Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235501
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123235501.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. A. F. XXX/XX, G. - H. I., právne zastúpená VARINSKÝ & Partners, s.r.o., IČO: 52 411 737,
so sídlom Námestie SNP č. 13, Banská Bystrica, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpená Mgr. Marcel

Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, Bratislava, IČO: 51 173 565, o náhradu škody a o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o zastavení konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 28.11.2024 č.k. 17C/54/2023-602, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch II. a III. o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 298.967,40 eura titulom náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj trov

konania. Podaním doručeným súdu dňa 1.10.2024 zobrala žalobkyňa späť žalobu v celom rozsahu,
navrhla súdu konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo
strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 144, § 145 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP a § 257 CSP. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa ako dôvod nepriznania náhrady trov konania uviedla, že vedie
dve civilné sporové konania voči žalovanému, ktoré ju vyčerpávajú nielen po finančnej stránke, ale

má to negatívny vplyv aj na jej zdravotný stav. Je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, trpiaca
ťažkou chronifikovanou recidivijúcou depresívnou poruchou, ako aj chronickými verterbrogénnymi
ťažkosťami na podklade degeneratívnych zmien chrbtice s argrotickými zmenami váhonosných kĺbov.
Je nezamestnaná, nepoberá žiadny príjem, nie je poberateľkou dávkou v nezamestnanosti a jej jediným
príjmom ako osoby s priznaným ťažkým zdravotným postihnutím je invalidný dôchodok vo výške 302,30
eura. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zamestnaný, stará sa ešte o nezaopatrené dieťa,

pričom spolu s ňou v spoločnej domácnosti býva aj plnoleté dieťa. K argumentácii žalobkyne, ktorou
odôvodňujeaplikáciu§257CSPskonštatoval,žežalobkyňaužvčasepodaniažalobnéhonávrhuvedela
o vážnosti svojej zdravotnej situácie, ako aj nepriaznivej finančnej situácie, v dôsledku čoho jej bolo
priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Mala si byť preto vedomá, že v prípade neúspechu
bude znášať trovy konania, ktoré vzniknú druhej strane, o čom musela byť riadne poučená svojím
právnym zástupcom a následky takéhoto konania si mala zvážiť už v čase podania žaloby. K späťvzatiu

žaloby nedošlo pre správanie sa žalovanej strany, ale pre správanie žalobkyne, ktorá v dôvodoch, prektoré zobrala žalobu späť, vedela už v čase podania žaloby, a preto súd nemohol prihliadnuť na aplikáciu
§ 257 CSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho

zmeny tak, že žiadnej zo strany nebude priznaná náhrada trov konania. V dôvodoch svojho odvolania
uviedla, že odvolanie podáva len v časti výroku II. a III. uznesenia, a to z dôvodov ust. § 365 písm. f)
a h) CSP. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu podľa ust. § 256 ods. 1 písm. c) CSP, teda z dôvodu procesného
zavinenia zastavenia konania zo strany žalobkyne. Súd nevyhovel jej návrhu, aby o náhrade trov

konania, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, aplikoval ust. § 257 CSP. Je toho názoru,
že u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce odchýlenie sa od základných zásad
rozhodovania o trovách konania. Považovala za potrebné upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na
dôvody, pre ktoré vzala svoj žalobný návrh späť. Okrem tohto sporu vedie so žalovanou aj spor o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Nitra,
pracovisko Topoľčany, pod sp. zn. TO-6Cpr/17/2022. Vedenie týchto dvoch civilných sporových konaní

ju mimoriadne vyčerpáva nielen po finančnej stránke, ale má výrazne negatívny vplyv aj na jej zdravotný
stav, čo znemožňuje jej ďalej riadne pokračovať v obidvoch týchto konaniach. Je osobou s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímavedenieuvedenýchdvochsporovýchkonaníastýmspojenéduševnévypätie,
negatívne vplýva na jej ďalší duševný stav. Zároveň jej nie je umožnené ďalej znášať náklady, spojené
s vedením dvoch sporových konaní z dôvodu nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie. Nepoberá

žiadny príjem zo zárobkovej činnosti, nie je poberateľom ani dávky v nezamestnanosti, jej jediným
príjmom je invalidný dôchodok vo výške 302,3 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojím
manželom a dvomi deťmi, pričom jej manžel bol obdobne v pracovnom pomere so žalovanou, avšak
vzhľadom na prebiehajúce spory, tento svoj pracovný pomer ukončil. Nedisponuje žiadnymi voľnými
peňažnými prostriedkami vo forme úspor, ani nevlastní žiadny hodnotnejší hnuteľný majetok. Okrem

toho spláca hypotekárny úver. Súd prvej inštancie argumentuje len tým, že už v čase žalobného návrhu
vedela o vážnej svojej zdravotnej situácii, ako aj nepriaznivej finančnej situácii, a preto si mala zvážiť
následky tohto konania. Toto žalovaná považuje za vrcholne nekorektné, až cynické. Podľa jej názoru,
z jej strany sa nejednalo o svojvoľné, či zjavne nedôvodné uplatňovania práva na náhradu škody voči
žalovanej a rozhodla sa viac v tomto konaní o náhradu škody nepokračovať, nie z dôvodu potencionálnej

neúspešnosti podanej žaloby, ale výlučne z dôvodu zložitej sociálno-ekonomickej situácie, v ktorej sa
nachádza. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaná, tak ako ostatné poisťovne, má zriadený
tzv. právny odbor, ktorý zabezpečuje zastupovanie žalovanej aj v sporovej agende, avšak žalovaná
poverila svojím zastupovaním v danom spore externú advokátsku kanceláriu. Je naďalej toho názoru,
že v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie

trov konania žiadnej zo sporových strán. Žalobkyňa vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, príjem
a životné náklady, nie je schopná splniť bez toho, aby sa nielen žalobkyňa, ale aj ostatní členovia
jej rodiny nedostali do stavu vážnej hmotnej núdze, čo by neprimerane tvrdo zasiahlo žalobkyňu v jej
majetkovej, sociálnej, či súkromnej sfére, z ktorého dôvodu je potom napadnuté rozhodnutie potrebné
posúdiť ako rozhodnutie vecne nesprávne, nespravodlivé a nezákonné. Naproti tomu prípadným

nepriznaním práva na náhradu trov konania žalovanej, by majetkové sféra žalovanej nebola prakticky
nijak dotknutá. Z uvedených dôvodov sa preto domáhala zmeny rozhodnutia tak, že žalovanej nárok
na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania neprizná.
3.K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala napadnutú časť dotknutého uznesenia o náhrade
trov konania ako vecne správnu potvrdiť. V dôvodoch svojho vyjadrenia uviedla, že žiaden dôvod

hodný osobitného zreteľa, ktorý by súdu umožňoval aplikáciu výnimky z pravidla povinnosti náhrady
trov úspešnej strane sporu podľa § 257 CSP neexistuje. Skutočnosť, že žalobkyňa voči žalovanej ako
svojmu bývalému zamestnávateľovi podala dve žaloby, jednu v prejednávanej veci a druhú vo veci
o neplatnosť výpovede, bola zjavne zapríčinená len snahou žalobkyne o majetkový prospech. Obe
žaloby sa navzájom už na prvý pohľad logicky a skutkovo vylučujú. V jednom konaní sa žalobkyňa

domáha popri určení neplatnosti výpovede okrem iného aj ďalšieho zamestnávania, tvrdiac, že prácu
v ich spoločnosti vykonávala rada dobre, a že je na jej ďalší výkon plne spôsobilá a v druhej tu
prejednávanej veci sa domáhala náhrady škody titulom údajne tak zlých podmienok v tomto svojom
bývalom zamestnaní, ktoré jej privodili takú ujmu na zdraví, že z toho dôvodu už pracovať nemôže
vôbec. Logicky môže byť pravdou iba jedno z týchto skutkových tvrdení žalobkyne, alebo žiadne, nikdy

však nie obe súčasne. Pokiaľ žalobkyňa aj tvrdí, že bola v spoločnosti šikanovaná a diskriminovaná,
tieto jej tvrdenia z ničoho nevyplývajú, ani z odôvodnenia neprávoplatného rozsudku tunajšieho súdu
v pracovnej veci. Pokiaľ ide o jej tvrdenie, že je nezamestnateľná z dôvodu obsahu pracovného posudku,
potreboval v tejto súvislosti uviesť, že aj toto tvrdenie je nepravdivé, pretože žalobkyňa v určenej lehotesa nedomáhala zákonom predpísaným spôsobom jeho opravy, ani nenahliadla pri tejto príležitosti do
svojho osobného spisu, hoci jej to bolo riadne umožnené. Preto je potrebné prezumovať, že pracovný
posudok je správny a úplný. Ak sa aj v súčasnosti nedokáže zamestnať, môže to byť výsledkom

situácie na trhu práce, na ktorom ich spoločnosť nenesie žiadnu účasť. Pokiaľ ide o jej majetkové
pomery, táto žije vo vlastnom rodinnom dome. Má prinajmenšom jedno motorové vozidlo, žijú s ňou
ďalšie štyri osoby, z ktorých ďalšie dve mimo žalobkyne sú schopné zárobku. Jej manžel skončil sám
pracovný pomer so žalovanou, avšak neuviedla, kde je zamestnaný, a ani aký je jeho aktuálny príjem
a rovnako tak neuvádza ani príjem pri zaopatrenom dieťati, ktoré s ňou žije v spoločnej domácnosti.

Nepriznaním nároku na náhradu trov konania by nepochybne bolo porušením rovnosti pred zákonom,
na úkor ich spoločnosti. Napokon sa dôrazne ohradila voči tvrdeniam žalobkyne o tom, že ich v konaní
zastupuje advokát, pričom má ísť o účelový a diskriminačný postup voči žalobkyni. Argumentovať
preto ako dôvodom hodným osobitného zreteľa tým, že ako žalovaná strana využili i ústavné právo
na právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj právo byť zastúpený advokátom, je zo strany žalobkyne
úplne nemiestne. Charakter samotnej žaloby, postup žalobkyne v konaní, kedy ona sama i spoločnosti

ako žalovanej spôsobila zbytočné trovy nielen samotnou šikanóznou žalobou, zneužívajúc tak svoje
petičnéprávo,alenapríkladajsvojouneospravedlnenouneúčasťounapojednávaní18.6.2024apotrebu
kvalifikovanej obrany v spoločnosti ako žalovanej proti značne vysokému uplatnenému nároku nijako
neodôvodňuje použitie § 257 CSP, bez ohľadu na prípadnú sociálnu situáciu žalobkyne.
4.K vyjadreniu žalovanej sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa domáhala zmeny uznesenia

súdu prvej inštancie tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania, neprizná. Uviedla, že sa naďalej pridržiava svojej argumentácie obsiahnutej v jej odvolaní.
Pokiaľ ide o proces vydania, samotný obsah pracovného posudku trvá na tom, že po doručení jej
výpovede z pracovného pomeru so žalovanej sa opakovane uchádzala o zamestnanie u rôznych
potencionálnych zamestnávateľov, pôsobiacich v oblasti poisťovníctva, ktorý podmieňovali uzavretie

pracovného pomeru, predložením pracovného posudku. Pracovný posudok napokon jej bol vydaný,
avšak bolo to podmieňované späťvzatím žaloby v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Čojevšakpodstatné,takvydanýpracovnýposudokobsahujebuďneutrálneinformácievovzťahukpráci
žalobkyne alebo informácie výlučne negatívneho charakteru, keď žalovaná poukazuje na porušovanie
pracovnej disciplíny žalobkyňou. Neobsahuje jedinú pozitívnu zmienku o jej osobe a táto pri vypracovaní

pracovného posudku zámerne vychádzala len z tej časti osobného spisu, vedeného odborom ľudských
zdrojov u žalovanej bez toho, aby brala v úvahu aj údaje o hodnotení práce žalobkyne. Ďalej uviedla,
že plne rešpektuje právo žalovanej na právnu pomoc, avšak takýto postup vníma prinajmenšom
neštandardný,keďžalovanánajejprávnezastupovanieajvsporovejagendemázriadenýinternýprávny
odbor. V závere opätovne uviedla, že pokiaľ by súd ju zaviazal na povinnosť nahradiť žalovanej trovy

konania, takú povinnosť nie je schopná, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, príjem a životné
náklady splniť bez toho, aby sa nielen ona, ale aj ostatní členovia jej rodiny nedostali do stavu vážnej
hmotnej núdze, čo by ju neprimerane tvrdo zasiahlo v jej sociálnej, či súkromnej sfére, nehovoriac o tom,
že prípadným nepriznaním práva na náhradu trov konania žalovanej, by majetková sféra žalovanej
nebola prakticky nijak dotknutá.

5.Žalovaná sa k stanovisku žalobkyne nevyjadrila.
6.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v týchto častiach ako vecne správne v zmysle

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7.V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 22.040,20
eur, ktorá predstavovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, spôsobenej jej poškodením
duševného zdravia, ďalej náhrady straty na zárobku, spôsobenej jej poškodením zdravia vo forme
jednorázového odškodného vo výške 256.927,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur,

teda celkovo náhradu v sume 298.967,40 eura. Podaním, doručeným súdu dňa 1.10.2024 žalobkyňa
zobrala žalobu späť v celom rozsahu a navrhla súdu predmetné konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách
konania podľa ust. § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.
8.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd nepriznáva náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného
zreteľa.
10.Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdupri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie inštitútom procesného práva,

a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie, bez ohľadu
na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma
stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu
späťvzatia žaloby či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky.

Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje
procesné zavinenie napríklad ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal
žalobu, hoci existovala prekážka res iudicate, alebo prekážka litispendencie alebo bez dôvodu vzal
žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným
a podobne.
11.Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého

súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti, hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy, výnimočne prihliadať.
12.V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP sa uplatňuje v prípade, že ak sú tu dôvody

hodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255

a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania, a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok NS SR

sp. zn. 2NCdo/17/2009). Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná,
alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany.
13.Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nevzhliadol dôvody pre aplikáciu
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa o dôvodoch, pre ktoré

nemala byť žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania vedela už v čase podania žaloby,
a preto mala pristúpiť k uplatnenému nároku zodpovedne uvedomujúc si možnosť neúspechu v konaní
a tým vzniknutých trov, ktoré vynaložila protistrana na úspešné uplatňovania si svojho práva. Žalobkyňa
jednoznačne zavinila zastavenie konania, a preto je nutné, aby znášala vzniknuté trovy konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojenísust.§255
ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).