Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. A., IČO: 41 343 611, právne zastúpeného JUDr.
Katarínou Hroncovou, advokátkou, so sídlom Dr. Clementisa 214/4, Brezno, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101889467/2022 zo 04.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 28.02.2019 bol Daňovému úradu Prešov (ďalej len „daňový úrad“ alebo „správca dane“)
Kriminálnym úradom finančnej správy, Bratislava, odstúpený podnet, v ktorom oznamovateľ nahlásil
vykonávanie „čiernej práce“ žalobcom. Správca dane zistil, že žalobca je registrovaný na daň z príjmov

fyzickej osoby od 1. augusta 2014. Podľa výpisu zo živnostenského registra mal žalobca pozastavenú
činnosť od 27. decembra 2017 do 27. decembra 2019.

2. Dňa 05.03.2019 sa na daňový úrad dostavil žalobca, a to na základe telefonického rozhovoru
so správcom dane za účelom podania vysvetlenia k organizovaniu hokejových kempov a
tréningov pre deti na Slovensku aj Čechách. Žalobca v podstatnom uviedol, že hokejové kempy
organizoval na žiadosť rodičov, vystupoval pri tom ako osoba, na účet ktorej rodičia združili

dohodnuté finančné prostriedky. Z obdŕžaných finančných prostriedkov uhrádzal všetky výdavky
súvisiace s hokejovým kempom a z uvedenej činnosti podľa jeho vyjadrenia nemal žiaden zisk,
bol evidovaný na úrade práce a tam poberal dávky v hmotnej núdzi. Na tréningy si ho žiadali rodičia,
mal vystavený trénerský preukaz platný do 30. júna 2020.

3. Následne správca dane začal s výkonom daňovej kontroly, a to na daň z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie - rok 2018 u daňového subjektu špecifikovaného v oznámení z 13.07.2020 ako A.

B., IČO: 41343611, dátum narodenia XX.XX.XXXX, E. XXXX/X, F..

4. Dňa 11.09.2020 bolo správcovi dane doručené plnomocenstvo, ktorým žalobca označený ako A.
B., trvale bytom E. X, F., dátum narodenia XX.XX.XXXX, občianstvo: SR, splnomocnil Mgr. PetraVotroubeka, PhD., aby ho vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony,
prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené
nároky, vzdával sa nárokov, podával odvolania, sťažnosti a iné opravné prostriedky a vzdával sa

ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov, prijímal ich plnenie a plnenie potvrdzoval a to všetko i vtedy,
keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie udelil aj v
rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku, Civilného sporového a mimosporového poriadku,
Správneho súdneho poriadku, správneho konania, daňového konania, exekučného konania a konania
o priestupkoch. Najmä ho splnomocnil na zastupovanie vo veci daňovej kontroly začatej dňa 12.08.2020

na Daňovom úrade v Prešove pod č. k. 101162885/2020 a na všetky úkony s týmto konaním súvisiace.

5. Uvedená daňová kontrola sa začala 12.08.2020 a bola oznámením správcu dane z 03.11.2020
mimoriadne ukončená (ďalej aj „predchádzajúca daňová kontrola“).

6. Dňa 27.10.2020 správca dane vyzval žalobcu označeného ako A. B., E. X, F., aby daňové priznanie

k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, doručené správcovi dane 20. marca 2019,
doručil elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Zároveň bol
žalobca poučený, že v prípade, ak výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote bude
sa daňové priznanie považovať za nepodané. Táto výzva bola žalobcovi doručená 30. októbra 2020.

7. Následne správca dane výzvou zo dňa 29. októbra 2020 vyzval žalobcu označeného ako A. B., E. X,
F., na odstránenie nedostatkov daňového priznania, a to, aby daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2018 doručené 20. marca 2019 doručil elektronickými prostriedkami
spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Zároveň bol žalobca poučený, že v prípade, ak
výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, bude sa daňové priznanie považovať za

nepodané. Táto výzva bola doručená Mgr. Petrovi Votroubekovi, PhD., dňa 03.11.2020.

8.Oznámenímz24.11.2020,doručenomMgr.PetroviVotroubekovi,PhD,dňa01.12.2020,správcadane
oznámil žalobcovi, označenému ako A. B., E. X, F., že daňové priznanie doručené správcovi dane dňa
20. marca 2019, považuje v zmysle § 13 ods. 9 Daňového poriadku za nepodané.

9.Výzvouzodňa30.11.2020doručenouMgr.PetroviVotroubekovi,PhD.,dňa15.12.2020,správcadane
podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku vyzval žalobcu, označeného ako A. B., Rombauerova 1, Prešov,
aby v lehote do pätnástich dní odo dňa doručenia tejto výzvy podal daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. Vo výzve bolo uvedené, že z evidencie správcu dane

vyplynulo,žedaňovépriznanienepodalvlehotedo1.apríla2019.Správcadanepoukázal,ževzmysle§
14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa
§ 13 ods. 5 má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou
zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov.
Správca dane zároveň upozornil žalobcu, že na základe tejto výzvy je povinný podať daňové priznanie

aj v prípade, ak mu za uvedené zdaňovacie obdobie nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa
osobitného zákona.

10. Správca dane prípisom zo dňa 26. januára 2021, doručenom Mgr. Petrovi Votroubekovi, PhD., dňa
15.02.2021, oznámil žalobcovi označenom ako A. B., E. X, F., že podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku

začína určovanie dane podľa pomôcok na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018
u daňového subjektu špecifikovaného ako A. B., IČO: 41343611, dátum narodenia XX.XX.XXXX, E.
XXXX/X, F., z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

11. Z procesu určovania dane podľa pomôcok vyhotovil správca dane dňa 8. apríla 2021 protokol č.

100547731/2021, ku ktorému sa vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu Mgr. Petra Votroubeka, PhD.
S uvedeným zástupcom žalobcu boli zároveň dňa 28. júna 2021 prerokované pripomienky k vyjadreniu
sa k zisteniam uvedeným v protokole.

12. Správca dane rozhodnutím č. 101193 536/2021 zo dňa 12.07.2021 vyrubil žalobcovi daň v sume

9.698,16 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie - rok 2018 podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím č. 102360497/2021 zo dňa 23. novembra 2021 zrušil
rozhodnutie správcu dane č. 101193 536/2021 zo dňa 12.07.2021 a to z dôvodu, že správca dane
neuviedol všetky skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcoka boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a z dôvodu, že sa nevysporiadal s námietkami daňového
subjektu. Zároveň poukázal na to, že správca dane nevyužil zákonné prostriedky, ktoré mu umožňovali
zistiť skutočnosti, ktoré by žalobcovi znižovali daňový základ.

13. Správca dane rozhodnutím č. 100333273/2022 zo dňa 21. februára 2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi daň v sume 9.568,16 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie - rok 2018 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím č. 101889467/2022
zo 4. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaniu žalobcu nevyhovel a prvostupňové

rozhodnutie správcu dane potvrdil.

14.Dôvodynapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovspojenísprvostupňovýmrozhodnutímsprávcudane
sú v podstatnej časti vymedzené takto:
- úkony správcu dane, ktoré predchádzali výzve žalobcovi na podanie daňového priznania zo dňa
30.11.2020 sú úkonmi, ktoré sa nevzťahujú ku konaniu určovania dane podľa pomôcok,

- keďže žalobca výzve na podanie daňového priznania zo dňa 30.11.2020 nevyhovel a daňové priznanie
nepodal, nastali skutočnosti pre určenie dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového
poriadku, t.j. daňový subjekt nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
- k námietke žalobcu týkajúcej sa plnomocenstva, a to, že existujú dve odlišné stanoviská, žalovaný
uviedol, že v danom prípade nešlo o rôzne stanoviská, keď správca dane ako aj odvolací orgán zhodne

uviedli, že úkony správcu dane po začatí daňovej kontroly dňa 12.08.2020 bez toho, aby daňový subjekt
podal daňové priznanie, sú bezpredmetné, čo správca dane oznámil daňovému subjektu a spísal úradný
záznam o mimoriadnom ukončení daňovej kontroly,
- žalobca doručil dňa 11.09.2020 správcovi dane plnomocenstvo zo 07.09.2020. Podľa jeho obsahu
ide o všeobecné (generálne) plnomocenstvo. Toto plnomocenstvo nebolo odvolané, vypovedané ani

nahradené novým. Uvedenie konkrétnej daňovej kontroly v jeho obsahu neznamená zúženie rozsahu
plnej moci. Správca dane preto v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku doručoval písomnosti od
účinnosti plnej moci podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku zástupcovi,
- napriek skutočnosti, že žalobca mal od 27.12.2017 do 27.12.2020 pozastavenú činnosť, stále bol
považovaný za podnikateľa. Uvedené nemá za následok zrušenie registrácie u správcu dane, preto mal

povinnosť podať daňové priznanie elektronickými prostriedkami. Rozhodujúce pritom je, aby sa posúdil
status tejto fyzickej osoby v čase plnenia povinností, to znamená, či má fyzická osoba v čase plnenia si
povinností postavenie podnikateľa a je zároveň registrovaná pre daň z príjmov. Obidve podmienky musia
byť splnené súčasne. Dôvody registrácie pre daň z príjmov sú upravené v § 49a Daňového poriadku. V §
57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sú taxatívne

vymenované dôvody zániku živnostenského oprávnenia. Podľa § 57 ods. 5 citovaného zákona po
pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby
pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia
prevádzkovania živnosti. Podľa uvedených ustanovení zákona pri pozastavení živnosti nedochádza k jej
zániku, to znamená, že fyzická osoba má aj v čase pozastavenia živnosti postavenie podnikateľa. Ak je

teda fyzická osoba podnikateľom a zároveň je registrovaná na dani z príjmov má podľa § 14 Daňového
poriadku povinnosť komunikovať so správcom dane elektronický tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade,
- žalobca napriek výzve správcu dane daňové priznanie nepodal. Keďže nastali skutočnosti pre určenie
dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, t.j. žalobca nepodal daňové
priznanie ani na výzvu správcu dane, správca dane oznámil daňovému subjektu určovanie dane

podľa pomôcok listom č. 100122796/2021 zo dňa 26.01.2021, ktorý bol doručený splnomocnenému
zástupcovi.

II.

Súdne konanie

15. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 05.09.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj zrušenia

prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.16. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 2S/53/2022.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-2S/53/2022.

17. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- plnomocenstvo zo dňa 07.09.2020 bolo udelené fyzickou osobou A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. X, F., a nie daňovým subjektom podnikateľom (živnostníkom),
- žalovaný vo svojom rozhodnutí, v predchádzajúci daňovej kontrole, konštatoval, že „daňová kontrola
sa začala nezákonným spôsobom, vôbec nemala byť vykonávaná a teda nemohla byť ani zákonným
spôsobom ukončená“, z čoho je podľa jeho názoru explicitne zrejmé, že plnomocenstvo zo dňa

07.09.2022 nemohlo byť aj z tohto dôvodu zákonné a bolo neplatné pre ďalšie konanie a doručovanie
ako zástupcovi,
- vzhľadom na uvedené správca dane doručoval všetky dokumenty, a to oznámenia a výzvy
neoprávnenej osobe - neexistujúcemu splnomocnencovi, čím bol celý postup správcu dane nezákonný.
Tvrdenie žalovaného o všeobecnosti plnomocenstva je nepochopiteľné, konal len z pohnútky celé

konanie uzatvoriť ako zákonné v rozpore s § 9 ods. 3 Daňového poriadku. Takýto výklad žalovaného
by znamenal, že pokiaľ by splnomocniteľ neodvolal plnú moc, bol by zastupovaný na neurčité obdobie
v akomkoľvek daňovom konaní aj v prípade, že by prebehlo nejaké konanie na inom daňovom úrade v
prípade zmeny trvalého bydliska, čo považuje za absurdné,
- obsah tohto plnomocenstva vyvolal pochybnosti o jeho poslaní, to znamená, či ide o všeobecné alebo o

čiastočné splnomocnenie. Tento rozpor mohol správca dane v daňovom konaní odstrániť iba s využitím
výkladových pravidiel zameraných na zistenie skutočnej vôle splnomocniteľa, pričom platí, že v zmysle
§ 3 ods. 6 Daňového poriadku obsah právneho úkonu môže objasniť iba účastník,
- prvým zo základných predpokladov správneho postupu v daňovom konaní je skutočnosť, aby správca
dane konal s oprávnenou osobou. Nesprávne určenie daňového subjektu (jeho právnej subjektivity) je

zásadnou procesnou vadou konania a v takomto konaní nemožno pokračovať,
- prerušením živnosti, ako dočasným zánikom oprávnenia podnikať, dochádza k zmene skutočností
uvedených pri registrácii dani z príjmu. Pozastavenie prevádzkovania živnosti sa považuje za zánik
živnostenského oprávnenia na vymedzené obdobie, nakoľko v čase pozastavenia živnostenského
oprávnenia podnikateľ nie je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť a nemá postavenie

podnikateľa,
- určením dane podľa pomôcok správca dane vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu a zároveň prekročil svoju právomoc, nakoľko prejudikoval skutok ako neoprávnené podnikanie
živnostníka. Tvrdenie správcu dane ako aj žalovaného, že fyzická osoba má aj v čase pozastavenia
živnostipostaveniepodnikateľajeabsurdné,svojvoľnéaprávnynezmysel.Vprípadesprávnostitvrdenia

správcu dane by boli potom úplne zbytočné ustanovenia o pozastavení živnosti,
- predchádzajúca daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, keďže neexistuje
ustanovenie, podľa ktorého by mohla byť daňová kontrola mimoriadne ukončená, pričom v následných
krokoch správcu dane nie je aj z tohto dôvodu právne opodstatnenie a kontrola de iure pokračuje,
-žalovanýopakovanenesprávnevovýzvachoznačovalžalobcubezuvedeniajehoidentifikačnéhočísla,

- použitie zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 31. marca 2019 je nezákonné, keďže uvedená
zápisnica bola vykonaná s fyzickou osobou, nie podnikateľom (živnostníkom),
- správca dane spracoval všetky príjmy z bankového účtu fyzickej osoby v roku 2018 a bez náležitého
odôvodnenia ich priznal ako príjem podnikateľa - živnostníka, ktorý v tom čase nepodnikal. Samotným
preskúmaním príjmov je zrejmé, že sa jedná o zálohové platby na turnaje, resp. kempy a nie o akýkoľvek

príjem. Samotné platby preukazujú len to, že sa jedná o zálohu na kemp a nie o príjem fyzickej osoby
a už vôbec nie o príjem živnostníka. Čo sa týka platieb za turnaj, je úplne zrejmé, že sa jedná o
zálohu na turnaj, ktorý sprostredkoval A. B., pričom sa nejedná o jeho príjem, nakoľko predmetná platba
slúži na zabezpečenú dopravu, ubytovanie počas turnajov ako aj štartovné. Zo zálohových platieb za
letné kempy sa uhrádzala taktiež strava, ubytovanie ľadová plocha, výlety, tréneri, atď. Tieto podklady

mal správca dane k dispozícií a na základe zápisnice ich vrátil, a teda aj v tomto prípade opätovne
nedostatočne a nespoľahlivo určil daň podľa pomôcok.18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 21.12.2022 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a argumentoch v ňom obsiahnutých a navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

19. Žalobca v replike z 20.01.2023 nad rámec žalobných dôvodov poukázal na to, že z tvrdenia
žalovaného vyplýva, že fyzická osoba - podnikateľ nemusí byť označený IČO-om a živnostenský zákon,
ktorý schvaľuje oprávnenie na získavanie živnosti a pridelí subjektu IČO ako označenie právneho
subjektu, je úplne zbytočný, keďže fyzickú osobu - podnikateľa stačí označiť iba menom, priezviskom a
bydliskom. Tak isto z toho vyplýva, že fyzická osoba a fyzická osoba - podnikateľ aj napriek tomu, že prvý

menovaný nemá oprávnenie na živnosť, a teda podnikať, môžu byť označované rovnako bez rozlíšenia
mena napriek pridelenému IČO. Zdôraznil, že správca dane vyhodnocuje správnosť podania daňového
priznania ihneď po podaní podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku a v prípade, že daňové priznanie je
povinný daňový subjekt podať elektronicky, tak ho na uvedenú skutočnosť upozorní obratom a nie po
uplynutí jeden a pol roka. Aj vzhľadom na túto dobu je zrejmé, že išlo o účelové konanie žalovaného,
ako zhojiť nezákonnosť kontroly a pokračovať v ďalšom nezákonnom konaní. V ďalšom poukázal na

to, že žalovaný aj napriek vedomosti o predložení dokladov v rámci nezákonnej daňovej kontroly, ktoré
vrátil, sa ďalej tváril, že neexistujú. Aj, keď nezákonným určením dane podľa pomôcok, žalovaný bol
povinný v prípade jeho presvedčenia, že sa jedná o príjem živnostníka, do výdavkov uviesť minimálne
paušálne výdavky vo výške 60 %.

20. Na pojednávaní konanom 28.10.2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii, vyjadreniach
a návrhoch. Žalobca zdôraznil, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu jeho práv, celá daňová
kontrola prebiehala nezákonne a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žalovaný vyjadril s
podanou žalobou nesúhlas a zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) daňový subjekt, jeho
zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý

koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má
zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť
zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú
písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

24. Podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu,
ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe
plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový

subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba,
koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

25. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa
jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové

plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca
dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt
výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za
neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.26. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej

hodnotyaleboprávnickouosobouzapísanouvobchodnomregistri,alebofyzickouosobou-podnikateľom
registrovanou pre daň z príjmov.

27. Podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných
predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový

subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

28. Podľa § 15 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na
výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok. Ak
daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie,
správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie,

za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.

29. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti
zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované
daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a

zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a
vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez
priamej súčinnosti daňového subjektu.

30. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa

pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.

31. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane
podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane
podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa

pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

32. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,

znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

33. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

34. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný

prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

35. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení
dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane

vzťahuje§47.Súčasťouprotokoluourčenídanepodľapomôcokjeajsúpispomôcok,nazákladektorých
správca dane určil daň.

36. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k
dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa

§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok,
ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.37. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

38. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom
dňa 28.10.2025, kde dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z nasledovných dôvodov.

39. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o určení dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 žalobcovi podľa pomôcok tak,
ako je to pri zhrnutí postupu a dôvodov rozhodnutia správnych orgánov vyššie vymedzené.

40. Správny súd v úvode posúdenia poukazuje na to, že zákonodarca v § 48 Daňového poriadku zveruje
do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch, po

tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia
určovaniadanepodľapomôcokjedeňuvedenývoznámení.Zákonodarcaponechávanasprávnejúvahe
správcu dane pri určení dane použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo, ktoré si zaobstará bez
súčinnosti s daňovým subjektom, pričom príkladmo uvádza pomôcky. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu
určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane

ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení dane podľa pomôcok
ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt
aj keď ním uplatnené neboli.

41. Správny súd akcentuje, že predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní sú rozhodnutia,

ktorými bola žalobcovi vyrubená daň určená podľa pomôcok. Vzhľadom na uvedené postup správcu
dane, ktorý predchádzal konaniu o určení dane podľa pomôcok správny súd neposudzoval, keďže
daňová kontrola, ktorá sa začala 12.08.2020 bola následne mimoriadne ukončená, čo bolo žalobcovi
oznámené a žalobca mal možnosť nezákonnosť tejto kontroly a postupu správcu dane namietať v
zákonom stanovenej lehote od doručenia oznámenia o mimoriadnom ukončení tejto daňovej kontroly

zo dňa 03.11.2020. Vzhľadom na uvedené správny súd dôvodnosť/nedôvodnosť námietok smerujúcich
k procesným úkonom správcu dane v období od 12.08.2020 do 03.11.2020 nevyhodnocoval a
neposudzoval ani zákonnosť/nezákonnosť spôsobu ukončenia tejto daňovej kontroly, ktoré žalobca
taktiež namietal. Navyše sa žiada dodať, že táto daňová kontrola bola mimoriadne ukončená práve z
dôvodu jej nezákonnosti.

42. V tejto konkrétnej veci sa proces určovania dane začal deň po doručení oznámenia zo dňa
26.01.2021 a teda 16.02.2021. Žalobca v podstatnom namietal, že správca dane vo výzve zo dňa
30.11.2020, ktorá predchádzala vykonaniu určovania dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku, a ktorá je aj z pohľadu správneho súdu podstatná pre posúdenie splnenia

zákonnýchpodmienok,uviedolprioznačenídaňovéhosubjektuibaA.B.,E.XXXX/X,F.,pričomvžiadnej
časti výzvy nie uvedené, že podanie podľa výzvy mala podať fyzická osoba podnikateľ (živnostník). Z
uvedenej výzvy, tak bolo podľa žalobcu jasné, že predmetná výzva bola zaslaná fyzickej osobe A. B.
a nie fyzickej osobe podnikateľovi, ktorý v nej nebol identifikovaný prostredníctvom obchodného mena
alebo názvu, identifikačného čísla, či miesta podnikania.

43. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane uvedenou výzvou,
podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku vyzval žalobcu, označeného ako A. B., E. X, F., aby v lehote do
pätnástich dní odo dňa doručenia tejto výzvy podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2018. Vo výzve bolo uvedené, že z evidencie správcu dane vyplynulo, že daňové

priznanie nepodal v lehote do 1. apríla 2019. Správca dane poukázal, že v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5
má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v
obchodnom registri, alebo fyzickou osobou podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov. Správca dane
zároveň upozornil žalobcu, že na základe tejto výzvy je povinný podať daňové priznanie aj v prípade,

ak mu za uvedené zdaňovacie obdobie nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa osobitného
zákona.44. Z uvedenej výzvy je podľa názoru správneho súdu rozpoznateľné, a to aj napriek chýbajúcej
identifikácii daňového subjektu prostredníctvom identifikačného čísla, že správca dane vyzval na
podanie daňového priznania daňový subjekt ako podnikateľa živnostníka, keďže z predmetnej výzvy

vyplýva, že na podanie daňového priznania ho vyzval preto, že z jeho evidencie vyplynulo, že daňové
priznanie nepodal v lehote do 1. apríla 2019. Tak, ako na to opakovane aj samotný žalobca poukazoval,
daňové priznanie ako fyzická osoba na svoje rodné číslo podal 14.03.2019 a teda neexistoval zákonný
dôvod, aby ho správca dane vyzýval na podanie takého daňového priznania a zároveň je z výzvy zrejmé,
že správca ďalej citoval tie ustanovenia právnej úpravy, ktoré sa vzťahujú na povinnosti stanovené

fyzickej osobe podnikateľovi registrovanej pre daň z príjmov. Túto námietku preto správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

45. Žalobca v podstatnom taktiež namietal, že plnomocenstvo zo dňa 07.09.2020 bolo udelené fyzickou
osobou A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, F., a nie daňovým subjektom podnikateľom,
živnostníkom. Na základe uvedeného podľa názoru žalobcu správca dane doručoval všetky dokumenty

a to oznámenie a výzvy neoprávnenej osobe - neexistujúcemu splnomocnencovi a tak celý postup
správcu dane, ktorého výsledkom je určenie dane podľa pomôcok, je nezákonný.

46. Po oboznámení sa s predmetným plnomocenstvom správny súd uvádza, že z uvedeného
plnomocenstva vyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť a to, že plnomocenstvo bolo udelené fyzickou

osobou A. B. a nie fyzickou osobou podnikateľom. V tejto súvislosti však zároveň správny súd uvádza,
že z hľadiska vyhodnotenia zákonnosti/nezákonnosti splnenia zákonných podmienok pre procesný
postup upravený v § 48 Daňového poriadku je podstatné to, že žalobca v konečnom dôsledku týmto
postupom nebol ukrátený na svojich právach, keďže splnomocnený zástupca so správcom dane
komunikoval, žalobca sa prostredníctvom zástupcu vyjadril k protokolu, tento bol prítomný aj pri

prerokovaní pripomienok k vyjadreniu sa k zisteniam uvedeným v protokole a opakovane podal v mene
žalobcu aj odvolanie. Pre posúdenie veci nie je podstatné ani to, že do tohto konania po doručení
protokolu, bolo doručené aj nové plnomocenstvo z 31.07.2021, ale podstatné je to, že z uvedeného
celkom zjavne vyplynulo, že žalobca bol o priebehu určovania dane podľa pomôcok svojím zástupcom
oboznámený a tak z materiálneho hľadiska posúdenia veci nedošlo k zásahu do jeho subjektívnych práv.

K uvedenému správny súd uvádza, že každý správny proces, vrátane fázy zisťovania skutkového stavu
veci a jeho vyhodnotenia, je potrebné vnímať komplexne a z pohľadu kritéria výsledkovej spravodlivosti.
V rámci uvedeného je potrebné vyhodnocovať intenzitu a význam namietaného pochybenia v zmysle
jeho možného priemetu do konečných záverov uskutočnených správnym orgánom v samotnom merite
veci. V tomto kontexte je podstatné, že žalobca mal možnosť v tomto konaní vzniesť námietky vo vzťahu

k splneniu podmienok pre takýto postup správcu dane a vo vzťahu k dodržaniu povinnosti správcu dane
priurčovanídanepodľapomôcokprihliadnuťnazistenéokolnosti,zktorýchvyplývajúvýhodypredaňový
subjekt, aj keď ním neboli uplatnené (§ 49 ods. 2 Daňového priadku), čo žalobca napokon v konaní aj
využil.

47. V reakcii na námietku žalobcu, že plnomocenstvo zo dňa 07.09.2020 nebolo všeobecné, ale presne
vymedzené a slúžilo iba ku konaniu daňovej kontroly, ktorá bola posúdená ako nezákonná a mimoriadne
ukončená,správnysúdpoukazujenatúčasťodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiažalovaného(str.10,
napadnutého rozhodnutia žalovaného, pozn.), v ktorom sa tento riadne a presvedčivo s touto námietkou
vysporiadal, keď uviedol, že podľa obsahu ide o všeobecné, generálne plnomocenstvo, ktoré nebolo

odvolané, vypovedané ani nahradené novým. Žalovaný zdôraznil, že uvedenie konkrétnej daňovej
kontroly v jeho obsahu neznamená zúženie rozsahu plnej moci, a preto správca dane v súlade s § 30
ods. 3 Daňového poriadku doručoval písomnosti od účinnosti plnej moci podľa § 9 ods. 4 tohto zákona
zástupcovi. Vzhľadom na uvedené aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nestotožnil
sa ani s námietkou o neurčitosti plnomocenstva.

48. V reakcii na uvedené správny súd dodáva, že skutočnosť, že predchádzajúca daňová kontrola bola
z dôvodu nezákonnosti mimoriadne ukončená bez ďalšieho neznamená, že aj plnomocenstvo v nej
udelené by z tohto dôvodu malo byť nezákonné a pre ďalšie úkony neplatné. Predmetné plnomocenstvo
je právnym úkonom medzi v ňom uvedenými osobami a nezákonnosť procesného postupu správcu

dane resp. nezákonnosť daňovej kontroly ako takej nemá vo svojich dôsledkoch bez ďalšieho dosah na
(ne)platnosť tohto právneho úkonu.49. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že v čase pozastavenia prevádzkovania živnosti
podnikateľ nie je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť a nemá postavenie podnikateľa, z čoho
podľa jeho názoru vyplýva, že sa to považuje za zánik živnostenského oprávnenia na vymedzené

obdobie a ak je živnosť prerušená dlhšie tak, že daňový subjekt má pozastavenú živnosť počas
celého roka, daňové priznanie podať nemusí. Správny súd k uvedenej argumentácii uvádza, že táto
v okolnostiach konkrétnej veci neobstojí, keďže v zmysle § 15 ods.2 Daňového poriadku, ak nebolo
podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na
jeho podanie. Z administratívneho spisu nepochybne vyplynulo, že žalobca podal len daňové priznanie

ako fyzická osoba a ako podnikateľ daňové priznanie na daň z príjmov za rok 2018 nepodal. Zároveň
správny súd konštatuje, že správca dane si splnil svoju povinnosť a žalobcu poučil o následkoch
nepodania daňového priznania vo výzve zo dňa 30.11.2020. Zároveň správny súd poukazuje na tie
časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný vysporiadal aj s touto námietkou (str.
10, napadnutého rozhodnutia žalovaného, pozn.), poukazom na to, že aj napriek tomu, že žalobca mal
pozastavenú živnosť, stále bol považovaný za podnikateľa, a nemalo to za následok zrušenie registrácie

u správcu dane, preto mal povinnosť podať daňové priznanie. Navyše sa žiada dodať, že žalobcovi nič
nebránilo, aby podal daňové priznanie aj po začatí určovania dane podľa pomôcok, ktoré správca dane
mohol použiť ako pomôcku tak, ako to predpokladá § 15 ods. 3 Daňového poriadku.

50. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ správca dane začal konanie o určovaní dane podľa pomôcok z dôvodu

nepodania daňového priznania žalobcom ani na výzvu a tým vyhodnotil splnenie zákonných podmienok
ustanovených v § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, nemožno tento jeho záver považovať za
svojvoľný, nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave a platnej právnej úprave.

51. V reakcii na námietku žalobcu o nezákonnom použití zápisnice o ústnom pojednávaní č.

100566015/2019 z 05.03.2019, správny súd uvádza, že v okolnostiach konkrétnej veci je bez významu,
či táto zápisnica bola spísaná so žalobcom ako fyzickou osobou alebo žalobcom ako fyzickou osobou
- podnikateľom. V okolnostiach veci je podstatné to, že správcovi dane bol Kriminálnym úradom
finančnej správy, Bratislava, odstúpený podnet, v ktorom oznamovateľ nahlásil vykonávanie „čiernej
práce“ žalobcom. Na základe uvedeného správca dane v rámci zákonnom umožnenej vyhľadávacej

činnosti pri príprave daňového konania (§ 36 ods. 1 Daňového poriadku) uskutočnil výsluch žalobcu za
účelom zistenia podstatných skutočností. Tento úkon nebol vykonaný v rámci predchádzajúcej daňovej
kontroly, ktorá bola ukončená ako nezákonná, a preto správcovi dane nič nebránilo využiť poznatky z
tohto úkonu pri určení dane podľa pomôcok.

52. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že správca dane spracoval všetky príjmy z bankového
účtu fyzickej osoby v roku 2018 a bez náležitého odôvodnenia ich priznal ako príjem podnikateľa -
živnostníka, ktorý v tom čase nepodnikal. Podľa jeho názoru samotným preskúmaním príjmov je zrejmé,
že sa jedná o zálohové platby na turnaje, resp. kempy a nie o akýkoľvek príjem. Samotné platby
preukazujú len to, že sa jedná o zálohu na kemp a nie o príjem fyzickej osoby a už vôbec nie o

príjem živnostníka. Čo sa týka platieb za turnaj, je úplne zrejmé, že sa jedná o zálohu na turnaj, ktorý
sprostredkoval A. B., pričom sa nejedná o jeho príjem, nakoľko predmetná platba slúži na zabezpečenú
dopravu, ubytovanie počas turnajov ako aj štartovné. Zo zálohových platieb za letné kempy sa uhrádzala
taktiež strava, ubytovanie ľadová plocha, výlety, tréneri, atď. Žalobca poukázal, že všetky tieto podklady
mal správca dane k dispozícií a na základe zápisnice ich vrátil, a teda aj v tomto prípade opätovne

nedostatočne a nespoľahlivo určil daň podľa pomôcok.

53. Tak, ako už bolo uvedené, predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní sú rozhodnutia
finančných orgánov o určení dane podľa pomôcok žalobcovi a ich postup súvisiaci výlučne s týmto
konaním. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca napriek svojim

námietkam v správnej žalobe do konania o určení dane podľa pomôcok nepredložil žiadne doklady
preukazujúce tieto jeho tvrdenia tak, ako to aj predpokladá § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré mohol
správca dane použiť. Správny súd uvádza, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje špecifické
daňové konanie s presne ustanoveným procesným priebehom, kde sa riadne dokazovanie nevykonáva.
Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu a zisťovaniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Žalobca mohol kedykoľvek
do procesu určovania dane vstúpiť a ponúknuť správcovi dane svoje vlastné informácie a dôkazy,
ktoré sa mohli v následnom konaní použiť ako pomôcky, čo sa v preskúmanom prípade nestalo. Pretopoukazovanie na doklady, ktoré mali byť predložené v konaní predchádzajúcom konaniu o určení dane
podľa pomôcok je z hľadiska posúdenia napadnutého rozhodnutia bez právneho významu.

54. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú z dostatočne
zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu a netrpia vadou
nepreskúmateľnosti, a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok
I).

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal (výrok II).

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).