Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824200117
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824200117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, IČO: 51 132 206, so sídlom
Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Urbárske pozemkové spoločenstvo Ráztočno, IČO:
30232775,sosídlomMorovnianska403,Ráztočno,právnezastúpenýJUDr.JánomNotom,advokátom,
IČO: 50 150 464, so sídlom Veličná 371, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.943,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 21.943,32 EUR od 29.4.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 21.943,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo žalovanej sumy od 29.4.2023 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je členom pozemkového spoločenstva žalovaného a podielnikom
spoločnej nehnuteľnosti na ktorej žalovaný hospodári. Žalovaný vykonáva lesnú hospodársku činnosť
pretože prevažná väčšina spoločnej nehnuteľnosti sú lesné pozemky. Žalovaný ako právnická osoba
bol založený zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej

nehnuteľnosti zo dňa 29.2.1996, registrovanou Obvodným úradom Handlová dňa 3.4.1996 pod číslom
2/96. V súvislosti snovou legislatívnou úpravou pozemkových spoločenstiev zákonom č. 97/2013
Z.z. bola uzavretá podielnikmi nová Zmluva o pozemkovom spoločenstve zo dňa 13.6.2014, ktorá
bola registrovaná Okresným úradom Prievidza pozemkový a lesný odbor. Žalovaný sa teda spravuje
zmluvou zo dňa 13.6.2014. Žalobca bol od 9.3.2015 členom štatutárneho orgánu - výboru žalovaného
a predsedom žalovaného. V súlade so zákonom č. 97/2013 Z.z. a Zmluvou prijal žalovaný Smernicu č.
1/2016, a Smernicu č. 2/2016, ktoré schválilo valné zhromaždenie podielnikov žalovaného uznesením č.

5/2016 zo dňa 26.2.2016. Uvedené smernice boli prijaté z dôvodu internej úpravy spôsobu hospodárenia
na spoločnej nehnuteľnosti, vrátane plnenia úloh a zveľaďovania spoločného majetku podielnikmi
žalovaného. V Smernici č.1 boli upravené úlohy v oblasti hospodárskej činnosti pri zabezpečovaní
ťažby dreva, zalesňovaní a ostatnej pestovnej činnosti žalovaného. Smernica bola prijatá pre úpravu
vykonávania, evidencie a zhodnocovania činností v zmysle schválených projektov (plán starostlivosti o
les). V súlade s uvedenou Smernicou č.1 vykonávali jednotliví podielnici a ich rodinní príslušníci činnosti
pri zabezpečovaní hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti. Hodnota vykonanej práce podielnikov

pre žalovaného bola vyjadrená v tzv. urbárskej naturálnej jednotke. Hodnotu UnJ stanovoval výbor
žalovaného. Teda podielnici žalovaného vykonávali práce pre žalovaného určené orgánmi žalovaného
v súlade s plánom starostlivosti o les a touto činnosťou vstupovali v súlade so Zmluvou a Smernicou č. 1
do vzťahu so žalovaným, ktorý podielnikom za vykonávané práce priznával určité množstvo UnJ. Medzižalovaným a podielnikmi neboli uzatvárané dohody o pracovnej činnosti a pod. ale práce sa vykonávali
na základe vyššie uvedených interných predpisov žalovaného. V bežnej praktickej činnosti žalovaného
sainternépredpisyuplatňovalitak,ževýborrozhodol,ktoréprácesabudúvykonávaťarozhodolajotom,

ktorí podielnici budú práce vykonávať. Podielnici mali teda právnu povinnosť rešpektovať rozhodnutie
štatutárneho orgánu žalovaného, a teda aj povinnosť určené práce vykonať. Pri ťažobnej činnosti dreva
na spoločnej nehnuteľnosti boli úlohy realizované tak, že predseda žalovaného musel zabezpečiť ťažbu
dreva na koreni alebo kalamitného dreva dodávateľským spôsobom formou uzavretia dohody s osobou
oprávnenou na ťažbu dreva. Výbor spolu s odborným lesným hospodárom určovali na aké miesto sa

vyťažené drevo umiestni za účelom jeho ďalšieho odvozu odberateľovi zabezpečeného štatutárnym
orgánom žalovaného. Žalobca na základe poverenia výboru ako predseda žalovaného zabezpečoval
aj dňa 22.4.2020 o 5.30 hod. na spoločnej nehnuteľnosti v lokalite zvanej lúka Havovo prevádzkovú
lesnícku činnosť pre žalovaného. Táto činnosť spočívala vtom, že na ťažbárom vyťaženú a naťahanú
drevnú hmotu na uvedenej lokalite, ktorú žalobca deň predtým meral, manipuloval a zabezpečoval
jej sortimentáciu podľa kvality drevnej hmoty, vykonával úkony nevyhnutné na samotný odvoz dreva

odberateľovi. Jedným z úkonov bolo aj vypisovanie dokladov o pôvode dreva a ociachovanie dreva
ciachou. Táto činnosť sa musí žalovaným vykonať, inak by nebolo v súlade s právnymi predpismi
také drevo prepravovať. Išlo teda o prevádzkovú činnosť žalovaného pri plnení hospodárskej činnosti
- ťažobnej činnosti a odvozu vyťaženého dreva. Na túto činnosť po odbornej lesníckej stránke dozerá
odborný lesný hospodár, ktorého musel aj žalovaný mať zazmluvneného. V uvedenom čase vykonával

činnosť odborného lesného hospodára lesník B. E.. Pri realizácii vyššie uvedenej prevádzkovej činnosti
žalovaného, a to pri zabezpečovaní odvozu, evidencie (vypisovanie dokladov o pôvode dreva) a
ciachovaniadreva(opatreniedrevaciachou-pečiatkanarezdrevaakodokazidentifikáciipôvodudreva)
ako súčasti lesnej hospodárskej prevádzkovej činnosti, došlo k privaleniu žalobcu drevom. Následkom
privalenia utrpel žalobca závažný úraz, spočívajúci v zlomení ôsmich rebier, pneumotoraxe (poškodeniu

pľúc), v krvácaní do hrudníka, v kompresívnej zlomenine stavcov hrudnej chrbtice, v zlomenine lonovej
kosti, vytknutí krížovo-bedrového kĺbu a zlomenine tela lopatky. Za účelom vykonania ciachovania dreva
musel žalobca k drevu sústredenému na odvoznom mieste pristúpiť, pričom k jeho privaleniu drevom
došlo v priamej súvislosti s touto činnosťou žalobcu pre žalovaného. Pri úraze žalobcu bol prítomný
vodič motorového vozidla, ktoré malo drevo po odmeraní odvážať, a to F. B.. On privolal lekársku pomoc.

Žalobca bol prevezený leteckým záchranným systémom do nemocnice v Banskej Bystrici. Následne
bol operovaný a rok po úraze bol operovaný opäť z dôvodov odstránenia následkov úrazu. Žalobca
bol tiež v októbri a novembri 2022 hospitalizovaný v Národnom rehabilitačnom ceňte v Kováčovej
za účelom rehabilitácii zranení. Pre následky úrazu bol žalobca práceneschopný do 20.4.2022. Po
skončení práceneschopností bol žalobcovi na jeho žiadosť lekárom B. G. vyhotovený lekársky posudok

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a to dňa 14.6.2022. Podľa uvedeného posudku bolo
žalobcovi priznaná náhrada za bolesť spolu vo výške 606 bodov a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 300 bodov. Za vytrpenú bolesť mu teda prislúcha náhrada vo výške 14.677,32
EUR a za sťaženie spoločenského uplatnenia mu prislúcha náhrada vo výške 7.266 EUR.
Spolu mu prislúcha náhrada vo výške 21.943,32 EUR. Nárok si uplatňuje spolu so zákonným úrokom z

omeškania počítaným odo dňa 29.4.2023, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom žalovaný odmietol
náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená. Žalobca uviedol, že pri vykonávaní prevádzkovej
činnosti žalovaného - teda lesníckej hospodárskej činnosti neporušil žiadny právny predpis, žiadnu
právnu povinnosť, počínal si pri plnení činnosti obvykle a vznik škody má podľa neho pôvod v lesníckej
hospodárskej prevádzke žalovaného. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil u žalovaného

žiadosťou zo dňa 23.4.2023. ktorú prejednalo valné zhromaždenie žalovaného dňa 28.4.2023. Valné
zhromaždenie žalovaného sa väčšinou hlasov neuznieslo na prijatí uznesenia č. 7/2023, ktorým by bolo
schválené odškodnenie žalobcu za úraz podľa lekárskeho posudku.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že žalovaný nárok je premlčaný. Z

obsahu žaloby je zrejmé, že k tvrdenej škodovej udalosti malo dôjsť dňa 22.4.2020 a žalobca podal
žalobu dňa 3.1.2024. Skutočnosť, že žalobca preukazuje výšku tzv. škody listinným dôkazom zo dňa
14.6.2022 neznamená, že dovtedy o škode nevedel, nevedel kto za ňu zodpovedá a nemohol ju riadne
a kvalifikovane uplatniť. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania voči žalovanému nároku v plnom
rozsahu. Žalovaný ďalej uviedol, že existuje liberačný dôvod na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti

žalovaného. Škoda bola podľa neho spôsobená výlučne zavinením žalobcu, a teda by ju mal znášať
sám. Z dotknutých právnych predpisov je zrejmé, že ciachovanie drevnej hmoty je možné až na
vyťaženom a zmanipulovanom dreve a takúto činnosť možno vykonať výlučne na sklade drevnej hmoty.
Sám Žalobca uvádza, že deň predtým drevnú hmotu na mieste samom v lokalite Havovo: „meral,manipuloval a zabezpečoval jej sortimentáciu podľa kvality drevnej hmoty, vykonával úkony nevyhnutné
na samotný odvoz dreva odberateľovi.“. Žalobca má dlhoročnú a osobnú priamu vedomosť, že daná
lokalita má sklon pádu 10° až 15°. Napriek tejto vedomosti a prítomnosti na mieste samom deň vopred

nezabezpečil drevnú hmotu proti pohybu. Ciachovanie drevnej hmoty je pomerne jednoduchá a fyzicky
nenáročná činnosť, pri ktorej nemôže dôjsť k ujme na zdraví, pokiaľ sa vykonáva správnym a odborným
postupom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na tieto vysokošpecifické činnosti má odbornú
spôsobilosť a je na ne oprávnený. Ani argumentácia o tzv. urbárskej naturálnej jednotke mu neukladá
povinnosťosobneanezastupiteľnevykonanejpracovnejčinnosti,pokiaľknejniejeoprávnenýaodborne

spôsobilý. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti. Žalovaný napokon
namietol, že žalobca nepredložil lekársku správu o momente ustálenia zdravotného stavu žalobcu.
Žalobca žiadal aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tým, že jeho
nárok je premlčaný. Poškodenie zdravia utrpel dňa 22.4.2020 a jeho práceneschopnosť trvala do

22.4.2022. Takáto dlhá doba práceneschopnosti bola nevyhnutná z dôvodu vážnych traumatologických
poúrazových zdravotných komplikácii (nevynímajúc okolnosti pandémie na COVID 19), a teda o rozsahu
poškodenia svojho zdravia z hľadiska odškodnenia bolestí, sa nemohol dozvedieť skôr, ako bolo
ukončené liečenie traumatologických zranení. Táto jeho vedomosť podľa žalobcu nemohla nastať skôr
než 22.4.2022. Až po tomto dni bola vykonaná posledná konziliárna lekárska kontrola prednostom

traumatologického oddelenia Nemocnice F.D. Roosevelta B. G. a až po tejto kontrole bol schopný
lekár B. G. vypracovať lekársky posudok zo dňa 14.6.2022, ktorý žalobca k žalobe pripojil. Žalobu
podal žalobca súdu dňa 4.1.2024. Neuplynula teda subjektívna dvojročná premlčacia doba od času,
kedy sa žalobca dozvedel resp. mohol objektívne dozvedieť o výške škody. Žalobca poukázal na
súdnu prax, podľa ktorej sa poškodený dozvie o výške škody v čase, kedy možno objektívne vykonať

bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia je možné vyhotoviť spravidla rok po ukončení liečenia, kedy sa teda ustáli
zdravotný stav zmenený v dôsledku poškodenia zdravia. Ďalej žalobca uviedol, že na základe zmluvy
žalobcu s ťažbárom - živnostníkom H. B. z obce B. I. bola vykonaná deň pred odvozom dreva
manipulácia, sortimentácia vyťaženého dreva na mieste skládky, kde sa stal úraz. Vodič a súčasne

aj strojník hydraulickej ruky, ktorý zabezpečoval aj odvoz dreva - pán B., zabezpečoval prekládku
zmanipulovaného dreva na predmetnej skládke na skládky podľa kvality dreva. Túto činnosť robil
pred úrazom teda dňa 21.4.2020. Žalobca nezabezpečoval vytvorené skládky podľa kvality dreva proti
pohybu, to nebola jeho povinnosť, nakoľko vytvorenie skládky organizoval a zabezpečoval ťažbár s
vodičom, čo aj robili obvyklým spôsobom, teda výškový rozdiel - sklon spádu terénu vyrovnali drevnou

hmotou v nižšom bode terénu do takej výšky, aby vznikla rovina. Nie je teda pravdivé skutkové tvrdenie
žalovaného, že drevo bolo uložené na sklone pádu 10-15 stupňov. Uraz vznikol na nasledujúci deň pri
odvoze drevenej hmoty.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom
svedkov a týmito listinami: výpis z registra pozemkových spoločenstiev č.l. 6, Smernica žalovaného
č. 1/2016, Smernica žalovaného č. 2/2016, Uznesenie č. 7/2023 z 28.4.2023 na č.l. 10, Zmluva
o pozemkovom spoločenstve zo dňa 13.6.2014 na č.l. 11, zápis z 1. zasadnutia výboru žalovaného z 2.3.

– 9.3.2020 + prezenčné listiny, žiadosť o bolestné a o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zo dňa 23.4.2023, Dodatok č. 2/2019 k zmluve o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 1.3.2019,
prijímacia správa č.l. 21, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia č.l. 23,
potvrdenieodočasnejPN,potvrdenieopoberanínemocenskéhoč.l.25,ambulantnásprávač.l.45,výpis
z registra pozemkových spoločenstiev č.l. 51 – 52, zápis zo zasadnutia žalovaného zo dňa 2.12.2024,

náčrt č.l. 54, doklad o pôvode dreva č. 0072020, oznámenie straty ciachy na označovanie vyťaženého
dreva, žiadosť o vyradenie ciachy z evidencie registrovaných ciach z 15.4.2024, potvrdenie o vyradení
ciachy z 30.5.2024, žiadosť o zaregistrovanie ciachy do evidencie registrovaných ciach z 15.4.2024,
potvrdenie o zaregistrovaní ciachy zo dňa 30.5.2024, výpis z registra ciach a iných povolených označení.

6. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
inému prevádzkovou činnosťou.

7. Podľa § 420a ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobenáa) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na

nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

8. Podľa § 420a ods. 2 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

9. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

10. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

11. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

13.Podľa§2ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov.

14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len „následok“).

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

18. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

19. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku

2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je

posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v
súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti
alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods.

3 písm. a)].

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti.

23. Podľa § 1 opatrenia ministerstva zdravotníctva z 18. mája 2022 č. S15921-2022-OL o ustanovení
výškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2022(oznámenie
č. 189/2022 Z.z.) výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2022 za jeden bod je 24,22 eur.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov spoločenstvom sa rozumie:
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali

osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne

obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého
vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného
obhospodarovania a užívania.

27. Podľa § 3 zákona č. 97/2013 Z.z. spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.

28. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. orgánmi spoločenstva sú:
a) zhromaždenie,
b) výbor,
c) dozorná rada,

d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

29. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon,
zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené

týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

30. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej
nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a
obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim

a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu
poľnohospodárskych produktov,
b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

31. Občianskoprávne záväzky vznikajú (okrem iného) aj zo spôsobenej škody (§ 489 Občianskeho

zákonníka). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým,
kto za škodu zodpovedá (škodca), a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného
požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.32. V § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou. Je to osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani
protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu; ide teda o zodpovednosť za výsledok.

Poškodenému postačuje, aby preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky bez
toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa. Predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu teda v tomto prípade sú: 1. pôsobenie prevádzkovej činnosti vykonávanej
určitým subjektom, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi predpokladmi 1. a 2.

33. Súd sa ďalej zaoberal tým, či činnosť žalovaného mala prevádzkovú povahu. Prevádzkovou
činnosťou sa spravidla rozumie „sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná osobou“, resp.
„akákoľvek organizovaná cieľavedomá činnosť“. Prevádzková činnosť síce súvisí s predmetom činnosti
danej osoby, avšak nemusí byť vždy vymedzená v predmete činnosti tejto osoby. Prevádzkovou
činnosťou je preto akákoľvek činnosť súvisiaca s činnosťou danej osoby. Preto možno dospieť k záveru,
že prevádzkovou činnosťou bude i taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená

v jej predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to,
či je k takejto činnosti treba zvláštne verejnoprávne oprávnenie alebo nie.

34. Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom, založeným podľa zákona č. 97/2013, Z.z. o pozemkových
spoločenstvách, ktoré združuje spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, konkrétne lesa. Spoločenstvo

hospodári na tejto spoločnej nehnuteľnosti, najmä v zmysle zákona č. 329/2005 Z.z. o lesoch.
Hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti je vykonávané aj za účelom podnikania. Niet pochýb, že
pokiaľ žalovaný hospodári v lesoch, ktorý je v spoluvlastníctve členov žalovaného za účelom podnikania,
jednotlivé čiastkové úkony tohto hospodárenia tvoria prevádzkovú činnosť. Táto prevádzková činnosť
zahŕňa aj všetky úkony, ktoré sa týkajú ťažby dreva v predmetnom lese, organizovanej žalovaným

a nakladanie s takto vyťaženým drevom. Uvedená činnosť je špecifická, organizovaná, sústavná a má
určitý technický, resp. technologický prvok. Súd teda dospel k záveru, že činnosť žalovaného súvisiaca
s ťažobu dreva je prevádzkovou činnosťou.

35. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa utrpel poškodenie zdravia dňa 22.4.2022 v dôsledku

náhleho a neočakávaného fyzikálneho pôsobenia drevnej hmoty na telo žalobcu. Sporným bolo, aký bol
mechanizmus vzniku škodovej udalosti a jej priebeh. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca si škodu
zavinil sám.

36. Súd na základe vykonaného dokazovania skúmal, aký priebeh mala škodová udalosť. Z výpovede

žalobcu vyplynulo, že na mieste kde sa udalosť stala je zlý terén a je tam aj zlý prístup. Žalobca sa
tam odviezol ráno vlastným motorovým vozidlom. Zo svojho vozidla si zobral doklad o pôvode dreva,
ktorý mal už vopred vypísaný. Počkal na vodiča F. B., ktorý mal drevo naložiť a odviezť. Vodič prišiel
neskôr. V jeho vozidle mal žalobca uloženú ciachu, sprej a meracie pásmo. Išlo o nákladné vozidlo Tatra
815. Úlohou žalobcu bolo odmerať drevo, označiť ho ciachou a uviesť to do dokladu o pôvode dreva.

Bez toho, aby sa na dreve vykonala sortimentácia, meranie a ciachovanie nebolo možné drevo odviezť.
Ciacha je sekerka, ktorá má punc. Drevo sa ciachou značí tak, že sa ciacha namočí do pečiatkovej farby
a drevo sa ňou označuje zboku na zrezanej strane. Pri ciachovaní sa stojí bokom. Drevo sa ciachuje, keď
už je naložené na vozidle. Pokiaľ by to už bolo vysoko, vodič drevo hydraulickou rukou pridrží a drevo
sa ociachuje.

37. Žalobca opísal priebeh škodovej udalosti. Uviedol, že prešiel k vozidlu Tatra 815 z prednej strany.
Vozidlostálovedľakopynaukladanéhodreva.Nakladaniedrevavtedyešteneprebiehalo.Žalobcaotvoril
dvere spolujazdca a naklonil sa do vozidla. Vo vozidle mal na sedadle spolujazdca tašku so svojimi
vecami. Nohami stál na zemi. V tom okamihu nevedel, čo sa deje za ním. Bol otočený vo vozidle

a bol sústredný na túto činnosť. Otváral si vak s vecami a nevnímal, čo sa deje vonku. V tom okamihu
ho niečo udrelo. Vyletel do vzduchu, padol na zem tvárou dole a drevo - guľatina sa prekotúľalo cez
neho a kotúľalo sa ďalej. Táto guľatina mala priemer 30 cm a dĺžku 12,6 metra. Veci, ktoré si žalobca
vyberal z vozidla už mal v rukách, pretože sa po náraze všetky rozsypali naokolo. Žalobca nevie, kde
bol v tom čase vodič, nevidel ho. Je možné, že keď sa drevo skotúľalo, že tým hrubším koncom nabralo

inú rýchlosť. Dvere na vozidle boli otvorené. Žalobca si nevie vysvetliť, prečo ho nehodilo o dvere, ale
vystrelilo ho dopredu pred vozidlo. Žalobca bol ďalej pred vozidlom, najmenej štyri metre a drevo sa
kotúľalo ešte ďalej. Drevo bolo navrchu kopy. Kvôli hrubému koncu sa mohlo zvrtnúť a nadskakovať naostatných drevách. Malo hmotnosť okolo 1000 kg. Žalobca tvrdil, že nestál pred skládkou, ale stál vo
voľnom priestore.

38. Z výpovede svedka F. B., vodiča vozidla Tatra 815 vyplynulo, že presný dátum udalosti si už
nepamätá. Prišiel vtedy na dané miesto. Žalobca tam bol prvý. Svedok zaparkoval svoje vozidlo vedľa
kopy dreva a išiel si roztiahnuť vlek. To sa robí z vozidla. Žalobca mu povedal, že si ide vybrať nejaké
veci z jeho vozidla. Naklonil sa do vozidla zo strany spolujazdca. Jeho taška bola položená v strede
na motore medzi sedadlami. Vodič mu tašku podal. On si z nej asi vybral papiere, presne si to svedok

nepamätá. Svedok zapol čerpadlo a vystúpil z vozidla. Išiel na vozidlo na mechanickú ruku. Vtedy si
všimol, že žalobca stojí z vodičovej strany vozidla. Potom žalobcu nevidel. Videl papiere položené na
vlečke. Zrazu sa skotúľalo drevo. Svedok nevie, prečo k tomu došlo, svedok ešte vtedy s drevom nerobil
nič. Žalobcu našiel svedok na zemi pred vozidlom, pred jeho kabínou asi 3 až 4 metre od vozidla. Bol pri
vedomí a hovoril, že ho všetko bolí. Svedok privolal záchranku. Potom priletel vrtuľník. Vozidlo Tatra 815
stálo vtedy tak, že kabína smerovala dole kopcom, avšak podľa svedka to bol len mierny svah. Drevo

bolo naukladané do výšky asi 2 až 3 metre. Množstvo dreva bolo asi 500 kubických metrov. Svedok
nevedel uviesť príčinu, prečo sa drevo mohlo skotúľať. V čase, keď sa udalosť stala, boli na danom
mieste len svedok so žalobcom.

39. Podľa názoru súdu sa výpovede žalobcu a svedka v podstatných veciach zhodujú. Nezhodujú sa

len v okolnosti, koľkokrát sa žalovaný nahol do vozidla zo strany spolujazdca aby si zobral veci. Žalobca
tvrdí, že iba raz, z výpovede svedka vyplýva, že to mohlo byť aj dvakrát, keďže svedok nevidel žalobcu
v čase keď sa drevo skotúľalo. Z oboch výpovedí však vyplynulo, že po skotúľaní dreveného kmeňa
z naukladanej kopy dreva sa žalobca ocitol na zemi pred vozidlom vo vzdialenosti tri až štyri metre a bol
zranený. Ani žalobca ani svedok nespochybnili, že mu uvedené zranenia spôsobilo drevo, kmeň, ktorý

sa skotúľal z kopy dreva, zasiahol žalobcu a odhodil ho pred vozidlo.

40. Súd považuje opísaný mechanizmus škodovej udalosti za vierohodný a pravdepodobný. Súd
zároveň konštatuje, že strany nenavrhli iné dôkazy, ktoré by mali či už potvrdiť alebo vyvrátiť tieto zhodné
výpovede, resp. overiť, či sa škodová udalosť mohla stať tak ako bola opísaná v citovaných výpovediach,

resp. či je vylúčené aby sa stala takýmto spôsobom.

41. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, že žalobca si mal spôsobiť škodu na zdraví sám,
vlastným zavinením. Súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by žalobca bol vykonal nejaký úkon,
ktorým by bol býval bezprostredne, či už vedome alebo z nedbanlivosti zapríčinil, že sa kmeň dreva

skotúľal z naukladanej kopy dreva. Nebolo preukázané, že by bol žalobca liezol na kopu naukladaného
dreva alebo by sa pokúšal s uvedeným drevom manipulovať ešte predtým, než sa jeden z kmeňov
skotúľal dole. V čase, keď k tejto udalosti došlo, nakladanie dreva ešte neprebiehalo. V tom čase ešte
ani svedok B. ako vodič vozidla neuviedol do činnosti mechanickú ruku. Z jeho výpovede vyplynulo, že
si chystal roztiahnuť vlek, zapol čerpadlo, vystúpil z vozidla a „išiel na mechanickú ruku“. Z uvedeného

vyplýva, že nebolo preukázané, že by žalobca alebo svedok boli v čase škodovej udalosti vedome,
či už vlastnou silou alebo prostredníctvom zariadení na vozidle Tatra 815 priamo fyzicky pôsobili na
naukladané drevo alebo, že by prebiehala iná činnosť, či aktivita, na základe ktorej by bolo možné
predpokladať, že hrozí, že sa drevo z kopy skotúľa. Podľa názoru súdu tak nemožno konštatovať, že by
škodabolaspôsobenávlastnýmkonanímpoškodeného.Nebolatedapreukázanáexistencialiberačného

dôvodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

42. Súd skúmal aj skutočnosť, či bol žalobca oprávnený na činnosť ciachovanie dreva. Žalobca
v čase, keď došlo ku škodovej udalosti, t.j. dňa 22.4.2020 vykonával funkciu predsedu žalovaného.
V zmysle Čl.IV a Čl.VI. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti

Urbárskeho spoločenstva Ráztočno je výbor štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva. Zo
zápisu z 1. zasadnutia výboru žalovaného zo dní 2.3. a 9.3.2020 vyplýva, že výbor na tomto zasadnutí
poveril žalobcu ako svojho predsedu splnením ťažby, manipulácie a odvozu dreva pri ťažbe smrekovej
kalamity. Drevo sa malo sústreďovať na lúke Havovo. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa
10.5.2024 vyplýva, že žalobca osobne nevykonával odborné lesnícke činnosti ako ťažba (výrub)

dreva ani manipuláciu, sortimentáciu a vytvorenie skládky dreva. Uvedená činnosť sa robila deň
predtým, dňa 21.4.2020 a vykonávala ju oprávnená osoba, ťažbár H. B., ktorého na túto činnosť pre
žalovaného zabezpečil žalobca. Žalobca mal dňa 22.4.2020 vykonávať len evidenciu vyťaženého dreva
a ciachovanie jednotlivých vyťažených kmeňov dreva.43. Požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri lesnej práci upravuje vyhláška Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 46/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na
výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení. Uvedená vyhláška
definuje v § 1 písm. a) lesnú prácu ako prácu vykonávanú na lesných pozemkoch. Konkrétne je to: ťažba
dreva, sústreďovanie dreva, manipulácia s drevom, uskladňovanie dreva, odvoz dreva, nakladanie a
vykladanie dreva, zber semien a semennej suroviny z vysokých stojacich stromov a práca vykonávaná

mimo lesných pozemkov, pri ktorej sa používajú pracovné postupy a technické zariadenia používané pri
práci vykonávanej na lesnom pozemku.

44. Činnosť, na ktorej sa žalobca podieľal, a pri ktorej vznikla škodová udalosť bola činnosť upravená
v § 8 vyhlášky a to: odvoz dreva, nakladanie a vykladanie dreva. Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri odvoze dreva a nakladaní a vykladaní dreva sú uvedené v prílohe č. 5 citovanej

vyhlášky. Prílohy vyhlášky obsahujú aj úpravu odbornej spôsobilosti pri jednotlivých činnostiach, ktoré
zahŕňa lesná práca. Odbornú spôsobilosť v zmysle § 3 citovanej vyhlášky vyžaduje práca s motorovou
pílou a zber semien pomocou špeciálnej horolezeckej techniky. V prílohe č. 5 sú upravené presné
podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri nakladaní dreva aby nebola ohrozená bezpečnosť práce.
Z prílohy č. 5 vyhlášky však nevyplýva žiadna odborná spôsobilosť, ktorá by bola potrebná pri nakladaní

a odvoze dreva. Nemožno teda konštatovať, že by žalobcovi bola chýbala nejaká odborná spôsobilosť
a napriek tomu vy išiel vykonávať nejaký druh lesnej práce na ktorú by nebol spôsobilý ani oprávnený.
Žalobca ani nakladanie dreva na vozidlo nemal vykonávať, mal vykonávať len ciachovanie dreva, ktoré
bybolonaloženénavozidle.Nakladaniedrevamalavykonávaťosobanatourčenáaspôsobiláatovodič
vozidla F. B. prostredníctvom mechanickej ruky. Z výpovede svedka J. F. C. vyplynulo, že ciachovanie

vyťaženéhodrevabolabežnáčinnosť,ktorúvykonávaliajiníčlenoviapozemkovéhospoločenstva,podľa
toho ako sa to dohodlo na výbore.

45.Súdvšakzdôrazňujepredovšetkýmtúskutočnosť,žeškodováudalosťsastalaešteprednakladaním
dreva. Z výpovedí žalobcu a vodiča vozidla vyplynulo, že kmeň, ktorý zasiahol žalobcu, sa z kopy dreva

skotúľal ešte predtým, než vodič vôbec začal nakladať, t.j. predtým, než uviedol do pohybu mechanickú
ruku vozidla. Vodič v tom čase ešte len vykonával prípravné činnosti na vozidle pred začatím nakladania.

46. Je zrejmé, že na kmeň dreva, ktorý sa skotúľal z naukladanej kopy dreva musela pôsobiť nejaká
sila. Nebolo to však dôsledkom vedomej činnosti žalobcu ani vodiča vozidla. Je možné, že uvoľnenie

kmeňa uloženého navrchu kopy mohli spôsobiť vibrácie naštartovaného vozidla Tatra 815, ktoré stálo
neďaleko tejto kopy. Aj takáto príčina by však bola príčinou vyplývajúcou z prevádzkovej činnosti.
V každom prípade, drevo, ktoré bolo naukladané na kope deň pred škodovou udalosťou, malo byť
uložené a zabezpečené tak, že nemalo dôjsť k tomu, že by sa bolo náhodne skotúľalo. A to ani pri
náhodných vonkajších vplyvoch, či otrasoch. Súd poukazuje aj na to, že drevo sa mohlo skotúľať aj

inokedy a mohlo a ublížiť aj náhodne okoloidúcej osobe. Súd zároveň konštatuje, že na preukázanie
možnosti, že sa drevo skotúľalo v dôsledku neodvrátiteľnej udalosti, nemajúcej pôvod v prevádzke
(§420a ods. 3 OZ), nebolo prednesené žiadne skutkové tvrdenie ani nebol navrhnutý žiaden dôkaz.

XX. Práve skutočnosť, že sa drevo uvoľnilo náhodne, pod vplyvom nezisteného fyzikálneho činiteľa,

možno konštatovať, že ide o udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke. Uvedená okolnosť
vyplýva z toho, že kopa dreva vytvorená ľudskou činnosťou sa môže, aj napriek snahe riadne
ju zabezpečiť, správať v dôsledku rôznych vnútorných fyzikálnych činiteľov, ktoré na ňu pôsobia
nepredvídateľne. Objektívne nie je možné vždy zabrániť aby nastala nejaká okolnosť, ktorá vyvolá vplyv
takejto prevádzky na okolie. Práve to je podstatou prevádzkovej činnosti, že ide o sústavu na seba

navzájom nadväzujúcich procesov, pričom nikdy nie je možné vylúčiť, že sa niektorý z týchto procesov
bude odohrávať neočakávaným spôsobom, nezávisle od ľudskej vôle. Preto je napokon zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou činnosťou v zákone upravená ako objektívna.

48. Súd konštatuje, že mal za preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu.

Škodová udalosť nastala pri prevádzkovej činnosti žalovaného. Priamou a bezprostrednou príčinou
vplyvu prevádzky bol vyvolaný dôsledok a to škoda na zdraví žalobcu. Išlo o poškodenie zdravia žalobcu
ako poškodeného, úraz, vyvolaný nárazom náhle uvoľneného dreveného kmeňa do tela žalobcu.49. Čo sa týka uplatnenej výšky náhrady škody, žalobca vychádzal z Lekárskeho posudku o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý dňa 14.6.2022 vyhotovil B. D. G., zástupca prednostu
kliniky úrazovej chirurgie FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica, ošetrujúci lekár žalobcu. Žalobca

si uplatnil náhradu škody vo výške 21.943,32 EUR, ktorá v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho
zákonníka pozostávala z náhrady za vytrpenú bolesť vo výške 14.677,32 EUR a z náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 7.266 EUR. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa pri
škode spôsobenej na zdraví môže poškodený domáhať od škodcu jednorazovej náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška tejto škody sa v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. určuje

bodovýmohodnotenímnazákladelekárskehoposudku.ZpripojenéhoLekárskehoposudkuobolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.6.2022 vyplýva, že hodnotenie bolestného bolo 606
bodov a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo 300 bodov.

50. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by boli popretím
skutkových tvrdení žalobcu ohľadom uplatnenej výšky škody. Namietal len premlčanie žalovaného

nároku. Na prvom pojednávaní vo veci žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že namieta dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť, avšak
znovu neuviedol vlastné konkrétne skutkové tvrdenia. Súd preto považoval popretie skutkových tvrdení
žalobcu zo strany žalovaného ohľadom výšky škody na zdraví za neúčinné v zmysle § 151 ods. 2
Civilného sporového poriadku.

51. V zmysle § 1 opatrenia ministerstva zdravotníctva z 18. mája 2022 č. S15921-2022-OL, výška
náhrady za bolesť na rok 2022 za jeden bod je 24,22 EUR. Pri vynásobení sumy za jeden bod
celkovým počtom bodov, ktoré boli stanovené v lekárskom posudku (24,22 EUR x 606 bodov) je výška
náhrady za bolesť 14.677,32 EUR. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol vypočítaná

vynásobením sumy za jeden bod celkovým počtom bodov, stanoveným v lekárskom posudku (24,22
EUR x 300 bodov). Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je preto 7.266 EUR.

52. B. D. G., ktorý bol na pojednávaní vypočutý ako svedok, zotrval na uvedených bodových
ohodnoteniach. Uviedol, že bolesti aj následky, ktoré žalobca utrpel súvisia s jeho úrazom. Ďalej uviedol,

že posudok bol vyhotovený dva roky po úraze. Posudok sa vyhotovuje vtedy, keď už možno považovať
zdravotný stav za ustálený. Vyhotovenie posudku je časovo náročné. Posudky robí vtedy, keď je jasné,
že nebude potrebné robiť ďalšiu operáciu a nenastanú ďalšie komplikácie. Posudok sa robí, keď je
liečba uzavretá. Riziko ďalších komplikácií je veľmi nízke. Dĺžka liečby žalobcu bola ovplyvnená aj
pandemickým obdobím.

53. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Podľa žalovaného k žalobcom
tvrdenej škodovej udalosti malo dôjsť 22.4.2020, no žaloba bola podaná až 3.1.2024. Bola teda podľa
žalovaného podaná až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

54. Súd k tomu uvádza, že pri nároku na náhradu za bolesť začína plynutie dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby okamihom, keď sa zdravotný stav poškodeného ustálil a možno objektívne vykonať
bodové ohodnotenie bolesti. Skutkové zistenie toho, kedy sa z hľadiska bolestí zdravotný stav ustálil,
závisí od vyjadrenia lekára, nie od voľnej úvahy súdu, ide totiž o posúdenie skutočností, na ktoré
treba odborné znalosti. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce

pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení.
Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Sťaženie spoločenského uplatnenia
vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom
poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký
má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu.

55. Z vyjadrenia B. D. G., ako ošetrujúceho lekára žalobcu je teda zrejmé, že ku dňu 5.1.2022, t.j.
k dátumu dva roky pred podaním žaloby, ešte nebolo možné zdravotný stav žalobcu považovať za

ustálený. Preto ešte nemohla v tom čase začať plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenia nároku
na náhradu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudok bol síce vyhotovený
až viac ako dva roky po úraze žalobcu, dňa 14.6.2022, avšak podľa vyjadrenia jeho ošetrujúceho lekára,
až vtedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený. Nárok žalobcu preto nemoholbyť v čase podania žaloby premlčaný, premlčacia doba by uplynula až 14.6.2022, pričom žaloba bola
na tunajšom súde podaná skôr, dňa 5.1.2024. Námietka premlčania vznesená žalovaným tak nebola
dôvodná.

56. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd žalobe vyhovel žalobe a priznal žalobcovi náhradu škody v takej
výške ako si ju žalobca uplatnil.

57. Žalobca sa v žalobe tiež domáhal, aby mu súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne

zo žalovanej sumy od 29.4.2023 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa
nasledujúcehopodnivktoromžalovanýprijaluznesenievalnéhozhromaždeniapodielnikovžalovaného,
ktorým žalobcovi nebolo schválené poskytnutie náhrady škody. Žalobca predložil spolu so žalobou svoju
žiadosť zo dňa 23.4.2023, ktorú adresoval žalovanému a ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody
na zdraví v rovnakej výške, v akej sa napokon domáhal náhrady škody aj žalobou na súde. Uvedený deň
teda možno považovať za žiadosť veriteľa voči dlžníkovi o splnenie dlhu (záväzku žalovaného, ktorý mu

vyplýva z jeho zodpovednosti za škodu) v zmysle §563 Občianskeho zákonníka. K obdobnému záveru
dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn 6Cdo/16/2010 z 26.5.2011. Žalovaný sa žiadosťou žalobcu
zaoberalazuzneseniažalovanéhozodňa28.4.2023vyplýva,žežiadosťžalobcunebolaschválená.Súd
sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa na druhý deň dostal so splnením dlhu do omeškania
a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 29.4.2023.

58. Výška priznaného úroku z omeškania vychádza z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v tom čase 3,5%, preto je

výška sadzby úroku z omeškania 8,5 % ročne.

59. Súd sa ešte musel vysporiadať so skutkovými tvrdeniami, ktoré zazneli v záverečnej reči právneho
zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol aj také skutkové tvrdenia,
ktorévdovtedajšompriebehukonanianeuviedolaktorébolitedanovýmiskutkovýmitvrdeniami.Uviedol,

že v roku 2020 nebolo možné legálne označovať drevo ciachou s číselným označením 2, pretože táto
ciacha bola zaregistrovaná až v roku 2024. Avšak aj v doklade o pôvode dreva, ktorý si žalobca pripravil
vopred sa uvádza, že drevo bolo označené ciachou s číselným označením 2. To čo sa dialo v to ráno
v danej lokalite, to bola podľa právneho zástupcu žalovaného krádež dreva. Ďalej právny zástupca
žalovaného uviedol, že vozidlo Tatra 815 s hydraulickou rukou má bezpečnostnú zónu (rizikový okruh)

20m. Bolo to vyznačené farebne. Za dodržanie uvedeného zodpovedá vodič vozidla, resp. ten, kto
manipuluje s hydraulickou rukou. Žalobca sa tak nemal prečo nachádzať v blízkosti motorového vozidla.

60. Strana sporu má v spore najmä povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. S týmito povinnosťami
súvisiaajtzv.procesnébremenáatobremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Unesenieobochuvedených

bremien je potrebné pre konečný úspech v spore. Uvedené povinnosti vyplývajú z Čl. 8 Základných
princípovCivilnéhosporovéhoporiadkuasúďalejrozvedenévustanoveniachcitovanéhozákona.Podľa
§ 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku majú strany sporu povinnosť uplatniť prostriedky procesnej
obrany (ktorými sú aj skutkové tvrdenia) včas. Na uvádzanie skutkových tvrdení ako prostriedkov
procesnej obrany vytvára Civilný sporový poriadok celý rad príležitostí. Prvá príležitosť, kedy má

žalovaná strana možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany je už písomné vyjadrenie k žalobe
podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe
zo dňa 12.4.2024 predmetné skutkové tvrdenia neuviedol a možnosť písomne sa vyjadriť k vyjadreniu
žalobcu (duplike), ktorú upravuje ustanovenie § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku a ktorá vytvára
ďalší priestor na uvedenie prostriedkov procesnej obrany, žalovaný vôbec nevyužil. Vo veci sa konali

tri pojednávania, no žalovaný ani na jednom z nich (s výnimkou záverečnej reči prednesenej na konci
posledného pojednávania) predmetné skutkové tvrdenia neuviedol.

61. Je pravdou, že právny zástupca žalovaného predložil ako dôkazné prostriedky listiny, na ktoré sa
neskôr odvolával v záverečnej reči skôr, než súd dal stranám priestor na prednes záverečných rečí,

avšak právny zástupca žalovaného k týmto dôkazom neuviedol skutkové tvrdenia už ich predkladaní.
Uviedol ich až v záverečnej reči. Je pravda, že súd na pojednávaní neuplatnil sudcovskú koncentráciu,
avšak napriek tomu podľa názoru súdu nemožno akceptovať postup, keď strana uvedie nové skutkovétvrdenia až v záverečnej reči, pričom v priebehu konania nevyužila žiadnu príležitosť na včasné
uplatnenie týchto prostriedkov procesnej obrany.

62. Záverečná reč v zmysle ustanovenia § 182 Civilného sporového poriadku slúži na zhrnutie návrhov,
vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Účelom záverečnej reči je teda uvedenie
konečného sumáru prostriedkov procesného útoku resp. procesnej obrany, vyjadrenie právneho názoru
strany a návrh na konečné rozhodnutie vo veci. Súd pritom musí dbať aj na to, aby záverečná reč
sporovej strany alebo jej zástupcu nenahrádzala úkony, na ktoré bola strana povinná v predchádzajúcich

štádiách konania.

63. Preto súd dospel k záveru, že pokiaľ boli až v záverečnej reči uvedené nové skutkové tvrdenia,
ktoré žalovaný neuviedol skôr, hoci mu v tom nič nebránilo, neboli uvedené včas a súd na tieto skutkové
tvrdenia nemohol prihliadať.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanému nárok na

náhradu100%trovkonania.Okonkrétnejvýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením,
ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.