Uznesenie – Majetok – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010179
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3620010179.8

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom B. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
písm. b) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 20. novembra 2025 prejednal odvolania
prokurátora a poškodenej D. B., proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2025, sp.

zn. PE-1T/65/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodenej zamieta, pretože bolo podané neoprávnenou
osobou.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2025, sp. zn. PE-1T/65/2020, bol obžalovaný
právoplatne uznaný za vinného v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Partizánske (v tom čase)
č.k. 1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 na skutkovom základe, že:
v čase okolo 06:15 hod. dňa 16.02.2020 prišiel v C. na ulicu E. F. XXX/XX, kde na ulici pred uvedeným
domom poškodil postupne tri stojace zaparkované motorové vozidlá tak, že na motorovom vozidle

značky Škoda Favorit, G. odtrhol zadný spojler, čím spôsobil poškodenej H. I. škodu vo výške 226,-€,
následne kopal a skákal po motorovom vozidle značky BMV, G. XXXXX, následkom čoho ho poškodil
v prednej časti v oblasti kapoty a tiež spôsobil preliačenie metalízy za zadnými dverami spolujazdca,
čím spôsobil B. I. škodu vo výške 1.275,-€ a taktiež poškodil motorové vozidlo značky Peugeot 206, G.
XXXXX v oblasti prednej kapoty, čím spôsobil C. J. škodu vo výške 368,-€, teda uvedeným konaním
spôsobil menovaným poškodeným celkovú škodu vo výške 1.869 €, ktorý bol právne kvalifikovaný ako

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

za čo bol odsúdený podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 38 ods.
2, ods. 3, § 36 písm. k), l), n), § 37 písm. m/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol
na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Naproti tomu okresný súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil, spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. Pv 230/20/3305-56 zo dňa 30.09.2020 pre
skutok v bode 1/ obžaloby posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1
písm. a), b) Trestného zákona na skutkovom základe, že

1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v C., v byte na prvom
poschodí bytového domu na ulici K. XXX/XX, týral svoju manželku D. B., s ktorou žil v spoločnejdomácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával
u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym podozrievaním z
nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti, hrubým správaním,

bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím, obžalovaný tiež svojej manželke D. B.
takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi nadávkami, povyšovaním a pohŕdavým
zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je špina, zo žiarlivosti v uvedenej dobe vzal
poškodenejnajmenejtrikrátSIMkartuzjejmobilnéhotelefónuapoškodilju,taktiežjejpoškodil4mobilné
telefóny, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v L. M. v C. za tým účelom, aby ju sledoval

a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s kamarátmi, bránil jej opustiť byt tak, že jej zobral kľúče od
bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po odchode obžalovaného z bytu
poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020
pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého
poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh, obžalovaný tiež odstránil kľučku na balkónových
dverách v byte, taktiež od poškodenej aj počas tehotenstva vyžadoval pohlavný styk, a to aj viackrát

za deň aj napriek tomu, že poškodená ho nechcela, avšak pohlavnému styku sa aktívne nebránila,
ale zo strachu sa mu podvolila a po pohlavnom styku jej obžalovaný vulgárne nadával, obžalovaný
tiež v uvedenom období poškodenú D. B. opakovane prebúdzal uprostred spánku sypaním popola z
popolníka na jej hlavu a zažínaním svetla, pričom uvedenými konaniami u svojej manželky poškodenej
D. B. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život a spôsoboval jej psychické utrpenie, v dôsledku čoho

bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok 1/, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Po vyhlásení uvedeného rozsudku na hlavnom pojednávaní prokurátor podal do zápisnice odvolanie.

Odvolanie písomne podala aj poškodená D. B..

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Dňa 30.09.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal Okresnému súdu Partizánske

obžalobu na obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že:
1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v C., v byte na prvom
poschodí bytového domu na ulici K. XXX/XX, týral svoju manželku D. B., s ktorou žil v spoločnej

domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával
u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym podozrievaním z
nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti, hrubým správaním,
bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím, obvinený tiež svojej manželke D. B.
takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi nadávkami, povyšovaním a pohŕdavým

zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je špina, zo žiarlivosti v uvedenej dobe vzal
poškodenej najmenej trikrát SIM kartu z jej mobilného telefónu a poškodil ju, taktiež jej poškodil štyri
mobilné telefóny, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v L. M. v C. za tým účelom, aby ju
sledoval a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s kamarátmi, bránil jej opustiť byt tak, že jej zobral kľúče
od bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po odchode obvineného z bytu

poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020
pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obvineného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého
poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh, obvinený tiež odstránil kľučku na balkónových
dverách v byte, taktiež od poškodenej aj počas tehotenstva vyžadoval pohlavný styk a to aj viackrát za
deň aj napriek tomu, že poškodená ho nechcela, avšak pohlavnému styku sa aktívne nebránila, ale zo

strachu sa mu podvolila a po pohlavnom styku jej obvinený vulgárne nadával, obvinený tiež v uvedenom
období poškodenú D. B. opakovane prebúdzal uprostred spánku sypaním popola z popolníka na jej
hlavu a zažínaním svetla, pričom uvedenými konaniami u svojej manželky poškodenej D. B. nepriaznivo
ovplyvňoval jej každodenný život a spôsoboval jej psychické utrpenie, v dôsledku čoho bol negatívne
ovplyvnený jej obvyklý spôsob života,

2/ v čase okolo 06.15 hod. dňa 16.02.2020 prišiel v C. na ulicu E. F. XXX/XX, kde na ulici pred uvedeným
domom poškodil postupne tri stojace zaparkované motorové vozidlá tak, že na motorovom vozidle
značky Škoda Favorit, G. odtrhol zadný spojler, čím spôsobil poškodenej H. I. škodu vo výške 226,- €,
následne kopal a skákal po motorovom vozidle značky BMV, G. XXXXX, následkom čoho ho poškodilv prednej časti v oblasti kapoty a tiež spôsobil preliačenie metalízy za zadnými dverami spolujazdca,
čím spôsobil B. I. škodu vo výške 1.275,- € a taktiež poškodil motorové vozidlo značky Peugeot 206, G.
XXXXX v oblasti prednej kapoty, čím spôsobil C. J. škodu vo výške 368,- €, teda uvedeným konaním

spôsobil menovaným poškodeným celkovú škodu vo výške 1.869 €.
Dňa 19.09.2022 samosudca Okresného súdu Partizánske rozsudkom sp. zn. 1T/65/2020 uznal
obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a na § 127 ods. 4 Tr. zákona,
pričom mu uložil podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36

písm. k/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného
zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
na 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie
spočívajúcevzákazepožívaniaalkoholickýchnápojovainýchnávykovýchlátok.Podľa§51ods.3písm.
f/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou

D. B. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej D. B. na vzdialenosť menšiu
ako päť metrov.
Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení

odvolanie čo do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného, nakoľko výrok o vine považoval za
nezákonný a uložený podmienečný trest odňatia slobody vzhľadom k spôsobu spáchania trestného činu
a osobu obžalovaného za neprimeraný a nedostatočný.
Následne Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí dňa 30.10.2024 uznesením sp. zn.
3To/15/2023 podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Dňa 21.05.2025 samosudca Okresného súdu Prievidza rozsudkom sp. zn. PE-1T/65/2020
obžalovaného A. B., právoplatne uznaného za vinného v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Partizánske
(v tom čase) č.k. 1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona odsúdil podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do
05.08.2024, § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostredným

stupňom stráženia.
Naproti tomu súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. Pv 230/20/3305-56 zo dňa 30.09.2020 pre skutok v
bode 1/ obžaloby posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok 1/, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný.
Proti uvedenému rozsudku som podal na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo
do výroku o vine v neprospech obžalovaného pre skutok v bode 1/ obžaloby, nakoľko výrok o vine som
považoval za nezákonný.
Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že z vykonaného dokazovania nebolo

preukázané bez dôvodných pochybností, že by obžalovaný svojim konaním spáchal skutok obžalobou
mu v bode 1/ kladený za vinu, ktorý prokurátor v obžalobnom návrhu kvalifikoval ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, nakoľko sa
nepodarilo preukázať bez dôvodných pochybností, ktorá verzia skutku je pravdivá, kde sa súdu javí ako
rovnako pravdepodobná verzia uvádzaná obžalovaným, ktorá je podporovaná svedeckými výpoveďami

svedkov H. B., N. J., O. B., P. C., závermi znaleckých posudkov C. N. O., B. H. E., listom písaným
poškodenou adresovaným obžalovanému ako i verzia poškodenej podporená výpoveďou svedka D. J.,
či závermi znaleckých posudkov C. N. O. a B. H. E. o vierohodnosti výpovede poškodenej. Teda v súlade
s ustálenou súdnou praxou v zmysle ktorej pokiaľ súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v
podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov

odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970), preto na základe
vyššie uvedeného súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby pre skutok pod
bodom 1/ prokurátorom právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona oslobodil v zmysle § 285 písm. a/ Trestného poriadku, lebo sanepodarilo bez dôvodných pochybností preukázať, že sa tento skutok stal a z vykonaného dokazovania
tiežnevyplynulo,žebysaobžalovanýdopustilinéhotrestnéhočinu,nakoľkoaniokolnosť,žeobžalovaný
poškodenú zamykal v byte, k čomu malo dôjsť viackrát, nemožno hodnotiť ako protiprávnu, vzhľadom na

tvrdeniaobžalovaného,žetakurobilzdôvodu,žesaobávaltoho,žebyniektomoholpriniesťpoškodenej
drogy, kde okolnosť o požívaní drog poškodenou bola v konaní i preukázaná a zároveň obžalovaný
uviedol, že boli dvere pokazené a nedali sa zamknúť, čo potvrdili i ďalší svedkovia a naviac i podľa
vyjadrenia poškodenej k jej zamykaniu malo dochádzať i s jej vedomím.
Výrok o vine predmetného rozhodnutia považujem za nesprávny, nestotožňujem sa s názorom súdu,

že skutok pod bodom 1/ obžaloby nenapĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, resp. iného trestného činu. Obžalovaný je zo
skutku v bode 1/ obžaloby usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá popísala konanie obžalovaného
tak, ako to bolo ustálené v podanej obžalobe, pričom vierohodnosť výpovede poškodenej potvrdil i
znalec C. N. O., ktorý u poškodenej nezistil, že by ňou popísané udalosti fabulovala, alebo ich nejakým
spôsobom vyprodukovala ako nejaký výmysel, tieto sa podľa vyjadrenia znalca s vysokou mierou

pravdepodobnosti stali, pričom znalec tiež konštatoval, že všeobecná psychologická vierohodnosť
poškodenej je zachovaná. K vierohodnosti výpovede poškodenej sa rovnako vyjadril i znalec B. H.
E., ktorý vyšetril duševný stav poškodenej a konštatoval, že poškodená je schopná správne vnímať
a vypovedať. Ako v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval aj súd, s výpoveďou poškodenej
korešponduje aj výpoveď svedka D. J., ktorý bol susedom obžalovaného a poškodenej, pričom ich

byty delila spoločná priečka a ktorý vo svojej výpovedi popísal, že počul, ako v byte obžalovaného a
poškodenej dochádzalo k hádkam, vulgárnym nadávkam a popísal tiež, že počul aj zvuky fyzických
úderov a poškodenú, ktorá volala o pomoc a tiež ako žiadala poškodeného, aby jej vrátil kľúče, odomkol
jej. Zo záznamu o vykonaní hliadky zo dňa 27.05.2020 vyplýva, že svedok D. J. o 09:56 h telefonicky
nahlásilnaMestskejpolícii,žezbytuobžalovanéhoapoškodenejpočuťkrikažetamkričíženaopomoc,

pričom ju má priateľ (obžalovaný) furt biť.
Tieto dôkazy súhrnne vyvracajú nielen obranu obžalovaného ale rovnako výrazne spochybňujú aj
vierohodnosť výpovedí svedkov O. B. (matky obžalovaného), H. B. (starej matky obžalovaného),
P. C. (kamaráta obžalovaného) a N. J. (kamarátky starej matky obžalovaného), keďže títo
svedkovia neboli priamymi svedkami spolužitia obžalovaného s poškodenou. Menovaní svedkovia

v rozpore so zabezpečenými dôkazmi nekriticky podporujú verziu obžalovaného z dôvodu ich
blízkeho príbuzenského, prípadne priateľského vzťahu v záujme zbavenia sa trestnej zodpovednosti
obžalovaného za jeho protiprávne konanie. Tvrdenie obžalovaného, že poškodenú v byte zamykal,
nakoľkobolipoškodenédvere,prípadnežesaobávaltoho,žebyniektomoholpriniesťpoškodenejdrogy
je potrebné vyhodnotiť ako účelové, v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ku sklonom obžalovaného

k páchaniu násilnej trestnej činnosti nasvedčuje aj jeho trestná minulosť, nakoľko obžalovaný bol v
minulosti opakovane trestaný a to aj za nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, či výtržníctvo,
ktorá okolnosť tiež výrazne spochybňuje vierohodnosť jeho výpovede a je na ňu potrebné pri hodnotení
dôkazov prihliadať.
Súd však vyhodnotil závery znaleckého posudku znalca C. N. O., ktorý konštatoval, že konanie

obžalovaného u poškodenej nevyvolalo psychické utrpenie bez spojitosti s výpoveďou poškodenej D.
B. a súčasne bez zohľadnenia záverov znaleckého posudku znalca B. H. E.. Vzhľadom k uvedenému
mám za to, že súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a
vzniknutými pochybnosťami o správnosti skutkových zistení výroku o vine. S prihliadnutím na vykonané
dokazovanie sa preto nemožno stotožniť s názorom súdu, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr.
poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/65/2020-910 zo dňa 21.05.2025 a
aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

K písomnému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajkyne nasledovne:

„S rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasím, proti rozsudku som odvolanie nepodal, a preto žiadam
odvolanie v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné .

Takýto postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý je „premietnutý“ aj do napadnutého rozsudku
priamonadväzujeajnapredchádzajúceuznesenieKSvTrenčínesp.zn.3To15/2023zodňa30.10.2024.
V odôvodnení odvolania okresný prokurátor vyberá state znaleckých posudkov, ktoré mu pasujú a ktoré
majú odôvodňovať rozhodnutie vo veci v prospech podaného odvolania.Pre úplnosť však dodávame, že v znaleckom posudku znalca C. N. O. sú uvedené je prezentovaná
osobnosť poškodenej ako ako narušená a poškodená vo vzťahu s obvineným sama produkovala a
vyvolávala násilie. Zároveň znalec bol toho názoru, že poškodená netrpí syndrómom týrania blízkej

osoby, v zmysle psychického utrpenia a príkoria. Toto je základný predpoklad toho, prečo nemôžem vo
veci byť odsúdený z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Táto skutočnosť bola premietnutá
do dvoch uznesení KS v Trenčíne, ktorým bola vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie (v roku 2022
a v roku 2024).
V znaleckom posudku B. E. je konštatované, že poškodená môže účelovo korigovať svoje výpovede,

čo sa zjavne aj dialo.
Je pravdou, že uvedená trestná vec má určité špecifiká vzhľadom k chorobe a drogovej závislosti
poškodenej, ako aj vzhľadom k tomu, že moja motivácia bola v prvom rade žiť s poškodenou v šťastnom
a zdravom manželstve.
Mám za to, že z vykonaného dokazovania, ako aj vzhľadom na stav tohto trestného konania nebolo
preukázané, bez dôvodných pochybností, že by som svojím konaním spáchal skutok, ktorý mi bol

kladený za vinu v bode 1/ obžaloby. S ohľadom na zásadu „in dubio pro reo“ súd prvého stupňa správne
rozhodol tak, že ma oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu.
O takéto rozhodnutie som sa snažil od začiatku trestného stíhania, pričom som vždy popieral, že by som
mal poškodenej nejak ublížiť, resp. že by som ju mal týrať.
Ja zotrvávam na mojich všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadreniach v tejto veci, a naďalej

zotrvávam na tom, že iné rozhodnutie ako moje oslobodenie spod obžaloby vo veci týrania blízkej a
zverenej osoby, by bolo protizákonné a nespravodlivé.
Preto navrhujem aby odvolanie prokurátora (ako aj poškodenej) bude zamietnuté ako nedôvodné.“
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti
napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu podaných odvolaní, bol v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por.

povinný najskôr skúmať aj to, či podané odvolania boli podané oprávnenou osobou.

Z odvolania poškodenej vyplýva, že podala odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol
obžalovaný oslobodený spod obžaloby.

Kto je osobou, oprávnenou podať odvolanie, primárne ustanovuje § 307 Tr. por. Podľa § 307 ods. 1
písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. S poukazom na to, že uvedené ustanovenie neoprávňuje
poškodeného napadnúť výrok rozsudku súdu prvého stupňa o vine, teda ani výroku o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby, odvolací súd musí konštatovať, že poškodená nie je osobou oprávnenou

podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené
odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého odvolanie poškodenej proti tomuto konkrétnemu
napadnutému rozsudku okresného súdu napĺňa znaky odvolania podaného neoprávnenou osobou
v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. Preto odvolací súd zamietol odvolanie poškodenej tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Odvolací súd nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade odvolania
prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú

povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutého
rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v odvolaní
prokurátora nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosťpostupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov
okresný súd dospel k záveru o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa §
285 písm. a) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor podľa konkrétnych dôvodov odvolania

vecne namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných
dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým

úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. bez

akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovaného tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných

zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahuodôvodneniaodvolaniaprokurátoraodvolacísúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodochodvolania
ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia

iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má
vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich výlučne v neprospech obžalovaného (ustáliť skutkové
závery o spáchaní činu obžalovaným). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených
úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení
dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá

právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo
prikazovať súdu prvého stupňa, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne
závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu

spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svojzáver o nepreukázaní skutku, pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v celom obsahu
vykonaného dokazovania. Argumentácia okresného súdu v súvislosti s hodnotením vykonaných
dôkazov je plne súladná s dlhodobo ustálenou súdnou praxou v otázke posudzovania (aj v dôvodoch

odvolania prokurátora konštatovaných) rozporov vo vykonaných dôkazoch (viď R 30/1966), ako aj
v otázke zhodnotenia dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov (viď. R 6/1970).

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotenídôkazovvsúladesustálenousúdnoupraxouvovzťahukpožiadavkepreukázaniavinydospel

k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to,
aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné rozumné presvedčenie o
vine obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa
názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o
argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky
vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek rozumných pochybností o preukázaní, že

obžalovaný svojim konaním spáchal čin, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba a ktorý čin
obžaloba považovala za trestnú činnosť. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti,
ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a o nesprávnej
aplikácii zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil existenciu odvolaním prokurátora

namietaných vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu odvolaním nevytýkaných vád napadnutého rozsudku,
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.