Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sa/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove,
Sládkovičova 8, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom
v Prešove, Štúrova 7, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-10/2023-
P zo dňa 07.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 19.06.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny

súd alebo súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-
KDI3-10/2023-Pzodňa07.03.2023akoajrozhodnutiaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvStarej
Ľubovni č. ORPZ-SL-ODI2-163/2020-P zo dňa 08.12.2022 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

I.

Priebeh administratívneho konania

2. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni (ďalej aj
prvostupňový správny orgán alebo správny orgán prvého stupňa) uznal žalobcu vinného zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), 1)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil porušením
§ 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj zákon o cestnej premávke), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), j) zákona
o cestnej premávke tým, že dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.30 hod. viedol motorové vozidlo kategórie
Ml továrenskej značky Renault Trafic evidenčné číslo D. (ďalej aj motorové vozidlo Renault Trafic)
po miestnej komunikácii v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, kde z doposiaľ nezistených príčin
pred rodinným domom so súpisným číslom 300 prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky a
narazil prednou ľavou časťou vozidla do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej
značky Volkswagen Sharan evidenčné číslo E. (ďalej aj motorové vozidlo Volkswagen Sharan), ktoré

v jeho zadnej pravej časti poškodil a následne z miesta dopravnej nehody odišiel preč bez splnenia
si zákonných povinnosti účastníka dopravnej nehody, čím týmto konaním spôsobil vlastníkovi vozidla
Volkswagen Sharan škodu vo výške asi 5000 eur a sebe ľahké poranenia s dobou liečenia do 7 dní, za
čo mu prvostupňový správny orgán uložil podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch pokutu vovýške800eurazákazčinnostiviesťmotorovévozidlápodobu30mesiacov,pričomzákazčinnostizačne
plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Zároveň žalobcovi bola uložená
povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-10/2023-P zo dňa 07.03.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie
alebo preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa ako zákonné potvrdil.
4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po posúdení spisového materiálu konštatoval, že

zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že obhliadka miesta dopravnej
nehody bola vykonaná v čase od 03.00 hod. do 05.30 hod., kde totožnosť vodiča v tom čase nebola
známa. Bolo zaistených 11 stôp. Posúdením zápisnice o zistení a zaistení stôp dopravnej nehody zo dňa
30.07.2022 okrem iného vyplýva, že bola vykonaná v Hniezdnom pred rodinným domom č. 303 v čase
od 03.15 hod. do 05.30 hod. Predmetom obhliadky bolo motorové vozidlo Renault Trafic, nakoľko nebola
známa totožnosť vodiča v čase zaisťovania stôp. Na mieste bolo zaistených 7 stôp. Posúdením náčrtku

z miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 je zrejmá celková situácia po dopravnej nehode, konečné
postavenie vozidiel po dopravnej nehode a sú tam zakótované všetky vzdialenosti namerané na mieste
dopravnej nehody. Posúdením jednotlivých snímok fotodokumentácie je zrejmá orientačná situácia na
mieste dopravnej nehody, jednotlivé pohľady na poškodenie motorových vozidiel, ako aj pohľad na stopy
č. 1 – 11. Posúdením záznamu o podaní vysvetlenia vlastníka motorového vozidla Volkswagen Sharan

zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že v čase okolo 01:30 hod. ležal v posteli na adrese Hniezdne
300, kde z vonku počul náraz. Následne zistil, že jeho vozidlo bolo poškodené v pravej zadnej časti
a neďaleko stojí vozidlo, ktoré má zapnuté svetlá a ktoré bolo poškodené a to v ľavej prednej časti a
má odtrhnuté predné ľavé koleso. Vo vozidle sa nikto nenachádzal, bolo vypnuté a malo len zasvietené
svetlá. Následne prišiel sused, ktorého nepozná a povedal, že si všimol, že z vozidla vystúpil nejaký pán

v gumákoch a išiel smerom na F.. Na vozidle mu vznikla škoda vo výške 5000 eur. Posúdením záznamu
o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že sa vo vlastnom záujme dostavil
na oddelenie Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni, kde uviedol, že bol na ošetrení v
nemocnici v Starej Ľubovni, kde mu boli zistené zranenia, ktoré mu boli spôsobené streleným airbagom v
obci Hniezdne. Žalobca ďalej uviedol, že viac k veci bez prítomnosti svojho obhajcu nepovie. Posúdením

záznamu o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 11.08.2022 okrem iného vyplýva, že dňa 30.07.2022 v čase
okolo 01.50 hod. sa menovaný nachádzal na adrese C. XXX, kde v uvedenom čase počul z vonku zvuk
ako keby niekto ťahal železo po ceste a tak sa pozrel von z okna. Z okna videl pre domom odstavenú
zelenú dodávku, ktorá mala odretú prednú ľavú časť, ako keby bola nabúraná a z dodávky z vodičovej
strany akurát otvárala nejaká osoba dvere a vystúpila von, následne sa osoba zatackala, keď išla popred

auto a odišla pešo smerom na D. F.. Menovaný uviedol, že osoba, ktorá vystúpila zo zelenej dodávky
bol muž, štíhlej postavy, vysoký okolo 180 cm, mal obuté čierne gumové čižmy a oblečené svetlé tričko.
5. Žalovaný považoval skutok spáchaný žalobcom za riadne zadokumentovaný a preukázaný. Stotožnil
sa s právnym posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom, a to vrátane jeho
odôvodnenia. Mal za to, že zabezpečené dôkazné prostriedky, ktorých vyhodnotenie v rámci zásady

voľného hodnotenia dôkazov zakladalo jeho vinu na spáchaní priestupku boli postačujúce pre prijatie
meritórneho rozhodnutia v uvedenej veci. K námietke, že správny orgán prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy lekársku správu, obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej
vyplýva, že žalobca v rozhodnom čase mal otras mozgu, pričom tento stav má zásadný vplyv na
posudzovanie subjektívnej stránky priestupku, žalovaný uviedol, že v prvotnej lekárskej správe A. A.

E. (pri prvom vyšetrení v nemocničnom zariadení) sa uvádza diagnóza S06.0 Otras mozgu, no bez
zreteľných patomorfologických a traumatických zmien mozgu. V záverečnej lekárskej správe zo dňa
30.07.2022 chirurga A. H. I., ktorý popisuje zistenú diagnózu pacienta – žalobcu, bola zistená diagnóza
pomliaždenie hlavy, podvrtnutie chrbtice a zlomenina nosových kostí s predpokladanou liečbou do 7
dní. Uvedené zranenie bolo zapríčinené jeho vlastným konaním, čo aj popisuje v lekárskej správe, že

bol účastníkom dopravnej nehody ako vodič, bol pripútaný bezpečnostným pásom, jazdil rýchlosťou
do 40 km/h, do tváre ho udrel airbag a následne odišiel z miesta dopravnej nehody. Žalovaný preto
dané tvrdenie, že žalobca mal otras mozgu a daný stav mal zásadný vplyv na posúdenie subjektívnej
stránky priestupku považuje za irelevantné, nakoľko v podanom odvolaní ani raz nespochybnil, že v
uvedený deň viedol osobné motorové vozidlo, spôsobil dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody

odišiel bez splnenia zákonných povinností účastníka dopravnej nehody, z uvedeného dôvodu žalovaný
považuje dané tvrdenie, len ako pokus o zníženie sankcie resp. vyhnutie sa zodpovednosti za spáchaný
priestupok.6. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej
výmery. Zistil tak, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na
závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na

osobu páchateľa. Konanie žalobcu možno na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k prejdeniu
doprotismernejčasticestyanáslednomspôsobeniudopravnejnehodydôvodnehodnotiťakonevedomé
z nedbanlivosti, ale to, že z miesta dopravnej nehody odišiel bez splnenia si zákonných povinnosti
účastníka dopravnej nehody možno hodnotiť ako konanie úmyselne, pretože vedel, že svojim konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší bol s tým uzrozumený.

Z evidenčnej karty vodiča – žalobcu vyplýva, že je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „B“
od 09.02.2001 a za obdobie piatich rokov pred dopravnou nehodou má evidovaný jeden záznam
o porušení pravidiel cestnej premávky, ktorého sa dopustil závažným spôsobom konania, za čo mu
bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 60 eur. Uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán
zohľadnil pri ukladaní druhu a výšky sankcie, kde pokuta bola uložená vo výške druhej polovice zákonom
prípustnejsadzbyasankciazákazučinnostivedeniemotorovýchvozidielvovýške30mesiacov,kdebola

uložená polovica zákonom prípustnej výšky. Žalovaný nemal dôvod zmeniť uloženú sankciu, pretože
tá bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako
to prvostupňový správny orgán odôvodnil, pričom mal za to, že naplní účel sledovaný zákonodarcom,
t.j. že bude na účastníka konania pôsobiť dostatočne preventívne, aby ho v budúcnosti odrádzala od
obdobného konania.

II.
Konanie pred správnym súdom

7. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nesprávne, pretože je v rozpore s
objektívnym právom. Správne konanie podľa názoru žalobcu od počiatku obsahuje podstatné procesné

vady a to z toho dôvodu, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní nezohľadnil lekársku
správu obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal v rozhodnom čase otras
mozgu a jeho zdravotný stav mohol mať relevantný vplyv na posúdenie subjektívnej stránky priestupku
(zavinenia). Mal za to, že v prejednávanej veci nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci,
pretože správne orgány nenariadili ex offo znalecký posudok podľa § 34 ods. 2 v spojení s § 36 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok). Rovnako v administratívnom spise
absentuje výpoveď žalobcu, na základe ktorej by správne orgány mohli s určitosťou dospieť k záveru,
že vyššie uvedeného priestupku sa žalobca dopustil. Aj napriek tomu, že prejednávaná vec bola riadne
zdokumentovaná, nebolo preukázané, že žalobca sa v rozhodnom čase nachádzal na mieste dopravnej
nehody, že viedol motorové vozidlo, že spôsobil dopravnú nehodu, a že z miesta dopravnej nehody

odišiel. Znalecký posudok by primárne preukázal rozsah škody a dejovú líniu dopravnej nehody, čím by
zásadným spôsobom ovplyvnil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ďalej mal žalobca za
to, že správny orgán je v súlade s čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
povinný postupovať podľa zásady prezumpcie neviny v priestupkovom konaní, pričom musí obvinenému
z priestupku vinu dokázať, a ak sú o jeho vine pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z

priestupku s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR)
sp. zn. 6Sžo/34/2007 zo dňa 27.11.2007. Z administratívneho spisu nevyplývajú dostatočné dôkazy,
ktoré by osvedčili vinu žalobcu, keďže tieto síce v súhrne naznačujú dôvodné podozrenie zo spáchania
priestupku žalobcom, avšak tie nie sú dostačujúce. Správne orgány neposúdili vec žalobcu v rámci
zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 v spojení s § 32 a § 46 Správneho poriadku) ani v rámci zásady

zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) s poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/87/2008 zo dňa 29.04.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006 zo dňa 21.03.2007).

9. Podľa názoru žalobcu žalovaný ani prvostupňový správny orgán dôsledne nevykonali relevantné

dôkazy na ozrejmenie skutkového stavu veci. Pri svojom rozhodovaní vychádzali prakticky iba z
dôkazov, ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (najmä z výpovedí poškodeného a svedka
A. G.), bez výpovede žalobcu. Záver žalovaného preto nemá oporu v zistenom skutočnom stave
a skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné žalobcubez pochybností uznať za vinného zo spáchania priestupku. Správne orgány v správnom konaní
pracovali výlučne s nepriamymi dôkazmi. Z predchádzajúcej judikatúry možno podľa žalobcu vyvodiť
všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy

môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú,
ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz)
vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo
dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru

(rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/67/2006 z 27.05.2008). Obdobne k preukazovaniu viny zo
spáchania priestupku na základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej
republiky (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8As/l0/2006 z 03.05.2007,
sp. zn. lAs/90/2008 z 04.02.2009 a sp. zn. 6As/262/2014 z 14.05.2015). Žalobca zároveň poukázal na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/5/2021 z 26.04.2022. Určenie
druhu, sankcie a jej výmery žalobca považoval za prísny, nepriaznivý až šikanózny voči osobe žalobcu,

pretože mu sťažuje jeho budúce uplatnenie v živote. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu sú
stavebné, demolačné, búracie a terénne úpravy čo nie je možné bez vodičského oprávnenia náležitým
spôsobom vykonávať. Uloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov je pre
žalobcu neprimeraným trestom, čo môže mať nepochybne nepriaznivý dosah na výkon jeho práce a
rovnako dlhodobo vplývať na obživu jeho rodiny. Určenie druhu sankcie a jej výmery žalovaným neplní

jeho účel, pretože bráni žalobcovi vo vedení riadneho života. Vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý za
obdobie 5 rokov bol jediný krát prejednávaný v rozkaznom konaní (08.01.2020 predchádzal na mieste,
kde je to zakázané za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60 eur), je uložená sankcia neprimeraná.

10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.12.2023, v ktorom

konštatoval, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené
dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového
správneho orgánu nezistil žiadne pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Vzhľadom na to, že žalobca neuvádza iné podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré opakovane uviedol
vo svojich podaniach v priebehu konania o priestupku, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako

to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný záverom uviedol, že všetky získané dôkazy obsiahnuté
v priestupkovom spise po ich vzájomnom zhodnotení vytvárajú skutočný a celistvý obraz o vzniku a
zavinení predmetnej dopravnej nehody, kde je z pohľadu správneho orgánu dostatočne preukázané,
že žalobca, ako vodič spôsobil predmetnú dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody odišiel bez
splnenia si zákonných povinností účastníka dopravnej nehody.

11. Žalobca v replike zo dňa 06.03.2024 uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou
prezumpcie neviny. Poukázal na to, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci
prvostupňovým správnym orgánom bez toho, aby napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. Výpoveď
žalobcu v administratívnom spise absentuje, a preto nevedno z akých dôkazov vychádzal žalovaný
pri obvinení žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevyrovnal

s namietanou neprimeranou sankciou, ktorú žalobca považuje za prísnu, nepriaznivú a v rámci jeho
pracovných povinností za likvidačnú. Výšku uloženej pokuty ako aj dĺžku zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne neodôvodnil, pričom správne orgány sú povinné
vymedziť aspoň všeobecné axiómy, ktoré by sa pri ukladaní druhu a výšky sankcie mali zohľadňovať
(podľa Odporúčania Výboru ministrov R/91/1 o správnych sankciách).

12. Žalovaný v duplike zo dňa 28.03.2024 konštatoval, že vychádzal zo záznamu o podaní vysvetlenia
žalobcuzodňa30.07.2022,zozáznamuopodanívysvetleniaA.G.zodňa11.08.2022,zároveňžalovaný
vychádzal z evidenčnej karty vozidla Renault Trafic, pričom počas celého konania nie je zrejmé, aby
žalobca žiadal akúkoľvek náhradu škody za poškodenie vozidla Renault Trafic, z čoho vyplýva, že vedel,
že dňa 30.07.2022 spôsobil sám dopravnú nehodu a z miesta odišiel, čo potvrdzuje výpoveď zo dňa

30.07.2022 a predmetná lekárska správa. Súhrne to vytvorilo logickú, nenarušenú sústavu dôkazov,
z ktorých možno vyvodiť len jediný záver, že žalobca dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.30 hod. viedol
motorové vozidlo Renault Trafic, po miestnej komunikácii v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, kde
spôsobildopravnúnehoduazmiestadopravnejnehodyodišielnaneznámemiesto.Knámietkežalobcu,
že sankcia uložená je neprimerane vysoká, žalovaný uviedol, že sankcia bola uložená v súlade so

zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu, tak ako to prvostupňový správny orgán
uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí, pričom má za to, že uložená sankcia bude na žalobcu pôsobiť
výchovne a v budúcnosti ho odvráti od protiprávneho konania a porušovania zákonných ustanovení. K
námietke žalobcu, kde poukazuje na to, že nebol vypracovaný znalecký posudok za účelom zisteniarozsahu škody a dejovej línie dopravnej nehody, žalovaný uviedol, že vyhotovenie znaleckého posudku
v danom prípade by bolo nehospodárne, pretože spisový materiál obsahoval dostatok dôkazov na to,
aby správny orgán mohol v danej veci vydať meritórne rozhodnutie.

III.
Právne posúdenie veci správnym súdom

13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade
s § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil dňa 28.10.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené dňa 08.09.2025), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil ako vecne správne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), 1) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil
ustanovenie § 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, čím podľa § 137 ods. 2

písm. c), j) zákona o cestnej premávke porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu
jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní,
otáčaní alebo odbočovaní.

16. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi.

17. Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať

na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po
poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

18. Podľa § 66 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný
bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá

jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

19. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky
závažnýmspôsobomjetaképorušeniepravidielcestnejpremávky,vktoréhodôsledkuvzniknedopravná

nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie
si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

20. Podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke.

21. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode,
bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v
čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú

látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody ak ide
o dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu.

22.Podľa§22ods.1písm.g)zákonaopriestupkoch,sapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnej

premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému
spôsobí škodu na majetku.23.Podľa§22ods.1písm.1)zákonaopriestupkoch,sapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnej
premávky dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) prvý
bod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

25. Žalobca primárne namietal, že správne orgány nezohľadnili lekársku správu, z ktorej je zrejmé,

že žalobca mal v rozhodnom čase otras mozgu čo mohlo mať vplyv na posúdenie subjektívnej
stránky priestupku (zavinenia). Namietal tiež nenariadenie ex offo znaleckého posudku a absenciu
jeho výpovede a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistený skutkový stav založený len na nepriamych
dôkazoch, s poukazom na zásadu prezumpcie neviny.

26. V úvode správny súd konštatuje, že na to, aby mohol orgán verejnej správy prejednávajúci

priestupok jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne
naplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku vychádzajúc pri jeho
vymedzení zo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej
v zákone o priestupkoch a v osobitných zákonoch.

27. Pod materiálnym znakom priestupku rozumieme jeho spoločenskú nebezpečnosť, pričom vyššie
uvedené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch ho vymedzuje citáciou „ohrozuje alebo porušuje
záujem spoločnosti“. Materiálna stránka priestupku je pritom rovnako dôležitá ako tá formálna, keďže pri
jej absencii, a to aj za súčasného naplnenia všetkých formálnych znakov, nemožno hovoriť o priestupku.
Takýto záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

vyslovil právny názor, podľa ktorého pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za
priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie,
ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním
porušovaťaleboohrozovaťzáujemspoločnosti(RozhodnutieNajvyššiehosúduSRzodňa12.júna2013
sp.zn. 10Sžd/3/2013).

28. Formálna stránka priestupku je zložená z osobitných a všeobecných formálnych znakov, pričom
v prejednávanej veci je potrebné klásť dôraz práve na tie osobitné. Pod osobitné znaky formálnej stránky
priestupku zaraďujeme znaky konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom,
objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Formálne znaky priestupku sú popísané vo

všeobecnej a v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé
druhy priestupkov. Skutková podstata priestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú,
o aký priestupok ide a jej vymedzenie vychádza z teórie trestného práva.

29. Na riadne objasnenie a sankcionovanie priestupku teda musia byť obligatórne a kumulatívne

naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. V prípade, keby čo i len jeden
znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej
podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa
zásada in dubio pro reo.

30. Z pohľadu správneho súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať
závery o naplnení tak materiálneho znaku ako aj formálnych znakov priestupku, a teda výrok o vine
resp. zodpovednosť žalobcu za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy
vykonal. Z administratívneho ako aj zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány
verejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce

priamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej
je možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi
priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom
a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu
administratívnehokonania.Mieratejtosúvislostibývaujednotlivýchnepriamychdôkazovodlišnáamôže

sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol
vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý
nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov
o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamychdôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Správny súd zdôrazňuje,
že na preukázanie viny v zásade nie je v každom jednom prípade potrebné, aby k takýmto dôkazom
pristúpili aj dôkazy priame, ktoré by jednoznačne usvedčovali spáchanie priestupku konkrétnou osobou

a to konkrétnym spôsobom, no to len za predpokladu, že nepriame dôkazy nie sú medzi sebou sporné.
V opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo
pri páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku.
O to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po
správnostibymaltakýchtonepriamychdôkazovzabezpečiťviacatovzhľadomkichsprostredkovanému

vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné aby išlo o súbor nepriamych
dôkazov,ktorévytvárajúucelenýalogickypreviazanýreťazecdôkazov,vrámciktoréhoanijedenztýchto
nespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia
v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi
sebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní, tak ako v
preskúmavanej veci.

31. Zároveň treba mať na pamäti, že účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami
účastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného
rozhodnutia. Spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nebude
vykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správny súd poukazuje judikatúru Najvyššieho súdu SR,

v zmysle ktorej ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je vykonaným dôkazom prisudzovaná
určitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie. Správny orgán pri tejto činnosti
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť
svoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny orgán
zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo

veci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich
logických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma
a iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo
však neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu

jednotlivých dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky
úkony,ktorýchcieľomjeodstránenieexistujúcichrozporovvdôkazoch(pozrinapr.rozsudokNajvyššieho
súdu SR z 29.04.2009, sp. zn. 8Sžo/87/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.03.2007, sp. zn. 2
Sž- o-KS 126/2006).

32. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom
uvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania.
Pri inštitúte dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá
je bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Práve aplikácia zásady prezumpcie neviny sa

prejavuje v tom, že správny orgán má povinnosť dokázať vinu obvineného z priestupku, pričom pokiaľ
sú o tejto pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného, teda aplikovať zásadu in dubio pro reo
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007, sp.zn. 6Sžo/34/2007).

33. Ťažiskovou otázkou v prejednávanej veci je prístup k nepriamym dôkazom, pokiaľ je od týchto

odvodený výrok o vine vo vzťahu k spáchaniu priestupku. Z predchádzajúcej judikatúry možno vyvodiť
všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy
môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú,
ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz)
vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo

dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.05.2008, sp.zn. 2 To 67/2006). Správny súd v tomto
smere poukazuje na skutočnosť, že obdobne k preukazovaniu viny zo spáchania priestupku na
základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej republiky (pozri napr. rozsudok

Najvyššieho správneho súdu ČR z 03.05.2007, sp.zn. 8 As 10/2006, rozsudok Najvyššieho správneho
súdu ČR z 04.02.2009, sp.zn. 1 As 90/2008, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 14.05.2015,
sp.zn. 6 As 262/2014).34. Ako už správny súd vyššie uviedol, vykonávanie dokazovania prináleží správnemu orgánu,
ktorý má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na tento účel zadovážiť podklady
pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené sa jasne odzrkadľuje aj v prejednávanej veci, kedy

prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite popísali priebeh
vykonaného dokazovania, jednotlivé dôkazy, ktoré v rámci tohto postupu vyhodnocovali, ako aj skutkové
zistenia, ktoré im z vykonaného dokazovania vyplynuli. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správne
orgány vychádzali najmä z nasledujúcich dokumentov: záznamu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022,
zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, zápisnica obhliadky miesta o zistení

a zaistení stôp zo dňa 30.07.2022, náčrtok miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, úradný záznam
napísaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Stará Ľubovňa zo dňa 30.07.2022, záznam
o podaní vysvetlenia osoby J. A. zo dňa 30.07.2022, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa
30.07.2022, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, lekárska správa A. A.
E. zo dňa 30.07.2022, lekárska správa A. H. I. zo dňa 30.07.2022, evidenčná karta vozidla Renault
Trafic, evidenčná karta vozidla Volkswagen Sharan, záznam o podaní vysvetlenia osoby A. G. zo dňa

11.08.2022, plán miesta dopravnej nehody zo dňa 11.08.2022,, záznam o podaní vysvetlenia osoby A.
B. zo dňa 18.08.2022, záznam šetrenia zo dňa 24.08.2022, evidenčná karta vodiča – žalobcu, záznamu
dopravnej nehody zo dňa 28.08.2022, výpis z ústrednej evidencie priestupkov týkajúceho sa osoby
žalobcu zo dňa 28.08.2022, správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.08.2022, ako aj zo
zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2022.

35. Vo svetle uvedeného považovali správne orgány v preskúmavanej veci skutkový stav za dostatočne
zistený, nemali preto dôvod pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Navyše uvedené nenavrhol
ani samotný žalobca v rámci administratívneho konania. Zároveň je zrejmé, že správne orgány
vychádzali aj z obsahu jednotlivých lekárskych správ, vrátane lekárskej správy A. E., z ktorej ako jedinej

vyplýva diagnóza S06.0 – otras mozgu, avšak bez zreteľných patomorfologických a traumatických
zmien mozgu. Súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že v obsahu lekárskych správ
sú zaznamenané tvrdenia žalobcu, že bol účastníkom dopravnej nehody ako vodič, bol pripútaný
bezpečnostným pásom, jazdil rýchlosťou do 40 km/h, do tváre ho udrel airbag a následne odišiel z
miesta dopravnej nehody, K námietke týkajúcej sa absencie výpovede žalobcu v správnom konaní súd

konštatuje, že zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 30.07.2022 vyplýva žalobcovo tvrdenie, že bol
ošetrený v nemocnici v Starej Ľubovni, kde mu boli zistené poranenia spôsobené streleným airbagom
v obci Hniezdne. Viac bez prítomnosti obhajcu nechcel uviesť. Rovnako dňa 18.08.2022 žalobca
už za prítomnosti svojho obhajcu využil možnosť nevypovedať, čo je samozrejme jeho právo, ako
osoby obvinenej z priestupku, avšak zároveň uvedené zakladá nedôvodnosť a nelogickosť predmetnej

námietky. Rovnako je podľa názoru súdu nedôvodná aj námietka týkajúce sa aplikácie zásady in dubio
pro reo na prípad žalobcu, keďže je zrejmé, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania
bez akýchkoľvek pochybností dospeli k záveru o spáchaní predmetného priestupku žalobcom, tak ako
je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia.

36. Námietku žalobcu, že určenie druhu sankcie a jej výmery je prísne až šikanózne vyhodnotil správny
súd rovnako ako nedôvodnú. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch určuje základné pravidlá,
podľa ktorých je správny orgán povinný postupovať pri ukladaní sankcie. Ukladanie sankcií za priestupky
a rozhodovanie o ich výške sa uskutočňuje vo sfére tzv. voľnej správnej úvahy, teda zákonom dovolenej
voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z možných

riešení,ktorézákondovoľuje(tzv.diskrečnáprávomoc).Správnysúd mázato,žeprvostupňovýsprávny
orgán sa pri ukladaní sankcie zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré zákon stanovuje a podrobne a
presvedčivo odôvodnil, na ktoré okolnosti prihliadol a na ktoré nie. Taktiež prvostupňový správny orgán
podrobne odôvodnil, aký vplyv mali všetky zistené okolnosti na ukladanú sankciu a jej výmeru. Žalovaný
preto postupoval v súlade so zákonom, keď skonštatoval, že nemá dôvod zmeniť uloženú sankciu,

pretože táto bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu,
pričom mal za to, že naplní účel sledovaný zákonodarcom, t.j. že bude na žalobcu pôsobiť dostatočne
preventívne, aby ho v budúcnosti odrádzala od obdobného konania.

37. Pozornosti súdu neuniklo, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa

je vo výroku chybne uvedené, že žalobcovi bola uložená sankcia „podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona
o priestupkoch“, pričom zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2022, kedy došlo aj
k ústnemu vyhláseniu prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím je zrejmé, že správne orgány pristúpili k uloženiusankcie podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch. Súd má však za to, že nejde o vadu, ktorá by
mala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré

nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí,
že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (R
103/2011).

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

39. trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu
trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli

také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
vlehotejednéhomesiacaododňadoručeniarozsudku.Zmeškanielehotynapodaniekasačnejsťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.