladniach sa nikde neevidoval. Do roku 2017 sa nikdy nestalo, že by
v pokladniach chýbali nejaké peniaze, ani jeden cent, vždy tam bolo presne toľko, koľko tam malo byť
podľa výstupu z pokladne. Po odchode žalovanej zo zamestnania od žalobcu sa stalo, že by v niektorej
z pokladní chýbali peniaze, ale boli to malé sumy, napríklad chýbalo 1,80 Eur alebo bolo napríklad 25

centov navyše. Také veľké sumy ako to bolo predtým sa už nestávajú.

12. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/34/2022 vyplýva, že
dňa 26.02.2020 sa na Obvodné oddelenie PZ Žarnovica dostavil G. H. F. za účelom podania trestného
oznámenia. V ňom okrem iného uviedol, že analýzou kamerových záznamov od 24.01.2020 zistil, že

ich zamestnankyňa – žalovaná si v rôznych časoch najmä v ranných a poobedných hodinách z dvoch
pokladní brala rôznu finančnú hotovosť, a to bankovky aj mince. Analýzou nezistil, že by z pokladne
brala aj iná zamestnankyňa. Ich účtovníčka H. K. robila na základe ich podnetu analýzu účtovníctva za
roky 2017 až 2019 a uviedla, že za tieto roky im podľa účtovníctva chýba suma približne 30.000,- Eur.
13. G. H. F. ako splnomocnenec poškodenej spoločnosti ALTHEA s.r.o. pri výsluchu dňa 23.10.2020

uplatnil za poškodeného nárok na náhradu škody vo výške 35.305,- Eur a navrhol, aby v odsudzujúcom
rozsudku súd uložil povinnosť nahradiť poškodenému uvedenú škodu.
14. Podľa úradného záznamu KR PZ Banská Bystrica, OKP zo dňa 01.04.2020 (č.l. 129 trestného spisu)
bola vykonaná analýza kamerových záznamov, ktoré do spisového materiálu k trestnému oznámeniuzo dňa 26.02.2020 priložil oznamovateľ G. H. F.. Analýzou bola na kamerových záznamoch stotožnená
osoba A. B. (žalovaná), ktorá podľa kamerových záznamov v období od 15:21:12 hod. dňa 24.01.2020
do 06:46:17 hod. dňa 26.02.2020 z pokladne č. 1 a pokladne č. 2 prevádzky lekárne Althea v Žarnovici

vybrala 41 krát rôznu finančnú hotovosť v bankovkách aj minciach. V úradnom zázname sú následne
uvedené konkrétne dátumy a čas, kedy z konkrétnej pokladne žalovaná vybrala finančnú hotovosť s tým,
že pokiaľ bolo možné zo záznamov identifikovať, sú uvedené aj konkrétne počty a nominálne hodnoty
bankoviek, prípadne je uvedené, že v danom čase vybrala z pokladne bankovku presne nezistenej
nominálnej hodnoty, resp. presne nezistený počet mincí. Na základe tejto analýzy bolo zistené, že vo

vyššie uvedenom období od 24.01.2020 do 26.02.2020 žalovaná vybrala z pokladní finančnú hotovosť
v celkovej výške najmenej 900,- Eur.
15. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, Odbor kriminálnej polície C.: F./X-XXX-XX-
XXXX zo dňa 04.10.2021 bolo žalovanej vznesené obvinenie za prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona. Dňa 07.04.2022 bola na ňu na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná obžaloba pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

16.1. Rozsudkom OS Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/34/2022 zo dňa 26.09.2023 bola žalovaná uznaná
za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
v období od 17.01.2020 do 26.02.2020 v Žarnovici v lekárni Althea, v ktorej pracovala ako sanitárka,
z registračných pokladní odcudzila finančnú hotovosť v jednotlivých dátumoch a časoch uvedených vo

výroku rozsudku, čím spoločnosti ALTHEA s.r.o. spôsobila škodu odcudzením finančnej hotovosti vo
výške najmenej 900,- Eur. Bol jej súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody a bola jej uložená
povinnosť nahradiť poškodenému ALTHEA s.r.o. škodu vo výške 900,- Eur. So zvyškom nároku na
náhradu škody bol poškodený odkázaný na civilný proces.
16.2. Z vykonaného dokazovania dospel súd v trestnom konaní k záveru, že žalovaná mala oprávnenie

na prístup k pokladniam iba ráno do otvorenia lekárne, kedy sa do pokladní napočítavali počiatočné
stavy peňazí, pričom túto činnosť vykonávali aj iné pracovníčky či majiteľka lekárne. Následne sa
už žalovaná venovala práci, ktorá jej vyplývala z pracovnej náplne a nemala žiaden dôvod chodiť
do pokladne. Podľa výpovedí zamestnancov lekárne obžalovaná mohla ísť rozmieňať peniaze, teda
bankovky na drobnejšie mince, pokiaľ ju na to poverili nadriadení, avšak nebolo to pravidelne ani

často. Mohlo sa stať, že majiteľka lekárne poslala žalovanú niečo kúpiť alebo aj rozmeniť peniaze,
keď im chýbali drobné na vydávanie pre zákazníkov. Z výpovedí svedkov však nevyplynulo, že by
to malo byť nejako pravidelne. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by žalovanej niekto dával pokyny,
aby išla vybrať peniaze priamo z pokladne. V prípravnom konaní boli doložené a analyzované
kamerové záznamy z obdobia od 24.01.2020 do 26.02.2020, z ktorých boli zistené jednotlivé čiastkové

útoky pokračovacieho prečinu krádeže, ktoré spáchala žalovaná v konkrétnych dňoch a časoch. Súd
nemal žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaná sa v uvedených prípadoch dopúšťala krádeží
peňažných prostriedkov z pokladní lekárne Althea. Žalovaná zámerne vyberala peňažné prostriedky
z pokladní v časoch, kedy mala prístup do týchto priestorov, zväčša teda v skorších raňajších
hodinách a potom zasa v neskorších poobedňajších hodinách, kedy chodievala do týchto priestorov

upratovať. Svedkovia bez akýchkoľvek pochybností označili žalovanú za osobu, ktorá je zaznamenaná
na predmetných kamerových záznamoch. Podľa zabezpečených kamerových záznamov sa podarilo
identifikovať niektoré konkrétne peňažné čiastky, ktoré žalovaná odcudzila v celkovej sume 900,- Eur. Vo
viacerých prípadoch však nie je možné na základe obrazového záznamu zistiť koľko, resp. aké bankovky
či mince žalovaná z pokladní vyberala. Poškodení v konaní pred súdom ako dôkaz predložili aj kamerové

záznamy z obdobia od 17.01.2020 do 23.01.2020, z ktorých po ich vykonaní na hlavnom pojednávaní
súd konštatoval, že zaznamenávajú v podstate rovnaké konania žalovanej, ako tomu bolo v žalovanom
období od 24.01.2020 do 26.02.2020, tzn. vyberanie peňažných prostriedkov z pokladní lekárne Althea.
Súd preto uvedené obdobie začlenil do skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku. Podľa predložených
kamerových záznamov nebolo však možné bližšie identifikovať aké peňažné sumy žalovaná konkrétne

vyberá z pokladní v tom-ktorom čase a preto výšku škody spôsobenej krádežou súd neupravoval. Pokiaľ
poškodení navrhovali, aby súd rozhodol o vine žalovanej aj za obdobie predchádzajúcich rokov 2018
a 2019 a ustálil výšku škody spôsobenej krádežou na sumu 35.305,- Eur, čo je celková výška schodku
v lekárni za toto obdobie, súd takýto návrh neakceptoval, keďže trestné stíhanie sa viedlo za skutok
vymedzený obdobím od 24.01.2020 do 26.02.2020.

17. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/119/2023 zo dňa 07.12.2023 bolo
zamietnutéodvolanieobžalovanejA.B.,okresnéhoprokurátoraajpoškodenejspoločnostiALTHEAs.r.o.
Odsudzujúci rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2023.18. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,

že žaloba je čiastočne dôvodná.

20. Žalobou uplatnený nárok žalobcu súd po právnej stránke posúdil ako nárok na náhradu škody
v zmysle Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok nebolo možné posúdiť ako vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, keďže zo strany žalobcu absentuje akékoľvek
plnenie, ktoré by bezdôvodne malo byť poskytnuté žalovanej. K naplneniu skutkovej podstaty

bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu
dochádza vtedy, ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia poskytoval obohatenému plnenie, na
ktoré od počiatku nebol žiadny právny dôvod za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť
(porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019). Okrem toho právna úprava
bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva a uplatní

sa výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou
predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Uvedené
platí i o súbehu bezdôvodného obohatenia so zodpovednosťou za škodu. Ak je právnym dôvodom
vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu (či škodná udalosť), povinnosť majetkovej
reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody, nie od bezdôvodného obohatenia (porov.

Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. Občiansky zákonník II. – Komentár. Praha : C. H. Beck,
2019, s. 1724).

21. Nárok súd neposudzoval ani podľa ustanovení Zákonníka práce o náhrade škody, resp.
zodpovednosti za škodu. Hoci v čase tvrdeného vzniku škody žalovaná pracovala u žalobcu ako

zamestnávateľa, žalobca poprel akékoľvek jej oprávnenie nakladať s peniazmi z pokladní. Žalobcom
neboli v konaní tvrdené predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, podľa
obsahu jeho vyjadrení sa nejednalo o nárok z titulu pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu voči zamestnávateľovi. Pokiaľ žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na uzavretú
dohodu o hmotnej zodpovednosti a ustanovenia Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za

schodoknazverenýchhodnotách,naotázkusúduuviedol,ženenavrhujezmenužalobypodľa§140ods.
2 Civilného sporového poriadku (v zmysle podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe) v tom zmysle, že by sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle § 182 Zákonníka
práce z titulu schodku na zverených hodnotách. V danom prípade sa teda nejednalo sa o individuálny
pracovnoprávny spor (na ktorého rozhodovanie by tunajší súd nebol kauzálne príslušný).

22. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná pracovala u žalobcu ako zamestnávateľa v lekárni
Althea v Žarnovici na pozícii sanitárky od roku 2009 až do skončenia jej pracovného pomeru
okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 26.02.2020. Podľa tvrdení
žalobcu počas tohto obdobia, konkrétne od roku 2017 do 26.02.2020 dochádzalo k tomu, že v dvoch

registračných pokladniciach v lekárni pri počítaní reálneho stavu finančnej hotovosti v nich na konci
pracovných zmien boli zistené manká, resp. chýbajúce peniaze v pokladniach oproti stavu hotovosti,
ktorý v jednotlivých pokladniach mal byť na základe elektronického výstupu z nich. Konkrétne podľa
tvrdení žalobcu za uvedené obdobie vzniklo v pokladniach manko spolu dohromady 35.305,- Eur, čo
predstavuje žalovanú sumu. Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda na jeho majetku tým, že práve žalovaná

bez oprávnenia tieto peňažné prostriedky v uvedenom období z pokladní vyberala a ponechávala si ich.
Žalovaná uvedené tvrdenia v celom priebehu konania popierala.

23. Súd preto skúmal, či sú splnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to 1/ porušenie právnej povinnosti (existencia

protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody ako majetkovej ujmy, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a 4/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil. Ak sú splnené uvedené predpoklady tak objektívnej povahy, ako aj subjektívnej
povahy, je daná zodpovednosť za škodu založená na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri tejto formezodpovednostipredpokladá,avšakzapodmienok§420ods.3OZsaškodcamôžezodpovednostizbaviť
(vyvinenie, resp. exkulpácia). Porušením právnej povinnosti treba rozumieť objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická či právnická osoba skutočne konala či opomenula konať, a tým, ako konať mala,

aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo vyplývajúce z inej právnej skutočnosti.

24. Pokiaľ sa jedná o porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, bolo preukázané, že v období
od 17.01.2020 do 26.02.2020 z registračných pokladní v lekárni Althea v Žarnovici odcudzila finančnú
hotovosť vo výške minimálne 900,- Eur, čím sa dopustila trestného činu krádeže. V tomto smere je

súd v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/34/2022 zo dňa 26.09.2023 o tom, že bol spáchaný
uvedený trestný čin, ako aj o tom, že ho spáchala žalovaná.

25. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

26. V uvedenom odsudzujúcom rozsudku bola žalovaná právoplatne zaviazaná na náhradu škody
žalobcovi ako poškodenému vo výške 900,- Eur. Z obsahu trestného spisu vyplynulo, že poškodená
spoločnosť ALTHEA s.r.o. si v trestnom konaní voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody
v celkovej výške 35.305,- Eur, teda v rovnakej, ako je celá žalovaná suma v teraz prejednávanej
veci, pričom vznik tejto škody a zodpovednosť žalovanej poškodený odvodzoval na základe rovnakých

skutkových tvrdení. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto
prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide
vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak
sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten

istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých
bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné,
či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.

27. Bolo teda zistené, že na zaplatenie časti žalovanej náhrady škody, konkrétne vo výške 900,- Eur

už bola žalovaná právoplatne zaviazaná trestným rozsudkom. V uvedenej časti teda v prejednávanej
veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne
rozhodnutej veci. Súd žalovaný nárok v uvedenom rozsahu nemôže prejednávať znova a preto konanie
v časti o zaplatenie sumy 900,- Eur v súlade s § 161 ods. 2 CSP zastavil.

28. So zvyškom nároku na náhradu škody (až do celkovej uplatnenej sumy 35.305,- Eur) súd v trestnom
konaní odkázal žalobcu ako poškodeného na civilný proces. V trestnom konaní platí tzv. obžalovacia
zásada, t.j. súd môže rozhodovať iba o skutku, ktorý je predmetom obžaloby. V prípade konania sp. zn.
4T/34/2022sajednalooobdobieod24.01.2020do26.02.2020,kedydochádzalokodcudzeniuhotovosti
z pokladní žalovanou. Súd na základe analýzy kamerových záznamov na hlavnom pojednávaní zistil,

že žalovaná sa dopúšťala žalovaného skutku krádeže už v období od 17.01.2020, preto aj toto obdobie
trestný súd začlenil do skutkovej vety. Súd je teda v teraz prejednávanej civilnej veci viazaný tým, že
v celom období od 17.01.2020 do 26.02.2020 sa žalovaná dopúšťala krádeže peňazí z pokladní žalobcu.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná takto protiprávne konala aj v predchádzajúcom období, už od roku
2017, bolo jeho úlohou v tomto konaní tieto tvrdenia preukázať, keďže žalovaná ich popierala.

29. Súd vyhodnotením dokazovania dospel k záveru, že protiprávne konanie žalovanej ako predpoklad
vzniku jej zodpovednosti za škodu spočívajúce v protiprávnom odcudzovaní peňažnej hotovosti
z pokladní žalobcu v období pred 16.01.2020 nebolo v konaní dostatočne preukázané. Kamerové
záznamy, ktoré predložil žalobca, a ktoré boli vykonané ako dôkaz jednak v trestnom konaní a jednak

v terajšom konaní pred súdom, zachytávajú len obdobie od 16.01.2020. Žiadny kamerový záznam, ktorý
by zachytával žalovanú pri odcudzovaní peňazí z pokladní žalobcu v skoršom období nebol predložený.
Žiadenzosvedkov,atoanivtrestnomkonanínepotvrdil,žebyžalovanúpritakomtoprotiprávnomkonaní
videli.Ostatneajsamotnýžalobca,resp.jehokonateliapotvrdili,žepredtým,akovidelikonaniežalovanejna kamerovom zázname (vo februári 2020), nemali žiadne tušenie z akého dôvodu im v pokladniach
dlhodobo chýbajú peniaze.

30. Protiprávne konanie žalovanej v období pred 16.01.2020 sa žalobca v konaní snažil preukázať
len nepriamymi dôkazmi. Jedným z nich bolo poukazovanie na majetkové pomery žalovanej a jej
výdavky, ktoré podľa tvrdení žalobcu presahovali jej príjmy. Na návrh žalobcu súd vykonal dokazovanie
oboznámenímúdajovomajetkužalovanej,ktorébolizabezpečenévtrestnomkonaní.Ztýchtovyplynulo,
že žalovaná mala vedený bežný účet vo M., E., založený v roku 2008, so zostatkom ku dňu 26.11.2021

vo výške 2.391,04 Eur, ako aj sporiaci účet založený v roku 2020, so zostatkom ku dňu 26.11.2021 vo
výške 360,09 Eur. Ku dňu 26.11.2021 tiež mala vložené peňažné prostriedky v podielových fondoch
saktuálnouhodnotou7.267,47Eur.Bolotiežzistené,žežalovanámávkladnúknižkuvN.N.,E.založenú
v roku 2003, so zostatkom ku dňu 28.12.2021 cca 5.560,- Eur, pričom v období od 28.12.2016 do
28.12.2021nanejnebolikonávanéžiadnevkladyanivýbery.Žalovanátiežboladisponentombankového
účtu v 365.bank, a.s. s názvom E. O., založený v roku 2012, na ktorom zostatok nikdy nepresiahol 720,-

Eur a na ktorý chodil E. O. dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ktorý bol každý mesiac následne vyplatený
v hotovosti poštovým doručovateľom. Pokiaľ sa jedná o žalobcom tvrdené výdavky žalovanej, ktoré mali
presahovať jej príjmový štandard, žalobca uviedol rekonštrukciu strechy a nákup auta. Z oboznámenej
výpovede svedkyne P. N., ktorá vypovedala v trestnom konaní vyplynulo, že žalovaná sa roky starala
o jej tetu E. O., ktorá napísala závet, že pokiaľ sa o ňu žalovaná postará do konca života, tak jej bude

patriť jej dom. Následne však už nechcela, aby sa o ňu žalovaná starala a šla do domova dôchodcov.
Svedkyňa N. uviedla, že vie, že jej teta na svojom rodinnom dome opravovala strechu s tým, že jej s
rekonštrukciou mala finančne pomôcť žalovaná, ale nevie o akú sumu sa má jednať.

31. Súd konštatuje, že v konaní vzájomným vyhodnotením dôkazov nebolo možné dôjsť

k nepochybnému záveru, že by výdavky žalovanej presahovali jej príjmy, resp. že by to svedčilo o jej
protiprávnom konaní voči žalobcovi. Žalovaná uviedla, že mala ušetrené peniaze aj po jej matke,
v minulosti dostala odstupné od iného zamestnávateľa a nebolo sporné, že cca do roku 2017 chodievala
každoročne na brigády na zber úrody do zahraničia za účelom privyrobiť si, čo potvrdila aj svedkyňa
H. K.. Aj pokiaľ od cca roku 2018 (za ktorý malo podľa tvrdení žalobcu vzniknúť manko v pokladniach

vo výške 16.280,- Eur a za ktoré podľa jeho tvrdení zodpovedá výlučne žalovaná) si žalovaná podľa
evidencie dochádzky prestala brávať dlhšie dovolenky, z čoho žalobca vyvodil, že prestala chodiť na
uvedené zahraničné brigády, vyhodnotením týchto nepriamych dôkazov nebolo možné dospieť ani v ich
kombinácii s inými o protiprávnom konaní žalovanej v podobe vyberania peňazí z pokladní žalobcu.
Pokiaľ sa jedná o samotnú jej finančnú a majetkovú situáciu, žalovaná je osobou, ktorá je dlhodobo

zapojená do pracovného procesu, vrátane zahraničných brigád, pričom aj tvrdené, podľa žalobcu
nadštandardné výdavky (príspevok na opravu strechy, resp. kúpa ojazdeného auta) nemožno vyhodnotiť
ako také, na ktoré by v kontexte celkovej príjmovej situácie žalovanej za dlhé obdobie jednoznačne
nemohli jej úspory stačiť.

32. Primárne však súd uvádza, že pokiaľ by aj žalobcovi skutočne chýbala v registračných pokladniciach
v jeho prevádzke nejaká hotovosť oproti stavu, ktorý by v pokladniciach podľa ich elektronickej evidencie
tržieb mal byť (pozn. žalovaná spochybňovala vierohodnosť žalobcom vedených záznamov o stave
hotovosti), na základe vykonaného dokazovania v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že
by za úplne všetku takto chýbajúcu hotovosť v pokladniciach zodpovedala žalovaná. Je všeobecne

známym faktom, že v obchodných prevádzkach vzniká v pokladniciach bežne určité manko, t.j. na konci
pracovnej zmeny v nich niekedy je o niečo menej hotovosti, ako by malo byť, k čomu dochádza napr.
pri nesprávnom vydávaní pracovníkom pokladne. Konateľ žalobcu aj svedkyňa K. potvrdili, že občas
k určitému manku v pokladniach dochádza aj v čase, keď už žalovaná u žalobcu nepracuje. Nebolo
tiež sporné, že k pokladniam mali fyzický prístup v žalovanom období okrem žalovanej aj iní pracovníci

lekárne, u ktorých navyše (na rozdiel od žalovanej) bola práca s pokladňami a hotovosťou pri predaji
tovaru ich hlavnou pracovnou náplňou. Za takéhoto stavu nie je možné dospieť k záveru o tom, že za
úplne celú chýbajúcu sumu v pokladniach za niekoľko rokov žalovaného obdobia („do posledného centa“
za celé žalobcom tvrdené manko 35.305,- Eur) zodpovedá práve žalovaná tým, že celú takúto sumu
vybrala bez oprávnenia z pokladní. Uvedené je samo osebe ťažko uveriteľné a odtrhnuté od reality,

keďže ako už bolo uvedené, k určitému manku dochádza aj po odchode žalovanej zo zamestnania.
Pri neexistencii priamych dôkazov (napr. v podobe kamerových záznamov, na ktorých by bolo vidieť
žalovanú vziať z pokladní celú žalovanú sumu, resp. v podobe výpovedí svedkov, ktorí by ju videli)
nemožno dospieť k záveru o tom, že by to bola práve a len žalovaná, ktorá by zodpovedala za celéniekoľkoročné manko v pokladniach žalobcu. Pokiaľ čo len časť z chýbajúcej sumy 35.305,- Eur vznikla
zavinením inej osoby (napr. nedôslednosťou pri vydávaní hotovosti zákazníkovi), nie je možné zaviazať
žalovanú na zaplatenie celej uvedenej sumy len preto, že kamerovými záznamami bolo zistené, že

v určitom období (17.01.2020 až 26.02.2020) vyberala peniaze z pokladní bez oprávnenia. Súd musí
konštatovať, že v tomto smere sa žalobca dostal do dôkaznej núdze a nepodarilo sa mu preukázať
protiprávnosť konania žalovanej vo vzťahu k vzniku celej škody (žalovanej sumy 35.305,- Eur), a teda
ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a tým, že by k jej vzniku v úplne celej výške malo dôjsť práve
v dôsledku protiprávneho konania výlučne žalovanej. V prejednávanej veci súd nemôže stanoviť výšku

škody, za ktorú by mala zodpovedať žalovaná nejakou formou odhadu určitej časti z celej žalovanej
sumy.

33. Uvedený záver nebolo možné vyvodiť ani z vykonaných, resp. navrhovaných nepriamych dôkazov
(skúmanie majetkových pomerov žalovanej, resp. jej dochádzky, vrátane prípadného vyžiadania jej
daňových priznaní). Súd v tomto smere ani nevyhovel dôkazným návrhom žalobcu, pretože dospel

k záveru, že pri neexistencii priamych dôkazov v prejednávanej veci nebolo navrhnuté dokazovanie
spôsobilé jednoznačne preukázať všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu, najmä
protiprávnosť jej konania vo vzťahu k celej tvrdenej výške škody, ako ani príčinnú súvislosť jej konania
so vznikom celej tvrdenej škody. Pre úplnosť možno uviesť, že samotný vznik škody v určitej výške
žalobca preukazoval tabuľkami, ktoré si vytvoril on sám ručným písaním do zošita na dennej báze, kde

malporovnávaťpredpokladanýstavhotovostivjednotlivýchpokladniach(ktorývyplynulzelektronického
výstupu z pokladne) s reálnym stavom (ktorý vyplynul pri manuálnom prepočítaní hotovosti). Bolo
zistené, že pri jednotlivých dňoch nie vždy tento údaj korešponduje s údajmi uvedenými v tabuľkách,
ktoré pre účely trestného konania spracovala svedkyňa H. K. prepísaním údajov zo zošita do počítača
(napr. dňa 08.01.2020 pri pokladni č. 1), čo vysvetlila tým, že sa mohla pri prepisovaní pomýliť, pričom

správne majú byť údaje v zošite. Žalovaná vierohodnosť týchto záznamov žalobcu vo vzťahu ku
skutočnej výške škody spochybňovala. Treba konštatovať, že aj v trestnom konaní nebola výška škody
ustálená na základe záznamov žalobcu, ale na základe toho, že konanie žalovanej pri neoprávnenom
vyberaní peňazí z pokladní v konkrétnej (identifikovateľnej) výške bolo vidieť na kamerovom zázname
a výška škody bola ustálená na základe týchto záznamov ako priamych dôkazov jej konania. V teraz

prejednávanej veci súd nepovažoval pre rozhodnutie za podstatné zaoberať sa detailne výpovednou
hodnotou záznamov žalobcu, keďže žalobca nepreukázal predpoklady zodpovednosti žalovanej za
škodu v podobe protiprávnosti jej konania a príčinnej súvislosti vo vzťahu k celej tvrdenej výške škody.

34. Ako už bolo uvedené, z kamerových záznamov v trestnom konaní sa podarilo identifikovať, že

žalovaná v období od 24.01.2020 do 26.02.2020 neoprávnene vzala z pokladní žalobcu sumu 900,-
Eur. Pokiaľ bolo na kamerových záznamoch z tohto obdobia vidieť, že vzala ešte ďalšiu hotovosť,
v konkrétnych prípadoch nebolo možné identifikovať počet a nominálnu hodnotu bankoviek, resp. mincí,
preto v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku je uvedené, že spôsobila škodu odcudzením finančnej
hotovosti vo výške minimálne 900,- Eur. Súd v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní prehral aj

záznamy za obdobie od 17.01.2020 do 23.01.2020 a konštatoval, že zaznamenávajú v podstate rovnaké
konanie žalovanej ako záznamy z obdobia 24.01.2020 až 26.02.2020, preto uznal žalovanú za vinnú
z krádeže páchanej od 17.01.2020 do 26.02.2020, čím je súd v prejednávanej veci viazaný. Súd
v trestnom konaní však na záznamoch za obdobie 17.01.2020 až 23.01.2020 neidentifikoval konkrétne
odcudzené sumy, preto výšku škody ponechal vo výroku nezmenenú (najmenej 900,- Eur).

35. V teraz prejednávanej veci súd na pojednávaní na návrh žalobcu vykonal dokazovanie prehratím
kamerových záznamov, ktoré žalobca doložil a zistil, že zachytávajú obdobie od 16.01.2020 do
23.01.2020. Súd z nich zároveň identifikoval, že žalovaná z registračných pokladní žalobcu odcudzila
- dňa 16.01.2020 v čase o 15:42 hod. sumu 10,- Eur,

- dňa 17.01.2020 v čase o 6:46 hod. sumu 10,- Eur a v čase o 14:00 hod. sumu 35,- Eur,
- dňa 20.01.2020 v čase o 6:42 hod. sumu 10,- Eur, v čase o 15:09 hod. sumu 20,- Eur a v čase o 15:19
hod. sumu 10,- Eur,
- dňa 21.01.2020 v čase o 15:41 hod. sumu 20,- Eur,
- dňa 22.01.2020 v čase o 6:39 hod. nestotožnenú sumu a v čase o 15:00 hod. sumu 50,- Eur,

- dňa 23.01.2020 v čase o 6:41:10 hod. nestotožnenú sumu a v čase o 6:41:41 hod. sumu 10,- Eur.
Spolu tak súd z kamerových záznamov na pojednávaní identifikoval, že žalovaná v uvedených časoch
od 16.01.2020 do 23.01.2020 z registračných pokladní žalobcu odcudzila sumu 175,- Eur. V tejto časti
mal súd preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Jednalosa o protiprávne konanie, keďže pokiaľ sa jedná o skutky za obdobie od 17.01.2020 do 23.01.2020 bola
už odsúdená za krádež a pokiaľ sa jedná o jej konanie dňa 16.01.2020 toto je totožné a tiež nie sú
dôvodné pochybnosti o jeho protiprávnosti. Vznik škody vo výške 175,- Eur je preukázaný, keďže táto

odcudzená suma bola preukázaná z kamerových záznamov. Zavinenie žalovanej bolo tiež konštatované
v odsudzujúcom rozsudku, resp. sa predpokladá a žalovaná sa nijako nevyvinila. Príčinná súvislosť tiež
jednoznačne vyplýva z kamerových záznamov, keďže práve neoprávneným privlastnením si hotovosti
zpokladnívuvedenomobdobívzniklažalobcoviškodavuvedenejvýške.Vkonanítedabolapreukázaná
zodpovednosť žalovanej v zmysle § 420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú žalobcovi vo výške 175,-

Eur v období od 16.01.2020 do 23.01.2020 a súd zaviazal žalovanú na nahradenie uvedenej škody
žalobcovi.

36. Ako už bolo uvedené, zodpovednosť žalovanej za vznik škody v prevyšujúcej výške (s výnimkou
sumy 900,- Eur, na ktorej zaplatenie bola žalovaná zaviazaná už v trestnom konaní a v ktorej časti
súd teraz konanie zastavil) sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať. Súd preto v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol.

37. Žalovaný nárok nie je premlčaný, keďže premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu
škody v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka prestala plynúť od 23.10.2020, kedy si žalobca náhradu
škodyuplatnilvtrestnomkonaníanásledneeštepočastrestnéhokonaniabolapodanáajtátožaloba.Do

dňa 23.10.2020 neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 OZ, keďže
žalobca, resp. jeho konatelia sa dozvedeli o tom, že za škodu zodpovedá žalovaná dňa 26.02.2020,
keď ju videli prvýkrát na kamerových záznamoch. Objektívna premlčacia lehota je pri škode spôsobenej
úmyselne desaťročná (§ 106 ods. 2 OZ).

38. Keďže žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalovaná je v omeškaní zo zaplatením preukázanej
náhrady škody 175,- Eur, ako aj náhrady škody vo výške 900,- Eur, na ktorú bola zaviazaná v trestnom
konaní, v ktorom súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania z uvedenej sumy. Spolu je teda žalovaná
v omeškaní so zaplatením sumy 1.075,- Eur. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu škody listom

doručeným žalovanej dňa 24.08.2021, v ktorom jej poskytol lehotu na plnenie 7 dní. Žalovaná je teda
v omeškaní od 01.09.2021. S poukazom na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.075,- Eur od 01.09.2021 do zaplatenia.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu.
Pokiaľ bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie sumy 900,- Eur, v tejto časti zastavenie konania
zavinil žalobca, keďže sa domáhal uvedenej sumy napriek tomu, že na jej zaplatenie už bola žalovaná
právoplatne zaviazaná v trestnom konaní, teda existoval v tejto časti nedostatok podmienok konania

v podobe právoplatne rozhodnutej veci. Pre účely rozhodovania o trovách konania teda zastavenie
konania v uvedenej časti treba považovať za úspech žalovanej. Žalobcovi bola priznaná suma 175,- Eur
s úrokmi z omeškania zo sumy 1.075,- Eur za obdobie od 01.09.2021, čo všetko spolu činí prepočítané
ku dňu podania žaloby sumu cca 250,- Eur, v ktorej bol žalobca úspešný. Keďže sa domáhal priznania
sumy 35.305,- Eur s príslušenstvom, bol žalobca teda v konaní úspešný v rozsahu 0,71 % uplatneného

nároku a neúspešný v rozsahu 99,29 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 98,5 % (99,29 % - 0,71 %). O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

28C/59/2024

– 2 –Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362

ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.