Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-65Csp/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204346
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1322204346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: D. G.,

narodená 9. augusta XXXX, trvalým pobytom v U., V. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej:
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, o zaplatenie
5 106,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 969,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 969,53 eur od 13. septembra 2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 22. septembra 2022 (ktorého
nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu 5 106,67 eur s úrokmi vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5 106,67 eur od
13. septembra 2022 do zaplatenia z titulu nevydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku
plnenia „nedlhu“.
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že ako spotrebiteľka

uzavrela s právnym predchodcom žalovanej Poštovou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská
2/B, IČO: 31 340 890, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009, na základe
ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur, ktorý sa spolu s dohodnutou odplatou
vo výške 1 462,43 eur zaviazala splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 64,27 eur, a to až do
celkovej čiastky úveru 3 856,20 eur. Veriteľ Poštová banka, a.s., pohľadávku z tohto spotrebiteľského
úveru údajne postúpil 18. decembra 2012 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorá
mala pohľadávku ďalej postúpiť spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., ktorá k 9. augustu 2017 zanikla

zlúčením so žalovanou. Žalovaná v čase od apríla 2013 do júla 2015 vylákala od žalobkyne plnenie v
súhrnnej výške 5 106,67 eur, ktoré žalobkyňa považuje za plnenie bez právneho dôvodu.
1.2. Žalobkyňa namietala, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože
nebolizachovanépodmienkyvzmysle§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“), a to že predmetom postúpenia bola splatná pohľadávka.
Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by pred vyhlásením spotrebiteľského úveru za predčasne splatný
bola vyzvaná v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zaplatenie omeškaných splátok s

upozornením na možnosť uplatnenia tohto veriteľovho oprávnenia. Pokiaľ teda nedošlo k platnému
zosplatneniu celého predmetného spotrebiteľského úveru, nemohlo potom dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá ešte nebola splatná. Žalovaná teda nevstúpila do žiadnych práv veriteľa Poštovejbanky, a.s., a preto plnenie žalobkyne na účet žalovanej vo výške 5 106,67 eur nemá žiadny právny
dôvod.
1.3. Argumentácia žalobkyne ďalej spočívala v tom že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 neobsahovala niektoré obligatórne náležitosti, resp. boli vyjadrené
nesprávne a zavádzajúco. V zmluve je uvedená výška odplaty za poskytnutý úver v sume 1 462,43 eur
napriek tomu, že celková čiastka úveru, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, je pri istine úveru v sume 2 000
eur uvedená v sume 1 856,20 eur, t. j. o 393,77 eur vyššia. Takisto je v zmluve nesprávne uvedená

výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pretože pri jej výpočte nebola zohľadnená platba
poistného za poistenie splácania úveru, ktorého dojednanie nebolo v danom prípade možné odmietnuť.
Správna výška RPMN je preto v hodnote 29,64 %, ktorá odporuje nielen zákonu, ale aj dobrým mravom.
1.4. Poukazujúc na uvedené zastáva názor, že žalovaná nemala právny titul na prijatie žiadneho plnenia
od žalobkyne, a preto ňou poskytnuté plnenie počas obdobia od apríla 2013 do júla 2015 v súhrnnej
výške 5 106,67 eur je potrebné vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovanávosvojomvyjadreníkžalobe,ďalšíchpísomnýchpodaniachaústnychvyjadreniachuviedla,
že žalobou uplatnený procesný nárok žalobkyne neuznáva a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.1. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 pokladala za
riadne a platne uzavretý právny úkon v písomnej forme, na uzavretí ktorého sa obe zmluvné strany

- pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s., a žalobkyňa ako dlžník riadne dohodli. Doplnenie náležitostí v
bode 3 predmetnej úverovej zmluvy sa podľa obchodných podmienok nepovažuje za zmenu návrhu na
uzavretie zmluvy. Žalobkyňa tým, že nevyužila možnosť do piatich dní od oznámenia banky o akceptácii
jej návrhu odmietnuť upravený návrh úverovej zmluvy, konkludentne pristúpila na uzavretie úverovej
zmluvy. Akceptáciu týchto podmienok žalobkyňa potvrdila tiež tým, že čerpala predmetný spotrebiteľský

úver a nikdy nespochybnila svoju slobodnú a vážnu vôľu smerom k uzavretiu predmetnej úverovej
zmluvy.
2.2. Argumentáciu žalobkyne o neplatnom postúpení pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy
považovala za nesprávnu, pretože v rámci tohto procesu boli zachované všetky náležitosti a postupy
vyžadované zákonom o bankách i zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ vyzval

žalobkyňu na úhradu anuitných splátok, so splnením ktorých bola v omeškaní po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, listom z 9. decembra 2009, v ktorom zároveň žalobkyňu upozornil na možnosť vyhlásiť
spotrebiteľský úver za predčasne splatný. Keďže k úhrade v zmysle tejto výzvy zo strany žalobkyne
nedošlo,veriteľvyhlásilpredmetnýspotrebiteľskýúverzapredčasnesplatný,čožalobkynioznámillistom
z 9. februára 2010 a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu. Táto výzva je teda výzvou banky v zmysle

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Žalobkyňa zostala do postúpenia pohľadávky 18. decembra 2012
a 15. januára 2013 v omeškaní dlhšom než 90 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy z 9. februára
2010, preto sa tak stala uvedená pohľadávka predmetom platného postúpenia.
2.3. Podľa jej názoru nenáležitou je tiež námietka žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Žalobkyňaakospotrebiteľmalamožnosťvybraťsi,čisizvolíalebo

nezvolí poistenie schopnosti splácať úver, ktoré nebolo nevyhnutnosťou pri poskytnutí úveru. Výška
poistného sa preto do celkových nákladov spotrebiteľa nezapočítava, a teda RPMN bola v predmetnej
úverovej zmluve uvedená správne.
2.4. Zároveň vzniesla proti žalobou uplatnenému peňažnému nároku žalobkyne z titulu nevydania
bezdôvodného obohatenia námietku premlčania, keďže posledná platba bola zo strany žalobkyne

vykonaná v roku 2015, t. j. pred viac ako siedmimi rokmi pred podaním žaloby na súde.

3. Mestský súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 25. apríla 2024 č.
k. B3-65Csp/57/2022-137 (i) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 4 137,14 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 137,14 eur od 13. septembra 2022 do zaplatenia v lehote

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, (ii) žalobu vo zvyšku zamietol a (iii) žalobkyni priznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,02 %.
3.1. Tento rozsudok nadobudol vo vyhovujúcom výroku právoplatnosť 16. mája 2024 a vykonateľnosť
21. mája 2024.
3.2. Proti zamietajúcemu výroku tohto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne uznesením z 25. apríla 2025 sp.
zn. 6CoCsp/17/2024 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom
výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.5. Predmetom konania po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutej
odvolaním žalobkyne a vrátení mu veci na ďalšie konanie zostal už len nárok na zaplatenie nesplatenej

istiny 969,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 969,53 eur od 13. septembra
2022 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie vo veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie
oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami na podopretie

svojich skutkových tvrdení, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009
s obchodnými podmienkami pre daný typ úveru; výpisom z úverového účtu; prehľadom všetkých
vykonaných úhrad žalobkyňou; výzvou na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť
vyhlásiť spotrebiteľský úver za predčasne splatný z 9. decembra 2009; výzvou na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 9. februára 2020 s doručenkou; zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1/2012 z 18. decembra 2012 uzavretou medzi postupcom Poštovou bankou, a.s.,

a postupníkom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED; oznámením postupcu Poštovej banky, a.s., o
postúpení pohľadávky z 22. januára 2023; zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2013 z 15. januára
2013 uzavretou medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a postupníkom PRO CIVITAS
s. r. o. s jej prílohou; mailom žalovanej zo 16. augusta 2022 adresovaným žalobkyni o jej úhradách dlhu
z predmetnej úverovej zmluvy; predžalobnou výzvou z 8. septembra 2022 na vrátenie plnenia prijatého

bez právneho dôvodu, ktorá bola doručená žalovanej mailom z 8. septembra 2022; plnomocenstvom
žalobkyne udeleným jej právnemu zástupcovi z 22. augusta 2022, ako aj ostatným obsahom spisu.

7.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7.2. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy 18. marca 2009 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme.
7.3. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
7.4. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v čase účinnom ku dňu tvrdeného zosplatenia

predmetného spotrebiteľského úveru 9. februára 2010 (teraz § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - pozn.
súdu prvej inštancie) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
7.5. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
7.6. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
7.7. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
7.8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.
7.9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.7.10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
7.11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7.12. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
7.13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
7.14. Podľa § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela s
Poštovou bankou, a.s., ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca
2009, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni bezhotovostným prevodom z 18. marca 2009 finančné

prostriedky vo výške 2 000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 24 % a RPMN (ktorej presná hodnota v konaní
nebola stranami tvrdená ani nevyšla dostatočne najavo, keďže listina, na ktorej bola predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere zachytená, je práve v mieste uvedenia RPMN poškodená), ktoré sa žalobkyňa
zaviazala aj s celkovou výškou nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v sume 1 462,43 eur
(hoci správne mala byť uvedená suma 1 856,20 eur) splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po

64,27 eur splatných vždy k 18. dňu mesiaca, pričom termín prvej splátky bol stanovený na 18. apríla
2009 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 18. marca 2014. V čl. 5 bod 5.2 obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy, bolo dohodnuté, že „ak je
klient [dlžník] v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej, resp. čiastočnej výške (...), je banka
[veriteľ] oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý

úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným“.

9. Súd preskúmal túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska náležitostí vyžadovaných zákonom č.
258/2001 Z. z. v tom rozsahu, v akom s ohľadom na charakter úverového produktu mala obsahovať, a
dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva síce bola uzavretá s vynaložením odbornej starostlivosti

veriteľa pri posúdení schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver (porov. údaje týkajúce sa
úverovej bonity spotrebiteľa v bode 1 predmetnej úverovej zmluvy) v obligatórne vyžadovanej písomnej
forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.), avšak neobsahuje niektoré ďalšie povinné náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu, výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Všetkytietonáležitostibolitotižtoveriteľomdotextulistiny,naktorejjepredmetná
úverová zmluva zachytená, doplnené v bode 3 tejto úverovej zmluvy až potom, ako túto zmluvu 17.

marca 2009 podpísala žalobkyňa. To znamená, že žalobkyňa v okamihu kontraktácie zmluvy nebola
ako spotrebiteľka náležite veriteľom informovaná o všetkých zákonom vyžadovaných údajoch týkajúcich
podmienok, nákladov a povinností spojených s predmetným spotrebiteľským úverom. Absenciu splnenia
tejto informačnej povinnosti veriteľom ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sankcionuje tým,
že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu potom v

relácii na rozhodovaný spor plynie záver, že veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy pre jej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť nevzniklo právo žiadať od žalobkyne ako dlžníka zaplatenie zmluvných
úrokovapoplatkovspojenýchsospotrebiteľskýmúveromažalobkyňaakospotrebiteľkabolatakpovinná
vrátiť veriteľovi len skutočne poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru v sume 2 000 eur.

10.1. Samotná skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, automaticky neznamená, že veriteľ nemôže pre nesplnenie
niektorej anuitnej splátky za splnenia ďalších podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyhlásiť tento spotrebiteľský úver za predčasne splatný.10.2. A takisto, samotná skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, nezbavuje dlžníka povinnosti zaplatiť anuitnú splátku vo výške, na ktorú sa zaviazal.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru pre dlžníka neznamená, že má povinnosť

splácať jednotlivé anuitné splátky len vo výške, ktorá podľa vnútornej štruktúry tej-ktorej splátky pripadá
na istinu. Ale práve naopak, aj pri bezúročnom a bezpoplatkovom spotrebiteľskom úvere je dlžník
naďalej povinný platiť jednotlivé anuitné splátky v plnej dohodnutej výške, avšak s tým rozdielom, že
celé jeho plnenie sa započíta len na istinu spotrebiteľského úveru, pričom keď súčet ním vykonaných
plnení dosiahne plnú sumu istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, jeho povinnosť vrátiť veriteľovi

poskytnuté peňažné prostriedky v dôsledku jej splnenia zanikne, a to v celom rozsahu (porov. § 559
Občianskeho zákonníka).

11. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa svoju povinnosť platiť jednotlivé anuitné
(mesačné) splátky spotrebiteľského úveru riadne a včas porušila už pri prvej splátke. Následne v
nepravidelných intervaloch do dňa vyhlásenia spotrebiteľského úveru za predčasne splatný 9. februára

2010 zaplatila veriteľovi sumu v súhrne 430,47 eur, ktorá bola započítaná na splátky za mesiace apríl
až september 2009 a v časti 44,85 eur na splátku za mesiac október 2009.

12. Následne veriteľ listom z 9. decembra 2009 vyzval žalobkyňu na úhradu nedoplatku na omeškaných
splátkach - „nedoplatok: 115,97 eur; poplatok za upomienku: 24,90 eur; dlžná suma: 140,87 eur“, a

to v dodatočnej lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, inak bude žiadať o zaplatenie
celého zostatku spotrebiteľského úveru naraz. Súdu - s ohľadom na uplynutie skartačných lehôt ku dňu
rozhodnutia súdu - síce nebola predložená doručenka potvrdzujúca prevzatie tejto zásielky žalobkyňou
alebo vrátená zásielka s poznámkou o jej nedoručení, avšak skutočnosť, že táto výzva bola skutočne
odovzdaná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalobkyni na ňou uvedenú adresu, vyplýva z

čiarového kódu s uvedením čísla zásielky J nachádzajúcich sa v pravom hornom rohu tejto listiny. So
zreteľomnatietoskutkovéokolnostisapretovykonaniedoručeniazásielky,ktorejobsahommalabyťtáto
výzva na úhradu omeškaných splátok, na žalobkyňou uvedenú adresu javí ako viac pravdepodobnejšia
alternatíva než to, že by vôbec nebola odovzdaná poštovému podniku, ktorý má povinnosť ju doručiť;
v takom prípade potom absentuje logické vysvetlenie, prečo uvedená listina obsahuje čiarový kód s

uvedením čísla zásielky (podacieho čísla), ktoré je evidentne prideľované Slovenskou poštou, a.s.

13. Keďže žalobkyňa na uvedenú výzvu z 9. decembra 2009 platbou nereagovala - ako to vyplýva
z predloženého výpisu z úverového účtu, podľa ktorého žalobkyňa poslednú úhradu vykonala 22.
septembra 2009 a následne až 1. marca 2010 -, veriteľ po tom, ako uplynula zákonná 15-dňová lehota

od notifikácie na uplatnenie jeho práva na zaplatenie celej pohľadávky, 9. februára 2010 využil právo
vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru pre nesplnenie niektorej splátky, čo žalobkyni
oznámil listom z toho istého dňa 9. februára 2010, ktorý si podľa doručenky žalobkyňa osobne prevzala
16. februára 2010, a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy.

14. Krajský súd v Bratislave v rámci odvolacieho prieskumu vyhodnotil právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie čo do otázky vyhlásenia predčasnej splatnosti (zosplatenenia) poskytnutého
spotrebiteľskéhoúveruprenesplnenieniektorejsplátkyakonesprávneavbodoch11.a12.odôvodnenia
svojho zrušujúceho uznesenia z 25. apríla 2025 sp. zn. 6CoCsp/17/2024 uviedol:

14.1. „11. Zákon (v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) stanovuje prísne kritéria aj pre
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré musia byť splnené kumulatívne. V prípade, ak dodávateľ
poruší niektorú z podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, má za následok, že je potrebné
považovať takéto zosplatnenie za absolútne neplatný právny úkon. Zákon stanovuje, že v poradí prvá
z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky

bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí
druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil
povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú

lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu
15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé
jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozorneniespotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s odsekom
9 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa - upozornenie
spotrebiteľapredstavujehmotnoprávnyjednostrannýadresovanýprávnyúkon,ktorýmusípredovšetkým

spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí
spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať
s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok a musí obsahovať konkretizáciu
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Bez konkretizácie splátky, nie je možné spoľahlivo určiť,
či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon
obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej
absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou(čiužpodľa§39alebo§37ods.1Občianskehozákonníka)(porov.uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 [ktoré bolo neskôr publikované

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 34/2025 - pozn.
súdu prvej inštancie]).
14.2. Odvolací súd v relácii na rozhodovaný spor ďalej dodal: „12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva,
že právna predchodkyňa žalovanej výzvou zo dňa 09.12.2009 upozornila žalobkyňu, že porušila
ustanovenia zmluvy, keď jej záväzok po splatnosti vyplývajúci z úverovej zmluvy je k 09.12.2009

nasledujúci; a to nedoplatok vo výške 115,97 Euro a poplatok za upomienku 24,90 Euro. Teda dlžná
suma predstavuje sumu 140,87 Euro. V tomto podaní zároveň právny predchodca žalovanej uviedol, že
ak dlžná suma nebude uhradená do 10 dní od doručenia uvedeného podania (výzvy), celý úver sa stane
predčasne splatným. Žalovaná tvrdí, že toto podanie sa dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne a podľa
obsahu je upozornením v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že aj

s ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu toto podanie ako právny úkon nespĺňa náležitosti, pretože
neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú zosplatnil právny predchodca žalovanej celý úver. Mesačná
splátka, ako vyplýva z úverovej zmluvy predstavovala sumu 64,27 Euro. Táto suma nekorešponduje
vyčíslenému nedoplatku uvedenému vo výzve z 09.12.2009, pričom z výzvy nie je možné ani ustáliť
konkrétnu splátku, s ktorou bola žalobkyňa v omeškaní v čase uskutočnenia výzvy. Ide pritom o

rozhodujúcu zákonnú podmienku, bez splnenia ktorej nemohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
dlhu ani k platnému postúpeniu pohľadávky z tohto zosplatnenia vzniknutej.“

15. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, právny úkon veriteľa z 9.
decembra 2009, ktorým vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na dovtedy omeškaných splátkach -

vyčísleného len v súhrnnej výške 140,87 eur - s upozornením na možnosť uplatnenia práva žiadať
pre nesplnenie splátky o zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru, vyhodnotil za absolútne
neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre svoju neurčitosť resp. podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre obchádzanie zákonnej úpravy v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do
31. októbra 2024), pretože veriteľ v ňom presne neurčil, pre ktorú konkrétnu anuitnú (mesačnú) splátku

mieni využiť svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého zostatku úveru. V dôsledku toho nie je
potom možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu tohto práva došlo za splnenia preň zákonom určených
podmienok, t. j. uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt, a to trojmesačnej lehoty od omeškania
so zaplatením splátky, pre ktorej nesplnenie sa má stať splatný celý dlh, a pätnásťdňovej lehoty na
upozornenie spotrebiteľa o možnosť uplatniť právo žiadať o zaplatenie celého dlhu pred jeho reálnym

uplatnením. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že k uplatneniu práva veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť celého zostatku spotrebiteľského úveru listom z 9. februára 2010 tak pre
nesplnenie osobitných podmienok vyžadovaných § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom
do 31. októbra 2024) nemohlo platne a účinne dôjsť.

16. Pokiaľ teda nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu celého zostatku poskytnutého
spotrebiteľského úveru pre nesplnenie niektorej jeho splátky, nemohlo potom dôjsť „ani k platnému
postúpeniu pohľadávky z tohto zosplatnenia vzniknutej“ (porov. bod 12. in fine odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný).

17.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepovažujezapotrebnédodať,žepostúpeniepeňažnejpohľadávky
banky na tretiu (nebankovú) osobu možno právne kvalifikovať za platné a účinné len za splnenia
podmienok predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a to že banka preukázateľne
odoslala dlžníkovi písomnú výzvu na úhradu omeškaného dlhu a že dlžník napriek tejto výzve zostalv omeškaní s úhradou čo i len časti svojho dlhu po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Spôsobilým
predmetom postúpenia však môže len taká banková pohľadávka, ktoré bola v čase postúpenia už
splatná (k tomu porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktorý

bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. 4/2021). To teda znamená, že platne možno postúpiť len (síce) nesplácaný (ale už) zročný dlh.
Ak by banka mohla postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s
dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s

účelom tohto zákona a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia
vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým
subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej
starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a
Rady 2005/29/ES z 1. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu.

18. V danom prípade však neboli splnené ani podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru vyžadované § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., spočívajúce v preukázateľnom
doručení písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi na zaplatenie dlhu a v dlžníkovom následnom omeškaní
dlhšom ako 90 kalendárnych dní.

18.1. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa v tejto otázke ustálila na právnom závere, že
„ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“ (porov.

rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1VCdo/4/2025, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 38/2025; a takisto aj body 10. a 13. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný).
18.2. Z vykonaného dokazovania v konaní nevyšlo najavo, že by pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s.,

kvalifikovaným spôsobom vôbec vyzvala žalobkyňu na úhradu jej peňažného dlhu, pričom za takúto
výzvunemožnopovažovaťanivýzvunaúhraduomeškanýchsplátokz9.decembra2009,anioznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru z 9. februára 2010. Pokiaľ žalobkyňa nebola
vôbec písomne vyzvaná na úhradu jej peňažného dlhu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., z
logiky veci potom ani nemohla uplynúť 90-dňová lehota na splnenie tohto záväzku zodpovedajúceho

pohľadávke banky, keďže plynutie tejto lehoty sa ešte ani nezačalo.

19. Všetky tieto skutočnosti potom rezultujú do záveru, že z dôvodu nezachovania postupu pri postúpení
predmetnej bankovej pohľadávky proti žalobkyni je potrebné vyhodnotiť za absolútne neplatný právny
úkon pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z.
(i) zmluvu o postúpení pohľadávok z 18. decembra 2012 uzavretú medzi veriteľom Poštovou bankou,
a.s., ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom v Larnake, Arch.
Makariou & Kalograion 4, Cyprus, reg. č.: HE 275225, ako postupníkom,
(ii) ako aj následne uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok z 15. januára 2013 uzavretú medzi

spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, ako postupníkom, ktorej univerzálnym právnym
nástupcom je v dôsledku zlúčenia od 9. augusta 2017 žalovaná.

20.1. Konkludujúc uvedené, žalovaná sa v dôsledku neplatnosti právnych úkonov o postúpení bankovej

pohľadávky voči žalobkyni z predmetného spotrebiteľského úveru v skutočnosti nestala jej vlastníkom, a
preto ak jej napriek tomu žalobkyňa postupnými čiastočnými úhradami zaplatila sumu v súhrne 5 106,67
eur, je potrebné tento majetkový prospech žalovanej právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie
vzniknuté plnením bez právneho dôvodu, t. j. „nedlhu“ (porov. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
20.2. Z tohto dôvodu žalobkyni ako ukrátenému subjektu vznikol proti žalovanej ako obohatenému

subjektu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške, a preto súd žalobe žalobkyne
čo do zaplatenia istiny v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zrušení v poradí prvého
rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku - t. j. v časti o zaplatenie 969,53 eur - ako
dôvodnej vyhovel.21. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá osobitne ustanovenú lehotu splatnosti a takáto
lehota v danom prípade nebola stanovená ani rozhodnutím ani dohodou medzi účastníkmi tohto vzťahu,

a preto je potrebné ju posúdiť podľa § 563 Občianskeho zákonníka tak, že nárok sa musí uspokojiť
prvého dňa po tom, keď veriteľ (t. j. ukrátený) o jeho uspokojenie dlžníka (t. j. obohateného) požiadal.
Žalobkyňa ako veriteľ z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala žalovanú na úhradu
predmetného plnenia na základe predžalobnej výzvy z 8. septembra 2022 v lehote splatnosti do 12.
septembra 2022. Žalovaná tento peňažný nárok žalobkyni v určenej lehote splatnosti nezaplatila, a tak

sa nasledujúci deň dostala s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni tiež nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 8,50
% ročne z prisúdenej dlžnej sumy 969,53 eur za dobu omeškania od 13. septembra 2022 až do jej
zaplatenia.

22. Žalovaná proti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesla v zmysle § 100

ods. 1 Občianskeho zákonníka námietku premlčania. Súd túto jej námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
22.1. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že „pre určenie začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na
základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná skutočná
vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej

v úverovej zmluve“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 14/2022).
22.2. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť
o tejto podstatnej skutkovej okolnosti, treba vychádzať z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa

dozvedela o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Týmto momentom je podľa názoru
súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnym
zástupcom, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. K tejto porade v danom prípade došlo 22.
augusta 2022, a preto ak podala predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde 22.

septembra2022,jepotrebnéskonštatovať,žejejprávobolouplatnenévčas,t.j.prizachovanídvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22.3. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít takisto platí, že „analogická
aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na

základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19 v právnom poriadku Slovenskej republiky“ (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15/2022).
22.4. Z výpisu z úverového účtu i z mailu žalovanej zo 16. augusta 2022 adresovanom žalobkyni o jej

úhradách dlhu z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa prvé (najskoršie) plnenie v sume
100 eur poskytla žalovanej 2. apríla 2013 a poslednú čiastočnú úhradu v jej prospech vo výške 220,47
eur vykonala 10. júla 2015. Za plnenie bez právneho dôvodu treba považovať všetky platby žalobkyne v
prospech žalovanej vykonané v tomto časovom období, ktoré v súhrne predstavovali sumu 5 106,67 eur.
Pokiaľ žalobkyňa podala predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde 22. septembra

2022, je takisto potrebné skonštatovať, že jej právo bolo uplatnené včas, t. j. aj pri zachovaní desaťročnej
objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

23. O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 v spojení § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech,

preto jej proti neúspešnej žalovanej - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania, ktoré napokon v konaní ani neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej žalovaná bude povinná
zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.