Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106313
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106313.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: SPRAVSPOL, s. r. o., so sídlom Továrenská 15, 901 01 Malacky, IČO:
35 914 335, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 2442/30,
040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102178289/2023 zo dňa 25.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1)Rozhodnutímč.101227488/2023zodňa09.05.2023(ďalejajlen„prvostupňovérozhodnutie“)Daňový

úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej len „správca dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 3.531,- Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2021.

2) Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za
zdaňovacie obdobie júl 2021. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 102772908/2022

zo dňa 11.10.2022 (ďalej aj len „Protokol) s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole
žalobcovi dňa 11.10.2022. Žalobca podal dňa 16.11.2022 Vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania
k zisteniam uvedeným v Protokole.

3) Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2021 odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od
daňového subjektu TK-Mont, s.r.o., so sídlom Ulica Veterná 8760/43, 917 01 Trnava, IČO: 53 236 891
(ďalej len „TK-Mont, s.r.o.“) č. 2021049 (int. č. A. XXXX_XXX) zo dňa 31.07.2021, dátum dodania:

31.07.2021, s textom fakturácie: Marketingová a reklamná činnosť (Podľa zadania) + vypracovanie a
príprava dokumentácie na základe uzatvorenej zmluvy, základ dane 17.655,- Eur, DPH 20 % 3.531,-
Eur, celkom 21.186,- Eur. K predmetnej faktúre bola správcovi dane predložená i Zmluva o dielouzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom TK-Mont s.r.o, avšak bez dátumu jej
uzatvorenia, ktorej predmetom v zmysle čl. I bolo: zhotoviť pre objednávateľa dielo:
- Poradenstvo a konzultácie v oblasti serverovej infraštruktúry a virtualizácie,

- Tvorba komplexných disaster recovery riešení a sizing hardweru,
- Kvalifikovaná technická podpora,
- Riešenie vzniknutých incidentov na inštalovaných prostrediach,
- Inštalácie a konfigurácie HW a SW častí infraštruktúrnych serverových riešení,
- Konfigurácie siete a sieťových aktívnych prvkov,

- Tvorba dokumentácie,
- Marketingové práce na projektoch v online rozhraní (Google Adwords, Google Analytics ADS),
- Budovanie obchodného mena, značky (SEO), tvorba prezentácie podľa zadania,
- Grafické práce,
- Vypracovanie, analýzy na základe zadania,
- Vypracovanie dokumentácie pri prezentácii, obchodná činnosť, sprostredkovanie obchodných

príležitostí.

4) Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov zaslal správca dane daňovému subjektu
TK-Mont, s.r.o. Výzvu č. 100216832/2022 zo dňa 02.02.2022 v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku,
ktorá mu bola doručená dňa 05.02.2022. Správca dane požadoval zapožičať záznamy o DPH za

zdaňovacie obdobie júl 2021, vystavenú faktúru pre žalobcu, filtráciu z účtovníctva predmetnej faktúry
v zdaňovacom období júl 2021, zaúčtovanie a úhradu, objednávku, zmluvu, dodací list, ako aj iné
súvisiace dokumenty. Zároveň uvedenú spoločnosť žiadal o bližšiu konkretizáciu predmetu fakturácie.
Na predmetnú výzvu reagovala spoločnosť TK-Mont, s.r.o. dňa 06.02.2022 elektronickým podaním,
v rámci ktorého správcovi dane predložila Rámcovú zmluvu o obchodných a podporných službách zo

dňa 18.03.2021 uzatvorenú medzi objednávateľom Crebiso Solutions s.r.o. a poskytovateľom TK-Mont,
s.r.o., cenovú ponuku – obchodná podpora zo dňa 02.07.2021, dodací list – obchodná podpora zo dňa
30.07.2021, cenovú ponuku – obchodná podpora zo dňa 01.06.2021, dodací list – obchodnú podporu
zo dňa 30.07.2021, cenovú ponuku – obchodná podpora zo dňa 02.07.2021, dodací list – obchodná
podpora zo dňa 30.07.2021, Porovnanie ERP systémov a online aplikácií (všeobecný popis), Faktory

úspechu implementácie systému CRM do podniku (vytvorené pre spoločnosť Crebiso Solutions, s.r.o.
(klient), Open source ERP TK-Mont, s.r.o. – časť spracovaných všeobecných podkladov s prílohami pre
firmu Cargopass, Moderné trendy vo svete ERP vytvorené pre Crebiso Solutions, s.r.o. Správca dane
konštatoval, že predmetné podklady boli všeobecného charakteru, určené pre inú spoločnosť, nie pre
spoločnosť žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného správca dane spoločnosť TK-Mont, s.r.o. opakovane

výzvami zo dňa 09.03.2022 a zo dňa 05.04.2022 vyzval na doručenie záznamov DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2021 ako aj vyššie uvedenej faktúry a ďalších dokladov z účtovníctva vzťahujúcich sa
ku spoločnosti žalobcu. Tieto však predložené neboli.

5) Správca dane následne nahliadol do spisu daňového subjektu TK-Mont, s.r.o., pričom zistil,

že zamestnanci správcu dane pri miestnom zisťovaní za účelom preverenia sídla a vykonávania
ekonomickej činnosti uvedenej spoločnosti zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádzal bytový
dom. Vo vonkajších priestoroch domu boli umiestnené poštové schránky, na ktorých nebol označený
názov preverovanej spoločnosti. Na jednej z uvedených schránok bol nalepený zoznam spoločností,
ktoré na uvedenej adrese majú identifikované sídlo, ale spoločnosť TK-Mont, s.r.o. v rámci uvedeného

zoznamu nebola označená.

6) Na základe vyššie uvedených skutočnosti správca dane žalobcovi zaslal Oboznámenie so zistenými
skutočnosťami v rámci vykonávanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2021 a v súlade
s § 46 ods. 5 Daňového poriadku ho výzvou č. 101206193/2022 zo dňa 04.05.2022 vyzval na

odstránenie pochybností, ktorá mu bola doručená dňa 05.05.2022. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca
odpoveďou zo dňa 21.05.2022 v ktorej uviedol, že využíval služby spoločnosti TK Mont, s.r.o. spojené
s poradenstvom v oblasti rôznych projektov, ktoré sú zamerané najmä na úsporu nákladov. Uvedená
spoločnosť žalobcovi vyhľadala dodávateľov, na základe ktorých mohol žalobca neskôr efektívne znížiť
výrobné, režijné a vstupné náklady, jednalo sa o zmenu dodávateľov, ktorých podmienky na trhu

neboli vyhovujúce pre žalobcu a následne nájdenie nových vhodných dodávateľov. Jednalo sa tiež o
spoločnosti, ktoré žalobca využíval pri rekonštrukcii priestorov. Celkovo žalobca potreboval udržať svoju
pozíciu na trhu, vylepšiť svoju konkurencieschopnosť. V rokoch 2021- 2022 sa zameriaval najmä na
rozšírenie a inováciu svojich služieb, pri ktorých potreboval pomoc v rámci marketingových činností.V roku 2021 žalobca potreboval neustále vylepšovať a inovovať služby a uvádzať ich na trh, aby
sa dostal do popredia v rámci daného priemyslu. Svedčia o tom najmä nové cenové ponuky, ktoré
boli zo strany uvedenej spoločnosti zaslané a mnohé sú v procese riešenia. Výstup spoločnosti TK

Mont, s.r.o. znázorňuje návštevnosť webovej stránky https://spravspol.sk/, na ktorej možno vidieť nárast
návštevnosti na danej stránke.

7) V priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2021 zamestnanci správcu dane u spoločnosti
TK Mont, s.r.o. zisťovali i ďalšie skutočnosti smerujúce k prevereniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľných

plnení. Správca dane zistil, že predmetná spoločnosť mala vedený účet vo B. C., D., pričom právo
nakladať s účtom od 08.09.2020 mal E. D. a F. G. a od 21.01.2022 H. G. a I. C.. Na účet danej spoločnosti
bola dňa 14.09.2021 prijatá platba od žalobcu vo výške 21.186,- Eur.

8) Počas výsluchu svedka F. G., bývalého konateľa spoločnosti TK-Mont, s.r.o., ktorý sa uskutočnil dňa
28.07.2022 správca dane zistil, že spoločnosť TK-Mont, s.r.o. so žalobcom spolupracovala, dodávala

mu marketing, resp. pomáhala mu ušetriť nejaké peniaze, znížiť náklady, aby uvedená spoločnosť
mala lepšie zárobky. Svedok uviedol, že bol konateľom danej spoločnosti v čase od 26.08.2020 do
17.08.2021. Mali virtuálne sídlo na adrese Sad SNP 8, Žilina, aktuálne sídlo na adrese ulica J. XXXX/
XX, F. nevedel popísať. K ekonomickej činnosti spoločnosti sa vyjadril, že každý mesiac sa platilo DPH,
vystavovali sa faktúry, bol realizovaný marketing a reklamné činnosti. Mal splnomocneného zástupcu p.

E. D. z F., ktorý vykonával všetko čo sa týkalo prác. Nevedel však uviesť, či menovaný mal udelenú plnú
moc. Na otázku správcu dane, či bola p. D. vyplácaná nejaká mzda, provízia a v akom vzťahu bol so
spoločnosťou TK-Mont, s.r.o., či bol nahlásený do zdravotnej a sociálnej poisťovni, svedok odpovedal,
že mal dohodu. Boli dohodnutí a niečo mu vyplácal. Či bol, resp. nebol nahlásený na poisťovni netušil.
K spôsobu vyplácania odmeny svedok ďalej uviedol, že mu podľa dohody peniaze vyplácal v hotovosti

alebo na účet o ktorom nevedel nič bližšie uviesť. K materiálnemu a personálneho zabezpečeniu výkonu
činnosti spoločnosti sa vyjadril, že mali v prenájme kanceláriu v Trnave na Šrobárovej 5. Na to, od koho
bola kancelária prenajatá si nevedel spomenúť. Rovnako nevedel uviesť, či mali uzatvorenú nájomnú
zmluvu. Nájom platili mesačne, ale nevedel uviesť, či v hotovosti alebo na účet. K investičnému majetku
spoločnosti sa vyjadril, že nie je si istý, ale tuší, že mali dve osobné autá. Dispozičné právo k účtu

spoločnosti TK-Mont, s.r.o. mal on a aj pán D.. Platby z účtu väčšinou vykonával on a keď ich vykonával
p. D., tak ho o tom informoval. Účtovníctvo spoločnosti viedla p. H. K. z Bratislavy, externá účtovníčka.
Odborné vedomosti k výkonu predmetu činnosti spoločnosti TK-Mont, s.r.o. – marketingové a reklamné
činnosti vôbec nemá, tie vykonával p. D.. So žalobcom spolupracovali, pričom sa spoznali cez známeho
v Bratislave, ktorého meno nechcel uviesť. Vystavenú faktúru č. 2021049 zo dňa 31.07.2021 a Zmluvu

o dielo bez uvedenia dátumu vytvoril on s p. D., podpis a aj pečiatka sú jeho. S p. D.
sa pozná dlho, všetko spolu komunikovali. Správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu podklady
zaslané spoločnosťou TK-Mont s.r.o., a to Rámcovú zmluvu o obchodných a podporných službách zo
dňa 18.03.2021 uzatvorenú medzi objednávateľom Crebiso Solutions s.r.o. a poskytovateľom TK-Mont,
s.r.o., ako i ďalšie danou spoločnosťou predložené doklady a požiadal ho objasniť aký súvis má táto

zmluva a podklady so spoločnosťou žalobcu, na čo svedok odpovedal, že asi nesúvisia. K dokladom
sa bližšie vyjadriť nevedel, opäť sa odvolal na p. D.. Na otázku správcu dane, aby konkretizoval, čo
on ako konateľ v spoločnosti TK-Mont, s.r.o. robil, sa vyjadril, že riešil faktúry, podpisoval faktúry a aj
zmluvy, uhrádzal platby, vyberal hotovosti cez bankomat. Na záver pojednávania dodal, že obchody so
žalobcom boli zdanené, splatené.

9) Svedok dňa 09.08.2022 správcovi dane predložil plnú moc udelenú p. D. na ktorej predloženie bol
počas vyššie uvedeného výsluchu zaviazaný, pričom sa jednalo o generálnu plnú moc bez uvedenia
dátumu, adresovanú na Daňový úrad Bratislava. V zmysle predmetnej plnej moci bol p. D. generálne
splnomocnený na zastupovanie vyššie uvedenej spoločnosti na daňovom úrade v konaní daňovej

kontroly alebo pri iných úradných úkonoch. Táto plná moc však nebola zaevidovaná v informačnom
systéme finančnej správy, teda nebola na daňový úrad vôbec predložená.

10) Správca dane ďalej zistil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.03.2021 bola
uzatvorenámedziprenajímateľomUnitedIndustriesa.s.anájomcomTK-Mont,s.r.o.,pričompredmetom

nájmu bol nebytový priestor – kancelária v Trnave. Úhradu za nájom nájomca platil mesačne
bezhotovostne.11) Dňa 12.09.2022 bol uskutočnený i výsluch svedka E. D.. Svedok uviedol, že bol splnomocnenou
osobouoprávnenoukonaťzaspoločnosťTK-Mont,s.r.o.Malsp.G.uzatvorenúzmluvunazákladektorej
konal. Nebola to generálna plná moc. Predmetnú spoločnosť zastupoval pri obchodných aktivitách, aj

vo vzťahu k spoločnosti žalobcu. Uviedol, že mal dispozičné právo k firemnému účtu, ktorý bol vo B.
C.. Ďalej, čo so týka samotnej spoločnosti TK-Mont, s.r.o. uviedol, že obchodovala s autami. Správca
dane predložil svedkovi k nahliadnutiu plnú moc, predloženú bývalým konateľom spoločnosti TK-Mont,
s.r.o. p. F. G., konkrétne generálnu plnú moc adresovanú na Daňový úrad Bratislava, pričom k tomu,
prečo je bez uvedenia dátumu a nie je zaevidovaná na daňovom úrade a tým nebola predložená na

daňový úrad sa nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, či bol prihlásený do sociálnej a zdravotnej poisťovni,
avšak figuroval ako zástupca spoločnosti. Peniaze mu boli vyplácané úkolovo, keď niečo dohodol, a to
väčšinou v hotovosti. Ak na účet, tak z firemného účtu a na jeho súkromný účet. Konateľovi spoločnosti
TK-Mont, s.r.o. nepredkladal žiadne podklady ako súpisy vykonaných prác, resp. projekty. Využíval
prenajaté priestory od spoločnosti United Industries a.s. v Trnave. Nájom bol uhrádzaný cez účet, a to
mesačne spolu s energiami. K ekonomickej činnosti spoločnosti TK-Mont, s.r.o. v roku 2020 a 2021

sa vyjadril, že spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť, kúpu a predaj automobilov, reklamné a
marketingové činnosti a vyhľadávanie pracovníkov pre personálnu agentúru, ako i sprostredkovanie
obchodu medzi spoločnosťami. K materiálnemu a personálnemu zabezpečeniu spoločnosti uviedol,
že spoločnosť zamestnancov nemala, skôr mala subdodávateľov, napr. spoločnosť L. C. M., ktorá
zabezpečovala reklamu a marketing. Čo sa týkalo plagátov, grafiku robila spoločnosť ROTAP tlačiareň,

s.r.o. K investičnému majetku spoločnosti TK-Mont, s.r.o. v roku 2020 a 2021 sa vyjadril, že spoločnosť
mala autá určené na predaj, o inom majetku nevedel. Dispozičné právo na účet spoločnosti TK-Mont,
s.r.o. mal on a p. G.. Platby vykonával väčšinou p. G.. Čo sa týka odborných vedomostí v oblasti
marketingu a reklamných činnosti, tu svedok uviedol, že základné veci, čo sa týka počítačov a grafických
prác ovláda, a čo sa týka prác vo väčších rozsahoch, tak by sa do toho zbytočne nominoval. So

spoločnosťou žalobcu spolupracoval. Správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu vystavenú faktúru
spoločnosti TK-Mont s.r.o. č. 2021049 zo dňa 31.07.2021 a Zmluvu o dielo bez uvedenia dátumu
ku ktorej sa vyjadril, že ju podpisoval p. G., avšak k tomu, kto vstavil faktúru s určitosťou uviesť
nevedel. Na otázku správcu dane, aby konkretizoval zadanie a vypracovanú dokumentáciu predmetu
fakturácie pre žalobcu, ktorým je marketingová a reklamná činnosť (Podľa zadania) + vypracovanie

a príprava dokumentácie na základe zmluvy sa vyjadril, že sa jednalo o reklamu a marketing. Čo sa
týka vypracovania a prípravy dokumentácie na základe zmluvy si už nepamätal, či to nebolo myslené
len tak, že bola zaslaná iba nejaká objednávka od odberateľa. On osobne dokumentáciu nevyrábal.
K realizácii sa vyjadril, že podľa požiadaviek klienta bol tvorcom marketingu, on predával žalobcu.
Mal okruh ľudí, ktorých kontaktoval, následne mal stretnutie s potenciálnymi odberateľmi. Ak mala

dotyčná osoba záujem o daný obchod, tak sa nakontaktoval na p. N. zo spoločnosti žalobcu a vznikla
obchodná spolupráca. Ku konkrétnym dodávateľom služieb sa vyjadril, že marketing a reklamnú činnosť
vykonával. Vypracovanie a prípravu dokumentácie realizovala spoločnosť MIHL Blesk, s.r.o. K svojej
činnosti nevyužíval žiaden špeciálny software, používal jednoduché, voľné dostupné programy. Ceny
týchtoslužiebzáviseliodpočtuodberateľovapočtunovýchklientovspoločnostižalobcu.Čosatýkaceny

projektov, tak tú nastavil dodávateľ a na tú sa dala vždy nejaká marža. Nikde to nemali nejako presne
stanovené. K zodpovednosti svedka voči spoločnosti TK-Mont, s.r.o. vzhľadom k tomu, že zastrešoval
celú jej činnosť na vlastnú zodpovednosť sa svedok vyjadril, že v tej dobe nebola pre neho možnosť si
založiť vlastnú spoločnosť, preto pracoval pre spoločnosť TK-Mont, s.r.o. V súčasnosti so spoločnosťou
TK-Mont s.r.o. už nespolupracuje. Správca dane predložil i uvedenému svedkovi k nahliadnutiu podklady

zaslané spoločnosťou TK-Mont s.r.o., a to Rámcovú zmluvu o obchodných a podporných službách zo
dňa 18.03.2021, ako aj ďalšie doručený dokumenty a požiadal ho objasniť aký súvis má táto zmluva a
podklady so spoločnosťou žalobcu, na čo svedok odpovedal, že toto zmluva a dokumenty nemajú žiadny
súvis so žalobcom. Na otázku správcu dane, akú konkrétnu reklamnú činnosť pre žalobcu vykonal, či
využívalnejakýprogram,svedokodpovedal,žerealizovalnávrhreklamnýchplagátovavyužívalprogram

K3D. Na otázku správcu dane akú konkrétnu marketingovú činnosť vykonal pre žalobcu odpovedal,
že hľadanie odberateľov pre predaj kovovýroby. Na záver svojho výsluchu svedok doplnil, že všetky
obchody boli dodané, zaplatené a zdanené.

12) Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov zaslal správca dane i daňovému

subjektu MIHL Blesk s.r.o., so sídlom Tolského 5, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 52 907 341 (ďalej aj len „MIHL Blesk s.r.o.) Výzvu č. 102527135/2022 zo dňa 12.09.2022 na
doručenie listín dôležitých pre posúdenie nárokov žalobcu. Predmetná výzva bola daňovému subjektu
doručená dňa 19.09.2022. Spoločnosť MIHL Blesk s.r.o. požadované dokumenty v správcom daneurčenej lehote a ani po jej uplynutí nepredložila, so správcom dane sa neskontaktovala a žiadnym
spôsobom nereagovala.

13) Správca dane vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobcom predložené
dôkazy nepreukazujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom TK-Mont, s.r.o. tak ako
sa uvádza na predmetnej dodávateľskej faktúre, tj. kto reálne dodal reklamné a marketingové služby,
vypracoval a pripravil dokumentáciu, v akom rozsahu boli tieto služby poskytnuté, kedy a ako boli
poskytnuté.Žalobcanepredložilžiadnudokumentáciu,nepreukázalúčelavyužitienapodnikanie.Dôkaz

predložený žalobcom k preukázaniu reálnosti fakturovaných služieb je pre daňové účely – pre uplatnenie
odpočítania dane nepostačujúci a v zmysle § 69 ods. 5 Daňového poriadku, ak povinnosť zaplatiť daň
uvedenú na faktúre vznikla len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade a nie z titulu skutočného obsahu
právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“), potom právo odpočítať takúto daň
u príjemcu plnenia nevzniká.

14) Vychádzajúc z preverovaných skutočností mal správca dane ďalej za to, že spoločnosť TK-Mont,
s.r.o. prestala so správcom dane komunikovať, aj napriek opakovaným výzvam nedoložila požadované
písomnosti. Na prvú výzvu zaslala len podklady, ktoré boli všeobecného charakteru – podklady, určené
preinúspoločnosť,nieprespoločnosťžalobcu.Odpovedebývaléhokonateľap.F.G.asplnomocneného

zástupcu p. E. D. nepovažoval správca dane za dostačujúce a hodnoverne preukázané v súlade so
základnými zásadami obchodného práva, a to poctivého obchodného styku. Z výpovede oboch svedkov
(F. G. a E. D.) vyplynulo, že nespravovali stránku spoločnosti žalobcu, nepoužívali špeciálny software,
hľadali odberateľov pre kontrolovaný daňový subjekt, pričom konateľ žalobcu uviedol, že hľadali
dodávateľov, zároveň neuviedol žiadne „reklamné plagáty“, ktoré uviedol vo výpovedi splnomocnený

zástupca. Konateľ žalobcu uviedol služby spojené s poradenstvom v oblasti rôznych projektov, ktoré
sú zamerané najmä na úsporu nákladov, ale o aké konkrétne projekty pre spoločnosť žalobcu išlo
svedkovia nevedeli uviesť. Rozdielne sú i výpovede svedkov, čo sa týka realizácie predmetných služieb,
splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti, vystavovania faktúr, majetku. Konateľ tvrdil, že mali autá,
splnomocnený zástupca autá označil ako určené na predaj a fungovanie spoločnosti. Podklady zaslané

spoločnosťou TK-Mont, s.r.o. a predložené svedkom k nahliadnutiu vychádzajúc z ich výpovede by mali
byť „výstupom spoločnosti MIHL Blesk, s.r.o.“, ktorú splnomocnený zástupca označil ako dodávateľa,
ale k predloženým dokladom sa obaja nevedeli vyjadriť, nemali o týchto podkladoch vedomosť, pritom
súviseli so spoločnosťou TK-Mont, s.r.o. Vychádzajúc z interných zdrojov správcu dane (informačný
systém finančnej správy) daňový subjekt MIHL Blesk, s.r.o., ktorú splnomocnený zástupca spoločnosti

TK-Mont, s.r.o. uviedol ako dodávateľa projektovej dokumentácie za zdaňovacie obdobia jún až august
2021 podal nulové daňové priznania k DPH. Na výzvu správcu dane spoločnosť MIHL Blesk s.r.o.
nereagovala, požadované písomnosti, listiny a iné dokumenty v určenej lehote a ani po jej uplynutí
nepredložila, so správcom dane sa neskontaktovala.

15) V ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia správca dane zdôraznil, že svedok F. G. ako konateľ
spoločnosti nemal žiadnu vedomosť o fungovaní svojej spoločnosti, vo všetkom sa odvolával na p. E.
D. ako splnomocneného zástupcu a obaja nemajú ani odborné vedomosti na výkon svojej činnosti a
ani vedomosti o činnosti spoločnosti. Konateľ však musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu
činností, ktorými napĺňa jednotlivé znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, s ktorými

spolupracuje. Ak také vedomosti nemá, správca dane má oprávnené pochybnosti o pravdivosti údajov
ním uvádzaných na daňových dokladoch, v danom prípade na faktúre spoločnosti TK-Mont, s.r.o.,
ktorej vystavenie ešte neznamená, že služby boli aj skutočne dodané. Takéto vedomosti evidentne
žalobcovi chýbali. V danom prípade ide teda o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle
§ 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. V prípade spoločnosti TK-Mont, s.r.o. sa nepotvrdila

vierohodnosť predmetnej faktúry, pričom v zmysle vykonaného dokazovania všetky získané informácie a
podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia popierajú reálnosť uskutočnenia
zdaniteľného plnenia spoločnosťou TK-Mont, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu, z ktorej si žalobca uplatnil
odpočítanie DPH na základe vzniku daňovej povinnosti. Nakoľko síce bola vystavená faktúra, ale nebola
preukázaná reálnosť fakturovaných služieb dodávateľom TK-Mont, s.r.o., nevznikla povinnosť platiť daň

v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o DPH, ale v zmysle § 69 ods. 5 Zákona o DPH, tj. uvedením
dane na faktúre.16) Na základe všetkých zistených skutočností v priebehu daňovej kontroly žalobcovi v kontrolovanom
zdaňovacom období júl 2021 nevznikol nárok na odpočítanie dane z predmetnej faktúry v sume 3.531,-
Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. l a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.

17) V prejednávanej veci správca dane vykonal i výsluch L. K., konateľa obchodnej spoločnosti
MIHL Blesk s.r.o. K ekonomickej činnosti spoločnosti v roku 2021 až po súčasnosť sa svedok
vyjadril tak, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti sú upratovacie práce a počítačové služby.
Čo sa týka materiálneho a personálneho zabezpečenia, tak počítače mala spoločnosť v prenájme od

spoločnosti Alza. Zamestnancov predmetná spoločnosť nezamestnávala, pričom práce boli riešené buď
subdodávateľsky alebo ich vykonával svedok ako konateľ, občas mu chodila vypomáhať manželka.
Spoločnosť nevlastní žiadny investičný majetok a prenajíma si len virtuálne sídlo. Účtovníctvo do
septembra 2022 viedla spoločnosť Penny Price Limited, so sídlom v Trnave. Na otázku správcu dane,
či má svedok odborné vedomosti k výkonu predmetu činnosti spoločnosti (upratovacie a počítačové
činnosti) svedok odpovedal, že z počítačových činnosti robí minimum. Špeciálny software nemá,

pomáhal mu s tým kamarát – J. O. z F., ktorý nemal z tejto činnosti žiadnu dohodnutú finančnú
odmenu. So spoločnosťou žalobcu nespolupracoval, ale spolupracoval so spoločnosťou TK-Mont,
s.r.o. Spolupráca začala v roku 2021. Konateľa uvedenej spoločnosti poznal dlhšiu dobu. K priebehu
spolupráce sa vyjadril, že sa dohodli na stretnutí, kde si povedali, čo je vo veci a na základe toho
zistil, či požadované vie dodať alebo nie. Jednal buď s p. G. alebo p. D.. Robil počítačové služby

pre nich, konkrétne nevedel uviesť aké. Zadanie bolo len na základe ústneho dohovoru. Na otázku
zamestnancov správcu dane, či predkladal konateľovi spoločnosti, resp. zástupcovi TK-Mont, s.r.o.
nejaké podklady (súpisy vykonaných prác, resp. projekty, zadania, vykonané činnosti), ktoré súviseli
s jeho činnosťou pre spoločnosť TK-Mont, s.r.o. odpovedal, že to boli veci, ktoré sa robili v tom
mesiaci, také nejaké súpisy činnosti. K spôsobu zabezpečenia realizácie počítačovej činnosti súvisiacej

s marketingovou a reklamnou činnosťou a vypracovanej dokumentácie sa vyjadril, že si myslí, že
realizácia bola zabezpečená ním a jeho kamarátom, ak nie, tak subdodávateľom. Kto bol konkrétnym
subdodávateľom týchto služieb nevedel uviesť. Cieľom činnosti jeho spoločnosti a zároveň poskytnutých
služieb bolo zarobiť, dodať službu, ktorú treba, aby bol spokojný zákazník, k výstupu tejto činnosti
prisľúbil, že sa dodatočne vyjadrí. Zdôraznil, že k svojej činnosti nevyužíval žiadny špeciálny software,

aké programy používal uviesť nevedel. Ku konkrétnym projektom, ktoré robil cez spoločnosť TK-
Mont, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu sa vyjadriť nevedel. Cena poskytovaných služieb bola na základe
dohody, ktorej obsah konkrétne uviesť nevedel. So spoločnosťou TK-Mont s.r.o. už nespolupracuje. Ku
konkrétnej marketingovej činnosti, ktorú vykonal pre spoločnosť TK-Mont, s.r.o. v súvislosti so žalobcom
sa vôbec nevedel vyjadriť. Na otázku zamestnancov správcu dane, či vystavil faktúru, ktorá nebola krytá

službami, odpovedal, že v roku 2021 nebola takto vystavená žiadna faktúra.

18) Správca dane výpoveď konateľa subdodávateľskej spoločnosti MIHL Blesk s.r.o. p. L. K.
nepovažoval za dostačujúcu a hodnoverne preukázanú v súlade so základnými zásadami obchodného
práva a poctivého obchodného styku, tak ako aj výpovede bývalého konateľa spoločnosti TK-Mont,

s.r.o. p. F. G. a splnomocneného zástupcu E. D.. Všetky zainteresované osoby v týchto dodávateľsko-
odberateľských vzťahoch nemajú jednak odborné vedomosti, ako ani schopnosti na výkon svojej
činnosti a ani vedomosti o samotnej činnosti spoločnosti. Svoje tvrdenia nijako nepodložili a nepredložili
požadované doklady.

19) Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej veci vykonával
dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pri dokazovaní postupoval v súlade so základnými
zásadami Daňového poriadku. Skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania, pri ktorých správca dane vychádzal nielen z dokladov predložených žalobcom ale aj zo zistení,
ktorými preveroval či v nich neabsentuje materiálny poklad deklarovaných zdaniteľných obchodov,

hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Umožnil
žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a vysporiadal sa so všetkými námietkami a vyjadreniami
žalobcu.

20) Na základe dokazovania správcu dane, predložených dokladov a dôkazov, ako aj vyjadrení žalobcu
v priebehu vyrubovacieho konania v nadväznosti na preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazov uvedených v Protokole z daňovej kontroly č. 102772908/2022 zo dňa 11.10.2022 správca dane
prijal záver, že žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2021 nevznikol nárok na odpočítaniedane v sume 3.531,- Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. l a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) Zákona o DPH.

21) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

22) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102178289/2023 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č. 101227488/2023 zo dňa 09.05.2023 potvrdil.

23) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v prvom rade zhrnul dôvody žalobcom podaného
odvolania, ako aj priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Vyhodnotil rozsah a
dôvody odvolania vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu po tom, ako sa oboznámil s obsahom

administratívneho spisu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

24) Z administratívneho spisu mal za preukázané, že hlavným predmetom ekonomickej činnosti žalobcu
je výroba drevených výrobkov, tepelné ošetrenie dreva a paliet IPPC, zámočnícke a kovoobrábačské
práce, výroba a montáž kovových konštrukcií, servisné a údržbárske práce, vŕtanie a frézovanie

kovov a plastov, zváracie práce. Žalobca zamestnával piatich zamestnancov, prenajímal si výrobné,
kancelárske a skladové priestory v priemyselnej zóne v Malackách na ulici Továrenská 15. Na výrobu a
montáž kovových konštrukcií, servisné a údržbárske práce využíval dodávateľov.

25) V zdaňovacom období júl 2021 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane v súvislosti

s predloženou dodávateľskou faktúrou od dodávateľa TK-Mont, s.r.o., predmetom ktorej bola
marketingová a reklamná činnosť podľa zadania + vypracovanie a príprava dokumentácie na základe
uzatvorenej zmluvy. Predložená zmluva neobsahovala dátum, pričom znenie zmluvy nekorešpondovalo
s predmetom predloženej faktúry. Žalobca k faktúre nepredložil žiadnu dokumentáciu, operatívnu
evidenciu ani žiadne iné výstupy. Deklarovaný dodávateľ TK-Mont, s.r.o. na základe výzvy správcu

dane predložil doklady súvisiace s iným odberateľom, pričom nepredložil žiadne doklady súvisiace s
dodaním služieb pre žalobcu v zmysle spornej faktúry a zmluvy, a to ani na základe opakovaných
výziev. So zistenými skutočnosťami správca dane oboznámil žalobcu a vyzval ho na predloženie ďalších
dôkazov za účelom odstránenie pochybností o reálnom dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného
dodávateľa TK-Mont, s.r.o.

26) Žalobca sa za účelom odstránenia pochybností správcu dane poskytol vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že využíval služby od dodávateľa TK-Mont, s.r.o. spojené s poradenstvom v oblasti rôznych
projektov, ktoré sú zamerané najmä na úsporu nákladov, pričom dodávateľ TK-Mont, s.r.o. pre
žalobcu vyhľadával dodávateľov, na základe ktorých mohol neskôr efektívne znížiť výrobné, režijné

a vstupné náklady. Jednalo sa o zmenu vhodnejších dodávateľov, ktorých spoločnosť TK-Mont, s.r.o.
pomohla žalobcovi nájsť. Vyjadrenie žalobcu vyhodnotil žalovaný ako všeobecné, neposkytujúce žiadne
konkrétne vyjadrenia a dôkazy (dokumentáciu) k špecifickým činnostiam uvedeným v zmluve.

27) Správca dane v postavení svedka vypočul F. G., bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa

TK-Mont, s.r.o., ktorý sa k obchodnej spolupráci so žalobcom vyjadril. Žalovaný vyhodnotil, že svedok
potvrdil vystavenie spornej faktúry a súvisiacej zmluvy. K predmetu fakturácie sa vyjadril, že to bola
reklama a marketing spojený možno s plagátmi. Ku konkretizácii reklamnej činnosti svedok uviedol,
že sa jedná o návrh reklamných plagátov s použitím programu K3D a ku konkretizácii marketingovej
činnosti uviedol, že sa jedná o hľadanie odberateľov pre predaj kovovýroby. K vypracovaniu a príprave

dokumentácie sa vyjadriť nevedel, pričom uviedol, že k preverovanému obchodu nepredkladal súpisy
vykonaných prác ani iné dokumenty, ktoré súviseli s činnosťou, riešili to ústne. Tvorcom marketingu bol
svedok D. a projektovú dokumentáciu dodávala spoločnosť MIHL Blesk s.r.o., zastúpená L. K..

28) Žalovaný ďalej zhrnul, že svedok E. D. potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom v oblasti reklamy

a marketingu. Pre žalobcu hľadal odberateľov, pričom dokumentáciu nevypracovával a nespravoval ani
web stránku žalobcu. Svedok sa vyjadroval len všeobecne, bez konkrétnych overiteľných informácii,
pričom uviedol, že pre žalobcu vyhľadával nových odberateľov, na rozdiel od vyjadrenia žalobcu, ktorý
uviedol, že dodávateľ TK-Mont, s.r.o. pre neho vyhľadával vhodných dodávateľov.29) Zo svedeckej výpovede E. D. mal žalovaný za preukázané, že projektovú dokumentáciu dodávala
spoločnosť MIHL Blesk s.r.o., zastúpená L. K.. Spoločnosť MIHL Blesk s.r.o. požadované doklady

správcovi dane nepredložila. Z interných zdrojov správcu dane bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie
jún až august 2021 daňový subjekt MIHL Blesk s.r.o. podal nulové daňové priznania na dani z pridanej
hodnoty.

30) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane o zistených

skutočnostiach, spôsobe ich zistenia a s pochybnosťami oboznámil žalobcu, ktorý v tejto súvislosti opäť
poskytol len všeobecné vyjadrenie, v zmysle ktorého hľadal uplatnenie na nových trhoch, pričom za
týmto účelom využil marketingové služby dodávateľa, najmä formou osobných stretnutí a odporúčaní.
Žalovaný poukázal na dokumentáciu prijatú od dodávateľa, ktorú však nepredložil. Avšak vzhľadom na
zistené skutočnosti (rozpory v dokladoch, vo výpovediach, v nepredložení súvisiacej dokumentácie), boli
vyjadrenia žalobcu nepostačujúce a nespôsobilé na odstránenie pochybnosti správcu dane o reálnom

dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa.

31) Žalovaný poukázal na právny základ odpočtu DPH ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.
novembra2006ospoločnomsystémedanezpridanejhodnoty(ďalejajlen„smernica2006/112“),pričom
podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ

dane si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1
Zákona o DPH); b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa
považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania
služby (§ 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH); c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči
nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané

(§ 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH); d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu boli tovar alebo služby dodané (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH).

32) Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia

zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte

správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva

iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď. napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,
bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od
faktického a dôkazného stavu konania.

33) V súvislosti na vyššie uvedené žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho Súdu Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi“ (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v

spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.).

34) V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom podľa presvedčenia žalovaného
na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen faktúrou) preukázal, že v príslušnom zdaňovacom

období došlo k reálnemu dodaniu služieb od dodávateľa uvedeného na faktúrach, a teda či v prípade
posudzovaných zdaniteľných plnení boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v
nadväznosti na § 19 ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 Zákona o DPH. Vzhľadom na to, že žalobca svoje tvrdeniao dodaní predmetnej služby oprel o formálne doklady – faktúru a zmluvu, správca dane dôvodne pristúpil
k ich prevereniu z hľadiska materiálneho.

35) Pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade
nepochybne došlo), musí daňový subjekt preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako
deklaruje. Na strane žalobcu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie a preukázať všetky skutočnosti potrebné na priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné
bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na žalobcovi. Žalobca si

musí byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia bude musieť správcovi dane
predložiťtakédôkazy,ktoréreálnosťtohtoplneniabezakýchkoľvekpochybnostípotvrdia.Vpredmetnom
prípade však žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, a
preto mu nárok na odpočítanie DPH nemohol byť uznaný ako oprávnený.

36) Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel

žalovaný k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane je
v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia,vysporiadaniesasnávrhmianámietkamižalobcu,úvahyovplyvňujúcehodnoteniedôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil

všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal
právny záver.

Správna žaloba – žalobné body

37) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že sú
naplnené dôvody na zrušenie oboch rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), e) f) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. V podanej žalobe žalobca v prvom rade opísal priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí orgánov verejnej správy.

38) Žalobca má za to, že tvrdenia správcu dane o porušení Zákona o DPH sú nesprávne, pričom
správca dane svoje tvrdenia a závery opiera o niečo, čo nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní
správcu dane a jeho zistení. Žalobca uviedol, že ako daňový subjekt neporušil žiadnu z hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH z faktúry od

dodávateľskej spoločnosti TK-Mont, s.r.o. Ak aj správca dane mal určité pochybnosti o uskutočnení
zdaniteľného plnenia, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie DPH v
kontrolovanom zdaňovacom období, mohol a aj mal vyzvať daňový subjekt na podanie vysvetlenia, resp.
vyjadrenia k prípadným pochybnostiam správcu dane, pričom mal predovšetkým aj konkrétne svoje
pochybnosti definovať, mal uviesť akým spôsobom by mal daňový subjekt tieto pochybnosti odstrániť a

svoje tvrdenia v preverovanej veci lepšie preukázať.

39) Ďalej žalobca poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí uviedol, že spochybňuje uskutočnenie
zdaniteľného plnenia na základe tvrdení, ktoré nie sú žiadnymi hmotnoprávnymi podmienkami na
uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak správca dane takéto porušenia aj napriek tomu konštatuje.

Správca dane svoje pochybnosti podľa názoru žalobcu vyvodil zo zistenia, že dodávateľ nemá sídlo s
jeho označením a má virtuálne sídlo. Ďalej správca dane svoje konštatovania opiera tiež o to, že zo
svojho informačného systému zistil, že dodávateľ dodávateľa nepodával daňové priznania, alebo tiež,
že so správcom dane táto spoločnosť nekomunikuje a na výzvy správcu dane nereaguje.

40) K uvedeným dôkazom, ktoré správca dane vyhodnotil ako relevantné dôkazy získané v
priebehu daňovej kontroly vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých vyslovil svoje nesprávne
závery o neuskutočnení zdaniteľného plnenia z predloženej dodávateľskej faktúry je niečo, na
čo nemá kontrolovaný daňový subjekt v prípade nedostatočnej komunikácie dodávateľa, resp.
žiadnej komunikácie nejakého subdodávateľa so správcom dane vôbec žiaden vplyv, pričom z

pohľadu posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok na posúdenie nároku na uplatnenia práva
na odpočítanie dane sú jednoznačne irelevantné a nie sú žiadnymi zákonnými hmotnoprávnymi
podmienkami pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle Zákona o DPH.41) Zistenia správcu dane charakteru, že určitá spoločnosť, konkrétne dodávateľ dodávateľa,
nekomunikuje so správcom dane je niečo, čo žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť a je to niečo
na čo nemá daňový subjekt žiadny dosah, pričom tieto udalosti nastali až v období nasledujúcom po

kontrolovanom zdaňovacom období. Zistenia, že dodávateľ dodávateľa nepodával daňové priznania na
DPH je tiež niečo, čo kontrolovaný daňový subjekt nemohol ovplyvniť a znášať z tohto dôkaznú núdzu.
Okrem toho žalobca ako daňový subjekt nemá ako disponovať s týmito informáciami, nemá ich ako
získať a nemá ani ku nim žiaden prístup. Sú to informácie, s ktorými môže disponovať len správca dane.

42) Správca dane v rozhodnutí tvrdil, že žalobca preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v rozsahu
predložených dokumentov len formálne, čo je podľa žalobcu nesprávne tvrdenie správcu dane, pričom
to odôvodňuje tvrdením, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa, ktorý nepreukázal
dodanie zdaniteľného plnenia kontrolovanému daňovému subjektu a daňový subjekt nepreukázal, že mu
zdaniteľné plnenie bolo dodané práve deklarovaným dodávateľom, pričom údajne ako to tvrdí správca
dane len predloženie faktúry, ktorá deklaruje uskutočnenie zdaniteľného plnenia nestačí a k uvedenému

musia byť splnené ďalšie podmienky, ktoré však správca dane nešpecifikoval ako a akým spôsobom
mal ešte daňový subjekt lepšie preukázať uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia.

43) Vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobca ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012
z 28.11.2012, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je limitované

ustanovením§29ods.8Zákonač.511/1992(pozn.§24ods.1Daňovéhoporiadku),ktorévšakvzáujme
zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na
ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
Žalobca ako daňový subjekt mal preukázať nárok na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej jeho
dodávateľom a nie skutočnosti, ktoré súvisia s jeho dodávateľom vo veci jeho komunikácie so správcom

dane alebo zmien v spoločnosti. Dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho
aj na preukázanie iných skutočnosti teda aj takých, na ktoré sa vzťahovala dôkazná povinnosť iných
subjektov. Žalobca, aj vzhľadom na judikatúru NS SR, je toho názoru, že ohľadne tvrdení, ktoré správca
dane uvádza a z ktorých mu vznikajú pochybností na základe, ktorých dospel k záverom uvedeným
v rozhodnutí znáša dôkazné bremeno správca dane. Žalobca zdôraznil, že správca dane je povinný

preukázať ním tvrdené skutočnosti a nemôže túto dôkaznú povinnosť presúvať na daňový subjekt.
Hlavne je v tomto prípade neprípustné aby správca dane sa uspokojil s tým, že má pochybnosti, ale
tieto nemá dostatočne a určite preukázané aby mohol prejsť z roviny pochybností do roviny skutkových
zistení a jednoznačných záverov. Uvedené je potrebné z dôvodu, že ide o skutočnosti, ktoré má právo
u iných subjektov preverovať len správca dane a kontrolovaný daňový subjekt v tejto sfére má len

oprávnenie navrhovať dôkazy. Právo daňového subjektu navrhovať dôkazy ale nemôže slúžiť tomu aby
zabezpečoval dôkazy pre tvrdenia správcu dane.

44) Žalobca so závermi správcu dane prijatými v napadnutom rozhodnutí nesúhlasí a poukázal na
ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku pričom uviedol, že daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového
poriadku nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah
ich dôkaznej povinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový
subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca má za to, že správca dane nesprávne posúdil

splnenie podmienok na odpočítanie dane a preto nezákonne nepriznal daňovému subjektu právo na
odpočítanie dane, resp. pripisoval dôkaznú váhu skutočnostiam, ktoré neslúžili na preukázanie splnenia,
či nesplnenia zákonných predpokladov priznania práva na odpočítanie dane a tak neprípustne rozšíril
tieto podmienky nad zákonný rámec. Podľa názoru žalobcu správca dane pri výkone daňovej kontroly
nepreukázal nespochybniteľne porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH v nadväznosti na § 51

ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Žalobca je toho presvedčenia, že správca dane pri daňovej kontrole
DPH za zdaňovacie obdobie júl 2021 nepostupoval správne, keď žalobcovi neuznal nárok z predmetnej
faktúry v sume 3.531,- Eur.

45) Žalobca mal za to, že žalovaný ako aj správca dane svojim postupom porušili ustanovenia § 3

ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 2, 3 a 4, § 25 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko pri správe daní nedbali na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri vykonávaní a hodnotení
dôkazov nepostupovali zákonným spôsobom a neprihliadali na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe
daní a na tomto základe dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. pripisovali dôkaznú váhuskutočnostiam, ktoré neslúžili na preukázanie splnenia (nesplnenia) zákonných predpokladov priznania
práva na odpočítanie dane, a tak neprípustne rozšírili tieto podmienky nad zákonný rámec.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

46)Žalovanývovyjadreníksprávnejžalobezodňa12.02.2024junavrholzamietnuťažalobcovináhradu
trov konania nepriznať. V žalobe uplatnené námietky považoval za nedôvodné. Tak ako i v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie

dane, pretože okrem faktúry a zmluvy, ktorej znenie nekorešpondovalo s predmetom spornej faktúry,
nepredložil žiadnu dokumentáciu, výstupy ani operatívnu evidenciu preukazujúcu reálnosť zdaniteľných
obchodov. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre odmietnutie práva žalobcu na odpočítanie dane
neboli nezrovnalosti zistené u deklarovaného dodávateľa TK-Mont, s.r.o., ani nezrovnalosti a nedostatky
iných subjektov, na ktoré žalobca nemal dosah. Žalobca bol o zistených skutočnostiach a spôsobe
ich zistenia oboznámený a mal možnosť predložiť doklady a dôkazy (dokumentáciu) k špecifickým

činnostiam uvedeným v zmluve, ktorými by preukázal reálnu existenciu plnenia. Žalobca nepredložil
žiadnu dokumentáciu, poskytol len veľmi všeobecné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že využíval služby
od dodávateľa TK-Mont, s.r.o. spojené s poradenstvom v oblasti rôznych projektov, ktoré sú zamerané
najmä na úsporu nákladov, pričom dodávateľ TK-Mont, s.r.o. pre žalobcu vyhľadával dodávateľov,
na základe ktorých mohol neskôr efektívne znížiť výrobné, režijné a vstupné náklady. Jednalo sa o

zmenu vhodnejších dodávateľov, ktorých spoločnosť TK-Mont, s.r.o. pomohla žalobcovi nájsť. Žalobca
neoznačil žiadnu konkrétnu osobu, s ktorou za deklarovaného dodávateľa konal pri uzatváraní obchodov
a neoznačil ani žiadnu konkrétnu osobu, ktorá mu odovzdávala informácie súvisiace s poradenstvom a
ďalšími službami v zmysle zmluvy.

47) Z dokazovania tiež vyplýva, že ani deklarovaný dodávateľ TK-Mont, s.r.o. nepredložil žiadne doklady
súvisiace s dodaním služieb pre žalobcu. Konateľ dodávateľa F. G. neposkytol žiadne konkrétne
informácie, čo odôvodnil tým, že za spoločnosť konal zástupca E. D.. Svedok E. D. potvrdil, že pre
žalobcu hľadal odberateľov, pričom dokumentáciu nevypracovával a nespravoval ani web stránku
žalobcu. Svedok sa vyjadroval len všeobecne, bez konkrétnych overiteľných informácii, pričom uviedol,

že pre žalobcu vyhľadával nových odberateľov, na rozdiel od vyjadrenia žalobcu, ktorý uviedol, že
dodávateľ TK-Mont, s.r.o. pre neho vyhľadával vhodných dodávateľov. Zo svedeckej výpovede E.
D. tiež vyplynulo, že projektovú dokumentáciu mala dodať spoločnosť MIHL Blesk s.r.o., zastúpená
L. K.. Ani preverovaním zameraným na spoločnosť MIHL Blesk s.r.o. sa nepotvrdilo reálne dodanie
plnenia. Spoločnosť MIHL Blesk s.r.o. je nekontaktná a podávala nulové daňové priznania na dani

z pridanej hodnoty. Správca dane žalobcu oboznámil s uvedenými skutočnosťami. Žalobca navrhol
vypočutie svedka L. K., pričom opäť nepredložil žiadnu súvisiacu dokumentáciu. Svedok L. K. sa
tovnako vyjadroval len veľmi všeobecne, uviedol, že spoločnosť MIHL Blesk s.r.o. práce realizuje
subdodávateľsky alebo ich vykonáva on a jeho manželka, v prípade odberateľa TK-Mont, s.r.o. mu
pomáhal kamarát J. O., pričom k dokumentácii sa nevedel vyjadriť a nevedel sa vyjadriť ani k projektom,

ktoré mal vykonávať pre žalobcu. Žalobca bol so zistenými skutočnosťami oboznámený.

48) Žalobca, ktorý si chcel uplatniť právo na odpočítanie dane mal dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočívala v samotnom uplatnení práva na odpočet
DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok (predloženie faktúry a podanie daňového priznania)

a následne bolo povinnosťou žalobcu dokázať svoje tvrdenie, čo bolo dôkazným bremenom žalobcu.
Úlohou správcu dane bolo následne verifikovať skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí a dokladuje. Správca
dane verifikoval tvrdenia žalobcu, pričom výsledok verifikácie bol dostatočne podložený zisteniami
správcu dane a predložené doklady a tvrdenia žalobcu boli zmysluplne a logicky spochybnené. To
znamená, že výsledok verifikácie nebol len formálnym a ničím nepodloženým odôvodnením správcu

dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane v tomto smere uniesol dôkazné bremeno,
pretože dokázal vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s dokladmi a tvrdeniami žalobcu. Správca dane
identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach žalobcu, pričom tieto
pochybnosti žalobcovi oznámil. Vzhľadom na to, že správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno,
tak bolo opäť povinnosťou žalobcu preukazovať svoje tvrdenia, resp. ich korigovať a podložiť ďalšími

dôkazmi, pričom žalobca mal využiť iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil
(faktúru). Žalobca bol povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdil a deklaroval predložením
faktúry, avšak žalobca svoje tvrdenia v nadväznosti na spornú faktúru a súvisiacu zmluvu nepreukázal,
pretože nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce reálnu existenciu plnenia.49) V závere svojho vyjadrenia žalovaný uzavrel, že žalobné námietky žalobcu považoval za
neopodstatnené, pretože správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi, na

základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR.

50) Žalobca sa k duplike žalovaného nevyjadril.

Relevantné zákonné ustanovenia

51) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

53) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

54) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

55) Podľa § 191 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

56) Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „Zákon o

DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je

dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby.

57) Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.58) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

59) Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.12.2023 (ďalej len „Daňový poriadok“)
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom

a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví
tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,
vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k
správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

60) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií

a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známealeboznámesprávcovidanezjehočinnosti.(4)Akodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieť

k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

61) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

62) Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

63) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), keďže účastníci konania
o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol žiaden z dôvodov pre potrebu
pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.11.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu

oznámené dňa 01.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

64) Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej
lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho
súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou a s vyjadrenímžalovaného, s pripojenými administratívnymi spismi predloženými žalovaným dospel správny súd k
záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

65) Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v celkovej výške 3.531,- Eur na
DPH za zdaňovacie obdobie júl 2021, keď žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
č. 2021049 od dodávateľa TK-Mont, s.r.o., z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,

keďže dostatočne a hodnoverne nepreukázal, že plnenie deklarované na faktúre od dodávateľa TK-
Mont, s.r.o. bolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a na základe vykonaného dokazovania
spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z predloženej faktúry.

66) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1

SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmybolirozhodnutímalebonečinnosťouorgánuverejnejsprávyporušenéalebopriamodotknuté,ato
za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm.
e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia

za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu
pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v
preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia
žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného,
takto formulovaná konštatačná časť obsahuje iba nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno

preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ
žalobcavsprávnejžalobevovzťahukodôvodneniurozhodnutiažalovanéhopoukazovalnanesprávnosť
tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu
žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika
s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body neumožňujú

taktiež identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery
prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané,
vyjadrenienesúhlasu,resp.polemikažalobcusozávermižalovanéhoajehovlastnéhodnoteniedôkazov
v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného na podklade takto
formulovaných žalobných bodov. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu

žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e)
SSP. V niektorých častiach správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce
sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného
i správcu dane založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom
konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny

súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti

(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej
veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí
orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie
námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať
porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za

žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené
dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované a
nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a

žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol
na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.67) Vychádzajúc z predmetu prieskumu v prejednávanej veci správny súd ďalej konštatuje, že v
rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych

podmienokpriznaniaprávanaodpočítanie,(iii)odopretímnárokunaodpočítanieDPHalebooslobodenia
od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia
od dane z dôvodu zneužitia práva.

68) Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo
vyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia
za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky

nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo
dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016
C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci
Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky
patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,

resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26.,
27.). Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva
na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo vec SC Paper Consult SRL, C-101/16

zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33;
vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProCHemie
s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 29). Právo na odpočet DPH však možno odoprieť
vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu
o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci

SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra
2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra
2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod

38). Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú aj na tento prípad, keď správca dane a žalovaný spochybnili
preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – dodanie deklarovaných služieb,
a tým aj deklarovaného dodávateľa.

69) Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf10/2015 zo dňa 03. februára 2016,
sp. zn. 6Sžfk7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,

zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (viď rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.

6Sžfk20/2019 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

70) V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňovýsubjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada

objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.

71) Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne

sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

72) Správny súd v kontexte uvedeného tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v zmysle ktorého: „K otázke dôkazného bremena existuje
početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.

zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva,
že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk

20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej
rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa
25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.

73)Pokiaľžalobcanamietalvyhodnoteniezistenéhoskutkovéhostavuaneprimeranýprenosdôkazného
bremena, správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočet. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, v prípade dodávateľskej faktúry dodávateľa
TK-Mont, s.r.o. v zdaňovacom období júl 2021 nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúre bolo

dodávateľom TK-MONT, s.r.o. aj reálne dodané. Podľa zistení správcu dane a žalovaného predmetná
dodávateľská faktúra nepreukazovala splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na
odpočet DPH. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). V predmetnej veci síce
faktúra od dodávateľa TK-Mont, s.r.o. bola vyhotovená a predložená, avšak v administratívnom konaní

nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúre aj skutočne vykonal vystaviteľ faktúry – dodávateľ
TK-Mont, s.r.o. Podľa zákona správcu dane môže a má viesť táto skutočnosť k záveru o neunesení
dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou, avšak nepreukázanou skutočnosťou v administratívnom
konaní bolo vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania fakturovaného plnenia dodávateľom TK-Mont,
s.r.o. Je nevyhnutné uviesť, že zaúčtovanie dane na výstupe, automaticky neznamená právo na

priznanieodpočítaniadanenavstupe.Kpriznaniutohtoprávažalobcovibránilaskutočnosť,ženeuniesol
svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na spornej faktúre od
dodávateľa TK-Mont, s.r.o., k čomu dospeli daňového orgány a na základe žalobných dôvodov a po ichpreskúmaní, následne aj správny súd. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v priebehu daňového
konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva.

74) Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočet dane súčasne splnenie tak materiálnej, ako aj
formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe
ktorých si uplatnil odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné
bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie
dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nemožno vyhodnotiť ako postačujúce.

Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne
reálne plnenie. Plnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom
splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s
predpísaným obsahom, pretože doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Správny súd v tomto kontexte poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím

Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že
dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutne uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom, pri zákonom stanovených a splnených podmienok,
na nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a v ktorých si aj
tento nárok uplatnil; preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za

zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia
zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada
prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom.
Prenos dôkaznej povinnosti daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná

judikatúrou celoštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správny
súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru o nedôvodnosti žalobnej námietky žalobcu týkajúcej sa
vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a k neprimeraného prenosu dôkazného bremena.

75) Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané
úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole
dokladovbraldoúvahyskutočnýobsahprávnehoúkonualeboinejskutočnostirozhodujúcejprezistenie,
vyrubeniealebovybratiedane.Správcomdanevydanérozhodnutieobsahujeposúdenievecisodkazom

na príslušné právne predpisy a výrok korešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu
vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu, v zhode so závermi žalovaného (i správcu dane),
žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods.
1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože v prípade predmetnej
dodávateľskej faktúry vystavenej dodávateľom TK-Mont, s.r.o. sa nepreukázalo, že plnenie uvedené

na tejto faktúre bolo spoločnosťou TK-Mont, s.r.o. aj reálne dodané. Správny súd má za to, že pokiaľ
žalobca pri uplatnení práva na odpočítanie dane, ktorej základom sú poskytnuté plnenia, nevie predložiť
pri svojich tvrdeniach dokumentáciu o faktickom uskutočnení týchto plnení, potom neuniesol dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno v danom prípade vyplýva z § 24 ods. 1 Daňového poriadku a zaťažuje
žalobcu. Vyššie opísané dôkazy, ktoré v daňovom konaní správca dane vykonal, dostatočne spochybnili

poskytnutie plnení ním uvedeným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v daňovom ani súdnom
konaní napriek výzvam nijakým právne relevantným spôsobom nevyvrátil.

76) Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane aplikujúc zásadu voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal
rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami Zákona o DPH, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými daňovými dokladmi predovšetkým vo

svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje doposiaľ neodstránené
pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil
právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že prijal všetky rozumné opatrenias odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.

77) Záverom správny súd konštatuje, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného obsahujú všetky
zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Správny súd uvádza, že prvostupňové
rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako
sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol

úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil, a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané
rozhodnutia daňových orgánov zodpovedali kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky
na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva
na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených
dôvodov podporujúcich výrok.

78) Správny súd uzatvára, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a
žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd po
preskúmaní veci konštatuje, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené
porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný (i správca

dane) prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených
dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

79) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie

podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

80) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.