Rozsudok – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123252766
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:6123252766.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: GESTIV BOHEMIA s.r.o., IČ:

26 192 535, so sídlom K letišti 1049/57, 161 00 Praha 6, Česká republika, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o., IČO: 51 263 467, so sídlom Zámocká 1, 811 01 Bratislava, proti
žalovanému: VOP Nováky, a.s., IČO: 35 820 322, so sídlom A. XX, XXX XX B., právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, so sídlom Piaristická 46, 911 40
Trenčín, o zaplatenie 58.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd
vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovaného
zaviaže na zaplatenie sumy 58.000 EUR s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že
žalobca je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj preprava zbraní a streliva.
Žalovaný je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je aj výroba a vývoj zbraní a streliva ako aj
obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Dňa 10.10.2022 žalovaný (vystupujúci v tej dobe
ešte pod obchodným menom MSM Nováky, a.s.) zaslal žalobcovi zasielateľský príkaz, ktorým poveril

žalobcu zabezpečiť pre žalovaného leteckú prepravu 282 ks výrobkov obranného priemyslu s celkovou
hmotnosťou 2.437,94 kg, a to z Dubnice nad Váhom na Slovensku do Alexandroupolis v Grécku. Za
účelomzabezpečeniasplneniaZasielateľskéhopríkazusinavykonaniepredmetnejprepravyžalobcaod
spoločnosti Air Charter Service GmbH prenajal lietadlo zn. Saab 340F, pričom následne dňa 12.10.2022
so žalovaným, ako nájomcom, uzavrel žalobca zmluvu o krátkodobom nájme dopravného prostriedku
– lietadla Saab 340F, ktorou na vykonanie prepravy lietadlo prenajal žalovanému za celkové nájomné
vo výške 58.000 EUR, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi najneskôr do 14.10.2022, avšak

do dňa podania žaloby ho neuhradil vôbec. Čas nájmu bol v zmluve o nájme dohodnutý na dobu
určitú, a to na deň 25.10.2022 od 08,10 h do 12,10 hod.. Zmluva o nájme vo svojich ustanoveniach
explicitne uvádzala, že povolenia potrebné na transport výrobkov obranného priemyslu cez územie
Bulharska a Grécka je povinný zabezpečiť žalovaný ako nájomca. Zmluva o nájme zároveň obsahovala
ustanovenia o zmluvnej pokute, storno poplatkoch pre prípad, že sa predmetná preprava neuskutoční,
v zmysle ktorých v prípade stornovania nájmu v priebehu 48 hod, pred plánovaným odletom lietadla
bol žalovaný, ako nájomca, povinný žalobcovi, ako prenajímateľovi, zaplatiť zmluvnú pokutu, storno

poplatok vo výške 100% dohodnutého nájomného. Obdobné ustanovenia o zmluvnej pokute, storno
poplatkoch pre prípad, že sa predmetná preprava neuskutoční obsahovala aj pôvodná zmluva o nájme,
v zmysle ktorých v prípade stornovania nájmu v priebehu 48 hod. pred plánovaným odletom lietadla
bol žalobca, ako nájomca, povinný spoločnosti Air Charter Service GmbH, ako prenajímateľovi, zaplatiťzmluvnú pokutu, storno poplatok vo výške 100% dohodnutého nájomného. Žalobca zabezpečil prevoz,
označenie a uskladnenie výrobkov obranného priemyslu na miesto odletu, Letisko M.R. Štefánika v
Bratislave, pričom za tieto úkony letiska zaplatil celkovo 752,94 EUR. Nakoľko však žalovaný nesplnil

svoju zmluvnú povinnosť a včas nezabezpečil povolenia potrebné na transport výrobkov obranného
priemyslu cez územie Bulharska a Grécka, tieto odviezol zo skladu z miesta odletu, o čom telefonicky
informoval žalobcu menej ako 48 hodín pred plánovaným odletom lietadla, čím mu vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 100% dohodnutého nájomného, teda zmluvnú pokutu vo
výške 58.000 EUR, ktorú mu žalobca dňa 26.10.2022 fakturoval faktúrou č. 4127/22 (splatnou dňa

29.10.2022). Napriek opakovaným písomným výzvam ju však žalovaný žalobcovi neuhradil. Naviac v
príčinnej súvislosti s vyššie popísaným konaním žalovaného bol v zmysle pôvodnej zmluvy žalobca
povinný uhradiť spoločnosti Air Charter Service GmbH zmluvnú pokutu vo výške 51.000 EUR, ktorú
mu spoločnosť Air Charter Service GmbH vyúčtovala faktúrou č. 18967 a žalobca túto zmluvnú pokutu
uhradil dňa 17.10.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 14.3.2023, ktorým zaviazal
žalovaného, aby žalobcovi zaplatil žalovanú sumu a nahradil mu trovy konania. Žalovaný podal proti
platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu odmieta, nakoľko je
nedôvodný, nepreukázateľný a žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu voči žalovanému.
Zmluva o nájme (ako ju nazval žalobca) je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti

a nezrozumiteľnosti. Zmluva o nájme je vypracovaná v anglickom jazyku, pričom vykazuje také znaky
neurčitosti, ktoré ju robia absolútne neplatnou. Neurčitosť zmluvy o nájme vyplýva najmä z používania
skratiek (napr. ACS, STD, TD,...), ktoré nie sú v predmetnej zmluve nikde definované, pričom od týchto
skratiek sa vyvodzuje označenie účastníkov zmluvy a povinnosti zo zmluvy. K zmluve nie je pripojená
žiadna príloha, príp. obchodné podmienky, na ktoré zmluva síce v úvode odkazuje, ale tieto podmienky

sa nikdy nedostali do dispozičnej sféry žalovaného. Pôvodná zmluva o nájme mala byť žalobcom len
„prepísaná“ na žalovaného, avšak ako vyplýva zo zmluvy o nájme, bola prepísaná nedôsledne, a to tak,
že na viacerých miestach v texte zmluvy o nájme sú niektoré povinnosti uložené „ACS“ (žalovaný sa
domnieva, že ACS predstavuje skratku spol. Air Charter Service GmbH), ktorá nie je účastníkom zmluvy
a z pôvodnej zmluvy o nájme sa nedôslednosťou preniesla do textu zmluvy o nájme, a teda zmluva

o nájme zaväzuje spoločnosť ACS, ktorá nie je zmluvnou stranou a nie je ani v žiadnom vzťahu so
žalovaným, a preto povinnosti určené pre ACS nemôžu nijako zaväzovať žalovaného a to ani omylom,
resp.chybouvpísaní.Želanýmplnenímmalobyť,abyžalobcazabezpečilprežalovaného(akopríkazcu)
dopravu tovaru, nie aby si žalovaný lietadlo prenajal. Lietadlo si prenajímal žalobca u spoločnosti ACS
podľa pôvodnej zmluvy o nájme a ním mal uskutočniť plnenie v prospech žalovaného. Zmluvu o nájme

pripravil a na podpis žalovanému predložil žalobca, pričom za stranu žalovaného zmluvu podpísala C.
D. E., predseda predstavenstva žalovaného, zmluva jej nebola pred podpisom preložená do úradného
jazyka slovenčiny, príp. do českého jazyka a ani pri podpise zmluvy nebol prítomný žiaden prekladateľ,
ktorý by obsah zmluvy jednoznačne preložil. Z uvedeného je zrejmé, že úkon na strane žalovanej
nebol a ani nemohol byť urobený určito a zrozumiteľne, a preto je neplatný. Zároveň je potrebné

zdôrazniť, že túto neplatnosť zmluvy o nájme nespôsobil žalovaný, ale samotný žalobca, a preto nie
je vylúčené, aby sa neplatnosti domáhal žalovaný. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100% dohodnutej výšky nájmu, t.j. 58.000 EUR, pričom s
odkazom na vyššie uvedenú namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme je možné konštatovať, že
nárok na zmluvnú pokutu nebol medzi účastníkmi zmluvy platne dojednaný. Z obsahu zmluvy o nájme

vyplýva, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu vyplýva pre žalovaného ako nájomcu voči ACS, a nie
voči žalobcovi. Preto žalobca nebol oprávnený ani vystaviť faktúru žalovanému a následne sa domáhať
úhrady zmluvnej pokuty voči žalovanému v súdnom konaní. Aj napriek neplatnému dojednaniu v zmluve
o nájme, došlo k zrušeniu plánovaného letu avšak z dôvodov na strane žalobcu, nakoľko žalobca bol
povinný zabezpečiť profesionálne komplexné služby pre žalovaného, vrátane vybavenia (zabezpečenia)

slovenských pristávacích a preletových povolení (tzv. traffic rights), čo žalobca nezabezpečil. Preprava
sa neuskutočnila výlučne z pochybení na strane žalobcu, keďže žalobca neupozornil žalovaného na
to, že tovar nemohol byť prepravovaný letecky, nakoľko balenie tovaru (výrobkov obranného priemyslu)
nespĺňalo potrebné požiadavky na prepravu, nemalo príslušné certifikáty, na čo žalobca žalovaného
neupozornil, napriek tomu, že žalovaný informoval žalobcu o charaktere tovaru a jeho balení už dňa

6.10.2022, t.j. pred „uzatvorením“ zmluvy o nájme. Žalobca ďalej nevybavil potrebné povolenia k leteckej
prepravetovaru.Zuvedenéhodôvodužalovanýbolnútenýpristúpiťkalternatívnemuriešeniuavynaložiť
náklady vo výške 75.600 EUR, t.j. o 17.600 EUR vyššie ako pôvodne plánoval. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca nebol schopný zabezpečiť let a ten sa ani nikdy nevykonal. Keďže žalovaný podniká voblasti zbrojného priemyslu, služba, ktorú mal pre žalovaného zabezpečiť žalobca mala významný
medzinárodný charakter, na ktorý bolo naviazaných niekoľko strán, a nezabezpečenie potrebných
povolení žalobcom včas a jeho neprofesionálne konanie, malo nepriaznivý dopad aj na dobré meno

žalovaného v tomto špecifickom obchode.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odmieta tvrdenie žalovaného, že zmluva je z dôvodu
svojej neurčitosti absolútne neplatná. Podľa žalobcu je prostredníctvom výkladu vôle strán možne určiť,
ktoré subjekty sú zmluvnými stranami a ich vzájomné práva a povinnosti. Výkladom zmluvy o nájme s

prihliadnutím na vôľu zmluvných strán, sa dospeje k záveru, že zmluva je uzatvorená medzi žalobcom
(v zmluve označeným ako „ACS“), čo vo svojom odpore priznáva aj samotný žalovaný a žalovaným (v
zmluve označeným ako „Charterer“). Predmetom zmluvy o nájme je krátkodobý prenájom dopravného
prostriedku – lietadla Saab 340F, ktorý na vykonanie prepravy žalobca prenajal žalovanému. Čas
nájmu bol v zmluve dohodnutý na dobu určitú, a to na deň 25.10.2022 od 08,10 hod. do 12,10 hod.,
pričom celkové nájomné bolo dohodnuté vo výške 58.000 EUR, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi najneskôr do 14.10.2022 avšak do dnešného dňa ho neuhradil vôbec. Medzi žalobcom a
žalovaným došlo k dohode na podstatných náležitostiach zmluvy, ktoré sú obsiahnuté v jej textovom
znení. Takisto nemožno opomenúť pripojené podpisy konajúcich osôb, ktoré podpisom Zzluvy o nájme
prejavili súhlas s jej obsahom a zároveň aj svoju vôľu byť ňou viazaní. Argumentácia žalovaného o
tom, že zmluve nerozumel, nakoľko jej znenie je v anglickom jazyku je taktiež potrebné vnímať ako

účelovú a bez právneho významu, s prihliadnutím na medzinárodné pôsobenie žalovaného a celej jeho
skupiny. Žalobca zabezpečil prevoz, zabalenie, označenie a uskladnenie výrobkov obranného priemyslu
na F. G. H., teda na plánovanom mieste odletu. Žalobca zároveň zabezpečil získanie potrebných
povolení, ktorých vydanie mal na starosti. Zmluva o nájme vo svojich ustanoveniach explicitne uvádza,
že povolenia potrebné na transport výrobkov obranného priemyslu cez územie Bulharska a Grécka je

povinný zabezpečiť žalovaný ako nájomca. Žalobca dňa 25.10.2022 (teda v deň plánovaného odletu)
čakal s pripravenými výrobkami zbrojárskeho priemyslu na žalovaného, a to až do 18,00 hod.. Nakoľko
však žalovaný povolenia nezískal, plánovaný let sa neuskutočnil a výrobky zbrojárskeho priemyslu
žalobcavrátilspäťdoskladunaLetiskuM.R.ŠtefánikavBratislave.Jednalosavšakotovarnebezpečnej
povahy, preto personál skladu oznámil žalobcovi, že v sklade nemôžu zostať a je potrebné ich vyskladniť

avšak až po zaplatení s tým súvisiacich poplatkov. Žalobca tak následne za tieto úkony letiska zaplatil
celkovo 752,94 EUR a vyzval žalovaného aby zabezpečil odvoz výrobkov zbrojárskeho priemyslu zo
skladu na letisku. Podľa informácií žalobcu tak žalovaný skutočne aj učinil hneď nasledujúci deň. Po
získaní povolenia žalovaný výrobky obranného priemyslu následne (o niekoľko dní) dopravil na miesto
určenia využijúc služby iného obchodného partnera, použijúc pri tom balenie, označenie aj povolenia

zabezpečené žalobcom. Žalobca navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca zároveň
navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na
miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza.

4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov

a listinnými dôkazmi.

5. Svedkyňa C. I., zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že u žalobcu pracuje tam ako
obchodný zástupca od roku 2015. Žalovaný bol zákazníkom žalobcu, predtým s ním nespolupracovali.
Začiatkom októbra 2022 ju kontaktoval pán J. s tým, že potrebujú uskutočniť urgentnú prepravu do

Grécka. Svedkyňa dňa 5.10.2022 nacenila prepravu na sumu 58.000 EUR. Pán J. súhlasil. Hovoril, že
je to pre nich zásadné, že na túto prepravu niekto zabudol, že je to pre nich urgentné, a že peniaze
nehrajú úlohu. Podľa svedkyne sa inak u nich preprava bežne vybavuje asi štvrť roka. Iný variant
ako letecká preprava nebol možný. Pozemnou prepravou by sa to nestihlo. Preto svedkyňa navrhla
charterový let z Bratislavy. Podľa svedkyne, žalobca často zabezpečuje prevoz zbraní. Obstarávajú

k tomu preletové povolenia a iné doklady. Malo to byť tak aj v tomto prípade. Avšak bola dohoda, že
pán J. zabezpečí diplomatickou cestou preletové povolenia cez územia Slovenska, Bulharska a Grécka.
Nepodarilo sa však vybaviť preletové povolenie cez Bulharsko. Žalobca sa to dozvedel až 24.10.2022
večer, keď už boli na letisku v Bratislave. Na tom to zlyhalo. Inak by sa bola preprava uskutočnila. To,
že sa preprava neuskutoční sa dozvedeli dňa 24.10.2022 na letisku v Bratislave. Žalovaný priviezol

na letisko tovar. Tovar bol nevhodne zabalený. Bolo tam aj pribalené to, čo tam nemalo byť. Celý deň
sa tovar prebaľoval. V kontakte s pánom J. bol kolega svedkyne. Okolo 18.00 hod. sa dozvedeli, že
povolenie na prelet cez Bulharsko sa nevybavilo. Potom šli domov a kolega svedkyne komunikoval
s pánom J. o ďalšom termíne. Cez kolegu sa svedkyňa dozvedela, že prepravu neskôr zabezpečila inácharterová spoločnosť s ich dokladmi. Napriek tomu pánovi J. prepravu nacenila s tým, že mu uviedla,
že okrem ceny ďalšej prepravy bude žalovaný musieť uhradiť aj storno. Pýtala sa, či zabezpečil ďalšiu
prepravu. On uviedol, že sa na to pýtal aj u niekoho iného. Keď sa preprava neuskutočnila, tovar zostal

na letisku v Bratislave. Žalobcu kontaktoval jeho handlingový partner, že buď sa tovar odvezie, alebo že
bude účtované veľmi vysoké skladné. Svedkyňa informovala pána J., že skladné už bude musieť platiť
žalovaný. Potom sa už nedozvedela, či tovar odviezli alebo skladné zaplatili. Dňa 29.10.2022 pán J.
poslal svedkyni fotografie, že sa preprava uskutočnila, tovar bol zabalený v balení žalobcu, boli tam jeho
lepiace pásky a uskutočnilo sa to tým istým lietadlom. Hlavný predmet podnikania žalobcu je špedícia.

Prepravuje nebezpečný tovar, liečivá, ale aj iný tovar. Zmluvu, ktorú podpisovali žalobca a žalovaný dal
svedkyni kolega. Je to zmluva od charterového partnera žalobcu. Sú tam uvedené rovnaké podmienky
a storno. Dá povedať, že text zmluvy partnera žalobcu sa preklopil do tejto zmluvy. Svedkyňa nevie,
kto podpísal zasielateľský príkaz za žalovaného. Nevie, kedy žalobca obdržal zasielateľský príkaz.
Trasa letu, ktorý mal uskutočniť prepravu, viedla cez krajiny Slovensko, Maďarsko, Srbsko, Bulharsko
a Grécko. Povolenia na prelet cez Maďarsko a Srbsko vybavoval žalobca. Dohodli sa, že povolenia na

prelet cez Bulharsko a Grécko vybaví pán J. diplomatickou cestou. Dohodli sa na tom v Prahe na letisku.
Takúto prepravu bežne vybavuje kolega svedkyne, ktorý vybavuje chartre, pán K.. Aby sa vybavilo
povolenie, bolo potrebné poslať na Ministerstvo zahraničných vecí formulár, ktorý žalobcovi zaslal jeho
charterový partner, spoločnosť Air Charter Service.

6. Svedok L. M. na pojednávaní uviedol, že pracuje pre MSM Group, predtým zastrešovali tieto obchody.
Svedok nevie ako prišlo ku kontaktu žalovaného so žalobcom, zabezpečoval to pán J.. Svedok do
toho nevstupoval, len posielal nejakú dokumentáciu pani I.. Riešilo sa to na obchodnom oddelení.
Obchodník zabezpečuje celú časť objednávky, zmluvu, to robil pán J., svedok pracoval v back office.
Jehoúlohabolakomunikáciasožalobcom.Onisitotižpočasprepravyžiadajúrôznedokumentyotovare.

Každá preprava má svoje osobitosti. Kvôli časovému odstupu si v tejto súvislosti svedok na nejaké
konkrétne dokumenty nespomenul. Povolenia na prepravu cez jednotlivé krajiny vybavuje prepravca,
sú vecou špeditéra. Preletové povolenia cez Bulharsko a Grécko zabezpečoval prepravca, ako je to
štandardom. Avšak bola tam časová tieseň, tak sa to riešilo aj diplomatickou cestou. Tieto veci vybavuje
u žalovaného riaditeľ pre styk so štátom. On napríklad vybavuje dovozné a vývozné licencie. Táto

preprava sa napokon realizovala, ale cez iného špeditéra. Zasielateľský príkaz vystavil svedok, je na
ňomjehopodpis.PoužívaliajpečiatkuMSMNováky,vrámciskupinyMSMmajúnaobchodnomoddelení
k dispozícii pečiatky všetkých spoločností. Zmluvu svedok nevidel. Mohla byť v prílohe nejakého mailu,
ktorý išiel cez neho, avšak nečítal ju. Svedok sa vo svojej praxi nestretáva s tým, že by si záujemca
oprepravuprenajímaldopravnýprostriedokvosvojommeneanasvojúčet.Objednávajúsilenprepravu.

To aká bola letová trasa vybavuje špeditér. Nie je náplňou práce pána J. zabezpečiť preletové povolenia.

7. Svedok N. J. na pojednávaní uviedol, že žalovaný patrí pod skupinu MSM Group a svedok pracuje
pre MSM Export, čo sú súčasti jedného holdingu. Predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným bolo, že si žalovaný objednal službu prepravy veľkokalibrovej munície zo Slovenska do

Grécka. Svedok mal z predchádzajúceho zamestnania v Českej zbrojovke skúsenosť so žalobcom,
že dokázal prepravovať ručné zbrane, a to leteckou aj námornou dopravou. Podľa vedomostí svedka,
žalobca predtým neprepravoval nič pre žalovaného, bola to ich prvá spolupráca. Táto preprava sa
nakoniec neuskutočnila prostredníctvom žalobcu. Nastala séria nedostatkov, ktorých dôsledkom bolo,
že lietadlo neodletelo. Prepravu sa nakoniec podarilo uskutočniť, ale s inou spoločnosťou. Tá iná

spoločnosť zabezpečila za 72 hodín to, čo sa žalobcovi nepodarilo za 21 dní. Až spätne od druhej
spoločnosti dostal žalovaný feedback o tom, aké všetky nedostatky boli pri preprave, ktorú chcel
uskutočniť prostredníctvom žalobcu. V priebehu prepravy tieto nedostatky so žalobcom komunikovali.
Takáto preprava je spojená s mnohými náležitosťami. Takýto tovar si napríklad vyžaduje špeciálne obaly.
Žalovaný zistil, že historická skúsenosť žalobcu s prepravou takéhoto materiálu nebola. Nedokázal

uskutočniť veci tak, ako od nich napríklad požadovala prevádzka letiska. Preprava sa nakoniec
uskutočnila až o štyri pracovné dni. Bolo to cez spoločnosť JALOK. Svedok nevie, či bola aj priamym
kontraktorom, ale faktúra bola vystavená touto spoločnosť. Cena za túto prepravu bola vyššia ako bola
dohodnutá so žalobcom, dôvodom však bolo to, že sa letelo inou trasou. Keďže sa nestihol prílet do
prístavu v Grécku, tovar sa napokon viezol až na Krétu. Žalovaný so žalobcom neprestal komunikovať.

Obrátil sa na neho ešte pred spoluprácou so spoločnosťou JALOK, avšak žalobca prestal komunikovať
so žalovaným. Žalovaný spoluprácu so žalobcom neukončil písomne ani verbálne. Žalovaný sa snažil
nadviazať kontakt so žalobcom bežnými prostriedkami, a to telefonicky a mailom. Vybaviť preletové
povolenia ponad Grécko a Bulharsko mal povinnosť ten, kto zabezpečoval prepravu. Žalovaný lenponúkol politickú podporu pri vybavovaní týchto povolení. Svedok pôsobil len ako moderátor. Nemal
právo podpisovať niečo za žalovaného. Boli mu zasielané kópie e-mailov, tieto kópie si aj prečítal.
Žalovaný dostal aj návrh nie úplne šikovnej zmluvy, tam bol návrh na 100%-né storno. Na oboch

stranách vznikali náklady, lebo sa to preťahovalo. Aj keby boli všetky doklady v poriadku, preprava
by sa nebola mohla uskutočniť. Žalobca neoznámil žalovanému, že delostrelecká munícia musí byť
zabalenávšpeciálnychobaloch.Žalobcatonevedel.Žalovanýsipritomobjednávalfundovanúprávnickú
osobu, ktorá za to berie peniaze. Toto bol hlavný dôvod, pre ktorý sa preprava neuskutočnila. Prepravu
mal zabezpečiť žalobca. Žalobca oznámil žalovanému, že sa preprava neuskutoční a žalovaný musel

tovar z letiska odviezť. Musel si zabezpečiť certifikované obaly, celý tovar do nich zabaliť a potom
ho znova na letisko priviezť. Tovar z letiska odvážali ešte v ten istý deň. Hrozilo, že bude účtovaný
vysoký nájom. Nedostatok obalov oznámil žalobca žalovanému asi 48 hodín pred odletom, avšak už
nebol čas to prebaliť. Letecká preprava delostreleckej munície je neštandardná. Rovnako obaly na
ňu sú neštandardné. Nevyrábajú ich bežné firmy. Tovar nebol zabalený v certifikovaných obaloch.
Takéto certifikované obaly sú nutnosťou, aby vôbec takýto tovar mohol byť naložený do leteckého

dopravného prostriedku. Okolností pre ktorú lietadlo napokon neodletelo bolo viac, ale táto bola podľa
svedka kľúčová. Svedok nevie potvrdiť, či bolo zabezpečené preletové povolenie ponad územie Grécka.
Preletové povolenie ponad Bulharsko nebolo zabezpečené. Žalovaný ponúkal pomoc na diplomatickej
úrovni, avšak nie samotné zabezpečenie povolení. Nebola to jeho zmluvná povinnosť. Spoločnosť
JALOK bola oslovená po tom, čo sa pôvodná preprava neuskutočnila. Telefonické konzultácie so

spoločnosťou JALOK prebiehali ešte pred uzavretím zmluvy. Telefonické konzultácie prebiehali už pred
plánovaným odletom, ktorý sa napokon neuskutočnil. Neboli však záväzné, boli to len konzultácie. Pri
náhradnom lete išlo o kompletne novú prepravu, iným lietadlom a na iné cieľové miesto. Podľa svedka
neboli využité povolenia alebo obaly, ktoré zabezpečil žalobca. Svedok nepopiera, že žalobcovi zasielal
fotografie (ktoré sú v spise na č.l. 30). Je tam hlavička MSM Holding. Je zjavné, že je to skupinový chat.

Ale nepamätá si to. Je zjavné, že fotografia je preposielaná. Svedok fotografiu nevyhotovoval.

8. Súd vykonal na pojednávaniach dokazovanie týmito listinami: zmluva na č.l. 8, zasielateľský príkaz
z 10.10.2022, faktúra na č.l. 10, záznam o pohybe na účtoch č.l. 11, faktúra č.l. 12, upomienka platby
č.l. 13, výzva žalobcu žalovaného pred podaním žaloby na č.l. 14, faktúra v nemeckom jazyku č.l. 15,

záznam o pohybe na účte č.l. 16, mobilná komunikácia obsahujúca fotografie na č.l. 30, mailová
komunikáciač.l.31–33,listinyvanglickomjazykuč.l.71a72,mailovákomunikáciač.l.73–76,preklady
zmlúv predložené žalobcom č.l. 101-111, preklad predložený žalovaným č.l. 113-118, listy – diplomatická
komunikácia predložená žalobcom na č.l. 155 a 156.

9. Súd v prvom rade konštatuje, že prejednávaná vec má cudzí prvok, keďže žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom v Českej republike, t.j. českou právnickou osobu. Konajúci súd preto musel
v prvom rade zisťovať, či je daná jeho právomoc.

10. Podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) EP č. 1215/2012 o

právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

11. Podľa Článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) EP č. 1215/2012:

osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na
základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

12. Súd konštatuje, že žiadne z kritérií, ktoré sú v oddieloch 2 až 7 Kapitoly II citovaného nariadenia
uvedené ako výnimky zo základného pravidla o právomoci súdu sa nevzťahuje na prejednávaný prípad.

Platí preto základné pravidlo o právomoci súdu v mieste sídla žalovaného. Keďže žalovaný má sídlo
na území Slovenskej republiky a v územnom obvode Okresného súdu Prievidza, dospel konajúci súd
k záveru, že má právomoc konať vo veci.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 31.10.2023, doručenom súdu 2.11.2023 uviedol, že

namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Prievidza a žiadal vec delegovať na iný, miestne
príslušný súd (neuviedol ktorý), pretože v konaní sa uplatňuje zmluvná pokuta, ktorá je analógiou
paušalizovanej náhrady škody. Žalovaný zároveň uviedol, že v tomto ohľade ponecháva túto procesnú
otázku na úvahe Okresného súdu Prievidza, či sa považuje byť vo veci miestne príslušným alebo nie.14. Súd konštatuje, že žalovaný vo svojom podaní nešpecifikoval, že podľa ktorého zákonného
ustanovenia namieta nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Prievidza a neuviedol, ktorý iný

súd by podľa neho mal byť miestne príslušný na konanie namiesto tunajšieho súdu. Keďže žalovaný
uvádzal, že premetom konania je zmluvná pokuta, ktorá je analógiou paušalizovanej náhrady škody, súd
poukazuje na ustanovenie § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktoré mal žalovaný zrejme na
mysli. Podľa tohto ustanovenia je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Ako už bolo uvedené,

žalovaný má svoje sídlo v obvode tunajšieho súdu a vo veci tunajší súd aj v súčasnosti koná. Keďže
v danom prípade nejde o výlučnú miestnu príslušnosť iného súdu, než je Okresný súd Prievidza ale
alternatívnu miestnu príslušnosť, námietka miestnej príslušnosti podaná žalovaným nebola dôvodná.

15. Súd sa po vyriešení právomoci a miestnej príslušnosti musel ďalej zaoberať otázkou rozhodného
práva, t.j. otázkou, právo ktorej krajiny sa vzťahuje na právny vzťah žalobcu a žalovaného.

16. Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I): zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné
strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá

zmluva alebo len jej časť.

17. Podľa Článku 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008: pokiaľ
nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články
5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje

právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

18. Súd dospel k záveru (ako podrobnejšie objasní nižšie), že právny vzťah medzi stranami je
zasielateľskou zmluvou. Podľa záverov rozhodnutia SD EÚ: C-305/13, Haeger & Schmidt GmbH proti
Mutuelles du Mans assurances IARD: zasielateľská zmluva nepatrí medzi zmluvy o preprave, hoci jej

charakteristické plnenie spočíva v obstaraní prepravy tovaru. Keďže hlavným predmetom zasielateľskej
zmluvy ako takej nie je premiestnenie tovaru, nemožno ju považovať za zmluvu o preprave. Samotná
zasielateľská zmluva, pokiaľ jej predmetom je skutočne len sprostredkovanie prepravy tovaru, nespadá
pod úpravu čl. 5 ods. 1 Nariadenia.

19. Keďže k voľbe práva medzi stranami nedošlo a obsahom zmluvného vzťahu, ktorý vznikol
medzi stranami bolo poskytovanie služieb, v zmysle citovaného Článku 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 sa právny vzťah spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu poskytovateľa služieb, ktorým bol v tomto prípade žalobca. Rozhodným právom, ktoré
sa má v tomto prípade použiť na právny vzťah strán sporu je preto český právny poriadok.

20. Podľa § 2471 ods. 1 zákona číslo 89/2012 Sb. Občanský zákonníka (platný v Českej republike, ďalej
aj ČOZ) zasílatelskou smlouvou se zasílatel zavazuje příkazci obstarat mu vlastním jménem a na jeho
účet přepravu zásilky z určitého místa do jiného určitého místa, případně i obstarat nebo provést úkony
s přepravou související, a příkazce se zavazuje zaplatit zasílateli odměnu.

21. Podľa § 2472 ČOZ není-li smlouva uzavřena v písemné formě, má zasílatel právo žádat, aby mu
příkazce doručil příkaz k obstarání přepravy (zasílatelský příkaz).
22. Podľa § 2475 ČOZ způsob a podmínky přepravy zasílatel ujedná s vynaložením potřebné péče tak,
aby co nejlépe vyhovovaly zájmům příkazce, které zasílatel zná. Povinnost pojistit zásilku má zasílatel,

jen bylo-li to ujednáno.
23. Podľa § 574 ČOZ na právní jednání je třeba spíše hledět jako na platné než jako na neplatné.
24. Podľa § 576 ČOZ Týká-li se důvod neplatnosti jen takové části právního jednání, kterou lze od jeho
ostatního obsahu oddělit, je neplatnou jen tato část, lze-li předpokládat, že by k právnímu jednání došlo
i bez neplatné části, rozpoznala-li by strana neplatnost včas.

25. Podľa § 1726 ČOZ považují-li strany smlouvu za uzavřenou, ač si ve skutečnosti neujednaly
náležitost, již měly ve smlouvě ujednat, hledí se na projev jejich vůle jako na uzavřenou smlouvu, lze-
li, zvláště s přihlédnutím k jejich následnému chování, rozumně předpokládat, že by smlouvu uzavřely i
bez ujednání této náležitosti. Dala-li však některá ze stran již při uzavírání smlouvy najevo, že dosaženíshody o určité náležitosti je předpokladem uzavření smlouvy, má se za to, že smlouva uzavřena nebyla;
tehdy ujednání o ostatních náležitostech strany nezavazuje, ani byl-li o nich vyhotoven zápis.
26. Podľa § 2048 ods.1 ČOZ ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu

v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní pokutu bez
zřetelektomu,zdamuporušenímutvrzenépovinnostivzniklaškoda.Smluvnípokutamůžebýtujednána
i v jiném plnění než peněžitém.
27. Nárokom, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto spore je nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca tvrdí, že
prenajal žalovanému lietadlo aby žalovaný mohol prostredníctvom tohto lietadla zabezpečiť prepravu

tovaru (výrobkov obranného priemyslu) svojmu obchodnému partnerovi v Grécku. Preprava sa napokon
neuskutočnila, pretože žalovaný podľa žalobcu nevybavil preletové povolenia ponad územia Bulharska
a Grécka a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v súlade so zmluvou.
28. Súd konštatuje, že v prvom rade bolo potrebné ustáliť, či medzi stranami vznikol dvojstranný právny
a vzťah a ak áno, o aký typ zmluvy išlo.
29. Z dokazovania vyplynulo, že dňa 10.10.2022 vystavil L. M. ako osoba oprávnená konať v mene

žalovaného (vtedy ešte pod obchodným menom MSM Nováky, a.s.), zasielateľský príkaz. Zasielateľský
príkaz bol adresovaný žalobcovi a bolo ním žalobcovi uložené aby zabezpečil dopravu výrobkov
obranného priemyslu v počte 282 ks a o hmotnosti 2.437,94 Kg príjemcovi: Helenic Defence systems
S.A. so sídlom v Grécku. Podľa názoru súdu, vystavenie zasielateľského príkazu svedčí o tom, že medzi
stranami bola uzavretá príkazná zmluva, na základe ktorej sa žalobca v postavení zasielateľa zaviazal

obstarať žalovanému v postavení príkazcu prepravu jeho zásielky do určeného miesta.

30. Strany sporu ďalej uzatvorili dňa 12.10.2022 aj zmluvu, ktorej text bol v anglickom jazyku a ktorej
platnosť bola medzi stranami v tomto konaní sporná. Žalobca zároveň tvrdí, že išlo o nájomnú zmluvu.

31. Súd zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu preskúmal. Súd konštatuje, že mu boli predložené aj
dva preklady textu tejto zmluvy z anglického do slovenského jazyka. Každý z týchto prekladov si dali
strany vyhotoviť na vlastné náklady úradným prekladateľom.

32. Súd v prvom rade konštatuje, že skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v anglickom jazyku sama

o sebe nespôsobuje jej neplatnosť. Zmluvy v medzinárodnom obchodnom styku sa bežne uzatvárajú
v rôznych jazykoch, najmä s ohľadom na to, že zmluvné strany pochádzajú z rôznych štátov a obchodné
vzťahy sa realizujú v medzinárodnom priestore.

33. Ako už súd uviedol, právny vzťah strán sporu sa spravuje českým právom. Základné výkladové

pravidlo, ktoré upravuje Český občiansky zákonník v ustanovení § 574 je tzv. „favor contractus“, t.j. že
vždy treba uprednostniť z viacerých možných výkladov taký výklad právneho úkonu, ktorý vedie k záveru
ojehoplatnosti.Podľacitovanéhoustanovenia:Naprávníjednáníjetřebaspíšehledětjakonaplatnénež
jako na neplatné. Ďalšie výkladové pravidlá upravujú nasledujúce ustanovenia § 575 až 579 Českého
občianskeho zákonníka.

34. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy konštatuje, že táto zmluva nemôže byť nájomnou zmluvou.
Chýbajú totiž základné náležitosti nájomnej zmluvy a to prenechanie vlastnej veci inému do dočasného
užívania. Žalovaný nemal záujem dočasne užívať lietadlo, ktoré by mu prenechal do dispozície žalobca.
Okrem toho, keďže žalobca nebol vlastníkom predmetného lietadla ale mal ho len prenajaté od jeho

skutočného vlastníka, spoločnosti Air Charter Service GMbH., mal možnosť ho dať žalovanému len do
podnájmu a nie nájmu.

35. Právny vzťah, ktorý medzi stranami sporu vznikol je podľa názoru súdu zasielateľskou zmluvou
podľa ustanovenia § 2471 a nasl. Českého občianskeho zákonníka. Možno konštatovať, že strany

dospeli k dohode o podstatných náležitostiach tejto zmluvy. Žalobca (zasielateľ) sa zaviazal žalovanému
(príkazcovi) zaobstarať mu vo vlastnom mene a na jeho účet prepravu zásielky z určitého miesta (Letisko
M.R. Štefánika v Bratislave) do iného určitého miesta (Illoupoleos 111, Hymetus, Grécko) a žalovaný sa
zaviazal zaplatiť za to žalobcovi odmenu.

36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zasielateľský príkaz vystavený žalobcom dňa
10.10.2022 preukazuje vznik zasielateľskej zmluvy medzi stranami. Je zrejmé, že jeho vystaveniu
predchádzal ústny dohovor strán v zmysle § 2472 Českého občianskeho zákonníka. Zmluvu, ktorá
bola stranami podpísaná dňa 12.10.2022 vykladá súd s použitím výkladového pravidla favor contractusa ďalšieho výkladového pravidla podľa § 576 Českého občianskeho zákonníka (že je potrebné oddeliť
neplatnú časť od platnej časti právneho úkonu) tak, že táto zmluva obsahuje vedľajšie dojednania, ktoré
bližšie špecifikujú niektoré práva a povinnosti strán v hlavnom zmluvnom vzťahu, ktorý vznikol už skôr.

V uvedenej zmluve je napríklad dohodnutá cena za obstaranie prepravy žalobcom vo výške 58.000 EUR
a vymedzené jednotlivé položky, ktoré táto cena zahŕňa, resp. ktoré nezahŕňa, splatnosť ceny, či časové
určenie, kedy má byť tovar pripravený pred plánovaným odletom.

37. Súd dáva za pravdu námietkam žalovaného, že zmluva bola pripravená žalobcom nedbalo a že

je z veľkej časti len skopírovaním textu nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca ako nájomca so
spoločnosťou Air Charter Service GmbH ako prenajímateľom a na základe ktorej si žalobca prenajal
lietadlo Saab 340F, ktorým mal obstarať prepravu zásielky pre žalovaného. No keďže bolo možné oddeliť
neplatné časti zmluvy (napr. označenie zmluvných strán ako nájomca a prenajímateľ) od platných častí,
pri splnení predpokladu, že by k právnemu úkonu došlo aj bez neplatnej časti, ak by strana rozpoznala
neplatnosť včas a tieto platné ustanovenia mohli obstáť aj samostatne, súd nepovažoval zmluvu ako

celok za neplatnú. K nesprávnemu označeniu žalobcu ako zmluvnej strany v zmluve (žalobca je na
niektorých miestach zmluvy označený ako „ACS“) súd uvádza, že na konci zmluvy sú správne uvedené
obchodné mená oboch zmluvných strán a pri nich sú podpisy osôb konajúcich v ich mene, súd preto
dospel k záveru, že v čase podpisu zmluvy nebolo sporné, kto je zmluvnou stranou uvedenej zmluvy.

38. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu.
Podľa tvrdení žalobcu mal žalovaný porušiť svoje zmluvné povinnosti tým, že včas nezabezpečil
povolenia potrebné na transport výrobkov obranného priemyslu cez územia Bulharska a Grécka a preto
sa preprava napokon nemohla uskutočniť. V zmluve, ktorú uzavreli zmluvné strany sú upravené
„stornopoplatky“, ktoré možno považovať za zmluvnú pokutu tak, ako ju chápe zákon. V zmluve

je zároveň vymedzené, že za porušenie akej povinnosti vzniká „nájomcovi“ povinnosť zaplatiť
„stornopoplatok“ v konkrétnej výške. Sumu stornopoplatku zopovedajúcu výške 100% dohodnutej ceny
by bol žalovaný (v zmluve označený ako „nájomca“) povinný podľa textu zmluvy zaplatiť len v prípade
„zrušenia“ letu v dobe kratšej ako 48 hodín pred plánovaným termínom odletu.

39. Súd konštatuje, že toto zmluvné ustanovenie nie je dostatočne konkrétne a neupravuje dôvody
(chýba presné skutkové vymedzenie takýchto dôvodov) zrušenia letu, ktoré by malo za následok vznik
povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu (stornopoplatok). Podľa názoru súdu takto vymedzené
ustanovenie zmluvy zodpovedá len takej situácii, kedy by žalovaný v lehote 48 hodín a menej pred
plánovaným odletom odstúpil od zmluvy, keďže termíny „zrušenie zmluvy“ a „odstúpenie od zmluvy“

by bolo možné stotožniť. Uvedené ustanovenie však skutkovo nevymedzuje iné konkrétne porušenia
zmluvy, ktoré by boli sankcionované zmluvnou pokutou. Podľa názoru súdu, povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu musí zodpovedať vždy porušeniu konkrétnej, v zmluve presne špecifikovanej povinnosti.

40. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa mal podieľať na vybavení preletových povolení ponad

územia Bulharska a Grécka. Mal využiť svoje diplomatické kontakty aby uvedené preletové povolenia
zabezpečil. Uvedená situácia však bola výnimočná, pretože z výpovede svedka N. J. vyplynulo, že
takéto povolenia väčšinou zabezpečuje zasielateľ. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedené povolenia
sa včas zabezpečiť nepodarilo. V zmluve však nie je ustanovenie, ktoré by nezabezpečenie týchto
konkrétnych povolení sankcionovalo zmluvnou pokutou. Preto podľa názoru súdu tak ani nemohla

žalovanému vzniknúť povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť.

41. Súd ďalej konštatuje, že nebolo preukázané, že by jedinou príčinou, pre ktorú sa let napokon
neuskutočnil bol nedostatok preletových povolení. Žalovaný sa v spore bránil skutkovým tvrdením,
že preprava sa neuskutočnila preto, že žalobca neupozornil žalovaného na to, že tovar nemohol

byť prepravovaný letecky nakoľko balenie tovaru (výrobkov obranného priemyslu) nespĺňalo potrebné
požiadavky na prepravu a žalobca nedokázal takéto zodpovedajúce balenie zabezpečiť, ako osoba,
ktorá na to mala byť odborne spôsobilá.

42. Uvedená okolnosť vyplynula aj z výpovede svedka N. J.. Ten uviedol, že žalobca nezabezpečil

vhodné zabalenie tovaru s ohľadom na nebezpečnú povahu tohto tovaru. Svedkyňa I. vo svojej výpovedi
naopak uviedla, že tovar zabalil nevhodne žalovaný a že tovar bolo potrebné na letisku pred plánovaným
odletom prebaliť. Súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo vyvrátiť procesnú obranu žalovaného, že
sa preprava tovaru neuskutočnila z dôvodu, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť odborne zabaliťprepravovaný tovar. Výpovede svedkov k tejto skutočnosti si odporovali. Z fotografií obsiahnutých
v mobilnej komunikácii predloženej žalobcom (v spise na č.l. 30) nevyplýva tvrdenie žalobcu, že ďalšie
preprava tovaru, ktorá sa napokon uskutočnila prostredníctvom inej spoločnosti a nie žalobcu, sa

uskutočnila v balení, ktoré zabezpečil žalobca. V tejto komunikácii je uvedený text: „stejne letadlo.. stejny
let.. stejna společnost“. Uvedený text tvrdenia žalobcu nepotvrdzuje, najmä s ohľadom na skutočnosť, že
medzi stranami nebolo sporné, že sa let napokon uskutočnil prostredníctvom inej spoločnosti. Z otgrafií
nie je zrejmé, v akom balení je zabalený tovar Svedok N. J. potvrdil len to, že uvedenú fotografiu zasielal
ale nevedel k nej nič bližšie uviesť.

43. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobcovi sa nepodarilo vyvrátiť skutkové tvrdenia
žalovaného, ktorými sa procesne bránil v spore a to, že si žalobca nesplnil povinnosť riadne odborne
zabaliť nebezpečný tovar a že to bolo hlavnou príčinou, prečo sa preprava napokon nemohla uskutočniť.

44. Súd teda dospel k záveru, že žalobca jednak nepreukázal, že by bolo medzi stranami v zmluve

dohodnuté, že nezabezpečenie preletových povolení ponad územia Bulharska a Grécka by bolo
možné sankcionovať zmluvnou pokutou a tiež nepreukázal, že by bolo zmarenie dohodnutej prepravy
spôsobené len porušením povinnosti žalovaného. Nebolo teda preukázané, že by bol žalobcovi vznikol
nárok na zmluvnú pokutu a preto súd žalobu zamietol.

45. Zmluva zo dňa 12.10.2022, bola medzi stranami uzavretá v anglickom jazyku. Strany sporu
predložili v priebehu konania preklady textu zmluvy do slovenského jazyka, ktoré si dali vyhotoviť na
vlastné náklady. Medzi stranami bol sporný preklad ustanovenia zmluvy, kde sa hovorilo o zabezpečení
preletových povolení ponad územia Bulharska a Grécka.

46. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že pre pojednávaním kontaktovali
prekladateľku, ktorá prekladala preklad predložený žalovaným a upozornili ju, že jej preklad je chybný.
Dostali odpoveď, že prekladateľka svoj preklad opraví a zašle opravený preklad zadávateľovi, teda
žalovanému. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby si ho súd od žalovaného vyžiadal.

47. Súd nevyhovel tomuto návrhu na vykonanie dokazovania. Podľa názoru súdu, postup, ktorým zvolil
žalobca nie je správny a nezodpovedá tomu, ako má prebiehať dokazovanie. Ak sú súdu predložené
stranami dôkazy, ktoré si navzájom odporujú, má sa tento rozpor riešiť cestou súdu, teda napríklad
námietkou vznesenou na súde alebo návrhom na vykonanie kontrolného dokazovania, resp. iného
dôkazu a nie ako postupoval žalobca, ktorý „konal na vlastnú päsť“.

48. Súd konštatuje, že oba preklady si síce v konkrétnej namietanej vete odporujú, no súd nepovažoval
za potrebné ustanovovať prekladateľa na vyhotovenie kontrolného prekladu. Ako už súd uviedol vyššie,
podstatné bolo, že zmluva neobsahovala ustanovenie, ktoré by sankcionovalo zmluvnou pokutou
nezabezpečenie preletových povolení a preto ani nebolo potrebné skúmať, či žalovaný túto povinnosť

mal.

49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len) CSP súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

51. Keďže súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu preto
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

52. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.