Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 29C/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725202894
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Sopiak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5725202894.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D.,
právne zastúpený: AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s. r. o. proti žalovanému: UniQ estate s.r.o., so sídlom
Lermontovova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 53 052 030, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2025 sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým

by v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 28.500,-€ zriadil záložné právo
na majetku patriacom žalovanému, a to záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemky, parcely registra „C“ parc. č. 354/10 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 144 m2, parc. č. 354/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. 354/12 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. 354/13 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

12 m2, parc. č. 354/14 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. 354/15 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. 354/16 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc
č. 354/17 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. 354/18 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 12 m2 a ďalej nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, ako pozemok parcela
registra „C“ parc. č. 347/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2 a ako stavba- rodinný dom
so súpisným číslom č. 79 na parc. č. 347/3 (ďalen len „Nehnuteľnosti“).

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému nárok na úhradu sumy 28.500,- € na tom
skutkovom základe, že ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 04.10.2022
uzavrelrezervačnúzmluvu(ďalejlen„Rezervačnázmluva“)adňa15.12.2022Zmluvuouzavretíbudúcej
zmluvy o prevode vlastníctva bytového priestoru (ďalej len ako „Zmluva o budúcej zmluve“). Predmetom
budúceho prevodu, ktorý mal žalobca na základe Zmluvy o budúcej zmluve nadobudnúť do svojho
vlastníctva bol byt č. D s predbežnou celkovou výmerou podlahovej plochy 50,09 m2, nachádzajúci sa

na 3. poschodí bytového domu spolu s príslušenstvom, ktorým je pivničná kobka č. 4 o výmere 2,75
m2, nachádzajúca sa na -1. poschodí bytového domu a balkón o výmere 2,77 m2. Spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu o veľkosti
5561/55263. Spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom o veľkosti 5561/55263.
Spoluvlastnícky podiel na pozemku priľahlom k bytovému domu o veľkosti 5561/64836 (ďalej spolu len
ako „Budúci byt“). Žalobca na základe Rezervačnej zmluvy uhradil žalovanému dňa 04.10.2022 zálohu

vo výške 14.250,- € a dňa 15.12.2022 na základe Zmluvy o budúcej zmluve zvyšnú časť prvej splátky
kúpnej ceny vo výške 14.250.- €, spolu teda 28.500,- €. V zmysle bodu 5.1 predloženej Zmluvy obudúcej zmluve sa žalovaný zaviazal výstavbu ukončiť do 01.02.2024. K uvedenému nedošlo. Žalovaný
naopak výzvou zo dňa 28.07.2025 vyzval žalobcu na úhradu druhej splátky za míľnik – dokončenie
hrubej stavby. V nadväznosti na uvedené žalobca odmietol túto uhradiť a výzvou zo dňa 30.07.2025

vyzval žalovaného, aby si splnil svoju povinnosť, s ktorou bol v meškaní, v dodatočnej lehote v trvaním
10 dní. Keďže k splneniu povinnosti nedošlo, žalobca listom zo dňa 15.08.2025 od Zmluvy o budúcej
zmluve odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie uhradenej prvej splátky kúpnej ceny.
3. Žalobca si nárok na úhradu sumy 28.500,- € s príslušenstvom uplatnil žalobou v upomínacom konaní,
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18Up/1159/2025 (ďalej len „Upomínacie

konanie“). Po vydaní platobného rozkazu bol zo strany žalovaného podaný odpor a žalobca následne
podaním zo dňa 06.11.2025 navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
4. Naliehavosť potreby vydania zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje žalobca tým, že z verejne
dostupných zdrojov (konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/16/2025) zistil, že totožný
byt, ako žalovaný zazmluvnil vo vzťahu k žalobcovi aj v prospech iného záujemcu. Má preto obavu, či
totožný byt nebol zazmluvnený viackrát, resp. či takýto postup žalovaného sa týka aj ostatných bytov

nachádzajúcich sa v predmetnej stavbe. Zároveň obava žalobcu vyplývala aj z toho, že v prípade, ak
žalovaný byty dokončí a tieto predá budúcim kupujúcim, bude ohrozené uspokojenie jeho pohľadávky,
ktorú uplatňuje v Upomínacom konaní.
5. Dôvodnosť obavy zo zmarenia budúcej exekúcie podľa žalobcu tiež vyplýva z toho, že na
nehnuteľnostiach na LV č. XXXX sú zapísané v časti C Ťarchy záložné právo na pozemok parcelu

347/3 a stavbu rodinný dom súp.č. 79 v prospech B. E. F., F. F., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, XXX XX
G. H. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, vklad zo dňa 01. 08. 2024, pričom toto záložné
právo vzniklo až potom, ako mala byť výstavba bytu dokončená. Na nehnuteľnosti - rozostavanej stavbe
sa v aktuálnom období vyskytuje pracovný ruch, pričom obava žalobcu smeruje k tomu, že pokiaľ
bude bytový dom dokončený a skolaudovaný a jednotlivé byty predané budúcim kupujúcim, žalovaný

nebude mať dostatočný majetok, z ktorého by uspokojil pohľadávku žalobcu. Žalovaný si nepreberá
zásielky adresované do sídla spoločnosti evidovaného v obchodnom registri a zároveň z údajov portálu
www.finstat.sk o spoločonosti UnIQ estate s. r. o. a z verejne dostupnej účtovnej závierky spoločnosti
za účtovné obdobie roku 2024 je zrejmé, že spoločnosť mala v roku 2024 tržby ,- € a opakovane
vykázala ako výsledok hospodárenia stratu. Spoločnosť v účtovnej závierke nemá evidovaný nijaký

dlhodobý majetok, z ktorého by bolo možné nárok žalobcu uspokojiť. Z uvedeného je možné odvodiť,
že žalovaný je ako developer zriadená obchodná spoločnosť výlučne za účelom výstavby bytového
domu, následného rozpredania jednotlivých bytov a nebytového priestoru, pričom jej ďalšia existencia je
otázna, pričom žalobca poukazuje na vývoj tržieb žalovaného, ktoré vyplývajú z grafu zverejneného na
stránke I., podľa ktorého spoločnosť vznikla 06. 05. 2020, pričom za obdobie svojej existencie mala tržby

v roku 2020 vo výške 0,- €, v roku 2021 vo výške 5.150,- €, v rokoch 2022 až 2024 vždy 0,- €. Navyše
podstatnou skutočnosťou osvedčujúcou naliehavosť pre úpravu vzájomných pomerov sporových strán
je to, že na LV č. XXXX A. XXXX je vyznačená plomba na vklad záložného práva pod č. V 5488/2024
na základe zmluvy o zriadení záložného práva, z čoho vyplýva reálna obava o správaní sa žalovaného,
ktorým dochádza k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tým, že je k nemu zriaďované záložné právo

v prospech tretích osôb.
6. Taktiež v podaní zo dňa 06.11.2025 žalobca informoval súd, že v rámci Upomínacieho konania podal
návrh na pokračovanie v konaní a doplnil, že na LV k nehnuteľnostiam od podania návrhu pribudla
ďalšia plomba - záznamové konanie vedené pod č. Z-4141/2025 z čoho má vyplývať, že aj v súčasnosti
vykonáva žalovaný dispozície s Nehnuteľnosťami.

7. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil: LV č. XXXX A. J. XXXX, výpisy
o spoločnosti žalovaného z I., účtovnú závierku žalovaného za rok 2024, Rezervačnú zmluvu zo dňa
04.10.2022, potvrdenie o úhrade rezervačného poplatku - výpis z účtu zo dňa 04. 10. 2022, Zmluvu
o budúcej zmluve zo dňa 15. 12. 2022, Potvrdenie o úhrade druhej splátky prvej časti kúpnej ceny
z 15. 12. 2022, výzvu na úhradu druhej splátky zo dňa 25.07.2025, zálohovú FA č. ZAL12025002,

výzvu na dokončenie predmetu budúceho prevodu zo dňa 30.07.2025, odstúpenie od zmluvy zo
dňa 15.08.2025, rozsudok OSMT sp. zn. 5C/16/2025 zo dňa 05.03.2025, potvrdenie o doručovaní
odstúpenia konateľovi žalovaného, potvrdenie o doručovaní odstúpenia žalovanému, Platobný rozkaz
z Upomínacieho konania, Platobný rozkaz z konania vedeného na OSBB pod sp. zn. 36Up/1159/2025,
výzvaOSBBnavyjadreniekpokračovaniuvkonanísp.zn.18Up/1159/2025zodňa08.10.2025.Zároveň

žiadal pripojiť spis OSMT sp. zn. 5C/16/2025. K doplneniu návrhu zo dňa 06.11.2025 doložil tiež
aktuálnejšie verzie LV č. XXXX A. J. XXXX, vyjadrenie k odporu s návrhom na pokračovanie v konaní
podané v rámci Upomínacieho konania.8. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Zabezpečovacie opatrenie je opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou
možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom

zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa, resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície
zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná (t. j. právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím), s cieľom zamedzenia alebo odvrátenia možného zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a môže pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP.
16. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) podanie návrhu na jeho
nariadenie,b)spôsobilýpredmetzáložnéhopráva,ktorýmmôžubyťveci,právaainémajetkovéhodnoty,
c) že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku

veriteľa a d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto zákonné podmienky musia
byť splnené súčasne. Je povinnosťou žalobcu osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
17. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo
osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale
musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.

Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu
inštitútuzabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácievyžadujúcejsiokamžitý
zásah súdu v prípade potreby. Súd takisto musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Ohrozenie, resp. obava

teda musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami.
18. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd taktiež musí vždy zvážiť, či zásah do práv
dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových

pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer - súd musí
rešpektovať zásadu proporcionality.19. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci,
ako aj pripojeného spisu vedeného na OSMT pod sp. zn. 5C/16/2025 a po dôkladnom zvážení
všetkých okolností dospel k záveru, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia (zásada primeranosti).
20. Z predložených listinných dôkazov zistil súd nasledovné skutočnosti: žalobca ako budúci kupujúci
uzavrel so žalovaným Rezervačnú zmluvu (č.l. 17 a nasl.) a Zmluvu o budúcej zmluve na kúpu Budúceho
bytu (č.l. 21 a nasl.), pričom zaplatil prvú splátku kúpnej ceny v celkovej výške 28.500,- € v dvoch
splátkach, čo mal súd za preukázané z predložených výpisov z účtu na č.l. 20 a 37. Ďalej súd zistil, že

nakoľko nedošlo k splneniu termínu výstavby v zmysle bodu 5.1 predloženej Zmluvy o budúcej zmluve
(k 01.02.2024) a to ani na základe výzvy žalobcu s poskytnutou dodatočnou lehotou (č.l. 40), žalobca
podaním zo dňa 15.08.2025 od Zmluvy o budúcej zmluve odstúpil z dôvodu podstatného porušenia
zmluvy na strane žalovaného a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej prvej splátky kúpnej
ceny vo výške 28.500,- € (č.l. 42). Nakoľko žalovaný uvedenú sumu žalobcovi nevrátil, tento si uplatňuje
nárok na jej zaplatenie v Upomínacom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz (č.l. 49) a následne

bol voči nemu žalovaným podaný odpor. Aktuálne je konanie v štádiu pred postúpením na príslušný
súd, nakoľko žalobca navrhol pokračovanie v konaní (č.l. 69). Z uvedeného mal súd za osvedčenú
možnú existenciu nároku žalobcu, ktorému žiada poskytnúť ochranu v rozsahu postačujúcom pre účely
rozhodovania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
21. Súd mal tiež za to, že Nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva a tiež, že

predmetom zabezpečenia má byť peňažná pohľadávka.
22. Pokiaľ ide o dôvody, od ktorých žalobca odvodzoval obavu ohrozenia budúcej exekúcie dospel súd
k tomu záveru, že skutočnosť, že žalovaný uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve o prevode Budúceho
bytu aj s inou treťou osobou nesvedčí o ohrození budúcej exekúcie. Aj keď takéto konanie žalovaného
zjavne odporuje účelu a zmyslu Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej so žalobcom. Samotným uzavretím

inej zmluvy nedochádza k zníženiu majetku žalovaného, a teda táto skutočnosť nijako neovplyvňuje
prípadnú budúcu exekúciu.
23. Rovnako ani skutočnosť, že žalovaný pravdepodobne v budúcnosti prevedie vlastnícke právo
k novopostaveným bytom na tretie osoby (s ktorými má pravdepodobne uzavreté tiež zmluvy o budúcom
prevode) neznamená, že by mala byť budúca exekúcia ohrozená. Výstavba a predaj bytov je aj na

základe vyjadrenia samotného žalobcu dôvodom existencie žalovaného a je predmetom výkonu jeho
podnikateľskej činnosti (developer). Predajom bytov tak v skutočnosti nedochádza k zmenšovaniu
majetku žalovaného, ale iba k premene majetku, pričom vzhľadom na fakt, že ide o výkon podnikateľskej
činnosti žalovaného, je možné predpokladať, že túto činnosť vykonáva s cieľom dosiahnutia zisku, teda
zvýšenia jeho majetku (v podobe peňažných prostriedkov).

24. Pokiaľ ide tvrdenie, že žalovaný nemá iný majetok ako Nehnuteľnosti a vykazuje nízke alebo žiadne
obraty a medziročnú stratu, mal súd za to, že ani tieto skutočnosti nemôžu viesť k záveru o ohrození
budúcej exekúcie. Z predloženej účtovnej závierky za rok 2024 vyplýva, že žalovaný má majetok
v hodnote 504.798,- € a vlastné imanie vo výške 159.694,- €, pričom medziročný pokles vlastného

imania predstavoval oproti roku 2023 iba 340,- €. To predstavuje zníženie vlastného imania iba o 0,21%.
Zuvedenéhojezrejmé,žeideopoklesibaoúčtovnústratu,ktorájevovzťahukcelkovejvýškevlastného
imania žalovaného zanedbateľná. Preto ani uvedené straty dosahované za posledné účtovné obdobia
nie sú skutočnosťami, ktoré by svedčili o ohrození budúcej exekúcie.

25. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný si nepreberá zásielky na adrese svojho sídla súd uvádza, že má
za to, že táto okolnosť neodôvodňuje ohrozenie budúcej exekúcie, o čom svedčí aj fakt, že žalovaný si
prevzal platobný rozkaz v Upomínacom konaní a dokonca voči nemu podal odpor. Je teda zrejmé, že
v konaní s úradmi je kontaktný.

26. Posledným z dôvodov, ktorými žalobca odôvodňoval ohrozenie budúcej exekúcie je existujúce
záložné právo k Nehnuteľnostiam a existencia plomby vo vzťahu k návrhu na vklad záložnej
zmluvy vedenému pod V 5488/2024 a záznamovému konaniu vedenému pod Z-4141/2025. V tomto
smere súd poukazuje na fakt, že samotná existencia záložného práva k Nehnuteľnostiam sama
o sebe nemusí odôvodňovať obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Je potrebné uviesť, že subjekty

podnikajúce v obdobnej sfére ako žalovaný majú štandardne založené nehnuteľnosti, ktorých výstavbu
zabezpečujú v prospech investora, ktorý na výstavbu poskytne financie. Záložné právo pritom samo
o sebe neznamená, že by sa žalovaný zbavoval majetku. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie však
nemusí byť založená len na tom, že by sa žalovaný majetku zbavoval aktívne, ale mohlo by ísť ajo konanie, ktoré by ohrozovalo budúcu exekúciu z dôvodu obmedzenia žalobcu možnosťou dosiahnutia
nevýhodnejšieho poradia v rámci výkonu záložných práv, ak by bola pohľadávka v budúcej exekúcii
vymáhaná prostredníctvom realizácie exekučného záložného práva. Vydaním zabezpečovacieho

opatrenia, zriadením tzv. sudcovského záložného práva z hľadiska jeho charakteru nadobúdajú subjekty
zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva s právami a
povinnosťami z toho zodpovedajúcimi. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, jeho
zánik sa primerane použijú ust. § 151a a nasl. Zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Záložný veriteľ je chránený pred inými veriteľmi dlžníka, pretože môže svoju pohľadávku

uspokojiťzozálohu,tedato,čiuspokojísvojupohľadávkuniejedeterminovanéprávnymosudomdlžníka
(alebo záložcu) ale závisí od trhovej hodnoty zálohu a schopnosti záloh speňažiť (záložné právo nie
je dotknuté ani zmenou vlastníka zálohu). Existencia viacerých záložných práv teda môže znamenať
obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, pretože (ako bolo uvedené vyššie) prednostne sa zo zálohu
uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov. Uvedené teda reálne odôvodňuje obavu, že pohľadávka
žalobcu nezabezpečená zabezpečovacím opatrením nebude uspokojená, a to aj s prihliadnutím na

právnu úpravu poradia záložných práv (§ 151k OZ); podľa ktorej sa právne vzťahy záložných veriteľov
riadia princípom priority. Tento znamená, že právo pristúpiť k výkonu záložného práva má záložný veriteľ
so skorším poradím pred záložným veriteľom s neskorším poradím a že najskôr sa uspokojí pohľadávka
záložného veriteľa s najskorším poradím a až zo zvyšku, ak zostane, ďalšie pohľadávky v celosti,
podľa poradia. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by boli v budúcnosti uvedené Nehnuteľnosti

zabezpečené ešte aj ďalším záložným právom v prospech iných veriteľov, výrazne by sa zhoršilo
postavenie žalobcu v prípade výkonu rozhodnutia (ak by zabezpečovacie opatrenie vydané nebolo).
Súd má preto za to, že existencia záložného práva na Nehnuteľnostiach, k zriadeniu ktorého došlo až po
uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve a existencia plomby týkajúcej sa zápisu záložného práva na základe
záložnej zmluvy, resp. zápisu inej skutočnosti na základe záznamu odôvodňujú obavu z ohrozenia

budúceho výkonu exekúcie. Žalobcom uvádzaný dôvod (existencia záložného práva a tiež plomba
týkajúca sa zápisu práv z ďalšej záložnej zmluvy) zakladajú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.

27. V neposlednom rade súd poukazuje aj na skutočnosť, že v rámci posudzovania návrhu žalobcu
skúmal aj to, či by vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.

Súd teda zohľadňoval, či nie je navrhovaný zásah do práv žalovaného neprimeraný vo vzťahu k
pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhovalo zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia pritom nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá
má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, a cenou
nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer (R 72/1996), z tohto však zároveň vyplýva, že žalobca sa musí

aspoň vyjadriť k hodnote potenciálneho predmetu záložného práva, aby tak umožnil súdu posúdiť
vec aj z hľadiska zásady proporcionality. Žalobca túto svoju povinnosť nesplnil, pretože sa vôbec
nevyjadril k hodnote tohto majetku, ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom, a ktorý sa mal poňať
do zabezpečovacieho opatrenia, a ani nevysvetlil, prečo tak nemohol urobiť. Je potrebné opätovne
pripomenúť, že žalobca žiadal zriadenie záložného práva ku všetkým parcelám a rozostavanej budove

vo vlastníctve žalovaného (Nehnuteľnostiam), pričom spor sa týka iba zaplatenej časti kúpnej ceny za
Budúci byt vo výške 28.500,- €. Uvedená suma pritom predstavuje iba 20% z ceny Budúceho bytu,
pričom, ako vyplýva aj z podaní žalobcu, v predmetnej budove mali byť postavené viaceré byty. Len
Budúci byt mal stáť 142.500,- € s DPH. Ďalej, ako vyplýva z návrhu žalobcu, pán B. K. G. za svoj byt zložil
prvú splátku (20% kúpnej ceny), vo výške 35.000,- €, a teda cena jeho bytu mala byť 175.000,- € s DPH.

Spolu teda len suma za uvedené 2 byty by bola vo výške 317.500,- € s DPH. Z označenia Budúceho
bytu (D) a bytu, ktorý mal nadobudnúť pán G. (F), je pritom možné predpokladať, že v budove sa počítalo
minimálne s ďalšími 4 bytmi (A,B,C a E). Žalobca pritom žiadal založiť aj parcely vedené na LV č. XXXX,
ktoré taktiež majú ako plánované parkovacie miesta svoju hodnotu. Na základe uvedeného má súd za
to, že ide o výrazný nepomer medzi žiadaným zásahom súdu (záložné právo k Nehnuteľnostiam - teda

všetkým parcelám a rozostavanej budove) a zabezpečovanou pohľadávkou (iba časť zaplatenej kúpnej
ceny za jeden byt v rozsahu 20% jeho kúpnej ceny), pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že cena
všetkých Nehnuteľností vysoko prevyšuje sumu pohľadávky žalobcu.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie je dôvodné vydať zabezpečovacie
opatrenie, nakoľko neboli splnené všetky podmienky pre jeho vydanie, a to konkrétne podmienka

proporcionality navrhovaného zásahu do práva žalovaného vo vzťahu k právu, ktorému sa má ochrana
poskytnúť. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.29.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúduvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia plný
úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V Martine, dňa 19.11.2025
Mgr. Ján Sopiak
sudca