Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-12Cb/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203362
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1420203362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235,
proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká
republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie
1.410,52 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 705,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 705,26 eura od 22.12.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 21.08.2020 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 1.410,52 eura, titulom bezdôvodného obohatenia. Dňa 14.11.2017 v čase
o 17:30 hod. došlo na ceste II/503 Malacká cesta smer Pezinská Baba ku škodovej udalosti, keď auto

FIAT Ducato EČV: SI XXX BV vedené X. Z. počas svojej jazdy zrazilo divú zver a túto v dôsledku tohto
stretu vymrštilo do protiidúceho vozidla MAN, EČV: MA XXX DR (prevádzkovateľ DUKY TRANS s.r.o.).
V dôsledku tohto stretu došlo k vzniku škody na vozidle MAN. Táto škoda na vozidle bola spôsobená
nepriamym stretom s vozidlom FIAT, ktoré v dôsledku svojej prevádzky vymrštilo ním zrazené divé zviera
do protiidúceho auta MAN, čím došlo k jeho poškodeniu. Vozidlo MAN bolo v čase udalosti havarijne
poistenéupoisťovateľaKOOPERATIVApoisťovňaa.s.,ktorýpoškodenémuvyplatilsumu1.410,52eura.
Pri prešetrovaní škody sa pôvodne zistilo, že vozidlo FIAT osoby zodpovednej za škodu, nebolo povinne

zmluvne poistené podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Z toho dôvodu žalobca ako kancelária poisťovateľov
dňa 11.12.2019 vyplatil havarijnému poisťovateľovi sumu 1.410,52 eura. Následne však bolo zistené,
že vozidlo FIAT osoby zodpovednej za škodu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže
žalobca plnil za žalovaného sumu 1.410,52 eura, hoci podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. mal
plniť žalovaný, je túto sumu povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. Žalobca pritom vyzval listom zo dňa
20.12.2019 žalovaného na zaplatenie, avšak bezúspešne.

2. Voči vydanému platobnému rozkazu č.k. 12Cb/89/2020-49 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že
šetrením zistil, že v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti sa uvádza, že nejde o dopravnú
nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru nepreverujú. Žiadnemu z účastníkov
nebola uložená bloková pokuta a v závere daného záznamu sa uvádza, že „vozidlo Fiat vhodilo zverdo protismeru kde prichádzalo vozidlo Man, škodová udalosť nezavinená vodičom.“ Predmetný záznam
o preverení oznámenia - škodovej udalosti žalovaný považuje za jednoznačný dôkaz o tom, že za
škodu vzniknutú na vozidle poškodeného nezodpovedá poistený, nakoľko k škodovej udalosti nedošlo

tak ako to uvádza žalobca v žalobe, t. j. že by lesná zver bola odhodená na vozidlo poškodeného.
Predmetnému nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti sa
uvádza,ženejdeodopravnúnehodualeoškodovúudalosť,ktorúorgánypolicajnéhozborunepreverujú.
Zároveň sa v danom zázname uvádza, že škodovú udalosť poistený nezavinil. V neposlednom rade
sa opis priebehu škodovej udalosti líši od opisu, ktorý uvádza v žalobe žalobca. Predmetný záznam

o preverení oznámenia - škodovej udalosti je podpísaný oboma účastníkmi škodovej udalosti. Vo
vyjadrení poisteného, ktoré dňa 18.12.2019 doručil SKP poistený, sa uvádza: „Po zrážke s mojim
vozidlom sa zver odrazila od môjho vozidla a splašená vbehla do druhej polovice cesty, kde ju zrazil
MAN EČV: A škodu som nezavinil ja, ale lovná zver. Na tomto priebehu sme sa zhodli aj s druhým
účastníkom škodovej udalosti.“ Žalovaný má teda za to, že v rámci likvidácie postupoval správne, keď
neposkytol plnenie žalobcovi. O predmetnom výsledku šetrenia žalovaný informoval aj žalobcu listom.

Dňa 15.04.2020 žalovaný zaslal žalobcovi list, v ktorom uvádza, že „Generali Poisťovňa, a. s., si Vám
dovoľuje oznámiť, že na základe doložených dokladov vykonala šetrenie a škodovú udalosť, evidovanú
pod vyššie uvedeným číslom, odkladá bez poskytnutia poistného plnenia. V neposlednom rade žalovaný
poukazuje aj na tú skutočnosť, že poistený v dobrej viere, že za vznik škody nezodpovedá, ani nenahlásil
škodovú udalosť žalovanému.

3. Žalovaný má za to, že vodičovi poisteného vozidla vytvorená prekážka náhla v dôsledku nečakaného
vybehnutia zvery (prvotná príčina vzniku škody), v dôsledku čoho on so svojim vozidlom narazil do
danejzvery,ktoráskončilanáslednevprotismere,kdeprichádzalovozidlopoškodeného.Príčinouvzniku
škody na vozidle poškodeného bola teda zver ako prekážka na ceste, do ktorej poškodený narazil svojim

vozidlom. Žalovaný pritom poukazuje na ustanovenia zákona, v zmysle ktorého poškodený bol povinný
rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť
len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
V zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

4. Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok, aby mu poisťovateľ za poisteného uhradil uplatnené
oprávnené a preukázané nároky na náhradu škody. V každom jednotlivom prípade musí byť však
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného motorového
vozidla a vznikom škody, ktorú si poškodený uplatňuje, pričom musí ísť o jednoznačné preukázanie
priamej príčinnej súvislosti. Preto má žalovaný za to, že je potrebné sa v danom prípade zároveň

zaoberať preukázaním priamej príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky zúčastnených
vozidiel a vznikom škody na poškodenom vozidle.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že keďže nejde o dopravnú nehodu,
ale o škodovú udalosť, zastáva názor, že v každom jednotlivom prípade musí byť preukázaná

príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody, ktorú si
poškodený uplatňuje, je potrebné zároveň zaoberať sa preukázaním priamej príčinnej súvislosti medzi
osobitnou povahou prevádzky zúčastnených vozidiel a vznikom škody na poškodenom vozidle. Žalobca
nespochybňuje priebeh nehodového deja. Žalobca netvrdí, že túto škodovú udalosť vodič motorového
vozidla FIAT zavinil, avšak trvá na tom, že škoda na motorovom vozidle MAN bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla FIAT, ktorému do cesty vbehla lesná zver. Ak by toto motorové vozidlo
FIAT nemalo zapnutý motor, nebolo v prevádzke, nedošlo k zrazeniu zveri, jej následnému odrazeniu
sa a vbehnutiu do jazdnej dráhy vozidla MAN a vzniku škody na ňom. Príslušník PZ SR, ktorý túto
škodovú udalosť preveroval a spísal o nej záznam a žiadnemu z účastníkov neuložil blokovú pokutu,
nakoľko ani jeden z účastníkov nespáchal priestupok porušením niektorého z ustanovení zákona č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke v neskorších zneniach. To ale neznamená, že ku vzniku škody nedošlo
v dôsledku prevádzky motorového vozidla FIAT a jej špecifikosti, vykonávaním prepravy, ktorá je v
dôsledku jej priebehu, hmotnosti vozidiel a prevádzky na cestách spojená s rizikom poškodenia zdravia,
majetku. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku (FIAT) bez ohľaduna zavinenie podľa § 428 Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá má pôvod v prevádzke. Ak by toto
vozidlo nebolo v prevádzke, stálo by zaparkované s vypnutým motorom, došlo by k jeho stretu s lesnou
zverou pokračovaním nehodového deja.

6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení netvrdil, že sa zodpovednosť prevádzkovateľov nemá posudzovať
ako objektívna zodpovednosť v zmysle § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Občiansky zákonník“). Žalovaný už v odpore poukazoval na
ust. § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých

prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody. Ustanovenie § 431 rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi dvoma alebo
viacerými prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli, pričom v dôsledku
tohto stretu prevádzok došlo u nich k vzniku škody.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných dôkazov: oznámenie o vzniku škodovej udalosti,

správa zo šetrenia škodovej udalosti ODI Pezinok, záznam o preverení oznámenia - škodovej
udalosti, zápis o dychovej skúške, fotografie poškodeného vozidla, faktúra za opravu, bankové prevody
potvrdzujúce úhradu poistného plnenia a úhradu plnenia žalobcu poisťovni KOOPERATÍVA a.s..

Podľa § 420a Občianskeho zákonníka, 1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému

prevádzkovou činnosťou, 2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými,
prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní
užívanie nehnuteľnosti. 3) zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,

že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, 1) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 2) rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ

motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak vznikne
spor medzi kanceláriou a poisťovateľom o tom, kto má poškodenému plniť, poistné plnenie poskytne
poškodenému kancelária. Ak ďalšieho prešetrovania vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal

poskytnúť poisťovateľ, poisťovateľ je povinný nahradiť kancelárii to, čo za neho plnila.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal v podstate z nesporného skutkového stavu, keď v konaní nebol
sporný priebeh škodovej udalosti. Škodová udalosť pri ktorej došlo poškodeniu vozidla nastala tak, že
dňa 14.11.2017 v čase o17:30 došlo na ceste II/503 smer Pezinská Baba prebiehala divá zver cezcestu a vozidlo FIAT Ducato EČV: SI XXX BV túto zver zachytilo a táto bola odhodená na ľavú stranu
vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda, ktorá bola zlikvidovaná
z havarijného poistenia uzatvoreného v poisťovni KOOPERATÍVA a.s., na ktorú prešlo podľa § 813

ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu spôsobenej škody proti osobe za ňu zodpovednej.
Keďže pri prešetrovaní nehody sa dospelo k tomu, že vozidlo FIAT, od ktorého bola odhodená zver do
protismeru nebolo v rozhodnom čase povinne zmluvne poistené, žalobca ako kancelária poisťovateľov
dňa 11.12.2019 vyplatil havarijnému poisťovateľovi sumu 1.410,52 eura, teda tú sumu, ktorá bola
vyplatená havarijnou poisťovňou poškodenému. Až neskôr bolo zistené, že vozidlo FIAT, od ktorého

sa zver odrazila, mala povinné zmluvné poistenie uzatvorené u žalovaného. Z ustáleného skutkového
stavu bolo taktiež nepochybné, že nebolo zistené zavinenie na škodovej udalosti ani jedným z vodičov
motorových vozidiel. Žalovaný existenciu poistného vzťahu (PZP) k vozidlu FIAT, od ktorého náraz
odhodil zver do protismeru nepoprel. Spornou v konaní ostala len otázka, či má žalobca, ktorý plnil
náhradu havarijnej poisťovni namiesto žalovaného nárok na zaplatenie uplatnenej sumy.

9. Na základe ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v polovici
uplatnenej sumy. Súd vec právne posudzoval podľa § 420a , §427 a § 431 Občianskeho zákonníka.
Škoda bola teda spôsobená osobitnou povahou prevádzky osôb vykonávajúcich dopravu. V konaní bolo
nepochybné, že dve protiidúce vozidlá vykonávali dopravu, pričom náhodnou udalosťou - vybehnutie
zvery na cestu došlo k interakcii medzi vozidlami tým, že zver po zrážke odhodená od vozidla FIAT

bola následne zrazená vozidlom MAN. Akékoľvek zavinenie vodiča vozidla FIAT pritom nebolo zistené.
Súd považuje za nepochybné, že odhodenie zvery od vozidla FIAT a následná škoda na vozidle MAN
bolo spôsobené prevádzkovou činnosťou vozidla FIAT. Avšak táto škoda na vozidle MAN by nevznikla
ak by toto vozidlo taktiež neprevádzkovalo činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Tak ako vodič
vozidla FIAT nestihol zabrzdiť vozidlo pred vybehnutou zverou a ani jej vybehnutie nemohol žiadnym

spôsobom predpokladať, tak ani vodič vozidla MAN z identických dôvodov nestihol ubrzdiť svoje vozidlo
pred zverou, prekážkou na ceste. Jediný rozdiel v týchto dvoch dejoch je spôsob akým zver vytvorila
prekážku na ceste. Stret prevádzok pri aplikovaní § 431 Občianskeho zákonníka pritom nemusí byť
výlučne samotným fyzickým stretom, môže ísť aj o nepriamy stret, tak ako v prejednávanej veci. Medzi
obdobné nepriame strety dvoch prevádzok môže byť napríklad aj odtrhnutie časti vozidla a spôsobenie

škody inému vozidlu, oslnenie vodiča vozidla protiidúcim vozidlom a spôsobenie škody a podobne. Súd
teda musel vyhodnocovať mieru a účasť na spôsobe vzniku škody. V prejednávanej veci má súd za
to, že obe prevádzky motorových vozidiel prispeli k vzniku škody identickým spôsobom. Súdu nie sú
známe, ani neboli stranami sporu predkladané bližšie údaje o škodovej udalosti napr. rýchlosť vozidiel
a pod., na základe ktorých by súd mohol dospieť k disparitnému pomeru v miere účasti na udalosti

medzi účastníkmi udalosti. Súd teda považuje paritné rozdelenie účasti na spôsobenej škode, vzhľadom
na všetky okolnosti nehody za najspravodlivejšie rozhodnutie, pričom zákon v § 431 Občianskeho
zákonníka takéto rozdelenie účasti priamo umožňuje. Súd nemohol opomenúť ani fakt, že žalobca si
svoju aktívnu legitimáciu v spore priviedol sám, keďže nemal plniť škodu havarijnej poisťovni, nakoľko
vozidlo FIAT malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie a zrejme len chybou pri zisťovaní existencie

tohto poistenia došlo k situácii, keď žalobca vymáha uhradenú sumu, namiesto havarijnej poisťovne,
ktorá vyplatila majiteľovi poškodeného vozidla MAN škodu. Napriek uvedenému aktívna legitimácia
žalobcu v spore je dané vzhľadom na znenie § 24 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 705,26 eura

od 22.12.2019 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, táto výška je
však nesprávna, nakoľko podľa príslušnej právnej úpravy bola stanovená výška úroku z omeškania vo
výške 5% ročne. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania, teda súd žalobu zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP a vzhľadom na polovičný úspech

strán sporu v konaní rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.