Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021205083
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0021205083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36857033, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, XXX XX B. D. E., IČO: 46035664, zastúpený euroadvokátom JUDr.
Lubomír Müller, so sídlom Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika, o zaplatenie 7.373,92
eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce,
č.k. 29Cb/13/2021-237 zo dňa 10. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 29Cb/13/2021-237 zo dňa 10. apríla 2024
v napadnutom výroku I. a II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 627,04 eur a úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 50,84 eur od 30.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 111,96 eur od 30.10.2017
do zaplatenia, zo sumy 111,96 eur od 30.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 352,28 eur od 19.12.2017
do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 29Cb/13/2021-237 zo dňa 10. apríla 2024
v napadnutom výroku III. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
83 %.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 76,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.374,08 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

50,84 eur od 30.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 252,52 eur od 30.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 252,52
eur od 30.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.818,20 eur od 19.12.2017 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 45,76 %
voči žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
7.373,92 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 50,84 eur od 30.09.2017 do
zaplatenia, zo sumy 252,52 eur od 30.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 252,52 eur od 30.11.2017 do
zaplatenia, zo sumy 6.818,04 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, s tým, že od dňa nasledujúceho po dni,v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania zo sumy 7.373,92 eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.02.2016 Zmluvu o úvere č. 231636, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 252,52 eur, v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru, čo vyplýva z priloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 07.12.2017 žalobca oznámil

žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č.19, 20, 21. Súčasne mu oznámil, že dňa 18.12.2017
sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil v
danom čase dlhované splátky a preto sa k uvedenému dňu 18.12.2017 všetky splátky podľa zmluvy stali
splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4. zmluvy, podľa
ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75
kalendárnych dní má veriteľ - žalobca právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa

mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva. Celková
suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené
na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 7.373,92 eur. Žalovaný zaplatil sumu 4.747,04
eur. Uviedol, že v súlade s článkom 10 ods. 10.1 a 10.2 zmluvy si uplatňuje aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne.

4. Súd na základe procesného úkonu žalobcu uznesením č.k. 29Cb/13/2021-132 zo dňa 17.02.2023
pripustil zmenu žaloby tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.373,92 eur a úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne z sumy 50,84 eur od 30.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 252,52 eur od
30.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 252,52 eur od 30.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 6.818,04 eur od

19.12.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Rozsudkom č.k. 29Cb/13/2021-146 zo dňa 22.02.2023 („prvý rozsudok“) súd prvej inštancie žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti prvému rozsudku uznesením č.k.
3Cob/81/2023-187zodňa26.októbra2023(ďalejlen„zrušujúceuznesenie“)rozhodoltak,ženapadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.1. Konštatoval, že prípadná neplatnosť dojednania o úrokoch v zmluve o úvere nespôsobuje sama o

sebe (vzhľadom k povahe takejto zmluvy a k jej obsahu) neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Úprava
obsiahnutá v § 502 ObZ súčasne posilňuje princíp obsahovej oddeliteľnosti tej časti právneho úkonu
(zmluvy o úvere), ktorá sa dotýka výšky úrokov od ďalších časti tejto zmluvy (§ 41 OZ). Je síce správna
konštatácia súdu prvej inštancie vo všeobecnej rovine, že neprimerane vysoký úrok je v rozpore s
dobrými mravmi, bol ale nesprávny jeho postup, keď neoddelil časť mesačnej splátky, ktorá sa týka

úroku z úveru, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý presahuje obvyklú mieru úroku za obdobie,
v ktorom bol úver poskytnutý, od časti, pri ktorej výška úroku z úveru zodpovedá priemernej úrokovej
sadzbe z úverov poskytovaných bankami v rozhodnom období.

6.2. Za nesprávny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý sa pri zisťovaní obvyklej

úrokovej miery uspokojil s údajmi zverejnenými Národnou bankou Slovenska, hoci § 502 ods. 1 ObZ
explicitne vyjadruje spôsob stanovenia obvyklých úrokov požadovaných za úvery. Dlžník je podľa tohto
ustanovenia povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery poskytované bankami v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

6.3. Odvolací súd tiež uviedol, že nevyváženosť zmluvných plnení bez ďalšieho nie je dôvodom
neplatnosti zmluvy. Za zneužitie výkonu práva možno považovať len také dojednanie, ktorého cieľom
nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale také, ktoré je v rozpore s ustálenými
dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. V danom prípade, nebolo
preukázané, že by konanie žalobcu bolo zavádzajúce, zakrývajúce skutočnú podstatu úverovej zmluvy

a tiež úžernícke, prípadne že by žalobca donútil žalovaného podpísať zmluvu o úvere za podmienok
v nej uvedených. Naopak žalovaný vedel pred podpisom zmluvy, že úver sa poskytuje na účely jeho
podnikania,akávýškaúverusaposkytuje,akájevýškamesačnýchsplátok,výškaodplatyzaposkytnutie
úveru a za týchto podmienok túto zmluvu podpísal, pričom zmluvným stranám bolo zrejmé, čo majú plniť.6.4.Záveromodvolacísúddospelkzáveru,žeúlohousúduprvejinštancie,prisprávnomzáverevotázke
premlčania, bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť platnosť dojednania úrokov z úveru a vykonať

dokazovanie v smere zistenia obvyklého úroku a následne, za hodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti, znovu rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie po vrátení veci na základe zrušujúceho uznesenia rozhodol napadnutým
rozsudkom (bod 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

7.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise (žiadosť o úver zo dňa 25.02.2016, Zmluva o úvere zo dňa 26.02.2016
č. 231636-71318, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere, prehľad úhrad, oznámenie o okamžitej
splatnosti) a zistil tento skutkový stav: Zo zmluvy o úvere vyplývalo, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 4.000,- eur do ôsmich

pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane
všetkých jej príloh. Dlžník sa zaviazal splatiť úver a úroky za úver na vyššie uvedený bankový účet
veriteľa v 48 mesačných splátkach vo výške 252,52 eur splatných podľa splátkového kalendára. Za
poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za
poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 169,19 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou

úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaný mal uhrádzať splátky od 1 až po
48 v období od 29.03.2016 do 29.02.2020 v sumách 252,52 eur. Žalovaný uhrádzal splátky v sume
252,52eurdňa24.03.2016,20.04.2016,253eur-dňa23.05.2016,23.06.2016,22.07.2016,19.08.2016,
20.09.2016, 17.10.2016, 21.11.2016, 13.12.2016, 20.01.2017, 22.02.2017, 21.03.2017, 21.04.2017,
22.05.2017, 20.06.2017 a dňa 28.07.2017 - 700 eur. Žalobca oznámil žalovanému v oznámení o

okamžitej splatnosti zo dňa 07.12.2017, že je v omeškaní s úhradou záväzkov a to splátky č. 19, 20,
21 s tým, že v dôsledku porušenia jeho zmluvných povinností dňom 18.12.2017 sa stali splatné všetky
splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna výška bola v danom čase 757,56 eur.

7.2. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 41, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 264 ods. 1 a 2, §
265, § 497, § 499, § 501 ods. 2, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 391 ods. 2 CSP.

7.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v predmetnej zmluve o úvere

vystupuje žalovaný ako podnikateľský subjekt, čo žalovaný ani nepopieral. Veriteľ žalovanému na účel
súvisiaci s výkonom podnikateľskej činnosti poskytol úver vo výške 4.000,- eur. Žalovaný žalobcovi vrátil
sumu 4.747,04 eur, pričom bolo dohodnuté, že žalovaný mal vrátiť spolu sumu 12.120,96 eur a suma
4.000,- eur predstavovala istinu úveru a suma 8.120,96 eur úrok ako odmena za poskytnutie úveru,
teda sadzba vo výške 203,02 % (8120 : 4000). Ročný úrok teda predstavoval 50,75 % (203,02 % : 4).

Medzi účastníkmi bol dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého úver sa má splatiť v 48 mesačných
splátkach vo výške 252,52 eur. V samotnej zmluve v článku 3, bod 3.1 bolo dohodnuté, že zmluvná
odmena predstavuje čiastku 169,19 eur, ktorá predstavuje úrok za poskytnutý úver. Zo samotnej zmluvy
o úvere je zrejmé, že samotná splátka úveru 252,52 eur pozostávala zo splátky istiny 83,33 eur a z
čiastky 169,19 eur (83,33 + 169,19).

7.4. Podľa súhrnných informácii o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi
za 4. štvrťrok 2015 (zverejnených na stránke www.mfsr.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/
spotrebiteske-uvery/suhrnne-informacie-udajoch-novoposkytnutych.-spotrebitelskych-uveroch-
veritelmi) pri obdobnom produkte - spotrebiteľskom úvere od 1.500,- do 6.500,- eur vrátane, pri zmluvnej

splatnostiod1do5rokov,predstavujeRPMN17,18%,tedamaximálnahodnotaúrokuprispotrebiteľskej
zmluve ku dňu 26.02.2016 mohla byť až 34,36 % (2 x 17,18).

7.5. Podľa názoru súdu, dohodnutá výška úrokov z omeškania presahuje podstatným spôsobom mieru
úrokov obvykle poskytovaných peňažnými ústavmi pri obdobných produktoch v čase uzavretia zmluvy,

keďže maximálna výška odplaty pre spotrebiteľské úvery v rozhodnom období bola 34,36 %, čo
je o 16,39 % menej ako dohodnutá úroková sadzba, teda takto dohodnutá úroková sadzba medzi
podnikateľmi podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd netvrdí, že výška úrokov pri
nebankových úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch,avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou
dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba
vo výške 50,75 % ročne v obchodných vzťahoch je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na úroky vo výške obvyklých úrokov poskytovaných
bankami pri porovnateľných úveroch, t.j. vo výške 34,36 % . Podľa názoru súdu je možné oddeliť časť
mesačnej splátky, ktorá sa týka úroku z úveru, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý presahuje
obvyklú mieru úroku za obdobie, v ktorom bol úver poskytnutý (úroková miera 34,36 %). Úrok 34,36 % z
jednotlivej splátky úveru 83,33 eur predstavuje čiastku 28,63 eur (34,36 x 83,33:100). Pri tejto mesačnej

výške úroku z mesačnej splátky istiny, vychádza splátka za jeden mesiac v sume 111,96 eur (83,33 +
28,63). Pri tejto mesačnej splátke za 48 mesiacov žalovaný ako dlžník bola povinný zaplatiť ešte čiastku
5.374,08 eur (111,96 x 48), ktorú súd priznal žalobcovi z poskytnutého úveru a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

7.6. Súd dôvodil, že hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej sumy, pri

peňažných pôžičkách, ani pri úveroch, nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Pri dohodnutí úrokov pri
peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými

mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť” obvyklým spôsobom (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011). Za úžeru možno považovať, ak si jedna strana dala sľúbiť plnenie
určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzatvorenia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že

existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je
daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi
pomermi odôvodnenej hodnote. V danom prípade súd prvej inštancie je toho názoru, že v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku nie je dojednanie neprimerane vysokej či nízkej odplaty za
zmluvné plnenie, ale skôr zneužitie určitého znevýhodnenia alebo zlej vyjednávacej pozície protistrany

na uzavretie zmluvy za podmienok, na ktoré by inak nepristúpila.

7.7. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ a § 1
ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá sadzba úrokov
z omeškania, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 1 ods. 2 Nariadenia

vlády č. 21/2013 Z.z. Požadovaný úrok žalobcom vo výške 9 % zodpovedá tomuto ustanoveniu, z tohto
dôvodu súd priznal žalobcovi tento úrok. Požadované úroky boli priznané od 30.09.2017, 30.10.2017 a
30.11.2017, čo predstavujú dni kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením splátok č. 19, 20 a 21.

7.8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 45,76 %. Poukázal
na to, že žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 7.373,92 eur, pričom súd
priznal žalobcovi 5.374,08 eur a zamietol žalobu čo do 1.999,84 eur. Úspech žalobcu v konaní o jeho
žalobe tak predstavuje 72,88 % a úspech žalovaného 27,12 % (rozdiel vo výške 45,76 %).

8. Žalobca podal proti výrokom II. a III. rozsudku včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
muajsumu1.999,84eursúrokomzomeškania9%ročnezuvedenejsumyod19.12.2017dozaplatenia
a žalobcovi prizná plnú náhradu trov prvoinštančného konania a v poradí prvého odvolacieho konania.

8.1. Mal za to, že skutkové a právne závery súdu v napádanom rozsudku sú v rozpore so
skutočnosťami vyplývajúcimi zo súdneho spisu, a v podstatnom rozsahu sú založené na nesprávnych a
nepreskúmateľnýchúvaháchsúdu.Súdomprijatýzáverovýškeúroku50,75%p.a.vprípadezmluvného
vzťahu uzavretého medzi sporovými stranami v zmluve o úvere nemá oporu v žiadnom dôkaze a je v
rozpore s argumentáciou žalobcu podloženou preukázateľným spôsobom výpočtu úroku. Súd nikde v

rozsudku nezdôvodnil, na základe čoho jeho prepočet v bode 27. odôvodnenia rozsudku je založený na
rovnakom matematickom princípe (vzorci na výpočet úrokov) ako sú štatistické údaje, ktoré považoval
za obvyklé úroky za úvery poskytované bankami. Súd vykonal porovnanie dvoch údajov (navyše ani
nie dvoch úrokových sadzieb), avšak bez overenia a konštatovania elementárneho predpokladu, ktorýmje to, že oba porovnávané údaje sú určené rovnakým spôsobom (matematickým výpočtom). Takáto
podmienka nebola splnená aj preto, lebo súdom určená hodnota úrokovej sadzby bola porovnávaná s
maximálnou hodnotou odplaty určenou pre spotrebiteľské úvery (nie obchodnoprávne vzťahy), pričom

táto maximálna hodnota predstavuje 2-násobok priemernej hodnoty RPMN. Súd teda nevychádzal
pri svojom výpočte z bežného bankového vzorca na výpočet úrokovej sadzby, a navyše porovnával
dva odlišné a nesúvisiace údaje. Súd nedôvodne a nezákonne odkazuje na spotrebiteľskú právnu
reguláciu maximálnej úpravy, pričom aj v takom prípade mal použiť bežne používaný vzorec na
výpočet úrokovej sadzby dostupný na webovej stránke pre spotrebiteľské úverové vzťahy (napríklad

https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka)apodosadenírelevantnýchúdajovpodľa
zmluvy o úvere do online kalkulačky by zistil, že hodnota úrokovej sadzby je 31,93 % p.a. a nie 50,75
% ročne. Ak by súd použil pri svojich záveroch o výške úrokovej sadzby pre úver dohodnutý medzi
stranami takúto hodnotu, potom by nemohol dospieť k záveru o neprimeranosti a o rozpore s dobrými
mravmi práve z dôvodu, že výška úrokovej sadzby za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve
neprevyšuje ani spotrebiteľskú právnu reguláciu maximálnej odplaty za spotrebiteľský úver. Súd sa

žiadnym spôsobom nevyporiadal s prepočtom hodnoty úrokovej sadzby tak, ako ju predložil žalobca vo
svojom podaní zo dňa 27.09.2022 a 04.04.2024. Tento výpočet pritom nebol žalovaným spochybnený
spôsobom, ktorý sa v zmysle § 151 ods. 1 CSP považuje za účinné popretie skutkových tvrdení strany.

8.2. Súd tiež nesprávne vyložil a aplikoval § 502 ObZ, keďže nepoužil žiadne údaje o úrokoch obvyklých

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Namiesto toho súd
poukázal na spotrebiteľské úvery a reguláciu maximálnej výšky odplaty za spotrebiteľské úvery podľa
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Po právnej stránke tento postup súdu nemá oporu v žiadnom právnom
predpise. Obvyklé úroky uvedené v § 502 ObZ treba chápať ako prípustné, primerané a dovolené.
Zákonná úprava v žiadnej časti neodkazuje na štatistické údaje, aké súd prvej inštancie použil pri svojom

rozhodovaní, ale na úroky obvyklé. Také neboli v konaní zo strany žalovaného tvrdené a preukázané, a
preto jeho celá procesná obrana mala byť vyhodnotená ako nepreukázaná.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že podľa zmluvy mal žalobca za pôžičku vo výške
4.000,- eur zaplatiť 48 splátok po 252,52 eur, tj. celkom 12.120,96 eur. Podľa toho mal žalobca počas

4 rokov získať naviac 8.120,06 eur, takže ročný zisk by činil 2.030,24 eur, čo v prepočte znamená
úrok vo výške 50,756 % (2.030,24 : 4 000 x 100). Pokiaľ ide o žalobcov internetový odkaz, žalobca
zamlčuje, že sa tu zároveň vypočítava RPMN, ktorá činí 99,23 %. Žalobca opomína ustanovenie čl. 18.6
zmluvy, podľa ktorého dlžník môže pôžičku splatiť predčasne pri 3 % úroku za spracovanie predčasného
splatenia, min. však 150,- eur. Žalovaný na základe uvedeného čl. 18.6 zmluvy žalobcovi predčasne

splatil 4.747,04 eur (2 x 252,52 + 14 x 253 + 700). A potom ešte dodatočne poslal žalobcovi 100,- eur.
Žalovaný teda žalobcovi zaplatil viac ako bol povinný.

10. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.

11.ProtivýrokomI.aIII.rozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný,zodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.
1písm.e),f)ah)CSP.Navrholnapadnutýrozsudokzmeniťažalobuzamietnuť.Uviedol,žesiodžalobcu
požičal sumu 4.000,- eur s tým, že podľa čl. 18.6 zmluvy môže pôžičku splatiť predčasne pri 3 % úroku
za spracovanie predčasného splatenia, min. však 150,- eur. Žalovaný na základe uvedeného žalobcovi
predčasne splatil 4.747,04 eur (2 x 252,52 + 14 x 253 + 700) a teda ročný zisk žalobcu predstavuje

527,32 eur (747,04 : 17 x 12), čo je 13,18 % (527,32 : 4 000 x 100). Súd však v napadnutom rozsudku
neriešil, že žalovaný využil možnosť predčasného splatenia. K uvedenému žalovaný navrhol vypočuť
ako svedkyňu príslušnú maklérku žalobcu. Súd návrhu vyhovel, ale keď sa maklérka nedostavila, na
tento dôkaz súd rezignoval. K záveru súdu, že maximálna výška úroku v danom prípade môže byť 34,36
% (ako dvojnásobok RPMN 17,18 %), uviedol, že súd mal vychádzať z údajov na oficiálnej stránke

NBS: https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-
bank/: Podľa neho z nich vyplýva, že ak zmluva bola uzatvorená dňa 26.2.2016 a malo byť plnené počas
48 mesiacov, je možné vychádzať zo sadzby 3,61 %, pričom dvojnásobok činí 7,22 %. Odhliadnuc od
možnosti predčasného splatenia a od nesprávne stanoveného výpočtu maximálneho možného úroku,
je výpočet dlžnej čiastky vadný. Súd vypočítal, že žalovaný má žalobcovi zaplatiť 5.374,98 eur (111,96

x 48), avšak pri tomto výpočte vôbec nevzal do úvahy, že žalovaný už 4.747,04 eur zaplatil.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolania žalobcu a žalovaného, ktoré boli
podanévzákonnejlehote,oprávnenýmiosobami,protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého

je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, avšak odvolanie žalovaného čiastočne dôvodné je.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

15.Primárnesaodvolacísúdzaoberalotázkou,čidôvodyuvádzanéodvolateľmisúprípustnýmidôvodmi
prepodanieodvolaniavzmysle§365ods.1CSP.Obajaodvolateliaakoodvolaciedôvodyuviedlidôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navyše uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. e) CSP. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom a žalovaným tvrdených
odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutého dôkazu, nesprávnym právnym
posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, ako aj či skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom
dokazovaní.20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 27. odôvodnenia
rozsudku, že v danom prípade predstavoval ročný úrok z omeškania za poskytnutý úver 50,75 %, pričom
súd aj správne vyjadril matematický výpočet. Jeho výsledkom bola výška úroku 50,75 % a táto je podľa

názoru odvolacieho súdu jednoznačne správne vypočítaná. Uvedené vyplýva ako pri porovnaní sumy
úveru (4.000,- eur) a výšky celkovej odplaty (12.120,96 eur), pri 48 splátkach á 252,52 eur, ako aj
porovnaním jednotlivej splátky (252,52 eur) s výškou úroku 169,19 eur (zmluvná odmena) a splátky
istiny úveru 83,33 eur. Tvrdenie žalobcu, že tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie
je správny. Odvolací súd v súvislosti s výpočtom výšky úroku poukazuje na rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/62/2020 zo dňa 26.08.2020, ktorým bolo rozhodnuté pri obdobnom
skutkovom stave a s obdobnými závermi ako v prejednávanom prípade. Samotný názor žalobcu, že úver
v danom prípade poskytol pri úroku 31,93 % a nie 50,75 %, nakoľko k takémuto výsledku je možné sa
dopracovať pri dosadení údajov do online kalkulačky na ním uvedenej webovej stránke F., nepovažoval
odvolací súd za relevantný, keďže nezodpovedá základným matematickým operáciám a ich výsledkom.
Za nepravdivé považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu, že žalovaný v konaní účinne nepoprel tvrdenie

žalobcu o správnosti jeho výpočtu o výške dohodnutého úroku. Žalovaný v konaní bez pochýb tvrdil,
že je neprimerané, ak žalobca žiada od žalovaného vrátiť trojnásobok poskytnutej sumy úveru a že
poskytnutý úrok je úžernícky.

21. Odvolací súd pripúšťa, že úlohou súdu prvej inštancie bolo ustáliť výšku obvyklého úroku v zmysle

§ 502 ods. 1 ObZ. Strany sporu však po vrátení veci na ďalšie konanie spoľahlivý dôkaz v tomto smere
nepredložili.Žalovanýnaďalejtvrdil,žezaúvermalvzhľadomnapovoleniepredčasnejsplatnostizaplatiť
len 4.150,- eur (pričom zaplatil viac) a poukázal na oficiálne údaje NBS o priemernej výške úrokov
v roku 2016 (2,61 %). Oklamala ho pracovníčka žalobcu, ktorá mu tvrdila, že pri predčasnom splatení
bude stačiť, ak zaplatí 150 eur. Žalobca naopak tvrdil, že poskytnutý úrok bol primeraný, keď podľa

neho dosahoval výšku 31,94 % a údaje o priemerných úrokových mierach nie sú relevantným údajom.
Žalovaný podľa neho nepredložil žiadny dôkaz, že by preukazoval, že by mu akákoľvek banka v mieste
jeho podnikania vôbec poskytla úver za podmienok, na ktoré odkazuje.

22. Súd prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že sa zaoberal tým, či v zmluve

stanovená úroková miera podstatným spôsobom nepresahuje hornú hranicu obvyklej úrokovej miery
v čase uzavretia zmluvy a v typovo porovnateľnom produkte a to do takej miery, že by sa priečila
poctivému obchodnému styku. Uvedenú úvahu považuje odvolací súd za správnu. Záver, že v danom
prípadevzásadeuzatvorenímzmluvyakotakejnedošlokporušeniuzásadpoctivéhoobchodnéhostyku,
prijal už odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 17.2 odôvodnenia.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie si bol vedomý, že strany
sporunepreukázaliobvyklúvýškuúrokuvzmysle§502ods.1ObZ(obvykléúrokypožadovanézaúvery,
ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy). Len z uvedeného dôvodu pristúpil
k porovnaniu dohodnutej výšky úroku s údajmi, ktoré boli relevantné v čase uzavretia zmluvy o úvere pri

spotrebiteľských úveroch. Vychádzal pritom zo správnych údajov: RPMN 17,18 %, maximálna hodnota
úroku 34,36 %.

24. Odvolací súd sa stotožnil s takýmto postupom súdu prvej inštancie v situácii, keď ani jedna zo
strán sporu spoľahlivý dôkaz o obvyklom úroku podľa § 502 ods. 1 ObZ nepredložila, resp. žalobca

poprel žalovaným predložený dôkaz priemernou výškou úrokových mier zverejnených NBS. Navyše
odvolací súd uvádza, že ak žalobca tvrdil, že úrok vo výške 31,94 % je podľa neho primeraný, napokon
uvedenému zhruba zodpovedal aj záver súdu prvej inštancie (34,36 %).

25. Odvolanie žalobcu s ohľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené a ním

uvedené odvolacie dôvody ako nenaplnené.

26. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP označil ako nedostatočné dokazovanie.
Odvolací súd podotýka, že uvedený odvolací dôvod je zákonom definovaný ako nevykonanie
navrhnutéhodôkazupotrebnéhonazistenierozhodujúcichskutočností.Žalovanývšakvodvolanípresne

nešpecifikoval, ktorý ním navrhnutý dôkaz mal byť súdom prvej inštancie nevykonaný. Možno sa
len domnievať, že naplnenie tohto dôvodu videl žalovaný v nevykonaní výsluchu maklérky žalobcu.
K uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný od výsluchu uvedenej svedkyne
upustil (email zo dňa 08.11.2022 na č.l. 123 súdneho spisu) a ani na ďalších pojednávaniach nauvedené už nepoukázal. Ani na pojednávaní dňa 10.04.2024 žalovaný dokazovanie doplniť nenavrhol
(s. 3 zápisnice). Až v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca by mal zariadiť, aby bolo možné
vypočuť jeho sprostredkovateľku. Odvolací súd má za to, že uvedené nie je možné považovať za návrh

na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného. Súd sa na pojednávaní navyše vyjadril, že pokus
o výsluch menovanej svedkyne súd urobil, ale neprišla na pojednávanie a v tomto štádiu nepovažuje
za dôležité ju opätovne predvolávať.

27. Žalovaný v odvolaní primárne namietal, že súd sa v rozsudku nezaoberal tým, že žalovaný využil

možnosť predčasného splatenia. K uvedenému navrhol vypočuť ako svedkyňu príslušnú maklérku
žalobcu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaný v prílohe vyjadrenia k žalobe predložil
stanovisko žalobcu zo dňa 26.06.2017 k žiadosti o predčasné splatenie úveru (č.l. 40 súdneho spisu).
Z neho jednoznačne vyplývajú podmienky, ktoré žalobca stanovil žalovanému – úhrada sumy 2.976,70
eur (z toho mimoriadna splátka 2.826,70 eur a poplatok za predčasné splatenie 150,- eur) v lehote do
29.07.2017. V konaní žalovaný ale nepreukázal, že by tieto podmienky splnil a v uvedenej lehote danú

sumu žalobcovi zaplatil. Z vyjadrení žalovaného v konaní možno iba dedukovať, že tento mal za to, že
sumu 2.976,70 eur uvedenú v stanovisku žalobcu zo dňa 26.06.2017 (ako sumu na úhradu v súvislosti
so žiadosťou žalovaného o predčasné splatenie úveru) už splatil predtým uhradenými splátkami úveru.
Takýto výklad je však nesprávny a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Navyše je logické, že ak by
žalobcakudňu26.06.2017(stanoviskokžiadostiopredčasnésplatenieúveru)malzato,žepresplnenie

podmienokpredčasnéhosplateniaužžalovanýniejepovinnýuhradiťžiadnusumu,uviedolbytozreteľne
v tom zmysle, že suma na úhradu je 0. Tvrdenie, že takúto informáciu dostal žalovaný od maklérky
žalobcu pri uzatvorení zmluvy, v konaní preukázané nebolo. Vyššie uvedený postup predčasného
splatenia úveru na základe žiadosti dlžníka vyplýval z bodu 18.4. zmluvy o úvere, z ktorého vyplývalo,
že veriteľ určí výšku sumy na úhradu (pozostávajúcej z výšky istiny úveru zostávajúcej na splatenie

k dátumu predčasného splatenia ale aj z výšky alikvotnej časti zmluvnej odmeny na splatenie k dátumu
predčasného splatenia). Záver žalovaného, že v prípade predčasného splatenia dlžníkom bude tento
povinný zaplatiť len sumu poskytnutého úveru (v danom prípade 4.000,- eur) a poplatok 150,- eur, zo
zmluvy o úvere nevyplýva a je možné ho považovať za nesprávny výklad zmluvy žalovaným.

28. Odvolací súd dopĺňa, že po vrátení veci súdu prvej inštancie zrušujúcim uznesením, žalobca vo
vyjadrení zo dňa 06.04.2024 uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného o predčasnom splatení. Uvedené
tvrdenie žalobcu sudca na pojednávaní dňa 10.04.2024 uviedol, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania
(s. 2). Žalovaný však na toto popretie žalobcu nijakým spôsobom nereagoval a tvrdenie žalobcu v tomto
smere nepoprel. Z uvedeného dôvodu podľa odvolacieho súdu nebol daný dôvod, aby sa súd prvej

inštancie s uvedeným osobitne vysporiadaval v napadnutom rozsudku.

29. Ako danú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nezohľadnenia úhrady
sumy 4.747,04 eur žalovaným (resp. nesprávnosťou výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 5.374,08 eur). Žalobca už v žalobe uviedol, že žalovaný na základe zmluvy o úvere zaplatil

sumu 4.747,04 eur. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť titulom zmluvy
o úvere sumu 5.374,08 eur (pri 48 splátkach v prípustnej výške 111,96 eur – viď. bod 31. odôvodnenia
rozsudku), mal od uvedenej sumy odpočítať žalovaným uhradené sumy. Neuhradená časť zo zmluvy
o úvere takto predstavuje sumu 627,04 eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd pristúpil k zmene
napadnutého rozsudku a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 627,04 eur s príslušenstvom. V tomto

smere odvolací súd konštatuje danosť odvolacieho dôvodu uplatneného žalovaným podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP a spočívajúceho v nesprávnych skutkových zisteniach. Príslušenstvo pohľadávky (úrok
z omeškania v zákonnej výške) odvolací súd priznal žalobcovi pri zohľadnení splátok úveru vo výške
111,96 eur a pôvodných dní, kedy sa žalovaný dostal do omeškania nasledovne: zo sumy 50,84 eur od
30.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 111,96 eur od 30.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 111,96 eur od

30.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 352,28 eur od 19.12.2017 do zaplatenia.

30. Vzhľadom na zmenu žalovaným napadnutého výroku I. rozsudku, ako závislého od uvedeného
výroku bolo nevyhnutné zmeniť aj výrok III. rozsudku. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok III. v bode
42. napadnutého rozsudku. Vychádzal z toho, že žalobou bol uplatnený nárok vo výške 7.373,92 eur

a priznaný vo výške 5.374,08 eur, čím dospel k záveru o úspechu žalobcu v rozsahu 72,88 % a úspechu
žalovaného 27,12 %. Rozdiel vo výške 45,76 % predstavoval rozsah, v ktorom priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému.31. Odvolací súd priznal žalobcovi (oproti požadovanému nároku vo výške 7.373,92 eur) len nárok
vo výške istiny 627,04 eur. Úspech žalobcu takto predstavuje 8,50 % a úspech žalovaného 91,50 %.
Odvolací súd preto rozhodol o zmene výroku III. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi vo výške 83 %.

32. K odvolacej námietke žalovaného, že súd mal vychádzať z údajov o priemerných úrokových
sadzbách bánk zverejnených na webovom sídle Národnej banky Slovenska, odvolací súd uvádza, že
Krajský súd v Košiciach už v zrušovacom uznesení v bode 16.3. odôvodnenia uviedol, že nebol správny

postup súdu, ak sa uspokojil s údajmi zverejnenými Národnou bankou Slovenska. § 502 ods. 1 ObZ
vyjadruje spôsob stanovenia obvyklých úrokov. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na svoje vyššie
uvedené závery uvedené k odvolaniu žalobcu, v zmysle ktorých sa stotožnil so zvoleným postupom
súdu prvej inštancie v situácii, keď ani jedna zo strán sporu spoľahlivý dôkaz o obvyklom úroku podľa §
502 ods. 1 ObZ nepredložila, resp. keď žalobca poprel žalovaným predložený dôkaz priemernou výškou
úrokových mier zverejnených NBS. Túto odvolaciu námietku žalovaného preto vyhodnotil odvolací súd

ako irelevantnú. Prípustnú výšku ročného úroku určenú súdom prvej inštancie odvolací súd akceptoval.

33.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.2
CSP. Žalovaný odvolaním navrhoval napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zmeniť a žalobu zamietnuť.
Odvolací súd na základe jeho odvolania zmenil napadnuté výroky I. a III. a oproti žalobcovi napadnutým

rozsudkom priznanej sume 5.374,08 eur priznal sumu 627,04 eur. Žalovaný bol teda v tomto odvolacom
konaní úspešný v rozsahu 88,33 % a žalobca v rozsahu 11,67 %. Preto odvolací súd úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 76,66 %
(88,33 – 11,67). O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).