Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8121204804.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Finerg International, s.r.o.,
so sídlom Stará Lesná 157, 059 60 Stará Lesná, IČO: 36511391, zastúpený: ŽOLDOŠ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53540964, proti žalovanej:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom Zarečnaja vl. 12/str.2/dom1, 141435 Chimki, Moskovská oblasť,
Ruská federácia, zastúpená MADEJ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 53035038, o zaplatenie 19.157,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/27/2021-165 zo dňa 17.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/27/2021-165 zo dňa 17.09.2024.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo
výške 19.157,28 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou
osobou na území Slovenskej republiky, ktorá povinne vytvára základné imanie, tvorené vkladmi jej
spoločníkov. Dňa 22.03.2018 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalobcu, na ktorom došlo k prijatiu
rozhodnutia o zvýšení základného imania novými vkladmi (peňažnými aj nepeňažnými) (ďalej aj „valné

zhromaždenie“). V zmysle prijatých rozhodnutí valného zhromaždenia došlo k prijatiu záväzkov na nové
vklady, pričom žalovaná sa v zmysle svojho písomného vyhlásenia spoločníka k prevzatiu záväzku k
novému vkladu zo dňa 01.04.2018 zaviazala, že preberá záväzok na nový vklad vo výške 179.550,-
eur do základného imania žalobcu, a to prostredníctvom (ďalej aj „písomné vyhlásenie“): nepeňažného
vkladu vo výše 155.392,72 eur, peňažného vkladu vo výške 24.157,28 eur (ďalej aj „peňažný vklad“).

2.1. Uviedol, že v zmysle písomného vyhlásenia (s úradne overeným podpisom) sa žalovaná zaviazala

k zaplateniu peňažného vkladu v lehote do jedného mesiaca, a teda do 01.05.2018. Žalovaná ku dňu
podania žaloby len čiastočne uhradila svoj záväzok vyplývajúci z peňažného vkladu, a to vo výške
5.000,- eur dňa 20.07.2018 (bankovým prevodom). Čiastočná úhrada sa pritom v zmysle ustanovenia §
407 ods. 3 Obchodného zákonníka v platnom znení považuje za uznanie aj zvyšku záväzku (žalovanejsumy). Žalovaná bola rovnako (opakovane) vyzvaná na základe mailovej komunikácie, ktorá bola medzi
spoločníkmi dohodnutá a považuje sa za bežnú obchodnú prax, avšak do dnešného dňa nedošlo k
úhrade tejto pohľadávky a žalovaná je preto v omeškaní s jej úhradou.

2.2. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že žalovaná sa v zmysle písomného vyhlásenia zaviazala k
peňažnému vkladu, ktorý je do dnešného dňa v celosti nesplatený. Rovnako je zrejmé, že žalovaná k
dnešnému dňu svoj vklad splatila len čiastočne vo výške 5.000,- eur. Žalovaná je tak v omeškaní so
splatením svojho vkladu, pričom s týmto omeškaním je spojený zároveň zákonný úrok z omeškania vo

výške 20 % z nesplatenej sumy, pričom omeškanie je zo sumy 24.157,28 eur od 02.05.2018 (jeden
mesiac od vydania písomného vyhlásenia) do 20.07.2018 (čiastočná úhrada vo výške 5.000 eur) a zo
sumy 19.157,28 eur od 21.07.2018 (po čiastočnej úhrade) až do zaplatenia.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú, pričom vo vyjadrení, okrem iného uviedla, že ju
považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a špekulatívnu. Ako zdôraznila medzi žalobcom a žalovanou

(a inými spoločníkmi žalobcu) sú napäté a veľmi zlé vzťahy. Zo strany žalobcu sa jedná o pokračujúci
obchodný nátlak na žalovanú (ako spoločníka žalobcu), aby táto plnila v prospech žalobcu ďalšie a
ďalšie nedôvodné platby, bez akejkoľvek opory v právnom poriadku. Menšinoví spoločníci žalobcu sa
stali rukojemníkmi vo vlastnej spoločnosti. Žalobca síce poukazuje na valné zhromaždenie zo dňa
22.03.2018, na ktorom došlo k špekulatívnemu navýšeniu základného imania žalobcu z pôvodnej výšky

133.000,- eur na hodnotu 1.333.000,- eur, avšak už zamlčuje, že práve predmetné valné zhromaždenie
viedlo k dramatickému zhoršeniu vzťahov medzi spoločníkmi a že následný zápis údajov do obchodného
registra bol nezákonný a pochybný.

3.1. Poukázala na skutočnosť, že v roku 2017 spoločnosť BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.

s. (ovládaná konateľom žalobcu) nebola väčšinovým spoločníkom žalobcu, disponovala „len“ 45 %-
ným obchodným podielom na základom imaní zapísanej osoby, pričom väčšinu si vo svojom súhrne
držali ostatní štyria spoločníci (štátni občania Ruskej federácie). Konateľ žalobcu ovládajúci spoločníka
BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a. s. zneužil dôveru žalovanej a ďalších menšinových
spoločníkov, ktorí na tomto valnom zhromaždení neboli osobitne právne zastúpení, nepoznali

dôkladne slovenské právne predpisy a ani nerozumeli slovenskému jazyku. Z predloženej zápisnice
z predmetného valného zhromaždenia vyplýva, že všetci spoločníci súhlasili so zvýšením základného
imania dôverujúc, že pomer splatených vkladov jednotlivých spoločníkov zostane nezmenený. To
znamená, že spoločnosť BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a. s. bude mať aj naďalej 45 %-ný
obchodný podiel a ostatní spoločníci si taktiež ponechajú doterajšie obchodné podiely (žalovaná vo

výške 15 %, A. C. vo výške 12 %, B. C. vo výške 18 % a D. D. vo výške 10 %).

3.2. Ďalej uviedla, že spoločnosť BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a. s., ktorá pripravovala
mimoriadne valné zhromaždenie, ktorej zástupca mu predsedal, do zápisnice z mimoriadneho valného
zhromaždenia začlenila nasledovnú pasáž: Spoločníci sa dohodli, že v prípade, ak niektorý zo

spoločníkov nepodpíše písomné prehlásenie k prevzatiu záväzku na nový vklad v lehote a následne
nezaplatí alebo nevloží výšku prevzatého vkladu do jedného mesiaca od podpísania prehlásenia, valné
zhromaždenie rozhodlo, že výška vkladu neprevzatého a nezaplateného spoločníkom sa prerozdelí
medzi ostatných spoločníkov v pomere ich vkladov s tým, že jeho vklad ostane zachovaný a že
obchodný podiel dotknutého spoločníka sa pomerne zníži. Spoločníci, ktorí prevezmú tento neprevzatý

a nesplatený záväzok sú povinní podpísať v lehote 1 mesiaca písomné prehlásenie o prevzatí tohto
záväzku spôsobom dohodnutým vyššie. Následne sa týmto pomerom upraví aj výška ich vkladov a
výška ich obchodných podielov uvedených vyššie a týmto sa zmení aj znenie spoločenskej zmluvy a
toto sa predloží na zápis do obchodného registra s tým, že aj v tomto prípade sa dodrží zásada o
pomere prevzatých vkladov a tomu zodpovedajúcim výškam obchodných podielov. Po dohode všetkých

spoločníkov, ktorí prevzali záväzok na nový vklad, môže neprevzatý a nezaplatený vklad ktoréhokoľvek
zo spoločníkov prevziať aj ktorýkoľvek spoločník samostatne, ak podpíše prevzatie záväzku na tento
nový vklad a tento zaplatí, resp. vloží do spoločnosti. S týmto rozhodnutím súhlasia všetci spoločníci a
o splatení všetkých nových vkladov podpíše prehlásenie konateľ.

3.3. Žalovaná k vyššie uvedenému uviedla, že tomu možno nie celkom rozumela, ale spoliehala sa na
dôveru, ktorú vkladala do konateľa žalobcu. K zápisnici z valného zhromaždenia pristupovala s dôverou,
že obchodné podiely sa meniť nebudú. Ako sa neskôr ukázalo, spoločník D. D. údajne nesplatil svoj nový
vklad vo výške 119.700,- eur. Namiesto toho, aby sa tento vklad prerozdelil medzi ostatných spoločníkovv pomere ich vkladov (ako to predpokladá prvá časť citovanej časti zápisnice), spoločnosť BEORMEOL
CONSULTING SLOVAKIA, a. s. využila vzniknutú situáciu a sama prevzala záväzok za tento vklad, čím
sa jej obchodný podiel oproti ostatným neúmerne zvýšil. Zo spoločnosti BEORMEOL CONSULTING

SLOVAKIA, a. s. sa takýmto spôsobom stal väčšinový spoločník s obchodným podielom vo výške 54 %.
Ostatným spoločníkom nebolo reálne umožnené pomerne navýšiť svoj vklad tak, aby mohli realizovať
svoje právo vyplývajúce z rozhodnutia valného zhromaždenia.

3.4. Podľa žalovanej je z ňou opísanej skutkovej situácie zrejmé, že konateľ žalobcu konal špekulatívne

a vo vzťahu k menšinovým spoločníkom nepoctivo, zneužívajúc ich vtedajšiu dôveru. V nadväznosti
na valné zhromaždenie žalobcu zo dňa 22.03.2018 podal žalobca dňa 04.09.2018 prostredníctvom
svojho konateľa E. F. E. na tunajší súd návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s
ručením obmedzeným do obchodného registra, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 2Re/1050/2018.
Na základe predmetného návrhu Okresný súd Prešov dňa 07.09.2018 vykonal zápis navrhovaných
údajov, čo obratom žalovaná napadla návrhom na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra

podľa § 299 CMP, konanie je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5Exre/172/2019.
Podaný návrh odôvodnila tým, že skutkové a právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené,
zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia pojednáva zmätočne o peňažných vkladoch, napriek
tomu, že základné imanie sa peňažnými vkladmi spoločníkov nenavyšovalo (v prevažnej miere),
predložená spoločenská zmluva pojednáva o peňažných vkladoch, napriek tomu, že základné imanie

sa peňažnými vkladmi spoločníkov nenavyšovalo (v prevažnej miere) a ak malo dôjsť k navýšeniu
nepeňažnými vkladmi je predložená spoločenská zmluva v rozpore so zákonom, pretože absentuje
určenie nepeňažných vkladov a zároveň súčet všetkých vkladov spoločníkov v spoločenskej zmluve
nezodpovedá základnému imaniu, nepeňažný vklad nebol ocenený znaleckým posudkom a neboli
splnené ani podmienky na určenie jeho hodnoty z účtovnej závierky, nepeňažný vklad predstavujú

audítorom spochybnené pohľadávky, exituje rozpor medzi ďalšími listinami tvoriacimi prílohy návrhu na
zápis zmeny.

3.5. Nakoniec žalovaná v tomto smere uviedla, že ak registrový súd v predmetnom konaní vyhovie
podanému návrhu a zruší zápis o zvýšení základného imania, konanie vo veci žaloby o zaplatenie

19.157,28 eur s príslušenstvom stratí akékoľvek opodstatnenie. Nemožno uvažovať o oprávnenosti
žaloby, resp. o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ak registrový súd vyhodnotí, že neboli splnené
zákonné podmienky na zvýšenie základného imania (vkladmi jednotlivých spoločníkov žalobcu).
Rozhodnutie súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5Exre/172/2019 teda môže mať rozhodujúci význam na
jednoduché rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, nakoľko sa v ňom rieši otázka zákonnosti zápisu

zvýšenia základného imania. Vzhľadom na uvedené žalovaná v súlade s § 164 CSP navrhla, aby
súdne konanie v predmetnej veci bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5Exre/172/2019.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ( oboznámením žaloby, písomného vyhlásenie

spoločníka k prevzatiu záväzku k novému vkladu zo dňa 01.04.2018, výpisu z bankového účtu, výzvy
na úhradu, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 22.03.2018, návrhu na
zápis zmeny zapísaných údajov zo dňa 04.09.2018, potvrdenia o vykonaní zápisu zo dňa 07.09.2018,
vyhlásenia konateľa žalobcu k zmene rozsahu splatenia vkladov spoločníkov zo dňa 01.06.2018,
notárskej zápisnice č. N 694/2019 zo dňa 19.08.2019, uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k.

6Cb/13/2019-133 zo dňa 12.12.2019, zápisnice z valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 25.03.2021, e-
mailualistukonateľažalobcuzodňa06.04.2020,e-mailukonateľažalobcuzodňa01.06.2020,čestného
vyhlásenia konateľa žalobcu zo dňa 11.06.2021, ostatného spisového materiálu ) konštatoval, že zistil
skutkový stav vyplývajúci z prednesu žalovanej.

4.1. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu predovšetkým akcentoval na uznesenie Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2Cob/87/2024-551 zo dňa 21.08.2024, v spore o návrhu na zrušenie zápisu
v obchodnom registri, o odvolaní zapísanej spoločnosti a spoločníka BEORMEOL CONSULTING
SLOVAKIA, a. s. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 5Exre/172/2019-460 zo dňa 06.06.2022,
ktorým bolo potvrdené toto uznesenie, a ktorým súd prvej inštancie zrušil zápis v Obchodnom registri

Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka č. 16837/P, pri obchodnej spoločnosti Finerg International, s.
r. o., Stará Lesná 157, 059 60 Stará Lesná, IČO: 36 511 391, vykonaný v konaní vedenom pod sp. zn.
2Re/1050/2018 dňa 06.09.2018.4.2. Súd prvej inštancie, okrem iného, poukázal na tú časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach, kde konštatoval, že na mimoriadnom valnom zhromaždení zapísanej spoločnosti zo dňa
22.03.2018 bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania zapísanej spoločnosti zo sumy 133.300,- eur

na sumu 1.330.000,- eur, a to nepeňažnými vkladmi pohľadávok spoločníkov voči zapísanej spoločnosti,
vykázanými v individuálnej účtovnej závierke k 31.03.2018. V zápisnici z valného zhromaždenia
nie je uvedené, že by sa hodnota nepeňažných vkladov spoločníkov určila pred konaním valného
zhromaždenia znaleckým posudkom. Uvádza sa len, že tieto pohľadávky predstavujú nepeňažný vklad
a sú vykázané v individuálnej účtovnej závierke. Preskúmaním návrhu na zápis zmeny zapísaných

údajovospoločnostisručenímobmedzenýmdoobchodnéhoregistrazodňa04.09.2018bolozistené,že
prílohou tohto návrhu boli zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia, úplné znenie spoločenskej
zmluvy, písomné vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad, vyhlásenie o zvýšení základného imania,
vyhlásenie o zvýšení vkladov spoločníkov, účtovná uzávierka overená audítorom a zmluva o postúpení
pohľadávok. Prílohou návrhu na vklad však nebol znalecký posudok, ktorým by bola určená hodnota
nepeňažných vkladov.

V konaní tak bolo preukázané, že absentoval znalecký posudok na ocenenie nepeňažných vkladov.
Rovnako je preukázané, že valné zhromaždenie zapísanej spoločnosti nerozhodlo o alternatívnom
spôsobe ocenenia nepeňažného vkladu riadnou účtovnou závierkou za predchádzajúce účtovné
obdobie. Napokon je preukázané, že audítor overil riadnu účtovnú závierku s výhradou, ktorá skutočnosť
vyplýva z jeho listu zo dňa 31.07.2018. Audítor svoju výhradu výslovne uviedol.

Navrhovateľky teda počas tohto konania uniesli bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno v tom,
že neboli splnené zákonné predpoklady pre vykonanie zápisu nepeňažných vkladov spoločníkov a
zvýšenia základného imania zapísanej spoločnosti do obchodného registra. Súd prvej inštancie v
odvolaním napadnutom uznesení správne uviedol, že zápis v obchodnom registri bol vykonaný v
rozpore s kogentnými ustanoveniami - § 59 ods. 3 v spojení s § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ odvolatelia za rozhodujúcu právnu skutočnosť pre zápis zvýšenia základného imania považujú
vôľu spoločníkov vyjadrenú na valnom zhromaždení, je nutné uviesť, že takáto vôľa nestačí, pokiaľ
nebol dodržaný právnymi predpismi kogentne a jednoznačne stanovený postup vykonania nepeňažných
vkladov na zvýšenie základného imania zapísanej spoločnosti. Hodnotenie týchto pochybení len ako
drobné formálne vady je v danom prípade neprimerané. Zľahčovanie týchto porušení nemožno pripustiť.

Vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie nepeňažných vkladov nemožno považovať len za
zbytočné výdavky, ale za nevyhnutné v záujme ochrany spoločníkov, spoločnosti, veriteľov a tretích
osôb. Pokiaľ aj registrový súd zápis vykonal, nedošlo týmto k rozhodnutiu, ktoré by zakladalo prekážku
veci rozhodnutej. Súd prvej inštancie preto v tomto konaní, po zistení, že neboli splnené právne
predpoklady na zápis, správne rozhodol o zrušení zápisu.

5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 37 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 60 ods. 4, § 113 ods. 1, 2, § 143 ods. 3, 4, § 265
ObZ a žalobu zamietol.

5.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal
priznania nároku na zaplatenie 19.157,28 eur s príslušenstvom, titulom nezaplateného peňažného
vkladu, v súvislosti s valným zhromaždením žalobcu zo dňa 22.03.2018, na ktorom došlo k prijatiu
rozhodnutia o zvýšení základného imania novými vkladmi (peňažnými aj nepeňažnými).

5.2. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/87/2024-551 zo dňa 21.08.2024,
ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 5Exre/172/2019-460 zo dňa 06.06.2022
o zrušení zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka č. 16837/P, pri
obchodnej spoločnosti Finerg International, s. r. o., vykonanom v konaní vedenom pod sp. zn.
2Re/1050/2018 dňa 06.09.2018, mal za zrejmé, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vykonanie

zápisu nepeňažných vkladov spoločníkov a zvýšenia základného imania zapísanej spoločnosti do
obchodného registra, a teda zápis v obchodnom registri bol vykonaný v rozpore s kogentnými
ustanoveniami - § 59 ods. 3 v spojení s § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel,
že nakoľko žalobca základ uplatneného nároku odvodzoval z uznesení prijatých valným zhromaždením
žalobcu zo dňa 22.03.2018, v dôsledku citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nevznikla

žalovanej v zmysle citovaných zákonných ustanovení povinnosť spoločníka splatiť vklad.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP
a úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP bez toho, aby ich konkrétne skutkovo priradil. Odvolateľ navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.1. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne uzatvoril, že v dôsledku
uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.08.2024 spisová značka 2Cob/87/2024 nevznikla
žalovanej povinnosť zaplatiť peňažný vklad, na ktorý sa zaviazala na

uvedenom valnom zhromaždení žalobcu. V tejto spojitosti súd prvej inštancie, podľa odvolateľa, vec
nesprávne právne posúdil, keďže zápis údajov do obchodného registra po zvýšení základného imania
má len deklaratórny účinok a ide o potvrdenie určitej skutočnosti, ktorá existuje nezávisle od zápisu
v obchodnom registri. Zrušenie deklaratórneho zápisu údajov v obchodnom registri súdom v inej veci
neznamená v žiadnom prípade zánik pohľadávky žalobcu voči žalovanej, na základe prejavu vôle
žalovanej, ktorý nasledoval po valnom zhromaždení, ktorého uznesenia neboli zrušené a ani nikým

napadnuté.
Súčasne uviedol, že žalovaná dostatočne určito, jasne, slobodne a vážne prejavila svoju vôľu prevziať
záväzok na nový peňažný vklad, a to na valnom zhromaždení dňa 22.03.2018. Ide zároveň o okamih
vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Táto pohľadávka naďalej trvá, keďže do dnešného dňa neboli
nikým (ani valným zhromaždením a ani súdom) negované závery valného zhromaždenia žalobcu zo

dňa 22.03.2018 a doposiaľ nebolo jediné uznesenie prijaté na danom valnom zhromaždení zrušené
alebo zmenené. Žalovaná využila svoje právo prevziať záväzok na nový vklad, a to po prijatí rozhodnutia
valného zhromaždenia o zvýšení základného imania. Žalovaná prejavila svoju vôľu v písomnom
vyhlásení spoločníka k prevzatiu záväzku k novému vkladu zo dňa 01.04.2018. Z tohto listinného dôkazu
okrem iného vyplýva, aj lehota na zaplatenie vzniknutého záväzku, pričom táto lehota bola stanovená

do jedného mesiaca, teda do 01.05.2018. V neposlednom rade je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaná
dokonca čiastočne splnila svoj záväzok, a to v sume 5.000,- eur.
Odvolateľ zároveň zdôraznil, že výsledok konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod
spisovou značkou 5Exre/172/2019 nie je a ani nikdy nebol pre konanie v prejednávanej veci právne
relevantný, keďže zrušenie zápisu zvýšenia základného imania žalobcu v obchodnom registri nemá za

následok zánik záväzku žalovanej, ktorý žalobca uplatňuje v konaní vedenom pod spisovou značkou
18Cb/27/2021. Uvedené odôvodnil najmä tým, že predmetom konania vo veci 5Exre/172/2019 nie je
platnosť alebo neplatnosť valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2019, na ktorom sa žalovaná zaviazala
prevziať záväzok na nový peňažný vklad vo výške 24.157,28 eur.
Nakoniec žalobca uviedol, že má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje posúdenie

podstatných skutkových tvrdení strán sporu a tiež absentuje právne posúdenie týchto tvrdení strán sporu
so zohľadnením vykonaného dokazovania. V tomto smere je podľa neho odôvodnenie napadnutého
rozsudku nedostatočne a nepresvedčivé a zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne
konanie.

8. K doručenému odvolaniu žalovaná uviedla, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje,
považuje ho za správny a zákonný.
Konštatovala, že argumentácia žalobcu v odvolaní úplne rezignuje na zistenia a závery súdov v
konaní o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (sp.zn. 5Exre/172/2019). Súd prvej inštancie
prevzal do odôvodnenia napadnutého rozsudku aj odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prešov

č.k. 5Exre/172/2019-460. Z neho bezpochyby vyplýva, že „zápis v obchodnom registri bol vykonaný v
rozpore s kogentnými ustanoveniami - § 59 ods. 3 v spojení s § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka“.
Súd právoplatne uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky pre zápis zvýšenia základného imania
do obchodného registra.
Ďalej uviedla, že ak dokumentácia, ktorá mala viesť k zápisu zvýšenia základného imania, nespĺňa

zákonné požiadavky ani len na formálny zápis zvýšenia základného imania, nemôže byť podkladom
a právnym titulom na uplatňovanie hmotnoprávnych nárokov. Nie je predsa možné zvyšovať základné
imania fiktívnymi pohľadávkami. Zároveň nie je možné osobitne oddeľovať jednotlivé peňažné a
nepeňažné vklady spoločníkov, ktoré mali viesť k zvýšeniu základného imania. Celá operácia zvýšenia
základnéhoimaniaakocelokbolainiciatívakonateľažalobcuapotvrdzujesa,žezostranypredstaviteľov

žalobcu malo ísť o fiktívne vytvorenie podmienok na zvýšenie základného imania.
Nakoniec uviedla, že ak aj žalovaná ako spoločník žalobcu podpísala vyhlásenie o prevzatí záväzku
za nový vklad zo dňa 01.04.2018, toto prevzatie záväzku nie je možné posudzovať izolovane, ale v
kontexte celého procesu zvyšovania základného imania, na ktoré neboli splnené podmienky. O zvýšenízákladného imania rozhoduje valné zhromaždenie. V tomto konkrétnom prípade rozhodnutie valného
zhromaždenia zo dňa 22.03.2018 trpí vadami uvádzanými v bode 35. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktoré ho robia nespôsobilým na zvýšenie základného imania. Vytýkané nedostatky sporného

zápisu (vrátane nedostatkov zápisnice z valného zhromaždenia) sú takého charakteru, že ich nie je
a nikdy nebude možné napraviť (konvalidovať). Od sporného zvyšovania základného imania uplynulo
takmer 7 rokov. Dokumentácia a skutkový stav, ktorý bol predmetom sporného zápisu nie je spôsobilý
na zápis do obchodného registra, nikdy nebude vyvolávať účinky voči tretím osobám a ani voči
spoločníkom. Nie je možné, aby sa žalobca domáhal zaplatenia vkladu od spoločníka, ktorý objektívne

nebude môcť byť premietnutý do zápisu v obchodnom registri.

9. V odvolacej replike, resp. v odvolacej duplike strany sporu v podstatnom zotrvali na vyjadreniach
učinených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, či v odvolacom konaní.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek

pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke

krajského súdu.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,

vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil

skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu,
nepovažuje za naplnené.

18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza:

18.1. Podstatou odvolania žalobcu boli námietky spočívajúce v tvrdení, že predmetný rozsudok je
nedostatočne odôvodnený a rovnako i nesúhlas s právnym posúdením veci.

Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/106/2010 zo dňa 15.07.2010) vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že súd

prvej inštancie formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré boli zrozumiteľné a pre rozhodnutie
dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom

prípade relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd dodáva, že len nesúhlas strany sporu s rozhodnutím v
jeho neprospech, nie je automaticky porušením práva na spravodlivý proces a nenapĺňa odvolací dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

18.2. Z hľadiska právneho posúdenia odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý

naviazal rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/87/2024 zo dňa 21.08.2024 na
skutočnosť zásadnú pre jeho rozhodnutie a síce, že na základe uvedeného rozhodnutia žalovanej
nevznikla povinnosť zaplatiť peňažný vklad, na ktorý sa zaviazala s tým, že podľa odvolateľa má zápis do
obchodného registra len deklaratórny charakter a ide len o potvrdenie určitej skutočnosti, ktorá existuje
nezávisle od zápisu v obchodnom registri.

V danom prípade bolo zámerom obchodnej spoločnosti navýšiť jej základné imanie na základe záverov
z mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 22.03.2018 formou peňažných a nepeňažných
vkladov.Odvolacísúdsúhlasístvrdenímodvolateľa,ževprípadenavýšeniazákladnéhoimaniasajedná
o zápis, ktorý má deklaratórny, osvedčujúci účinok, avšak uvedená skutočnosť neznamená vylúčenierevízie tohto zápisu, ak v následnom konaní o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra je zistené,
že či už skutkové alebo právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené. Ak teda Krajský súd
vKošiciachvkonanívedenompod č.2Cob/87/2024rozhodoltak,žepotvrdiluznesenieOkresnéhosúdu

Prešov,č.k.5Exre/172/2019-460zodňa06.06.2022,ktorýmzrušilpredmetnýzápisvobchodnomregistri
o navýšení základného imania, uvedené má potom za následok, že k navýšeniu základného imania na
základe záverov z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2018 nemohlo dôjsť, a to ani na
základe prevzatia záväzku žalovanej na peňažný vklad. V intenciách uvedeného je tak správny právny
názor súdu prvej inštancie vymedzený v bodoch 47. a 48. jeho odôvodnenia, ktorý bol podstatný pre

jeho rozhodnutie vo veci, bez ohľadu na ďalšie skutkové tvrdenia strán sporu, preto ani odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP naplnený nebol.

18.3. Čo sa týka odvolateľom označené odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací
súd konštatuje, že v tomto smere žalobca žiadnym spôsobom skutkovo nevymedzil pochybenia v
procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a ktoré by mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Zadanéhostavudospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniejenedôvodné,nakoľkoprocesnýpostup
súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci,
preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vplnomrozsahu.Ovýšketrovodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).