Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725204460
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725204460.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX
XX D., proti žalovanému: Mesto Zvolen, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.11.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne zo dňa 26.11.2025 na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. V návrhu uvádza, že je nájomníčka sociálneho bytu vo vlastníctve Mesta Zvolen na adrese C. XXXX/
XXX, D.. Na adrese býva od roku 2005 spolu s manželom a 13 ročným dieťaťom. Mesto jej oznámilo,

že bude musieť do konca roka vysťahovať celý byt, údajne z dôvodu vyšších príjmov. Odporca jej
však nedoručil platnú písomnú výpoveď z nájmu v súlade so zákonom, ani jej neposkytol zákonom
stanovenú výpovednú lehotu. Mesto od nej žiada, aby podpísala dokument o skončení nájmu čo by pre
ňu znamenalo dobrovoľné vzdanie sa práv, čo odmieta. Mesto jej neponúklo, ako dobrej platičke, žiadny
náhradný byt s vyšším štandardom. Bez žiadnej náhrady by takýto postup znamenal, že žalobkyňa,
manžel a maloletý syn ostanú bez bývania, čo predstavuje bezprostrednú a vážnu hrozbu ujmy. Podľa

zákona a judikatúry súdy a obce musia prihliadať na najlepší záujem o maloleté dieťa. Vysťahovanie bez
náhradného bývania je zásahom do jeho práv. V menšom čase sa pokúšala nájsť si nový domov, žiaľ
neúspešne, majitelia rôznych bytov majú problém s ľuďmi rómskeho pôvodu. Prosí, aby súd vyhovel tak,
aby obe strany boli spokojné. Pochopil jej rodinnú situáciu a dúfa, že sa obe strany navzájom dohodnú.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.7. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

10. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

11. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, ale
aj po jeho skončení. Rozlišovanie neodkladného opatrenia, či ide o podanie vo veci samej alebo
nie, je právne významné z hľadiska odstraňovania vád podania (§ 327 CSP, § 128 a § 129
CSP). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k
rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné

nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Absentuje teda
bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby.

15.Naodstraňovanievádnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia(akojetomuajvtomtoprípade),
ktoré nemá charakter podania vo veci samej, nie je možné aplikovať ustanovenie § 129 C.s.p., a

teda odstraňovanie vád nie je prípustné a súd žalobcu nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu.
V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, návrh,
ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, bez odstraňovania vád súd
uznesením odmietne.

16. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorý súd môže nariadiť
v prípade, ak vznikne potreba bezodkladne upraviť pomery strán alebo je tu obava, že exekúcia bude
ohrozená. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy neodkladných opatrení je tvrdenie
a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má
byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo

práva žalobcu, pre ktoré požaduje poskytnutie ochrany. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo
označených žalobcom.

17. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie v rozsahu uvedenom v bode 2.

18. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súdu zrejmé, čoho
vlastne sa žalobkyňa domáha, akej ochrany svojich práv.

19. Súd tak po preskúmaní predmetného návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, ale
tento je potrebné, z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti, odmietnuť. Návrh žalobkyne je potrebné
odmietnuť z dôvodu, že konkrétne petit (navrhovaný výrok súdu) navrhovaného neodkladného opatrenia
nie je zrozumiteľný a dostatočne určitý tak, aby bol vykonateľný.20. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila žiaden listinný dôkaz, len popisuje určitú
svoju situáciu. Nepreukázala existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, uvádza len,

že „mesto odo mňa žiada, aby som podpísala dokument o skončení nájmu čo by pre mňa znamenalo
dobrovoľné vzdanie sa práva, čo odmietam“.

21. Súd s poukazom na tieto skutočnosti má za to, že takáto formulácia petitu nespĺňa podmienku
určitosti a vykonateľnosti, pričom súd nemôže sám dotvárať podanie strany sporu a je viazaný

vymedzením predmetu konania žalobkyňou, primárne v navrhovanom petite.

22. Je potrebné tiež uviesť, že ak sa návrhom na neodkladné opatrenie navrhuje uložiť strane, aby
niečo konala (alebo sa niečoho zdržala, prípadne niečo znášala), povinnosť musí byť individualizovaná
konkrétnym vymedzením, čo má strana konať, (prípadne čoho sa má zdržať). Zásah do právnej
sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné

opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného
účelu. Je pritom nutné dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola
zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získa. Je preto potrebné vyhýbať sa aj obšírnej formulácii
neodkladného opatrenia a požadovať konkretizované vymedzenie povinností alebo obmedzení.
Obšírna formulácia by potom mohla viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby alebo

nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, súd postupoval v zmysle uvedených zákonných ustanovení a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, keďže súd ma za to, že sa jedná o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní.

24. Pre úplnosť súd uvádza, že uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci je rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko nie sú dané podmienky pre
posudzovanie úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.