Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25Csp/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522202161
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2522202161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: D. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., O.. Y. XXXX/
XX, zastúpenému advokátom JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., so sídlom Piešťany, Mudroňova
7356/51, o zaplatenie 1 875,37 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa

16.12.2022 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 875,37 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 079,89 eura od 04.03.2022 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90

kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.02.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a
vo VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca
podaním zo dňa 18.12.2019 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu 1 875,37 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 079,89 eura, z
riadneho úroku vo výške 795,48 eura, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur a z poplatkov vo
výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do
dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1 875,37
eura, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 079,89 eura, z neuhradeného riadneho
úroku vo výške 795,48 eura. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.07.2019 sp.zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo
dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc

dňom 04.03.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe na výzvu súdu nevyjadril.

3. Žalobca následne v podaní zo dňa 25.09.2024 uviedol, že nárok uplatnený žalobou preukázal

predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia,
v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti považovať za nesporné. Ďalej
uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú,
ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho
žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnili nárok za dôvodný v
celom jeho rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto

riadne preukázaných nárok a navyšovať tak zvyknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie ako
vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by podľa jeho názoru predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým
by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Poukázal na viacero uznesení krajských súdov
a záverom uviedol, že ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, žiada
o písomne vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a aj o odročenie pojednávania, nakoľko

žalobca nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 02.10.2024 uviedol, že žalovaný nepredložil kompletnú platobnú históriu od
13.2.2015, ale len od 02.03.2018, resp. od 18.9.2018. nie je teda žalobcom preukázané, kedy a koľko
mal žalovaný uhradiť od uzavretia zmluvy, t. j. od 13.2.2015 a aké všetky poplatky boli žalovanému

účtované. Žalobca nepreukázal výšku vymáhanej pohľadávky. Nie je možné posúdiť ani to, či si právny
predchodcažalobcuneuplatňovaloduzavretiazmluvypoplatkyvrozporesozmluvou,resp.sozákonnou
právnou úpravou, čo by v prípade zistenia malo vplyv na určenie výšky vymáhaného nároku. Uviedol, že
žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nepreukázal splnenie podmienok na riadne postúpenie
pohľadávky. Navrhol súdu, aby skúmal splnenie týchto podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ.

Rovnako navrhol, aby súd posúdil, či zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 13.2.2015
obsahuje všetky požadované zákonné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a súvisiacej
spotrebiteľskej legislatívy. Žalobca nepreukázal ani to, ako, kedy a či vôbec skúmal bonitu žalovaného
pred uzavretím predmetnej zmluvy. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu v minulosti poskytol
žalovanému viaceré úvery, preto bolo jeho povinnosťou starostlivo skúmať bonitu žalovaného a jeho

schopnosť poskytované úvery splácať. V tomto prípade išlo o úver 2 000 eur. Podľa názoru žalovaného
mala byť v zmluve uvedená RPMN, resp. určené celkové ročné náklady spojené s úverom, aby mohol
žalovaný - spotrebiteľ posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru, resp. prečerpania. V prípade sporu zo
spotrebiteľskejzmluvymusížalobcapreukázaťvšetkyrozhodnéskutočnosti,pretoževopačnomprípade
nie je nárok preukázaný a žaloba musí byť zamietnutá.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v
ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie riadne dostavil.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrení strán sporu a na pojednávaní vykonal dokazovanie
listinami, a to: platobnou históriou, výzvou žalobcu zo 17.03.2022, pokusom o zmier, informáciou
o spracovávaní osobných údajov, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, podacím
hárkom, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok,
zmluvou o poskytnutí povoleného prečerpania „Flexidebet“, európskymi informáciami o spotrebiteľskom

úvere, žiadosťou o povolené prečerpanie, výzvou na zaplatenie, podacím hárkom, VOP, cenníkom VÚB,
upomienkou a informáciou o doručení.

7. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13.02.2015 uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania

„Flexidebet“, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k účtu bankou žalovanému
ako majiteľovi účtu do výšky 2 000 eur. Banka upomienkou zo dňa 18.11.2019 upozornila žalovaného
na nepovolený debet vo výške 65,35 eura, požiadala ho o jeho zaplatenie a upozornila ho, že v prípade
nezaplatenia okrem iného pristúpi k zrušeniu nastaveného limitu povoleného prečerpania. Banka výzvouna zaplatenie zo dňa 18.12.2019 vyhlásila záväzok žalovaného okamžite splatným, vypovedala Dodatok
k Zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru a zrušila limit prečerpania prostriedkov na
účte ku dňu 18.12.2019. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 v spojení so

žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 bola pohľadávka banky voči žalovanému ku dňu
03.03.2022 postúpená na žalobcu.

8. S účinnosťou od 01.06.2023 v zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Piešťany

na Okresný súd Trnava.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

13. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť

od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných

prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

15.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlenZoSÚ)(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.18. Podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na spotrebiteľský úver formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú

ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8,
§ 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

19. Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na spotrebiteľský úver vo forme
prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21

a 23, 25 až 27.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa),

b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

23. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom
ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie

podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku
zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,

akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)prechádzaalebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa,
a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe

nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

33. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o povolenom
prečerpaní právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny predchodca
žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti.

34. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo ku dňu 03.03.2022 k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy zo spoločnosti VÚB, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka. V súvislosti s
otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané,

že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti
alebo z dôvodu predčasného zosplatnenia.35. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným

ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

36. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, zo zmluvy žiaden nevyplýva, keďže bola zmluva
uzavretá na dobu neurčitú. Zároveň súd dodáva, že nemohlo platne dôjsť ani k predčasnému

zosplatneniu úveru, a to z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru
konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Pôvodný veriteľ bol pred uzavretím zmluvy
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal
brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

37. V Žiadosti o povolené prečerpanie (na č.l. 74) sa uvádza iba ten údaj, že žiadateľ je živnostník v
odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, avšak žiadne ďalšie údaje (o príjmoch a výdavkoch) sa

v Žiadosti neuvádzajú. Uvedené nie je postačujúce, pretože žalobca v rozpore s ustanovením § 11 ods.
2 ZoSÚ nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ za účelom posudzovania bonity vyžiadal od žalovaného
doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky, keď podľa Zoznamu predložených a skontrolovaných
dokladov v závere žiadosti žiadne doklady od žalovaného vyžadované neboli. Pôvodný veriteľ ani riadne
nezisťoval relevantné výdavky žalovaného, keď v žiadosti ani v zmluve sa žiadne, a to ani nevyhnutné

(bývanie, strava, ošatenie atď.), mesačné výdavky neuvádzajú.

38. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto
povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi

a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,
príp.nezaopatrenédeti).Zákonospotrebiteľskýchúverochvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornou
starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7

ods.1ZoSÚ,t.j.„sodbornoustarostlivosťouposúdiťschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver“
je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,
ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní
relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom
(ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných

dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.

39. Pôvodný veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovaného
splácať úver bez akýchkoľvek údajov a dokladov o príjmoch a výdavkoch žalovaného), čím hrubým
spôsobomporušilsvojepovinnostistanovenév§7ods.1ZoSÚ.Vprípadehrubéhoporušeniapovinnosti

podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa
27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016. Z uvedeného
vyplýva, že v tu prejednávanej veci by bolo predčasné zosplatnenie úveru vylúčené, a to s prihliadnutím

na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ.

40. V súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru súd konštatuje, že aj napriek tomu, že bola
predmetná pohľadávka pred jej postúpením zosplatnená, v dôsledku nesplnenia povinnosti posudzovať
schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je

nemožnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, súd je toho názoru, že zosplatnenie úveru bolo v
rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ a preto bolo neplatné. Zosplatnenie
odporovalo zákonu a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné ho považovať za neplatné.
V tejto súvislosti, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, neboli splnené anizákonné predpoklady pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky a teda postúpenie pohľadávky
taktiež odporovalo zákonu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v predmetnom spore nie je daná
aktívne vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby pre nenaplnenie zákonných podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky na žalobcu, neboli dodržané zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky
a preto súd žalobu žalobcu v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

41. S poukazom na vyššie uvedené, pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu bez
toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu

prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle § 17 ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu
postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny
úkon v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je žalobca oprávneným z danej
pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018).

42. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ) bolo potom potrebné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť,akeďžežalovanýniejepovinnýzaplatiťžalobcoviistinu,nemoholsaanidostaťdoomeškania
so zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.

43. V konaní nebolo možné vychádzať z toho, že skúmanie posudzovania bonity žalovaného pred
uzavretím zmluvy a platnosť postúpenia nebola žalovaným namietaná, pretože v spotrebiteľskom spore
súd v zmysle § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Zároveň ani pri pasivite žalovaného nie je možné vychádzať z nepopretia
skutkových tvrdení, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na

ochranu spotrebiteľa prihliadať ex offo.

44. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa
30.04.2018, v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v
danom prípade sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu

v zmysle ustanovení § 290 a nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu
potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia §
300 CSP platí, že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,
ak nie je ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú
len „primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“

sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151
ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na
charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu,
nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí,
ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia

žalobcu preukázané, nakoľko v týchto sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu
takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.“

45. Súd dodáva, že rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci nemôže byť prekvapivým rozhodnutím, a
to s poukazom na to, že dnes je už bežnou praxou súdov zaoberanie sa skúmaním bonity žalovaného.

Žalobcovi teda muselo byť zrejmé, že v prípade, ak informácie týkajúce sa skúmania bonity žalovaného
v listinných dôkazoch absentujú, súd má o žalobe pochybnosti. Súd nie je povinný vyzývať žalobcu
na predloženie dôkazov preukazujúcich skúmanie bonity žalovaného. Predloženie týchto listín má byť
v prvom rade záujem na strane žalobcu. Napriek uvedenému sa žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil
pojednávania, na ktorom súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP konštatoval nedostatočné skúmanie bonity

žalovaného pred uzavretím zmluvy a z toho vyplývajúcu nemožnosť zosplatnenia a nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu, na čo žalobca pre svoju neprítomnosť nemohol z vlastného zavinenia reagovať.
Postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP sa pritom vykonáva práve na pojednávaní, a to aj s poukazom
na označenie uvedeného paragrafu (Prednesy strán na pojednávaní). Žalobca sa nemohol oprávnene
domnievať, že súd považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené

tak tento rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, nie je možné považovať za prekvapivé rozhodnutie, ale
za dôsledok neunesenia dôkazného bremena žalobcu.46. Záverom súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/145/2011 z 16. novembra 2011, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, ďalšie tvrdenia žalobcu a

obranu žalovaného nehodnotil, pretože vzhľadom na predchádzajúce závery súdu by už nemali pre vec
podstatný význam.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP tak,
že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v
plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.