Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200096
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200096.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

JUDr. Martina Hraboša a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: LOKO TRANS Slovakia,
s.r.o., so sídlom Cintorínska 57, Šurany, IČO: 36 551 261, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO 35 872 900, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2440, č. O-19/2021 zo dňa 16.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2440, č. O-19/2021 zo
dňa 16.02.2021 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_PRODD/

ROZ/2020/4492 zo dňa 10.12.2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe kontroly vykonanej v období od 18.08.2020 do 30.10.2020 v prevádzke žalobcu
vydal Inšpektorát práce A. (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/

ROZ/2020/4492 zo dňa 10.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi podľa
§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) pokutu vo výške XX.XXX,- eur za
porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona
o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení:
- § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o BOZP“) a § 4 a bod
9.1 Prílohy č. 1 NV SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
na pracovisko tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v
súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže
ku dňu 18.08.2020 podlaha v B. X mala nebezpečné hrbole a diery, nebola pevná a stabilná, pretože
voľne položený oceľový plech tvoriaci zakrytie otvoru (diery) bol preliačený a nebol zabezpečený proti
posunutiu;

- § 6 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne,
ktorá vyplýva z čl. 3510 STN 34 0350:1964 tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochranyzdravia pri práci, keď ku dňu 18.08.2020 pohyblivý elektrický prívod k zváračke C. D. E. XXX D. F. G.
XXXX-XXXXXXnachádzajúcisanapodlahevB.Xnebolzabezpečenýprotimechanickémupoškodeniu;
- § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 3 8 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním, bezpečnostnej

úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5.2 STN 33 3210:1986 tým, že nezabezpečil, aby pracovisko neohrozovalo
bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal potrebnú údržbu a opravy, keď ku
dňu 18.08.2029 nezabezpečil, aby bol ponechaný voľný priestor slúžiaci pre obsluhu a opravy okolo
elektrických rozvádzačov ZS2, ZS3, umiestnených v B. X;
- § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.5.13 STN

26 9030; 1993 tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade
s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože ku dňu
18.08.2020 nebol prístup k regálom v skladovacích priestoroch voľný, ale založený materiálom;
- § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nezabezpečením, aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a
zdravie zamestnancov a na ten účel, nevykonal potrebnú údržbu a opravy, nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3.2 STN 26 9030:1993 tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky

okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, keď ku dňu 18.08.2020 neboli v sklade ložísk a komôr viditeľne označené
plochy skladovacej zóny bielymi alebo žltými čiarami šírky od 100 mm do 125 mm.

2. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol Č.: XXXXX-XX-X.X/H.,XX-XX zo dňa 30.10.2020

(ďalej len „Protokol“), ktorý bol prerokovaný dňa 30.10.2020 s konateľom žalobcu, ktorý k obsahu
protokolu nemal pripomienky, pričom skutkový stav mal prvostupňový orgán preukázaný vyhotovenou
fotodokumentáciou zo dňa 18.08.2020, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.

3. Výšku sankcie XX.XXX,- eur považoval prvostupňový orgán za primeranú, pričom zohľadnil jej

preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty zhodnotil závažnosť zisteného porušenia povinností
a závažnosť jeho následkov tak, že závažnosť je zrejmá a spočíva v tom, že žalobca si nesplnil
povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce vo výške (hoci
žalobcovi nebola ukladaná sankcia za porušenia právnych a iných predpisov vo vzťahu vykonávaniu
k výškových prác, pozn. správneho súdu) a neprevádzkoval pracovisko s výkonom v súlade s právnymi

predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti, a ochrany zdravia pri práci, nezabezpečil
podlahu v B. X na svojej prevádzke, podlaha mala nebezpečné hrbole a diery, nebola pevná a stabilná,
pretože voľne položený oceľový plech tvoriaci zakrytie otvoru bol preliačený a nebol zabezpečený
proti posunutiu, čím neboli zamestnanci chránení pred nebezpečenstvom vzniku pracovného úrazu,
ku ktorému mohlo dôjsť pádom, zakopnutím, čo správny orgán vyhodnotil v prospech vyššej pokuty.

Správny orgán považoval za priťažujúce okolnosti aj nesplnenie povinnosti účastníka konania v tom, že
nezabezpečil pohyblivý elektrický prívod proti mechanickému poškodeniu, že neponechal voľný priestor
slúžiaci na obsluhu a opravy okolo elektrických rozvádzačov, že nezabezpečil voľný prístup k regálom v
skladovacích priestoroch a že viditeľne neoznačil plochy skladovacej zóny bielymi alebo žltými čiarami
šírky od 100 mm do 125 mm; v prípade pohyblivého elektrického prívodu, ktorý nebol zabezpečený

proti mechanickému poškodeniu boli zamestnané a iné tretie osoby ohrozované elektrickým prúdom;
neponechanie voľného priestoru na obsluhu a opravy bránilo vypnutiu istiacich prvkov na rozvádzačoch
v prípade nebezpečenstva; nezabezpečenie voľného prístupu k regálom malo za následok ohrozenie
zamestnancov pádom, zakopnutím pri odoberaní alebo prikladaní do regálu; v dôsledku neoznačenia
plôchskladovejzónybielymialebožltýmičiaramišírkyod100mmdo125mmnebolozrejmévymedzenie

priestoru na skladovanie materiálu, čím bol ohrozený pohyb zamestnancov.

4. Správny orgán prihliadal aj na to, že bez vykonanej inšpekcie práce by protiprávny stav pretrvával, čo
bolo tiež potrebné hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť. Správny orgán prihliadol na počet zamestnancov
žalobcu (60), a teda sa jednalo o väčšieho zamestnávateľa, čo správny orgán zohľadnil smerom k

vyššej pokute, keďže pre vyšší počet zamestnancov bolo potrebné, aby uložená pokuta bola dostatočne
citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca je zaradený ako rizikové pracovisko do tretej triedy, t.j.
zamestnanci pracujú v prostredí, kde je existencia škodlivého účinku na zdravie človeka v dôsledku
expozície nebezpečným faktorom, toto kritérium bolo hodnotené v prospech vyššej pokuty. Vo vzťahu
k skutočnosti, či zistené porušenie povinností bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany

práce alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, správny orgán zobral do úvahy skutočnosť, že sa
nejedná o ojedinelý výskyt nedostatkov, pri výkone inšpekcie práce bolo zistených 11 nedostatkov v
oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 1 nedostatok v oblasti porušenia pracovnoprávnych
predpisov, správne konanie bolo začaté pre 5 porušení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,systém riadenia ochrany práce tak nebol na požadovanej úrovni, čo správny orgán hodnotil v prospech
vyššej pokuty. V prejednávanej veci sa jednalo o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo správny orgán
hodnotil v prospech nižšej pokuty.

5. Nebol dôvod uložiť sankciu v nižšej sume predovšetkým s ohľadom na to, že sa jedná o zistené
nedostatky porušenia zákona o BOZP a príslušných STN, keďže v nich uvádzané povinnosti žalobca
nesplnil a tieto nesplnil ani iným preukázateľne primeraným spôsobom, v dôsledku čoho hrozilo na
pracovisku poškodenie zdravia zamestnancov, resp. hrozilo riziko vzniku pracovného úrazu a zároveň,

že žalobca je zaradený ako rizikové pracovisko. Účel sankcie v zmysle zákona o inšpekcii práce tak v
oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude dosiahnutý uložením pokuty v sume XX.XXX,-
eur, teda v spodnej hranici zákonom stanovenej výmery. Uloženie pokuty má byť citeľné aj v majetkovej
sfére páchateľa správneho deliktu, pričom v prejednávanej veci mal správny orgán za to, že uložená
pokuta s ohľadom na celkový počet zistených nedostatkov v oblasti právnych predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (11) a počet zamestnancov (60) je dostatočná, ktorá bude mať

silu odradiť žalobcu od protiprávneho postupu, prípadného zanedbania plnenia povinností v budúcnosti
a bude ho motivovať k vyššej opatrnosti a pozornosti.

6. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/
BEZ/2021/2440, č. O-19/2021 zo dňa 16.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a

prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške
XX XXX,- eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré musí mať silu odradiť od
nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti

protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.
Sankcia bola primeraná, plniaca preventívnu funkciu a pretože bude citeľná aj v majetkovej sfére
žalobcu, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania.

II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Nitre dňa 15.03.2021 domáhal, aby správny súd
zrušil napadnuté a prvostupňové rozhodnutie, prípadne postupom podľa § podľa § 198 ods. 1 písm.
b) SSP rozsudkom upustil od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania možno dosiahnuť aj
samotným prejednaním veci.

8. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) za nezákonné
pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia.

9. Žalobca namietal, že správne orgány pod ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP podradili
len porušenie uvedené v bode 3 prvostupňového rozhodnutia, porušenia uvedené v bodoch 1, 2, 4 a
5 podradili pod ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP. V dôsledku tejto nesprávnej právnej
kvalifikácie zisteného skutkového stavu je prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie v rozpore

s § 46 a § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“).

10. Žalobca považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú. Poukázal, že ukladanie pokút podľa §
19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce je len fakultatívne a inšpektorát práce by k nemu mal pristúpiť len v

prípade, ak sú splnené podmienky podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, predovšetkým závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že
dňa 10.11.2020 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu „Oznámenie o odstránení nedostatkov z
protokolu z inšpekcie práce“, v rámci ktorého uviedol, že všetkých 12 zistení uvedených v protokole
bolo odstránených. Už samotné vykonanie inšpekcie a následne odstránenie zistených porušení bolo

naplnením účelu výkonu inšpekcie práce. Otázku výšky pokuty správny orgán nesprávne právne
posúdil, a to predovšetkým z pohľadu závažnosti zistených porušení a závažnosti ich následkov. Pokiaľ
ide o tvrdené hrbole na podlahe, tieto neboli správnym orgánom nijako preukázané a nevyplývajú
ani z fotodokumentácie v administratívnom spise žalovaného. Z prvostupňového ani z napadnutéhorozhodnutianiejezrejmé,nazákladečohosprávnyorgánklasifikovalpredmetnéhrboleakonebezpečné
a vzhľadom k chýbajúcej fotodokumentácii nie je ani úplne zrejmé, kde sa mali tieto presne nachádzať.
V tomto smere sú prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,

aj pre nedostatok dôkazov a zároveň zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise.
Vo vzťahu k otvoru v podlahe zakrytému oceľovým plechom nebolo žalobcovi zrejmé, ako posúdil
správny orgán závažnosť následku pre zamestnancov, keď sa k predmetnému otvoru nijako bližšie
nevyjadril, nezmeral jeho šírku, dĺžku a najmä hĺbku. Nepochybne môže hroziť iný následok pádom do
hĺbky 15 cm a iný pádom do hĺbky 2 metre. Hĺbka predmetného otvoru nedosahuje ani 30 cm, preto

zamestnancom nehrozila žiadna ťažká ujma na zdraví v dôsledku prípadného pádu. Hoci oceľové plechy
nad predmetným otvorom neboli fixne uchytené, boli stabilné a nikdy nedošlo k situácii, že by predmetný
otvor nezakrývali.

11. Vo vzťahu k neprekrytiu prívodného elektrického kábla k zváračke, žalobca uviedol, že STN nie
sú záväzné. Ak hodnotil správny orgán, či žalobca povinnosti v oblasti BOZP splnil podľa § 38 ods. 1

zákona o BOZP iným preukázateľne primeraným spôsobom, tak mal otázku primeranosti hodnotiť aj
vzhľadom k vykonávanému druhu práce. Miesto, kde sa nachádza predmetný prívodný kábel, nie je
voľne pochôdznym miestom v hale, ale pracovným miestom zvárača alebo zámočníka, ktorý na hale
pracujenavymedzenompracovisku.Predmetnýkábelbolzapojenýdozásuvkovejskrine,ktorájezvrchu
prekrytá a nachádza sa pod úrovňou podlahy. Každý takýto kábel musí byť flexibilný, aby pracovník

mohol s daným elektrickým spotrebičom voľne pracovať a presúvať sa napr. pozdĺž vagóna. Akékoľvek
pevné prekrytia kábla by spôsobovalo obmedzenia pri práci alebo jej úplné znemožnenie. Pre žiaden
pohyb mechanizmov ani viacerých osôb okrem zvárača alebo zámočníka prakticky nehrozilo žiadne
nebezpečenstvo mechanického poškodenia prívodného kábla. Uvedenú skutočnosť správny orgán
nesprávnevyhodnotil,resp.nesprávneposúdilotázkuprimeranostiopatrenínazaistenieBOZP.Zároveň

existujúca izolácia prívodného kábla bola dostatočným opatrením so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce, keďže ide o homologizovaný výrobok riadne uvedený na trh.

12. K nedostatku voľného priestoru slúžiaceho pre obsluhu a opravy okolo elektrických rozvádzačov, je
z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise zrejmé, že predmetná poistková skriňa

je úplne voľne prístupná a v prípade potreby nie je žiaden problém otvoriť jej dvierka a vypnúť poistky.
Žalobca mal za to, že dodržal požiadavku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP. V prípade
kde malo existovať „ohrozenie pohybu zamestnancov“ v dôsledku nenakreslenia čiar na skladovanie
materiálu, nebolo žalobcovi zrejmé, čo mal prestavovať pojem „ohrozenie pohybu zamestnancov“.

13. Žalobca ďalej poukázal, že od 01.04.2021 došlo k zmene minimálnej výšky pokuty pre prípad
ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku vzniku pracovného úrazu (XX XXX eur); v prípade spôsobenej smrti
je minimálna výška pokuty 33 000 eur. Zákonodarca považoval za dostatočnú minimálnu sankciu 20
000 eur v prípade ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku vzniku pracovného úrazu. V prejednávanej veci
však žiadny pracovný úraz nikomu nevznikol a už vôbec nie ťažká ujma na zdraví. V danom prípade

inšpektorát práce identifikoval riziko spočívajúce v tom, že niekto zo zamestnancov mohol teoreticky
zakopnúť alebo mohol byť ohrozený jeho pohyb, pričom k uvedenému nikdy reálne nedošlo, bolo
identifikovanélenpotenciálneriziko.Zataktozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavunemalonikdydôjsť
k uloženiu pokuty alebo výška uloženej pokuty nemala vybočiť z rádu stoviek eur. Uložená pokuta je
v rozpore s § 19 ods. 6 písm. a) zákona o inšpekcii práce, pretože nereflektuje závažnosť zisteného

porušenia povinností a závažnosť ich následkov.

14. Prvostupňový orgán zohľadnil v prospech vyššej pokuty to, že žalobca má 60 zamestnancov, avšak
nevyhodnocoval počet zamestnancov vo vzťahu k jednotlivým zisteným porušeniam. Je irelevantné,
či je počet zamestnancov 6 alebo 6 000, ak sa na miestach, kde boli identifikované porušenia, môže

pohybovať len veľmi úzky počet pracovníkov a tým pádom sa riziká v činnosti zamestnávateľa ostatných
zamestnancov netýkajú. Všetky sklady u žalobcu sú prístupné len pre skladníkov, pohyb iných osôb
po skladoch je vylúčený. Miesto, kde sa nachádza prívodný kábel k zváračke, je zase prístupné len
zváračovi a zámočníkovi. Správnym orgánom identifikované riziká v činnosti zamestnávateľa sa tak
týkajú len menšej časti zamestnancov žalobcu, preto správny orgán postupoval v rozpore s ustanovením

§ 19 ods. 6 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ak zistené riziká posudzoval vo vzťahu k všetkým
zamestnancom žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovaného15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

16. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnej právnej kvalifikácie žalovaný uviedol, že § 6
ods. 1 písm. a) zákona o BOZP stanovuje povinnosť vykonávať všetky preventívne a ochranné opatrenia
na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce.
V § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP je zakotvená povinnosť zabezpečovať, aby pracoviská,

komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie
pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten
účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Podľa tohto ustanovenia musia byť v takom stave, aby
jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca neohrozovali jeho bezpečnosť a
zdravie. Správny orgán prvého stupňa správne aplikoval relevantné ustanovenia.

17. K námietke týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, mal žalovaný za to, že vzhľadom na závažnosť
porušenia právnych predpisov, ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci bolo potrebné pokutu v danej výške uložiť. K argumentácii žalobcu, že všetkých 12 zistení
uvedených v protokole bolo odstránených, žalovaný uviedol, že odstránenie protiprávneho stavu je
povinnosťou žalobcu a nezakladá žalobcovi žiaden oslobodzujúci liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval

administratívno-deliktuálnejzodpovednostizazistenýsprávnydelikt.Žalobcanevyslovilžiadnenámietky
voči zisteným nedostatkom pri prerokovaní Protokolu, ani nevyužil svoje procesné právo vyjadriť sa k
oznámeniu o začatí správneho konania. Vo vzťahu k čl. 4.3.2 STN 269030:1993 žalovaný uviedol, že
sa jedná o platnú normu, pričom musí byť splnená minimálna bezpečnostná úroveň príslušného článku
tejto normy, čo splnené nebolo.

18. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pri ukladaní pokuty
boli zohľadnené priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti danej veci, zásady
správnehotrestaniaajpožiadavkysúdnejpraxe.Žalovanýmalzato,žeuloženásankciaboladostatočne
adekvátna odzrkadľujúca charakter protiprávneho konania žalobcu, spôsob jeho spáchania a povahu

porušených bezpečnostných právnych predpisov, ktorých zanedbanie častokrát vedie k pracovným
úrazom s nepriaznivými a neblahými následkami na zdravie a život zamestnancov (či k úrazom iných
osôb). Prvostupňový správny orgán výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá
stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom zhodnotil dopad každého jedného kritéria a
jehoúlohupriurčenívýškysankcieaodôvodneniesanepriečianiobsahuspisu,aanizásadámlogického

myslenia.

IV. Právne posúdenie správneho súdu

19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola

na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na
rok 2023 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je
vedená pod sp. zn. NR-15S/12/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka
senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. Vzhľadom

na avizovanú neprítomnosť členky senátu Mgr. Milady Artnerovej požiadala predsedníčka senátu 4S
predsedníčku zastupujúceho senátu 3S (podľa čl. III a V Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na
rok 2025) o určenie náhradného člena senátu, za ktorého bola určená JUDr. Daniela Uhríková. Senát
správneho súdu tak vo veci rozhodoval v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jehovydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe ako aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže prejednávaná
žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP).

21. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2
SSP,keďanijedenzúčastníkovkonanianežiadalnariadeniepojednávania.Deňvyhláseniarozsudkubol
zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili

15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

26. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce (účinného v čase spáchania správneho deliktu,
pozn. správneho súdu), inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný

úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce (účinného od 01.04.2021, ako aj v čase rozhodovania
správneho súdu, pozn. správneho súdu), inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon
neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov

uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo
za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,
2. smrť, najmenej 33 000 eur.

28. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

29. Podľa § 6 ods. 1 zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci je povinnýa) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,

výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

30. Podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a

protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej
ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi
a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

31. Podľa § 38 ods. 1 zákona o BOZP, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom
upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným
spôsobom.

32. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len zák. o technickej normalizácii“), slovenskou technickou normou je technická norma prijatá úradom
ako slovenským národným normalizačným orgánom do sústavy slovenských technických noriem podľa
tohto zákona.

33. Podľa § 3 ods. 10 zák. o technickej normalizácii, dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo
technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

34. Podľa § 20 zák. o technickej normalizácii, slovenské technické normy, predbežné slovenské
technickénormyatechnickénormalizačnéinformácieprijatédosústavyslovenskýchtechnickýchnoriem

pred 1. aprílom 2018 sa považujú za slovenské technické normy, predbežné slovenské technické normy
a technické normalizačné informácie podľa tohto zákona.

35. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Prvotne sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu o tom, že STN nie sú všeobecne záväznou

právnou normou a žalobca nebol povinný ich dodržiavať.

37. V prejednávanej veci ide o vec správneho trestania podľa § 194 SSP, keďže žalobcovi bola uložená
sankcia vo forme pokuty za spáchaný správny delikt. Slovenské technické normy ako súčasť skutkovej
vety trestného činu boli predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR v konaní sp. zn. III. ÚS

180/2024, ktorý dospel k záveru, že hoci dodržiavanie STN je dobrovoľné, inak je to pri ustanoveniach
§ 12 ods. 2 písm. a) a písm. c) bod 1 a 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré sú všeobecne záväzné. Práve
porušenie týchto zákonných ustanovení by potom mohlo byť dôvodom na konštatovanie spáchania
prečinu ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania v zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona. Zároveň, povinnosti

vyplývajúce z § 12 zákona o inšpekcii práce môžu byť podrobnejšie upravené v technických normách a
príslušná časť technickej normy sa v takom prípade stane pre povinné osoby záväzná, keďže tu pôjde
o konkretizáciu povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Ústavný súd teda vyvodil, že slovenské technické
normy môžu konkretizovať obsah povinností na predchádzanie ohrozenia záujmu chráneného trestným
právom v prípade, ak ide o konkretizáciu povinností uložených zákonom. Súčasne odkázal napr. aj na

rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. Pl. ÚS 40/08, bod 51 až 54 odôvodnenia a
sp. zn. II. ÚS 103/23, body 34 až 36 odôvodnenia; resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
vo veci sp. zn. 7 Tdo 309/2021, bod 28 odôvodnenia).38. Vzhľadom k uvedeným záverom, tunajší súd vychádzal z premisy, že pokiaľ je možné vo veci
vedeného trestného konania ako súčasť skutkovej vety (dokonca ako okolnosť zakladajúcu kvalifikačný
znak určujúci pre posúdenie spáchania skutku závažnejším spôsobom konania) použiť aj obsah STN,

uvedený záver je možné a potrebné aplikovať aj na skutkový a právny stav vo veci samej týkajúcej sa
správneho trestania (argumentom a maiori ad minus).

39. Slovenské technické normy síce nie sú všeobecne záväzné a ich dodržiavanie je v princípe
dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov), avšak § 6 ods. 1

písm.a)zákonaoBOZPjeustanovenieprávnehopredpisu,ktorébolžalobcapovinnýdodržiavať.Ztohto
ustanovenia vyplýva povinnosť zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom ostatnými
predpismi sú aj STN, ktoré vymedzenie vyplýva z § 39 ods. 1 Zákonníka práce.

40. STN môžu podrobnejšie upravovať obsah povinností na predchádzanie ohrozenia záujmu
chráneného zákonom o BOZP (t. j. život a zdravie zamestnancov pri výkone práce) v prípade, ak ide
o konkretizáciu povinností uložených zákonom. V prejednávanej veci STN podrobnejšie vymedzuje
povinnosti ustanovené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP (vykonávať opatrenia v súlade s ostatnými
predpismi) a príslušná časť technickej normy sa v tak stala pre žalobcu záväzná, keďže sa jedná o

konkretizáciu povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

41. Záväznosť STN tak vyplýva zo zákona o BOZP /§ 6 ods. 1 písm. a) a § 38 ods. 1/ v spojení s §
39 ods. 1 Zákonníka práce, pričom povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP možno
splniť buď spôsobom ustanoveným v STN, alebo iným primeraným spôsobom, STN má teda v tomto

prípade indikatívnu nie výlučnú povahu. Možnosť plnenia povinností aj iným spôsobom vyplýva aj z
dôvodovej správy k § 38 zákona o BOZP, z ktorej je zrejmé, že „navrhovaným znením sa umožňujú
osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených
zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom
alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby

zamestnávateľa“.

42. Žalobca tak mohol uvedené opatrenia v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
splniť aj iným spôsobom, avšak v danom prípade by bol povinný ich primeranosť preukázať. Na druhej
strane pokiaľ zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené zákonom o BOZP spôsobom alebo postupom

upraveným v STN, z § 38 ods. 1 zákona o BOZP vyplýva právna prezumpcia splnenia požiadaviek
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z obsahu administratívneho spisu nebolo zistené
splnenie povinnosti podľa STN a žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by tieto konkrétne povinnosti
splnil iným primeraným spôsobom. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal primeranosťou
iných opatrení v tej súvislosti, že na danom pracovisku sa pohybujú len zvárač a zámočník, táto

skutková okolnosť nie je preukázaním splnenia resp. vykonania akýchkoľvek iných opatrení, a preto
nemá relevanciu na záver o nesplnení zákonnej povinnosti.

43. Správny súd rovnako za nedôvodné považoval námietky žalobcu týkajúce sa nesprávne resp.
nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože tento vyplýva z pripojeného administratívneho spisu,

súčasťou ktorého je aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, aké konkrétne nedostatky boli zistené na
prevádzke žalobcu. S uvedenou fotodokumentáciou mal možnosť sa oboznámiť aj žalobca, pričom pri
prerokovaní Protokolu žalobca nevzniesol proti jeho obsahu žiadne pripomienky.

44. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, keď mal

žalobca za to, že mu bola uložená pokuta pre porušenie povinnosti podľa § 6 ods. d) zákona o BOZP,
avšak 5 čiastkových útokov bolo podradených pod § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, správny súd
poukazuje, že žalobca túto žalobnú námietku nerozvinul a neuviedol bližšie dôvody, pre ktoré by mala
byť právna kvalifikácia prvostupňového orgánu nesprávna. Na základe uvedeného sa správny súd touto
námietkou bližšie nezaoberal.

45. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo zrejmé, čo mal predstavovať pojem „ohrozenie
pohybu zamestnancov“ v súvislosti s neoznačením plôch skladovacej zóny bielymi alebo žltými
čiarami šírky, význam uvedeného pojmu nemožno obmedzovať na jednoduchú citáciu vytrhnutúz kontextu prvostupňového rozhodnutia, z obsahu odôvodnenia ktorého (s. 5) nepochybne vyplýva, že
prvostupňový orgán tento pojem použil v súvislosti s bezpečným pohybom zamestnancov, keďže bez
náležitého označenia skladovacích priestorov zamestnanci nemajú vedomosť, kde sa môžu bezpečne

pohybovať bez ohrozenia úrazom skladovaným materiálom.

46. K námietke, že žalobca zabezpečil voľný prístup k elektrickým rozvádzačom, správny súd
z obsahu administratívneho spisu zistil, že tieto sú založené rôznymi predmetmi (drevené a iné
objekty hranoly, palety a pod.), a teda prístup k nim nie je bezprostredný. Skutočnosť, že prístup

k elektrickým rozvádzačom nie je úplne vylúčený (znemožnený), nemožno stotožňovať s potrebou na
ponechanie voľného prístupu, ktorá je požiadavkou preventívneho charakteru. Pri prípadnej potenciálne
nebezpečnej udalosti by potreba akéhokoľvek obchádzania, prekračovania či presúvania predmetov
pri prístupe k istiacim prvkom na rozvádzačoch predstavovala prekážku bezodkladnej reakcie t.j. ich
vypnutia a zabránenia vzniku alebo rozšírenia prípadných škodlivých následkov na zdraví, živote alebo
majetku. Uvedená námietka tak nebola dôvodná.

47. Správny súd však považoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia uloženej pokuty a s tým súvisiaceho porušenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
Prvotne je potrebné uviesť, že pokutu vo výške 20.000,- eur správny súd nepovažoval za uloženú
na spodnej hranici zákonnej sadzby, pretože maximálna výška pokuty, ktorú by bolo možné žalobcovi

uložiť bola 100.000 eur, a teda suma 20.000,- eur je pokutou uloženou v 1/5 sadzby, pričom minimálnu
výšku pokuty zákon v skutkových okolnostiach danej veci nestanovuje. Inšpektorát práce a následne aj
žalovaný podľa správneho súdu výšku uloženej pokuty odôvodnili v zásade (síce obsahovo rozsiahlymi)
výlučne všeobecnými konštatovaniami a teoretickými východiskami pre ukladanie sankcií/trestov.
V podstate jedinými okolnosťami predstavujúcimi individualizáciu sankcie v skutkových okolnostiach

prípadu boli počet zamestnancov žalobcu, počet zistených nedostatkov a to, že sa jedná o rizikové
pracovisko.

48. Prvostupňový orgán v zásade rezignoval na požiadavky vyplývajúce z § 19 ods. 6 písm. a) zákona
o inšpekcie práce, pretože závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť následkov porušenia

povinností nijako bližšie nevyhodnotil; uviedol, že závažnosť porušenia povinností je zrejmá, čo
správny súd nepovažoval za náležité vysporiadanie sa so závažnosťou zistených porušení povinností.
Správny orgán bol povinný uviesť v akej intenzite boli zistené nedostatky a rovnako dôvody, pre
ktoré ich považoval za závažné v ním uvedenom smere. Rovnako sa inšpektorát práce nezaoberal
závažnosťou následkov porušenia povinností, pričom v prejednávanej veci sa síce jednalo o správny

delikt ohrozovací, t. j. čin pri ktorom už samotné ohrozenie záujmu chráneného zákonom (život a zdravie
zamestnancov) vyvoláva sankčný postih, a na jeho spáchanie nie je potrebný vznik ďalšieho škodlivého
následku, avšak tento aspekt je v zmysle § 19 ods. 6 písm. a) zákona o inšpekcii práce jednou z okolností
slúžiacich na individualizáciu ukladanej sankcie, teda vznik závažnejšieho následku svedčí v prospech
prísnejšej sankcie.

49. Uvedené posudzovanie má relevanciu aj v súvislosti so zmenou právnej úpravy účinnej od
01.04.2021, v zmysle ktorej pri správnom delikte podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, pri
ktorom v dôsledku porušenia právnych povinností vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká
ujma na zdraví, je najmenej 20 000 eur; v čase spáchania správneho deliktu bola výška minimálnej

pokuty za porušenie povinností zamestnávateľom, pri vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená
smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Uvedená zmena právnej úpravy síce sama
osebe pre žalobcu nepredstavuje priaznivejšiu úpravu podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, avšak je potrebné
na ňu nazerať ako porovnávaciu referenčnú normu pri ukladaní sankcií a náležite uviesť dôvody, pre
ktoré aj porušenie povinností, ktoré nespôsobilo žiadne závažné následky (aspoň teda neboli správnymi

orgánmi uvedené) vyžaduje uloženie pokuty v rovnakej výške ako pre porušenie predpisov, ktoré malo
za následok vznik pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. Prvostupňový orgán pri určovaní výšky
pokuty bez uvedenia dôvodov nebral do úvahy odstránenie zistených nedostatkov ešte pred vydaním
prvostupňovéhorozhodnutia,avšakzároveňakopriťažujúcuokolnosťbraldoúvahyto,žebezvykonanej
inšpekcie by protiprávny stav u účastníka pretrvával. Odstránenie zistených nedostatkov síce nemá

vplyv na samotnú zodpovednosť žalobcu za spáchaný správny delikt, ale v zmysle § 19 ods. 6 zákona
o inšpekcii práce môže mať relevanciu pri určovaní výšky pokuty, keďže správny orgán posudzuje
najmä okolnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, pričom závažnosť následkov porušenia povinností
je potrebné vnímať aj v hodnotení ich trvania. Prvostupňový orgán tak nebral odstránenie zistenýchnedostatkov na zreteľ pri určovaní výšky pokuty a súčasne ako priťažujúcu okolnosť žalobcovi pripočítal,
že bez vykonania inšpekcie by protiprávny stav pretrvával, ktorý postup považoval správny súd za
vnútorne rozporný.

50. Naviac ako priťažujúce boli brané skutkové okolnosti, ktoré už boli samy osebe súčasťou skutkovej
vety správneho deliktu, čo je neprípustné a v rozpore so zásadami ukladania trestov, ktoré je nevyhnutné
aplikovať aj na správne trestanie, konkrétne so zásadou ne bis in idem, keďže jedna skutočnosť nemôže
byť trestnoprávne relevantná dvakrát. Za priťažujúcu okolnosť nemožno považovať to, že žalobca

v podstate naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu (ako to urobil správny orgán prvého stupňa, čo
vyplýva z bodu 3 tohto rozsudku vyššie).

51. Pokiaľ správne orgány vychádzali zo skutočnosti, že sankcia vo výške 20.000,- eur nebude mať
likvidačný vplyv na žalobcu, ale bude dostatočne citeľná v jeho majetkovej sfére, pre tento záver neboli
taktiež uvedené bližšie východiská, z ktorých by bolo možné zistiť, aké skutočnosti brali správne orgány

na zreteľ (napr. konkrétne majetkové pomery žalobcu, dosiahnutý zisk a pod.). Nad rámec nutného
odôvodnenia správny súd uvádza, že pre tento záver nenašiel oporu ani v administratívnom spise, keď
správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že podkladom rozhodnutia bol len
protokol z vykonanej inšpekcie a výpis z obchodného registra.

52. Na základe uvedeného správny súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, vec vrátil na ďalšie konanie orgánu
verejnej správy prvého stupňa.

53. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku sú v ďalšom

konaní správne orgány viazané.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP v
spojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. c)/, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 SSP zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.