Rozsudok · Rodina a mládež · Judgement

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-1T/65/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010179

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3620010179.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PE-1T/65/2020

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 21.05.2025, takto

r o z h o d o l :

PE-1T/65/2020

C.:D.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
PE-1T/65/2020-910

Obžalovaný

A. B., nar.XX.XX.XXXX v F., trvale bytom B. F., zamestnaný, rozvedený, t.č. na slobode,

právoplatne uznaný za vinného v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Partizánske (v tom čase)
č.k. 1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 na skutkovom základe, že v čase okolo 06:15 hod. dňa 16.02.2020
prišiel v F. G. H. D. I. XXX/XX, kde na ulici pred uvedeným domom poškodil postupne tri stojace
zaparkované motorové vozidlá tak, že na motorovom vozidle značky Škoda Favorit, C. odtrhol zadný
spojler, čím spôsobil poškodenej J. K. škodu vo výške 226,-€, následne kopal a skákal po motorovom
vozidle značky BMV, C. XXXXX, následkom čoho ho poškodil v prednej časti v oblasti kapoty a tiež
spôsobilpreliačeniemetalízyzazadnýmidveramispolujazdca,čímspôsobilB.K.škoduvovýške1.275,-

€ a taktiež poškodil motorové vozidlo značky Peugeot 206, EČ-PE 075CZ v oblasti prednej kapoty,
čím spôsobil F. L. škodu vo výške 368,-€, teda uvedeným konaním spôsobil menovaným poškodenýmcelkovú škodu vo výške 1.869 €, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

sa za to odsudzuje :

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 05.08.2024, § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/
Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

N a p r o t it o m u :

Súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom B. F., spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Partizánske č. k. Pv 230/20/3305-56 zo dňa 30.09.2020 pre skutok v bode 1/ obžaloby
posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, písm. b/

Trestného zákona na skutkovom základe, že

1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v Partizánskom, v
byte na prvom poschodí bytového domu na ulici M. XXX/XX, týral svoju manželku N. B., s ktorou
žil v spoločnej domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju slovne urážal, vulgárne jej

nadával a vyvolával u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym
podozrievaním z nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti,
hrubým správaním, bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím, obžalovaný tiež svojej
manželke N. B. takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi nadávkami, povyšovaním
a pohŕdavým zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je špina, zo žiarlivosti v uvedenej

dobevzalpoškodenejnajmenejtrikrátSIMkartuzjejmobilnéhotelefónuapoškodilju,taktiežjejpoškodil
4 mobilné telefóny, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v HM Tesco v Partizánskom za
tým účelom, aby ju sledoval a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s kamarátmi, bránil jej opustiť
byt tak, že jej zobral kľúče od bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po
odchode obžalovaného z bytu poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa

poškodená dňa 11.05.2020 pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného cez balkón,
pričom pri schádzaní z prvého poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh, obžalovaný tiež
odstránil kľučku na balkónových dverách v byte, taktiež od poškodenej aj počas tehotenstva vyžadoval
pohlavný styk, a to aj viackrát za deň aj napriek tomu, že poškodená ho nechcela, avšak pohlavnému
styku sa aktívne nebránila, ale zo strachu sa mu podvolila a po pohlavnom styku jej obžalovaný vulgárne

nadával, obžalovaný tiež v uvedenom období poškodenú N. B. opakovane prebúdzal uprostred spánku
sypaním popola z popolníka na jej hlavu a zažínaním svetla, pričom uvedenými konaniami u svojej
manželky poškodenej N. B. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život a spôsoboval jej psychické
utrpenie, v dôsledku čoho bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok 1/, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

PE-1T/65/2020Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 30.09.2020 na tunajšom súde pod sp. zn. Pv
230/20/3305-56 obžalobu na obvineného A. B. v bode 1/ obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby pre prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona v tom čase účinného na tom skutkovom
základe, ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ predmetnej obžaloby.

Súd na hlavných pojednávaniach dňa 02.12.2020, 07.01.2021 a 17.03.2021 vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, poškodenej N. B., svedkov J. B., N. L., O. L., P. B., Q. F., znalcov F. O. P.,

B. J. D., za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním podstatnej časti
znaleckého posudku č. 1/2020 R. J. L., F., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav
cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 27.02.2020 (č.l.
366-444), v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámením ostatného spisového materiálu (zápisnica
o trestnom oznámení z č.l. 24, opatrenie o ustanovení obhajcu z č.l. 47-48, list poškodenej z č.l. 76,
správy z Messenger z č.l. 80-81, záznam o prejednaní priestupku z č.l. 152, ftc zo záznamu o vykonanej

službe z č.l. 153-154, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 2T/112/2014-97 zo dňa 27.08.2014 z č.l. 246-248,
trestný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 2T/23/2015-55 zo dňa 28.05.2015 z č.l. 249-251, splnomocnenie
z č.l. 305, zápisnica o výsluchu poškodeného F. L. z č.l. 323-329, lustrácia ZVJS z č.l. 454, lustrácia
CESDaP z č.l. 469-471, správy z ÚVV Ilava na obžalovaného z č.l. 508, 525, 549, 648, lekárska správa
z č.l. 511, správa ORPZ PE z č.l. 593, hlásenie zmien z č.l. 650, opatrenie z č.l. 653, plnomocenstvo

z č.l. 654, odpis z RT z č.l. 655, lustrácia v CDB z č.l. 656) a po takto vykonanom dokazovaní na
hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2021 vyhlásil rozsudok (č.k. 1T/65/2020-674), ktorým obžalovaného
uznal vinným v bode 1/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1/ písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona a v bode 2/ z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona a odsúdil ho podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného

zákona, § 36 písm. k/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
s probačným dohľadom na 36 mesiacov za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení
(zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok; zákaz kontaktu s poškodenou
v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo

inými obdobnými prostriedkami; príkaz úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov; príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie). Súd
tiež rozhodol o nároku na náhradu škody.

Na odvolanie prokurátora, ktoré podal čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného a na odvolanie

obžalovaného, ktoré podal do skutku 1/ rozhodnutia čo do výroku o vine, ale aj s tým súvisiacim
výrokom o treste, Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 podľa §
321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil vyššie citovaný rozsudok vo výrokoch o vine vo vzťahu
ku skutku pod bodom 1/ výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a vo všetkých výrokoch o treste
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že na základe
preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že popis skutkovej vety napadnutého rozsudku pod
bodom 1/ nie je v úplnom súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku, z ktorého dôvodu
je nepreskúmateľná správnosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného.
Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 163 ods. 3 Trestného poriadku ako aj na ustanovenie § 208

ods. 1 Trestného zákona, kde je vymedzená skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona a uviedol, že ako vyplýva zo znenia uvedeného
ustanovenia, objektívnou stránkou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 Trestného zákona je prejavenie vôle páchateľa vo vonkajšom svete (konanie v objektívnej
realite) spôsobiť v uvedenom ustanovení vymedzeným osobám "fyzické alebo psychické utrpenie"

spôsobom, ktorý je podriaditeľný pod význam slov, uvedených pod písmenami a/ až e/. Následok činu,
vyjadrený v skutkovej podstate uvedeného trestného činu slovami "spôsobiť fyzické alebo psychické
utrpenie", má byť teda spôsobený konaním páchateľa, subsumovateľným pod konanie, uvedené pod
písmenami a/ až e/ uvedeného ustanovenia. Pre posúdenie, či došlo k naplneniu objektívnej stránky
akéhokoľvek trestného činu, musí byť známe konkrétne konanie páchateľa vo vonkajšom svete, aby

bolo vôbec možné pristúpiť k posudzovaniu otázky podriaditeľnosti tohto konkrétneho konania páchateľa
pod hodnotiace kritériá, uvedené v hypotézach ustanovení Trestného zákona (pojmové znaky trestného
činu). Práve z uvedeného vychádza účel ustanovenia § 163 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré ukladá
súdu zákonnú povinnosť vo výroku rozsudku o vine skutkovo (nie hodnotiaco) opísať konanie páchateľa,ktoré sa udialo vo vonkajšom svete a následne konkrétne skutkové zistenia vyhodnotiť, či spadajú pod
hypotézy, uvedené v príslušných ustanoveniach Trestného zákona. Uvedený účel je významný nielen z
hľadiska preskúmateľnosti správnej aplikácie Trestného zákona na zistený skutkový stav veci, ale aj z

hľadiska práva na obhajobu, keďže pri použití formulácie hodnotiaceho kritéria z právnej vety trestného
činu v skutkovej vete obvinený nemôže vedieť, akého konkrétneho konania, napĺňajúceho znaky
trestného činu, sa mal vlastne dopustiť, a teda namietať nielen to, či konkrétne konanie bolo preukázané
vykonaným dokazovaním, ale aj to, či zistené konanie je možné podriadiť pod pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby skutková veta

obsahovala formulácie hodnotiacich záverov, uvedených v skutkových podstatách trestných činov. Ako
vyplýva z obsahu vyššie citovanej výrokovej časti napadnutého rozsudku o vine obžalovaného, okresný
súd v skutkovej vete bodu 1/ napadnutého rozsudku ustálil, že obžalovaný v tam uvedenej dobe mal
u poškodenej "vyvolávať pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním" (použité
pojmové znaky uvedené v písmene a/ §-u 208 ods. 1 Trestného zákona), mal sa k nej "hrubo správať",
mal jej "spôsobovať psychické utrpenie (okrem iného) povyšovaním" (opak "ponižovania"), pričom

v závere skutkovej vety sa uvádza, že obžalovaný mal uvedenými konaniami poškodenej spôsobiť
"psychické utrpenie" (použitý pojmový znak v odseku 1 §-u 208 Trestného zákona). Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu takáto formulácia konania obžalovaného v skutkovej vete napadnutého
rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku uloženou povinnosťou
vymedzenia skutku. V súvislosti s vyššie uvedenými všeobecnými právnymi závermi o rozpornosti

používania hodnotiacich úsudkov v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku so znením ustanovenia §
163 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zdôraznil, že používanie hodnotiacich úsudkov v skutkovej
vete rozsudku, formulovaných zhodne, ako formulácie hypotéz v ustanoveniach Trestného zákona, je
neakceptovateľné z hľadiska plnenia prieskumnej povinnosti, v danom prípade plnenia prieskumnej
povinnosti odvolacieho súdu. Ak v danom prípade okresný súd v skutkovej vete napadnutého rozsudku

použil formulácie, totožné s formuláciou hypotézy v ustanovení § 208 ods. 1 Trestného zákona,
odňal tým odvolaciemu súdu možnosť preskúmať správnosť aplikácie ustanovení Trestného zákona
na konkrétne konanie, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v reálnom svete. Je tomu tak preto, že
sa objektívne nedá preskúmať, akého konkrétneho konania sa mal obžalovaný dopustiť podľa názoru
okresného súdu, a teda posúdiť, či konanie obžalovaného je okresným súdom správne a dôvodne

subsumované pod hypotézy, uvedené v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Zákonný
rámec zdôvodnenia presvedčenia súdu, založeného aj na správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12
Trestného poriadku, obsahuje ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku, na ktoré odvolací súd
poukázal a uviedol, že z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že zákonnou náležitosťou
odôvodnenia rozsudku musí byť aj riadne odôvodnenie zistenia konkrétnych skutkových okolností

prípadu, rozhodných z hľadiska aplikácie príslušných zákonných ustanovení. V súvislosti s uvedeným
odvolací súd poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných
súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje
svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich
povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania

posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri
svojom rozhodovaní. Riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého
súdneho procesu, zabezpečenie ktorého vyžaduje účinná realizácia základného práva každého na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Ďalej odvolací súd poukázal na skutočnosť, že z výrokovej časti

napadnutého rozsudku, týkajúcej sa viny obžalovaného vyplýva, že okresný súd dospel k záveru
o spôsobení "psychického utrpenia" poškodenej konaním obžalovaného, ktoré "psychické utrpenie"
sa uvádza nielen v právnej vete, ale aj skutkovej vete pod bodom 1/ výrokovej časti napadnutého
rozsudku. K tomu odvolací súd uviedol, že na otázku 8. v znaleckom posudku znalec PhDr. Andrej
Benkovič odpovedal nasledovne: "Konanie obvineného nevyvolalo u poškodenej psychické utrpenie".

Podľa obsahu výpovede tohto znalca, uvedeného v odôvodnení napadnutého uznesenia, znalec na
absencii psychického utrpenia zotrval aj pri svojej výpovedi. Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku úplne absentujú
akékoľvek úvahy a vysvetlenia, ktoré viedli okresný súd napriek vyššie uvedeným záverom znalca k
záveru, podľa ktorého mal obžalovaný spôsobiť poškodenej "psychické utrpenie". Niet zrejme pochýb

o tom, že vyššie uvedené znalecké dokazovanie bolo vykonané za účelom odborného posúdenia
vplyvu konania obžalovaného na psychický stav poškodenej. Preto bolo povinnosťou okresného súdu
podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku vysvetliť v odôvodnení napadnutého rozsudku, aké úvahy
ho viedli k záveru o spôsobení psychického utrpenia poškodenej konaním obžalovaného, ak znalecdospel k odbornému záveru, podľa ktorého konanie obžalovaného nevyvolalo u poškodenej psychické
utrpenie. Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1
Trestnéhoporiadkuvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvôbecneuviedol,akosavysporiadalsobranou

obžalovaného vo vzťahu k zavineniu. Ako vyplýva z obsahu výpovedí obžalovaného, tento popieral,
že by jeho konanie vo vzťahu k poškodenej bolo vedené úmyslom spôsobiť jej fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie. Podľa ustálenej súdnej praxe záver o (úmyselnom) zavinení musí mať skutkový
základ zistený súdom na podklade dokazovania práve tak, ako záver o objektívnych znakoch trestného
činu. Priamym dôkazom o zavinení je jedine osobné vyjadrenie obvineného, či už priznáva alebo popiera

zavinenie. Subjektívna stránka je totiž psychickým vzťahom, ktorý samozrejme nemožno pozorovať
priamo. To však neznamená, že zavinenie nemožno zistiť aj na podklade iných dôkazov, nielen z
vyjadrenia obvineného (viď R 7/1954, R19/1971, R 60/1971). Ak teda za situácie, že obžalovaný
v prejednávanom prípade popiera, že by bolo jeho úmyslom svojím konaním spôsobiť poškodenej
následok,uvedenývustanovení§208ods.1Trestnéhozákona,okresnýsúdvodôvodnenínapadnutého
rozsudku zaujal záver o priamom úmysle obžalovaného podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona a v

rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku vôbec nevysvetlil, ako sa vysporiadal s obranou
obžalovaného v tejto otázke, neuviedol, ktoré dôkazy a aké úvahy ho viedli k záveru o nepochybnom
vyvrátení obrany obžalovaného v tejto otázke, podľa názoru odvolacieho súdu je v prejednávanom
prípade nepreskúmateľný záver okresného súdu o preukázaní subjektívnej stránky trestného činu
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vôbec nezaoberal
hodnotením dôkazov, svedčiacich v prospech obžalovaného jednotlivo a v súhrne. Pokiaľ ide o úvahy
okresného súdu o vine obžalovaného zo spáchania skutku pod bodom 1/ výrokovej časti napadnutého
rozsudku, tieto sa nachádzajú v jednom odseku odôvodnenia tohto rozsudku na stranách 12 až 14. Hoci
v tejto časti okresný súd poukazuje na to, že svedkovia J. B., P. B., O. L. a Q. F. vypovedali v prospech

obžalovaného a zhodne uviedli, že obžalovaný poškodenú netýral, naopak to bol on, čo bol týraný
poškodenou, v ďalších úvahách okresného súdu absentuje, ako okresný súd tieto dôkazy, svedčiace
v prospech obžalovaného, vyhodnotil minimálne z hľadiska ich vierohodnosti a toho, či tieto dôkazy
potvrdzujú obranu obžalovaného. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je chybný v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku pre nejasnosť skutkových

zistení, z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol, keďže nové prejednanie veci by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Po vrátení veci bude
úlohou okresného súdu nanovo sa zaoberať obsahom vykonaných dôkazov. Okresný súd bude povinný
postupovať aj podľa ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť

dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto
dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970).

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom
rozsahu,majúcnazreteliustanovenie§327ods.1Trestnéhoporiadku,nahlavnýchpojednávaniachdňa

13.07.2022 a 19.09.2022 doplnil dokazovanie v zmysle § 269 ods. 1 Trestného poriadku oboznámením
podania obhajcu obžalovaného z č.l. 741-742, odpis z RT z č.l. 746, lustrácia GP SR z č.l. 747-749,
lustrácia CDB z č.l. 750-751, lustrácia CESDaP z č.l. 752-755, správa z probácie z č.l. 756, lustrácia
REGOB z č.l. 766, lustrácia SP z č.l. 768-769, potvrdenia z č.l. 770 a po takto vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2022 vyhlásil rozsudok (č.k. 1T/65/2020-784), ktorým obžalovaného

právoplatne uznaného za vinného v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Partizánske (v tom čase)
č.k. 1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 na skutkovom základe uvedenom v bode 1/ citovaného rozsudku
uznal v bode 1/ vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody v zmysle § 183 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a na § 127 ods. 4

Trestného zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 mesiacov za súčasného uloženia
primeraných povinností a obmedzení (zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok;
zákaz kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami; príkaz úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej

na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov; príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie).Na odvolanie prokurátora, ktoré podal čo do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného a na
odvolanieobžalovaného,ktorépodaldoskutku1/rozhodnutiačodovýrokuovine,aleajstýmsúvisiacim
výrokom o treste, Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 3To/15/2023-802 zo dňa 30.10.2024 podľa

§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil vyššie citovaný rozsudok v celom rozsahu a podľa §
322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že odvolania prokurátora a
obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine obžalovaného sú dôvodné. Krajský súd poukázal na to, že v
predmetnejveciužbolorozhodnutérozsudkomokresnéhosúduzodňa17.03.2021ovineobžalovaného

zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až
do dňa 29.06.2020 v F., v byte na prvom poschodí bytového domu na ulici Školská 192/33, týral svoju
manželku N. B., s ktorou žil v spoločnej domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju
slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním,
ponižovaním, neustálym podozrievaním z nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu

bez jeho prítomnosti, hrubým správaním, bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím,
obžalovaný tiež svojej manželke N. B. takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi
nadávkami, povyšovaním a pohŕdavým zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je
špina, zo žiarlivosti v uvedenej dobe vzal poškodenej najmenej trikrát SIM kartu z jej mobilného telefónu
a poškodil ju, taktiež jej poškodil mobilný telefón, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v

HM Tesco v Partizánskom za tým účelom, aby ju sledoval a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s
kamarátmi, bránil jej opustiť byt tak, že jej zobral kľúče od bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil
zámok na dverách bytu a po odchode obžalovaného z bytu poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové
obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020 pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti
obžalovaného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého poschodia si po páde spôsobila zlomeniny

oboch nôh, obžalovaný tiež odstránil kľučku na balkónových dverách v byte, taktiež od poškodenej aj
počas tehotenstva vyžadoval pohlavný styk, a to aj viackrát za deň aj napriek tomu, že poškodená ho
nechcela, avšak pohlavnému styku sa aktívne nebránila, ale zo strachu sa mu podvolila a po pohlavnom
styku jej obžalovaný vulgárne nadával, obžalovaný tiež v uvedenom období poškodenú N. B. opakovane
prebúdzal uprostred spánku sypaním popola z popolníka na jej hlavu a zažínaním svetla, pričom

uvedenými konaniami u svojej manželky poškodenej N. B. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život
aspôsobovaljejpsychickéutrpenie,vdôsledkučohobolnegatívneovplyvnenýjejobvyklýspôsobživota.
Uvedené skutkové zistenia boli totožné s obsahom skutkovej vety obžaloby. Uznesením krajského súdu
zo dňa 30.03.2022, sp. zn. 3To/48/2021, bol uvedený predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušený
v časti uznania viny obžalovaného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a vo všetkých výrokoch o uloženom treste. Dôvodom
zrušenia predchádzajúceho rozsudku bol nesúlad vymedzenia skutku s ustanovením § 163 ods. 3
Trestného poriadku a porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Okrem
konkrétneho vymedzenia ostatných pochybení bolo okresnému súd vytknuté aj nevysporiadanie sa s
obranouobžalovaného,akoajnevysporiadaniesasdôkazmisvedčiacimivprospechobžalovaného.Ako

vyplýva z obsahov skutkovej vety predchádzajúceho rozsudku a predmetného napadnutého rozsudku,
ich obsah je podstatne odlišný. V skutkovej vete napadnutého rozsudku okresný súd aj oproti obžalobe
ponechal v skutkovej vete len tú časť, ktorá opisuje, ako mal obžalovaný v dobe od mesiaca október
2019 do 29.06.2020 brániť bývalej manželke opustiť byt tak, že jej zobral kľúče, po ich vrátení mal
vymeniť zámok a uzamykať ju na rôzne časové obdobia. V skutkovej vete je uvedený len jeden dátum

a to deň 11.05.2020, kedy sa poškodená pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného
a utrpela pritom zlomeniny oboch nôh. Takto vymedzené konanie obžalovaného v skutkovej vete
napadnutého rozsudku okresný súd posúdil ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Napriek tomu, že z popisu skutkových okolností v skutkovej
vete napadnutého rozsudku vyplýva viacnásobné bránenie poškodenej opustiť predmetný byť, z právnej

vety a z označenia trestného činu vo výrokovej časti a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec
nevyplýva, či okresný súd popísané viacnásobné konanie posúdil ako opakovanie trestnej činnosti
podľa § 122 ods. 9 Trestného zákona alebo pokračovanie podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Vzhľadom na to, že skutková veta napadnutého rozsudku uvádza viacnásobné bránenie poškodenej
opustiť byt v dobe od októbra 2019 do 29.06.2020, ktoré bránenie okresný súd považoval za bránenie

inému užívať osobnú slobodu, podľa právneho názoru odvolacieho súdu popis viacerých obmedzení,
z procesného hľadiska skutkov, v skutkovej vete napadnutého rozsudku celkom zjavne nezodpovedá
zákonným náležitostiam popisu skutku vo výroku o vine obžalovaného podľa § 163 ods. 3 Trestného
poriadku. Trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona je trvácim trestnýmčinom podľa § 122 ods. 12 Trestného zákona, teda z procesnoprávneho hľadiska skutok, napĺňajúci
pojmové znaky uvedeného trestného činu, trvá od vyvolania protiprávneho stavu počas jeho udržiavania
až do skončenia protiprávneho stavu. Ak teda podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku malo

viackrát vo vymedzenej dobe od októbra 2019 do 29.06.2020 dochádzať k opakovanému vyvolávaniu
protiprávneho stavu, jeho udržiavaniu a následnému ukončeniu, je na takéto opakované konanie nutné
aplikovať ustanovenia § 122 ods. 9 alebo 10 Trestného zákona. Keďže z procesného hľadiska takéto
opakované konanie je skutkom aj v zmysle § 10 ods. 15 Trestného poriadku, každé takéto opakované
konanie musí byť skutkovo vymedzené v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku.

S poukazom na to, že zo skutkovej vety nevyplýva ani počet skutkov, nieto vymedzenie jednotlivých
skutkovspôsobom,abynemohlibyťzamenenésinýmiskutkami,akotoprikazujeustanovenie§163ods.
3 Trestného poriadku, napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku. V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd na základe zistenia, že sa
okresný súd v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku vôbec nevysporiadal s obranou
obžalovaného, uložil okresnému súdu povinnosť dôsledným postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného

poriadku sa zaoberať aj dôkazmi, svedčiacimi v prospech obžalovaného a pri novom rozhodovaní sa
riadne vyrovnať s obhajobou obžalovaného tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného
poriadku. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd zistil, že svedkovia P. B., J. B., Q.
F. a O. L. svedčili v prospech obžalovaného. Okresný súd považoval výpovede uvedených svedkov
za nevierohodné v záujme pomôcť obžalovanému iba preto, že išlo o blízke osoby obžalovaného,

kamaráta obžalovaného, či kamarátku starej matky obžalovaného. Odvolací súd zdôraznil, že podľa
ustálenejsúdnejpraxesamotnýblízkyvzťahsvedkakobžalovanémunemôžebyťbezďalšiehodôvodom
na vyvodenie záveru súdu o nevieryhodnosti výpovedí takýchto svedkov. Odmietnutie pravdivosti
uvedených svedeckých výpovedí okresným súdom v prejednávanom prípade iba na základe ich pomeru
k obžalovanému tak vykazuje znaky svojvôle pri hodnotení dôkazov v rozpore s ustanovením § 2

ods. 12 Trestného poriadku. Takéto bezdôvodné odmietnutie pravdivosti výpovedí naviac bezdôvodne
verejne (rozsudok sa vyhlasuje verejne a jeho písomné vyhotovenie je verejná listina) vystavuje takýchto
svedkov podozreniu zo spáchania trestného činu krivej výpovede podľa § 346 Trestného zákona. Podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd nesplnil ani pokyn odvolacieho súdu riadne sa vysporiadať s
obranou obžalovaného, keď jeho obranu v celom rozsahu odmietol ako nepravdivú. Ako príklad možno

uviesť, že okresný súd absolútne nekriticky odmietol aj tvrdenia obžalovaného o motivácii jeho konania z
dôvodu drogovej závislosti poškodenej napriek zisteniam znalcov o takýchto problémoch poškodenej a
najmä napriek tvrdeniu samotnej poškodenej, podľa ktorého tvrdenia sa o spoločného syna mala starať
matka obžalovaného. Poškodená ako dôvod tejto starostlivosti uviedla, že nielen u nej, ale aj u ich
maloletého syna boli zistené omamné látky. Odvolací súd považoval za dôvodné aj odvolacie námietky

prokurátora, keď vytýkal okresnému súdu, že nerozhodol o všetkých konaniach, ktoré obžaloba kládla
obžalovanému za vinu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že obžaloba v jej skutkovej vete
okrem hodnotiacich úsudkov, zhodných so znením pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu
podľa§208Trestnéhozákona,kládlaobžalovanémuzavinuajviacerékonkrétnekonania,akonapríklad
podozrievanie z nevery, žiarlenie, zákaz voľného pohybu, hovorenie poškodenej, že je špina, chodenie

za poškodenou do kaderníctva, poškodenie štyroch mobilných telefónov, opakované prebúdzanie
poškodenej zo spánku sypaním popola z popolníka na jej hlavu, zažínaním svetla. Odvolací súd
opakovane zdôraznil, že trestný čin podľa § 208 Trestného zákona je hromadným trestným činom podľa
§ 122 ods. 1 Trestného zákona. Preto pre potrebu posúdenia trestnosti takéhoto činu je nevyhnutné
objasniť, ktoré z obžalobou vymedzených činov, ktoré samostatne nie sú trestnými činmi, sa stali alebo

nestali.Ažnáslednemožnoposúdiť,čiskutoksmožnýmiúpravamivrámcizachovaniatotožnostiskutku,
v obžalobe posúdený ako trestný čin podľa 208 Trestného zákona, sa stal a či je skutok takýmto trestným
činom, prípadne iným deliktom. Tým, že okresný súd v napadnutom rozsudku zmenil skutok oproti
obžalobe tak zásadným spôsobom, ako v prejednávanom prípade, podľa právneho názoru odvolacieho
súdu znamená, že odvolací súd nerozhodol o všetkých skutkových okolnostiach, uvedených v skutkovej

vete obžaloby. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je chybný
v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku pre nejasnosť skutkových zistení, z ktorého dôvodu
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže nové prejednanie
veci by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu nanovo

sa zaoberať obsahom vykonaných dôkazov. Odvolací súd opakovane zdôraznil, že okrem iného bude
povinnosťou okresného súdu postupovať aj podľa ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej ak súd stojí pred
úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôženevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti
druhého dôkazu (R 6/1970).

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom
rozsahu, majúc na zreteli ustanovenie § 327 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní
dňa 21.05.2025 doplnil dokazovanie v zmysle § 269 ods. 1 Trestného poriadku priebežnými správami
z probácie u obžalovaného z č.l. 852 a 894, lustráciou ZVJS z č.l. 883, odpis z RT z č.l. 884, lustrácia
CESDaP z č.l. 885-887, lustrácia GP SR z č.l. 888-892, lustrácia CDB z č.l. 893, lustrácia SP z č.l.

895-896, plnomocenstvo z č.l. 897.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2020 urobil vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný z tohto skutku a zároveň
obžalovaný súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Trestného poriadku, preto súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie vo

vzťahu k tomuto skutku prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že vykoná len dôkazy
súvisiace so skutkom pod bodom 1/ obžaloby, výrokom o treste a náhrade škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2020 vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby urobil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný. Vo svojej výpovedi

uviedol, že svoju ženu netýral. Ľúbil ju, snažil sa jej pomôcť, vybavil jej liečenie, o čom má i potvrdenie,
chodil jej pre lieky. Poškodená sama povedala na súde dňa 11.03.2020, kde bolo pojednávanie o malom,
že má s ním dobrý vzťah. Svoju ženu nosil na rukách, keď si zlomila nohu, nosil ju na záchod, k lekárovi.
Jeho žena i jej rodičia sa mu vyhrážali, čo robila i priateľovi predtým. Je to na neho vykonštruované. Na
otázkuprokurátoraobžalovanýuviedol,žepoškodenúasinatonahovoriljejotec.Naotázkuprokurátora,

či je pravda, že v spoločnom byte bývali od októbra 2019 obžalovaný uviedol, že poškodená prišla pár
dní pred pôrodom, v nemocnici bola asi mesiac a pol a potom išla bývať k svojim rodičom. Vrátila sa pred
májom, pred tým, než si zlomila nohy. On ju nevyhodil z bytu. Poškodená prišla s plačom, že jej rodičia
robia zle. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že sa poškodenej v živote nedotkol. Poškodená ho
raz napadla, poškrabala ho, buchla ho, ale on sa jej v živote nedotkol. Poškodená mu vulgárne nadávala,

ale on svoju ženu neurážal, neponižoval, možno jej raz povedal, že „buď ticho krava“, to je všetko.
Je to vymyslené. Chodili za poškodenou deti aj jej otec. Priznal, že poškodenú zamkol pár razy, ale
poškodená vedela o tom a jeho starká mala kľúče. Poškodená s tým súhlasila a aj ona jeho zopár razy
zamkla, s čím on tiež súhlasil. Poškodenú zamykal, lebo byt sa musel zamykať, lebo dvere sa otvárali.
Keď odchádzal z bytu a poškodenú zamykal, poškodená o tom vedela a mala zlomené nohy a kľúče

mala starká. Chcel, aby jej niekto nedoniesol drogy, nemohli sa len tak nechať otvorené dvere. Priznal,
že zamkol dvere, ale poškodená mohla kedykoľvek byt opustiť. Mohla zavolať starkej a tá jej mohla
prísť otvoriť, alebo mohla zavolať jemu. Sama sa zamknúť z vnútra nemohla, lebo mala zlomené nohy.
Zamykal ju len, keď mala zlomené nohy. Poškodenej nikdy nezakazoval, aby sa stýkala s rodinou, alebo
známymi. Nepodozrieval ju z nevery, poškodená podozrievala jeho. Nekontroloval poškodenú, ale bol

za ňou ju pozrieť do práce, alebo sa dať ostrihať. Je klamstvo, že by od poškodenej požadoval pohlavný
styk, keď bola tehotná. Nenútil poškodenú k sexu nasilu, vždy to bolo z oboch strán. Má vedomosť o tom,
že poškodená užívala drogy, preto jej aj vybavoval to liečenie. On poškodenej nedával nikdy žiadne
drogy. Nie je pravda, že by poškodenú budieval zo spánku a že by jej sypal popol na hlavu. To je výmysel.
Poslednú prácu čo mal, chodieval domov večer o siedmej a býval unavený, ráno vstával do práce, musel

v noci spávať. Na otázku prokurátora, aby obžalovaný ozrejmil, ako došlo k tomu, že si poškodená
zlomila nohy obžalovaný uviedol, že on bol v práci a prišiel domov a poškodená bola dole, kričala. Najprv
mu povedala, že si nevedela otvoriť a potom o dva dni mu povedala, že chcela skočiť. Poškodená mala
vtedy kľúče. On ten byt zvonku zamkol, ale musel sa zamkýnať, lebo dvere sa nezatvárali a dal sa
otvoriť z vnútra i z vonku. Nevie, prečo poškodená išla cez ten balkón. Vtedy nemohol ísť dva týždne

do práce a chodil okolo nej, pichal jej injekcie proti trombóze. Priznal, že menil zámok na byte, bolo to
vtedy, keď poškodená odišla z bytu, aby mu tam nechodili feťáci a aby mu nemizli peniaze a veci z bytu.
Bolo to asi niekedy v marci, či apríli. Zámok sa menil dvakrát, raz keď boli poškodené dvere a raz kvôli
kľúčom, lebo žena odišla a nič nepovedala a zobrala kľúče a neozvala sa týždeň, čo bolo asi v tom
období, keď sa mu vyhrážala a chodili mu správy stále. V máji 2019 zobral poškodenej telefón, ktorý

mala od neho. Bolo to preto, lebo jej v ňom našiel správy a vtedy prvýkrát zistil, že poškodená droguje.
Priznal, že ho aj hodil o zem, ale bol to len tento jeden telefón. Viacej telefónov to nebolo. Na otázky
obhajcu obžalovaný uviedol, že poškodenej vybavoval špeciálne psychiatrické liečenie v Nitre kvôli jej
zhoršenému stavu, lebo neužívala lieky a brala drogy. Byt je na prvom poschodí. Obžalovaný priznal,že boli situácie, kedy poškodená atakovala jeho. Vždy volal starkej a raz volal aj na mestskú políciu
kvôli tomu, že poškodená kričala na neho, lebo si myslela, že má decko s inou. Na to psychiatrické
liečenie poškodenú nedostal. Lekársky nález zo dňa 17.12.2019, ktorý i predložil súdu, bol vyhotovený

pri príležitosti keď sa vracal z F. s injekciami, ktoré neužívala a keď poškodená nešla dobrovoľne na
liečenie, obžalovaný išiel k obvodnej lekárke do D. a tá mu povedala, že s týmto papierom má ísť na
políciu a to aj spravil. Obžalovaný sa domnieva, že tie útoky, čo poškodená popísala, sú výsledkom jej
duševnej poruchy. Na otázky súdu obžalovaný uviedol, že poškodenej nič nebránilo, aby odišla, mohla
aj jemu zavolať. Vedela, že obžalovaný chodí cez prestávku z roboty. Poškodená mala kľúč. Obžalovaný

priznal, že mali pohlavný styk aj keď poškodená už mala nohy zlomené, ale bolo to dobrovoľné a bolo
to dokonca z jej strany. Do roboty išiel poškodenú pozrieť len ako návšteva. Na otázku súdu obžalovaný
priznal, že na balkóne nebola kľučka, lebo sa bál, že žena vyskočí, ale bolo to otvorené na ventilačku.
To bolo deň predtým, ako ho zobrala polícia, lebo poškodená kričala, že vyskočí z balkóna a obžalovaný
volal starkej, nech ide za ňou. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že raz požil v danom období
alkohol, keď poškodil tie autá. V minulosti sa liečil zo závislosti od alkoholu. Navštevoval ambulanciu

B. B., čo mal uložené súdom. Ku skutku v bode 2/ obžaloby uviedol, že uhradil škodu pánovi K. a po
ňom poslal peniaze i ďalšiemu poškodenému. U poškodeného L. nevie, či je škoda uhradená, ale ak
nie, tak ju uhradí.

Poškodená N. B. na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2020 uviedla, že mali manželstvo aj pekné aj zlé,

ale keď sa jej stal ten úraz, dávala to za príčinu obžalovanému, lebo strašne žiarlil, až chorobne. Jej
rodičia to videli inak ako ona, lebo ona bola do neho zaľúbená, milovala ho. To okolie jej dávalo iný
názor ako mala ona. Potom to pochopila. Preto ocino zavolal policajtov. Začalo to s tou žiarlivosťou,
zničil jej telefón, ničil jej oblečenie, všetko jej schovával, čo mala rada. Bola ako chudera a nie ako
žena. Nechápala, prečo jej to robil, lebo ho stále milovala. Chcela strašne rodinu, lebo jej nevyšiel vzťah

predtým čo mala a strašne ju to trápilo a nevedela, prečo sa on ku nej tak chová. Majú spolu dieťa
a vie, že mu obžalovaný ako otec chýba. Na otázky prokurátora poškodená uviedla, že počas toho
vzťahu dochádzalo k vulgárnemu a pohŕdavému správaniu, ale bolo to aj niekedy vzájomné. Začínalo to
všetko s tou žiarlivosťou. Obžalovaný si nedal nič vysvetliť. Poškodená nechodila von, bola len zavretá,
bola ako v karanténe celý ten vzťah. Chodila len do práce. Zakázal jej stretávať sa so všetkými, čo jej

dávali do hlavy, čo jej on robí. Veľa si toho prežila so vzťahmi, tomuto vzťahu dávala strašne nádeje.
Obžalovaný ju sledoval, keď išla do práce, kontroloval ju v práci, keď mu nezdvihla telefón, tak hneď
volal na firemný a pýtal sa koho strihá. Kvôli nemu jej dali i zamestnankyne výpoveď. Potvrdila, že ju
obžalovaný zamkol na byte. Podozrieval ju, že ho podvádza a preto jej zobral kľúč a nikdy ju nenechal
samú, len s ním mohla byť, bál sa, aby ju niekto nenavštívil v tom byte. Obžalovaný vymenil zámok

na byte vtedy, keď sa jej stal ten úraz. Bolo to deň pred tým úrazom. Nepasoval jej ten kľúčik, čo jej
doniesol. Večer kľúč ešte pasoval, ale ráno už nepasoval, lebo obžalovaný vymenil tú fabku. K úrazu
došlo tak, že ráno mala ísť do práce a obžalovaný jej sľúbil, že ju príde odomknúť, ona mala o deviatej
objednávku, mal prísť do pol deviatej, ale nič nechodil. Potrebovala ísť do práce, lebo tam mala dôležité
objednávky, tak ju napadlo, že vyskočí cez balkón. Nedalo sa jej nijako dostať, lebo jej obžalovaný

zobral telefón firemný aj jej, aby nemala kontakt s okolím. Aj kričala na susedov, ale tí už ich brali tak,
že keď na nich sedemkrát za tri mesiace z okolia zavolá niekto policajtov, tak sa na ňu pozerali ako
na blázna. Vyskočila z balkóna a obžalovaný prišiel asi za dve minúty, našiel ju pod balkónom ležať,
išiel s ňou do nemocnice a sľúbil jej, že už jej dá kľúčik a nebude ju takto obmedzovať, keď sa jej
stal takýto úraz, tak si dali druhú šancu a že pôjdu ďalej. Obžalovaný keď išiel na nočnú a keď mal

prestávku o pol druhej v noci, prišiel ju skontrolovať s kým ho podvádza, lebo mu nezdvíhala telefón o pol
druhej ráno. Takéto scény jej robil. Obžalovaný ju budil v noci, sypal na ňu popol, keď mala zlomené
nohy, lebo že ho klame, že ho podvádza, bolo to len o tej žiarlivosti. Zamykal ju aj keď mala zlomené
nohy, že za ňou chodia milenci cez balkón. Zobral i kľučku z balkóna a napchal tam vatu a keď to
potom videl jej otec, tak zavolal policajtov. To sa stalo deň pred zadržaním obžalovaného. Poškodená

nesúhlasila s tým, aby jej otec zavolal policajtov, ona si to chcela s obžalovaným inak vyriešiť, lebo sú
manželia. Obžalovaný jej pravidelne zobral telefón, to bolo nonstop. Kvôli obžalovanému si poškodená
zmenila asi päťkrát facebook, obžalovaný nevedel pochopiť, že má zákazníkov aj mužov. Poškodená si
myslí, že obžalovaný nemal problém s alkoholom, ale dával si niekedy na uvoľnenie. Na otázky obhajcu
poškodenáuviedla,žepotom,akosazobralisobžalovaným,nemalapomersinýmmužom.Súdumožnil

obžalovanému sa konfrontovať s poškodenou, pričom poškodená zotrvala na tom, že nemala kľúčik
a obžalovaný ju zamykal. Poškodená priznala, že po obžalovanom kričala. Obžalovaný poprel, že by bol
žiarlivý. Obžalovaný zotrval na tom, čo uviedol pred súdom, svoju ženu netýral. Na otázky súdu ohľadne
intímneho života poškodená uviedla, že keď mala zlomené nohy, obžalovaný prišiel odniekiaľ a dopočulsa, že niečo mala mať s tým človekom, čo mala s ním pomer v minulosti, obžalovaný jej vopchal prsty
medzi nohy, že toto sú jeho spermie a utieral jej to na tvár. Obžalovaný to poprel. Obžalovaný mal rád
orálnu masáž a poškodená mu musela 4 hodiny robiť orálnu masáž a keď ho neuspokojila, tak jej začal

špinavo nadávať, aby ho dokončila, pričom niekedy to trvalo veľmi dlho a prosila ho, aby si mohla aspoň
zapáliť, alebo sa napiť vody. Poškodená poprela, že by mala s obžalovaným pohlavný styk proti jej
vôli, avšak niekedy sa jej nepáčilo, čo robil, avšak mala ho rada, tak mu to nedávala najavo. V období,
keď už bola tehotná, najmä vo vysokom štádiu tehotenstva, tak obžalovaný nevedel pochopiť, že sa už
dieťa môže pýtať na svet a že ju to môže bolieť a napríklad od nej žiadal orálnu masáž, keď bola na

kontrole v nemocnici, tak museli vyjsť von a tam mu robila orálnu masáž a potom išla na kontrolu. Už
bola psychicky na dne. Poškodená potvrdila, že bola u nich polícia v súvislosti s nevhodným správaním,
keď poškodená robila doma bodrel kvôli peniazom, ktoré jej zmizli z peňaženky. Aj sa bili a kričali po
sebe. Poškodená potvrdila, že ataky boli vzájomné, avšak vždy mala na to príčinu. Poškodená priznala,
že bola hlučnejšia, lebo sa nevedela krotiť. Poškodená uviedla, že má trvalé zdravotné problémy skrze
pätných kostí, ktoré mala zlomené a tiež navštevuje psychiatričku. Psychiatričku navštevuje preto, lebo

sa nevedela ukľudniť, avšak má správnu liečbu, ktorá jej pomáha. Uviedla, že obžalovaný na ňu fyzicky
nezaútočil.Priznala,žejejobžalovanýpoškodilmobilnýtelefón,ktorýjejhodilozem.Poškodenáuviedla,
že vedela o tom, že ju obžalovaný zamykal, dobrovoľne sa už nechala zamykať, lebo sa už necítila ako
človek, spočiatku s tým nesúhlasila, avšak nemala na výber, aby mu dokázala, že ho nepodvádza, nech
jej zoberie telefón, ale aj tak to nepomohlo. Priznala, že aj ona bola žiarlivá na obžalovaného. Vzťah

neukončila, lebo už bola tehotná. V súčasnosti už nežije u svojich rodičov. Poškodená uviedla, že ich
spoločné dieťa vychováva matka obžalovaného, a to z dôvodu, že u nej boli zistené omamné látky, ako
i u maloletého dieťaťa.

Svedkyňa J. B. na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2020 uviedla, že často tam nechodila, ale ako si

poškodená zlomila nohu, obžalovaný jej dal kľúče. Jej sa ten vzťah spočiatku javil v pohode. Na otázky
prokurátora svedkyňa uviedla, že keď si poškodená zlomila nohu, vedela o tom, že ju zamykal, lebo jej
obžalovaný dal kľúče a povedal jej, že keď príde jej otec, alebo jej donesú jedlo, aby išla otvoriť dvere.
Myslí si, že obžalovaný ju zamykal preto, lebo sa nedali dvere zatvoriť, museli sa zvonka kľúčom zatvoriť.
Svedkyňa sa nechcela medzi nich miešať, lebo poškodená jej povedala, že dvakrát bola na liečení, že

má schizofréniu a že má ísť aj tretíkrát. Svedkyňa to preto brala tak, že sú tam už nejaké vidiny a také
veci. Vie, že jej obžalovaný zavolal a aj prišiel ku nej s tým, či môže u nej spať, pričom jej uviedol, že sa
mu poškodená vyhráža, že ho pošle do basy a že na neho pošle mafiánov a že ho prídu s bratom zbiť.
Tak sa bál doma spať. Tiež videla na obžalovanom keď sa prezliekal, že mal modrinu, pričom jej uviedol,
že to ho poškodená bije. Tiež si všimla, že obžalovaný mal aj predtým doškriabanú tvár. Koľkokrát jej

obžalovaný zavolal, aby k ním prišla, lebo, že si s poškodenou nevie rady, lebo strašne kričí. Svedkyňa
sa pýtala poškodenej, prečo kričí a ona jej uviedla, že za to nemôže, že musí, lebo sa jej to inač nedá.
Viac sa jej nepýtala, keďže vedela, že má schizofréniu. Pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi svedkyne
na návrh prokurátora, aby sa vyjadrila k tvrdeniu z prípravného konania, kde na otázku vyšetrovateľa
z akého dôvodu zamykal obžalovaný poškodenú v byte uviedla, že sa obžalovaný bál, že si tam niekoho

vodí do bytu kvôli žiarlivosti, svedkyňa uviedla, že jej také niečo poškodená raz povedala, ale nevie
o tom nič bližšie, nepreberala to s ňou, nechcela robiť žandára medzi nimi. Na otázku súdu odkedy
mala svedkyňa kľúče od ich bytu, svedkyňa uviedla, že to bolo od vtedy, čo si poškodená zlomila nohu,
predtým kľúče nemala a odvtedy mala i vedomosť, že obžalovaný poškodenú v byte zamykal. Predtým
tam nezvykla chodiť.

Svedok N. L. na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2020 uviedol, že tam dlho nebývali. Bývali na prvom
poschodí, delil ich len priečky. Tam počuť všetko. Keď boli doma, tam nebola kľudná hodina. To boli
vulgárne nadávky a vreskot. Pokiaľ neboli doma, tak bol kľud. Poškodenú videl asi dva razy. Na otázky
prokurátora svedok uviedol, že susedia volali políciu štátnu i mestskú a i svedok sám volal policajtov,

ale nevie presne, kedy to bolo. Keď si poškodená zlomila nohy, tak vtedy svedok doma nebol, hovoril
mu to sused. Tie nadávky boli aj predtým, tam bolo jedno, či je jedna hodina po obede alebo v noci,
tam boli stále vulgárne nadávky. Peniaze, cigarety, telefón, zamkol si ma a také. Mal vedomosť aj o tom,
že obžalovaný zamykal poškodenú v byte, pričom počul, že poškodená kričala, že „čo robíš, to bolí“,
a tiež „daj mi, telefón, vráť mi telefón“, ako aj „daj mi kľúče, odomkni“, teda podľa jeho názoru bola určite

zamknutá, ale nevie, kde presne bola. Svedok tiež počul, že poškodená kričala o pomoc. Bola medzi
nimi hádka, svedok počúval muziku a musel ju dať hlasnejšie, lebo nepočul, čo hrajú, zase tam boli
špinavé nadávky a potom taká rana, ako keď chodil na box, humplo to ako vrece zemiakov, svedok zostal
ticho, aby počul, čo sa bude diať. Potom buchli dvere, poškodená len zastonala. Vysvetľoval si to tak, žepoškodená dostala nakladačku. Na otázku prokurátora, čo bolo dôvodom ich hádok svedok uviedol, že
to bolo pre peniaze, že jej mal zobrať telefón, cigarety, kľúče. Na otázky obžalovaného svedok uviedol,
že obžalovaného počul, že kričal, pričom tiež uviedol, že to cez ten múr nevidel, že ju obžalovaný bil,

ale vie si to domyslieť, keďže chodil na box, takže vie aká je rana, keď človek padne dolu. Svedok tiež
uviedol, že poškodená kričala stále, to bolo ako keď srnu poľovník špatne trafí. Na otázku prokurátora, či
tie slová, ktoré používali obžalovaný a poškodená sa dali nazvať vulgarizmami svedok uviedol, že to bolo
horšie ako vulgarizmy. Ona začala nadávať a potom zase on, pričom poškodená stále kričala, pričom to
bol rev. Na otázku súdu z akého dôvodu svedok volal policajtov svedok uviedol, že to bolo kvôli tomu, že

poškodená kričala o pomoc, pričom dosť kričala a nedalo sa to už počúvať. Svedok mal vedomosť od
suseda, že poškodená mala úraz, že vypadla z balkóna, vtedy nebol doma. Svedok uviedol, že tam bol
problém sa k ním dostať a zazvoniť, lebo mali povypínaný zvonček. Ich zvonček bol prelepený páskou,
ale nevie, kto ho prelepil. Ostatné zvončeky normálne fungujú.

Svedkyňa O. L. na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2021 uviedla, že tam bývali asi pol roka, bolo to vlani.

Robili krik, búchali, nedalo sa spať v noci, boli tam buchoty v noci, bolo to tak okolo druhej. Raz tam išla
aj zabúchať, že čo sa tam robí, ale nikto neotváral, tak to nechala tak. Raz počula, že obžalovaný kričal
„nebi ma, nebi ma, lebo ma to bolí“. Počula aj cápať, obžalovaný mal vtedy operovanú ruku a iste ho
vtedy musel aj udrieť po tej ruke, len to vtedy počula. Buchotala, do dverí kopala, nevie, či nemala kľúče,
alebo ich stratila, tehotná bola, aj sa svedkyňa čudovala, že prečo to robí. Svedkyňa jej aj povedala,

že by sa mali slušne správať a aj o tom, že treba schody umývať. Volali aj policajtov a tí aj prišli, ale
sa tam nemohli dostať, lebo bolo zamknuté, nechceli otvoriť. Skôr ona týrala obžalovaného, ako on ju.
Svedkyňa počula len jeho, ako kričal, že aby ho nebila, že ho to bolí. Alebo mu nadávala, že kde bol
za akou kurvou. Nepočula, že by obžalovaný slovne útočil na poškodenú, alebo by ju bil. Na otázky
prokurátora svedkyňa uviedla, že sa s poškodenou o ich vzťahu nerozprávala. Ona ju tam videla len

raz, nestarala sa do nich. Počula len tie buchoty v noci. Policajtov volala preto, lebo ich vtedy počula,
ako sa vadili a robili veľký buchot a volali ich aj preto, lebo nemohli spať. Svedkyňa uviedla, že to nie
je počuť o čom sa rozprávajú, len vtedy zišla dole bližšie na poschodie a vtedy to počula. U nich doma
bolo len počuť buchotanie ako keby sťahovanie a hrkotanie so stoličkami. Na otázku súdu svedkyňa
uviedla, že obžalovaný s poškodenou bývali krížom pod nimi, svedkyňa býva na samom vrchu. Pozná

sa s babkami obžalovaného, lebo spolu robili vo fabrike. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že vie
o tom, že mali pokazený zámok a potom tam dali aj druhé dvere. Tak počula, že poškodená vykopla
dvere, ale to nevidela.

Svedkyňa P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2021 uviedla, že od samého začiatku nesúhlasila

s nevestou N., lebo sa dozvedela o nej skutočnosti aké boli, ale ako jej syn tvrdil bola tehotná, tak
zotrval s ňou. Klamala svedkyňu, že mala dva vzťahy, ktoré jej nevyšli a že jej dve deti jej nezobrali,
ale rodičia sa jej o ne pomáhajú starať, pričom je pravda, že jej ich zobrali a aj tretie dieťa jej zobrali
a má ho svedkyňa už od pôrodnice, lebo ho porodila s troma drogami. Raz dohovárala poškodenej,
že veľa fajčí a poškodená sa vtedy na ňu osopila, že doktor jej povedal, že to nevadí. Videla, že keď

poškodenejniektoniečodohováral,takunejstúpalaagresivita.Známisvedkyničotambývali,jejhovorili,
ako tam poškodená stále vrieska. Aj sa poškodenej pýtala, prečo tam stále vrieska, že sa až hanbí,
čo jej susedia na nich vyprávajú, na čo jej poškodená povedala, že ona nekričí, že ona len tak hlasno
rozpráva. Keď sa svedkyňa dozvedela keď k nej prišla sociálka, že poškodená porodila dieťa s troma
drogami, plakali aj s dcérou a nakoniec aj vysvitlo, že ak si dieťa nezoberie niekto z rodiny, tak pôjde

do domova, tak svedkyňa dala výpoveď v robote a prišla pre dieťa do pôrodnice. Ku skutku uviedla,
že obžalovaný chodil každý deň k svedkyni za malým a furt bol doškrabaný, mal modriny a keď sa ho
svedkyňa pýtala, tak uviedol, že spadol z bicykla a keď mu svedkyňa uviedla, aby jej prestal klamať, tak
sa jej obžalovaný priznal. Mal hlboké škrabance s nechtami na tvári. Kadekomu sa poškodená chválila,
ako obžalovaného kope do vajec. Prišiel za svedkyňou otec poškodenej a uviedol jej, že prišiel pozrieť

vnuka, svedkyňa ho do vnútra nepustila, načo jej tento uviedol, že toto sa budú inač súdiť a o tri dni nato
udal obžalovaného a zobrali ho. Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že nebola svedkyňou útokov
obžalovaného voči poškodenej, či opačne. Obžalovaný poškodenej ináč ako N. nepovedal. Nemala
vedomosť o tom, že by obžalovaný poškodenú zamykal. Vie, že boli dvere poškodené, lebo ich vykopla
poškodená, čo jej povedal obžalovaný. Vie o tom, že mala poškodená zlomené nohy, pričom k tomu

došlo tak, že bola zamknutá a boli dohodnutí tak, že obžalovaný príde z roboty. Zamknutá bola preto,
lebo tie dvere sa nedali zamknúť, zatvoriť bez toho, aby sa z vonka nezamkli, tá kľučka bola zlomená
zvnútra a keď sa zavreli, tak sa to otváralo, jazýček nezapadal. Obžalovaný jej nikdy neoznámil, že by
poškodená bola v tom byte zamknutá. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že ich od narodenia maloletéhonechodila navštevovať. Žili tam nejako od septembra, či októbra, nevie to presne uviesť. Tiež uviedla,
že to vyskočenie z balkóna nebolo prvé, aj od rodičov vyskočila z balkóna.

Svedok Q. F. na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2021 uviedol, že poškodenú pozná, nemá k nej
žiadny vzťah. Poškodenú pozná za ten čas, čo chodil pomáhať obžalovanému prerábať byt. Poškodená
robila nehorázny krik, celá bytovka bola hore nohami, keď poškodená začala revať. Bol svedkom,
ako poškodená nadávala obžalovanému a vyčítala mu, že sa chodí kurviť. Skôr poškodená napádala
obžalovaného slovne a videl tiež, že raz obžalovaného udrela. Na otázky prokurátora svedok uviedol,

že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný poškodenú v byte zamykal. Vie o tom, že na byte boli
poškodené dvere.

Bol vypočutý F. O. P., znalec z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých ohľadne ním vypracovaného znaleckého posudku č. 62/2020 zo dňa 09.09.2020, ktorý na
hlavnom pojednávaní uviedol, že mu bola poskytnutá aj zdravotná dokumentácia poškodenej a tiež

poškodenú vyšetril dňa 20.07.2020. Na záveroch svojho posudku zotrval. Po stránke kognitívnej,
vrátane intelektových a mnestických schopností, pamäťových schopností sú tieto intaktné (nenarušené),
nachádzajú sa na úrovni širšieho pásma priemeru. Poškodená je schopná z psychologického hľadiska
vnímať, chápať a interpretovať realitu. Pokiaľ ide o jej osobnosť, táto je do určitej miery zmenená
po tom, ako dochádzalo k užívaniu návykových látok v minulosti, čo viedlo k určitým zmenám

v osobnosti, čo však neznamená poruchu osobnosti. Prejavuje sa to v podobe oslabených zvládacích
mechanizmov osobnosti, častejšie môže upadať do disforických subdepresívnych nálad. Poškodená
vykazuje depresívnu poruchu, je v starostlivosti psychiatra. Bola viackrát liečená vo Veľkom Záluží. Prvý
kontakt s psychiatriou bol v roku 2016. K samotnej trestnej veci je potrebné brať do úvahy i okolnosť, že
k určitým zmenám z psychologického hľadiska, alebo odolnosti schopnosti zvládať záťažové situácie,

bola jej predispozícia už určitým spôsobom oslabená i v minulosti. Jej aktuálny vzťah, v ktorom
fungovala, bol zo psychologického hľadiska disharmonický, bol poznačený i užívaním návykových látok,
čo prehlbovalo určitú patológiu v rámci spolužitia. Nedá sa vylúčiť, že dochádzalo k obojstranným
konfliktom vo vzájomnom spolužití, ktoré viedli k jednotlivým incidentom popísaným v skutku. Takýto
vzťah mal dopad na prežívanie poškodenej v tom zmysle, že to bolo pre ňu vyčerpávajúce, boli to

náročné životné situácie, viedli k tomu, že sa nepodarilo vytvoriť mieru harmónie v jej osobnom živote,
pretože tento vzťah produkoval časté napätia, konflikty, čo malo dopad na jej psychický stav. Avšak
osobnostná výbava poškodenej bola určitým spôsobom zmenená už aj v období pred tým, ako vstúpila
do tohto vzťahu, čiže nie je možné vnímať tie následky, ktoré vznikali aj vo vzťahu len primárne
v súvislosti s konaním obžalovaného, ale určitým spôsobom prehlbovali jej dopady psychické v jej

prežívaní, pretože jej osobnosť už premorbídne bola oslabená. V zmysle posudzovania psychického
utrpenia, resp. príkoria a týrania nie je naplnená jedna zo skutočností, že by malo dochádzať k tomuto
konaniu jednosmerne zo strany páchateľa voči poškodenej, keďže tie konfliktné situácie mohli byť
vyvolávané aj druhou stranou, čiže tá určitá miera dynamiky v tom vzťahu nebola len jednostranná,
ale niektoré konfliktné situácie mohli vznikať aj vzájomným vyvolávaním týchto situácií. Preto zo

psychologického hľadiska to znalec neuzavrel, že by sa jednalo o psychické utrpenie, aj keď samotný
vzťah bol konfliktný, dochádzalo tam k situáciám, ktoré boli poznačené slovným ale i fyzickým násilím,
ale nedá sa vylúčiť, že k týmto incidentom mohlo dochádzať aj obojstranne. Na otázky obhajcu znalec
uviedol, že poškodená netrpela syndrómom týranej osoby. Všeobecná psychologická vierohodnosť
poškodenej je zachovaná, tá špecifická v rámci danej veci môže byť oslabená v rámci určitého

katatýmneho myslenia, teda tie emócie môžu mať vplyv na ratio a v rôznych emočne vypätých situáciách
tá presnosť a interpretácia prežitého mohla mať dopad na špecifickú vierohodnosť. Nedá sa však
povedať, že by poškodená situácie, ktoré boli zmieňované fabulovala, alebo ich celé nejakým spôsobom
vyprodukovala ako nejaký výmysel to určite nie, tieto situácie sa s vysokou mierou pravdepodobnosti
udiali, len sú tam možno nejaké odchýlky v zmysle nejakej vlastnej aktivity v rámci týchto situácii,

ktoré mohla menej presne zaznamenať alebo vyhodnotiť, čiže tam mohlo dôjsť k odchýlkam, aj keď
nie zásadným, čiže nedá sa povedať, že by si poškodená vedome celé tieto situácie, ktoré prežívala
s obžalovaným vo vzťahu, vymyslela. Po stránke intelektovej je poškodená intaktná, skôr to užívanie
návykových látok viedlo k tomu, že celistvosť jej osobnosti bola určitým spôsobom tým užívaním
pozmenená, vyvinuli sa u nej určité sekundárne ťažkosti v psychickom prežívaní, ktoré ku koncu

sa liečila ako depresívna porucha. Teda odolnosť osobnosti v záťaži je znížená, emócie majú väčší
vplyv na myslenie a to má niekedy dopad na to, ako ten človek je schopný tu situáciu spätne opísať,
vyhodnotiť. Na otázky prokurátora znalec uviedol, že u poškodenej je tam predispozícia v zmysle jej
osobnostných charakteristík, je tam znížená frustračná tolerancia, ktorá vychádza z jej osobnostnejštruktúry. V situáciách mohla jednať prchko, výbušne. Čerpalo sa to z jej osobnostnej charakteristiky
ako predpoklad. V zmysle jej osobnostnej štruktúry to znalec nespájal s pozíciou, že by išlo len o jej
obranu, je tam predpoklad, že aj ona bude reagovať výbušnejším spôsobom. Konanie obžalovaného

prehĺbilo jej diskomfort, len tie ťažkosti, ktoré poškodená má, nie sú primárne vyvolané jeho konaním,
ale vplyv na ten psychický stav určite mali. Už samotný disharmonický vzťah bez násilia by mal v jej
prípade dopad na jej psychický stav. Ale ak hovoríme o prejavoch, ktoré by primárne súviseli s týraním,
že by sa u nej rozvinuli nejaké symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré by ako psychológ
zisťoval, tak takéto nezistil. U poškodenej sa hlavne prejavila tá nepohoda a diskomfort v tom vzťahu,

že sa u nej prejavili problémy v afektemotivite, išlo o subdepresívne ladenie, až to viedlo do depresívnej
poruchy, na ktorú sa dlhodobo lieči a ktoré mohli prispieť k tomu, že ten psychický stav sa nezlepšoval,
ale skôr sa mohol zhoršovať. Na otázku súdu znalec uviedol, že to nemalo taký dopad, že by sa u nej
rozvinuli nejaké iné poruchy, ktoré by súviseli s tými zážitkami zo vzťahu s obžalovaným, teda, že by
sa u nej rozvinula posttraumatická stresová porucha, alebo iné. U nej sa prehĺbili ťažkosti, na ktoré
sa dlhodobo lieči, ako sú tie depresívne úzkostné ťažkosti. K prehĺbeniu došlo tým, že jednak vzťah

upadal, ale i tým, že dochádzalo k rôznym incidentom, ktoré pre ňu boli nepríjemné a prehlbovali jej nie
dobrý psychický stav, ale nerozvinuli sa u nej iné psychické ťažkosti, ktoré by boli jedinečné a ktoré by
súviseli len s konaním obžalovaného, keďže je osobnosťou oslabenejšou po psychickej stránke. Ak by
bola poškodená vystavovaná závažnému a intenzívnemu stresu, tak by u nej, keďže ide o osobnosť
menej odolnú, dalo by sa predpokladať, že by sa mohli rozvinúť aj iné, ďalšie psychické zmeny, ale

nerozvinuli sa. Dalo sa očakávať, že by to mohlo mať aj väčšie dopady v jej psychickom prežívaní, čo
sa však nestalo.

Bol vypočutý B. J. D., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ohľadne ním
vypracovaných znaleckých posudkov na obžalovaného dňa 12.08.2020 a na poškodenú N. B. dňa

17.09.2020, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená N. B. bola vyšetrená dňa 11.09.2020
v podmienkach ambulancie. Bola mu položená jediná otázka vyšetrovateľom, na ktorú odpovedal, že
zo psychiatrického hľadiska svedkyňa N. B. aktuálne je schopná správne vnímať a vypovedať, jej
aktuálna schopnosť vnímať a vypovedať nie je podstatne znížená v súvislosti s vyšetrovaním trestnej
veci obžalovaného. Svedkyňa však môže aj účelovo korigovať svoje výpovede, napr. pod vplyvom

zložitého vzťahu s manželom. Svedkyňa v minulosti prekonala prechodnú toxickú psychotickú epizódu,
aktuálne pokračuje v ambulantnej psychiatrickej liečbe vrátane aplikácii depotnej liečby neuroleptikami
a jej psychický stav sa aktuálne javí ako vcelku kompenzovaný. Na otázku obhajcu obžalovaného znalec
uviedol, že sa nevie vyjadriť ako až účelovo by mohla korigovať svoje výpovede, k tomu sa možno
ťažko vyjadriť. Znalec sa vyjadril aj k znaleckému posudku zo dňa 12.08.2020 vypracovanému na

obžalovaného,pričomuviedol,žeobžalovanýbolvyšetrenývpodmienkachÚVVIlavaanazákladetohto
vyšetrenia a po preštudovaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že obžalovaný v čase spáchania
predmetného skutku netrpel duševnou poruchou v pravom zmysle slova, t.j. žiadnou psychózou, ktorá
by mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný bol v čase
spáchaniapredmetnéhoskutkuvstaveprostejalkoholovejopojenosti,doktorejsauviedolsámzvlastnej

vôle a vlastným zapríčinením. V čase spáchania predmetného skutku obžalovaný vedel rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a vedel ovládať svoje konanie, resp. si svoje konanie uvedomoval. Zo
psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak
zvlastnejvôleavlastnýmzapríčinenímsaobžalovanýmôžedopúšťaťtrestnejčinnosti.Znalecnenavrhol
nariadiť obžalovanému žiaden druh ochranného liečenia. Obžalovaný v súčasnej dobe je schopný

chápať zmysle trestného konania. U obžalovaného aktuálne nebola zistená závislosť ani od alkoholu
ani iných psychotropných látok, obžalovaný popiera užívanie psychotropných látok. U obžalovaného
aktuálne nebola zistená psychická porucha, ktorá by mohla mať forenzne významný vplyv na spáchanie
inkriminovaného skutku. Na záveroch svojich posudkov znalec zotrval.

Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2020 R. J. L., F., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie
Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel zo
dňa 27.02.2020 (č.l. 366-444) okrem iného vyplýva, že výška škody na vozidle Peugeot 206, EČV: F.
predstavuje sumu 368 €.

Zo záznamu o prejednaní priestupku zo dňa 27.04.2020 (č.l. 152) vyplýva, že dňa 27.04.2020 v čase
o 01:40 hod. bolo OOPZ Partizánske zistené spáchanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47
ods.1písm.b/zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,ktoréhopáchateľom
je obžalovaný, keď tento dňa 27.04.2020 v čase o 01:40 hod. na adrese F., M. XXX/XX v byte na 2.poschodí rušil nočný kľud tým spôsobom, že sa správal hlučne a vadil sa s manželkou (poškodenou).
Obžalovanému bola za tento priestupok uložená bloková pokuta vo výške 30 €, nezaplatená na mieste.

Z ftc záznamu o vykonaní hliadky zo dňa 27.05.2020 (č.l. 153-154) vyplýva, že o 09:56 hod. telefonicky
nahlásil pán N. L. (domovník), že na ul. M. XXX/XX je z bytu rodiny B. počuť krik a že tam kričí žena
o pomoc a priateľ ju má furt biť. Hliadkou bolo na mieste zistené, že v uvedenom byte bývajú obžalovaný
spoškodenou,pričomboloodpoškodenejzistené,žemázlomenéobenohyanemôžechodiť,jejmanžel
jej nechce pomáhať, robí jej naprieky a preto kričala. Tiež uviedla, že manžel ju nebije, ani inak jej

neubližuje.

Zo správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného (č.l.
508, 525, 549, 648) vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie bolo počas výkonu väzby na požadovanej
úrovni, prejavoval snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plnil.
Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna

odmena. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiaval formou videonávštev a telefonovania
so svojou matkou a prostredníctvom nej bol v priamom kontakte so svojim maloletým synom, voči
ktorému má silnú citovú väzbu. Záverom bolo skonštatované, že sa jednalo o obžalovaného, ktorý si
plnil základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby obžalovaného
bol bezproblémový.

Na č.l. 76-77 spisu je založený list poškodenej, v ktorom táto vulgárne nadáva obžalovanému
a podozrieva ho z toho, že jej bol neverný. Takýto obsah vyplýva i z priloženej ftc komunikácie na
sociálnych sieťach medzi poškodenou a obžalovaným (č.l. 80).

Z priebežnej správy z probačnej činnosti zo dňa 16.09.2022 (č.l. 756) vyplýva, že obžalovaný je
rozvedený a býva v podnájme v F.. Pracuje ako robotník v spoločnosti Milsy, a.s. Bánovce nad Bebravou,
kde vykonáva prácu skladníka odbytu. Pracovnú zmluvu na dobu určitú mu spoločnosť predĺžila na
obdobie do konca roku 2022. Obžalovaný chodí do práce prevažne na ranné zmeny, pričom občas
nastúpi aj na zmeny poobedné. Maloletého syna A., ktorý je dočasne zverený jeho matke si obžalovaný

bráva na víkendy domov. Obžalovaný sa probačnému dohľadu zatiaľ riadne a pravidelne podrobuje.
Na probáciu sa dostavuje v stanovených lehotách, podobne dodržiava aj ďalšie mu súdom uložené
povinnosti(zákazstykuakontaktuspoškodenouvrátaneelektronickejkomunikácie).Dodržiavaajzákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, pričom v tomto smere pravidelne navštevuje
aj B. B..

Z priebežných správ z probačnej činnosti zo dňa 29.04.2025 (č.l. 852) a zo dňa 20.05.2025 (č.l. 894)
vyplýva, že obžalovaný je stále rozvedený, s trvalým pobytom v meste Partizánske. Aktuálne sa však
zdržiava u priateľky. Od 20.08.2024 je zamestnaný v spoločnosti Lowa Production s.r.o. v Bošanoch,
kde vykonáva prácu logistu. O syna A., ktorý je zverený matke obžalovaného, obžalovaný stále javí

aktívny záujem s tým, že ho pravidelne navštevuje, trávi s ním svoj voľný čas, bráva si ho na prechádzky.
Probačnému dohľadu sa obžalovaný aj naďalej riadne podrobuje, reaguje na predvolania, či pokyny zo
strany súdu. Na konania sa dostavuje v stanovených lehotách a dodržiava aj ďalšie mu súdom uložené
povinnosti a obmedzenia. U B. B. už skončil preventívnu liečbu.

Z písomného vyjadrenia poškodeného P. F. L. (č.l. 770) vyplýva, že tento prehlasuje, že mu obžalovaný
uhradil spôsobenú škodu v plnej výške, pričom tiež prijal aj jeho ospravedlnenie za spôsobenú škodu
na jeho OMV.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je rozvedený, má

jedno maloleté dieťa, od 30.06.2020 bol v predmetnej veci vo výkone väzby v ÚVV Ilava, pričom
podľa hlásenia zmien ÚVV Ilava zo dňa 09.03.2021 (č.l. 680) bol dňa 09.03.2021 prepustený z väzby
na slobodu. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že obžalovaný má hlásený trvalý pobyt mesto
Partizánske od 23.11.2020. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný bol od 01.11.2021
do 30.04.2024 zamestnaný v spoločnosti MILSY a.s. Bánovce nad Bebravou a od 20.08.2024 je

zamestnaný v spoločnosti Lowa production s.r.o. v Bošanoch. Z lustrácie v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol doteraz
trikrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupok proti verejnému poriadku (rušenie nočného
kľudu)advakrátzaporušeniezákazuvychádzania(27.12.2021a02.01.2022).Zodpisuzregistratrestovobžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť (prevažne
výtržníctvo, ale i ublíženie na zdraví a nebezpečné vyhrážanie) i nepodmienečnými trestami odňatia
slobody, pričom v štyroch prípadoch, a to v trestných veciach Okresného súdu Partizánske sp. zn.

1T/34/2009, sp. zn. 2T/48/2009, sp. zn. 2T/115/2010 a sp. zn. 2T/23/2015, má odsúdenia zahladené.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Partizánske (v tom čase) č.k.
1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021, ktorý súd právne kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného v tom čase, tento sa stal právoplatným, nakoľko daný

výrok citovaného rozhodnutia o vine nebol napadnutý riadnym opravným prostriedkom žiadnou zo strán
a ani nebol dotknutý uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022,
pričom vinu obžalovaného za tento skutok obžalobou pod bodom 2/ mu kladený za vinu ustálil súd na
základe obžalovaným urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné.

Súd v súvislosti so skutkom pod bodom 1/ obžaloby, na základe vykonaného dokazovania postupom

v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti a pri zohľadnení ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku a vysloveného
právnehonázoruodvolaciehosúdukonštatuje,ževinaobžalovanéhozatentoskutoknebolapreukázaná
bez dôvodných pochybností. Z vykonaného dokazovania vyplynuli dve verzie ohľadne priebehu tohto
skutku, a to svedčiace v prospech obžalovaného, ako aj svedčiace v jeho neprospech. V prospech

obžalovaného svedčí jednak výpoveď samotného obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi poprel, že by
bol poškodenú – svoju (v súčasnosti už bývalú) manželku týral. Podľa neho sa o ňu staral, ľúbil ju, nosil ju
na rukách, na záchod, k lekárovi, pomáhal jej vybaviť liečenie. Obžalovaný pripustil skutočnosť, že v ich
vzťahu s poškodenou dochádzalo k hádkam i fyzickým napadnutiam, bolo to také talianske manželstvo.
Obžalovaný tiež pripustil, že poškodenú v byte párkrát zamkol, avšak odôvodnil to tým, že sa dvere

otvárali, nedali sa zamknúť a poškodená o tom vedela, mala zlomené nohy a kľúče mala starká. Tiež
chcel, aby jej niekto nedoniesol drogy. Obžalovaný taktiež poprel, že by poškodenú nútil k pohlavnému
styku, bolo to z jej strany dobrovoľné, poprel tiež, že by poškodenej sypal popol na hlavu, či v noci zažínal
svetlo.Obžalovanýjezoskutkuobžaloboumubodbodom1/kladenéhozavinuusvedčovanývýpoveďou
poškodenej, ktorá s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti a bola priamym svedkom ich vzájomného

spolužitia a ktorá popísala konanie obžalovaného tak, ako ho ustálil prokurátor v obžalobnom návrhu.
Vierohodnosť výpovede poškodenej potvrdil i znalec PhDr. Andrej Benkovič, ktorý u poškodenej
nezistil, že by ňou popísané udalosti fabulovala, alebo ich nejakým spôsobom vyprodukovala ako
nejaký výmysel, tieto sa s vysokou mierou pravdepodobnosti stali a ktorý konštatoval, že všeobecná
psychologická vierohodnosť poškodenej je zachovaná. K vierohodnosti výpovede poškodenej sa vyjadril

i znalec MUDr. Viktor Segeda, ktorý vyšetril duševný stav poškodenej a konštatoval, že poškodená
je schopná správne vnímať a vypovedať. S výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedka
N. L., ktorý bol susedom obžalovaného a poškodenej, ich byty delila spoločná priečka a ktorý vo
svojej výpovedi popísal, že počul, ako v byte obžalovaného a poškodenej dochádzalo k hádkam,
vulgárnym nadávkam a popísal tiež, že počul aj zvuky fyzických úderov a poškodenú, ktorá volala

o pomoc a tiež ako žiadala obžalovaného, aby jej vrátil kľúče, odomkol jej. Svedok sa na základe
skutočností, ktoré počul z bytu obžalovaného a poškodenej domnieva, že obžalovaný poškodenú aj
bil a zamykal ju. Súd tiež poukazuje na záznam o vykonaní hliadky zo dňa 27.05.2020, z ktorého
vyplýva, že vyššie uvedený svedok o 09:56 hod. telefonicky nahlásil na mestskej polícii, že z bytu
obžalovaného a poškodenej počuť krik a že tam kričí žena o pomoc, pričom ju má priateľ (obžalovaný)

furt biť. V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia P. B. (matka obžalovaného), J. B. (stará matka
obžalovaného), Q. F. (kamarát obžalovaného) a O. L. (kamarátka starej matky obžalovaného), kde títo
zhodne uviedli, že obžalovaný poškodenú netýral, naopak mal byť týraný on poškodenou, pričom svedok
Q. F. tiež uviedol, že bol svedkom toho, ako poškodená napádala obžalovaného slovne a videl tiež, ako
poškodená obžalovaného raz udrela. Taktiež svedkyňa P. B. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný

chodil každý deň k svedkyni za malým synom a furt bol doškrabaný, mal modriny a tiež mal hlboké
škrabance s nechtami na tvári. I svedkyňa J. B. potvrdila, že videla na obžalovanom keď sa prezliekal,
že mal modrinu, pričom jej obžalovaný uviedol, že to ho poškodená bije. V prospech obžalovaného
svedčí aj obsah listu písaného poškodenou (na č.l. 76-77 spisu), v ktorom táto vulgárne nadáva
obžalovanému a podozrieva ho z toho, že jej bol neverný. V prospech obžalovaného čiastočne svedčí

aj výpoveď znalca PhDr. Andreja Benkoviča, ako i závery jeho znaleckého posudku č. 62/2020 z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, keď znalec konštatoval, že
konanie obžalovaného u poškodenej nevyvolalo psychické utrpenie, keďže podľa jeho názoru v zmysle
posudzovania psychického utrpenia, resp. príkoria a týrania nebola naplnená jedna zo základnýchskutočností,žebymaloísťokonaniejednosmernézostranypáchateľavočipoškodenej,pričomvdanom
prípade boli tie konflikty vyvolávané i druhou stranou, čo v konečnom dôsledku pripustila aj poškodená
vo svojej výpovedi, že išlo i o vzájomné útoky. Tiež podľa záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora

Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria poškodená môže aj účelovo
korigovať svoje výpovede, napr. pod vplyvom zložitého vzťahu s obžalovaným. Obžalovaný v podstate
poškodenou popísané konania všetky nepoprel, pričom potvrdil, že chodil za poškodenou do práce,
avšak len ju pozrieť, tiež potvrdil, že poškodenej rozbil telefón, avšak len jeden a z dôvodu, že tam
našiel správy o drogách, kde podľa jeho vyjadrenia išlo o telefón, ktorý jej daroval, tiež potvrdil, že

mal s poškodenou pohlavný styk, a to aj orálny a i v čase, keď poškodená mala zlomené nohy, avšak
tieto chcela i poškodená. Poprel však, že by jej pritom nadával. Tiež priznal, že poškodenú zamykal
v byte, ale s odôvodnením, že boli poškodené dvere, ktoré sa nedali inak zavrieť a s tým, že poškodená
mala kľúče, resp. keď už mala zlomené obe nohy, tak kľúče boli u jeho starkej, kde poškodená jej
mohla zavolať (poprel, že by jej bral telefón). Okolnosť o poškodených dverách, ktoré sa nedali zamknúť
potvrdili i svedkovia J. B., O. L., P. B. a Q. F.. Zároveň podľa vyjadrenia obžalovaného poškodenú

zamykal doma tiež preto, aby jej niekto nedoniesol drogy, ktorá okolnosť bola v konaní preukázaná aj
výpoveďou samotnej poškodenej, ako na to poukázal i odvolací súd vo svojom poslednom rozhodnutí
zo dňa 30.10.2024, kde poškodená ako dôvod starostlivosti matky obžalovaného o syna poškodenej
a obžalovaného uviedla, že boli u nej ako i u maloletého syna pri jeho narodení zistené omamné
apsychotropnélátky,ktorúokolnosťpotvrdilaisvedkyňaP.B.vosvojejvýpovedi.Zároveňsúdpoukazuje

i na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v rozhodnutí zo dňa 30.03.2022, že čiastočne skutok
vbode1/obžalobyobsahujeformuláciehodnotiacichzáverov,uvedenýchvskutkovejpodstatetrestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona /mal u poškodenej
„vyvolával pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním", mal sa k nej "hrubo
správať", mal jej "spôsobovať psychické utrpenie (okrem iného) povyšovaním" (opak "ponižovania")/,

čo je neprípustné. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že poškodená dňa 11.05.2020 pri pokuse
opustiť zamknutý byt, kde vchodové dvere predtým obžalovaný zamkol, spadla z balkóna a zlomila si
obe nohy. Túto okolnosť potvrdili vo svojej výpovedi obžalovaný i poškodená, pričom obžalovaný to
opísal tak, že prišiel domov z práce a poškodená bola dole a kričala. Najprv mu povedala, že si nevedela
otvoriť a potom o dva dni mu povedala, že chcela skočiť, pričom podľa obžalovaného poškodená vtedy

mala kľúče, pričom vchodové dvere zamknúť musel, lebo sa nedali zavrieť. Poškodená to opísala tak,
že obžalovaný vymenil zámok večer predtým a kľúč jej nepasoval a ona musela ísť do práce aby
vybavila objednávky, preto z balkóna vyskočila a asi o dve minúty nato prišiel obžalovaný a našiel ju
tam. Podľa jej výpovede boli dohodnutí, že ju obžalovaný príde otvoriť. Preto i vo svetle okolnosti, na
ktorú obžalovaný poukázal, že poškodenú zamykal aj z obavy, aby jej niekto nepriniesol drogy, ktorá

okolnosť o jej konzumácii drog v konaní aj bola preukázaná, preto súd konštatuje, že nešlo z jeho strany
o protiprávne konanie, kde naviac sama poškodená uviedla, že boli dohodnutí, že ju príde obžalovaný
odomknúť, ktorý aj prišiel cca dve minúty po tom, ako zoskočila z balkóna.

Za daných okolností preto súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané bez

dôvodných pochybností, že by obžalovaný svojim konaním spáchal skutok obžalobou mu v bode 1/
kladený za vinu, ktorý prokurátor v obžalobnom návrhu kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, nakoľko sa nepodarilo
preukázať bez dôvodných pochybností, ktorá verzia skutku je pravdivá, kde sa súdu javí ako rovnako
pravdepodobná verzia uvádzaná obžalovaným, ktorá je podporovaná svedeckými výpoveďami svedkov

J. B., O. L., P. B., Q. F., závermi znaleckých posudkov F. O. P., B. J. D., listom písaným poškodenou
adresovaným obžalovanému ako i verzia poškodenej podporená výpoveďou svedka N. L., či závermi
znaleckých posudkov F. O. P. a B. J. D. o vierohodnosti výpovede poškodenej. Teda v súlade s ustálenou
súdnou praxou v zmysle ktorej pokiaľ súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť

len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970), preto na základe vyššie
uvedeného súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby pre skutok pod bodom
1/ prokurátorom právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona oslobodil v zmysle § 285 písm. a/ Trestného poriadku, lebo sa
nepodarilo bez dôvodných pochybností preukázať, že sa tento skutok stal a z vykonaného dokazovania

tiež nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopustil iného trestného činu, kde ako už súd vyššie uviedol, ani
okolnosť, že obžalovaný poškodenú zamykal v byte, k čomu malo dôjsť viackrát nemožno hodnotiť ako
protiprávnu, vzhľadom na tvrdenia obžalovaného, že tak urobil z dôvodu, že sa obával toho, že by niekto
mohol priniesť poškodenej drogy, kde okolnosť o požívaní drog poškodenou bola v konaní i preukázanáa zároveň obžalovaný uviedol, že boli dvere pokazené a nedali sa zamknúť, čo potvrdili i ďalší svedkovia
a naviac i podľa vyjadrenia poškodenej k jej zamykaniu malo dochádzať i s jej vedomím.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného za skutok pod bodom 2/ obžaloby súd vychádzal zo zásad
pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, nakoľko v zmysle
§ 2 ods. 1 Trestného zákona je použitie Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (do nadobudnutia
účinnosti novely Trestného zákona č. 40/2024) pre obžalovaného priaznivejšie, keďže trestná sadzba
za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024

je stanovená až na 1 rok, pričom po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 je trestná sadzba
za tento trestný čin upravená prísnejšie, a to až na 2 roky. Zároveň ani zvýšenie výšky malej škody
na hranicu 700 € novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 nemalo vplyv na trestnosť činu
obžalovaného, keďže ním spôsobená škoda bola vo výške 1.869 €, čo bola v čase spáchania skutku a aj
naďalej zostáva malá škoda. Súd pri rozhodovaní o treste ďalej zohľadnil spôsob spáchania trestného
činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako

aj možnosti jeho nápravy. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd aplikoval ustanovenie § 34 Trestného zákona účinného do
05.08.2024 ako aj § 38 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 pričom u neho zistil tri poľahčujúce

okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. k/ Trestného zákona (pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu), v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona
(priznalsakspáchaniužalovanéhoskutkupodbodom2/obžalobyasvojčinúprimneoľutoval)avzmysle
§ 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
za tento skutok) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za

trestný čin odsúdený). Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi u obžalovaného došlo
v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 k zníženiu hornej hranice trestnej
sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba 0 až 8 mesiacov). Súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na
závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania

predmetného skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti. V tejto výmere trestu odňatia
slobody je premietnutá aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu tejto trestnej činnosti pod
bodom 2/ obžaloby doznal a urobil vyhlásenie o vine, čím stratil možnosť v tejto časti rozhodnutie
do otázky viny napadnúť opravným prostriedkom. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj okolnosť, že
obžalovaný bol v predmetnej veci vo výkone väzby od 30.06.2020 až do 09.03.2021, teda viac ako 8

mesiacov. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol do súčasnosti
päťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody,
pričom v štyroch prípadoch má odsúdenia zahladené. Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný
bol do súčasnosti trikrát postihnutý za spáchanie priestupku. Súd tiež prihliadol na závery znaleckého
posudku MUDr. Viktora Segedu, ktorý konštatoval, že u obžalovaného aktuálne nezistil závislosť od

alkoholu ani iných psychotropných látok a nezistil ani žiadnu psychickú poruchu, ktorá by mohla mať
forenzne významný vplyv na spáchanie predmetnej trestnej činnosti. Znalec tiež konštatoval, že zo
psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak
z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa môže dopúšťať trestnej činnosti, pričom znalec aktuálne
neodporučil uložiť obžalovanému žiaden druh ochranného liečenia. Súd prihliadol i na správy o povesti

obžalovaného počas jeho výkonu väzby v predmetnej veci, kde bol obžalovaný hodnotený kladne,
neboli u neho zaznamenané závažné nedostatky. Súd pri ukladaní trestu prihliadol tiež na to, že
obžalovaný sa po prepustení z väzby riadne zamestnal a i aktuálne je naďalej zamestnaný. Taktiež súd
zohľadnil okolnosť, že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť.
Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest dostatočne

odzrkadľuje postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti s ohľadom na jeho vyhlásenie o vine a
zároveň tento trest bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či
generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.

Výrok o náhrade škody nebol rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý. Z vykonaného dokazovania však

vyplynulo, že obžalovaný poškodeným pre skutok v bode 2/ rozhodnutia nahradil spôsobenú škodu.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

PE-1T/65/2020

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to v odsudzujúcej časti pre skutok v bode 2/
len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine za skutok pod
bodom 2/ nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal
uznesením. Ohľadne výroku v oslobodzujúcej časti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15

(pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 18, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Rodina a mládež , Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025