Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202806
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121202806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX,
proti žalovaným: 1. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4,
IČO: 00 151 700, 2. Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Praha - Nové Město, Česká republika,
Spálená 76/16, IČO: 45 272 956, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali
Poisťovňa,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,sosídlomvBratislave,Lamačskácesta3/A,IČO:
54 228 573, zastúpenej: SD Legal, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3 a 3. Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenej: MGA IURIS s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, o zaplatenie 30.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 25Csp/96/2021-319 zo dňa 18. apríla 2024

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

II. P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacich výrokoch o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v prvom a druhom rade.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v druhom rade 100 % trov odvolacieho konania.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 25Csp/96/2021-319 zo dňa 18.
apríla 2024 žalobu zamietol (I.), žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal (II.), žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške
(III.), konanie v časti 4.000,- Eur s prísl. zastavil (IV.), konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil (V.)

a žalovanému v 3. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (VI.).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade
spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 30.500,- Eur s príslušenstvom titulom poistného
plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj náhradu trov konania.

3.Žalobuodôvodniltým,žedňa5.4.2020došlokvznikupožiarupiatichosobnýchmotorovýchvozidielna
ulici D. E. X F. G. na parkovisku pred sídlom prevádzky poškodeného, úmyselne založeného neznámym
páchateľom použitím horľavej látky. Vo veci bolo dňa 5.4.2020 začaté trestné stíhanie pod č. ČVS:
ORP-476/4-VYS-KE-2020 pre zločin poškodzovania cudzej veci, ktoré bolo následne uznesením zodňa 16.10.2020 vyšetrovateľom podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené z dôvodu, že sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. K prípadu požiaru
piatichosobnýchmotorovýchvozidielpredložilžalobcaodbornýposudokORHasičskéhoazáchranného

zboru v Košiciach číslo: ORZH-KE-653/2020 zo dňa 30.4.2020, z ktorého vyplynulo, že kriminalistické
ohniská požiaru boli dve, prvé na vozidle Dacia Logan KE 175 LN, druhé na vozidle Dacia Logan
KE 712 LL, kde neznáme osoby pristúpili, pravdepodobne poliali horľavou kvapalinou a pomocou
otvoreného ohňa zapálili, ktorú skutočnosť mal dokumentovať kamerový záznam. Z posudku vyplýva,
že príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné zapálenie vozidiel dvoma neznámymi osobami. V žalobe

žalobca uviedol, že obe podpálené motorové vozidla boli poháňané zemným plynom, do vozidiel bola
vykonaná montáž plynového zariadenia LPG značky LANDI RENZO, s osvedčením o vnútroštátnom
jednotlivom schválení systému zo dňa 21.9.2018, pričom jedným z bezpečnostných prvkov plynovej
nádrže bol poistný pretlakový ventil. Uvedené bezpečnostné ventily, ako aj plynová nádrž, podľa žalobcu
predstavujú osobitú povahu prevádzky motorového vozidla. Uvedený bezpečnostný mechanizmus
plynových nádrží mal spôsobiť, že nebolo možné oheň uhasiť, následkom čoho sa požiar rozšíril aj na

3 vozidlá poškodeného, vozidlo značky Škoda Superb, EČV: G. XXX G., v hodnote 10.000,- Eur, na
vozidlo značky Mercedes - Benz C220, EČV: G. XXX G., v hodnote 3.000,- Eur, a na vozidlo značky
Nissan Patrol Y61, EČV: G. XXX G., v hodnote 17.500,- Eur. Prevádzkovateľom a vlastníkom oboch
podpálených vozidiel bola spoločnosť Griščík winery, s.r.o., ktorá vozidlá využívala na poskytovanie
služieb taxislužby. Podpálené vozidlo s ŠPZ: G. XXX H. malo uzatvorené PZP v Generali poisťovni a.s.

do 30.4.2020 a vozidlo s ŠPZ: G. XXX H. malo uzatvorené PZP v Allianz poisťovni a.s. do 30.6.2020.
Predmetná škodová udalosť bola dňa 06.04.2020 hlásená poisťovateľom podpálených motorových
vozidiel a obe poisťovne škodu zaevidovali. Allianz Slovenská poisťovňa listom zo dňa 22.04.2020
poškodenému oznámila, že automobil, od ktorého sa zapálili ostatné vozidlá, nemá v tejto poisťovni k
dátumu vzniku platnú zmluvu pre PZP zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, poškodený k uvedenému stanovisku podal sťažnosť, ku ktorému sa opätovne Allianz Slovenská
poisťovňa vyjadrila a trvala na svojom vyjadrení, z ktorého dôvodu nárok poškodeného na náhradu
škody odstúpili Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Slovenská kancelária poisťovateľov oznámila
poškodenému, že škoda podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nebola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla, uvedená kancelária nemohla poskytnúť poistné plnenie. Voči stanovisku podal poškodený
sťažnosť, na ktorú kancelária opätovne odpovedala, keď uviedla, že poskytnúť poistné plnenie z
poistného garančného fondu nemôžu, keďže základnou podmienkou pre uspokojenie uplatnených
nárokov je skutočnosť, že ku škode došlo osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla EČV: B.
XXX I., v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na toto konštatovanie sa nepreukázalo,

že vznik požiaru bol v bezprostrednej príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla EČV: B. XXX I. a
teda predpoklady pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v danom
prípade splnené neboli. Generali poisťovňa, a.s. prípisom zo dňa 28.4.2020 oznámila poškodenému
ukončenie likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, keďže na vznik práva na
náhradu škody podľa ust. § 427 a nasl. OZ sa vyžaduje, aby škoda bola spôsobená osobitnou povahou

prevádzky motorového vozidla, nakoľko ide o základnú podmienku vzniku zodpovednosti za škodu
podľa tohto ustanovenia. Zákon č. 381/2001 Z.z. vyžaduje, aby poškodený svoj nárok preukázal,
pričom predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie priamej
príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného a vznikom
škody na motorovom vozidle patriacom poškodenému, ktorá príčinná súvislosť nebola jednoznačne a

nespochybniteľne preukázaná, nevzniká tejto poisťovni povinnosť poskytnúť náhradu škody v zmysle
poistnej zmluvy. Žalobca vychádzal z toho, že prevádzkovateľ zodpovedá za škodu v zmysle ust.
§ 427 a nasl. OZ podľa zásad objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie a z poistenia
zodpovednosti má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poisteného nárok poškodeného na náhradu škody,
ak tento nárok bol voči poistenému škodcovi uplatnený a preukázaný, pokiaľ ide o jeho rozsah.

Poukázal aj na základné predpoklady vzniku náhrady škody poisťovateľom za poisteného formou
poistného plnenia, ktorými sú existencia zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému, oznámenie
poistnej udalosti a uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu škody poškodeným. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka vychádzajú z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú
zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným

umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody a vzhľadom k uvedenému, zodpovednosť prevádzateľa
dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny
úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných
prostriedkov sa považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktorésúvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov. Žalobca poukázal na článok I, bod 1 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaokontroleplneniapovinnostipoisteniatejtozodpovednosti

zdôrazňujúc, že medzi škodou na vozidlách žalobcu a osobitnou povahou prevádzky podpálených
motorových vozidiel, počas celej doby existoval jednoznačný, nepochybný a úplne zrozumiteľný
kauzálny nexus. Za škodu spôsobenú rozšírením požiaru z podpálených vozidiel zodpovedá preto podľa
ust. § 427 až § 432 Občianskeho zákonníka prevádzateľ podpálených vozidiel, spoločnosť Griščík
winery, ktorého poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je Generali poisťovňa a Allianz poisťovňa a v spojení s ustanovením
zák. č. 381/2001 Z.z. je právny nárok žalobcu daný a dostatočne preukázaný.

4. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní dňa 20.9.2023 pred
začatím konania o veci samej učinil späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a žiadal
konanie voči žalovanému v 3. rade zastaviť. Späťvzatie žaloby učinil aj v časti sumy vo výške 4.000,-

Eur s príslušenstvom, keď žiadal o zaplatenie len sumy vo výške 26.500,- Eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Z opisu škodovej udalosti na
základepripojenéhovideozáznamuzbezpečnostnejkamerynaprevádzkepoškodenejspoločnostiEnzo

F s.r.o., ako aj názoru privolaného vyšetrovateľa, mal za zrejmé rozmiestnenie motorových vozidiel, keď
vozidlo č. 1 bol zaparkovaný Nissan Patrol ŠPZ: G. XXX G., č. 2 bola Dacia Logan ŠPZ: G. XXX H.,
č. 3 Mercedes ŠPZ: G. XXX G., č. 4 Dacia Logan ŠPZ: G. XXX H. a č. 5 Škoda Superb ŠPZ: G. XXX
G. a že ako prvé bolo podpálené vozidlo č. 4, t.j. Dacia Logan KE 175 LN a následne vozidlo č. 2, t.
j. Dacia Logan KE 712 LL. Od podpálených vozidiel sa požiar rozšíril aj na ostatné vozidlá. Podpálené

vozidlá mali rovnakého majiteľa, spoločnosť Griščík winery s.r.o., Maurerova 20, Košice. Poškodené
vozidlá patrili spoločnosti Enzo F s.r.o., Napájadlá 7, Košice, ktoré parkovali v sídle spoločnosti, kde
majiteľ prevádzkoval motokárovú dráhu a poskytoval adrenalínové off road jazdy. Podľa žalobcu na
poškodenom vozidle Nissan Patrol bola namontovaná ŠPZ z iného vozidla. Súčasťou popisu vzniku
škody je fotodokumentácia zaparkovaných vozidiel, ako aj vozidla Nissan Patrol. Podľa potvrdenia OR

PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície žalobca dňa 5.4.2020 urobil ústne oznámenie o tom, že dňa
5.4.2020 v skorých ranných hodinách v Košiciach, na Napájadlách 7 na parkovisku došlo neznámym
páchateľom k poškodeniu vozidiel patriacich spoločnosti Enzo F s.r.o., a to vozidla značky Škoda Superb
ŠPZ: G. XXX G., vozidla značky Mercedes - Benz ŠPZ: G. XXX G. a vozidla značky Nissan Patrol ŠPZ:
G.XXXG.,pričomkpoškodeniumalodôjsťtak,ženeznámypáchateľmalpoužiťnezistenúhorľavúlátku,

ktorá mala spôsobiť požiar a tým poškodiť uvedené vozidlá. Uvedeným konaním vznikla spoločnosti
Enzo F s.r.o. škoda vo výške 26.500,- Eur.

6. Súčasťou žalobného návrhu boli aj základné údaje o evidencii motorových vozidiel, a to motorového
vozidla Mercedes Benz EČV: G. XXX G., ktorého vlastníkom bola spoločnosť Plazma Enzo F Mach

s.r.o., motorového vozidla značky Nissan Patrol GR3.O DDTI, EČV: G. XXX G., ktorého majiteľom
bola rovnaká spoločnosť, aj údaje o evidencii motorového vozidla Škoda Superb EČV: G. XXX G.,
preukazujúcej majiteľa - vlastníka vozidla, opätovne spoločnosť Plazma Enzo F Mach s.r.o. Košice.

7. V ďalšom sa súd prvej inštancie oboznámil so správou o nehode adresovanou spoločnosti Allianz-

Slovenská poisťovňa ohľadom vozidla Nissan ŠPZ: G. XXX G., ako aj spoločnosti Generali poisťovňa,
a.s. Bratislava, ohľadom vozidla Mercedes Benz ŠPZ: G. XXX G.. Zo správy o nehode adresovanej
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa zistil, že došlo k poškodeniu vozidla Nissan ŠPZ: G. XXX G.
tým, že auto úplne zhorelo, lebo oheň preskočil z vozidla B na vozidlo A. Vozidlo B bolo vozidlo značky
Dacia Logan ŠPZ: G. XXX H., ktoré nebolo havarijne poistené, pričom uvedené auto úplne zhorelo.

Nehodu zavinila iná osoba, ktorá vedome podpálila vozidlo B, t.j. J. H.. Totožná správa bola hlásená
aj ohľadom motorového vozidla Mercedes Benz ŠPZ: G. XXX G., ktoré rovnako zhorelo, keďže oheň
preskočil z vozidla B na vozidlo A, vozidlo A je vozidlom Dacia Logan ŠPZ: G. XXX H., pričom jeho
poisťovateľom bola poisťovňa Generali poisťovňa, a.s. Bratislava. Aj toto vozidlo bolo podpálené inou
osobou,ktoráhopodpálilavedome,úplnezhorelo,odktoréhoautasazapáliloajvozidloMercedesBenz.

8. Z odborného posudku k prípadu požiaru piatich osobných motorových vozidiel vypracovaného
Ministerstvom vnútra SR, Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Košiciach pod Č.
p.: ORHZ-KE2-653/2020 súd prvej inštancie zistil, že požiarom bolo úplne zhorených päť osobných áutzaparkovaných vedľa seba s minimálnym odstupom, max 45 cm. Vozidlá boli zaparkované na starom
parkovisku pred budovou starých mlynov v Košiciach, iné autá sa na parkovisku nenachádzali. Všetky
autá mali úplne vyhorený interiér, menšie poškodenie viditeľné na krajných autách Škoda Superb a

Nissan Patrol. Svedeckým ohniskom bol záznam z kamery, ktorá jasne dokumentovala situáciu, akým
spôsobom boli vozidlá podpálené, prvé ohnisko bolo v zadnej časti na vozidle Dacia Logan KE 175 LN a
druhé ohnisko bolo na vozidle a okolo vozidla Dacia Logan KE 712 LL. V zmysle posudku vyhodnotením
kamerového záznamu, ako aj stôp po šírení požiaru bola preverovaná jediná verzia vzniku požiaru,
a to úmyselné zapálenie vozidiel dvoma neznámymi osobami a určenou príčinou vzniku požiaru bolo

úmyselné zapálenie vozidiel dvoma neznámymi osobami použitím horľavej kvapaliny, pravdepodobne
benzínu, ktorá sa rozliala medzi ostatné vozidlá a urýchlila šírenie požiaru na ostatné vozidlá, keďže
autá boli zaparkované tesne vedľa seba.

9. Zo žalobcom predloženej odpovede poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. prvoinštančný
súd zistil, že poisťovňa na motorovom vozidle G. XXX G. mala škodu likvidovať ako totálnu škodu.

Poisťovňouvykonanýmšetrenímbolozistené,žeautomobil,odktoréhosazapáliliostatnévozidlá,nemal
v tejto poisťovni k dátumu vzniku platnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že škoda nebola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla G. XXX H. v zmysle zákona 381/2001 Z.z., nesúhlasila s likvidáciou škodovej
udalosti.

10. Generali poisťovňa prípisom oznámila poškodenému ukončenie likvidácie škodovej udalosti bez
poskytnutého poistného plnenia so záverom o tom, že neboli splnené zákonné podmienky na vznik
práva na náhradu škody podľa § 427 a nasl. OZ a zákona č. 381/2001 Z.z., teda jednoznačným
a nespochybniteľným preukázaním priamej príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky

motorového vozidla a vzniknutou škodou, nakoľko šetrením škodovej udalosti dospela poisťovňa k
záveru, že príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné podpálenie vozidiel a teda nie je možné škodu
nárokovať z PZP ich poisteného. Podaním zo dňa 18.5.2020 uvedená poisťovňa reagovala na podnet
žalobcu ohľadom jeho nesúhlasu s ukončením škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, keď
zotrvala na svojom stanovisku.

11. Rovnaké stanovisko zaujala aj Slovenská kancelária poisťovateľov podaním zo dňa 21.7.2022, keď
uviedla, že poškodenej spoločnosti nemôžu poskytnúť poistné plnenie z poistného garančného fondu,
keďže základnou podmienkou pre uspokojenie jej uplatnených nárokov je skutočnosť, že ku škode došlo
osobitnou prevádzkou motorového vozidla EČV: B. XXX I. v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka.

Pri vyhodnotení uvedenej podmienky kancelária vychádzala z policajnej správy OR PZ v Košiciach,
podľa ktorej k vzniku poškodenia vozidiel malo dôjsť tak, že neznámy páchateľ mal použiť nezistenú
horľavú látku, ktorá mala požiar spôsobiť a tým poškodiť vozidlá (Škoda Superb, Mercedes - Benz,
Nissan Patrol).

12. Súd prvej inštancie sa oboznámil tiež s Uznesením OR PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície
Košice zo dňa 16.10.2020 č. ČVS: ORP-476/4-VYS-KE-2020, ktorým bolo trestné stíhanie, ktoré bolo
začaté pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe. V zmysle uznesenia malo ku skutku dôjsť tak, že neznámy páchateľ v čase v rozmedzí od 18:00

hod. dňa 4.4.2020 do 3:24 hod. dňa 5.4.2020 v Košiciach na ulici Napájadlá, na parkovisku neďaleko
budovy bývalých Mlynov, doposiaľ nezisteným spôsobom a použitím doposiaľ nezistenej horľavej látky
spôsobil požiar a následne došlo k zhoreniu piatich tam zaparkovaných vozidiel, ktorých vlastníkom je
spoločnosť Enzo F s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia a.s. Bratislava, čím poškodením vozidiel spôsobil
tejto spoločnosti škodu vo výške 12.000,- Eur a spoločnosti Enzo F s.r.o. Košice škodu vo výške cca

26.500,- Eur.

13. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s evidenčnými kartami vozidiel Dacia Logan EČ: G. XXX H. a
Dacia Logan EČ: G. XXX H. zaslaných súdu Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach. Z evidenčnej karty
vozidla Dacia Logan EČ: G. XXX H. mal za zrejmé, že v tomto vozidle bol druhom PHM benzín + LPG,

rovnako uvedená skutočnosť vyplýva aj z evidenčnej karty motorového vozidla Dacia Logan EČ: G. XXX
H. (č. l. 293 a nasl. spisu).14. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 5
ods. 1 písm. h), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 1, 2 C.s.p. Pri

posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody sa zaoberal splnením zákonných podmienok v zmysle
ust. § 427 Občianskeho zákonníka, a to, či škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku,
ktorá zodpovednosť, ako zdôraznil, neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným
prostriedkom, ale len vtedy, ak je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Súd prvej inštancie pozornosť
upriamil aj na výklad pojmu „prevádzka vozidiel“ v intenciách rozsudkov Súdneho dvora (z 20.12.2017,

Núnez Torreiro - C-334/2016 a z 15.11.2018 - C-648/17). Vychádzajúc z predloženého Odborného
posudku Ministerstva vnútra SR, OR hasičského záchranného zboru v Košiciach zo dňa 30.4.2020, Č.p.:
ORHZ-KE2-653/2020 mal za zrejmé a preukázané, že kriminalistické ohniská požiaru boli dve, prvé
na vozidle Dacia Logan KE 175 LN a druhé na vozidle Dacia Logan KE 712 LL, kde neznáme osoby
pristúpili, pravdepodobne poliali horľavou kvapalinou a pomocou otvoreného ohňa motorové vozidlá
zapálili. Uvedené skutočnosti dokumentoval aj kamerový záznam. Vyhodnotením preverovaných verzií,

zistených skutočností, vyhodnotením stavu a stupňa vyhorenia horľavých látok, stôp po šírení požiaru,
vyhodnotením kamerového záznamu tak bolo preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné
zapálenie vozidiel dvoma neznámymi osobami. Použitie horľavej kvapaliny, pravdepodobne benzínu,
ktorá sa rozliala medzi ostatné vozidlá, urýchlilo šírenie požiaru na ostatné autá, ktoré boli zaparkované
tesne vedľa seba. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom prezentovaným žalovanými,

že príčinou poškodenia vozidiel žalobcu bola iná skutočnosť, ako prevádzka vozidiel Dacia Logan, a
to úmyselné založenie požiaru neznámou osobou a teda sa jedná o okolnosti, ktoré nemajú pôvod v
prevádzke, ale sa jedná o tzv. vonkajšie okolnosti. Zdôraznil, že prvotná príčina požiaru vozidiel značky
Dacia Logan spočívala nie v prevádzke týchto vozidiel, ale vo vandalizme tretej osoby. Ani skutočnosť,
že v uvedených vozidlách boli inštalované nádrže na LPG, podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno

považovaťzaosobitnúpovahuprevádzkymotorovéhovozidla,nakoľkotietonádržesanevznietilichybou
na vozidle, pri jeho naštartovaní, ani pri dopravnej nehode alebo v dôsledku skratu, ale sa vznietili
s prevádzkou nesúvisiacou udalosťou, vandalizmom, ktorá nebola vyvolaná prevádzkou motorového
vozidla, ani v súvislosti s ňou. Bez tejto vonkajšej príčiny by nedošlo k vznieteniu vozidiel, ani k ich
zničeniu. Požiar nevznikol v dôsledku prevádzky motorových vozidiel, ale jeho založenia treťou osobou.

Uzavrel preto, že poskytnutie poistného plnenia v rámci plnenia z PZP je vzhľadom k uvedenému
stavu nemožné, keďže škodová udalosť nemala príčinu v prevádzke vozidiel, od ktorých sa požiar
rozšíril a teda neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho
zákonníka, keďže medzi udalosťou a vznikom škody by neexistovala príčinná súvislosť.

15. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade ako nedôvodnú
zamietol a keďže neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti, súd neskúmal ďalšie
namietané skutočnosti (platnosť, resp. neplatnosť zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u vozidla EČV: G. XXX H. v Allianz poisťovni,
a.s. k dátumu vzniku škodovej udalosti, platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, či výšku škody).

Nakoľko žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému v 3. rade, ako aj v časti o zaplatenie 4.000,- Eur
s príslušenstvom, konanie voči žalovanému v 3. rade, ako aj v časti o 4.000,- Eur zastavil.

16. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Konštatoval,
že úspešnému žalovanému v 1. rade, ktorému vznikol nárok na náhradu trov, ich náhradu nepriznal,

keďže tento náhradu trov nepožadoval. V prípade úspešného žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie
tomuto priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Z dôvodu, že žalobca zavinil
zastavenie konania voči žalovanému v 3. rade, tomuto náhradu trov konania priznal v plnej výške.

17. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v celom jeho rozsahu, žiadajúc tento zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., namietal
jednostrannosť, neurčitosť, zmätočnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
a tiež, že jeho skutkové a právne závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na ust. §

427 ods. 1 a § 428 OZ, ako aj na ust. § 2 ods. 1, § 3, § 26 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave
zdôrazňujúc skutočnosť, že prevádzkovateľom podpálených vozidiel bola spoločnosť Griščík winery,
s.r.o., ktorá uvedené vozidlá používala na prevádzkovanie služieb taxislužby. Žalobca má za to, že
odôvodnenie rozhodnutia v rozsahu bodov 57 až 59 odôvodnenia nereflektuje na argumentáciu žalobcua uvedená časť odôvodnenia je selekciou súdu vyhovujúcich častí prevzatých z odbornej literatúry, teda
vytrhnutou z kontextu a meniacou ich význam. Poukazujúc na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít
(R3/1984, R109/1967, NS ČR 7Tz/39/2001) žalobca má jednoznačne za to, že prevádzateľ dopravného

prostriedku vykonávajúci dopravu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla objektívne bez
ohľadu na zavinenie alebo na čin inej osoby, napríklad ak vozidlu vbehne do cesty zver a v snahe vyhnúť
sa zrážke spôsobí kolíziu s iným vozidlom, zodpovedá za škodu vozidlo, ktorého vodič sa chcel zveri
vyhnúť, a nie zver, ktorá vbehla do cesty. Uviedol, že základom prijatého zákona o povinnom zmluvnom
poistení je osobitá povaha vozidla, ktorého prevádzka predstavuje v tomto prípade zvýšené riziko vzniku

škody, čo je v danom prípade plynová nádrž, ktorá slúži na pohon vozidla a má za to, že v prípade, ak by
bolo podpálené bežné vozidlo poháňané iným palivom, ako je zemný plyn, požiar by sa zrejme nerozšíril.
Žalobca dal do pozornosti, že predmet konania spadá pod Smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenca tejto zodpovednosti, ktorej článok 3 sa má
vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke,

teda na premávku na verejnej komunikácii, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré
je v súlade s jeho obvyklou funkciou. Teda skutočnosť, že vozidlo zúčastnené na nehode v okamihu,
keď došlo k nehode, stálo, nevylučuje sama osebe, aby používanie tohto vozidla v danom okamihu
malo patriť do jeho funkcie dopravného prostriedku a v dôsledku toho pod pojem „prevádzka vozidiel“
vzmyslečlánku3prvéhoodsekuSmernice2009/103ES.Žalobcavďalšommalzato,ževkonanínebolo

doposiaľ zákonným spôsobom preukázané, že škoda nebola v priamej príčinnej súvislosti s osobitou
povahou prevádzky motorového vozidla a že by nároky žalobcu boli nedôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej
inštancie vytýka, že sa nevysporiadal so skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho skutkové
zistenia považuje za vágne, nejasné a neúplné.

19. Spolu s odvolaním žalobca navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 162 ods. 1
C.s.p. a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, s cieľom objasniť pojem „prevádzka
vozidiel“ v zmysle článku 3 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra
2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole

plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, od ktorého závisí rozhodnutie v prejednávanej veci,
ktorá sa týka náhrady škody spôsobenej požiarom vozidla, či poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel kryje škodu spôsobenú požiarom vozidla, ktorý úmyselne
založila neznáma osoba, keď motor bol vypnutý a toto vozidlo bolo zaparkované na parkovisku, keď
prevádzkovateľom vozidla bol dopravca, ktorý ho využíval na poskytovanie dopravných služieb –

taxislužbu, a za tým účelom vozidlo prerobené na pohon LPG, a práve nádrže LPG boli dôvodom
rozšírenia požiaru a spôsobenia škody.

20. Žalovaný v 1. rade vyjadrením k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne a skutkovo správny. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí

a má za to, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré
v priebehu konania vyšli najavo, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, každý dôkaz jednotlivo ako aj
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe ich vyhodnotenia vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie riadne právne odôvodnil. Žalovaný zastáva názor, že žalobca si nesprávne vykladá
ust. § 427 a nasl. OZ, nakoľko v danom prípade škoda nebola žalobcovi spôsobená osobitnou povahou

prevádzky dopravného prostriedku, ale prvotnou príčinou vzniku škody je vandalizmus neznámej osoby,
v dôsledku čoho došlo k vzniku škody. K obrane žalobcu, ktorý v odvolaní poukazuje na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES uviedol, že žalobca si túto nesprávne vykladá, keďže
príčina vzniku škody v danej veci nemá pôvod v prevádzke vozidla, a preto nie je možné na daný prípad
aplikovať závery uvedenej smernice, pretože ako ďalej žalobca sám v odvolaní uviedol, príčinou vzniku

škody v prípade, na ktorý poukazuje, bol elektrický skrat vo vozidle, v dôsledku ktorého došlo k požiaru,
a v predmetnom prípade príčinou vzniku škody bol vandalizmus tretej osoby, ktorá spôsobila požiar.

21. Žalovaný v 2. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu rovnako stotožnil s rozsudkom súdu prvej
inštancie,poukazujúcnajehovecnúsprávnosťčodoskutkovejaprávnejstránkyvecianavrholrozsudok

potvrdiť. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že prvotnou príčinou požiaru vozidla, ktoré
poisťoval žalovaný v 2. rade, bolo jeho úmyselné podpálenie treťou osobou a teda príčina vzniku požiaru
poisteného vozidla spočívala nie v prevádzke tohto vozidla, ale vo vandalizme tretej osoby a preto
si žalobca môže škodu vymáhať buď od páchateľa, ktorý vozidlo podpálil, resp. v rámci havarijnéhopoistenia, ak ho mal uzavreté v rámci poistenia vandalizmu, resp. požiaru. Poskytnutie poistného plnenia
v rámci plnenia z PZP je však vzhľadom na uvedené nemožné, keďže škodová udalosť nemá príčinu
v prevádzke vozidla. K tvrdeniu žalobcu, že oheň nebolo možné uhasiť v dôsledku bezpečnostných

mechanizmovinštalovanýchnaplynovýchnádržiachnaLPGupravenéhomotorovéhovozidlazn.DACIA
LOGAN, EČV: G., žalovaný poukázal na Odborný posudok Ministerstva vnútra SR, OR Hasičského
a záchranného zboru v Košiciach zo dňa 30.04.2020, č.p.: ORHZ-KE2-653/2020 z ktorého vyplýva,
že nádrže na LPG sa nevznietili po naštartovaní motora, pri dopravnej nehode, ani sa nevznietili v
dôsledku skratu (chybou na vozidle). Bez náhlej, s prevádzkou nesúvisiacej udalosti (vandalizmu), teda

náhlej vonkajšej príčiny, ktorá nebola vyvolaná prevádzkou motorového vozidla ani v súvislosti s ňou,
by nedošlo k vznieteniu vozidiel a ich zničeniu, preto považuje argumentáciu žalobcu o tom, že požiar
vozidiel vznikol v dôsledku prevádzky poistených vozidiel, za úplne nedôvodnú. Rovnako tak poukázal
na závery obsiahnuté v predloženom Odbornom posudku Ministerstva vnútra SR, OR Hasičského a
záchranného zboru v Košiciach zo dňa 30.04.2020, č. p.: ORHZ-KE2-653/2020, z ktorého je zrejmé,
rovnako ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, že ,,je zrejmé a preukázané, že kriminalistické

ohniská požiaru boli dve, prvé na vozidle Dacia Logan KE 175 LN a druhé na vozidle Dacia Logan
KE 712 LL, kde neznáme osoby pristúpili, pravdepodobne poliali horľavou kvapalinou a pomocou
otvoreného ohňa motorové vozidlá zapálili. Uvedené skutočnosti dokumentoval aj kamerový záznam.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, vyhodnotením kamerového záznamu, ako aj stôp po šírení požiaru
bola preverovaná jediná verzia požiaru, a to úmyselné zapálenie oboch vozidiel dvoma neznámymi

osobami. Vyhodnotením preverovaných verzií, zistených skutočností, vyhodnotením stavu a stupňa
vyhorenia horľavých látok, stôp po šírení požiaru, vyhodnotením kamerového záznamu bolo príčinou
vzniku požiaru úmyselné zapálenie vozidiel dvoma neznámymi osobami“. Vo vzťahu ku tvrdeniam
žalobcu je mimoriadne dôležité taktiež poukázať na bod 6 predmetného Odborného posudku, kde sa
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatujú faktory ovplyvňujúce šírenie požiaru, pričom

faktorom, ktorý ovplyvnil šírenie požiaru, nie je to, že predmetné vozidlá mali nainštalované nádrže na
LPG, ale ,,Použitie horľavej kvapaliny, pravdepodobne benzínu, ktorá sa rozliala medzi ostatné vozidlá a
urýchlila šírenie požiaru na ostatné vozidlá, autá boli zaparkované tesne vedľa seba“. Podľa žalovaného
právna argumentácia žalobcu v odvolaní nemá opodstatnenie už v úplnom začiatku skutkového deja,
pretože požiar nevznikol v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ale v dôsledku jeho založenia treťou

osobou. Všetky následné čiastkové okolnosti predmetného skutkového deja nemožno preto považovať
za vyvolané osobitnou povahou prevádzky, keďže prvotný impulz skutkového deja (podpálenie vozidiel)
nemal súvis s prevádzkou motorového vozidla a ani následné okolnosti (rozšírenie požiaru) tak už takýto
atribút dosiahnuť nemohli.

22. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.11.2025 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho

súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

24. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení
konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu

prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými
stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.),
odvolací súd k jeho dôvodom dodáva:

25. Odvolací súd upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnomvyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte
konkrétnych okolností prípadu.

26. Napriek tomu, že žalobca svojimi odvolacími námietkami mienil nastoliť predmetom odvolacieho
prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z
nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd
SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež)
záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí ( II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne
uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na

riešenie konkrétneho právneho problému“. Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

27. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že žalobca v odvolaní formálne
napadol všetky výroky napadnutého rozhodnutia, materiálne napadol len zamietavý výrok (I.), čo vyplýva
z časti C1 a C3 jeho odvolania, v ktorom uvádza, že je nespokojný so zamietnutím žaloby, to znamená
prezentoval len výhrady k výroku zamietavému. Žalobca teda spochybňuje správnosť skutkových

aprávnychzáverovsúduprvejinštanciepráveprotivýrokuI.Naprotitomu,anilennáznakomnevyjadruje
nespokojnosť voči výrokom zastavujúcim, t. j. v časti, v ktorej bolo vyhovené jeho späťvzatiu. Z obsahu
odvolaniavyplýva,žežalobcarovnakonenamietaanivýrokynapadnutéhorozhodnutia,ktorýmsúdprvej
inštancie rozhodol vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, t. j. výrok V. a VI. V tejto časti teda napadnuté
rozhodnutie taktiež nadobudlo právoplatnosť, pričom vzhľadom k tomu, že tieto výroky odvolaním

materiálne napadnuté neboli, zo strany odvolacieho súdu neboli v odvolacom konaní preskúmavané.

28. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

29. Podstata odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s jeho argumentáciou, že škoda spôsobená žalobcovi mala príčinu v prevádzke
motorového vozidla a argumentáciu súdu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje za
vytrhnutú z kontextu výkladu ust. § 427 až § 431 OZ.

30. S uvedeným tvrdením žalobcu, ako aj argumentáciou použitou odvolateľom odvolací súd nesúhlasí.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku náhrady škody z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel postupoval
správne, keď pristúpil ku skúmaniu splnenia zákonných podmienok ust. § 427 OZ pre vznik
zodpovednosti za škodu, teda či škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového

vozidla a či je daná príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
– motorového vozidla a vzniknutou škodou. Z dôkazov predložených v konaní správne vyvodil záver
o tom, že v danom prípade príčinou poškodenia vozidiel žalobcu bola iná skutočnosť, ako osobitná
povaha prevádzky vozidiel Dacia Logan, ako to tvrdil žalobca, a to úmyselné založenie požiaru
neznámou osobou, teda príčina spočívala v inej okolnosti, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla

a týmto bol vandalizmus tretej osoby. Jedinou relevantne preukázanou príčinou vzniku požiaru bolo
úmyselné zapálenie vozidiel za použitia horľavej kvapaliny, ktorá sa rozliala medzi ostatné vozidlá
zaparkované tesne vedľa seba a spôsobila požiar ostatných vozidiel, preto odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú, keď uviedol, že skutočnosť,
že na uvedených vozidlách boli nainštalované nádrže na LPG, nemožno považovať za osobitnú

povahu prevádzky motorového vozidla, keďže tieto LPG nádrže sa nevznietili chybou na vozidle, pri
štartovaní, ani pri dopravnej nehode alebo v dôsledku skratu, ale sa vznietili s prevádzkou nesúvisiacou
udalosťou - vandalizmom, ktorá nebola vyvolaná prevádzkou motorového vozidla, ani v súvislosti s ňou.
Uvedený záver súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé spochybniť bez ďalšieho ani tvrdenia žalobcu, žeosobitnou povahou prevádzky motorových vozidiel je skutočnosť, že obe motorové vozidlá zn. Dacia
mali nainštalované plynové zariadenie LPG, nakoľko uvedená skutočnosť nemá priamu súvislosť so
vzniknutou škodou.

31. Odvolací súd považuje právnu argumentáciu žalobcu, že v konaní nebolo doposiaľ zákonným
spôsobom preukázané, že škoda nebola v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a že by nároky žalobcu boli nedôvodné, za neopodstatnenú, nakoľko
nespochybniteľne preukázanou príčinou požiaru nebola prevádzka motorového vozidla, ale jeho

založenie treťou osobou a všetky následné čiastkové okolnosti skutkového deja nemožno teda
považovať za vyvolané osobitnou povahou prevádzky. Ako to správne poznamenal žalovaný v 2. rade
vo svojom vyjadrení k odvolaniu, prvotný impulz skutkového deja (podpálenie vozidiel) nemal súvis
s prevádzkou motorového vozidla a ani následné okolnosti (rozšírenie požiaru) už takýto atribút nemohli
dosiahnuť. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval za podstatné vysporiadavať sa s ďalšou
argumentáciou žalobcu, poukazujúcou na Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2009/103/ ES

o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a citovanú judikatúru
Súdneho dvora, keďže v danom prípade vzniknutá škoda nemá pôvod v prevádzke motorového
vozidla. Odvolací súd považuje námietky žalobcu za zjavne špekulatívne a účelové s úmyslom získania
prospechu formou poistného plnenia z PZP, keďže je evidentné, že havarijné poistenie ani osobitné
poistenie proti vandalizmu motorové vozidlá žalobcu v čase vzniku škody nemali uzatvorené.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 C.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p., preto nemožno konštatovať, že rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou.

33. Na dôvažok považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že konkrétnosť odpovede súdu
na nastolené otázky je závislá od konkrétnosti spôsobu ich nastolenia stranou, čo inými slovami
povedané znamená, že len na všeobecne koncipované odvolacie dôvody postačí odvolateľovi poskytnúť
všeobecné vysvetlenie.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými v prvom a druhom rade (II. a III.), majúcich správny základ v plnom procesnom úspechu
žalovaných v spore.

35. Podľa § 162 ods. 1 C.s.p. súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

36. Predpokladom povinnosti začať konanie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho
práva v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka
komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať

bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po právnej stránke.

37. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zároveň zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny

dosah na prebiehajúci spor, pričom zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto nemá
reálny základ v prejednávanom spore.38. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietavom výroku, je zrejmé, že prejudiciálna otázka, ktorá má byť Súdnemu
dvoru Európskej únie podľa návrhu žalobcu predložená, je irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu

konaniu.

39. Na základe uvedeného v danom prípade nevzniká potreba objasniť pojem prevádzky vozidiel
v zmysle článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/Es zo 16. septembra 2009
Súdnym dvorom EÚ.

40. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

41. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

43. V odvolacom konaní mali žalovaní v 1. a 2. rade plný procesný úspech a preto im v súlade s
citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však podľa obsahu

spisu žalovanému v 1. rade v odvolacom konaní trovy konania nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach
prípadu ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Úspešnému žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi v odvolacom konaní plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

44. Na záver odvolací súd dodáva, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie
rozhodol vo vzťahu k žalovanému v 3. rade v meritórnom výroku (V.) a súvisiacom výroku o trovách
konania (VI.), v tejto časti nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť a preto nebolo predmetom
odvolacieho prieskumu. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaní neboli v procesnom postavení nerozlučných

spoločníkov, kedy by sa úkon jedného vzťahoval aj na ďalších z nich. Uvedené má presah aj na
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, nakoľko žalovaný v 3. rade sa odvolacieho konania
nezúčastnil i napriek tomu, že mu podľa obsahu spisu trovy konania vznikli a ich náhradu si aj uplatnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené však odvolací súd o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade
nemohol rozhodnúť.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).