Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7P/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625203506
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Dziaková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625203506.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Dziakovou, PhD., vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX H., o návrhu matky na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky C. D., nar.

XX.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať celý jeho majetok.

Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,-
eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 18. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k
rukám matky.

II. Styk otca s maloletým sa neurčuje.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 27.3.2025 do 31.10.2025 vo výške 743,55 eur je otec
povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,- eur až do zaplatenia, spolu s bežným
výživným, pod následkami straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným dňa 27.3.2025 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, a bolo by určené výživné 300
eur mesačne, styk otca s maloletým žiadala neupraviť a realizovať ho iba za jej prítomnosti. Uviedla,
že s otcom dieťaťa sa rozišli, on si založil novú rodinu a s dieťaťom sa od rozchodu nestýka. Dieťa je
citovo viazané na navrhovateľku a jej starých rodičov. Je samoživiteľka, poberá rodičovský príspevok
a chodí do práce.

2. Súd vykonal informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého
zastupovaťaspravovaťjehomajetok,otecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhovýživnýmvovýške150 eur mesačne, nedoplatok otca vo výške 158,06 je otec povinný zaplatiť v troch splátkach a styk otca
s maloletým sa neupravuje. Takto formulovanú dohodu rodičia podpísali a je súčasťou súdneho spisu.

3. Súd si zadovážil ďalej pre svoje rozhodnutie oznámenie Sociálnej poisťovne o skutočnosti že matka
maloletého za posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a
otec maloletého za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nepoberal
garančné, úrazové dávky a nenachádzal sa ani v evidencii poberateľov dôchodku; oznámenie ÚPSVaR
o skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur a otec nie je a za

posledných 12 mesiacov nebol poberateľom žiadnych sociálnych dávok ani dávky v hmotnej núdzi,
správu z prešetrenia pomerov, ktorú vypracoval ÚPSVaR Senica – Oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately zo dňa 16.5.2025 a 22.4.2025, rodný list maloletého. Súd si tiež zadovážil
lustráciu zo Sociálnej poisťovne, z ktorej zistil, že otec maloletého v súčasnosti nie je vedený ako
zamestnanec, nie sú zaňho platené odvody, naposledy bol ako zamestnanec vedený od 7.11.2024
do 7.3.2025, pričom ako jeho zamestnávateľ bol uvedený M&M Personal PA s.r.o, súd mal tiež pre

rozhodovanie k dispozícii výplatné pásky otca zo spoločnosti M&M Personal PA s.r.o., potvrdenie
o zamestnaní matky. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že otec má iba jednu vyživovaciu
povinnosť, a to maloletého A..

4. Na pojednávaní matka uviedla, že na návrhu trvá tak, ako sa s otcom maloletého dohodli na

informatívnom stretnutí rodičov. Otec bol naposledy s maloletým v auguste 2025, odvtedy si ho nezobral,
nepísal, nezaujímal sa o neho. Matka nemá možnosť s otcom komunikovať, nakoľko si ju zablokoval
na sociálnych sieťach. Jediný kontakt na otca má cez jeho priateľku. Matka je na rodičovskej dovolenke
a pracuje na dohodu, a to cca 10 dní za mesiac. V predajni KIK má mzdu 6,50 eur/hodina brutto a v
predajni GATE má mzdu 5,50 eur/hodina brutto. Býva v podnájme so svojimi starými rodičmi, platí cca

310 eur za nájom. Maloletý je zdravý, výdavky na neho sú bežné, plienky, drogéria, strava. Jedáva bežnú
stravu spolu s ostatnými, preto nevie presne uviesť, koľko mesačne na stravu spotrebuje.

5. Procesný opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že navrhuje schváliť dohodu rodičov,
nakoľko táto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

6. Otec sa na pojednávania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania
nepožiadal. Súd ho na pojednávanie predvolával aj prostredníctvom OOPZ, a to aj úspešne,
pričom matka súdu na zmarených pojednávaniach uviedla, že je v kontakte s priateľkou otca, otec
o pojednávaniach mal vedomosť, avšak sa nedostavil. Keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil

na pojednávanie, ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, konal súd v neprítomnosti tohto
účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.

7.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchommatkyazástupcuprocesnéhoopatrovníkaustanoveného
maloletému, oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením

sa s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Maloletý pochádza
z partnerského vzťahu C. D., nar. X.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX. V súčasnosti nie sú rodičovské
práva a povinnosti upravené voči maloletému žiadnym rozhodnutím, hoci jeho rodičia spolu nežijú.

8. Pokiaľ ide o pomery maloletého, žije s matkou a jej starými rodičmi v prenajatom byte, starí rodičia

matky sa o dieťa starajú v čase, keď je matka v práci. Otec sa o maloletého nezaujíma, od rozchodu si ho
zobral iba niekoľkokrát, maloletému prispel na výživné dohromady od podania návrhu sumou 350 eur.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o

úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloleté dieťa má toho času jeden rok a deväť mesiacov

a je v sústavnej starostlivosti matky s tým, že počas jej občasných brigád jej so starostlivosťou pomáhajú
jej starí rodičia, s ktorými býva. Maloleté dieťa nemá zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným
stavom, jeho výdavky sú bežné.

11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je slobodná a má jednu vyživovaciu

povinnosť vo svojej starostlivosti – maloletého A.. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a privyrába
si brigádne.

12. Otec maloletého dieťaťa sa na súdnych pojednávaniach nikdy nezúčastnil, svoju neúčasť
neospravedlnil, hoci súd má preukázané z výpovede matky, že mu boli termíny pojednávaní oznámené,

rovnako tak mu bol termín pojednávania oznámený prostredníctvom OOPZ, čo má súd vykázané
doručenkou. Okrem účasti na informatívnom stretnuté rodičov, na ktorom uzavrel a podpísal dohodu
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určení výživného zo dňa
12.5.2025, bol počas celého konania nečinný a preto súd vychádzal iba z jeho výplatných pások
a lustrácií Sociálnej poisťovne pri zisťovaní jeho majetkových pomerov. Otec maloletého dieťaťa je

slobodný a má jedno dieťa. Súd vlastným šetrením zistil, že v období od 7.11.2024 do 7.3.2025 bol
zamestnaný u zamestnávateľa M&M Personal PA s.r.o., pričom v mesiacoch, ktoré odpracoval celé, bol
jeho priemerný vymeriavací základ 1342,70 eur mesačne. Z výplatných pások za obdobie február 2024až november 2024 (okrem apríla, ktorú súd nemá k dispozícii) je zrejmé, že priemerný čistý príjem otca
bol vo výške 1057,64 eur.

13. Súd vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že otec maloletého dieťaťa nie je vedený ako uchádzač
o zamestnanie, nie je mu vyplácaný invalidný ani iný dôchodok, ani dávka v nezamestnanosti, rovnako
nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

14. Pri posudzovaní rodičovskej dohody ohľadom určenia výchovného prostredia, v ktorom bude

maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal z vyjadrení matky maloletého dieťaťa a vyjadrenia kolízneho
opatrovníka a schválil dohodu rodičov o tom, že maloleté dieťa sa zverí do osobnej starostlivosti jeho
matky, nakoľko sa o dieťa osobne stará a súdu neboli signalizované žiadne nedostatky v poskytovanej
starostlivosti. Súd má za to, že matka maloletého dieťaťa saturuje potreby maloletého dieťaťa, poskytuje
mu bezpečie a riadnu starostlivosť pre jeho duševný, telesný a citový vývin. Zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jeho matky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je,

aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

15. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo

zo zákona narodením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom
postavení matky aj otca pri ich výkone. Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to
tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt
schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti
na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až

do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv
a povinností. Najvyšším princípom rodičovských práv a povinností je záujem dieťaťa. K rodičovským
právam a povinnostiam patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či

sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Keďže na základe vykonaného dokazovania nemal súd za
preukázaný a osvedčený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť niektorý z rodičov vylúčený z
výkonu jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zastupovaniu maloletého dieťaťa a spravovaniu
jeho majetku, rozhodol tak, že schválil dohodu rodičov o tom, že obaja rodičia majú právo a povinnosť
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

16. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne,

pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná
starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení
výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti
vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.

17. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, a jednak z príjmu otca maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, tie
mal súd preukázané z pojednávaní, avšak súčasný príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť s ohľadom na
to, že otec na pojednávania nechodil a z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že evidovaný ako

zamestnanec toho času nie je.

18. Princíp potencionality príjmov je inštitútom, ktorý ochraňuje záujmy oprávneného (v tomto prípade
maloletého dieťaťa), pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené
potreby dieťaťa - zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú

reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom
fakticity). Následkom princípu potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného
vychádza z potenciálneho príjmu.19. Súdu sa t.č. nepodarilo zistiť údaje o príjmoch otca ani údaje o jeho výdavkoch. Súd vychádzal
pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca, ktorý dosahoval ako zamestnanec do 7.3.2025.
Uvedený príjem by otcovi (u ktorého nebolo preukázané že by bol vážne chorý alebo invalidný, alebo

že by mal obmedzenia pre ktoré by sa z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať
sa) umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené výživné, s čím napokon otec súhlasil, nakoľko
podpísal rodičovskú dohodu o výške výživného. K skutočnosti, že otec bude schopný platiť určené
výživné svedčí aj jeho pracovná história, kde súd má preukázané, že v predchádzajúcich obdobiach
bol riadne zamestnaný, dosahoval príjem s vymeriavacím základom priemerne 1342,70 eur, súd pritom

nemá preukázané, že by sa odvtedy zmenila otcovi schopnosť dosahovať príjem zo zamestnania.

20. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa. Maloletý A. má menej ako dva roky, býva u matky,
ktorá sa oňho celodenne stará. Výdavky na maloletého sú bežné, má výdavky najmä na stravu a plienky,
ďalej na bývanie, ktoré znáša spoločne s matkou, maloletý je zdravý, mimoriadne zvýšené výdavky na
neho nie sú. Súd z týchto dôvodov aj v tomto bode schválil rodičovskú dohodu podpísanú rodičmi.

21. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými
deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone
o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných

situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Právo na styk rodiča s
maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a z ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods. 1 je upravené právo vychovať dieťa

a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3 podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou
stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo
stykuazásadyjehosprávnehovýkonusapremietajúajdojudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,
ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom

a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má právo na to,
aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

22. V tomto prípade, rešpektujúc zhora uvedené judikatúrne a zákonné tézy, súd neupravil styk otca

amaloletého.Súdvprvomradevychádzalzvôlerodičov,ktorábolaprejavenánainformatívnomstretnutí
rodičov a podpísaná v tam formulovanej rodičovskej dohode. Súd nemohol doslovné znenie rodičmi
navrhnutej dohody schváliť, nakoľko táto obsahovala klauzulu, že styk sa ponecháva na dohode rodičov,
čo súd považuje za nevykonateľné ustanovenie. Pokiaľ ide však o zámer rodičov styk neupraviť, ten bol
z ich dohody zrejmý a tento súd preniesol do výroku, ktorý sám formuloval. Súd pri tomto rozhodnutí

vychádzal aj z faktického stavu, kedy otec o syna nejaví nateraz skutočný záujem, stretáva sa s ním skôr
na popud matky, aj to veľmi výnimočne, nebolo zistené, či má otec stabilné ubytovanie a zázemie. Matka
sa na pojednávaní jasne vyjadrila, že nemá problém so stretávaním otca so synom, nebude im v styku
brániť, preto súd pristúpil k neupraveniu styku striktnými časmi, ale ponechal styk otca s maloletým
neupravený.

23. Nakoľko otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 27.3.2025, (teda od
podania návrhu) do 31.10.2025 vo výške 743,55 eur (výživné predstavuje sumu 150 eur mesačne,
alikvotná časť zvýšeného výživného za mesiac marec 2025 bola vo výške 43,55 eur, za mesiace apríl
2025 až október 2025 (7 mesiacov) mu vznikol nedoplatok á 150 eur, teda 1 050 eur, matke za čas od

podania návrhu prispel na výživné 350 eur, t.j. 43,55 + 1 050 – 350 = 743,55 eur. Súd mu uložil povinnosť
toto dlžné výživné zaplatiť v zmysle § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je možné
uložiť povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky. Keďže dlžná suma (tzv.
zročné výživné), je pomerne vysoká, súd rozhodol, že otec maloletého ju môže splácať v pravidelných
splátkach po 150 eur, čo by jeho rozpočet nemalo neprimerane zaťažiť. Hoci sa rodičia v rodičovskej

dohode zaviazali aj v tomto bode, teda v platení zročného výživného, od podpísania rodičovskej dohody
sa situácia zmenila, nakoľko plynutím času sa zročné výživné navýšilo. Z toho dôvodu neschválil súd
tento bod rodičovskej dohody uzavretej na informatívnom stretnutí rodičov, ale ju nahradil výrokom súdu,
ktorý bol relevantný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.24. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52
Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka maloletého a kolízny opatrovník maloletého,
nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred
súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995

Z.z.).