Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-15Csp/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119216351
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1119216351.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - B1-15Csp/63/2019

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, C. D. E., o zaplatenie 2.124,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 2 - B1-15Csp/63/2019
I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

- 9 - B1-15Csp/63/2019
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.124,85 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.12.2017 uzavrela Tatra banka, a.s, ako postupca a spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 3500140591 spolu s jej príslušenstvom. Postupca

zároveň listom oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Právny predchodca žalobcu Tatra banka,
a.s., odštepný závod Raiffeisen banka ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli na základe Základnej
zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky zo dňa 19.04.2016,
ktorú právny predchodca žalobcu akceptoval Akceptovaním žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č.
3500140591 dňa 19.04.2016. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany
právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 2.000,- eur v prospech žalovaného. Žalovaný sa podľa
Zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote a v dohodnutých

splátkach, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky. Žalobca si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z
platne uzavretej Zmluvy splnil riadne a včas a žalovanému dňa 19.04.2016 pri platne uzavretej Zmluve
poskytol prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 2.000,- eur. V dobe od uzatvorenia Zmluvy
žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom zostatok nesplatenej časti úveru s príslušenstvom
ku dňu 07.12.2017 je uvedený vo Výpise z bankovej knihy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy riadne a včas nesplnil, právny
predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Obchodných podmienok ku dňu 21.11.2016. Žalovaný si
ani napriek výzve zo strany žalobcu, svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil. V zmysle Obchodných
podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú
istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vovýške 19,90 % ročne. Obchodný zákonník, ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platný v
čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani

nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia
úveru. Obdobný právny záver vyplýva aj z judikatúry NS SR, napr. z rozhodnutia zo dňa 01.05.1996
publikovaného v časopise Zo súdnej praxe 5/1996, ako aj z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici napr. 17Co/141/2016 zo dňa 16.08.2017, 17Co 432/2015 zo dňa 23.11.2016 alebo Krajského
súdu v Nitre 8Co/16/2018 zo dňa 22.02.2018 alebo Krajského súdu v Bratislave 8Co/138/2017 zo dňa

27.03.2018 podľa ktorých, ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov
nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria zmluvné úroky aj za dobu po splatnosti úveru, a to
až do doby vrátenia peňažných prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s
Obchodnými podmienkami, vznikol žalobcovi nárok na dohodnuté zmluvné úroky, a taktiež aj na úroky
z omeškania, vyplývajúce zo zákona. Žalobca si taktiež v zmysle Obchodných podmienok uplatňuje
nárok na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v poplatkoch v zmysle Výpisu z bankovej knihy. Žalobca

sa v konaní domáha v súlade s Výpisom z bankovej knihy ku dňu 07.12.2017 zaplatenia dlžnej istiny
spolu s príslušenstvom spočívajúcim v zmluvných úrokoch vo výške 19,90% ročne, zákonnom úroku z
omeškania vo výške 5,00% ročne a poplatkov, pričom ich výška je kapitalizovaná ku dňu 07.12.2017 a až
od tohto dňa sa žalobca domáha zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, avšak len z časti dlžnej istiny.
Zvyššieuvedenýchprávnychaskutkovýchdôvodovsažalobcadomáhazaplateniadlžnejistinyvovýške

1.946,36 eur dlžných zmluvných úrokov a zákonných úrokov z omeškania do dňa predchádzajúcemu
07.12.2017 vo výške 144,49 eur, dlžných poplatkov vo výške 34,- eur, čo v súčte predstavuje sumu vo
výške 2.124,85 eur Ďalej sa domáha zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy nesplatenej
istiny vo výške 1.946,36 eur od 8.12.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy nesplatenej istiny vo výške 1.946,36 eur od 8.12.2017 do zaplatenia ak aj trov konania.

3. Výzvou zo dňa 04.11.2020 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od jej doručenia písomne
vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo svojom vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému postupom podľa § 116 ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaný sa k nej nevyjadrila v
určenej lehote a ani do vydania rozhodnutia a v konaní ostal nečinný.

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 07.11.2025, na ktoré predvolal obe
sporovéstrany.Napojednávaniesanedostaviližalobcaanijehoprávnyzástupca.Žalobcasvojuneúčasť

ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 03.11.2025. Nedostavila sa ani žalovaný, ktorý svoju
neprítomnosť neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa 15.10.2025.

5.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný ako dlžník uzavrela s právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s., odštepný závod
Raiffeisen bnaka ) ako veriteľom dňa 19.04.2016 zmluvu na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý
spotrebiteľský úver č. 350014591. K samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo na základe akceptovania
žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky právnym predchodcom žalobcu dňa 19.04.2016. Na základe

akceptácie tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur, ktorá mala byť
žalovaným splatená v 72 mesačných splátkach po 48,12 eur, s výškou ročnej úrokovej sadzby 19,90 %,
výškou RPMN 22,16 %, termínom splátky 11. dňa príslušného mesiaca a celkovými nákladmi 3.464,64
eur. Konečná splatnosť úveru bola určená za 72 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.
Splatnosť prvej mesačnej anuitnej splátky nastala dňa 11.05.2015 a splatnosť poslednej mesačnej

anuitnej splátky nastala dňa 11.05.2021.

7. Z výzvy pred zosplatnením zo dňa 26.09.2024 (č. l. 74) vyplýva, že Tatra banka, a.s., odštepný
závod Raiffeisen banka upozornila žalovaného na to, že mešká so splácaním pôžičky a žiadala ho
o zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 129,10 eur v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa vystavenia výzvy.

Banka zároveň žalovanému oznámila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru.8. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.11.2016 (č. l. 88) vyplýva, že Tatra
banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen, vyhlásila úver ku dňu 12.11.2016 za predčasne splatný. Veriteľ
žalovaného zároveň vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru vo výške 2.177,16 eur v lehote 15

dní v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa vystavenia výzvy.

9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2017 a jej prílohy vyplýva, že Tatra banka, a.s.,
odštepný závod Raiffeisen banka, ako postupca postúpila pohľadávku z úveru voči žalovanému na
žalobcu ako postupníka.

10. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.20217 vyplýva, že Tatra banka, a.s., odštepný
závod Raiffeisen banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

11. Z Predžalobnej výzvy zo dňa 08.08.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
2.945,40 eur v lehote 5 kalendárnych dní od doručenie výzvy.

12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy (ďalej
len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Zmluvu o poskytnutí Raiffeisen pôžičky č. 3500140591 zo dňa 19.04.2016 súd právne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ju uzavrel veriteľ konajúci
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň predloženú zmluvu súd právne posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ňou veriteľ
poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi, ktorý pritom nekonal
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzoval od svojho právneho nástupníctva

(singulárnej sukcesie) po Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, ktorá bola
pôvodným veriteľom zo zmluvy o poskytnutí Raiffeisen pôžičky č. 3500140591 zo dňa 19.04.2016,
ktorá predstavovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).
K žalobcom tvrdenej sukcesii do práv pôvodného veriteľa malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 07.12.2017, ktorou pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalovanú pohľadávku

na žalobcu ako postupníka. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, zohľadňujúc skutočnosť, že v žalobe uplatnená pohľadávka vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a rešpektujúc aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu SR, ktorý sa v uzneseniach sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z
26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024

a sp. zn. 7Cdo/181/2023 z 25. marca 2025 a najme v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.februára
2025, uverejnenom pod R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR zaoberal otázkou
obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to nadväzujúceho oznámenia o zosplatnení celej
pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Súd na základe toho dospel k záveru, že aktívna vecná

legitimácia žalobcu nie je daná.

16. Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému
subjektu – žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesnéprávo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj

bez návrhu, a aj v prípade že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 6. 2010).

17. Uplatniť právo § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu, že to bolo medzi ním
a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 pre platnosť
právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné,
„aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“
Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením

akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).“
V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024 okrem toho Najvyšší súd SR prezentoval právny
názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh.“. Ďalej v uznesení 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 Najvyšší súd SR uviedol „Neuvedenie

konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra
2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom
a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z

dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd
správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore“. Ďalej v uznesení
sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.februára 2025, uverejnenom pod R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutísúdovSRNajvyššísúdSRdospelkzáveru,že„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádza

zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ
v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálne

dlžnej pohľadávky pod následkom zosplatnenia dlhu a nešpecifikuje konkrétnu splátku, pre ktorú môže
dôjsť k zosplatneniu dlhu, spotrebiteľ je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný
zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú konkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok
finančných prostriedkov, viesť k tomu, že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy
si nemôže dovoliť, hoci v prípade poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením

konkrétnej splátky (a teda nižšej sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať.

18. Možno teda konštatovať, že vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít povinnou
obsahovou náležitosťou veriteľovej výzvy, resp. upozornenia spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15
dní) na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom do 31.10.2024 je dostatočne určité označenie konkrétnej splátky, pre omeškanie so zaplatením
ktorej veriteľ môže zosplatniť celú pohľadávku. Bez dodržania tejto obsahovej náležitosti nemožno
danú výzvu považovať za platnú výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom
kroku za následok, že následné uplatnenie práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky (t.j. zosplatnenie pohľadávky) je neplatné. Za neplatný je potrebné navyše

považovať aj samotný úkon zosplatenia pohľadávky, ak v ňom nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu
dochádza, teda skutkové vymedzenie zosplatnenia úveru. Z uvedených dôvodov tak súd nemôže
súhlasiť s názorom žalobcu uvedeným v žalobe, podľa ktorého žalobca nie je povinný právne posúdiť,
pre nesplatenie ktorej splátky uplatňuje svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

19. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkazy výzvu Tatra banky, a.s., odštepný závod
Raiffeisenbankaakoveriteľanaúhradupohľadávkyzodňa26.08.2016,vktorejžalovanéhoupozornilna
možnosť zosplatnenia pohľadávky. Vo výzve nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná konkrétna splátka,
s ktorou bol žalovaný v omeškaní a pre ktorú ho veriteľ upozorňoval na uplatnenie práva podľa § 565Občianskeho zákonníka. Výzva obsahuje iba vyčíslenie aktuálneho dlhu, teda celej sumy, s ktorou bol
žalovaný v omeškaní. Nie je z nej možné vyvodiť, pre ktorú splátku (t.j. v akej výške a s akou splatnosťou)
veriteľ žalovaného upozorňoval na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nie

je potom ani možné identifikovať splátku, pre ktorú napokon veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru,
a teda zistiť, či bola dodržaná podmienka ustanovená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňujúca
veriteľovi zosplatniť pohľadávku najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a súčasne či toto právo veriteľ použil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol veriteľom platne upozornený
na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, následné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 12.11.2016, nebolo platným právnym úkonom pre rozpor s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného, ani Oznámenie zo dňa 14.11.2016, ktorým bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky, neobsahoval obsahovú náležitosť, ktorou je identifikáciu

splátky, pre ktorú mala byť pohľadávka zosplatnená. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by do dňa
postúpenia pohľadávky došlo k zosplatneniu pohľadávky iným spôsobom a splatnosť pohľadávky
nenastala ani prirodzeným plynutím času, keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na
11.05.2021, pričom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť zmluvou zo dňa 07.12.2017.

21. Následkom neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, nemohlo
platne dôjsť ani k jej postúpeniu. Pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje
predovšetkým okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Súčasne
nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda

medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej postúpenie je v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zásade zákonom vylúčené, pre posúdenie platnosti
jej postúpenia je potrebné v prvom rade skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným

ustanovením,zasplneniaktorýchsauplatnívýnimka,podľaktorejpohľadávkuzospotrebiteľskéhoúveru
postúpiť možno. Predpoklady stanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť
splnenékumulatívne,súnasledovné:(1)postupujesapohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenými,
(2) postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch alebo osobitného predpisu, (3) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so
všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to, že tak postupca, ako aj postupník sú oprávnení
poskytovať spotrebiteľský úver, prvý a druhý vyššie uvedený predpoklad bol preto splnený. Súd však
dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná, čo znamená, že

nebol splnený tretí z vyššie uvedených predpokladov. Uvedené má za následok, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.12.2024 je v časti týkajúcej sa posudzovanej pohľadávky neplatným právnym
úkonom.

22.Zvyššieuvedenýchdôvodovprenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcusúdžalobuzamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku z dôvodu hospodárnosti a s poukazom na zásadu procesnej ekonómie a

rozumnosti v práve.

Poučenie:

- 2 - B1-15Csp/63/2019
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).