Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231661
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4111231661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Mariana Závadská -
správca konkurznej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom správcu: Nádvorie Európy 32/3,
Komárno, proti žalovanému: C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., zastúpený JUDr. Luciou
Lehmanovou, advokátkou so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10.06.2024 č. k. 8C/65/2011-728, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
do výlučného vlastníctva úpadcu A. B. prikázal nehnuteľnosti a to rozostavanú stavbu bez súpisného
čísla stojacu na parcele registra „C“ parc. č. 8727/5, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E.,

okres E. spolu s plotmi a vonkajšími úpravami v hodnote 251.375,77 eura, parc. č. 8727/4 trvalý trávnatý
porast o výmere 799 m2 zapísanú v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E., okres E. ako parcela registra
„C“ v hodnote 69.720,74 eura, parc. č. 8727/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, zapísanú
v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E., okres E. ako parcela registra „C“ v hodnote 25.567,18 eura,
spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parc. č. 8727/3, trvalý trávnatý porast o výmere 1266 m2
zapísanú v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec Nitra, okres Nitra v rozsahu X/XX-XXX v hodnote 5.063,21

eura, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parc. č. 8734/2, záhrada o výmere 148 m2 zapísaná
v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E., okres E. v rozsahu 1/8-ina v hodnote 1.183,82 eura, teda celkove
352.910,72 eura a do výlučného vlastníctva úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX prikázal pasíva – záväzky:
1. zostatok úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí Flexi hypotéky č.
001/043883/04-001/000, Zmluvy o financovaní bývania č. 001/043883/04-002/000, Zmluvy o
financovaní bývania č. 001/043883/04-004/000, poskytnutého VÚB a.s. Bratislava vo výške 251.641,21
eura

2. dlh voči Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava na základe poistnej zmluvy č. 700309738 vo
výške 152,19 eura
3. zostatok spotrebiteľského úveru č. 260545943599601 poskytnutého spoločnosťou Cetelem
Slovensko a.s. Bratislava vo výške 234,14 eura
4. dlh voči veriteľke F. G., bytom D. X, H. z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 6.883,68 eura
5. dlh voči veriteľovi I. J. B., bytom B. K. L. XX, B., F. M. z titulu Dohody o urovnaní vo výške 40.000

eur, spolu 298.911,22 eura.

Do výlučného vlastníctva žalovaného C. C. B. prikázal hnuteľné veci:1. kancelársky stôl čierny - 2 ks ............................................................................... 80 eur
2. kancelárska skrinka čierna - 3 ks ......................................................................... 75 eur

3. knižnica - skrinka čierna - 4 ks ............................................................................. 40 eur
4. kancelárska skrinka čierna - čerešňa - 1 ks ........................................................... 40 eur
5. sedačka semiš bledohnedá - 1 ks ......................................................................... 200 eur
6. sedacia súprava + kreslá, hnedá - 1ks ................................................................. 300 eur
7. skrinka pod televízor, hnedá - 1 ks .....................................................20 eur...........

8. stôl strieborný - 1 ks .................................................................75 eur.....................
9. posteľ, dvojlôžko, modro-žltá - 1 ks ................................................................... 350 eur
10. skrinka, vysoká čierna-vanilková - 1 ks ...............................................25 eur........
11. skrinka, nízka - 1 ks .................................................................30 eur.....................
12. stojan - 1 ks ..........................................................................10 eur.........................
13. nočný stolík, hnedý - 2 ks .............................................................20 eur................

14. automatická práčka LG - 1 ks ............................................................................. 500 eur
15. posteľ masív - 1 ks .............................................................................................. 600 eur
16. skriňa masív - 1 ks ................................................................................................ 400 eur
17. stôl - 1 ks ............................................................................................................ 100 eur
18. práčka Whirpool zakúpená v r.2003 - 1 ks ........................................................ 125 eur

19. hojdacie kreslo, drevené - 1 ks ............................................................................ 50 eur
20. hifi veža Technics - 1 ks ..................................................................................... 150 eur
21. chladnička kombinovaná Whirpool 120 l - 1 ks ............................................... 100 eur
22. chladnička LG zakúpená v r. 2007 - 1 ks ............................................................. 80 eur
23. mraziaci box Samsung Calex zakúpený v r. 1996 - 1 ks ...................................... 80 eur

24. pekárnička Panasonic - 1 ks ................................................................................ 30 eur
25. obedová súprava - 12 ks ....................................................................................... 35 eur
26. kávová súprava - 12 ks .......................................................................................... 8 eur
27. sada pohárov - sklo - 6 ks ..............................................................6 eur.................
28. vysávač Sencor zakúpený v r. 2008 - 1 ks .......................................................... 35 eur

29. kosačka elektrická Garde King - 1 ks ................................................................... 60 eur
spolu 3.634 eur a

Nehnuteľnosti:

1. parcela č. 8727/8, trvalý trávny porast o výmere 643 m2, zapísaná v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec
E., okres E., ako parcela registra "C" v hodnote 56.108,18 eura

2. spoluvlastnícky podiel na parcele registra "C", parc. č. 8727/3, trvalý trávny porast o výmere 1266 m2,
zapísaná v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec Nitra, okres E., v rozsahu X/XX-XXX, v hodnote 5.063,21

eura, spolu 61.171,39 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal pasíva – záväzky a to dlh voči veriteľovi C. M. F., R-Stav
vo výške 1.260 eur a spoluvlastnícky podiel na parcele č. 8727/3, trvalý trávny porast o výmere 1266
m2, zapísanej v LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E., okres E., ako parcela registra „C" v rozsahu 1/8-

ina (v hodnote 10.126,42 eura) prikázal do podielového spoluvlastníctva úpadkyne a žalovaného, a
to každému v podiele X/XX-XXX. Žalovaného zaviazal zaplatiť úpadkyni titulom vyporiadania podielov
sumu 4.772,95 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný a úpadkyňa A. B. uzatvorili manželstvo dňa 11.11.2000
a toto manželstvo doposiaľ trvá. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté.
Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31K/20/2011-36 zo dňa 16.06.2011 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníčky A. B., nar. XX.XX.XXXX. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyhlásením
konkurzu zaniklo a majetok, ktorý bol nadobudnutý za trvania manželstva a patrí do BSM bolo potrebné

vyporiadať. S poukazom na § 53 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii správkyňa
konkurznej podstaty podala na súd žalobu o vyporiadanie BSM. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 53 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., § 143 OZ, § 145 ods. 1, 2 OZ, § 149 ods. 1 OZ, § 150
OZ. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že do BSM úpadkyne a žalovaného patrí doposiaľneskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla, stojaci na parc. č. 8727/5, parc. č. 8727/5 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parc. č. 8727/4 trvalý trávnatý porast o výmere 799 m2, parc. č.
8727/8 trvalý trávnatý porast o výmere 643 m2 zapísané v LV č. XXXX pre kat. úz. E.. Do BSM patria

aj podiely 1/8-iny na parc. č. 8727/3 trvalý trávnatý porast o výmere 1266 m2 zapísanej v LV č. XXXX
pre kat. úz. E. a podiel 1/8-iny na parc. č. 8734/2 záhrada o výmere 148 m2 zapísanej v LV č. XXXX
pre kat. úz. E.. Podľa znaleckého posudku všetky tieto nehnuteľnosti mali ku dňu zániku BSM hodnotu
spolu vo výške 414.082,11 eura. Domová nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a ak aj je horizontálne
stavebne členená na dve časti so samostatným vchodom (suterénu a nad suterénom) nejedná sa o dve

samostatné bytové jednotky, keďže dom má spoločnú kuchyňu a kotolňu a nemá oddelené prípojky
elektriny, plynu a vody. Takéto horizontálne členenie nerobí nehnuteľnosť z hľadiska právneho reálne
deliteľnou. Do BSM patria aj hnuteľné veci, ktoré uviedol vo výroku rozsudku spolu v hodnote 3.634
eur, pričom niektoré hnuteľné veci označené v návrhu v žalobe do BSM nezahrnul, pretože nebolo
preukázané, že by boli nadobudnuté počas BSM. Napokon žalobkyňa i žalovaný s takto ustáleným
rozsahom hnuteľných vecí súhlasili a taktiež súhlasili ich stanovenou hodnotou, keďže zhodne uviedli, že

zodpovedá reálnej hodnote vecí a nežiadali na túto okolnosť nariadiť znalecké dokazovanie. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru že v čase zániku BSM mali manželia spoločné dlhy, ktoré
vznikli za trvania manželstva a spoločného hospodárenia a ktoré do BSM patria. Ide o spoločný dlh
voči VÚB a.s. Bratislava vo výške 251.641,20 eur, ktorý predstavuje zostatok úveru poskytnutého na
základe zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky, ďalej spoločný dlh voči Allianz Slovenská poisťovňa vo výške

152,19 eura vzniknutý za trvania manželstva neuhradením poistného za havarijné poistenie osobného
motorovéhovozidla,ktorépatrilodoBSM,spoločnýdlhvočispoločnostiCetelema.s.Bratislavavovýške
234,14 eura vzniknutý neuhradím spotrebiteľského úveru, ktorý zobrala úpadkyňa, alebo použitý na
nákup nábytku do domácnosti a spoločný dlh voči C. M. F. R-stav vo výške 1.260 eur vzniknutý titulom
neuhradenia platby za stavbu prístupovej cesty k rodinnému domu, dlh voči Všeobecnej zdravotnej

poisťovni a.s. Bratislava vo výške 900,41 eura, ktorý predstavuje neuhradené zdravotné poistné zo
strany žalovaného, dlh voči Invest, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej úpadkyňou, ktorého účel
nebol v rámci konania preukázaný a dlh dopravnému podniku z titulu pokuty za jazdu bez cestovného
lístka nie sú spoločné dlhy manželov, preto ich súd do BSM nezaradil. Spornými v konaní medzi stranami
zostali iba dlhy voči F. G. vo výške 6.883,68 eura a voči I. J. B. vo výške 209.844,93 eura. Dlh voči

F. G. považoval za patriaci do BSM, pretože keď si túto pôžičku zobrala úpadkyňa z jej pôvodného
aj dodatočného vyjadrenia bolo nesporné, že peniaze boli spotrebované na chod domácnosti, teda na
potreby oboch manželov a ich detí. Pokiaľ ide o dlh voči I. B. súd vychádzal predovšetkým z obsahu
dohody o urovnaní, ktorú uzatvorila úpadkyňa dňa 29.06.2009 a z ktorej vyplýva, že pôvodne bola
v roku 2000 uzatvorená medzi zmluvnými stranami ústna zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol

dlžníčke sumu 300.000 USD, ktoré mali byť použité na stavbu domu, podnikateľské účely a na iné
účely. Nakoľko v ústnej zmluve o pôžičke neboli dojednané všetky podstatné náležitosti, bola v roku
2009 uzatvorená písomná dohoda o urovnaní, v ktorej bola vyčíslená aktuálna pôžička (dlh vo výške
209.844,93 eura) boli dojednané úroky z pôžičky a lehota jej splatnosti. Pôvodne obaja manželia tvrdili,
že išlo o pôžičku na dom, neskôr výpoveď upravili v tom zmysle, že peniaze z tejto pôžičky boli použité

na podnikanie žalovaného, resp. na podnikanie úpadkyne. Úpadkyňa pri opätovnom výsluchu pripustila,
že časť peňazí, i keď len v minimálnej výške, bola investovaná do domu. Súd túto výpoveď úpadkyne
vyhodnotil v kontexte s jej predchádzajúcou výpoveďou, keď tvrdila, že pôžička bola použitá na stavbu
domu, čo korešpondovala aj s pôvodnou výpoveďou žalovaného, avšak prihliadol predovšetkým na
samotný obsah dohody o urovnaní. Z nej vyplýva, že finančná čiastka bola určená tak na stavbu domu

ale aj na podnikanie a aj iné účely, teda nevyplýva z nej, že by celá suma bola určená na stavbu domu.
Súdu však neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o tom, aká suma z poskytnutej pôžičky bola
použitá na stavbu domu a aká na investície do podnikania. I. H. poskytla úver vo výške 198.665,61
eura, tieto boli použité jednak na zabezpečenie nehnuteľnosti vrátane už existujúcej rozostavanej stavby
a jednak aj na dokončovacie práce na stavbe rodinného domu. Hodnota všetkých nehnuteľností zániku

BSM bola vyčíslená znaleckým posudkom C. N., ktorý predložila správkyňa konkurznej podstaty, ktorý
ocenil nehnuteľnosti v stave, v akom boli v roku 2011 na sumu 238.000 eur. Je teda nepochybné, že
okrem úveru na nadobudnutie nehnuteľností a dobudovania domu vo výške 198.665,61 eura museli byť
investované ešte aj ďalšie finančné prostriedky a to minimálne vo výške 40.000 eur. Keďže pôžička od I.
B. bola určená aj na stavbu domu je zrejmé, že určitá časť z nej nepochybne bola použitá ako investícia

do spoločného domu a to nielen v minimálnom rozsahu 5.000 SK (166 eur) ako tvrdila úpadkyňa. Súd
mal za to, že manželia z poskytnutej pôžičky použili na dokončovacie práce na stavbe domu finančnú
čiastku vo výške 40.000 eur. Časť pôžičky v tejto výške potom presahuje spoločný záväzok a súd
ho zahrnul do BSM. Zvyšok pôžičky, ktorý bol použitý na podnikanie žalovaného alebo na podnikanieúpadkyne, resp. na iné bližšie nešpecifikované účely predstavuje osobný záväzok voči veriteľovi a nie
je spoločným záväzkom a nie je preto predmetom BSM. Súd sa pri tejto úvahe opieral aj o listinný
dôkaz, obsahom ktorého bol znalecký posudok č. 46/2011 zo dňa 08.04.2011, nakoľko práve z neho

je vidieť zhodnotenie nehnuteľnosti za obdobie od ich zakúpenia v roku 2004 do zániku BSM v roku
2011. Inak hodnota nehnuteľnosti pre účely vyporiadania BSM bola stanovená v rámci znaleckého
dokazovania v predmetnom súdnom konaní na sumu 414.082,11 eura, pretože pri vyporiadaní BSM
súd musí vychádzať z hodnoty, ktoré majú nehnuteľností síce v stave, v akom sa nachádzali v čase
zániku BSM ale podľa cenových predpisov platných v čase vyporiadania.

3. Po ustálení masy BSM súd zistil, že aktíva predstavujú sumu 417.716,11 eura a pozostávajú z hodnoty
nehnuteľností vo výške 414.082,11 eura a hodnoty hnuteľných vecí vo výške 3.634 eur. Dlhy patriace
do BSM predstavujú spolu sumu 300.171,22 eura a pozostávajú z dlhov voči VÚB banke vo výške
251.641,21 eura, voči Allianz poisťovni vo výške 152,19 eura, voči Cetelem Slovensko vo výške 234,14
eura, voči C. M. F. R-stav vo výške 1.260 eur, voči F. G. vo výške 6.883,68 eura a voči I. B. vo výške

40.000 eur. Čistá masa BSM predstavuje rozdiel medzi aktívami a pasívami a v danom prípade činí
117.540,85 eura (417.716,11 – 300.171,22 eura = 117.544,89 eura). Ideálny podiel z BSM pripadajúci na
jednéhozmanželovpredstavujesumu58.772,44eura(117.544,89:2=58.772,44eura).Súdnazáklade
uvedeného z predmetu BSM prikázal do výlučného vlastníctva úpadkyne nehnuteľnosti v hodnote
352.910,72 eura a zároveň jej prikázal pasíva vo výške 298.911,22 eura, teda získala čistú hodnotu

majetku vo výške 53.999,50 eura, čo je o 4.722,94 eura menej, než je ideálny podiel BSM. Žalovanému
súd s prihliadnutím na jeho prejavenú vôľu prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti tak, ako sú
uvedené vo výroku rozhodnutia a taktiež hnuteľné veci v hodnote 3.634 eur, teda žalovaný získal aktíva
v celkovej výške 64.805,39 eura, zároveň prikázal zostatok dlhu voči C. M. F. R-stav vo výške 1.260 eur,
čímzískalčistúhodnotumajetkuvovýške63.540,9eura.Podiel,ktorýzískaltaktožalovanýjeo4.772,95

eura vyšší, než je ideálny podiel BSM a rozdiel medzi prikázanou hodnotou podielu úpadkyne vo výške
53.990,50 eura a žalovanému vo výške 63.545,39 eura je 9.545,89 eura. Vzhľadom na uvedené je
potrebné ich podiely vzájomne vyrovnať a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1-ice z uvedenej
sumy, teda čiastky vo výške 4.772,95 eura v prospech úpadkyne. Úpadkyňa tak prikázaním aktív, pasív
a obdržaním vyrovnávacieho podielu od žalovaného získa hodnotu 58.772,44 eura, čo je ideálny podiel

pripadajúci na jedného z manželov a žalovaný prikázaním aktív, pasív a vyplatením vyrovnávacieho
podielu tiež získa hodnotu vo výške 58.772,44 eura, čo je hodnota ideálneho podielu. Na základe
uvedeného potom možno konštatovať, že podiel úpadkyne a žalovaného sú rovnaké. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a ust. § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán neprizná
nárok na náhradu trov konania. Prihliadol pritom na skutočnosť, že ide o konanie o vyporiadanie BSM

so správcom konkurznej podstaty, kedy musí súd prihliadať aj na účel takého typu vyporiadania BSM,
v dôsledku čoho nie je dosť dobre možné určiť mieru úspechu a neúspechu v konaní a preto dospel
k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a preto žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a to najmä v časti právneho posúdenia dlhu voči

I. B. a na to nadväzujúci výpočet vyrovnávacieho podielu vo výške 4.772,95 eura v prospech správkyne
konkurznej podstaty, ktorú má zaplatiť žalovaný. Namietal, že súd nebral do úvahy jeho vyjadrenie,
že do stavby domu sám investoval 50.000 až 60.000 eur a tieto náklady na investície boli hradené
už výlučne z jeho finančných prostriedkov. Súd vychádzal len z úvahy, že nehnuteľnosti mali v čase
nadobudnutia zrejme hodnotu rovnajúcu sa nadobúdajúcej cene, t. j. výške poskytnutého úveru a znalec

C. N. N. ocenil nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM na sumu 238.000 eur, teda rozdiel predstavuje približne
sumu 40.000 eur. Táto suma bola následne súdom ustálená ako výška spoločného dlhu patriaceho do
BSM. Takáto úvaha súdu je však nesprávna a nevychádza ani z vykonaného dokazovania. V konaní
nebol produkovaný žiadny dôkaz poukazujúci úvahu súdu o tom, že suma 40.000 eur na zhodnotenie
nehnuteľnosti bola použitá z pôžičky pána B.. Z dôkazov nevyplýva skutočnosť, že rozdiel v náraste

hodnoty nehnuteľností odo dňa ich nadobudnutia a ku dňu zániku BSM bola spôsobená reálnym
investovaním finančných prostriedkov, tobôž nie z prostriedkov poskytnutej pôžičky od pána B.. Má
preto za to, že do masy BSM mal zahrnúť len sumu 5.000 eur ako spoločný dlh voči veriteľovi B.. Preto
považuje za nesprávne stanovenú výšku finančného vyrovnania, ktorú je povinný v zmysle rozsudkuzaplatiť žalobkyni. Ak záväzok, ktorý sa týka výlučne podnikateľskej činnosti jedného z manželov nepatrí
do BSM, potom v konaní nebolo preukázané, že dlh vo výške 40.000 eur bol skutočne použitý na
spoločné potreby.

5. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd v konaní vykonal všetky požiadavky, ktoré navrhol žalovaný a súd ustanovil
znalca v roku 2011, aby vypracoval ohodnotenie nehnuteľnosti v stave v danom období. Žalovaný
s vypracovaným posudkom nesúhlasil a bol mu na jeho žiadosť ustanovený v roku 2014 iný súdny

znalec.Kohodnoteniuvroku2014znalecnemalkdispozíciiinformácieanidokladyostavenehnuteľnosti
a nemohol zistiť stav, či rodinný dom od zániku BSM bol zhodnotený stavebnými prácami alebo
znehodnotím. Žalovaný s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil. V roku 2020 dal žalovaný na požiadal
súd na ustanovenie iného znalca, ktorý zistil, že stavba nie je realizovaná podľa vydaného stavebného
povolenia. Súd z dôvodu, že žalovaný neustále predkladal nové návrhy nemal možnosť vyporiadať
BSM a ona tieto jeho návrhy považuje za prieťahy v konaní. Súd správne vyhodnotil majetok dlžníčky

a žalovaného v rámci BSM a rozhodol v súlade podľa dostupných dokladov.

6. K vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v odvolaní upozornil na zjavné nezrovnalosti vo
vykonanom dokazovaní a následkom premietnutí hodnotenia dôkazov dopravných záverov súdu prvej
inštancie,ktorésatýkalivýpočtuvyrovnávaciehopodieluvprospechžalobcu.Anidĺžkasúdnehokonania

nemôže byť dôvodom ignorovania zásady spravodlivej ochrany ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov. On ako žalovaný nepoukazoval na nesprávnosť znaleckých posudkov
ale vyhodnotenie nesprávnych skutkových zistení a záverov z vykonaných dôkazov. Z dôkazov
nevyplýva skutočnosť, že rozdiel v náraste hodnoty nehnuteľnosti odo dňa ich nadobudnutia v porovnaní
s hodnotou nehnuteľností ku dňu zániku BSM bol spôsobený reálnym investovaním finančných

prostriedkov, tobôž nie z prostriedkov poskytnutej pôžičky od N. B.. Množstvo vytýčených termínov
pojednávaní alebo celková dĺžka súdneho konania nemôže byť použitá ako argument v prospech
obhajoby nesprávnych právnych záverov súdu, na ktoré poukázal v odvolaní.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri

splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP, je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy skrátenie odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie,
toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom
zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí

odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia doplní ďalšie dôvody. Pokiaľ ide o vec samu, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovania v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením
náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahusúd odkazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného a na zvýraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd ďalej uvádza.

11. Odvolací súd je v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a po
preskúmaní veci sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia
vecne správna, objektívna a presvedčivá. Žalovaný ako odvolací dôvod videl ten, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd považuje za potrebné
vyjadriť sa ku uvedenej odvolacej námietke, podľa ktorej skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo

keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom, vyplývajúcim z
§ 191 až § 194. Namietal i vadu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ku ktorej odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu, pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

12. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav.

Odvolací súd sa s touto jeho námietkou nestotožňuje, pretože súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní zistil dostatočne skutkový stav, ktorý riadne popísal v bode 21. až 24. rozsudku, keď
konštatoval aktíva aj pasíva medzi stranami sporu, pričom v podstate strany sporu voči takto zistenému
skutkovému stavu nemali v priebehu konania námietky, žalovaný akurát namietal spornosť pôžičky
voči I. B., čo sa týka jej výšky, keď mal za to, že do BSM nepatrí zahrnutá výška vo výške 40.000,-

eur, ale len 5.000,- eur. Teda namieta v podstate nedostatky v procese obstarávania skutkových
podkladovprerozhodnutieanesprávnevyhodnoteniedôkazov.Vsúvislostistoutonámietkouodvolateľa
považuje odvolací súd za nevyhnutné akcentovať na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcu
z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR), v zmysle ktorej záver vyvodený sudcom
v prebiehajúcom konaní o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie

je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia
dôkazov však neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti
rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie má vykazovať logickú funkčnú a teleologickú zhodu
s priebehom konania. Právna úprava nestanovuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti;
uvádzalen,žesúdhodnotídôkazypodľasvojejúvahy,ktorávcivilnomprocesepredstavujevoľný,zložitý

myšlienkový proces sudcu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri
hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V súhrne
i uvedené civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný, je povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou

a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že neboli zistené vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia, ktoré by
zakladali porušenia práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces a na vyslovenie opačného právneho
názoru odvolacím súdom, ako je uvedený v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žalovaný namieta, že
po zániku BSM, do nehnuteľnosti investoval vlastné finančné prostriedky vo výške 50.600,- eur, ale

na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dokazovania, a nevedel sa vyjadriť presne
k výške investícií. V tejto súvislosti súd poukazuje na jeho predchádzajúce výpovede, kde ešte na
pojednávaní, konanom dňa 15.7.2020 na č. l. 369 spisu žalovaný uviedol, že pôžičky od fyzických
osôb boli použité na stavbu domu, do domácnosti a v časti aj na podnikanie. V roku 2014 už tvrdil,
že po zániku BSM do nehnuteľnosti investoval vlastné finančné prostriedky, avšak taktiež potvrdil, že

aj pôžička od p. B. bola použitá na stavbu domu. Taktiež svedkyňa na pojednávaní, konanom dňa
14.2.2015 na č.l. 205 spisu potvrdila, že pôžička od B. bola použitá na stavbu domu a túto svoju výpoveď
zmenila až po veľmi dlhom časovom odstupe, a to na pojednávaní dňa 7.12.2023, keď uviedla, že na
stavbu domu bolo z uvedenej pôžičky použitých len 5.000 eur, pričom pripustila, že časť finančnýchprostriedkov bola použitá aj na domácnosť a zvyšok na investovanie v súvislosti s jej podnikaním. Súd
prvej inštancie správne vo svojom rozsudku v bode 24. rozhodnutia konštatoval, že znalec Ing. Piaček
ocenil nehnuteľnosti v roku 2011 na sumu 238.000,- eur a je teda nepochybné, že okrem úveru na

nadobudnutie nehnuteľnosti a dobudovanie domu vo výške 198.660,61 eura museli byť investované
ešte aj ďalšie finančné prostriedky, a to minimálne vo výške 40.000,- eur. Preto správne pri tejto úvahe
vychádzal z uvedeného znaleckého posudku, keďže práve z neho je vidieť zhodnotenie nehnuteľnosti
za obdobie od ich zakúpenia v roku 2004 do zániku BSM v roku 2011. Ak teda žalovaný tvrdí, že aj po
roku 2011 investoval do nehnuteľnosti vlastné finančné prostriedky, tak to nič nemení na skutočnosti, že

do r. 2011 boli do nehnuteľnosti investované finančné prostriedky, a preto súd prvej inštancie správne
tieto zahrnul do BSM ako pôžičku od I. B.. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov odvolací súd len poukazuje
na blízke rodinné vzťahy medzi ním a svedkyňou, pričom vzal do úvahy aj osobný záujem – záujem na
výsledku sporu, keď možno konštatovať, že výpoveď svedkyne odstupom rokov bola úplne iná ako na
začiatku konania, pri ktorom od počiatku tvrdila, že pôžička od p. B. bola použitá na stavbu domu a až
po dlhom časovom odstupe svoju výpoveď zmenila. Preto súd nepovažoval jej výpoveď za konzistentnú

a hodnovernú. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, keďže odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne iné odvolacie dôvody, dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
aj v časti o nároku na náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojenísust.§255
ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).