Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Cpr/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8720201821.14

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne
zastúpeného E. B. F., advokátom so sídlom G. XX, XXX XX D., proti žalovanému: F. H. A., I. H. H. J. K.
XX/X, XXX XX L., M.: XX XXX XXX, zastúpenému E. D. A., advokátom so sídlom D. XX/X, XXX XX L.,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Poprad dňa 18.06.2020 domáhal, aby súd určil, že
výpoveď daná žalobcovi žalovaným 09.01.2020 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce
je neplatná a pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá, a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2020 do budúcna mesačne 669 eur s 8 % p. a. úrokom z
omeškania, za ten ktorý mesiac, za obdobie od splatnosti mzdy do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. marca 2022 č. k. 11Cpr/10/2020
- 128 určil, že I. skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou z 9. januára 2020 je
neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, II. nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na

samostatné konanie a III. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Vylúčené konanie o nárok na náhradu mzdy sa viedlo na Okresnom súde Poprad pod sp.
zn. 17Cpr/5/2023, pričom dňa 24.05.2023 bolo konanie uznesením zastavené pre späťvzatie
žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

22.06.2023.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31. januára
2023sp.zn.22CoPr/2/2022rozhodnutiesúduprvejinštancievovýrokuI.aIII.potvrdilažalobcovipriznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný podal voči uvedenému rozsudku dňa 25.04.2023 dovolanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenie, že vo vzťahu k náhrade mzdy bolo konanie
zastavené uznesením Okresného súdu Poprad z 24.05.2023 sp. zn. 17Cpr/5/2023 ako následok
uzavretia dohody medzi žalobcom a žalovaným a následného späťvzatia žaloby vo vzťahu k tomuto
uplatnenému nároku, vyzval žalovaného, či trvá na podanom dovolaní. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalovaný na podanom dovolaní trval, dovolací súd predmetný spor prejednal a uznesením č.k.4CdoPr/8/2023 – 277 zo dňa 28.05.2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2023 sp.
zn. 22CoPr/2/2022 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom č.k. 22CoPr/5/2024-289 zo dňa 27.03.2025
zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr/10/2020-128 zo dňa 23.03.2022 vo výrokoch I. a III.
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Okresný súd Poprad postúpil predmetný pracovnoprávny spor Okresnému súdu Prešov ako súdu

kauzálne príslušnému na konanie podľa § 24 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

9. Okresný súd Prešov nariadil na prejednanie sporu pojednávanie na 20.10.2025, na ktorom vzal
žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bola podľa žalobcu tá skutočnosť, že
medzi sporovými stranami bola dňa 30.03.2023 uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú

súdu zároveň predložil. Ďalej žalobca uviedol, že v súlade s touto dohodou mu bola vyplatená zo strany
žalovaného náhrada mzdy, ktorá bola predmetom vylúčeného konania na Okresnom súde Poprad sp.
zn. 17Cpr/5/2023, pričom uznesením zo dňa 24.05.2023 č.k. 17Cpr/5/2023-34 bolo konanie zastavené.
Žalobca mal teda za to, že odpadol predmet konania. S ohľadom na tieto okolnosti žiadal nepriznať
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 30.03.2023 medzi žalobcom
ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom podľa § 60 Zákonníka práce (ďalej len „dohoda
o skončení pracovného pomeru“) vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že pracovný
pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom založený pracovnou zmluvou zo dňa 11.10.2000 sa

skončí podľa § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 30.04.2023. V tejto dohode o skončení pracovného
pomeru bolo zároveň konštatované, že zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer
výpoveďou zo dňa 09.01.2020 z dôvodu dlhodobej nespôsobilosti zamestnanca na výkon dohodnutej
práce. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr/10/2020-128 bolo rozhodnuté, že táto výpoveď
je neplatná. Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní pod č.k. 22CoPr/2/2022-187 rozsudkom zo dňa

31.01.2023 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Poprad. Vzhľadom na to, že súd v predmetnom spore
ku dňu uzatvorenia tejto dohody nerozhodol o výške náhrady mzdy, zamestnanec a zamestnávateľ sa
dohodlinamimosúdnomvysporiadanífinančnýchzáväzkovzamestnávateľavočizamestnancoviformou
dohody o sporných nárokoch.

11.Žalovanývosvojompodanízodňa16.10.2025učinilsúhlassospäťvzatímžaloby.Vovzťahuknávrhu
žalobcu na aplikáciu § 257 CSP uviedol, že s jeho aplikáciou nesúhlasí a žiadal rozhodnúť o trovách
konania v jeho prospech v súlade s § 256 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15.Vzhľadomnato,žežalobcavzalžalobuvcelomrozsahuspäťažalovanýstýmtospäťvzatímsúhlasil,
čo je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 16.10.2025, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.19. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, aplikoval súd v prejednávanej veci ustanovenie § 256 CSP
upravujúceho zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie v spojení s § 257 CSP.

20. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde
prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. V prejednávanej veci možno konštatovať, že z procesného
hľadiska síce zavinil zastavenie konania žalobca tým, že vzal žalobu o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru v celom rozsahu späť bez toho, aby toto späťvzatie bolo zapríčinené výlučným
správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť, avšak súd je toho názoru, že tu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu.

21. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady

zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo
14/99 z 1.9.2000).

22. Použitie ustanovenie § 257 ods. 1 CSP je teda odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že

pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na
mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP. Toto ustanovenie slúži na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1042 - 1052:
E. L.)

23. Vychádzajúc z uvedeného rozhodol súd o trovách konania v zmysle § 257 CSP. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa v danom prípade považoval súd nielen charakter pracovnoprávneho sporu, ale i
procesnú aktivitu strán sporu v priebehu konania, ich postoje, ako aj okolnosti, ktoré nastali v priebehu
konania a viedli napokon aj k späťvzatiu žaloby.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal dňa 17.06.2020 žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy. Žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru bolo vyhovené rozsudkom Okresného súdu Poprad dňa 23.3.2022 č. k. 11Cpr/10/2020 – 128,
pričomtentorozsudokbolvnapadnutejčastipotvrdenýrozsudkomodvolaciehosúduzodňa31.01.2023,

v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2023.

25. Následne bola dňa 30.03.2023 uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce (ďalej len
„dohoda o skončení pracovného pomeru“), v ktorej sa zamestnanec a zamestnávateľ (žalobca a

žalovaný)sadohodli,žepracovnýpomermedzizamestnávateľomazamestnancomzaloženýpracovnou
zmluvou zo dňa 11.10.2000 sa skončí podľa § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 30.04.2023.

26. Z obsahu tejto dohody nesporne vyplýva, že strany si boli vedomé tej skutočnosti, že rozsudkom
Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr/10/2020-128 bolo rozhodnuté, že táto výpoveď je neplatná, ako

aj faktu, že Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní predmetný rozsudok Okresného súdu Poprad
potvrdil. Vzhľadom na to, že súd v predmetnom spore ku dňu uzatvorenia tejto dohody nerozhodol
o výške náhrady mzdy, dohodli sa sporové strany aj na mimosúdnom vysporiadaní finančných záväzkovzamestnávateľa voči zamestnancovi formou dohody o sporných nárokoch (t.j. o vyplatení náhrady
mzdy).

27. V dôsledku vyššie uvedenej dohody došlo napokon aj k späťvzatiu žaloby o náhradu mzdy, ktorej
prejednanie bolo vylúčené na samostatné konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
17Cpr/5/2023.

28. Nie je sporným, že aj napriek týmto skutočnostiam podal žalovaný voči rozsudku odvolacieho súdu

dňa 25.04.2023 dovolanie, pričom na tomto dovolaní trval aj po výzve dovolacieho súdu, ktorý zistil, že
vo vzťahu k náhrade mzdy bolo konanie zastavené ako následok uzavretia dohody medzi žalobcom
a žalovaným a následného späťvzatia žaloby vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku (dovolaciemu
súdu nebola dohoda o skončení pracovného pomeru predložená, poznámka súdu).

29. S poukazom na vyššie uvedené sa súdu javí ako nepochopiteľný postup žalovaného, ktorý na

jednej strane uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnancom uznal
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou z jeho strany, na druhej strane podaním dovolania
a trvaním na jeho prejednaní vyjadril s určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru nesúhlas. Ak
totiž žalovaný nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho súdu za správny,
nebol z jeho strany dôvod iniciovať zmierovacie konanie, výsledkom ktorého bolo napokon uzavretie

dohodyoskončenípracovnéhopomerukudňu30.04.2023svyplatenímnáhradymzdyžalobcovi.Takýto
(opačný) postup by jednoznačne určil jasný názor a smerovanie žalovaného v danom spore. Žalovaným
zvolený postup (uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru a následné podanie dovolania voči
rozsudku odvolacieho súdu) však indikuje rozporuplné správanie žalovaného, ktoré vo svojej podstate
evokuje skutočnosť, že predmet sporu odpadol.

30. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca vzal žalobu po rozhodnutí dovolacieho a odvolacieho
súdu v celom rozsahu späť, pričom žalovaný vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby, hoci tak
teoreticky učiniť nemusel (za situácie, že by existovali vážne dôvody pre jeho nesúhlas) a na prejednaní
sporu mohol naďalej trvať. Ako je však zrejmé z okolností prípadu, keďže medzi stranami sporu

došlo k uzavretiu predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru, nebol praktický dôvod trvať na
prejednaní veci naďalej, keďže boli vysporiadané aj sporné nároky, čo napokon uznal žalovaný tým, že
so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas.

31.Sozreteľomnauvedenéokolnostimožnopodľanázorusúduprijaťzáver,ževdanomprípadebybolo

nespravodlivé a neprimerane tvrdé, aby trovy konania znášal len žalobca. Naopak ako opodstatnené
a spravodlivé sa javí riešenie, že každá zo strán sporu znáša svoje náklady sama, a preto súd
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127
CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).