Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 22, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010001
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8814010001.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej

a prísediacich A. B. C. a D. E. F., jednomyseľne na hlavnom pojednávaní dňa 22. januára 2024, vo
Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. H., nar. XX.XX.XXXX vo F. I. J., trvale bytom K. I.
J., D. G. XXX/X, okres Vranov nad Topľou,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu L. H., M., D. G. XXX/X, K. I. J., IČO: XXXXXXXX,
v zdaňovacom období roku 2008, konkrétne II. až IV. štvrťroku roku 2008, skrátil daň z pridanej hodnoty
tým, že v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov uplatnil si odpočítanie dane z došlých faktúr od dodávateľa A. N., s.r.o. Prešov
a to faktúry č. 800012 zo dňa 30.04.2008 so základom dane 406.000,- Sk, faktúru č. 800030 zo dňa
31.05.2008 so základom dane 320.250,- Sk, faktúru č. 800019 zo dňa 31.05.2008 so základom dane
396.100,- Sk, faktúru č. 800022 zo dňa 31.05.2008 so základom dane 163.500,- Sk, faktúru č. 800023
zo dňa 31.05.2008 so základom dane 196.650,- Sk, faktúru č. 800034 zo dňa 30.06.2008 so základom
dane 148.200,- Sk, faktúru č. 800035 zo dňa 30.06.2008 so základom dane 171.750,- Sk, faktúru
č. 800025 zo dňa 30.06.2008 so základom dane 394.650,- Sk, faktúru č. 800038 zo dňa 30.06.2008
so základom dane 627.200,- Sk, faktúru č. 800042 zo dňa 30.06.2008 so základom dane 672.000,-

Sk, faktúru č. 800039 zo dňa 30.06.2008 so základom dane 136.800,- Sk, faktúru č. 800047 zo dňa
30.06.2008 so základom dane 37.920,- Sk, faktúru č. 800048 zo dňa 20.07.2008 so základom dane
40.200,- Sk, faktúru č. 800043 zo dňa 31.07.2008 so základom dane 196.700,- Sk, faktúru č. 800041
zo dňa 31.07.2008 so základom dane 511.850,- Sk, faktúru č. 800045 zo dňa 31.08.2008 so základom
dane 497.900,- Sk, faktúru č. 800046 zo dňa 31.08.2008 so základom dane 149.600,- Sk, faktúru č.
800051 zo dňa 31.08.2008 so základom dane 241.460,-Sk, faktúru č. 80050 zo dňa 30.09.2008 so
základom dane 188.100,- Sk, faktúru č. 800049 zo dňa 30.09.2008 so základom dane 464.450,- Sk,

faktúru č. 800059 zo dňa 28.10.2008 so základom dane 221.479,80 Sk, faktúru č. 800061 zo dňa
30.10.2008 so základom dane 179.700,- Sk, faktúru č. 800054 zo dňa 31.10.2008 so základom
dane 404.100,- Sk, faktúru č. 800056 zo dňa 31.10.2008 so základom dane 195.300,- Sk, faktúru
č. 800076 zo dňa 31.10.2008 so základom dane 422.872,30 Sk, faktúru 800080 zo dňa 30.11.2008 so
základom dane 578.300,- Sk, ktoré neboli uvedenou firmou vystavené a ani práce vykonané, spolu
26 faktúr so základom dane 9.125.282,10 Sk (302.903,87 Eur).

Svojím konaním skrátil daň z pridanej hodnoty za rok 2008 vo výške 1.512.976,10 Sk, to je 50.221,61
Eur, čím spôsobil škodu Slovenskej republike v zastúpení Daňový úrad Prešov v uvedenej výške,t e d a

skrátil daň v značnom rozsahu,

t ý m s p á c h a l

zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného od 01. 10.
2012.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 276 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na
§ 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a neexistencii poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Trestného zákona, v nadväznosti na ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona s použitím

čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté

a/ Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/32/2020 zo dňa 15.06.2022,
právoplatným dňa 01.07.2022 a ktorým bol obžalovanému podľa ust. § 2 ods. 2, § 276 ods. 3, § 38
ods. 3, § 36 písm. l), písm. n), § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, uložený trest domáceho väzenia
vo výmere 4 (štyroch) rokov s uložením povinností a obmedzení, ako aj podľa § 53 ods. 4, § 51 ods.

4 písm. k) Trestného zákona, povinnosť spočívajúca v príkaze počas výkonu trestu domáceho väzenia
zamestnať sa, alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať
činnosť štatutárneho orgánu vo výmere 7 (siedmich) rokov,
b/ Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/30/2020 zo dňa 14.12.2022,
právoplatným dňa 14.12.2022 a ktorým bolo obžalovanému podľa ust. § 44 Trestného zákona upustené

od uloženia súhrnného trestu, pretože súd trest uložený mu Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 13T/32/2020 zo dňa 15.06.2022, právoplatným dňom 01.07.2022, ktorým mu bol podľa §
2 ods. 2 Trestného zákona, § 276 ods. 3 Trestného zákona, uložený trest domáceho väzenia vo výmere
4 (štyri) roky, ako aj povinnosť spočívajúcu v príkaze počas výkonu trestu domáceho väzenia
zamestnať sa, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a trest zákazu činnosti vykonávať

činnosť štatutárneho orgánu vo výmere 7 (sedem) rokov, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný,

c) Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/6/2021-3424 zo dňa 30.03.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2023 a ktorým bolo obžalovanému podľa § 44 Trestného zákona

upustené od uloženia ďalšieho trestu, pretože pokladal trest uložený mu Rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 15.06.2022, sp. zn. 13T/32/2020, právoplatný dňa 01.07.2022, ktorým mu
bol podľa § 276 ods. 3 Trestného zákona uložený trest domáceho väzenia vo výmere 4 (štyroch) rokov
a trest zákazu činnosti vykonávať činnosť štatutárneho orgánu vo výmere 7 (sedem) rokov, na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú
činnosť na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia na podnikanie, zákaz pôsobiť
ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný alebo kontrolný orgán alebo člen
dozorného alebo kontrolného orgánu právnickej osoby, alebo konať ako splnomocnený zástupcaobchodných spoločností, ktorej predmetom činnosti je výkon podnikateľskej činnosti, vo výmere 7
(siedmich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému H. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods.
1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov A. G., ďalších
svedkov D. C., A. F., G. K., F. D., O. D., O. K., D. P., prečítaním svedeckých výpovedí už nebohých
svedkov O. B. a F. I. z prípravného konania, oboznámením znaleckého posudku znalca Ing. Sirku, ako

aj výpoveďou tohto znalca priamo na hlavnom pojednávaní, oboznámením viacerých spisov tunajšieho
súdu, či aj prečítaním početných listinných dôkazov, zabezpečených či už v prípravnom konaní, tak aj
na hlavnom pojednávaní; na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku

Obžalovaný G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že skutok sa stal v roku 2008 s tým, že svedka
A. F. poznal, keďže ako tento obžalovaný, tak aj tento svedok pochádzali z mesta K. I. J.. Obžalovaný
podľa svojho udania mal mať spoločne so svojou sestrou L. H. stavebnú firmu s označením L. H. M.
s tým, že od svojej sestry mal generálnu plnú moc na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Obžalovaný

podľa svojho vyjadrenia; zamestnávajúc zamestnancov, ako aj dohodárov, či živnostníkov; vykonával
živnostenskú činnosť pre firmu p. D., ako aj pre firmu Hutné stavby Košice; pričom neskôr bola táto
spoločnosť už v likvidácii; ako aj pre spoločnosť Ferostav Plus. Obžalovaný dôvodil, že stavebná činnosť
si vyžaduje odbornú činnosť, ktorú si nevedel zabezpečiť samotný obžalovaný, a za tým účelom sa
preto stretol so svedkom A. F., ktorý mu ponúkol za účelom vykonávania stavebných činností nejakých

ľudí. Obžalovaný pritom zdôraznil, že táto spoločnosť vykonávala práce pre Ferostav Plus na diaľnici
v obci Mengusovce, pričom Ferostav Plus tieto práce vykonávala pre nejakú štátnu spoločnosť, cestné
stavby. Svedok F. teda dodal ľudí obžalovanému, ktorí vykonávali murárske, betonážne práce, ako aj
napríklad viazanie železa. Obžalovaný však podotkol, že výkon týchto činností zabezpečoval aj ľuďmi,
ktorí vykonávali tieto práce priamo pre jeho podnikateľský subjekt, ktoré tvrdenie mali obžalovanému

dosvedčiť svedok C., ako aj svedok B., ktorí pre neho pracovali; aj keď svedok C., ako aj svedok B.,
ktorý svedok však už bol v čase prvotného výsluchu obžalovaného nebohý. Obžalovaný ďalej doplnil,
že jeho spoločnosť L. H. M. fakturovala pre spoločnosť Ferostav Plus s. r. o., ako aj pre živnostníka
F. D., ktorí podnikatelia mu vyplatili platby v hotovosti alebo na bankové účty, pričom ihneď po úhrade
týchto finančných prostriedkov od týchto subjektov, peniaze vyplatil svedkovi F.. Obžalovaný zdôraznil,

že spoločnosť A. N. s.r.o. pracovala pre jeho firmu L. H. M. s tým, že so svedkom F. bol veľmi spokojný.
Obžalovaný teda uviedol, že len v tom prípade, ak mu obchodní partneri nevyplatili peniaze, tak ani on
následne nevyplatil peniaze svedkovi F.. Výkon prác mali pritom preukazovať stavebné denníky, ako
aj súpisy vykonávaných prác. Obžalovaný ďalej upriamil pozor na to, že neskôr vykonávala daňovú
kontrolu zamestnankyňa Daňového úradu vo Vranove n/T., svedkyňa D., ktorá mu aj oznámila, že

spoločnosť A. N. s.r.o. je v likvidácii a táto mala byť, podľa udania svedkyne D., predaná nejakému
D., ktorého adresu, či sídlo táto svedkyňa nevedela zistiť. Obžalovaný pritom trval na tom, že pre
spoločnosť A. N. s.r.o. vykonával práce len počas obdobia, keď túto spoločnosť viedol svedok F. a teda
po jej predaji svedkom F., ďalej s touto spoločnosťou nespolupracoval. Obžalovaný takisto poukázal
na to, že až na základe oznámenia Daňového úradu Vranov nad Topľou zistil, že táto firma A. N.

s.r.o. bola predaná svedkovi P.. Bližšie spoluprácu so svedkom F. teda obžalovaný opísal tak, že tiež
pätnásti svedkovia vypovedali, že pre neho svedok F. pracoval s tým, že spoločnosti Ferostav Plus
predložili aj evidenciu dochádzky, či súpis prác, skontroloval to stavbyvedúci tejto spoločnosti a na
základe toho sa vykonala fakturácia vykonaných prác. Obžalovaný teda vysvetlil, že po vystavení faktúr
sa stretol so svedkom F., urobila sa fakturácia aj pre spoločnosť A. N. s.r.o. a obžalovaný si ponechal

z jemu vyplatených peňazí sumu od piatich do desiatich percent s tým, že konkrétne uvedené percento
záviselo od toho ktorého mesiaca, ako aj od druhu vykonanej práce. K osobe svedka P., ako nového
majiteľaakonateľaspoločnostiA.N.s.r.o.,obžalovanýjednoznačnevylúčilspoluprácustýmtosvedkom,
opätovne poukazujúc na to, že jeho spoločnosť so spoločnosťou A. N. s.r.o. spolupracovala len počas
obdobia zaevidovania svedka F. v Obchodnom registri. Túto skutočnosť pritom pri vykonávaní daňovej

kontroly oznámil aj svedkyni D.. K vystavovaniu pokladničných dokladov medzi ním, vystupujúc zaspoločnosť L. H. M. a spoločnosťou A. N. s.r.o., sa obžalovaný vyjadril; že keď mu svedok F. vystavil
faktúru, zároveň mu odovzdal príjmový pokladničný doklad s tým, že obžalovaný mu následne vydal
výdavkový pokladničný doklad, podpísali ho a odovzdali si medzi sebou peniaze. K svojmu stretnutiu

so svedkom F., ako aj so svedkom P., niekedy v jarných mesiacoch roku 2008, sa obžalovaný vyjadril,
že podľa jeho vedomostí sa s týmto svedkom stretol až pri výpovedi tohto svedka v prípravnom konaní,
dôvodiac, že svedka P. v jarných mesiacoch roku 2008 ešte nepoznal. Po poukázaní na rozpornosť
jeho výpovede v prípravnom konaní s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní; keď vypovedal, že asi
v máji 2008 mu zatelefonoval svedok F. so záujmom sa stretnúť, na ktoré stretnutie sa mal dostaviť tento

svedok aj so svedkom P., a to v reštaurácii v K. I. J., pričom svedka P. mu mal svedok F. predstaviť
ako nového konateľa spoločnosti A. N. s.r.o. s tým, že mu odovzdal firmu a svedok F. mal naďalej
ostať vykonávať funkciu finančného poradu s tým, že obžalovaný s týmto návrhom svedka F. najprv
nesúhlasil a prejavil ochotu len v tom prípade, ak by zodpovednosť na seba zobral svedok F.; obžalovaný
zotrval na tom, že so svedkom P. sa stretol až na polícii, pričom opätovne pripomenul, že pre spoločnosť
Ferostav Plus s. r. o. pracoval od marca, či od apríla roku 2008 s tým, že pripustil pravdivosť svojej

výpovede v prípravnom konaní, že so svedkom P. sa stretol niekedy v máji 2008. Obžalovaný ešte
zdôraznil, že svedok F. mu podpísal aj čestné prehlásenie, v ktorom potvrdil, že pre neho pracoval
ako dodávateľ a že od neho preberal aj hotovosť. Obžalovaného súd upriamil na ten podstatný fakt,
že svedok F. v prípravnom konaní, ako aj v priebehu daňovej kontroly, opakovane síce potvrdil, že
čestné prehlásenie obžalovanému H. podpísal; ale ihneď doplnil, že obžalovaný dopisoval nejaké vety,

na ktoré si už však tento svedok nespomenul a čestné prehlásenie podpísal iba kvôli ústnej dohode
o spolupráci. Svedok F. pritom ešte zdôraznil, že mal vedomosť o tom, že ešte jedno prehlásenie
vyrobil sám obžalovaný s tým, že o vystavení prvého čestného prehlásenia ho požiadal obžalovaný
dodatočne, a bolo to s časovým odstupom aj troch rokov od ukončenia jeho konateľstva. Obžalovaný
túto nezrovnalosť vysvetlil tým, že po dotazovaní sa svedkyne D., ako zamestnankyne Daňového úradu

Vranov nad Topľou, na hodnovernosť preukázania faktu, že svedok F., ako konateľ spoločnosti A. N.
s.r.o., pre jeho spoločnosť aj reálne pracoval, mu táto svedkyňa aj oznámila, že v takom prípade je o tom,
ako aj o preberaní finančných prostriedkov potrebné predložiť čestné prehlásenie. Po takomto oznámení
svedkyne D. tento obžalovaný odišiel za svedkom F., s tým, že na jeho žiadosť spoločne vypracovali
takétočestnéprehláseniestým,žekeďsisvedokF.uvedenéčestnéprehlásenieprečítal,takobžalovaný

svedka F. upozornil na nevyhnutnosť overenia podpisu na tomto dokumente za účelom jeho predloženia
svedkyni D. k daňovej kontrole. Obžalovaný sa vyjadril aj k tvrdeniu svedka F. v prípravnom konaní, ktorý
výslovne tvrdil; že nikdy pre obžalovaného H. žiadne faktúry nevystavoval, že od neho neprevzal žiadnu
finančnú hotovosť, že nebola podpísaná žiadna dohoda o spolupráci s H. s tým, že po prevode firmy na
svedka D. P. už za firmu A. N. s.r.o. vôbec nevystupoval a že v roku 2008 sa mu mal obžalovaný asi

dvakrát ozvať, ale svedok F. mu mal povedať, že s uvedenou firmou už nemá nič spoločné. Obžalovaný
bol pritom konfrontovaný aj so skutočnosťou, že podľa výpisu z Obchodného registra svedok A. F. bol
konateľom spoločnosti A. N. s.r.o. do 24. 02. 2008 a od 25. 02. 2008 bol konateľom spoločnosti svedok
D. P.. K takýmto tvrdeniam svedka F., ako aj k výpisu z Obchodného registra, sa obžalovaný vyjadril
tak, že opätovne zotrváva na svojom vyjadrení, že so svedkom F. začali spolupracovať niekedy vo

februári, či v marci roku 2008, svedok F. za ním prišiel, pričom obžalovaný mal mať vedomosť o tom,
že tento svedok, ako aj jeho otec mali firmu, ktorá zamestnávala majstrov, či železiarov a svedok F. mu
ponúkol, že môže pre neho vykonávať nejaké práce, pričom zároveň mu tento svedok predložil výpis
z Obchodného registra, z ktorého zistil, že svedok F. je konateľom spoločnosti A. N. s.r.o. a keď tento
výpiszObchodnéhoregistrapredložilsvojejúčtovníčke,taktozistili,žesvedokF.boloprávnenouosobou

na zastupovanie spoločnosti A. N. s.r.o. Následne na to spoločne so svedkom F. začali spolupracovať na
stavbách, pričom obžalovaný už neskôr nekontroloval, či svedok F. bol naďalej oprávnený vystupovať
za spoločnosť A. N. s.r.o. K tvrdeniu svedka P. v prípravnom konaní, kedy tento svedok výslovne poprel,
že by pre firmu M. vykonával nejaké práce, tejto firme nevystavoval žiadne faktúry a neprevzal od
tejto firmy žiadne finančné prostriedky, pričom jeho firma A. N. s.r.o. nemala zamestnaných žiadnych

zamestnancov; zas obžalovaný uviedol, že pokiaľ by zistil, že svedok P. bol majiteľom firmy A. N. s.r.o.,
tak by mu v živote nevystavil faktúry. Obžalovaný zvýraznil, že so svedkom F. sa stretával každé dva
týždne, spoločne vystavovali objednávky a teda obžalovaný potvrdil svoju spoluprácu s týmto svedkom
a až pri výkone daňovej kontroly; nevedel však uviesť, akého druhu dane a či to bolo niekedy buď v roku
2010, či v roku 2012; mu svedkyňa D., ako aj svedok M., ako zamestnanci Daňového úradu Vranov nad

Topľou, oznámili, že svedok F. už nie je konateľom spoločnosti A. N. M.. Obžalovaný už po niekoľkýkrát
zopakoval, že spolupracoval iba so svedkom F. a zároveň neustále nekontroloval, či svedok F. bol aj
naďalej konateľom spoločnosti A. N. s.r.o. Obžalovaný ďalej vypovedal, že spoločnosť A. N. s.r.o. pre
jeho spoločnosť L. H. M. vykonávala činnosť na stavbách Košice Jazero, a to konkrétne pre spoločnosťFerostav Plus a pre tú istú spoločnosť vykonávala jeho spoločnosť práce aj pri stavbe rodinných domov
v meste Košice, s tým, že výkon týchto prác viedol svedok nebohý B. a svedok F. mu na tieto práce dodal
piatich, šiestich, či ôsmich ľudí. Spoločnosť A. N. s.r.o. pre jeho spoločnosť vykonávala práce v obci

Mengusovce; v meste Giraltovce pre spoločnosť EKOTECHNIKA PLUS, ktorá už spoločnosť neexistuje
a ktorú viedol p. Q. z Hanušoviec nad Topľou, pričom v meste Giraltovce sa robil obchvat na mestá
Stropkov a Svidník, teda konkrétne sa vyhotovovali gabióny a na výkon prác dodal svojich ľudí aj svedok
F..VmestePrešovzasspoločnosťA.N.M.,podľaudaniaobžalovaného,prejehospoločnosťvykonávala
zemné práce pri objekte Obchodného domu Kaufland na Levočskej ulici, pričom tieto zemné práce

vykonával pre svedka F. D. a na tejto stavbe sa kládli optické káble a vykonávali sa takisto pretláčacie
práce. K skutočnosti, či mal mať vedomosť o tom, že by spoločnosť L. H. M. mala mať a aký konkrétne
obchodnoprávny vzťah so spoločnosťami BETPRES s.r.o., STAV F. D., FEROSTAV PLUS s.r.o. a HAND,
a.s. Bratislava, ako aj k faktu, že spoločnosťou A. N. s.r.o. boli pre spoločnosť obžalovaného L. H. M.,
fakturované aj práce, ktoré mali byť vykonané na stavbách – Medzev, Kechnec, Staré Grundy, Veľké
Kapušany a Tibava, ktoré neboli zas predmetom fakturácie pre odberateľov - BETPRES s.r.o., STAV

F. D., FEROSTAV PLUS s.r.o. a HAND, a.s. Bratislava; obžalovaný uviedol, že muselo dôjsť k nejakej
účtovnej chybe a to takej, že práce boli vykonané v roku 2008 a fakturácie prebehli až v roku 2009.
Obžalovaný teda doplnil, že pokiaľ ide o spoločnosti BETPRES s.r.o. a spoločnosť HAND a.s., tak
pre tieto spoločnosti jeho spoločnosť L. H. M. vykonávala práce v roku 2008 a pokiaľ teda existovala
fakturácia, že sa vykonávali práce aj v mestách, či v obciach - Medzev, Kechnec, Staré Grundy, Veľké

Kapušany a Tibava, tak potom jeho firma tieto práce vykonávala. K skutočnosti chýbajúcich faktúr pre
odberateľov BETPRES s.r.o., STAV F. D., FEROSTAV PLUS s.r.o. a HAND, a.s. Bratislava; obžalovaný
zas pripustil tú možnosť, že k fakturácii došlo v III., či v IV. štvrťroku roku 2008, avšak k predloženiu
faktúr z jeho strany účtovníčke došlo až v januári nasledujúceho roku 2009, čiže v I. štvrťroku 2009.
K neexistencii popisu vykonaných stavebných prác, ako aj miesta výkonu týchto prác vo faktúrach, ktoré

vystavila spoločnosť A. N. s.r.o. pre firmu obžalovaného s označením L. H. M.; obžalovaný uviedol, že
súčasťou fakturácie bol aj súpis prevedených prác, či evidencia dochádzky, čo malo tvoriť samostatnú
prílohu, v ktorej boli uvedené aj konkrétne vykonané práce s tým, že vo faktúrach bolo uvedené napríklad
mesto Košice, či mesto Prešov, alebo napríklad obec Mengusovce. Pre spoločnosť L. H. M. vykonávali
osoby vykonávajúce činnosť pre spoločnosť A. N. s.r.o., stavebné práce a pomocné stavebné práce.

Úhrada vykonaných prác medzi firmou obžalovaného s označením L. H. M. a spoločnosťou A. N. s.r.o.,
prebiehala v hotovosti.

Pri neskoršej svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa tento obžalovaný vyjadril aj k svojim osobným
a majetkovým pomerom, tak aj k svojim predchádzajúcim odsúdeniam.

Svedkyňa A. G.; kontrolórka na Daňovom úrade Prešov, v čase vykonávania predmetnej daňovej
kontroly ešte na Daňovom úrade Vranov nad Topľou; sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že u
daňového subjektu L. H. M. vykonávala daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV.
štvrťroku 2008, a to v období od 23. 02. 2011 do 21. 02. 2012. Predmetom tejto daňovej kontroly

bolo podľa vyjadrenia tejto svedkyne preverovanie faktúr, ktoré doložil kontrolovaný daňový subjekt
a na základe ktorých si tento daňový subjekt uplatňoval aj odpočítanie DPH od spoločnosti A. N. M..
Prešov. V súvislosti s týmto daňovým subjektom A. N. M.. Prešov, správca dane, pre ktorého táto
svedkyňa vykonávala daňovú kontrolu, bol požiadaný Daňový úrad Prešov o dožiadanie na preverenie,
či spoločnosť A. N. M. vykonávala stavebné práce, ktoré boli fakturované firme L. H. M., či predmetné

faktúry boli zúčtované v účtovníctve spoločnosti A. N. M., ktorý Daňový úrad Prešov oznámil, že konateľ
spoločnosti A. N. M., svedok P. sa vyjadril, že predmetné faktúry ich spoločnosť nevystavila a ani
príjmové pokladničné doklady ich spoločnosť nevyhotovila s tým, že svedok P. poprel aj pravosť písma
na týchto dokladoch, ako aj ten fakt, že svedok P. nikdy nevystavoval takéto faktúry, ako aj to, že
finančnú hotovosť neprijal na základe týchto dokladov. Pri výkone daňovej kontroly mal splnomocnený

zástupca subjektu L. H. M., obžalovaný H. na daňový úrad predložiť čestné prehlásenie iba svedka „A.
F.,“ ktorý mal prehlásiť, že vykonával práce za spoločnosť A. N. M. iba on, s tým, že tento svedok bol
spolu konateľom spoločnosti A. N. M.. Avšak tvrdenie svedka „A. F.,“ prezentované na tomto čestnom
prehlásení, že on osobne vystavil faktúry a prevzal hotovosť, však svedok F. poprel, ktorý ešte okrem
iného dodal, že na tomto čestnom prehlásení bol dokonca uvedený aj nesprávny názov spoločnosti

A. N. M., ktorá bola neprávne označená ako „A. N. M.“ Na uvedenom čestnom prehlásení boli, podľa
tvrdenia svedka A. F., dopísané rukou ešte aj nejaké údaje, ktoré podľa svedka A. F. do čestného
prehlásenia vôbec neuvádzal. Svedok F. sa konkrétne vyjadril, že na predmetnom čestnom vyhlásení
nepodpísal tieto slovné vyjadrenia: „Ja, A. F., týmto prehlasujem, že som bol spolu konateľom s D. P.vo firme A. N. a týmto prehlasujem, že som osobne vystavoval faktúry a preberal finančnú hotovosť
pre firmu A. N., bol som konateľom za rok 2008.“ Svedok F. sa pritom, podľa udania svedkyne A. G.,
vyjadril, že uvedené čestné prehlásenie mu predložil na podpis splnomocnený zástupca subjektu L.

H. M., obžalovaný H.. Z uvedeného dôvodu teda správca dane, vykonávajúci túto daňovú kontrolu,
svedka F. predvolal na ústne pojednávanie, pričom tento svedok sa pri svojej výpovedi vyjadril, že on
len podpísal uvedené čestné prehlásenie a ďalší text, ktorý bol dopísaný, on nedopisoval a ani toto
nepodpisoval. Na základe týchto zistení teda správca dane kontrolovanému daňovému subjektu L. H. M.
neuznalprávonaodpočítaniedane,čímtýmtokonanímdaňovéhosubjektudošlokporušeniu§49ods.1

vnadväznostina§51ods.1zákonač.222/2004Z.z.oDPH.Svedkyňanazáversvojejsúvislejvýpovedi
uviedla, že celková suma neoprávneného uplatnenia práva na odpočítanie dane od spoločnosti A. N.
M. prestavovala sumu 1.512.976,10 Sk. Svedkyňa pritom spresnila, že malo ísť o dokopy dvadsaťšesť
faktúr; a to faktúra č. 800012 zo dňa 30. 04. 2008 so základom dane 406.000,- Sk, faktúra č. 800030 zo
dňa 31. 05. 2008 so základom dane 320.250,- Sk, faktúra č. 800019 zo dňa 31. 05. 2008 so základom
dane 396.100,- Sk, faktúra č. 800022 zo dňa 31. 05. 2008 so základom dane 163.500,- Sk, faktúra č.

800023 zo dňa 31. 05. 2008 so základom dane 196.650,- Sk, faktúra č. 800034 zo dňa 30. 06. 2008 so
základom dane 148.200,- Sk, faktúra č. 800035 zo dňa 30. 06. 2008 so základom dane 171.750,- Sk,
faktúra č. 800025 zo dňa 30. 06. 2008 so základom dane 394.650,- Sk, faktúra č. 800038 zo dňa 30.
06. 2008 so základom dane 627.200,- Sk, faktúra č. 800042 zo dňa 30. 06. 2008 so základom dane
672.000,- Sk, faktúra č. 800039 zo dňa 30. 06. 2008 so základom dane 136.800,- Sk, faktúra č. 800047

zo dňa 30. 06. 2008 so základom dane 37.920,- Sk, faktúra č. 800048 zo dňa 20. 07. 2008 so základom
dane 40.200,- Sk, faktúra č. 800043 zo dňa 31. 07. 2008 so základom dane 196.700,- Sk, faktúra č.
800041 zo dňa 31. 07. 2008 so základom dane 511.850,- Sk, faktúra č. 800045 zo dňa 31. 08. 2008 so
základom dane 497.900,- Sk, faktúra č. 800046 zo dňa 31. 08. 2008 so základom dane 149.600,- Sk,
faktúra č. 800051 zo dňa 31. 08. 2008 so základom dane 241.460,- Sk, faktúra č. 800050 zo dňa 30.

09. 2008 so základom dane 188.100,- Sk, faktúra č. 800049 zo dňa 30. 09. 2008 so základom dane
464.450,- Sk, faktúra č. 800059 zo dňa 28. 10. 2008 so základom dane 221.479,80 Sk, faktúra č. 800061
zo dňa 30. 10. 2008 so základom dane 179.700,- Sk, faktúra č. 800054 zo dňa 31. 10. 2008 so základom
dane 404.100,- Sk, faktúra č. 800056 zo dňa 31. 10. 2008 so základom dane 195.300,- Sk, faktúra č.
800076 zo dňa 31. 10. 2008 so základom dane 422.872,30 Sk, faktúra č. 800080 zo dňa 30. 11. 2008 so

základom dane 578.300,- Sk. Svedkyňa však nevedela uviesť, aký bol celkový základ dane u všetkých
týchto faktúr spolu. Následne na základe výzvy k týmto zisteniam a nezrovnalostiam však obžalovaný
H. nereagoval. Svedkyňa však zdôraznila, že v predmetnej veci správca dane nevykonával rozsiahle
dožiadanie na iné daňové úrady, nakoľko spoločnosť A. N. M. nepotvrdila vystavené faktúry a svedok F.
spochybnil aj čestné prehlásenie, ktoré predložil obžalovaný H. k výkonu daňovej kontroly. Po kontrole

bolpodľavyjadreniatejtosvedkynevypracovanýprotokolkontrolyč.9715/401/2012/514/Michzodňa16.
01. 2012, ktorý bol zaslaný spolu s výzvou obžalovanému H., ktorý sa v lehote na vyjadrenie k protokolu
nevyjadril. Následne boli vydané rozhodnutia za I. až IV. štvrťrok roku 2008, v ktorých rozhodnutiach
bola vyrubená DPH za I. štvrťrok v sume 168.151,- Sk (5.581,59 Eur), za II. štvrťrok v sume 436.967,-
Sk (14.504,64 Eur), za III. štvrťrok v sume 827.706,- Sk (27.474,80 Eur) a za IV. štvrťrok 474.882,- Sk

(15.763,19Eur),pričomvočitýmtorozhodnutiamobžalovanýH.nepodalodvolanieatedatietonadobudli
právoplatnosť. K faktúre č. 122008, vystavenej dodávateľom A. N. M. pre odberateľa L. H. M., ktorá
nebola zahrnutá do predmetu daňovej kontroly; sa svedkyňa vyjadrila, že pri výkone daňovej kontroly im
nebola predložená zo strany kontrolovaného daňového subjektu evidencia DPH, ale bol im predložený
iba zoznam prijatých faktúr, pričom zohľadnili aj zoznam vydaných faktúr a v tomto zozname prijatých

faktúr nebola uvedená faktúra č. 122008 s dátumom vystavenia 31. 03. 2008; z čoho svedkyňa vyvodila
predpoklad, že pravdepodobne si z nej kontrolovaný daňový subjekt ani neuplatnil odpočítanie DPH
a z toho dôvodu táto faktúra ani nebola predmetom našej daňovej kontroly. K formálnej stránke týchto
faktúr sa svedkyňa vyjadrila, že tieto faktúry kontrolovaného daňového subjektu boli prečíslované, teda
nesedeli čísla faktúr a keď požiadali o preverenie faktúr odberateľov príslušných správcov dane, tak

zistili, že nezodpovedalo číslovanie faktúr kontrolovaného daňového subjektu s faktúrami, ktoré mali vo
svojom účtovníctve odberatelia. Svedkyňa do istej miery teda potvrdila pravdivosť obhajobnej námietke
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že do faktúr uvádzal len všeobecne miesto výkonu práce,
napríklad mesto Košice; s tým, že bežne kontrolované daňové subjekty uvádzali miesto výkonu práce
len všeobecne, teda napríklad Košice a v takomto prípade mohol daňový subjekt predložiť prílohu, ktorej

súčasťou mohla byť napríklad aj zmluva o dielo, v ktorej už bolo uvedené konkrétne miesto výkonu práce
a konkrétny druh práce, avšak táto skutočnosť pre samotný výkon kontroly nebola podstatná. K ďalej
obhajobnej námietke obžalovaného, že práce síce mohol vykonávať niekedy v IV. štvrťroku 2008, ale
faktúry mohol predložiť účtovníčke až niekedy v januári, či vo februári 2009; svedkyňa vysvetlila, žepokiaľ sú dané práce vykonané v danom mesiaci, faktúra musí byť vystavená do pätnástich dní od
vzniku daňovej povinnosti, pričom na faktúre sa uvádza aj dátum vzniku daňovej povinnosti a faktúra
musí byť vždy zahrnutá do toho ktorého mesiaca toho ktorého roku, teda nemôže byť zahrnutá do

obdobia nasledujúcich dvoch, či troch mesiacov neskôr. K vypočutia svedka D. P. v rámci daňovej
kontroly sa táto svedkyňa vyjadrila, že po vypočutí svedka F. a po ním podanom vysvetlení požiadali
Daňový úrad Prešov o vypočutie svedka P., ktorý dožiadaný správca dane im tiež oznámil, že svedok
P. takisto poprel, že by vystavoval sporné faktúry a preberal hotovosť. Svedkyňa A. G. zdôraznila, že
pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzala predovšetkým z vyjadrení svedka F., ako aj svedka P. na

ich výzvu obžalovanému na predloženie dôkazov v určenej lehote preukazujúc prijatie zdaniteľného
plnenia, napríklad v podobe označenia osôb prítomných pri vyplácaní hotovosti obžalovaným svedkovi
F., alebo vo forme predloženia nejakej zmluvy, napríklad zmluvu o dielo; obžalovaný v stanovenej lehote
žiadne takéto dôkazy nepredložil, pričom predložil len vyššie spomenuté čestné prehlásenie svedka F..
Ak by v rámci výkonu daňovej kontroly daňový kontrolór zistil, že preverovaný daňový subjekt odviedol
daň v inom zdaňovacom období, než v zdaňovacom období, v ktorom mal odviesť daň, tak by mu mala

byť za dané zdaňovacie obdobie daň dovyrubená za príslušné zdaňovacie obdobie. Svedkyňa ešte
doplnila, že ak na konkrétne plnenie bola prijatá faktúra, tak má daňový subjekt nárok na odpočítanie
dane, ktorý daňový subjekt si môže uplatniť odpočítanie dane aj neskôr, nie však skôr a najneskôr
do konca kalendárneho roka, v ktorom vzniklo zdaniteľné plnenie. Pravdivosť vyjadrení svedka F. pri
ústnom pojednávaní a svedka P. pri jeho dožiadaní dožiadaným správcom dane; svedkyňa len uviedla,

že obžalovaný napriek doručeniu výzvy na vyjadrenie sa k výpovediam svedka P., ako aj svedka F., ako
aj k predloženiu dôkazov v určenej lehote ôsmich dní, nepredložil žiadne dôkazy. Svedkyňa sa pritom
domnievala, že daňový subjekt A. N. bol vyzvaný na vyjadrenie, či má v účtovníctve zaevidované faktúry
za rok 2008, ktoré predložil daňový subjekt L. H. M., bola spoločnosť A. N. vyzvaná na predloženie
účtovných dokladov za rok 2008 a ich správca dane obdržal aj odpoveď od Daňového úradu Prešova,

avšak pravosť týchto dokladov osobitne neoverovali.

Z výpovede svedka D. C. v konaní pred súdom súd zistil, že pre spoločnosť obžalovaného H. pracoval
a pamätal si konkrétne, že išlo o stavbu v Mengusovciach; avšak pracoval aj na stavbách v meste
Košice, ako aj v meste Prešova, a to niekedy v priebehu roku 2008. Svedok ďalej konkretizoval, že

na týchto stavbách sa nachádzali aj zamestnanci firmy A. N. M., pričom majiteľom tejto spoločnosti bol
svedok F.. Svedok si spomenul, že na týchto stavbách pracoval aj svedok A. F.. Svedok ešte doplnil,
že niektoré osoby vykonávajúce činnosť pre spoločnosť A. N. M. poznal z videnia, nevedel však uviesť
presný počet týchto ľudí, bolo ich však v počte piatich, či šiestich. Pre firmu obžalovaného však tento
svedok v B. pracoval ako živnostník. Svedok sa však nevedel vyjadriť, kto konkrétne riadil činnosť ľudí

vykonávajúcich práce pre spoločnosť A. N. M., avšak stavbyvedúci bol z Bratislavy. Svedok pritom
poprel osobný výkon činností pre spoločnosť A. N., M.. Konkrétne vo vzťahu k jednotlivým stavbám si
tento svedok spomenul, že vykonával činnosť na začiatku stavby v Mengusovciach a domnieval sa, že
pracoval aj v Giraltovciach. Konkrétne na stavbe v Mengusovciach ich výkon činnosti spočíval vo viazaní
železa, v betónovaní, v murovaní, pričom išlo o stavbu pre Národnú diaľničnú spoločnosť, aj keď nevedel

uviesť názov tej stavby. Tento svedok pritom pracoval ako vodič dodávky s tým, že vozil ľudí, ako aj
materiál. K firmám vykonávajúcim činnosť pre spoločnosť obžalovaného G. H. sa tento svedok vyjadril,
že tam bolo možno desať, či pätnásť firiem s tým, že na týchto stavbách pracovali aj tesári. Najprv si tento
svedok nespomenul, že by boli osoby pracujúce pre spoločnosť A. N. M. nejakým spôsobom označené;
a ani po poukázaní na rozpornosť, keď v prípravnom konaní tvrdil, že tieto soby mali oblečené vesty

s nápisom firmy s tým, že poznal aj konateľa uvedenej firmy B. F., ktorého aj osobne videl na stavbe;
si svedok na takéto svoje tvrdenie z prípravného konania nespomenul. Svedok opätovne vypovedal,
že pre obžalovaného H. viazal železo, muroval, ako aj vykonával tesársku prácu s tým, že pracoval
v Bratislave, či aj v Giraltovciach, veľmi krátko, avšak nevedel jednoznačne potvrdiť, či to bolo presne
v roku 2008, alebo v inom roku.

Zo svedeckej výpovede svedka A. F. súd zistil, že bol konateľom a vlastníkom spoločnosti A. N. M.,
ktorú však predal a po predaji za danú firmu už nevystupoval. Svedok zdôraznil, že s obžalovaným
neviedol žiadnu spoluprácu s tým, že ani nezamestnával žiadnych zamestnancov. Svedok vysvetlil, že
v rámci tejto firmy vykonával podnikateľskú činnosť, opravu počítačov a montovanie počítačových sietí.

Obžalovaného tento svedok poznal z toho dôvodu, že žili v spoločnom meste K. I. J., avšak nebol s ním
vžiadnombližšomkamarátskom,čipriateľskomvzťahu.VovzťahukspoločnosťA.N.M.satentosvedok
vyjadril, že počas toho, ako vlastnil túto spoločnosť, študoval na vysokej škole a potom mal možnosť ísť
študovaťdozahraničia.Približnepodvochrokochneskôrzačalpodnikaťvgastronómiiasipätnásťrokov.V prípade spoločnosti A. N. sa s obžalovaným H. stretol ohľadne prípadne možnej spolupráce prevažne
pri výkopových prácach, všeobecne so stavebnými prácami. Svedok ďalej potvrdil, že spoločnosť A.
N. M. predal, pričom s kupujúcim, resp. s nastupujúcim, si dohodol spoluprácu prostredníctvom svojho

spolužiaka zo strednej školy, malo pritom ísť o brata svedka G. K., pána B. K., ktorý mu poskytol osobu
predávajúceho, svedka D. P., ktorý mal záujem jeho formu kúpiť za účelom buď autoservisu, alebo
prevádzkovania rallye služieb, či úpravy áut. Tento svedok ešte doplnil, že svoj obchodný podiel predal
za výšku základného imania vo výške 5.000,00 eur s tým, že pri predaji odovzdal všetky náležitosti, ktoré
mal reálne aj odovzdať, čiže aj účtovníctvo, firemnú pečiatku a všetky veci súvisiace s danou firmou.

Svedok zdôraznil, že bola podpísaná zmluva o prevode obchodného podielu, s tým, že po nahliadnutí do
obchodného registra sa to malo udiať dňa 24. 02. 2008. Svedok tvrdil, že so spoločnosťou M. do kontaktu
vôbec neprišiel a ani nevystavoval žiadne faktúry pre spoločnosť M. za spoločnosť A. N.. Svedok A. F.
nemal pritom vedomosť, či po následnom odpredaji A. N. M., táto spolupracovala s firmou M.. Svedok
A. F. sa k osobe svedka P. vyjadril, že tento ho len asi jedenkrát, či dvakrát kontaktoval, keď začínal
vykonávať činnosť tejto spoločnosti, a to so žiadosťou o poskytnutie rád vo vzťahu k prihlasovaniu tejto

spoločnosti do sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní, pokiaľ sa týka prihlasovania a získania
prihlasovacích údajov, či kódov na daňové účely, ktorému poskytol rady len ohľadne týchto štátnych
orgánov, nie aj k samotnému výkonu podnikateľskej činnosti, avšak svedok A. F. neposkytol žiadne
služby svedkovi P.. K čestnému prehláseniu sa svedok A. F. vyjadril, že obžalovaný od neho požadoval
podpísanie čestného prehlásenie, v ktorom mal tento svedok potvrdiť svedkovi P. nejakú spoluprácu.

Svedok A. F. teda takého potvrdenie vystavil s tým, že on do tohto potvrdenia svojim textom alebo
písmom dopísal iný text, ktorý však svedok A. F. neoveroval. Svedok A. F. dovysvetlil, že obžalovaný mal
do tohto čestného prehlásenia dopísať niečo vo význame, že bol spolu konateľom a že zabezpečoval
spoluprácu so M., avšak tento svedok zdôraznil, že po odpredaji už za túto spoločnosť nevystupoval.
Svedok A. F. sa nevedel pritom vyjadriť, či bolo len jedno, alebo bolo viac čestných prehlásení.

Po poukázaní na rozpory vo výpovedi tohto svedka v prípravnom konaní, keď tento svedok sa
k čestnému prehláseniu vyjadril, že obžalovaný do neho dopisoval nejaké vety, k čomu sa tento svedok
nevedel vyjadriť a čestné prehlásenie mal podpísať tento svedok len kvôli ústnej dohode o spolupráci s
tým, že mal mať vedomosť aj o tom, že ešte jedno prehlásenie vyhotovil sám obžalovaný; si tento svedok
nevedel spomenúť pre uplynutie dlhšie času, avšak pripustil pravdepodobnosť takéto svojho vyjadrenia.

Svedok však výslovne potvrdil, že uvedené čestné prehlásenie podpísal obžalovanému asi polroka,
či rok po predaji tejto spoločnosti. Po poukázaní na ďalšiu rozpornosť v jeho výpovedi v prípravnom
konaní, kedy zas tvrdil, že dodatočne a to približne tri roky po ukončení svojho konateľstva v tejto
firme, s tým, že rokoval s obžalovaným o ďalšej možnej spolupráci;, svedok nevylúčil tú možnosť, že
obžalovaný ho vyzval na spoluprácu v oblasti stavebnej činnosti, či s výkopovými prácami. Svedok však

výslovne poprel prevzatie nejakých finančných prostriedkov od obžalovaného. Svedok pritom pripustil
aj to, že obžalovaný sa mu po predaji spoločnosti A. N. k 25. 02. 2008 ozval a ponúkol mu nejakú
spoluprácu, ale keďže v tom období vykonával podnikateľskú činnosť v reštauračných službách, tak
takýto návrh odmietol. Svedok pritom ďalej vypovedal, že keďže mal zopár zákazníkov, faktúry za opravu
počítačov a za montáž siete, vystavoval na písacom stroji s tým, že nikdy nešlo o faktúry za stavebné

práce. Po oboznámení sa s obsahom čestného prehlásenia na č. l. 684, ktorého vyhotovenie svedok
výslovne poprel, dôvodiac, že nejde o jeho štylizáciu. Svedok ešte naviac zdôraznil, že aj jeho krstné
meno uvedené hneď v úvode, ako aj na konci tohto čestného prehlásenia, bolo nesprávne uvedené ako
„A.,“ pričom tento svedok používa oslovenie krstného mena „A..“ K samotnému obsahu tohto čestného
prehlásenia svedok poprel, že by ho vystavil a takisto, že by takéto čestné prehlásenie podpisoval s tým,

že síce pripustil, že podpis je síce paličkovým písmom, podobá sa aj jeho písmu, ale nejde o jeho podpis.
Osoby, uvedené v tomto čestnom prehlásení, a to napríklad O. K., F. I., B. O., tento svedok nepoznal.
K sume uvedenej v tomto čestnom prehlásení sa takisto svedok nevedel vyjadriť. K osvedčovacej
doložke k tomuto čestnému prehláseniu vyhotovenému na notárskom úrade notára O. R., so sídlom
Prešov, sa vyjadril len, že u tohto notára často overoval listiny a konkrétne na tomto úrade overoval aj

zmluvu o predaji obchodného podielu v tejto veci, ale konkrétne o overení podpisu na tomto čestnom
prehlásení na tomto notárskom úrade nemal vedomosť. Vystavenie ďalšieho čestného prehlásenia na
č. l. 686 tento svedok opätovne poprel s poukazom ešte aj na ten fakt, že nejde o jeho oslovenie a ani
o jeho štylizácia textu s tým, že pripustil len tú možnosť, že uvedené čestné prehlásenie mohol podpísať
do tej časti, v ktorej bolo uvedené, že firmu predal svedkovi P. a ďalšia časť textu, začínajúceho slovným

vyjadrení, „ktorý som svedok na prácach...,“ túto časť textu už nepodpísal. Svedok ešte zvýraznil aj tú
okolnosť, že názov tejto spoločnosti v čestnom prehlásení bol nesprávny, keďže správne mal názov
tejto spoločnosti znieť „A. N. s. r. o., pričom v texte tohto čestného prehlásenia bol nesprávne uvedený
názov „A. N..“ Svedok A. F. však potvrdil pravosť svojho podpisu pri mene „A. F.,“ avšak svedka F. I.nepoznalaanijehopodpisnepoznalstým,žeanipodpisobžalovanéhoH.,vystupujúcehozaspoločnosť
M., nepoznal. Pripustil však, že mohol na Mestskom úrade v meste K. I. J. overovať takého čestné
prehlásenia, keďže takéto listiny neoveroval v meste Prešov.

Podľa výpovede svedka G. K. na hlavnom pojednávaní, tento bol samostatne zárobkovo činnou osobou
od roku 1998, nemal žiadnych zamestnancov, pričom spolu s otcom podnikal v oblasti tlačiarenských
služieb. Svedok ešte doplnil, že od roku 2000 začal spolu s rodičmi podnikať v priestoroch na Ul.
M. XX, Prešov s tým; že do roku 2014 mali združenie pozostávajúceho z jeho osoby, jeho matky

p. B. K., ako aj jeho otca G. K. M., ktorí obaja rodičia boli v čase výsluchu tohto svedka v konaní
pred súdom už starobnými dôchodcami. Svedok ešte poukázal na to, že bol platcom DPH. V roku
2000 tlačiarenské združenie, pod ktorým tento svedok podnikal, odkúpilo budovu na M. ul. č. XX
vPrešove,vktorejvykonávalitútopodnikateľskúčinnosť.KspoločnostiA.N.M.,satentosvedokvyjadril,
že prostredníctvom účtovného programu zistil, že s touto spoločnosťou bol v obchodnom styku iba
jedenkrát, na jar 2008, keď si táto spoločnosť A. N. M. v jeho tlačiarni dala vyhotoviť vizitky. Svedok ešte

poukázal na to, že platba bola realizovaná cez príjmový platobný doklad v hotovosti. Prostredníctvom
účtovného programu svedok zistil, že faktúra za vystavenie týchto vizitiek bola vystavená na spoločnosť
A. N. M., za ktorú konal svedok A. F. a že za túto službu mu bola vyplatená suma len okolo 500,00 Sk.
Svedka A. F. však svedok G. K. nepoznal. S obžalovaným G. H. však svedok G. K. určite neprišiel do
kontaktu a ani so spoločnosťou M., pričom ani v účtovníctve svedok G. K. nezistil, že by so spoločnosťou

M. mala jeho tlačiarenská firma nejakú obchodnú spoluprácu. K samotnému vystavovaniu faktúr jeho
tlačiarenskou firmou sa svedok G. K. vyjadril, že jeho firma mala nastavený taký spôsob vystavovania
faktúr, že bol uvedený najprv rok, potom mesiac a nakoniec číslo faktúry, teda posledné dvojčíslie
na faktúre označovalo číslo faktúry. K faktúre predloženej mu na policajnom orgáne, sa tento svedok
vyjadril, že táto predložená faktúra mala iné číslovanie, iné náležitosti; a to pokiaľ ide aj o označenie,

lebo niekedy sa faktúry označujú ako „Faktúry“ a niekedy sa označujú ako „Daňový doklad“ a niektorí
podnikatelia používajú aj označenie „Faktúra – dodací list.“ Svedok ešte zdôraznil aj ten fakt, že v roku
2008 sa prechádzalo akurát na menu euro a zo spoločnosti B. P. dodali jeho tlačiarni novú aktualizáciu/
ubgrade tohto účtovného programu. Svedok si ešte spomenul, že od 01. 06., alebo od 01. 07., musel
byť účtovný program nastavený tak, aby boli na jednotlivých dokladoch uvedené obidve meny, teda ako

Sk, tak aj euro, pričom to vyžadovali aj jednotlivé daňové subjekty a z tohto dôvodu sa do konca roku
2008 na týchto dokladoch uvádzalo poradie; najprv slovenská koruna, a potom euro; a od roku 2009
bola na týchto dokladoch najprv uvedená mena euro, a potom slovenská koruna. Po prekontrolovaní
v účtovnom programe tento svedok zistil, že faktúra predložená mu v prípravnom konaní mala byť ich
spoločnosťou vystavená pre veľkú firmu Solivary a. s. Prešov, ktorá však mala iné číslovanie a na

predloženej faktúre nebola vystavená dvojitá mena. Svedok si ešte spomenul, že na spornej faktúre
predloženej mu v prípravnom konaní, chýbali aj iné náležitosti faktúr, ako napríklad lehota splatnosti, a to
z toho dôvodu, že tento program bol nastavený tak, že pokiaľ nebola vyplnená nejaká povinná náležitosť
týchto faktúr, tak program neumožňoval vypĺňať ďalšie náležitosti týchto faktúr. Svedok pripustil aj tú
možnosť, že pri tejto aktualizácii došlo k zmene ID kódu a tento nový ID kód im mohla zaslať spoločnosť

B. P.. Svedok poprel, že by v roku 2008 v budove, kde sídlilo tlačiarenské druženie, sídlilo aj nejaké iné
združenie, spoločnosť alebo firma. Po poukázaní na rozpory s výpoveďou tohto svedka v prípravnom
konaní, kedy tento svedok vypovedal, že so zástupcom uvedenej firmy – L. H., M., neprišiel nikdy do
kontaktu a že firmu A. N. M. poznal z toho dôvodu, že mali prenajaté priestory v budove, kde mala
prevádzku jeho firma, zástupcom firmy A. N. M. bol svedok A. F., čo sa mal dozvedieť z počutia od

svojho brata s tým, že priestory mal prenajaté od 01. 02. 2008 do 01. 03. 2009 na základe zmluvy
onájmeazrušeniazmluvyonájme;avšaknahlavnompojednávanísavýslovnevyjadril,ževpriestoroch,
v ktorých sídlila jeho firma, nemala prenajaté priestory iná spoločnosť z dôvodu nedostatku priestoru.
Tento svedok túto rozpornosť vo svojich výpovediach vysvetľoval tým, že v roku 2008 ešte nemal
vedomosť o tom, že by v priestoroch ich spoločnosti sídlila, resp. fyzicky vykonávala nejakú činnosť

nejaká iná spoločnosť a až keď bol predvolaný v roku 2013 na políciu, tak zistil, že malo ísť o firmu A.
N.; keďže jeho brat B.; pričom tento svedok mal mať ešte ďalšieho brata S.; tak tento brat B. K. mu
povedal, že v tom roku 2008 ho požiadal svedok A. F. o prenajatie priestorov v budove, kde sídlilo ich
tlačiarenské združenie. Svedok v tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o výrobný priestor s tým, že on
chodil v montérkach a z tohto dôvodu teda nebolo ani možné, aby v týchto priestoroch sídlila ešte nejaká

iná spoločnosť. Svedok teda vysvetlil, že z uvedeného dôvodu jeho brat B. K. poskytol svedkovi A. F.
možnosť, aby bola uvedená firma A. N. v sídle ich spoločnosti s tým, že jeho brat B. K. poznal svedka F.
ako spolužiaka zo strednej školy, avšak nevedel uviesť, či svedok A. F., alebo jeho spoločnosť mala na
adresu ich spoločnosti len vedenú nejakú schránku. Konkrétne k faktúre spoločnosti A. N. pre odberateľaL. H. – M., č. 0800041, ktorá mu bola predložená v prípravnom konaní dňa 19. 07. 2013; sa tento svedok
vyjadril, že na tejto faktúre v číslovaní chýbalo uvedenie mesiaca vystavenia tejto faktúry a v označení
faktúry bolo uvedené „Daňový doklad (faktúra),“ pričom na origináloch ich faktúr bolo označenie iba

„Faktúra.“ Svedok ešte doplnil, že takisto na tejto spornej faktúre nebola uvedená dvojitá mena, teda Sk,
ako aj euro a poukázal ešte aj na to, že táto faktúra bola vystavená dňa 31. 07. 2008, čiže v uvedenom
období už bolo potrebné na faktúrach uvádzať obe meny a zároveň naviac, v povinných náležitostiach
nebol zaznamenaný spôsob dopravy a forma úhrady. Svedok ešte zdôraznil, že v prípravnom konaní
vypovedal aj druhýkrát, kedy mu boli predložené viaceré faktúry a vtedy si svedok všimol, že rozmery

týchto sporných faktúr boli odlišné, aj jednotlivé náležitosti týchto faktúr boli ináč usporiadané a kód
tohto programu na niektorých z týchto faktúr bol nižšie položený, a nakoniec na týchto faktúrach nebolo
uvedené, kto tieto faktúry vystavil a mohli byť aj rozmery v medzerách a na ďalšie náležitosti týchto
faktúr si už nepamätal.

Svedok F. D. zas na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával zemné práce ako živnostník od roku

1992 s tým, že spoločnosť M. vykonávala práce pre jeho živnosť s označením F. D.. Svedok vyslovil
svoju domnienku, že v roku 2008 firma M. pre neho vykonávala práce v Prešove a v Košiciach s tým,
že on zas vykonával pracovnú činnosť predovšetkým pre Telemont, Orange a Antik; aj keď tento
svedok neskôr opravil svoje pôvodné vyjadrenie, že v roku 2008 činnosť pre spoločnosť Antik ešte
nevykonával. K spoločnosti A. N. M. sa tento svedok vyjadril, že má vedomosť o tom, že táto spoločnosť

preobžalovanéhopracovala.Tentosvedokeštedoplnil,žesvedokF.saspolusobžalovanýmdopravoval
na jeho stavby s tým, že svedok F. poskytol na výkon práce obžalovanému svojich zamestnancov.
Svedok D. spresnil, že svedok F. na jeho stavby dodal ako zamestnancov, konkrétne svedka O. K.
a svedka O. D., a zároveň doplnil, že podľa jeho názoru svedok D. pracoval pre obžalovaného H.
a svedok K. zas pre svedka F., pričom svedka F. poznal z videnia. Na záver tento svedok ešte

dodal, že subdodávatelia obžalovaného ho žiadali, aby mohli pracovať priamo pre jeho živnosť a aby
nepracovali pre obžalovaného, na ktorú okolnosť aj sám upozornil obžalovaného. Vzhľadom na odstup
času tento svedok nevedel uviesť, či v roku 2008 mal zamestnaných nejakých zamestnancov. Svedok
ešte spresnil, že medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou M. došlo k ústnej dohode o vykonaní prác.
Osoby vykonávajúce stavebné práce pre spoločnosť A. N. však tento svedok nepoznal. Na výslovnú

otázku súdu však tento svedok potvrdil svoje vyjadrenie v prípravnom konaní, že osoby vykonávajúce
činnosť pre spoločnosť A. N. M. mali vesty s označením tejto spoločnosti s tým, že na takéto svoje
vyjadrenie ešte z prípravného konania si tento svedok na hlavnom pojednávaní nespomenul vzhľadom
nauplynutiedlhšiehočasuodkonaniajehovýsluchuvprípravnomkonaní.Tentosvedoknazáverpoprel,
že by mal pri spolupráci so spoločnosťou obžalovaného H. nejaký, či už účtovný, daňový problém alebo

prípadne iný problém.

Podľa svedeckej výpovede svedka O. D. na hlavnom pojednávaní, tento pracoval pre podnikateľský
subjekt s označením L. H. ako stavbyvedúci v stíhanom období roku 2008 na stavbe Mengusovce,
v meste Giraltovce, ako aj na výstavbe rodinných domov v meste Košice. Pri výkone tejto činnosti v trvaní

asi jedného roka vykonával stavebný dozor nad stavbami a do ním vedeného stavebného denníka
zaznačoval aj to, koľko ľudí robilo na tej-ktorej stavbe. Spoločnosť A. N. M. tento svedok poznal, poznal
aj svedka A. F., pričom jeho zamestnanci pracovali i pre spoločnosť M., avšak do stavebného denníka
mená týchto zamestnancov neuvádzal, ale len počet zamestnancov na tej-ktorej stavbe s tým, že keď bol
koniec mesiaca, tak podľa počtu odpracovaných hodín podpísal zmenovku. Tento svedok však nemal

vedomosť, ako na základe ním vyhotovenej dokumentácie dochádzalo k fakturáciám výkonov medzi
firmou L. H. M. a firmou A. N. s.r.o., avšak na základe jeho podpisu sa mohla robiť fakturácia medzi
týmito dvoma podnikateľskými subjektmi. Svedok ešte dodal, že na týchto stavbách vykonávali stavebnú
činnosť pre firmu Ferostav. K stíhanej trestnej činnosti sa tento svedok vyjadril, že nemal vedomosť
o tom, že by boli zo strany A. N. vystavené fiktívne faktúry, keď tieto osoby pracovali pre svedka A. F.,

aj keď nemal vedomosť o tom, v akom pracovnoprávnom vzťahu boli tieto osoby vo vzťahu k svedkovi
F.; ale podľa jeho názoru to boli buď živnostníci, alebo pracovali na dohodu. Opätovne tento svedok
vyjadrilsvojudomnienku,žefakturáciamedzidaňovýmisubjektmiM.aA.N.M.malaprebiehaťkorektne,
keďže obaja predstavitelia týchto spoločností boli z K. I. J. a výkon stavebnej činnosti pokračoval ďalej.
K úhrade odmeny za prácu sa vyjadril, že tieto mu boli uhrádzané riadne, mesačne a zároveň nemal

vedomosť o tom, že by nejakým iným osobám, vykonávajúcim prácu pre tieto podnikateľské subjekty,
neboli uhrádzané odmeny. Za spoločnosť A. N. M. vystupovali svedok P. a svedok A. F., ktorých oboch
poznal. Svedok k rozsahu prác bližšie rozviedol, že v Giraltovciach robili gabióny z kameňa v trvaní
približne šiestich mesiacov a v B. sa vyhotovovala hala pre diaľničnú spoločnosť počas obdobia viac akosiedmich mesiacov. Hodnotu týchto stavebných prác tento svedok nevedel určiť s tým, že stanovil len
počet odpracovaných hodín. Doplnil však, že stavebný materiál dodávala spoločnosť Ferostav. Svedok
nepoznal osoby pracujúce pre M. obžalovaného H. alebo A. N.. Svedok O. K., vypočutý na tom istom

hlavnom pojednávaní ako tento svedok, mal podľa vedomostí tohto svedka pracovať pre svedka A.
F.. Mená ostatných osôb pracujúcich, či už pre obžalovaného H. alebo pre svedka P., nevedel tento
svedok uviesť. Následne sa tento svedok ešte vyjadril, že svedok O. B., pochádzajúci z K. I. J., pracoval
pre svedka A. F. na stavbách v B. s tým, že niekedy pracoval aj v Giraltovciach, svedok D. C. takisto
pracoval v B., ako aj v Giraltovciach a svedok F. D. ako podnikateľ zabezpečoval subdodávky služieb,

teda zabezpečoval zamestnancov. Tento svedok sa však nezaujímal o subdodávateľov, pričom nevedel
uviesť, aké boli zmluvné vzťahy medzi týmto svedkom a obžalovaným H., avšak svedok D. chodil
na stavby spolu s obžalovaným H.. Svedok F. I. pracoval pre svedka A. F. v B. a podľa potreby aj
v Giraltovciach. Tento svedok ďalšie osoby vykonávajúce činnosť pre tieto dva podnikateľské subjekty
nevedel uviesť. Tento svedok však nemal vedomosť o tom, že by osoby vykonávajúce pracovnú činnosť
pre subjekt A. N. M. mali nejaké vonkajšie znaky alebo napríklad reflexné vesty s označením názvu

spoločnosti, pre ktorú vykonávali stavebnú činnosť. O prevode obchodného podielu v spoločnosti A. N.
M. svedkom A. F. na svedka P. pôvodne svedok D. nemal vedomosť a dozvedel sa o tom až vtedy, keď
začalo prebiehať predmetné trestné stíhanie s tým, že mal vedomosť o tom, že títo dvaja svedkovia boli
kamaráti. Svedok D. podľa výpovede svedka D. mal vykonávať činnosť subdodávateľa, dodával ľudí
a bola tam spolupráca medzi obžalovaným H. a svedkom D., čiže svedok D. potvrdil tvrdenie svedka D.

na hlavnom pojednávaní, že pracoval ako stavbyvedúci pre obžalovaného H. a svedok K. pracoval pre
F.. K subdodávkam zabezpečovanými svedkom A. F. sa tento svedok nevedel vyjadriť. Tento svedok
však pracoval ako stavbyvedúci pre spoločnosť M. s tým, že sa viedol jeden stavebný denník, do ktorého
sa zaevidovali všetky osoby vykonávajúce činnosť pre firmu M.. Svedok D. sa domnieval, že medzi
spoločnosťami M. a A. N. M. bola nejaká objednávka, avšak nemal vedomosť o tom, ako prebiehala

fakturácia a úhrada platieb medzi spoločnosťami M. a A. N. M.T. K odmenám sa tento svedok vyjadril,
že jemu uhrádzala pracovnú odmenu spoločnosť M..

Z výpovede svedka P. v konaní pred súdom súd zistil, že firmu A. N. M. kúpil niekedy v roku 2006,
či v roku 2007 na výkon podnikateľskej činnosti, avšak na výkon zamýšľanej podnikateľskej činnosti;

konkrétne na diagnostiku motorových vozidiel, na výkon ktorej činnosti bola potrebná aj licencia, bez
ktorej sa nedala vykonávať takáto činnosť; nemal tento svedok dostatočný obnos peňazí a teda sa
svedok nakoniec riadne zamestnal ako zamestnanec v spoločnosti F. M.. Prešov, ktorá sa zaoberala
autorizovaným servisom vozidiel istej značky vozidiel. Túto firmu A. N. M. tento svedok kúpil za sumu
20.000,- Sk. Bližšie k okolnostiam kúpy tejto spoločnosti sa svedok P. vyjadril, že túto firmu kúpil od

svedka A. F. na účel opravy cestných motorových vozidiel, a to na odporúčanie pána B. K.. Táto firma
sa v tom čase venovala predaju a kúpe tovaru a lepeniu autofólií, s tým, že v čase jej kúpy bola táto
firma ešte aktívna. S firmou M., podľa vyjadrenia tohto svedka, nemal nič spoločné, o tejto firme nič
nepočul a ani osobu samotného obžalovaného nepoznal. Spoločnosť A. N. M. v čase jeho konateľstva
reálne nevykonávala nijakú podnikateľskú činnosť a bola aktívna len v čase konateľstva svedka A. F..

Svedok P. ešte doplnil, že svedok A. F. mu mal odovzdať účtovníctvo, ale neodovzdal. Táto spoločnosť
však nevystatovala žiadne faktúry a ani výdavkové pokladničné doklady s tým, že na daňovom úrade mu
boli síce predložené nejaké faktúry ručne dopisované, ktoré však boli vystavené na stavebnú činnosť,
a on takúto žiadnu stavebnú činnosť nevykonával. S obžalovaným sa svedok P. stretol niekedy v roku
2011 alebo v roku 2012, keď ho obžalovaný navštívil v jeho zamestnaní v spoločnosti M.. Tento svedok

poprel vystavovanie faktúr za spoločnosť A. N. M., ktoré faktúry mala údajne vystaviť táto spoločnosť
s tým, že tento svedok vypovedal na daňovom úrade, že nič nevystavoval a totožne vypovedal aj
na polícii. Svedok ešte naviac spresnil, že na daňovom úrade mu boli predložené s odstupom času
nejaké faktúry spoločnosti A. N. M., ktoré v živote nevystavil a tieto ani nikdy nevidel, s tým, že tieto
faktúry mali predstavovať obchodný styk medzi spoločnosťou A. N. M. a L. H. M.. Obžalovaný ho vtedy

spoločne ešte s nejakým ďalším mužom navštívil u jeho zamestnávateľa a dožadoval sa ho vysvetlenia,
prečo na daňovom úrade vypovedal ohľadne týchto faktúr spoločnosti A. N. M.. Svedok P. teda priamo
obžalovanému uviedol, že tieto faktúry nevystavil, nepodpísal ich a teda z tohto dôvodu takto vypovedal
nadaňovomúrade.Svedoknemalvedomosťaniotom,vakomvzťahuboltentoďalšípánsobžalovaným
a obžalovaný od neho požadoval, aby tieto faktúry priznal. Svedok opätovne zdôraznil, že tieto faktúry

boli vystavené na stavebnú činnosť, ktorú spoločnosť A. N. nevykonávala počas jeho konateľstva v tejto
spoločnosti. Svedok bol pritom dotazovaný na rozpory vo výpovedi tohto svedka, kedy tento svedok
uviedol, že obžalovaný pri opakovaných návštevách tohto svedka prejavil záujem odkúpiť od neho firmu
A. N. M., čo tento svedok neakceptoval a neskôr za ním obžalovaný došiel s už aj vypracovanýmidokladmi o prevode obchodného podielu na meno B., čo však tento svedok odmietol. Svedok teda
túto rozpornosť vysvetlil tým, že svedka B. označil na základe fotografií predložených mu na polícii;
že obžalovaný mu predložil nejaké doklady o prevode obchodného podielu, ktoré však tento svedok

odmietol podpísať; a doplnil takisto, že táto zmluva o prevode obchodného podielu bola vystavená na
inú osobu, ako na obžalovaného H., aj keď nevedel presne označiť osobu kupujúceho, aj keď pripustil,
že by mohlo ísť o svedka B., ako to uviedol v prípravnom konaní. Poprel vyjadrenie svedka A. F., že
by tento svedok A. F., po odpredaji spoločnosti A. N. svedkovi P., mal vykonávať nejakú poradenskú
činnosť a nemal mať vedomosť ani o tom, že by počas konateľstva svedka A. F., spoločnosť A. N.

vykonávala nejakú činnosť pre spoločnosť L. H. M.. Svedok P. však pripustil, že svedok A. F. mu poskytol
nejaké údaje, keďže mal záujem na príslušnom daňovom úrade zrušiť číslo DIČ na účely platby DPH
a platby odvodov do sociálnej poisťovne, či do zdravotnej poisťovne, keďže bol zamestnancom, tieto
platby neplatil. Spoločnosť A. N. M. nezamestnávala ani nejakých zamestnancov počas konateľstva, či
už svedka P., tak ani svedka A. F.. K zmluve o prevode obchodného podielu sa svedok P. vyjadril, že
bol so svedkom A. F., na základe odporúčania B. K., pri nejakom právnikovi z Prešova. K adrese M. XX

v meste Prešov sa svedok P. vyjadril, že tam mala sídlo spoločnosť A. N. M.. a na ktorej adrese sídlila
tlačiareň p. B. K., a adresu P. XX, tiež v meste Prešov, zas vôbec nepoznal. Podotkol, že na túto adresu
mal uzavretú nájomnú zmluvu.

Svedok K. v konaní pred súdom vypovedal, že obžalovaného H. poznal, keďže pochádzal z K. I. J..

V roku 2008 však tento svedok nepracoval pre obžalovaného H., ale pre svedka A. F., ktorá firma mu
však do doby konania jeho výpovede pred súdom nevyplatila odmenu. Názov firmy, ktorú zastupoval
svedok A. F., nevedel tento svedok najprv uviesť, bola to pritom nejaká firma s označením „A.,“ ale
svedok zdôraznil, že pracoval pre svedka A. F., nie pre obžalovaného. Svedok K. pri svojej výpovedi
opakovane zdôraznil, že do doby konania jeho výsluchu mu svedok A. F. neuhradil pracovnú odmenu.

Svedok konkretizoval, že pre svedka A. F. pracoval na troch stavbách a to v Giraltovciach, za ktorú
prácu mu bolo zaplatené; ale za výkon stavebnej činnosti v Košiciach - za výstavbu rodinných domov
a v B. - za budovu diaľničnej spoločnosti, nemal zaplatené. Svedok opakovane zdôrazňoval, že svedok
A. F. mu poskytol ako zálohu sumy do 2.000,- Sk, do 3.000,- Sk, či do 5.000,- Sk z dôvodu obáv, že
by tento svedok podal na svedka A. F. trestné oznámenie, keďže musel vyplatiť odvody, ako aj svojich

zamestnancov. Svedok potvrdil, že pri výkone stavebnej činnosti im svedok A. F. poskytol reflexné vesty
s označením názvu jeho firmy s tým, že správny názov firmy pôvodne tento svedok nevedel uviesť,
ale potvrdil, že by malo ísť o firmu A. N. M.. So svedkom A. F. sa stretol v Reštaurácií Topľa, kde sa
dohodli na vzájomnej spolupráci na základe jeho zákazky, avšak objednávku mu vystavil, až keď nastúpil
do práce s tým, že nebola uzavretá žiadna zmluva. K odmene sa svedok K. vyjadril, že boli platení

hodinovo, ktorú odmenu mu minimálne raz do týždňa musel schváliť svedok D., keďže tento svedok
pracoval pre obžalovaného H., a on mu to teda musel odsúhlasiť s tým, že na základe jeho podpisu a
na základe týchto hodín bola vyplatená faktúra. Svedkov O. B., D. C., F. D., ako aj F. I. tento svedok
poznal, keďže títo svedkovia pracovali na tých stavbách a pracovali konkrétne pre svedka F., pričom
tento svedok ich mal spoznať podľa reflexných viest. V prípade svedka D. si svedok K. nebol istý, či tento

svedok pracoval pre obžalovaného H. alebo pre svedka A. F.. Svedka A. F., ako aj svedka P., svedok
K. poznal, keďže obaja svedkova chodili na stavby s tým, že svedka A. F. poznal lepšie. Svedka P. mu
pritom predstavil svedok A. F. ako budúceho majiteľa alebo konateľa tejto firmy. K svedkovi A. F. však
tento svedok dodal, že kvôli nemu sa dostal do takých dlhov, že nemohol uhrádzať platby za byt, teda
stratil právo k tomuto bytu a dodnes má na tohto svedka „ťažké srdce.“ Tento svedok mal vedomosť aj

o iných ľuďoch, ktorí nedostali zaplatené. Svedok ďalej doplnil, že fakturácia sa vykonávala raz mesačne
s tým, že fakturačná lehota bola do siedmich dní, avšak v tom čase bola zákonná lehota štrnásť dní
s tým, že niektoré firmy trvali na tejto štrnásťdňovej lehote. Faktúry teda, podľa vyjadrenia svedka K.,
vystavoval svedok A. F. na základe nimi vydaných zmenoviek, kde boli uvedené hodiny, ktoré vykonali
a ktoré boli podpísané svedkom D.. Úhradu faktúr vykonával obžalovaný H., ktorému tieto faktúry mal

uhradiť svedok A. F.. Tento svedok mal mať vedomosť o tom, že obžalovaný H. uhradil faktúry svedkovi
A. F.; ale zamestnancom tieto práce neuhradil svedok A. F., pričom išlo o subdodávku. Svedok mal
tiež vedomosť o tom, že platby sa uhrádzali v hotovosti, aj keď priamo prítomný toho, ako obžalovaný
H. uhrádzal platby svedkovi A. F., nebol. Svedok ešte poukázal na ten podstatný fakt, že svedok A. F.
mu nezaplatil za vykonanú prácu a pokiaľ by jeho brat nekúpil rodinný dom v N., tak by skončil „pod

mostom.“ Platby za vykonané práce mu mal podľa jeho vyjadrenia uhradiť svedok A. F.. Osoby E. C.,
D. C., ako aj M. D., svedok K. poznal, chodili na stavby a pracovali tam, ale nevedel uviesť, či pracovali
pre obžalovaného H. alebo pre svedka A. F., s tým, že pre svedka A. F. tam pracovalo asi tridsať ľudí
a to na všetkých troch stavbách, na ktorých pracoval aj ten svedok.Vo veci ustanovený znalec Ing. Sirka podal znalecký posudok č. 1/2021, v ktorom tento znalec najprv
uviedol, že spoločnosť L. H. – M., K. I. J., začala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v roku

2004 s hlavným predmetom činnosti - stavebná činnosť. Znalec uviedol, že tento daňový subjekt
vykonával svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia a nebol zapísaný v obchodnom registri,
pričom viedol jednoduché účtovníctvo – peňažný denník, spracovávané softvérovým spôsobom v súlade
s opatreniami Ministerstva financií SR. Znalec však podotkol, že k dispozícii neboli všetky relevantné
výstupy z účtovníctva, teda prvotné doklady, a teda ani nebolo možné posúdiť, či daňový subjekt viedol

účtovníctvo predpísaným spôsobom a úplne; avšak pri náhodnej kontrole dokladov zo spisu znalec
nezistil zjavné nezrovnalosti. Na druhej strane však znalec skonštatoval, že určité zistenia v účtovníctve
skúmaného subjektu z daňového hľadiska nasvedčovali tomu, že boli zaúčtované položky, ktoré neboli
dostatočne zdokladované, a pri miestnom zisťovaní to boli fiktívne doklady. Znalec ešte doplnil, že
kontrolovaný subjekt podával daňové priznanie dane z príjmov fyzickej osoby. Aj napriek tomu, že neboli
k dispozícii prvotné doklady, a teda znalec nemohol skontrolovať správnosť ich zaúčtovania, nemohol

znalec jednoznačne konštatovať, že účtovníctvo bolo vedené správne v zmysle zákona o účtovníctve č.
431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt obžalovaného bol platcom dane z pridanej
hodnoty, podával daňové priznanie štvrťročne. Z predložených dokladov, predovšetkým z Protokolu
Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou č. 9715/401/2012/514/Mich, znalec zistil, že
subjekt podával daňové priznanie pre DPH v termínoch splatnosti, dodatočné daňové priznania za

jednotlivé štvrťroky roku 2008 neboli subjektom podané. Daňový subjekt L. H. – M. podával daňové
priznania pre DPH za I. až IV. štvrťrok 2008, v ktorých si uplatnil odpočítanie DPH aj za faktúry, vystavené
spol. A. N., M., Prešov. V jednotlivých štvrťrokoch roku 2008 to bolo nasledovné:

- I. štvrťrok

. č 122008 zo dňa 31.03.2008, základ dane 301.000,-Sk + DPH 57.190,00 Sk,

- II. štvrťrok

. č. 800012 zo dňa 30.04.2008, základ dane 406.000,-Sk + DPH 77.140,00 Sk,

. č. 800030 zo dňa 31.05.2008, základ dane 320.250,-Sk + DPH 60.847,50 Sk,
. č. 800019 zo dňa 31.05.2008, základ dane 396.100,-Sk + DPH 75.259,00 Sk,
. č. 800022 zo dňa 31.05.2008, základ dane 163.500,-Sk + DPH 31.065,00 Sk,
. č. 800023 zo dňa 31.05.2008, základ dane 196.650,-Sk + DPH 37.363,50 Sk,
. č. 800034 zo dňa 30.06.2008, základ dane 148.200,-Sk + DPH 28.158,00 Sk,

. č. 800035 zo dňa 30.06.2008, základ dane 171.750,-Sk + DPH 32.632,50 Sk,
. č. 800025 zo dňa 30.06.2008, základ dane 394.650,-Sk + DPH 74.983,50 Sk,
S p o l u DPH 417.449,00 Sk,

- III. štvrťrok

. č. 800038 zo dňa 30.06.2008, základ dane 627.200,-Sk + DPH 119.168,00 Sk,
. č. 800042 zo dňa 30.06.2008, základ dane 672.000,-Sk + DPH 127.680,00 Sk,
. č. 800039 zo dňa 30.06.2008, základ dane 136.800,-Sk + DPH 25.992,00 Sk,
. č. 800047 zo dňa 30.06.2008, základ dane 37.920,-Sk + DPH 7.204,80 Sk,
. č. 800048 zo dňa 20.07.2008, základ dane 40.200,-Sk + DPH 7.638,00 Sk,

. č. 800043 zo dňa 31.07.2008, základ dane 196.700,-Sk + DPH 37.373,00 Sk,
. č. 800041 zo dňa 31.07.2008, základ dane 511.580,-Sk + DPH 97.251,50 Sk,
. č. 800045 zo dňa 31.07.2008, základ dane 497.900,-Sk + DPH 94.601,00 Sk,
. č. 800046 zo dňa 31.08.2008, základ dane 149.600,-Sk + DPH 28.424,00 Sk,
. č. 800051 zo dňa 31.08.2008, základ dane 241.460,-Sk + DPH 45.877,40 Sk,

. č. 800050 zo dňa 30.09.2008, základ dane 188.100,-Sk + DPH 35.739,00 Sk,
. č. 800049 zo dňa 30.09.2008, základ dane 464.450,-Sk + DPH 88.245,50 Sk,
S p o l u DPH 715.194,20 Sk,

- IV. štvrťrok

. č. 800059 zo dňa 28.10.2008, základ dane 221.479,80 Sk + DPH 42.081,20 Sk,
. č. 800061 zo dňa 30.10.2008, základ dane 179.700,-Sk + DPH 34.143,00 Sk,
. č. 800054 zo dňa 31.10.2008, základ dane 404.100,-Sk + DPH 76.779,00 Sk,. č. 800056 zo dňa 31.10.2008, základ dane 195.300,-Sk + DPH 37.107,00 Sk,
. č. 800076 zo dňa 31.10.2008, základ dane 422.872,30 Sk + DPH 80.345,70 Sk,
. č. 800080 zo dňa 30.11.2008, základ dane 578.300,-Sk + DPH 109.877,00 Sk,

S p o l u DPH 380.332,90 Sk.

Znalec v znaleckom posudku ešte doplnil, že v ďalších štvrťrokoch z uvedených faktúr si hodnotený
subjekt v daňových priznaniach DPH uplatnil odpočet DPH v celkovej výške 1.512.976,10 Sk, čiže
50.221,61 Eur. V roku 2012 príslušný daňový úrad vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty, kde

kontroloval správnosť odpočtu DPH podľa jednotlivých dodávateľov a došlých faktúr. Predmetné
faktúry a príjmové pokladničné doklady od spoločnosti A. N., M. boli dožiadaním daňového úradu
v rámci miestneho dožiadania skontrolované, kde správca dane spoločnosti A. N., M. vykonal ústne
pojednávanie, v tom čase, s konateľom spoločnosti p. D. P.. Konateľ spoločnosti uviedol, že predložené
predmetné faktúry a príjmové doklady pre subjekt L. H. – M. nikdy nevystavil, nepodpísal a neprevzal
žiadnu finančnú hotovosť. V tejto súvislosti daňový úrad vyzval zodpovedného zástupcu skúmaného

subjektu, obžalovaného G. H., na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných
obchodov. Zodpovedný zástupca však ku kontrole žiadne dôkazy a informácie nepredložil, žiadne
iné informácie a dôvody neoznámil, nepožiadal správcu dane o predlženie lehoty na predloženie
dôkazov, vyjadrenia, či vysvetlenia a nepokúšal sa ani iným spôsobom spojiť sa so správcom dane
na odôvodnenie svojho konania. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov a nárok na odpočítanie

dane musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, pričom zo strany daňového subjektu nestačí len
predloženie dodávateľských faktúr ako tvrdenie, ale musí ísť o reálne preukázanie ich obsahu. Na
základe uvedeného správca dane spochybnil prijaté zdaniteľné obchody, keďže konateľ spol. A. N.,
M. preverované doklady nevystavil, podpis na faktúrach nemal byť jeho, príjmové pokladničné doklady
nevystavil a ani ďalšie predložené doklady neboli vystavené zodpovednými osobami spoločnosti A. N.,

M., a to napríklad čestné vyhlásenie. Daňový subjekt, podľa vyjadrenia znalca Ing. Sirka, na uvedené
argumenty nereagoval, nepredložil relevantné dôkazy a vysvetlenia k výkonu kontroly, čím sa vlastne
vzdal práva podľa § 2 ods. 8 a § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zároveň porušil
povinnosť, ktorú mu ukladá § 2 ods. 8, § 15 ods. 6 písm. e) a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Znalec

ešte poukázal na zákonné ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „právo odpočítať daň z tovaru a zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Správca dane teda, podľa názoru
znalca, jednoznačne preukázal, že daňový subjekt neprijal zdaniteľné plnenia deklarované vo faktúrach
od spoločnosti A. N., M.. Z uvedených zistení teda, podľa presvedčenia znalca, jednoznačne vyplývalo,

že daňový subjekt L. H. – M. nepodal daňové priznania pre DPH za II. štvrťrok až IV. štvrťrok 2008
v súlade s prijatým a s uskutočneným zdaniteľným plnením od dodávateľa spol. A. N., M. a vyčíslený
rozdiel, o ktorý skrátil daň, predstavoval sumu 1.512.976,10 Sk , t. j. 50.221,61 Eur. Táto výška
bola pritom podľa vyjadrenia znalca zároveň aj škodou, ktorú subjekt spôsobil Slovenskej republike,
v zastúpení Daňový úrad Prešov. Znalec v ďalšej časti znaleckého posudku uviedol daňový rozdiel DPH

podľa subjektu a po kontrole daňovým úradom v osobitnej tabuľke.

daň. priznanie výsledný vzťah rozdiel
podľa daň. subjektu po kontrole DÚ
2. štvrťrok 2008 417.449,00 0 417.449,00

3. štvrťrok 715.194,20 0 715.194,20
4. štvrťrok 380.332,90 0 380.332,90
S p o l u : 1.512.976,10 Sk
Vysvetlivky: DÚ – daňový úrad

Z uvedeného bolo podľa názoru znalca jasné, že celkový výsledný vzťah so štátnym rozpočtom (DÚ) za
rok 2008 bol 1.512.976,10 Sk (50.221,61 €) v neprospech daňového subjektu L. H. - M.. Daň z pridanej
hodnoty na výstupe v roku 2008 v súvislosti s obchodným vzťahom spoločnosti A. N., M. bola nula,
hodnotený subjekt nefakturoval spoločnosti A. N., M. nič, preto na výstupe bola takisto nula. Osobitne
znalec A. M., mimo vyššie uvedených faktúr, poukázal aj na ďalší obchodný vzťah medzi subjektmi

L. H. – M. a spol. A. N., M., výsledkom čoho bola dodávateľská faktúra od spoločnosti A. N., M., keď
tento subjekt mal vystaviť faktúru č. 122008 zo dňa 31. 03. 2008 pre daňový subjekt L. H. – M. za
vykonané stavebné práce v meste Košice na sumu 301.000,-Sk + DPH 57.190,-Sk. Hodnotený daňový
subjekt L. H. – M. si z tejto faktúry uplatnil odpočítanie DPH v 1. štvrťroku 2008 vo výške 57.190,- Sk.V peňažnom denníku subjektu faktúra figuruje ako zaplatená dňa 31. 03. 2008 na sumu 358.190,-Sk
(výdavkový doklad č. V-03-008, na ktorom figuruje deň 15. 04. 2008). V zozname prijatých faktúr (str.
672 spisu) daňového subjektu L. H. – M. však takáto faktúra nefigurovala. Pri kontrole správca dane

nemal k dispozícii predmetný výdavkový doklad, preto vyzval (č. 744/320/13148/2011/Sof, dňa 08. 04.
2011) daňový subjekt, aby chýbajúce doklady predložil. Daňový subjekt v uvedenej lehote správcovi
dane nepredložil žiadny doklad, ani sa k nemu nevyjadril. Daňovému úradu, keďže nemal vyjadrenie
daňového subjektu, nebolo jasné, že ide o uplatnenie DPH z tejto faktúry, preto v protokole z kontroly
DPH (č. 9715/401/2012/514/Mich zo dňa 16. 01. 2012) táto faktúra nebola uvedená medzi faktúrami

od dodávateľa A. N., M.. Daňový úrad, podľa vyjadrenia znalca A. M., miestnym dožiadaním zistil, že
v tom čase konateľ spoločnosti A. N., M., svedok P. nemal žiadne vedomosti o vystavených faktúrach,
podpis na nich nebol jeho a neprevzal žiadnu hotovostnú platbu za úhradu nejakej faktúry. Daňový úrad
preto z tejto faktúry nepriznal právo na odpočítanie dane vo výške 57.190,- Sk. Svedkyňa A. U. G.,
zamestnankyňa Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, na hlavnom pojednávaní dňa 12.
10. 2020 ako svedok podľa udania tohto znalca, len potvrdila vyššie uvádzané skutočnosti, „že daňový

úrad pri kontrole DPH u uvedeného daňového subjektu vychádzal zo zoznamu prijatých faktúr, pričom
v tomto zozname predmetná faktúra č. 122008 s dátumom vystavenia 31.03.2008 nebola uvedená.
Daňový subjekt bol preto vyzvaný Výzvou správcu dane č. 744/320/13148/2011/Sof dňa 08. 04. 2011,
aby doložil chýbajúce doklady k predmetnému odpočítaniu dane z faktúry č. 122008, čo daňový subjekt
v stanovenej lehote nepredložil a ani sa k nim nevyjadril. Daňový úrad preto nepriznal subjektu právo

na odpočítanie dane zo sumy 57.190,- Sk. Celková výška odpočítanej dane za 1. štvrťrok až 4. štvrťrok
2008 teda mala predstavovať u skúmaného subjektu sumu 1.570.166,10 Sk. Znalec opätovne poukázal
na zákonné ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

citovaného zákona. Znalec ešte dovysvetlil, že Daňový úrad v Protokole č. 9715/401/2012/514/Mich
o výsledku zistenia z daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za I. štvrťrok –
IV. štvrťrok 2008, len na strane č. 6 skonštatoval, že došlo k odpočítaniu dane daňovým subjektom
za faktúru dodávateľa A. N., M.. č. 122008, so základom dane 301.000,- Sk, DPH vo výške 57.190,-
Sk, na čo subjekt nemal právo, resp. nedoložil podklady, ktoré by preukázali dodanie prác, nemal

ani ďalšie doklady a nedoložil ich ani na výzvu správcu dane. Daňový úrad preto v číselnom zhrnutí
výsledkov kontroly, konkrétne na strane 33, uviedol, že keď rozdiel na DPH v I. štvrťroku pozostával aj
zo sumy 57.190,- Sk, teda jasné skrátenie dane subjektom. Znalec v ďalšej časti poukázal na to, že
v obžalobe boli uvedené faktúry od dodávateľa spol. A. N., M., z ktorých bolo neoprávnene odpočítanie
dane subjektom L. H. – M., celkom dvadsaťšesť faktúr a celková suma skrátenia dane z týchto faktúr

bola uvedená vo výške 1.570.166,10 Sk; avšak sumarizácia týchto faktúr nedávala sumu 1.570.166,10
Sk, keďže medzi uvedenými faktúrami chýbala faktúra č. 122008, s odpočtom DPH 57.190,- Sk. Táto
nezrovnalosť bola podľa vyjadrenia tohto znalca objasnená prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa
12. 10. 2020, keď tento ustálil výšku skrátenia dane na sumu 1.512.976,10 Sk, t. j. v sume 50.221,61
eur, a to aj s opravou nesprávnosti v písaní, keď pri faktúre č. 800042 zo dňa 30. 06. 2008 mala byť

namiesto v obžalobe uvedenej sumy 627.000,- Sk, správne uvedená suma 672.000,- Sk. V ďalších
častiach svojho znaleckého posudku ešte znalec dodal, že daňový subjekt si vo všetkých štvrťrokoch
2008 uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených došlých faktúr od dodávateľa spol. A. N., M. na
základenepreukázanýchdaňovýchdokladov,ktorésprávcadanejednoznačne,ajnazáklade miestneho
zisťovania, vysvetlil. Správca dane odpočítanie tejto dane považoval za neoprávnené pre chýbajúce

doklady, pričom nakoniec faktúru č. 122008 zo dňa 31. 03. 2008 a výšku odpočítania DPH z nej správca
danezobraldoúvahyvčíselnomzhrnutívýsledkovkontrolyaajvdožiadanínamiestnezisťovanievspol.
A. N., M. bola táto faktúra zahrnutá. Vzhľadom teda na upresnenie počtu faktúr, uvedených v obžalobe
prokuratúry, na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2020, došlo aj k zmene skrátenia dane, ktorá suma sa
ustálila na celkovú výšku 1.512.976,10 Sk , t. j. vo výške 50.221,61 eur. Na záver teda znalec uviedol,

že v obžalobe boli uvedené všetky faktúry od spoločnosti A. N., M., vyhotovené pre daňový subjekt
L. H. – M. F. II. štvrťroku až IV. štvrťroku 2008, teda bez faktúry č. 122008 z I. štvrťroku 2008. Súčet
odpočítania DPH z týchto faktúr, a teda celková výška skrátenia dane v prípade tohto daňového subjektu
však v obžalobe nebola správne uvedená v sume 1.570.166,10 Sk, t. j. 52.119,96 eur. Znalec ešte
podotkol, že na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2020 zamestnankyňa Daňového úradu Vranov nad

Topľou, svedkyňa A. G., vysvetlila, že aj faktúra č. 122008 od dodávateľa A. N., M. bola zahrnutá do
neoprávneného odpočtu DPH. Celková škoda pre Slovensku republiku, vzniknutá týmto skrátením dane,
tak podľa názoru toho znalca, zodpovedala sume 1.570.166,10 Sk, t. j. 52.119,96 eur. Ustálením počtu
faktúr od dodávateľa spoločnosti A. N., M. a celkovej výšky skrátenia dane na hlavnom pojednávanídňa 12. 10. 2020 nakoniec došlo k ustáleniu aj celkovej výšky krátenia dane na výšku 1.512.976,10
Sk, čo zodpovedá sume 50.221,61 eur. Celkové skrátenie dane za rok 2008, bez faktúry č. 122008,
bolo vo výške 1.512.976,10 Sk, t. j 50.221,61 eur. Posúdiť reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení

dodávateľom spoločnosti A. N., M. pre odberateľa L. H. – M. bolo podľa názoru znalca z predloženého
spisového materiálu zložité, vzhľadom na tvrdenia jednej i druhej strany, teda dodávateľa i odberateľa.
Podľa vyjadrenia tohto znalca bolo potrebné veľmi dôsledne posúdiť argumenty strán; a to konkrétne
zmenu na poste konateľa v spol. A. N., M.; aktivity predchádzajúceho konateľa spol. A. N., M. svedka A.
A. F. po odpredaji obchodného podielu; vzťah svedka A. A. F. a svedka D. P. po odpredaji obchodného

podielu; zistiť, kto vykonával vo faktúrach spomínané stavebné práce a kto ich vyplácal; kto vyhotovoval,
podpisoval a pečiatkoval faktúry a pokladničné doklady; kto preberal finančnú hotovosť za úhradu faktúr;
kto podával daňové priznania DPH a s akými hodnotami za spoločnosť A. N., M. v roku 2008 a nakoniec,
kto podal daňové priznanie z príjmov za spoločnosť A. N., M. za rok 2008.

Znalec Ing. Sirka na hlavnom pojednávaní ešte vypovedal, že predmetom jeho znaleckého posudku bolo

vyčísliť všetky faktúry od spoločnosti A. N. M. od roku 2008, ktoré boli fakturované daňovému subjektu L.
H. M., pričom išlo hlavne o vyčíslenie DPH na vstupe, ktoré si daňový subjekt vyčíslil ako odpočet DPH.
Celková škoda; opierajúc sa ako o obžalobu, tak aj o Protokol Daňového úradu Vranov nad Topľou, či aj
o výpovede obžalovaného H., svedkov A. F. a P., ako aj samotných sporných faktúr; na odpočte DPH za
rok 2008 u subjektu L. H. M. predstavovala sumu tak, ako to bolo uvedené v záveroch jeho znaleckého

posudku,tedavsume1.512.976,10Sk,vprepočte50.221,61eur.Znaleceštedoplnil,žedaňovýúradpri
výkone svojej kontroly uviedol v podstate všetky ustanovenia zákona o DPH o povinných náležitostiach
účtovného dokladu na to, aby si daňový subjekt mohol uplatniť odpočet DPH. Znalec ešte podotkol, že
sa tam nachádzala ešte jedna faktúra, mimo tejto čiastky, týkajúca sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťroku
2008, ktorú si daňový subjekt nemohol uplatniť na vstupe, a to z dôvodu, že ani v zozname faktúr

subjektu, a ani v iných dokumentoch, táto faktúra nebola zachytená; a to aj napriek tomu, že v peňažnom
denníku subjektu sa nachádzal výdavkový doklad, ktorým táto faktúra bola zaplatená. Znalec spresnil,
že malo ísť o faktúru č. 122008 zo dňa 31. 03. 2008, základ dane 301.000,- Sk a DPH z nej 57.190,- Sk;
avšak ihneď dodal, že táto faktúra nebola predmetom obžaloby a prokurátor na hlavnom pojednávaní
nakoniec ustálil sumu škody na 1.512.976,10 Sk; čiže z tohto dôvodu táto faktúra nebola zahrnutá do

zdaňovacieho obdobia I. štvrťroku 2008. K tvrdeniam svedkov P. a F., ako konateľov spoločnosti A.
N. M., o tom; že žiadne faktúry nevystavili, príjmové doklady nevystavili a ani finančnú hotovosť na
základe týchto dokladov nevyplatili, s tým, že sporné malo byť aj čestné prehlásenie svedka A. F.; sa
znalec vyjadril, že nepopiera, že faktúry neboli vystavené na vstupe, keďže obžalovaný H. tvrdil, že
práce boli vykonané; avšak nebolo jednoznačne preukázané, že práce boli naozaj vykonané. Znalec

upriamil pozornosť ešte aj na tú skutočnosť, že svedok P.; ktorý prevzal spoločnosť A. N. M. po svedkovi
A. F.; jednoznačne poprel, že by tieto sporné faktúry vystavil. Znalec totiž uviedol, že právo vystaviť
tieto faktúry v období; keď bol konateľom spoločnosti A. N. M. svedok P.; teda od 24. 02. 2008, mal
len svedok P., čiže do dňa 24. 02. 2008 bol oprávnený faktúry vystaviť svedok A. F. a po 25. 02. 2008
svedok P.. Znalec ešte zdôraznil, že svedok A. F. sa nemohol podieľať ani na vystavení prvej faktúry

č. 122008, keďže táto faktúra bolo zo dňa 31. 03. 2008, keď už tento svedok nebol konateľom tejto
spoločnosti. Znalec ešte najviac doplnil, že podnikateľské subjekty sú zriadené za účelom dosiahnutia
zisku, avšak nevylúčil, že takýto podnikateľský subjekt mohol vykonávať nejakú podnikateľskú činnosť
bezodplatne, aj keď to nie je pravdepodobné. Znalec ešte k obhajobným argumentom obžalovaného
uviedol, že faktúra sa musí vyhotoviť, keď prebieha nejaká činnosť, alebo sa ukončuje nejaké obdobie,

či už sa jedná o dodávku tovaru, ako aj služieb. Znalec pritom pripustil možnosť dohody jednotlivých
daňovýchsubjektov,žesafaktúravystavíažpoukončenízákazky,čidiela,tedaažpoukončenínejakého
obdobia.Znaleceštedoplnil,žečíselnévyjadrenieneoprávnenéhouplatneniaDPHvypočítalspočítaním
hodnoty DPH z jednotlivých faktúr za stíhané obdobie. Znalec ešte ďalej podotkol, že je dôležité, kto
podával daňové priznanie za spoločnosť A. N. M. a či táto spoločnosť mala nejakého účtovníka, čo sa

malo týkať ako daňového priznania k DPH, tak aj daňového priznania na dani z príjmov. Z výpovede
znalca súd ďalej zistil, že preverovaný daňový subjekt viedol peňažný denník ako fyzická osoba -
podnikateľ a v peňažnom denníku sú zaúčtované údaje, ktoré sú v prvotných účtovných dokladoch, čiže
konkrétne príjmové pokladničné a výdavkové pokladničné doklady, resp. bankové výpisy, ktoré tento
znalec k dispozícii nemal a teda znalec nemohol ani jednoznačne potvrdiť, že účtovníctvo bolo vedené

správne. Znalec ďalej pripustil teoretickú možnosť bezodplatného vykonávania nejakých prác, ktoré
mohli byť uhradené mimo peňažného denníka a zároveň sa mohlo stať, že nejaký pokladničný doklad,
či už príjmový alebo výdavkový, nebol zaúčtovaný. Znalec pritom tvrdil, že pri podávaní znaleckého
posudku sa nestretol s faktúrami spoločnosti A. N. M.. Znalec ešte pritom zvýraznil, že ako daňovýsubjekt H. M. mala DPH na vstupe za fakturáciu od spoločnosti A. N. M.; tak táto spoločnosť A. N. M.
musela vykázať tieto faktúry a DPH z nich na výstupe. Znalec ešte podotkol, že pokiaľ dodávateľ A.
N. M. už nemala žiadne iné faktúry, potom by musela odviesť túto DPH presne v takej výške, ako si

obžalovaný H. uplatnil DPH na výstupe, a to v takom modelovom prípade, pokiaľ by nemal žiadne iné
faktúry. Tak túto daň, DPH, tých 1.500.000,00 Sk, by musela spoločnosť A. N. M. zaplatiť daňovému
úradu. Obdobne by to platilo aj v prípade daňového priznania dane z príjmov právnickej osoby, čiže
do základu dane by sa musela zahrnúť táto suma 1.500.000,- Sk. Znalec preto považoval za dôležité
zistiť, kto podával daňové priznanie; ako na DPH, tak aj na dani z príjmov právnických osôb; a s akými

hodnotami za spoločnosť A. N. M. za rok 2008, a v takom prípade by sa podľa jeho názoru mohlo dať
preukázať, či tie sporné faktúry zo strany A. N. M. voči M. boli opodstatnené.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka O. B. z prípravného konania vyplýva, že v roku 2008
spolupracoval so svedkom A. F. a to na stavbách v Košiciach, Giraltovciach a Mengusovciach. Tento
svedok konkretizoval, že išlo o murárske práce, tesárske práce a výkopové práce, vykonávané v jarných

mesiacoch roku 2008, pričom túto činnosť mal tento svedok vykonávať ako živnostník pre spoločnosť
A. N. M.. Tento svedok doplnil, že okrem svedka A. F. pracoval pre spoločnosť A. N. M. aj svedok P.
s tým, že pre obžalovaného H. nepracoval. Tento svedok zdôraznil, že do času konania jeho výsluchu
v prípravnom konaní mu neboli vyplatené faktúry za vykonanú prácu. Svedok zdôraznil, že vyplatenie
odmeny žiadal nielen od svedka F., a to trikrát, ale aj od svedka P., za ktorým bol v meste Prešove

a ktorý mu oznámil, že mu odmenu nemôže vyplatiť, keďže im nevyplatili samotné firmy. Tento svedok
ešte konkretizoval okolnosti, že najprv pracoval na dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou A. N. M.,
a až potom si vyhotovil živnosť. Neskôr tento svedok potvrdil práce ako pre spoločnosť A. N. M., tak aj
pre spoločnosť M., pričom malo ísť o prepichy na stavbách v Košiciach a v Prešove, koncom novembra
a v priebehu decembra 2008.

Svedok, už nebohý F. I. v priebehu prípravného konania vypovedal, že získal prácu prostredníctvom
nejakého stretnutia v motoreste v meste K. I. J., a to konkrétne na výkon stavebných prác v meste
Bratislava, Poprad, Giraltovce a Mengusovce. Tento svedok potvrdil, že pracovné zmluvy boli vystavené
na firmu „A. N.;“ pričom neskôr potvrdil, že správny názov firmy mal znieť A. N. M.. Takisto sa mal

dohodnúť, že dopraví asi dvadsiatich mužov do Veľkých Kapušian, kde ich iné osoby prevzali a odviezli
na stavby, na ktorých títo muži pracovali v priebehu ešte mesiaca júla a augusta 2008. Tento svedok
uviedol, že mali dohodnutú hodinovú sadzbu 100,- až 115,- Sk na hodinu, s tým, že ako stavbyvedúci
vyhotovoval stavebný denník. Tento svedok uviedol, že osoby vykonávajúce činnosť pre spoločnosť A.
N. M. nemali žiadne reflexné nápisy. Uviedol, že mu nebola vyplatená odmena, s tým, že vyhľadal aj

obžalovaného; ktorý mu potvrdil, že on vyplatil peniaze, pravdepodobne spoločnosti A. N., zástupcovia
tejto firmy to následne potvrdili tomuto svedkovi a sľúbili mu, že mu vyplatia peniaze; avšak dodnes mu
firma A. N. M. peniaze nevyplatila. Svedok ešte naviac potvrdil, že mu svedok P. hneď pri prvom stretnutí
doniesol pracovné zmluvy. Svedok na záver vyjadril svoj názor, že stíhaní by mali byť zástupcovia firmy
A. N. M. z toho dôvodu, že do dnešného dňa mu nevyplatili žiadne peniaze.

V prípravnom konaní bol zabezpečený protokol Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou,
č. 9715/401/2012/514/Mich zo dňa 16. 01. 2012, týkajúci sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
kontrolovanéhodaňovéhosubjektuL.H.M.atozaI.ažIV.štvrťrok2008.Súčasťouvyšetrovaciehospisu
bolajlistinnýmateriálzabezpečenýtýmtodaňovýmúradompripredmetnejdaňovejkontrole,atodaňové

priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, výkaz o príjmoch a o výdavkoch, výkaz o majetku
a o záväzkoch, poverenie na výkon daňovej kontroly, oznámenie o výkone daňovej kontroly, zápisnica
o ústnom pojednávaní, potvrdenie o zapožičaní dokladov, či iných vecí, ako aj výzva na predloženie
dokladov.

Boli predložené v rámci daňového konania aj dožiadania na viaceré daňové úrady, ako aj zápisnice
o miestnom zisťovaní, zápisnice o ústnom pojednávaní a k tomu zabezpečené faktúry, zoznam došlých
faktúr, ako aj iné doklady daňových subjektov GIRPEK s.r.o., PAM-STAV s.r.o., FERROSTAV Plus
a. s. Košice, A. B. M., B., F. D., E. F. M. M. a Metrostav SK a. s., ANTIK Telecom s.r.o., Telemont
a.s., FERROSTAV Plus a. s. Košice, O. O., V. XXX, TIMEVAR – stav s.r.o., M-Tel s.r.o. Takisto bola

zabezpečená zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom A. A. F., ako aj čestné prehlásenie tohto
svedka s overeným podpisom zo dňa 19. 01. 2011. Takisto boli zabezpečené aj daňové priznania k dani
z pridanej hodnoty a k tomu prináležiace faktúry, či pokladničné doklady vyššie uvedených daňových
subjektov. Takisto bola zabezpečená zápisnica o ústnom pojednávaní so zástupcom kontrolovanéhodaňového subjektu, teda obžalovaným G. H.. Boli zabezpečené aj výpisy z bežného účtu Komerčnej
banky Bratislava, a. s., spoločnosti TELEMONT SLOVENSKO a. s. a k tomu prináležiace faktúry,
ako aj objednávky tejto spoločnosti pre dodávateľa D. F.; ako aj súpis vykonaných prác a dodávok.

Boli predložené aj výpisy z účtu VÚB a. s. spoločnosti A. N. M.. Takisto boli zabezpečené výpisy
z Obchodného registra spoločnosti A. N. M., ako aj rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn.
4T/186/03-237, zo dňa 10. 02. 2004. Takisto bolo zabezpečené uznesenie o vznesení obvinenia
tunajšieho orgánu činného v trestnom konaní voči obžalovanému za zločin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, vzťahujúceho sa na skrátenia dane z príjmov fyzickej

osoby, ako aj návrh na podanie obžaloby v tejto veci.

Bol prečítaný aj znalecký posudok Ing. Maskaľovej č. 12/2012, avšak týkajúci sa vyššie uvedenej trestnej
veci, teda trestného činu skrátenia dane z príjmov fyzickej osoby. Takisto boli zabezpečené zmluvy
o bežnom účte a k tomu prináležiace dokumenty vo VÚB a. s. pre spoločnosť A. N. s.r.o. Boli predložené
aj objednávky spoločnosti A. N. M. pre odberateľa L. H. M.. Takisto boli predložené dohody o vykonaní

práce na jednej strane medzi spoločnosťou A. N. M. a svedkami G. I., P. P., F. I., nar. XXXX, resp. 1951,
ako aj F. I., nar. XXXX. Bola zabezpečená aj faktúra č. 080115 dodávateľa M. G. K. pre odberateľa A.
N. s.r.o., faktúra č. 080729 a č. 0800041. Ďalej bolo predložené aj vyjadrenie spoločnosti FERROSTAV
PLUS a. s. Košice, výpis zo živnostenského registra na subjekty D. C. – D. M. a O. B.. Rozhodujúce však
boli faktúry dodávateľa A. N. M. pre odberateľa L. H. – M. tak, ako boli vymedzené v skutkovej vete tohto

rozsudku, s tým, že bola predložená aj faktúra č. 122008 zo dňa 31. 03. 2008. Ďalej boli zabezpečené aj
peňažné denníky za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008, ako aj zoznam prijatých, ako aj zoznam
vydaných faktúr od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2008. Takisto boli predložené čestné prehlásenia svedkov
F. I., nar. XXXX, O. K., O. B.; s tým, že posledne menový svedok predložil aj faktúry vystavené pre
odberateľa A. N. M.. V spise boli ďalej zabezpečené poverenia vydané svedkom F. I., ako aj opätovné

čestné prehlásenie svedka A. F., ktoré bolo overené na Notárskom úrade O. R. v Prešove dňa 14. 03.
2011, ako aj čestné prehlásenie toho istého svedka overené na Matričnom úrade v K. I. J. dňa 19. 01.
2011, ako aj dňa 25. 01. 2011 a rôzne faktúry a príjmové doklady.

V rámci súdneho konania boli zabezpečené najnovšie lustrácie zo Živnostenského registra na subjekt

L. H. M., ako aj výpis z Obchodného registra na spoločnosť A. N. M.. Takisto boli zabezpečené aj
najnovšie lustrácie na tohto obžalovaného, ako aj správa o povesti obžalovaného z mesta K. I. J..
Vypočutá svedkyňa A. G. súdu predložila aj vyjadrenie k faktúre č. 122008. Notársky úrad JUDr. R.
v Prešove, ako aj Mestský úrad K. I. J. podali aj správy ohľadne overenia podpisov svedka A. F. na
týchto úradoch, vrátane kópii osvedčovacích kníh. Združenie J. M. podalo súdu aj oznamy ohľadne

nájomného vzťahu spoločnosti A. N. M. v priestoroch tohto združenia. Daňový úrad Prešov predložil
súdu aj Daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťroku roku 2008, ako aj správu
k nepodaniu Daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008
daňového subjektu A. N. M..

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj pripojené spisy tunajšieho súdu sp. zn. 13T/30/2020 a sp.
zn. 13T/32/2020, ako aj ďalší spis toho istého súdu sp. zn. 2T/6/2021.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, považoval
súdzajednoznačnepreukázané,žeobžalovanýH.sadopustilskutkutak,akojetouvedenévovýrokovej

časti tohto rozsudku.

Pred samotným posúdením podstaty žalovanej trestnej činnosti v prejednávanom prípade je potrebné
najprv uviesť, že obžalovaný, ako zodpovedná osoba v podnikateľskom subjekte s označením L. H. M.,
vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia od roku 2004, s predmetom

podnikateľskej činnosti v podobe pomocných stavebných prác. Tento podnikateľský subjekt nebol pritom
zapísaný ani v Obchodnom registri. Daný kontrolovaný subjekt bol pritom štvrťročným platiteľom DPH,
podával riadne daňové priznania k DPH s tým, že ani v jednom príslušnom zdaňovacom období
nepodal žiadne dodatočné daňové priznanie k DPH. V predmetnej veci sa teda obžalovanému, ako
zodpovedného zástupcovi tohto podnikateľského subjektu, podanou obžalobou kládlo za vinu, že za

zdaňovacie obdobia, bližšie nešpecifikované, roku 2008, si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet
dane z tzv. fiktívnych dokladov od spoločnosti A. N. M., ktoré neboli touto obchodnou spoločnosťou
vyhotovené a ani práce na ich podklade neboli vykonané, čím malo dôjsť k súhrnnému skráteniu dane
z pridanej hodnoty (ďalej už len DPH) za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťroka 2008 v celkovej výške1.512.976,10Sk.,t.j.50.221.61eur.Vtejtosúvislostijepotrebnépodotknúť,žepôvodnevskutkovejvete
obžalobného návrhu bola táto hodnota ustálená na sumu 1.570.166,10 Sk, čo zodpovedalo po prepočte
sume 52.119,96 eur; avšak prokurátor v rámci ústneho prednesu obžaloby na hlavnom pojednávaní túto

sumu upravil na hodnotu skrátenia dane vo výške 1.512.976,10 Sk, t. j. 50.221,61 eur.

Z obsahu protokolu príslušného Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, č.
9715/401/2012/514/Mich zo dňa 16. 01. 2012; v súlade s ktorým potom vyznieva aj výpoveď svedkyne
A. G., ako zamestnankyne tohto správcu dane v konaní pred súdom; súd ustálil, že preverovaný daňový

subjekt si uplatnil odpočítanie dane z došlých faktúr od dodávateľa A. N. M.; ktorých súhrn uviedol
príslušný správca dane v osobitných tabuľkách; ktorý nárok si mal tento kontrolovaný daňový subjekt
uplatniť len v prípade II., III. a IV. štvrťroku roku 2008.

Vykonaním preverovaním boli správcom dane spochybnené prijaté zdaniteľné obchody daňového
subjektu. K takémuto záveru tento daňový úrad dospel na základe viacerých skutočností; a to v prvom

radeztohodôvodu,žekonateľspoločnostiA.N.M.;čižekonkrétnesvedokP.;savyjadril,žepreverované
doklady nevystavil a podpis na faktúre nie je jeho podpisom; príjmové pokladničné doklady takisto neboli
vystavené svedkom P., ako konateľom spoločnosti A. N. M.; svedok A. F. sa tiež vyjadril, že čestné
prehlásenie podané na príslušnom daňovom úrade v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za
zdaňovacie obdobie roku 2008, nevyhotovil, len ho podpísal a ďalšie údaje boli do tohto dokumentu len

dopísané; pričom v predloženom Čestnom prehlásení bol navyše podľa tvrdenia svedka A. F. nesprávne
uvedený názov tejto spoločnosti „A. N.,“ pričom správne mal názov tejto spoločnosti znieť ako „A. N. M.“

Správca dane teda jednoznačne preukázal, že daňový subjekt neprijal zdaniteľné obchody deklarované
vo faktúrach uvedených v osobitných tabuľkách od spoločnosti A. N. M.. Takýmto svojím konaním

mal teda preverovaný daňový subjekt podľa zistení správcu dane porušiť ustanovenie § 49 ods. 1
v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Za II. štvrťrok roku 2008 tak vznikol rozdiel vzniku práva na úplne odpočítanie dane v sume 417.449,00
Sk; za III. štvrťrok roku 2008 tento rozdiel predstavoval sumu 735.259,- Sk a za IV. štvrťrok roku 2008
tento rozdiel zodpovedal sume 412.372,- Sk. Celkovo teda za tieto tri preverované zdaňovacie obdobia

roku 2008 rozdiel vzniku práva na úplne odpočítanie dane predstavoval hodnotu 1.565.080,- Sk, t. j.
51.951,14 eur.

Obžalovaný H. od počiatku trestného stíhania pritom tvrdil, že na základe generálnej plnej moci
vykonával činnosť zodpovedaného zástupcu podnikateľského subjektu s označením L. H. M.,

predmetom činnosti ktorej bola prevažne stavebná činnosť. Keďže obžalovaný podľa svojho vyjadrenia;
napriek tomu, že aj priamo pre jeho podnikateľský subjekt mali vykonávať pracovnú činnosť nejaké
osoby; nevyhnutne potreboval na zabezpečenie odborných stavebných prác aj iné osoby. Dôvodiac,
že svedka A. F. osobne poznal; keďže obaja mali pochádzať z toho istého mesta, teda z mesta K.
I. J.; a zároveň mal mať vedomosť aj o tom, že tento svedok spolu so svojím otcom mali mať firmu,

ktorá zamestnávala ako stavbárov, tak aj železiarov; obžalovaný tohto svedka oslovil s požiadavkou
na dodanie mu ľudí na výkon takejto odbornej stavebnej činnosti. Svedok A. F.; podľa vyjadrenia
obžalovaného, na podklade najprv objednávky a následne aj nejakej zmluvy; mal obžalovanému aj
dodať osoby na výkon murárskych, betonážnych prác, ako aj na viazanie železa. Obžalovaný ešte
dodal, že vykonával práce pre odberateľov Ferostav Plus, ako aj F. D. a keď mu títo odberatelia

vyplatili finančné prostriedky, tak on následne poskytol takto nadobudnutú peňažnú hotovosť priamo
svedkovi A. F., ako zástupcovi spoločnosti A. N. M.. Obžalovaný ešte najviac zdôraznil, že keď mu
svedok A. F. vystavil faktúru, zároveň mu vyhotovil aj príjmový pokladničný doklad, na čo mu obžalovaný
zas vypracoval výdavkový pokladničný doklad a vzájomne si medzi sebou vyplatili finančnú hotovosť.
Obžalovaný pritom najprv trval na tom; napriek jeho konfrontovaniu s výpoveďou svedka A. F., ako

aj svedka P., ako predstaviteľov spoločnosti A. N. M. ešte z prípravného konania, že žiadne práce
a ani žiadnych zamestnancov pre podnikateľský subjekt obžalovaného nedodali; že firma A. N. M. pre
jeho firmu dodala ľudí, ako aj prácu. Obžalovaný na podporu svojich tvrdení poukazoval ako na dôkaz
na stavebné denníky, ako aj na súpis vykonaných prác, ktoré dôkazy mali preukazovať výkon prác
spoločnosťou A. N. M. pre jeho firmu L. H. M.. Obžalovaný pritom opakovane poukazoval ešte aj na ten

fakt, že so spoločnosťou A. N. M. spolupracoval ako s obchodným partnerom len počas toho obdobia,
keď konateľom tejto spoločnosti bol svedok A. F. a keď došlo k ukončeniu konateľstva tohto svedka v
tejto firme, tak aj on ukončil svoju spoluprácu s týmto podnikateľským subjektom. Obžalovaný pritom
ešte ozrejmil, že svedkyňa A. G. mu pri vykonávaní daňovej kontroly síce oznámila, že táto firma bolapredaná nejakému jednotlivcovi mužského pohlavia z mesta Prešov, avšak naďalej obžalovaný trval
na tom, že so spoločnosťou A. N. M. spolupracoval len počas toho obdobia, keď ju mal viesť svedok
A. F.. Obžalovaný dokonca najprv tvrdil, že so svedkom P. sa stretol a spoznal sa s ním až počas

vykonávania úkonov v rámci prípravného konania. Obžalovaný bol však dotazovaný na rozpornosť jeho
výpovede na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou v prípravnom konaní; kedy vypovedal, že na
základe predchádzajúceho telefonického rozhovoru so svedkom A. F., sa s týmto svedkom, ako aj so
svedkom P., stretol v reštaurácii v Hanušovciach nad Topľou, v ktorej mu mal svedok A. F. predstaviť
svedka P. ako nového konateľa spoločnosti A. N. s.r.o., s čím najprv obžalovaný nesúhlasil a povolenie

mu mal udeliť až vtedy, keď mu svedok A. F. prisľúbil, že vo firme zostane vykonávať činnosť finančného
poradcu. Opakovane po konfrontovaní s takýmto svojím tvrdením v prípravnom konaní, obžalovaný
naďalej zotrval na svojom vyjadrení, že s firmou A. N. M. spolupracoval len počas toho obdobia, keď
túto firmu viedol svedok A. F.. Obžalovaný ešte naviac zvýraznil; že pokiaľ by mal vedomosť o tom, že
svedok A. F. už nie je konateľom firmy A. N. M., tak by ďalej nespolupracoval s týmto dodávateľom;
pričom poukázal ešte aj na ten fakt, že neustále nepreveroval v Obchodnom registri, či nedošlo k nejakej

zmene konateľstva vo firme A. N. M.. Obžalovaný dokonca ešte naviac tvrdil, že z firmy A. N. M. pre
jeho spoločnosť pracovali asi piati, šiesti, či ôsmi ľudia. Obžalovaný pritom opakovane poukazoval aj
na existenciu čestného prehlásenia podpísaného svedkom A. F., ktoré malo preukazovať výkon prác
dodávateľom A. N. M. pre jeho podnikateľský subjekt L. H. M. a ktoré mal tento obžalovaný predložiť
k výkonu daňovej kontroly na základe žiadosti svedkyne A. G.. Týmto dokumentom malo byť podľa

názoruobžalovanéhodostatočnéosvedčenéakododanieprác,takajvyplateniefinančnýchprostriedkov
svedkovi A. F., zastupujúcemu firmu A. N. M., obžalovaným. K vystaveniu takéhoto potvrdenia sa vyjadril
pri svojej svedeckej výpovedi v konaní pred súdom aj samotný svedok A. F., avšak jeho existenciu
s takým obsahom, na aké odkazoval samotný obžalovaný, poprel. Svedok A. F.; nielen v rámci daňovej
kontroly, ale aj pri svojej výpovedi v konaní pred súdom; jednoznačne zotrval na svojom vyjadrení,

že pre firmu obžalovaného nevystavil žiadne faktúry, neprevzal od neho žiadne peňažné prostriedky
a že s podnikateľským subjektom obžalovaného L. H. M. nemal dokonca uzatvorenú ani žiadnu zmluvu
o spolupráci.

Nemožno pritom pri posudzovaní výpovede obžalovaného v tejto časti neprihliadnuť aj na výpoveď

svedkyne A. G., vykonávajúcej daňovú kontrolu za príslušného správcu dane, práve na uvedenom
druhu dane, teda na DPH za preverované zdaňovacie obdobe I. až IV. štvrťroku roku 2008. Táto
svedkyňa pritom pri svojej výpovedi v konaní pred súdom bližšie rozviedla; že najprv svedok P., ako
nový konateľ spoločnosti A. N. M., poprel, že by vôbec ako sporné faktúry, tak aj príjmové pokladničné
doklady k ním vystavené, vyhotovil; s tým, že svedok P. mal poprieť aj pravosť svojho podpisu na týchto

dokumentoch a takisto trval na tom, že ani reálne, teda bez príslušných dokladov, finančné prostriedky
od preverovaného daňového subjektu neprevzal. Táto svedkyňa pritom okrem iného poukázala ešte
aj na to, že opätovne, na základe dožiadania Daňového úradu Prešov, tento dožiadaný správca dane
vykonal ústne pojednávanie so svedkom A. F. na účely preverenia kontrolovaným daňovým subjektom
predloženého čestného prehlásenia, ktorý svedok mal takisto pri svojom výsluchu v rámci daňovej

kontroly znegovať, že by podpísal takéto čestné prehlásenie a to konkrétne v tej časti, v ktorej bolo
uvedené, že bol spolu konateľom spoločnosti A. N. M., spolu so svedkom D. P., s tým, že osobne
vystavoval faktúry pre spoločnosť A. N. M., ako aj za túto firmu preberal finančné prostriedky a že
konateľom mal byť do roku 2008.

Svedok A. F.; ako pri svojej výpovedi v konaní pred súdom, tak aj v rámci daňového konania,
opätovne, s poukazom aj na výpoveď svedkyne A. G.; upriamil pozornosť súdu predovšetkým na
nesprávne označenie spoločnosti A. N. M.; keďže v tomto potvrdení bol uvedený nesprávny názov
„A. N.“ a správne mal názov spoločnosti znieť ako „A. N.;“ a zároveň aj na ďalšiu nezrovnalosť, a
to na nesprávne označenie svojho krstného mena, ako v záhlaví tohto potvrdenia, tak aj v rámci

podpisovej doložky, keďže bol označený ako „A.“ F., keďže svedok A. F. popieral, že by vôbec používal
takúto verziu svojho krstného mena namiesto originálu svojho krstného mena. Nemožno opomenúť,
že odhliadnuc od neevidencie sporných faktúr spoločnosti A. N. M., vymedzených v skutkovej vete
tohto rozhodnutia, v účtovnej, či prípadne v daňovej evidencii tohto daňového subjektu; čiže A. N. M.,
teda na strane dodávateľa, nielen na strane odberateľa L. H. STAVCIBRUS; tak jediným dôkazom

preukazujúcim reálnosť dodania prác dodávateľom A. N. M. podnikateľskému subjektu obžalovaného
malo byť práve len takéto čestné prehlásenie podpísané svedkom A. F.. V tejto súvislosti však súd
upriamuje pozornosť predovšetkým na ten fakt, že ani existencia takéhoto potvrdenia sama osebe;
a to dokonca za zistenia, že jeho obsah spochybnila aj osoba, ktorá mala potvrdiť v ňom uvedenéskutočnosti, teda v konkrétnom prípade svedok A. F.; je na preukázanie reálnosti dodania takýchto
prác z daňového hľadiska absolútne nepostačujúca. Zároveň nemožno prehliadnuť, že nielen v rámci
daňového konania, ale ani v priebehu tohto trestného konania, nebol preukázaný dôvod fakturácie

prevedených stavebných prác za celé preverované zdaňovacie obdobie, čiže z tohto dôvodu nevznikla
na tomto zdaňovacom plnení ani daňová povinnosť, a teda z tohto dôvodu nevzniklo na druhej strane
právo na odpočítane dane. Nemožno prehliadnuť ani ten fakt, ktorý pritom neuvádzal ani samotný
ustanovený znalec z odboru ekonómie a manažmentu, že pri daňovej kontrole bolo zistené, že faktúry
preverovaného daňového subjektu boli prečíslované, teda nezodpovedali čísla jednotlivých faktúr

kontrolovaného daňového subjektu s odberateľskými faktúrami v účtovníctve týchto odberateľov, tak,
ako to uviedla svedkyňa A. G. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Táto svedkyňa pritom
najviac vyvrátila aj všetky obhajobné argumenty obžalovaného; dôvodiac predovšetkým tým, že faktúry
majú byť vystavené vždy do 15. dňa od vzniku daňovej povinnosti. Svedkyňa A. G. namietala aj
celkovú nespoluprácu zodpovedného zástupcu preverovaného daňového subjektu, teda predovšetkým
v neposkytovaní dôkazov preukazujúcich výkon prác spoločnosťou A. N. M. pre preverovaný daňový

subjekt, v podobe napríklad označenia osôb, v prítomnosti ktorých mal obžalovaný vyplácať finančnú
hotovosť svedkovi A. F., alebo predložením nejakej písomnej zmluvy, teda najskôr vo forme zmluvy
o dielo, potvrdzujúcich výkon prác dodávateľa A. N. M. pre odberateľa L. H. M.. Svedkyňa A. G. tak na
záver svojej výpovede v konaní pred súdom uzavrela, že kontrolovanému daňovému subjektu L. H. M.
neuznali právo na odpočítanie dane, čím správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1

v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona písm. a) č. 222/2004 Z. z. o DPH; čím celková suma
neoprávneného uplatneného práva na odpočítanie dane mala predstavovať sumu 1.512.976,10 Sk.

Táto svedkyňa, zastupujúca príslušný Daňový úrad Prešov, pritom potvrdila, že by malo ísť práve
o dvadsaťšesť faktúr spoločnosti A. N. M. uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku. Spornou zostala

pritom práve faktúra č. 122008, ku ktorej neskôr podala táto svedkyňa aj osobitné písomné stanovisko.
Na túto faktúru pritom súd zameral svojho pozornosť z toho dôvodu, že v zozname faktúr uvedených
v skutkovej vete obžalobného návrhu táto faktúra nebola výslovne citovaná; avšak zo súčtu hodnôt
DPH v týchto faktúrach, teda vrátane aj tejto spornej faktúry; je nesporné, že základ dane, ako aj
určený rozdiel dane na DPH za všetky štyri zdaňovacie obdobia roku 2008 by presne zodpovedal ako

určenému základu dane, tak aj vypočítanému skráteniu dane v tej sume, ako to bolo pôvodne výslovne
uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu, pokiaľ by teda do tohto súhrnu faktúr bola zahrnutá aj
táto opomenutá faktúra. Súd teda musel zamerať svoje dokazovanie aj na preverenie tej skutočnosti, či
táto faktúra nebola v samotnej skutkovej vete obžalobného návrhu uvedená len nedopatrením; keďže aj
v prípade faktúry č. 800042 zo dňa 30. 06. 2008 bol pôvodne v skutkovej vete obžaloby uvedený základ

dane 627.000, - Sk; pričom nielen zo samotnej tejto faktúry, zabezpečenej ešte v rámci prípravného
konania, ale aj z protokolu z daňovej kontroly bolo nepochybne zistené, že táto faktúra mala byť správne
vystavená so základom dane 672.000,- Sk. Túto zrejmú nepresnosť pritom prokurátor napravil ihneď pri
ústnom prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa pritom najprv na hlavnom pojednávaní poukázala na tú podstatnú skutočnosť, že k výkonu
daňovej kontroly im nebola predložená evidencia DPH ako rozhodujúci podklad na vykonanie daňovej
kontroly na DPH, ale len zoznam prijatých faktúr, pričom podporne im bol predložený aj zoznam
vydaných faktúr. Keďže práve v zozname prijatých faktúr nebola uvedená vyššie uvedená faktúra,
z tohto dôvodu si preto kontrolovaný daňový subjekt z nej ani neuplatnil odpočítanie dane. Následne

táto svedkyňa súdu predložila aj svoje vyjadrenie k tejto faktúre, v ktorom táto svedkyňa do istej miery
skorigovala svoje vyjadrenie prezentované na hlavnom pojednávaní. V tomto písomnom, dodatočne
predloženom stanovisku sa teda táto svedkyňa vyjadrila, že z predloženej evidencie si síce daňový
subjekt uplatnil odpočítanie dane v sume 57.190,- Sk; ktorá suma zodpovedala dani uvedenej na
tejto faktúre, ale nie konkrétne z tejto faktúry, ale z výdavkového pokladničného dokladu V– 03-008

zo dňa 15. 04. 2008; avšak predmetný doklad sa vôbec nenachádzal medzi predloženými dokladmi.
Svedkyňa teda ešte spresnila, že v evidencii DPH nebola síce táto faktúra uvedená, ale DPH z tejto
faktúry bola pravdepodobne uplatnená na základe vyššie uvedeného pokladničného dokladu. Keďže
teda preverovaný daňový subjekt nepredložil žiaden doklad a neposkytol správcovi dane ani žiadne
vysvetlenie, kontrolóri dane mu nakoniec nepriznali ani odpočítane dane v sume 57.190,- Sk z tejto

faktúry.

V konaní pred súdom mali byť pritom vypočutí aj svedkovia, v podstate v prospech obhajoby, ktorí
mali potvrdiť výkon stavebných prác A. N. M.U.,T. pre podnikateľský subjekt obžalovaného. Svedok C.potvrdil, že vykonával stavebné práce pre preverovaný daňový subjekt obžalovaného; konkrétne v obci
Mengusovce, či v mestách Košice a Prešov, a pripustil aj výkon prác v meste Giraltovce. Tento svedok
uviedol aj to, že osobne videl aj nejakých ľudí, ktorí vykonávali práce pre spoločnosť A. N., M. s tým,

že na stavbách bol osobne prítomný aj predstaviteľ tejto spoločnosti, svedok A. F.; aj keď v prípravnom
konaní nesprávne označil tohto svedka krstným menom „ B.,“ namiesto správneho krstného mena „A.,“
pričom podľa názoru súdu išlo o zrejmú nesprávnosť. Tento svedok však nevedel jednoznačne potvrdiť
svoje ďalšie vyjadrenie z prípravného konania, že osoby vykonávajúce pracovnú činnosť pre spoločnosť
A. N. M. mali mať oblečené pracovné vesty s označením alebo nápisom tejto firmy.

Svedkovia A. F., ako aj P. pritom zhodne aj v súdnom konaní popreli; ako už bolo aj vyššie konštatované,
avšak v rámci daňovej kontroly; že by predmetné sporné faktúry vystavili, že by ich podpísali a že by
na ich podklade aj prijali nejaké peňažné plnenie od obžalovaného H.. Svedok A. F. pritom doplnil,
že jeho spoločnosť A. N. M. nemala mať ani žiadnych zamestnancov. Svedok A. F. pritom zdôraznil,
že uvedená firma mala predmet činnosti opravu počítačov a montáž počítačových sietí. Tento svedok

síce potvrdil, že obžalovaný; ktorého osobne poznal, ho oslovil s možnosťou spolupráce na výkopové
práce, všeobecne na stavebné práce; avšak, keďže tento svedok nezohnal žiadnych zamestnancov,
tak k žiadnej spolupráci s obžalovaným ani nedošlo. Tento svedok ešte ďalej tvrdil, že obžalovaný
sa mu mal ozvať aj po ukončení jeho konateľstva v tejto firme, avšak keďže v tom čase už podnikal
v oblasti gastronómie, opätovne odmietol tento obchodný kontakt s obžalovaným. Tento svedok naviac

dôrazne znegoval predložené dvoje ručne vyhotovené čestné prehlásenia, bez uvedenia konkrétneho
dátumu ich vystavenia, ako podstatného dôkazu obhajoby o prevedení prác spoločnosťou A. N. M.
pre daňový subjekt obžalovaného. Najprv v prípade oboch týchto dokumentov svedok A. F. vytkol
formálne nedostatky; a to odhliadnuc od toho faktu, že svedok sa domnieval, že podpísal čestné
prehlásenie vyhotovené prostredníctvom počítača, a teda nie rukou vypísané čestné prehlásenie. Najprv

po predložení čestného prehlásenia na č. l. 684 vyšetrovacieho spisu, tento svedok síce potvrdil, že
nejaké čestné prehlásenie obžalovanému síce podpísal; ale zdôraznil; že nepoužíval na svoje oslovenie
skratku svojho krstného mena „Ivo,“ ale len originálne znejúce krstné meno „A.; že paličkové písmo,
ktorým bolo vyhotovené uvedené čestné prehlásenie, sa síce podobá na jeho paličkové písmo; ale
poprel, že by podpis na tomto dokumente bol jeho. Tento svedok ešte doplnil, že mená osôb uvedených

v tomto dokumente nepozná a nemal vedomosť ani o sume, ktorá bola v tomto listinnom dôkaze
uvedená. Svedok sa vo vzťahu k tomuto čestnému prehláseniu ešte vyjadril, že síce zvykol overovať
svoje podpisy na rôznych dokumentoch na Notárskom úrade JUDr. R. v Prešove; konkrétne aj svoj
podpis na zmluve o prevode obchodného podielu v tejto firme A. N. M. na svedka P.; avšak poprel, že by
overoval podpis na tomto notárskom úrade aj v prípade predmetného čestného prehlásenia. V prípade

čestného prehlásenia, nachádzajúceho sa vo vyšetrovacom spise na č. l. 686, na ktorom mal byť zas
jeho podpis overený na Matričnom úrade v meste K. I. J., svedok A. F. ešte poukázal naviac aj na to;
čo výslovne neuvádzal v prípade čestného prehlásenia zažurnalizovaného vo vyšetrovacom spise na
č. l. 684, keď výslovne neuviedol, ktoré konkrétne časti tohto dokumentu nepodpísal, či nevyhotovil;
už v prípade predmetného čestného prehlásenia výslovne uviedol, že tento dokument nepodpísal do

tej časti, v ktorej bolo uvedené, že firmu predal svedkovi P.. Teda tento svedok konkrétne poprel, že
by podpísal čestné prehlásenie v tej časti, v ktorej bolo výslovne uvedené, že bol spolu konateľom so
svedkom P., že by osobne vyhotovoval faktúry a že by preberal finančnú hotovosť za firmu A. N. M.. Na
rozdiel od predchádzajúceho čestného prehlásenia však svedok A. F. potvrdil pravosť svojho podpisu
na tomto dokumente, avšak zároveň si výslovne nepamätal, že by takéto čestné prehlásenie overoval

na Matričnom úrade v meste K. I. J., aj keď na tomto úrade zvykol overovať viaceré dokumenty. Na
podklade zmluvy o predaji obchodného podielu pritom tento svedok, podľa svojho vyjadrenia, predal túto
firmu svedkovi P., zdôrazňujúc, že ani svedok P. nemal uvedenú firmu využívať na účel výkonu stavebnej
činnosti, ale na autoservis a na opravu vozidiel. K predaju tejto firmy svedkovi P. malo pritom dôjsť ku dňa
24. 02. 2008, od ktorého obdobia mal byť jediným predstaviteľom spoločnosti A. N. M. už len svedok P..

Nemožno opomenúť ani svedeckú výpoveď svedka P., ktorý síce potvrdil kúpu obchodného podielu
v spoločnosti A. N. M., od svedka A. F. na účel opravy cestných motorových vozidiel, ale na ním
zamýšľaný predmet podnikania nemal mať tento svedok potrebný finančný obnos a teda nakoniec
ani nevykonával podnikateľskú činnosť prostredníctvom tejto firmy. Tento svedok teda poprel výkon

akejkoľvek podnikateľskej činnosti prostredníctvom tejto firmy s tým, že ani nevyhotovoval žiadne faktúry
pre spoločnosť obžalovaného pod označením L. H. M.. Svedok ďalej ešte tvrdil, že ani osobne nepoznal
obžalovaného H., ktorý ho mal osobne navštíviť v jeho zamestnaní, ale až neskôr v čase, keď mala
prebiehať daňová kontrola, ktorej predmetom boli práve sporné faktúry spoločnosti A. N. M., ktoré malibyť vystavené pre firmu obžalovaného. Neskôr svedok P., po oboznámení jeho výpovede v prípravnom
konaní, potvrdil, že obžalovaný ho navštívil v jeho zamestnaní, ešte s nejakým neznámym mužom,
a žiadal od neho, aby previedol svoj obchodný podiel na svedka B., čo svedok P. odmietol. Svedok P.

opätovne zotrval na svojom vyjadrení, že nemal záujem previesť svoj obchodný podiel vo firme A. N. M.
na inú osobu, teda, či už na obžalovaného, alebo na neznámu osobu, prípadne vystupujúcu pod menom
B.. Svedok P. takisto prejavil nevôľu pred obžalovaným zmeniť svoju výpoveď na daňovom úrade, keďže
trval na tom, že sporné faktúry nevystavil.

Súd poukazuje ešte aj na tú podstatnú okolnosť, že počas trvania funkcie štatutárneho orgánu v tejto
firme; teda, či už pôvodne svedka A. F., alebo neskôr svedka P.; sa táto firma A. N. M. nezaoberala
nielenže výkonom stavebnej činnosti, ale ani výkonom inej činnosti, hoc okrajovo súvisiacej s výkonom
tohto druhu podnikania a zároveň obaja títo svedkovia popreli, že by vôbec spolu s obžalovaným
nejakým spôsobom spolupracovali. Teda samotná táto skutočnosť výrazne spochybňuje dôvodnosť
vystavovania faktúr spoločnosťou A. N. M. na takýto druh stavebnej činnosti. Už len na okraj súd

poznamenáva, že svedok A. F. sa dôrazne vyjadril, že vzhľadom na nízky rozsah prác v jeho firme, ani
nemal zabezpečený počítačový program na vyhotovovanie týchto faktúr a z tohto dôvodu vystavoval
faktúry ručne; pričom je nesporné, že sporné faktúry, rozpísané v skutkovej vete tohto rozsudku, boli
vyhotovené len prostredníctvom nejakého počítačového programu. Svedok P. pritom poprel, že by
niekedy počas obdobia svojho konateľstva v tejto firme, niekedy vôbec vystavil faktúru.

Za rozhodujúci a podstatný dôkaz však súd považoval nariadenie znaleckého dokazovania z odboru
ekonómia a manažment, z odvetvia účtovania a daňovníctva, znalcom Ing. Sirkom.

Opierajúc sa o znalecký posudok tohto znalca, ako aj o jeho výpoveď v súdnom konaní, je nepochybné,

že podnikateľský subjekt L. H. M. si mal uplatniť nárok na odpočet dane DPH z faktúr vyhotovených
spoločnosťou A. N. M. len v prípade II., III. a IV. štvrťroku roku 2008. Celkovo suma takto kontrolovaným
subjektom uplatneného nároku na odpočet dane v prípade II. štvrťroka roku 2008 z faktúr tejto jednej
spoločnosti predstavovala sumu 417.449,00 Sk; za III. štvrťrok roku 2008 išlo o sumu 715.194,20 Sk a
za IV. štvrťrok roku 2008 tento neoprávnene uplatnený nárok zodpovedal sume 380,332,90 Sk. Súhrnná

suma uplatneného nároku na odpočet dane podnikateľským subjektom L. H. M.; len za vyššie zmienené
zdaňovacie obdobia roku 2008 a uplatneného len z faktúr tohto jedného dodávateľa; teda zodpovedala
sume 1.512.976,10 Sk.

Znalec pritom upriamil pozornosť súdu na ten fakt, že konateľ daného dodávateľa A. N. M., svedok D.

P., tvrdil, že sporné faktúry nevystavil, že ich nepodpísal a že ani na ich základe neprijal žiadnu finančnú
hotovosť. Podľa názoru tohto znalca však na priznanie nároku na odpočet dane je nepostačujúce len
samotnépredloženiedodávateľskýchfaktúr,alemusísazároveňpreukázaťajreálnyobsahtýchtofaktúr,
teda dodanie prác na nich uvedených. Znalec teda poukázal na výpoveď svedka P., ktorý poprel, že by
takéto fiktívne doklady vystavil, že by ich podpísal a že by k nim vyhotovil aj k nim prináležiace príjmové

pokladničné doklady. Nemožno prehliadnuť aj ďalšie tvrdenie tohto znalca, ktorý uviedol, že dokonca aj
faktúra;ktoránebolazahrnutádocelkovéhosúhrnufaktúrspoločnostiA.N.M.vskutkovejveteobžaloby,
teda faktúra č. 122008; bola vystavená dňa 31. 03. 2008 s tým, že všetky nasledujúce faktúry sú až
od dňa 30. 04. 2008; a teda už prvú vyššie uvedenú faktúru mohol vystaviť jedine svedok P., ako jediný
konateľ spoločnosti A. N. M., pričom v podstate svedok A. F. mohol takéto dokumenty vypracovať len

do dňa 24. 02. 2008, dokedy bol tento svedok jediným predstaviteľom subjektu A. N. M..

Znalec takisto doplnil, že pokiaľ si podnikateľský subjekt obžalovaného uplatnil z týchto faktúr nárok na
odpočet dane na vstupe; tak aj jeho obchodný partner, teda spoločnosť A. N. M., tiež musela vykázať
DPH ako daň na výstupe v presne takej istej výške, ako si uplatnil nárok na odpočet dane podnikateľský

subjekt obžalovaného; a zároveň spoločnosť A. N. M. musela zaplatiť daň štátu v takej istej sume; avšak
len v tom prípade, pokiaľ by subjekt A. N. M. nevyhotovil iné faktúry. Nemožno opomenúť aj ďalšiu
podstatnú okolnosť, že aj do základu dane pri dani z príjmov právnických osôb u subjektu A. N. M. by
sa musela započítať táto výška DPH. Znalec ešte podotkol, že by sa prípadne bolo potrebné zaoberať
ešte aj tým, či pre daňový subjekt L. H. M. vykonávala nejakú pracovnú činnosť osoba vykonávajúca

účtovníctvo, ktorá by prípadne za tento subjekt podávala aj daňové priznanie, teda ako na DPH, tak
aj na dani z príjmov právnických osôb. Súd už len na okraj poznamenáva, že na podklade návrhu
obhajoby si súd zadovážil daňové priznania na DPH u daňového subjektu A. N. M. za celé obdobie
roku 2008, z ktorých pritom súd zistil, že vlastná daňová povinnosť tohto dodávateľa daňového subjektuobžalovaného na DPH za totožné zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťroku roku 2008 vôbec číselne
nezodpovedala ani uplatnenému nároku na odpočet dane u daňového subjektu obžalovaného za tie
isté zdaňovacie obdobia roku 2008. Je potrebné ešte doplniť, že daňové priznanie k dani z príjmov

právnických osôb si pritom táto právnická osoba A. N. M. za preverované zdaňovacie obdobie roku
2008 vôbec ani nepodala. Nemožno tiež opomenúť, že ani z vykonaného dokazovania, teda podporne
aj z dokazovania vykonaného v rámci daňového konania, tento znalec nezistil; že by prípadne iná osoba
ako svedok P. bol oprávnený vypracovávať takéto účtovné, ako aj daňové dokumenty.

Znalec Ing. Sirka; teda vychádzajúc z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého
zákonného ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru a zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť; ustálil výšku skrátenia tohto druhu dane za vyššie
zmienené zdaňovacie obdobia roku 2008 u preverovaného daňového subjektu. Keďže v prejednávanom
prípade bolo nespochybniteľné, že preverovaný daňový subjekt neprijal zdaniteľné plnenie uvedené vo
faktúrach spoločnosti A. N. M., nevzniklo mu tým pádom ani právo na odpočítanie dane.

Znalec v podstate najviac vyvrátil aj všetky obhajobné argumenty. Znalec Ing. Sirka síce pripustil
tú možnosť, že mohla prebiehať nejaká obchodná aktivita medzi daňovým subjektom obžalovaného
a spoločnosťou A. N. M. aj bez fakturácie, avšak vtedy by daňovému subjektu obžalovaného nemohol
ani vzniknúť akýkoľvek nárok na odpočítanie dane. Zároveň, faktúra sa podľa vyjadrenia znalca musí

vyhotoviť v istom zdaňovacom období; prípadne aj po ukončení zákazky, či diela, alebo na základe
predchádzajúcej dohody podnikateľov aj po ukončení nejakého obdobia; a teda nie v inom zdaňovacom
období, s tým, že v zákonnom ustanovení § 73 zákona č. 222/2004 Z. o DPH je výslovne stanovená
zákonná lehota 15 dní, ktorá zásadne plynie od dňa dodania tovaru alebo služby, s tam uvedenými
osobitnými úpravami.

V prípade všetkých týchto troch stíhaných zdaňovacích obdobiach roku 2008; opierajúc sa nielen
o znalecké dokazovanie z príslušného odboru a odvetvia, ale aj o znalosť odbornej problematiky,
teda predovšetkým zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov; keďže daň je
právnym pojmom a výklad daňových zákonov je posudzovanie právnych otázok, teda o konkrétnej

odbornej problematike môže rozhodnúť len súd, nie znalec; súd dospel k záveru, že daňovému subjektu
obžalovaného nemožno priznať odpočítanie dane z týchto sporných dokladov iba jedného dodávateľa
z viacerých dôvodov. Pri dodaní týchto stavebných prác nevzniklo kontrolovanému subjektu právo na
odpočítanie dane, keďže preverovaný daňový subjekt tento svoj nárok preukazoval fiktívnymi dokladmi
vystavenými v mene dodávateľa A. N. M., v prípade všetkých preverovaných zdaňovacích obdobiach

roku 2008. Z výpovedí nielen predchádzajúceho konateľa spoločnosti A. N. M.; teda svedka A. F., ale aj
nasledujúceho predstaviteľa tohto dodávateľa podnikateľského subjektu obžalovaného, teda svedka P.;
totiž nepochybne vyplýva, že títo svedkovia predmetné sporné faktúry nevystavili, tieto ani nepodpísali
a ani na ich podklade od obžalovaného H. ako predstaviteľa daňového subjektu L. H. M. neprijali žiadnu
peňažnú hotovosť.

Nemožnoopomenúťanitenpodstatnýfakt,žejepotrebnépreukázaťajhmotnúdodávkuprácuvedených
v týchto faktúrach. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je v prejednávanom
prípade postačujúce. Faktúra je relevantným dôkazom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje
odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je

aj riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je
oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane v rámci daňového konania preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok
nespočíva len v ich formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia
maťpovahufaktu,musiabyvystavenénamateriálnompodkladeaakoprávnaskutočnosťajpreukázané.

Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo
na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technický je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na
určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky
je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia. Súd už len na okraj poznamenáva, že ani dodávateľ A. N. M.

z týchto faktúr nevykázal daň v daňovej evidencii a vzápätí na to ani nepriznal z týchto faktúr svoju
daňovú povinnosť v daňovom priznaní DPH za preverované zdaňovacie obdobia roku 2008. Súd pritom
nepovažuje za postačujúce na uznanie hmotnej dodávky týchto stavebných prác uvedených na týchto
tzv. fiktívnych faktúrach vykázaných v účtovnej, alebo v daňovej evidencii podnikateľského subjektuobžalovaného, len samotné svedecké výpovede svedkov; ktorí vykonávali nejaké stavebné práce pre
podnikateľský subjekt obžalovaného a ktorí mali potvrdiť výkon takéhoto druhu prác aj inými osobami,
ktorí zas mali vykonávať takúto stavebnú činnosť pre dodávateľa A. N. M.; či aj výpovede svedkov, ktorí

zas mali pracovať pre firmu A. N. M. pre odberateľa L. H. M. s tým, že za výkon tejto pracovnej činnosti
im mnohokrát nemala spoločnosť A. N. M. uhradiť pracovnú odmenu.

Na tomto závere súdu nič nemení ani ten podstatný fakt, že takýto výkon prác prostredníctvom nejakých
osôb vykonávajúcich činnosť pre firmu A. N. M. pre odberateľa L. H. M. mali preukazovať aj Čestné

prehlásenia o výkone prác na základe predchádzajúcej dohody týchto dvoch podnikateľských subjektov,
zastúpených na jednej strane svedkom A. F., prípadne aj so svedkom P.; a ktoré mali byť podpísané
už nebohým F. I. M., O. K. a tiež viackrát spomenutým samotným obžalovaným, svedkom, tiež už
nebohým O. B.. Aj v súdnom konaní vypočutý svedok F. D. potvrdil, že svedok A. F. dodával prácu,
teda konkrétne ľudí, vykonávajúcich pracovnú činnosť pre spoločnosť A. N. M., a to predovšetkým pre
firmu obžalovaného. Tento svedok ešte doplnil, že podľa jeho domnienky mal svedok D. vykonávať

pracovnú činnosť pre firmu obžalovaného a svedok K. zas pre svedka A. F. s tým, že svedok A. F. mal byť
spoločne s obžalovaným osobne prítomný na rôznych stavbách, na ktorých mali vykonávať stavebné
práce viaceré osoby pracujúce pre firmu A. N. M. pre podnikateľský subjekt obžalovaného. Aj vypočutý
svedok O. D., ako stavbyvedúci pre daňový subjekt obžalovaného, tvrdil, že nejaké osoby vykonávajúce
pracovnú činnosť pre spoločnosť A. N. M. vykonávali stavebné práce pre odberateľa L. H. M.. Tento

svedok potvrdil, že už nebohý svedok O. B., ako aj tiež už nebohý F. I., pracovali pre svedka A. F..
Doplnil tiež, že osoby vykonávajúce pracovnú činnosť pre firmu A. N. M. mali vestu s označením tejto
firmy. Svedok O. D. však nemal vedomosť o spôsobe fakturácie medzi firmou svedka A. F. a daňovým
subjektom obžalovaného a zvlášť o tom, že by malo ísť dokonca o tzv. fiktívne faktúry vystavené v mene
dodávateľa A. N. M., keď stavebné práce mali byť týmto dodávateľom daňového subjektu obžalovaného

aj reálne dodané. V prípade svedka O. K. zas nemožno opomenúť aj tú podstatnú okolnosť, že tento
svedok vo svojej výpovedi v konaní pred súdom výslovne potvrdil, že pre svedka A. F. vykonával nejaké
stavebné práce v meste Giraltovce, v meste Košice a v obci Mengusovce s tým, že svedok A. F. mu
za prevažnú časť jeho pracovnej činnosti; a to konkrétne za výkon jeho pracovnej činnosti na stavbách
v meste Košice a v obci Mengusovce; nezaplatil pracovnú odmenu. Zároveň tento svedok spomenul,

že mal zabezpečiť na výkon stavebnej činnosti pre podnikateľský subjekt obžalovaného odhadom asi
siedmich ľudí, medzi ktorými bol napríklad aj svedok C. Q., či aj svedok D. C., obaja z mesta K. I. J..
Tento svedok takisto výslovne potvrdil, že osoby vykonávajúce pracovnú činnosť pre svedka A. F., mali
oblečené reflexné vesty s označením názvu firmy svedka A. F., aj keď tento svedok pôvodne nevedel
výslovne uviesť názov spoločnosti svedka A. F., ale po oboznámení tejto skutočnosti tento svedok

potvrdil,žebymaloísťospoločnosťA.N.M..Tentosvedokpritompoukázalďaleješteajnatenpodstatný
fakt, že z dôvodu neuhradenia mu pracovnej odmeny sa dostal do závažných existenčných problémov.
Tento svedok však prízvukoval, že obžalovaný H. mal uhradiť faktúry svedkovi A. F.; avšak tento
svedok nemal uhradiť pracovnú odmenu nielen jemu, ale aj iným nemenovaným osobám vykonávajúcim
pracovnú činnosť pre svedka A. F.. Pri hodnotení svedeckej výpovede tohto svedka však nemožno

opomenúť; vychádzajúc z negatívneho postoja tohto svedka k svedkovi A. F., ktorý tento svedok aj
výslovne pomenoval; a teda nemožno aj jednoznačne vylúčiť, že tento svedok mohol mať záujem svojou
výpoveďou prípadne uškodiť svedkovi A. F. a naopak, pokiaľ svojou výpoveďou výslovne nenapomôcť
obžalovanému, tak aspoň nevypovedať výrazne v jeho neprospech.

V prípravnom konaní boli pritom vypočutí už v čase súdneho konania nebohí svedkovia B., ako aj
svedok F. I. st., a ktorých výpovede boli z toho dôvodu v konaní pred súdom aj oboznámené. Aj títo
svedkovia pritom potvrdili, že mali vykonávať nejaké stavebné práce pre spoločnosť A. N. M. s tým, že
títo svedkovia tiež zdôrazňovali ten fakt, že za výkon tejto ich pracovnej činnosti im nebola vyplatená
odmena. K spôsobu fakturácie dodávky stavebných prác medzi spoločnosťami A. N. M. a L. H. M.

sa však títo svedkovia vôbec nevyjadrili. Nemožno tiež opomenúť ešte aj ten podstatný fakt, že len
takýmitosvedeckýmivýpoveďamisanedápreukázať,akýkonkrétneobjemprácmalitietoosobyvykonať
práve pre dodávateľa A. N. M. a či nimi vykonaný rozsah prác na tej-ktorej stavbe presne zodpovedal
objemu prác uvedených v súpise práce, ktoré boli uvedené ako súčasť fakturácie pre dodávateľa A.
N. M.. Obžalovaný ako zodpovedná osoba subjektu L. H. M. mal pritom disponovať dostatočnými

dôkazmi, ktorými by preukázal rozsah prác, ktoré mal prijať od spoločnosti A. N. M., teda predovšetkým
v podobe stavebného denníka a ktorého evidenciu do istej miery potvrdil aj svedok D.. Nemožno však
prehliadnuť, že tento svedok vedenie tejto evidencie síce potvrdil, ale zároveň uviedol, že do tohto
denníka poznačoval len počet, nie aj mená osôb vykonávajúcich pracovnú činnosť pre spoločnosť A.N. M. a na konci mesiaca mal podpísať „zmenovku;“ avšak nemal vedomosť o samotnom spôsobe
fakturácie, či prípadne aj o úhradách prác vykonaných dodávateľom A. N. M. pre odberateľa L. H. M..
Obžalovaný síce označil svojich zamestnancov; ktorí mali do istej miery potvrdiť aj účasť jednotlivcov

vykonávajúcich pracovnú činnosť pre spoločnosť A. N. M.; avšak títo svedkovia nevedeli ani presne
identifikovať osoby, ktoré mali vykonávať nejakú pracovnú činnosť pre firmu A. N. M.; pričom dokonca
nevedeli uviesť ani počet týchto zamestnancov pre tohto dodávateľa subjektu obžalovaného s tým; že
svedok C. nevedel naviac ani jednoznačne potvrdiť svoju svedeckú výpoveď z prípravného konania,
kedy tvrdil, že osoby vykonávajúce pracovnú činnosť pre tohto dodávateľa subjektu obžalovaného mali

dokonca oblečené vesty s označením tohto dodávateľa obžalovaného.

Súd už len na okraj poznamenáva, že nielen na podklade znaleckého dokazovania; ale aj z ustálenej
súdnej judikatúry; teda aj z rozhodovacej praxe iných súdov; je zrejmé, že na uplatnenie nadmerného
odpočtu daňovým subjektom musia byť súčasne splnené viaceré podmienky. Súd pritom nemohol
opomenúť ani judikatúru, či už súdov vyššej inštancie na území Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia

súdnych orgánov platných na území Európskej únie. Súdy v rámci domovského štátu na zapretie práva
na odpočítanie dane vyžadujú, aby zo zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý bol výsledkom
podvodného konania, a takisto, aby tieto posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu boli
s týmto konaním spojené, pričom daňový subjekt o tom vedel, alebo mohol a mal vedieť. Vychádzajúc
z rozhodovacej praxe súdov v rámci Európskej únie je zas zrejmé, že na nepriznanie práva na

odpočítane dane musia byť súčasne splnené dve podmienky; teda, že táto skutočnosť predstavuje
podvodné konanie a je zároveň preukázané; že vzhľadom aj na objektívne skutočnosti, aké nastali aj
v prejednávanom prípade; zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu.

Obhajoba pritom súdu v rámci priebehu súdneho konania predložila návrhy na doplnenie dokazovania
stým,žesúdakceptovalvpodstatevšetkynávrhy,čiužvpodobevypočutiasvedkovalebozabezpečenia
listinných dôkazov. Z tohto návrhu súd pritom neprijal v podstate len jeden návrh na vypočutie svedka
B. K. na okolnosti uzavretia zmluvy o nájme spoločnosti uzavretej spoločnosťou A. N. M. v priestoroch
združenia s označením J. M. na Ul. M. XX v Prešove. V tejto súvislosti súd odkazuje na výpoveď

svedka G. K. v súdnom konaní, ktorý sa pritom vyjadril k tomuto nájomnému vzťahu spoločnosti A. N.
M. v priestoroch tejto tlačiarenskej firmy, v ktorej svedok K. mal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť
spoločne s oboma svojimi rodič v rámci združenia. Zástupcovia tejto tlačiarenskej firmy pritom súdu
oznámili, že vzhľadom na uplynutie skartačnej doby už týmito zmluvnými dokumentmi ani nedisponujú.
Notársky úrad JUDr. R. v Prešove pritom súdu predložil aj časť osvedčovacej knihy, v ktorej bolo

zaznamenané overenie podpisu svedka A. F. na čestnom prehlásení zo dňa 14. 03. 2011. Mestský
úrad mesta K. I. J. takisto súd informoval, že dňa 20. 01. 2011 bol overený podpis svedka A. F. na
čestnom prehlásení o spolupráci s obžalovaným, pričom tento úrad súdu predložil takisto fotokópiu
osvedčovacej knihy. Na podklade ďalšieho návrhu obhajoby si pritom súd zabezpečil, ako to už bolo aj
vyššie konštatované, od Daňového úradu Prešov daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie I.

až VI. štvrťroku roku 2008 u daňového subjektu A. N. M., s tým, že daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb za rok 2008 si tento dodávateľ daňového subjektu obžalovaného ani vôbec nepodal.

Súd sa musel pochopiteľne zaoberať aj Faktúrou č. 122008 zo dňa 31. 03. 2008, so základom dane
301.000, Sk, z ktorej DPH predstavovala sumu 57.190,00 Sk. Znalec Ing. Sirka; v podstate zhodne ako

svedkyňa A. G. vypovedajúca za Daňový úrad Prešov; sa vyjadril, že preverovaný daňový subjekt si
uplatnil odpočítanie DPH z tejto faktúry za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku roku 2008 v sume 57.190,
Sk. Táto faktúra síce bola uvedená v peňažnom denníku podnikateľa ako zaplatená dňa 31. 03.2 008
na sumu 358.190, Sk, avšak táto faktúra nebola zahrnutá do zoznamu prijatých faktúr. Keďže príslušný
správca dane pri výkone daňovej kontroly nemal k dispozícii tento výdavkový pokladničný doklad, s tým,

že napriek výzve správcu dane kontrolovaný subjekt takýto výdavkový pokladničný doklad k výkonu
daňovej kontroly ani nepredložil; práve táto faktúra ani nebola pojatá do súhrnu faktúr uvedených
v skutkovej vete obžalobného návrhu; pričom táto faktúra nebola uvedená ani v súhrne faktúr opísaných
v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia.

Súdjepritomtohonázoru;opierajúcsaoustanovenie§278ods.1Trestnéhoporiadku;žesícesúdmôže
do istej miery upravovať skutok uvedený v skutkovej vete obžalobného návrhu; avšak týmto skutkom
je do istej miery limitovaný a teda, nemôže ho svojvoľne upravovať, či meniť. Keďže teda táto sporná
faktúra nebola výslovne uvedená nielen v zozname faktúr uvedených v skutkovej vete obžalobnéhonávrhu, ale ani v uznesení o vznesení obvinenia; súd daný komplex faktúr spoločnosti A. N. M., z ktorých
si mal daňový subjekt obžalovaného neoprávnene uplatniť nárok na odpočet dane, nedoplnil aj o túto
spornú faktúru. Súd tak určil výšku skrátenia DPH len zo súhrnu tzv. fiktívnych faktúr spoločnosti A. N.

M., výslovne uvedených v skutkovej vete obžalobného návrhu a v podstate v takom istom znení skutkovú
vetu obžalobného návrhu preniesol aj do skutkovej vety vyhláseného rozsudku vo veci samej a ktoré
faktúry sa týkali len výslovne zdaňovacieho obdobia II. až IV. štvrťroku roku 2008.

Z tohto dôvodu preto súd upravil skutkovú vetu obžaloby len spresnením, že neoprávnené uplatnenie

nároku na odpočet dane sa vzťahovalo na zdaňovacie obdobie II. až IV. štvrťroku roku 2008; a zároveň;
ako to už bolo aj vyššie uvedené; do komplexu tzv. fiktívnych faktúr súd nezahrnul aj faktúru č. 122008
zo dňa 31. 03. 2008. Z uvedeného dôvodu preto súd aj upravil celkovú sumu skrátenia dane; nedoplniac
ju jednak o faktúru č. 122008 zo dňa 31. 03. 2008; a takisto aj upraviac zrejmú nesprávnosť v prípade
faktúryč.800042zodňa30.06.2008,čiženamiestozákladudanevnesprávneuvedenejsume627.000,
-Sk, uviedol súd správne sumu základu dane vo výške 672.000,-Sk. Celková suma skrátenia dane teda

mala predstavovať sumu 1.512,976,10 Sk, t. j. 50.221,61 eur. Je však potrebné podotknúť, že takúto
výslednú sumu skrátenia dane predniesol už prokurátor v rámci ústneho prednesu obžaloby na hlavnom
pojednávaní a v takej istej sume vypočítal výšku skrátenia dane aj ustanovený znalec.

Súd už len na okraj poznamenáva, že daným spôsobom, ani nijakým spôsobom, nemohla byť narušená

zásada zachovania totožnosti skutku. Napríklad ,totožnosť skutku je totiž zachovaná, pokiaľ sa spresnia
nepresné údaje obžaloby o konaní a následku a takisto sa totožnosti skutku nedotknú ani také zmeny, ak
nejaké skutočnosti, týkajúce sa konania alebo následku, pribudnú, alebo odpadnú. Súd preto ani takúto
zmenu, týkajúcu sa bližšej špecifikácie príslušných zdaňovacích období roku 2008, v ktorých malo dôjsť
zo strany daňového subjektu obžalovaného k neoprávnenému uplatneniu nároku na odpočet dane; ako

aj v podobe číselnej úpravy celkovej sumy skrátenia dane; nepovažoval za natoľko zásadnú, aby sa tým
akýmkoľvek spôsobom narušila zásada zachovania totožnosti skutku.

Vykonaným dokazovaním pritom bolo nepochybne preukázané, že tento jediný dodávateľ daňového
subjektu obžalovaného, spoločnosť A. N. M., jednotlivé uvedené daňové doklady, rozpísané v skutkovej

vete tohto rozsudku, nevystavil a práce na nich uvedené nedodal firme L. H. M.. Takýmto vyššie
opísaným konaním obžalovaný porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty; podľa ktorých právo na odpočítanie dane
podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71 citovaného zákona.

Za skrátenie dane pritom možno považovať také konanie páchateľa, ktorým sa dosiahne určenie dane u
daňového subjektu v nižšej sume, než aká by zodpovedala zákonu, je to v podstate rozdiel medzi daňou,
ktorou má byť daňový subjekt podľa zákona zaťažený, a daňou, ktorú reálne priznal daňový subjekt v
dôsledku protiprávneho konania.

Ako už bolo vyššie konštatované, samotné skrátenie dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie
obdobia roku 2008 daňovým subjektom obžalovaného pozostávalo len z neoprávneného uplatnenia
právanaodpočítaniadaneztzv.fiktívnychfaktúrodjednéhoatohoistéhododávateľadaňovéhosubjektu
obžalovaného; teda od spoločnosti A. N. M.; a to v prípade II. štvrťroku 2008 vo výške 417.449, Sk; u III.

štvrťroku 2008 v sume 715.194,20 Sk a v prípade IV. štvrťroku 2008 zas vo výške 380.332,90 Sk; tak ako
to už bolo pôvodne; s opravou zrejmej nesprávnosti u faktúry č. 800042 zo dňa 30. 06. 2008; v podstate
určené v skutkovej vete obžalobného návrhu; vychádzajúc predovšetkým z výsledkov daňovej kontroly
vykonanej príslušným správcom dane. Aj znaleckým dokazovaním vykonaným až v štádiu súdneho
konania bolo pritom skrátenie dane ustálené v podstate v rovnakej výške ako samotným správcom

dane pri daňovej kontrole; čiže správne na sumu 1.512.976,10 Sk, teda po prepočte na menu euro vo
výške 50.221,61 eur. Tak, ako to už bolo aj vyššie konštatované, súd do komplexu tzv. fiktívnych faktúr
spoločnosti A. N. M. nezahrnul aj spornú faktúru č. 1220008 zo dňa 31. 03. 2008.

Z vykonaného dokazovania teda mal súd za preukázané, že obžalovaný, ako zodpovedná osoba

v daňovom subjekte L. H. M., si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z tzv. fiktívnych dokladov,
ktoré neboli obchodnou spoločnosťou A. N. M. vyhotovené a ktoré stavebné práce na nich uvedené
tento dodávateľ ani reálne daňovému subjektu obžalovaného nedodal; čím teda neboli splnené ani
formálno-právne a ani hmotno-právne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane v zmyslezákona č. 222/2004 Z. z o DPH v znení neskorších predpisov. Keďže súd; len nepatrne upravil skutkovú
vetu písomného obžalobného návrhu v časti výšky skrátenia dane; v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania, ako aj v kontexte so závermi znaleckého dokazovania z príslušného odboru a odvetvia;

čiže súd túto sumu skrátenia dane ustálil na hodnotu 1.512.976,10 Sk, t. j. 50.221,61 eur; hodnota
skrátenia dane tak dosiahla „značný rozsah“ v zmysle ustanovenia § 125 Trestného zákona; obžalovaný
tak svojím konaním po objektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky nielen základnej skutkovej
podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona; ale aj všetky
znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedeného trestného činu v zmysle ustanovenia § 276 ods. 3

Trestného zákona účinného od 01. 10. 2012.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa §
15písm.b)Trestnéhozákona;keďžeobžalovanývedel,žesvojímkonaním,tedatým,žesineoprávnene
uplatní nárok na odpočítane dane z tzv. fiktívnych dokladov dodávateľa A. N. M.; môže porušiť, alebo
ohroziť záujem štátu na správnom vymeraní dane; a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie

spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Zmiestatrvaléhopobytu,tedazmestaK.I.J.(č.l.1193-V.zväzok),jeobžalovanýhodnotenývšeobecne
s tým, že žije spoločne s manželkou a s deťmi a jeho správanie nebolo doteraz prejednávané komisiou
verejného poriadku.

Podľa najnovšieho výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, zabezpečeného opätovne v štádiu súdneho
konania,boltentoobžalovanývobdobíodroku2017dodátumu11.07.2023 osemnásťkrátpriestupkovo
postihnutý, v prevažnej väčšine prípadov za priestupky na úseku cestnej premávky.

Z odpisu registra trestov, ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu, konajúci súd zas zistil, že

obžalovaný bol v minulosti osemkrát trestne stíhaný. Obžalovaný bol pritom naposledy odsúdený
rozsudkomtunajšiehosúduč.k.13T/30/2020-1421,zodňa14.12.2022,ktorývuvedenýdeňnadobudol
aj právoplatnosť. Toto stíhané protiprávne konanie obžalovaného sa týkalo rôznych období od januára
roku 2016 do novembra roku 2018 a spočívalo v neplatení poistného na sociálne poistenie voči Sociálnej
poisťovni; ako aj poistného na zdravotné poistenie voči UNION ZP a.s. a Dôvere zdravotnej poisťovni,

a.s.; ako aj v nezaplatení dane zo závislej činnosti a dane z motorových vozidiel; čím mal obžalovaný
spáchať pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona,
ako aj pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona. Za
tento skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, však súd obžalovanému upustil od uloženia
súhrnného trestu, vzhľadom na to, že súd považoval trest uložený tunajším súdom rozsudkom sp. zn.

13T/32/2020 zo dňa 15. 06. 2022 na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný. Teda
predchádzajúcim rozsudkom toho istého súdu č. k. 13T/32/2020-2962 zo dňa 15. 06. 2022, bol tento
obžalovaný odsúdený za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. a ), ods.
3 Trestného zákona. Skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, spočíval pritom v tom, že
obžalovaný, ako zodpovedná osoba subjektu D. M., skrátil daň na DPH za zdaňovacie obdobie II. až

IV. štvrťroka roku 2014; zároveň si mal neoprávnene uplatniť odpočítanie dane za III., ako aj za IV.
štvrťrok roku 2014; a za II. štvrťrok roku 2015 zas obžalovaný neodviedol daň za dodanie motorových
vozidiel. Za tento skutok bol obžalovaný odsúdený na trest domáceho väzenia vo výmere štyroch
rokov, ako aj na trest zákazu činnosti vykonávať činnosť štatutárneho orgánu vo výmere siedmich
rokov. Uvedený rozsudok pritom nadobudol právoplatnosť dňa 01. 07. 2022. Následne bol obžalovaný

odsúdený aj ďalším rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 2T/6/2021-3424 zo dňa 30. 03. 2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 04. 2023, a to za pomoc k zločinu skrátenia dane a poistného podľa §
21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona. Tento
skutok sa pritom týkal skrátenia dane z pridanej hodnoty od 01. 02. 2006, ako aj skrátenia dane z príjmov
fyzickej osoby od 03. 06. 2006, ktorý skutok bol právne posúdený, ako už bolo vyššie konštatované, ako

pomoc k zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 276 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona. V prípade tohto obžalovaného bolo uvedeným súdnym
rozhodnutím podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia ďalšieho trestu, keďže súd považoval
trest uložený obžalovanému rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/32/2020 zo dňa 15. 06. 2022 naochranuspoločnostiananápravupáchateľazadostatočný.Uvedenýrozsudoknadobudolprávoplatnosť
dňa 15. 04. 2023 v prípade všetkých troch obžalovaných, teda vrátane aj obžalovaného H..

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v prejednávanej trestnej veci stíhaný za skrátenie dane na DPH
za zdaňovacie obdobie II. až IV. štvrťroku 2008, žalovaný skutok bol nepochybne spáchaný skôr,
ako boli vyhlásené vyššie zmienené rozhodnutia tunajšieho súdu. Keďže tieto rozhodnutia tunajšieho
súdu sp. zn. 13T/30/2020, sp. zn. 13T/32/2020, ako aj sp. zn 2T/6/2021; boli teda vyhlásené a aj
nadobudli právoplatnosť až po spáchaní všetkých stíhaných skutkov vo všetkých prejednávaných

trestných veciach, teda nedošlo k prerušeniu súbehu; súd teda dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia
§ 42 ods. 1 Trestného zákona sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa zásad na
ukladanie úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, vo vzťahu k všetkým
vyššie uvedeným trom predchádzajúcim odsúdeniam tunajšieho súdu.

Súd považuje za potrebné podotknúť, že za rozhodnutie o treste na účely prípadného ďalšieho

rozhodnutia o uložení súhrnného trestu je potrebné považovať aj rozhodnutie o upustení od uloženia, či
už od súhrnného trestu, alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona.

Súd nezistil u obžalovaného, keďže tento sa okrem iného k spáchaniu skutku od počiatku trestného
stíhania nepriznával, pritom žiadne poľahčujúce okolnosti podľa ustanovenia § 36 Trestného zákona.

Keďže obžalovaný bol v minulosti už súdne trestaný s tým; že odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu
sp. zn. 2T/99/2013 zo dňa 20. 01. 2014 nebolo doposiaľ zahladené a išlo zároveň o ten istý trestný čin
ako v prejednávanom trestnom prípade, teda o trestný čin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona; a na ostatné posledné zmienené odsúdenia obžalovaného nebolo možné
prihliadať, keďže vo vzťahu k nim súd ukladal súhrnný trest; súd dospel k záveru, že na odsúdenie

obžalovaného rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 2T/99/2013 je potrebné prihliadať ako na priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Zároveň je nepochybné, že obžalovanému musel
súd ukladať súhrnný trest za viaceré trestné činy, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona .

Z uvedeného dôvodu tak u obžalovaného nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi
okolnosťami v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona. Z tohto dôvodu tak bolo potrebné základnú trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody pri zločine skrátenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 276
ods.1, ods. 3 Trestného zákona, v trvaní od štyroch rokov do desiatich rokov, najprv v zmysle § 38
ods. 4 Trestného zákona upraviť a obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trvaní od šiestich

rokov až do desiatich rokov. Zároveň v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, aplikujúc
tzv. asperačnú zásadu, bolo potrebné zvýšiť už takto upravenú hornú hranicu trestu odňatia slobody na
výmeru 13 rokov a štyroch mesiacov. Z týchto skutočností teda nepochybne vyplýva, že obžalovanému
bolo nevyhnutné ukladať trest odňatia slobody, a to nepodmienečný, s tým, že uloženie iného druhu
trestu ani neprichádzalo do úvahy.

Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere tohto druhu trestu súd prihliadol na tú skutočnosť, že uvedená
výmeratrestnejsadzbytrestuodňatiaslobodyjenepochybnepomerneprísna.Nadruhejstranenemohol
súd prehliadnuť, že obžalovaný bol do času rozhodovania súdu v tejto veci už osemkrát súdne trestaný
s tým, že kontinuálne od roku 1993 doposiaľ je v podstate súdne trestaný prevažne za daňové trestné

činy s tým, že jeho posledných päť odsúdení je len za uvedené trestné činy, aj keď súd vo vzťahu
k posledným trom odsúdeniam tohto odsúdeného tunajšieho súdu ukladal súhrnný trest. Súd tiež
považuje za potrebné podotknúť, že obžalovanému bol rozhodnutím tunajšieho súdu 13T/32/2020 zo
dňa 15. 06. 2022 uložený trest domáceho väzenia, teda tzv. alternatívny druh trestu, na samej hornej
hranici, a to v trvaní štyroch rokov, s tým, že tomuto obžalovanému boli povolené, okrem pracovnej

činnosti, aj pomerne viaceré výnimky z výkonu tohto druhu trestu. Následne ďalšími rozhodnutiami
tunajšieho súdu sp. zn. 13T/30/2020 zo dňa 14. 12. 2022, ako aj sp. zn. 2T/6/2021 zo dňa 30. 03.
2023, bolo obžalovanému podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona upustené od uloženia, či už od
súhrnného alebo od ďalšieho trestu.
Nemožno opomenúť aj ten podstatný fakt, že pri všetkých týchto odsúdeniach, vo vzťahu ku ktorým

súd ukladal súhrnný trest, išlo o trestný čin skrátenie dane a poistného, či o trestný čin neodvedenie
dane a poistného, a to v nie celkom nepatrnej sume. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrnne teda bolo
nevyhnutne potrebné vyhodnotiť v neprospech tohto obžalovaného.V prospech tohto obžalovaného však vyznieva to, že obžaloba na tohto obžalovaného bola podaná ešte
dňa 17. 01. 2014 s tým, že vo veci nebolo skôr rozhodnuté aj z toho dôvodu, že pôvodne ustanovený
znalec vo veci nepodal znalecký posudok pomerne veľmi dlhú dobu a následne bol opakovane vyzývaný

na predloženie aj samotného spisu, čiže aj bez podania znaleckého posudku. Táto skutočnosť pritom
nepochybne nebola zavinená konaním obžalovaného. Avšak v ďalšom štádiu súdneho konania, po
opätovnom pridelení spisu pôvodnému zákonnému predsedovi senátu, sa však obžalovaný opakovane
nezúčastňovalnariadenýchhlavnýchpojednávaníavobdobíužpredsamotnýmvyhlásenímrozhodnutia
vo veci samej opakovane obhajoba nesúhlasila s vykonaním hlavného pojednávania z dôvodu

nedodržania procesných podmienok. Súd však dospel k záveru, že aj v zmysle ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, či aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z hľadiska ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie, by aj uloženie trestu
odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej výmery tohto druhu trestu tomuto obžalovanému
bolo neprimerane prísne. Na druhej strane; zohľadniac aj samotnú výšku vyčísleného skrátenia dane,
ktorá naozaj dosahuje značný rozsah; uloženie trestu odňatia slobody výrazne pod spodnú hranicu už

upravenej trestnej sadzby, by zas bolo neprimerane mierne.

Z tohto dôvodu, vychádzajúc zo zásady individuálnej, ako aj generálnej prevencie, súd považoval za
primeraný a adekvátny trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov a ôsmich mesiacov, ktorý trest súd
ukladal ako súhrnný trest vo vzťahu k všetkým trom predchádzajúcim odsúdeniam toho obžalovaného.

Keďže súd tento trest ukladal ako súhrnný, súd zároveň zrušil aj výroky o treste v predchádzajúcich
rozhodnutiach tunajšieho súdu, čiže v rozhodnutiach sp. zn. 13T/32/2020 zo dňa 15. 06. 2022, sp. zn.
13T/30/2020 zo dňa 14. 12. 2022, ako aj sp. zn. 2T/6/2021 zo dňa 30. 03. 2023.

Keďže obžalovaný pred spáchaním tohto skutku, ktorého sa mal dopustiť v zdaňovacom období II. až
IV. štvrťroku 2008, ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody; keďže vo výkone trestu odňatia slobody
bol až vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/99/2013; súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň, keďže súd obžalovaného odsudzoval za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa§ 276 od.
3 Trestného zákona, bol obligatórne (povinne) obžalovanému ukladaný v zmysle ustanovenia § 61 ods.
6 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti vykonávať či už samotnú podnikateľskú činnosť na základe
živnosti, alebo funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, či iného
zodpovedného člena v jednotlivých orgánoch obchodných spoločností, či prípadne aj prokuristu, a to

v hornej polovici trestnej sadzby u tohto druhu trestu uvedenú v ods. 2 ustanovenia § 61 Trestného
zákona. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval za nevyhnutné uložiť tomuto obžalovanému;
vzhľadom aj na tú skutočnosť, že rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 13T/32/2020 zo dňa 15. 06. 2022
mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať činnosť štatutárneho orgánu vo výmere siedmich rokov;
a zároveň súd týmto rozhodnutím ukladal súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť daňového

charakteru, ktorá je väčšinou páchaná pri výkone podnikateľskej činnosti; trest zákazu činnosti nad
touto výmerou; čiže za primeraný a adekvátny súd považoval tento druh trestu vo výmere siedmich
rokov a ôsmich mesiacov. Súd musel zohľadniť aj to, že tento trest zákazu činnosti obžalovanému
neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a že obžalovaný sa opakovane
dopúšťal tejto protiprávnej činnosti, zastupujúc rôzne daňové subjekty, s tým, že sa to týkalo nielen dane

z pridanej hodnoty, ale aj dane z príjmov, či neplnenia si odvodových povinností zamestnávateľa voči
sociálnej poisťovni, či rôznym zdravotným poisťovniam. Zároveň súd nemohol opomenúť ani samotnú
ustálenú výšku skrátenia dane z pridanej hodnoty v prejednávanej trestnej veci, ako aj celkový postoj
obžalovaného, ktorý od počiatku trestného stíhania spáchanie tejto trestnej činnosti popieral a zároveň
aj to, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestný za totožnú daňovú trestnú činnosť.

Keďže poškodený príslušný Daňový úrad Prešov si nárok na náhradu škody neuplatnil; pričom skrátenie
daného druhu dane; teda v danom prípade DPH; nepredstavuje v zmysle trestného poriadku škodu;
súd o tejto škode v rámci tzv. adhézneho konania, čiže o nejakom nároku na náhradu škody ani
nerozhodoval.

Rozsudok bol prijatý jednomyseľne v pomere 1:1:1 vo výroku o vine a treste.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu

treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.