Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012421
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123012421.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaných: 1. A. B., nar 12.10.2002 v C., 2. D. C., nar. XX.XX.XXXX v C., 3. E. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
k § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a iné, na
hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 06.03.2025 , takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. A. B., nar 12.10.2002 v Trnave

trvalé bydlisko: C., Slovensko

2. D. C., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvalé bydlisko: F. F. XXXX/XX, C., Slovensko

3. E. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvalé bydlisko: G. XXXX/XX, C., Slovensko

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch , ž e

dňa 10. februára 2023 v čase približne o 22:08 h v Trnave na Ulici V. Clementisa 15A v objekte
pohostinstva s názvom H. počas prevádzkových hodín a po predchádzajúcej slovnej výmene názorov,
potom ako poškodený I. J. pri odchode z prevádzky sám bez cudzieho zavinenia spadol na schodoch
smerom na chrbát a pritom sa nezranil, v prítomnosti ďalších štyroch osôb postupne fyzicky napadli
poškodeného tým spôsobom, že najskôr obžalovaný A. B. pribehol k I. J. ležiacemu na zemi

a pokúšajúcemu sa vstať a trikrát ho udrel pravou rukou zovretou v päsť do pravej časti hlavy a tváre
po čom poškodený zostal pasívne ležať na zemi a nebránil sa fyzickým útokom, následne pristúpil
k poškodenému obžalovaný D. C. a minimálne trikrát udrel pravou rukou zovretou v päsť I. J. do pravej
časti hlavy a tváre, na čo k poškodenému znova pristúpil obžalovaný A. B. a opätovne poškodeného
trikrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do pravej časti hlavy a tváre, nakoniec k I. J. nachádzajúcemu
sa na zemi bez známok aktívneho odporu pristúpil obžalovaný E. B. a minimálne jedenkrát udrel
poškodeného pravou rukou zovretou v päsť do oblasti pravej časti hlavy a tváre, čím spôsobili I. J.

zranenia zlomeninu hornej čeluste vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu jarmovej kosti vpravo,
zlomeninu klinovej kosti lebky vpravo, pomliaždenie oka vpravo, pomliaždenie hlavy v čelovo-spánkovej
oblasti vpravo, zlomeniny korunky 1. zuba vpravo hore a korunky 2. zuba vpravo dole, ktoré si vyžiadali
adekvátnu dobu liečenia v trvaní 4 týždne a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného
v období od 11.02.2023 do 09.03.2023 spočívajúce v obmedzení možnosti vykonávania nevyhnutných
životných a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, v kontakte so spoločenským
prostredím, mobility pri nutnosti pripútania na lôžko, v duševnej pracovnej činnosti, fyzickej záťaže,

odkázanosti na čiastočnú starostlivosť inej osoby zdravotného personálu, nutnosti osobnej asistencie
(doba hospitalizácie od 11.02.2023 do 14.02.2023), obmedzenia nadmernej fyzickej záťaže, nutnostitelesného šetrenia, bolestivosti, v duševnej pracovnej činnosti, v kontakte so spoločenským prostredím,
nutnosti osobnej asistencie, čiastočnej odkázanosti na starostlivosť inej osoby, v možnosti vykonávania
nevyhnutných životných a hygienických úkonov či vykonávania prác v domácnosti (ambulantná liečba

15.02.2023 až 09.03.2023),
pričom obžalovaný A. B. spáchal skutok napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 9T/6/2021 zo dňa 15.03.2021 právoplatným dňa 07.04.2021 za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky

t e d a

obžalovaný A. B.
spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví

obžalovaný D. C.
spoločným konaním sa dopustili fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že

napadol iného,

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví

obžalovaný E. B.

spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného,

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á ch a l i

obžalovaný A. B.
prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 k § 364
odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e Trestného zákona účinného od 06.08.2024

prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
k § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

obžalovaný D. C.
prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 k § 364

odsek 1 písmeno a), Trestného zákona účinného od 06.08.2024
prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
k § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

obžalovaný E. B.

prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 k § 364
odsek 1 písmeno a), Trestného zákona účinného od 06.08.2024
prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
k § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

Za to sa o d s u d z u j ú :

obžalovaný A. B.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného

zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný D. C.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. h) písm. m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od

06.08.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný E. B.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkusúobžalovaní:A.B.,D.C.aE.B.,povinníspoločneanerozdielne
nahradiť poškodeným:

- I. J., nar. XX.XX.XXXX v Sombor, Srbsko, trvale bytom: V. Clementisa 13A, Trnava, škodu vo výške
4.360 eur

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške

6.161,82 eur

- Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 3.218,30 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení I. J., nar. XX.XX.XXXX v B., Srbsko, trvale bytom:

V. Clementisa 13A, Trnava a Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484,
so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazujú na civilné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný D. C. (obžalovaní A. B. a
E. B. sa na hlavnom pojednávaní riadne nezúčastnili) poučený, že môže ku skutkom, ktorý sa mu kladú

za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch
vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8
Tr. por., obžalovaný D. C. vyhlásili, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 25.07.2023, sp. zn. 1 Pv 87/23/2207-14.
I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného D. C. o vine

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené
otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie
o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený

v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky
4 zákonné formálne znaky trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka,
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vo vzťahu k obžalovanému C. vykoná k výrokom o treste a náhrade škody. Vo vzťahu

k ďalším obžalovaným súd vykonal dokazovania aj k výroku o vine.II. Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní

1. Z výpovede obžalovaného C. na hlavnom pojednávaní vyplýva:

1.1 Spoločne s obžalovanými B. prišiel do podniku Mercell v deň, keď mu zomrel dedko, spoluobžalovaní
ho prišli podporiť. V kľude sedeli, rozprávali sa, počúvali rómske piesne, pričom poškodenému to bolo
nepríjemné a vykrikoval po nich, aby hudbu vypli. Najprv si ho nevšímali, potom sa postavil, mal v ruke

fľašu a zaútočil na nich. Keď si opäť sadol, povedali mu, že na neho kašlú, poškodený začal búchať po
stole. K. ho posielal preč, pričom on stále na nich vykrikoval. Ako sedeli, priletela aj pivová fľaša. Potom
prišiel k nim ku stolu a povedal im, že majú ísť všetci traja von, oni vybuchli. K. ho odtiahli a keď on
išiel von, oni všetci traja išli za ním po schodoch. A. išiel prvý, oni ostatní ešte sedeli a počuli buchot,
následne tam nabehli aj oni dvaja. Keď tam prišli, poškodený s A. B. si navzájom vymieňali rany. Uviedol,
že bitka medzi A. B. a poškodeným prebiehala tak, že obaja si podľa obžalovaného dávali dobre na

hubu, A. mu dal silnejšiu ranu, potom sa zvalili na zem. Následne ako sa zvalili na zem, to počuli oni,
pribehli tam a poškodený sa nejako postavil a išiel do nich. Poškodený najskôr udrel obžalovaného A.
B., A. udrel poškodeného, potom ho udrel aj on asi dvakrát do tváre a jedenkrát ho udrel aj obžalovaný
E. B.. Obžalovaný uviedol, že nenechal kamaráta v tom, aby ho niekto bil, preto ho tiež udrel a rovnako
jedenkrát ho udrel aj E. B.. Poškodený ho tiež napadol tak, že ho chytil za tričko, a to ešte predtým

ako ho udrel. Poškodený ďalej chytil obžalovaného E. B. rukami, mykal s ním a skoro ho zhodil zo
schodov. Podľa obžalovaného celý incident začal poškodený tým, že najprv nadával vulgárnymi výrazmi
s rasistickým podtónom a hodil po nich jednu fľašu. Po skutku odišli preč. V podniku s nimi bola L. L.
a D. D..

1.2 Za účelom odstránenia rozporov bola oboznámená aj zápisnica z výsluchu obžalovaného v
prípravnom konaní, ktorý uviedol že poškodeného poznal, chodil k nim na návštevu. Poškodený bol
opitý a vulgárne im nadával. Oni ho ignorovali a do konfliktu sa nepúšťali. Keď odchádzal, chcel mu
podať ruku, volal obžalovaného dolu, tento si myslel, že sa chce biť. Poškodený potom odišiel a o chvíľu
počuli od schodov buchot. Obžalovaný A. B. sa tam rozbehol a obžalovaný C. išiel za ním. Keď prišiel

na schodisko videl, ako poškodený leží na zemi a obžalovaný A. B. ho udiera. Videl ako ho tento jeden
alebo dvakrát udrel do tváre. On ho tiež udrel do tváre dvakrát na pravé líce, z dôvodu, že im celý večer
nadával. Potom tam prišiel aj obžalovaný E. B., ktorému poškodený niečo povedal a toho raz udrel.

1.3 Obžalovaný k rozporom uviedol, že v prípravnom konaní nechcel uvádzať to, čo im poškodený

hovoril v bare. K tomu, že sa poškodený pri odchode pristavil pri stole a podal im ruku, si obžalovaný
vysvetlil tak, že nešlo o podanie ruku ruky ale volal ich von a na to mu obžalovaný uviedol, aby odišiel.
K incidentu, ktorý prebiehal už na schodisku uviedol, že videl ako si poškodený a obžalovaný A. B. dali
obajaranu,spadlinazem,poškodenýdalobžalovanémuA.B.ranu,následnenatoprišielon,poškodený
sa postavil, išiel do neho a on mu dal ranu, potom pribehol aj obžalovaný E. B.. Uviedol, že na hlavnom

pojednávaní vypovedal pravdivo, keďže to v prípravnom konaní nepovažoval za potrebné.

2. Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného A. B.. Obžalovaný sa na žiadnom
termíne hlavného pojednávania nezúčastnil. Opakovane buď žiadal o jeho odročenie, pričom k svojím
žiadostiam priložil len lekárske správy o zdravotnom stave alebo bez prípisu predložil lekárske správy.

Z lekárskych správ predložených obžalovaným nevyplýva stanovisko ošetrujúceho lekára, že účasť na
pojednávaní ohrozuje život alebo zdravie obžalovaného alebo trpí nákazlivou chorobou. Z uvedených
dôvodov súd žiadosti obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, jeho ospravedlnenie neakceptoval
a hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2024
súd oboznámil na návrh prokurátora výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Súd sa nestotožnil

s návrhom obhajoby, aby zabezpečil iným spôsobom účasť obžalovaného, vzhľadom na jeho stanovisko
v odpore. Obžalovaný mal vedomosť o termíne hlavného pojednávania, napriek doručeniu predvolania
fikciou, keďže dňa 19.11.2024 doručil súdu žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania zo
zdravotných dôvodov. Ani z lekárskej správy, zo dňa 18.11.2024 nevyplýva, že by sa obžalovaný
nemohol zúčastniť hlavného pojednávania zo zdravotných dôvodov bez ohrozenia jeho života alebo

zdravia alebo z dôvodu zamedzenia šírenia nákazlivej choroby. Z uvedených dôvodov súd postupom
podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku oboznámil výpoveď obžalovaného z prípravného konania.3. Obžalovaný vo výpovedi uviedol že bol spolu s obžalovanými v podniku Mercell. Pri vedľajšom stole
sedel Srb, ktorý mal s nimi celý čas problém, vulgárne im nadával, oni si ho nevšímali, fyzicky ich
nenapádal. Tento Srb sa pri odchode pristavil pri stole, chcel im podať ruku, túto mu podal len obžalovaný

C. a pýtal sa či majú problém. Ako odišiel, počuli buchot na schodoch, išli sa pozrieť čo sa stalo, všimol
si, že poškodený vstáva zo zeme, držal sa zábradlia, on bol pri ňom, tak mal taký pocit, že sa ide na
neho zahnať rukou, on sa iba bránil a udrel ho päsťou do pravej strany tváre asi trikrát. Potom tam prišiel
obžalovaný C., ktorý ho tiež udrel dva alebo trikrát do hlavy a nakoniec tam prišiel obžalovaný E. B.,
ktorý ho udrel asi jeden alebo dvakrát na to isté miesto. Potom išli domov. On poškodeného udieral z

dôvodu, že mal na neho nervy ako im nadával a spolupáchateľom uviedol, že aby ho už neudierali.

4.Nahlavnompojednávaníbolapostupompodľa§258ods.4Trestnéhoporiadkuoboznámenávýpoveď
obžalovaného E. B. z prípravného konania. Obžalovaný vypovedal, že niekedy vo februári 2023 bol v
pohostinstve Mercell spolu s obžalovaným C. a obžalovaným A. B.. Sedeli pri stole, popíjali nealko. Pri
vedľajšom stole sedel nejaký Srb, ktorý im stále vulgárne nadával. Oni si ho nevšímali, nič mu nehovorili.

Na stole začal krútiť s fľašou, ako keby sa chcel na nich zahnať. Pri odchode sa pristavil pri stole, podával
im ruku, ktorú mu podal len obžalovaný C.. Po odchode poškodeného počuli buchot. Obžalovaný A.
B. a obžalovaný D. C. tým smerom utekali, potom tam utekal aj on. Keď prišiel na schody, poškodený
vstával zo zeme a videl ako poškodeného A. udrel do tváre päsťou asi dva až trikrát, potom ho udrel
C. päť krát, z toho trikrát do tváre. Vo chvíli, keď prišiel k poškodenému, ten ležal na zemi, mal zavreté

oči, ale povedal mu "ty cigán, ty čo“, obžalovaný sa zľakol, že ho chce napadnúť, tak ho udrel do pravej
časti tváre s päsťou. Bol to iba reflex, zľakol sa, lebo sa bál, že ho chce napadnúť. Nechcel mu ublížiť.

5. Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanými sa nestretáva, pozná len
obžalovaného C.. Vo februári 2022 bol v podniku Mercell s ďalšími dvomi kamarátmi, spoločne popíjali,

títo následne odišli a on zostal sám. V podniku bol vtedy jednu hodinu, počas toho nedošlo k žiadnemu
incidentu medzi ním a obžalovanými. V bare sedeli obžalovaný a dve dievčatá, poznal len D. C., ďalších
dvoch obžalovaných poznal len z videnia. Táto skupina osôb si púšťala nahlas hudbu, on im pri odchode
povedal, aby to stíšili a vtedy si aj s obžalovaným C. podali ruku. On im slovne nijako nenadával, ani
nevyzýval ich do bitky. Keď išiel dolu schodmi, potkol sa z toho dôvodu, že neodhadol posledný schod,

pričom pri páde sa neudrel. Keď začal vstávať, nabehli a začali ho kopať. Prišla rana do hlavy od B., ktorý
ho udrel ako prvý, myslí si, že to bol A. B. tým, že ho popísal ako toho, ktorý má veľké uši. Najviac ho
kopal obžalovaný C.. K útoku uviedol, že jeden z obžalovaných ho kopol nohou do hlavy, potom dobehli
ďalší dvaja a tiež ho kopali, udierali a skákali po hlave. Voči útokom sa nevedel brániť. Útok mal trvať asi
10 až 15 minút, myslí, si že mohol utŕžiť 50 až 100 úderov, všetko do tváre, pričom najintenzívnejšie mal

útočiť obžalovaný C., ktorý ho kopal. Potom išiel jeden známy, ktorý mu privolal taxík, lekárske ošetrenie
vyhľadal až na druhý deň. Zo zranení sa liečil 9 mesiacov, počas toho bol obmedzený tým, že sa mu
stále točila hlava, mal tlaky, nemohol jesť a nemohol vykonávať žiadnu fyzickú prácu. Obmedzenia na
obvyklom spôsobe života pretrvávali 4 až 5 mesiacov. Pomáhal mu kamarát, ktorý mu varil, staral sa
o neho a odviezol ho.

6. Svedkyňa L. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaných pozná. Sedeli s obžalovanými
spolu v podniku Mercell niekedy v zime 2023 okolo 17. - 18. hodiny. Potom z nejakého neznámeho
dôvodu začali poškodený s obžalovanými do seba vyrývať. Slovný konflikt začal asi hodinu pred bitkou.
Ako prvý začal poškodený, bol pod vplyvom alkoholu, pričom svedkyňa nevedela uviesť či ho niečo

vyprovokovalo. Pred incidentom všetci pili aj alkoholické nápoje, navzájom kričali na seba rôzne narážky,
založené aj na rasizme. Poškodený na adresu obžalovaných uviedol, že sú „čierni cigáni, čierna huba“
a obžalovaní na adresu poškodeného uvádzali, že je „biely srb“. Následne poškodený išiel dolu po
schodoch, obžalovaný A. B. sa za ním rozbehol. Na to počula dunenie do zeme a následne D. C. a E. B.
išli dolu. Ona spolu s D. D. zostali sedieť. Potom odišli za nimi dolu, kde videli krvavého poškodeného.

Ona zostala v šoku, následne ju barmanka odviedla dolu.. Po incidente sa obžalovaní vyjadrovali v tom
zmysle, že ako ho dobili, že mu dávali päsťami do hlavy, rozbili mu okuliare nos a kopali ho do rebier.
7. Svedkyňa H. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala nasledovne.
7.1 Pracuje ako barmanka v podniku Mercel. Poškodený prišiel do podniku ako prvý, následne prišli
obžalovaní v spoločnosti dvoch dievčat. Všetci popíjali. Začalo to tým, že obžalovaní začali púšťať

hudbu, následne aj poškodený začal púšťať svoju hudbu a navzájom si konkurovali v hlasitosti. Po sebe
niečo aj pokrikovali, ale nevedela uviesť čo konkrétne, len to, že poškodený vykrikoval niečo po srbsky
ohľadom matky. Nepočula, že by sa vyhrážal obžalovaným ani to, že by mal po nich hádzať fľašu. Ona
upozorňovala poškodeného aj obžalovaných, aby stíšili hudbu. Poškodený bol pri odchode značne podvplyvom alkoholu, išiel k obžalovaným podať im ruku, oni to odmietli. Poškodený pri schádzaní po
schodoch v čase asi po 20,00 hod. spadol, obžalovaní sa za ním rozbehli, najskôr najvyšší chudý,
potom D. C., ktorého pozná a posledný menší zavalitejší. Svedkyňa po príchode ku schodisku videla,

že poškodený ležal na podeste na zemi, tiekla mu krv z nosa a úst a obžalovaní boli už preč. Chcela s
kolegyňou zavolať políciu, ale poškodený to odmietol. Ona sama najskôr uviedla, že priamo nevidela,
ako niektorí z obžalovaný mal udrieť poškodeného, videla to len následne na kamerovom zázname.
Cez okno videla ako poškodený odchádzal, zostala po ňom krv na schodisku a poškodené okuliare.
Svedkyňa poznala C., ale aj obžalovaného A. B. a E. B..

7.2 Za účelom odstránenia rozporov bola oznámená výpoveď svedkyne z prípravného konania.
V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že keď prišla ku schodom, videla ako poškodený ležal na
zemi,snažilsapostaviťzozeme,držalsazábradliaavstávalhore.VtejchvílijuobeholA.,vysoký,čierne
vlasy, odstávajúce uši, pribehol k poškodenému. Nevedela uviesť či ho udrel alebo kopol ale nejaké
údery smerovali na poškodeného nakoľko videla ako poškodenému odleteli okuliare a hlava do strán.
7.3 K rozporu uviedla, že pre odstup času si to už presne nepamätala, že sa jej to zlieva, chcela incident

vymazať z pamäte, pretože ona aj jej deti chodievajú domov okolo domu, v ktorom býva obžalovaný D.
C.. Tohto sa bojí, stretáva ho pravidelne, vníma jeho nepríjemné pohľady, ktoré vyhodnocuje tak, aby si
dávala pozor. Tiež stretáva obžalovaného s prezývkou „H.“, ktorého dva týždne pred výsluchom videla
v City Aréne Trnava.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní,po opakovanej výzve, aby riadne vysvetlila rozpory vo výpovediach

uviedla, že ako prvý išiel za poškodeným A. B., potom D. C. a naposledy obžalovaný E. B. s prezývkou
„Milanko“. Keď poškodený spadol zo schodov, s kolegyňou sa išli pozrieť čo sa stalo. Tesne pred
nimi začali utekať najskôr A., ktorý dal poškodenému úder, tomu nadletela hlava odleteli okuliare, druhý
mu nasadil rany obžalovaný C. a nakoniec obžalovaný s prezývkou „H.“, ktorý mu dal poslednú ranu,
nevedela či to bol úder alebo kopanec.

8. Zo znaleckého posudku č. 22/2023 vypracovaného MUDr. Alexandrom Köröczom vyplýva že
poškodený utrpel zranenia, v rozsahu uvedenom v skutkovej vete rozsudku. Išlo o zranenia ľahké,
ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Poškodený bol hospitalizovaný. Zranenia vznikli pôsobením násilia
strednej intenzity aj na pravú stranu tváre a hlavy minimálne 4 krát. Podľa znalca zranenia mohli vzniknúť
tak ako ich uvádza poškodený. Zranenia si vyžiadali dobu liečby 4 týždne. Poškodený bol obmedzený

počas hospitalizácie v kontakte so spoločenským prostredím a v možnosti vykonávania životných
úkonov, vzhľadom na pobyt na lôžku, bol obmedzený pri duševnej pracovnej činnosti a pri fyzickej
záťaži, bol odkázaný na čiastočnú starostlivosť inej osoby. Počas ambulantnej liečby od 15.02.2023
do 09.03.2023 bol obmedzený na duševnej pracovnej činnosti, v kontakte so spoločenským prostredím.
Jeho zdravotný stav si vyžiadal osobnú asistenciu a bol odkázaný na čiastočnú starostlivosť inej osoby

pri vykonávaní nevyhnutných životných hygienických úkonov a prác v domácnosti. Poškodený utrpel
zranenia s celkovou bodovou hodnotou všetkých zranení v počte 183 bodov. Pri hodnote jedného bodu
v sume 24,22 eur, predstavuje výška bolestného sumu 4.360 eur. Znalec sa oboznámil aj s kamerovým
záznamom a uviedol, že osoby, ktoré napadli poškodeného ho udierali do pravej strany hlavy a tváre
podobným smerom a spôsobom a preto nie je možné konkretizovať, ktorá osoba, ktoré konkrétne

zranenia spôsobila.
9. Z listinných dôkazov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyplynuli nasledovné skutkové
zistenia.
9.1 Poškodený vo svojom trestnom oznámení uviedol, aj to, že v pivárni Mercel dňa 10.02.2023 pri
odchode v čase o 22.30 hod. odchádzal a zanadával dvom chalanom, ktorí sedeli pri stole. Ako išiel po

schodoch, počul ako niekto ide za ním, otočil sa a dostal úder do tváre päsťou. Nevedel uviesť kto ho
udrel prvý. Padol na zem a tam ho obaja kopali do hlavy a jeden mu stúpal aj na nohu.
9.2 Zo zápisníc o rekognícii osoby vyplýva, že poškodený popísal útočníkov, ktorí ho mali napadnúť v
pohostinstve Mercell a následne opoznal obžalovaného D. C. obžalovaného A. B. a obžalovaného E.
B. na fotografiách.

9.3 Z prehratých kamerových záznamov z priestorov v podniku Mercel a priľahlých priestoroch
– schodisko, zachytávajúcich okolnosti bezprostredne pred a počas útoku a z fotodokumentácie
vyhotovenej z kamerových záznamov vyplýva, že poškodený pri odchode z podniku Mercel sa zastavil
pri obžalovaných, pričom jednému z nich podával ruku. Následne odchádzal, pričom v strede schodiska
(tzv.podesta)bezcudziehozavineniaspadalsmeromnachrbát.Počastohoakosasámpokúšalpostaviť

ho postupne fyzicky napadli obžalovaní tým spôsobom, že najskôr obžalovaný A. B. pribehol k I. J.
ležiacemu na zemi a pokúšajúcemu sa vstať a trikrát ho udrel pravou rukou zovretou v päsť do pravej
časti hlavy a tváre. Poškodený zostal po útoku pasívne ležať na zemi a nebránil sa fyzickým útokom.
Následne pristúpil k poškodenému obžalovaný D. C. a minimálne trikrát udrel poškodeného pravourukou zovretou v päsť do pravej časti hlavy a tváre, na čo k poškodenému znova pristúpil obžalovaný
A. B. a opätovne poškodeného trikrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do pravej časti hlavy a tváre.
Ako posledný k poškodenému nachádzajúcemu sa na zemi bez známok aktívneho odporu pristúpil

obžalovaný E. B. a minimálne jedenkrát udrel poškodeného pravou rukou zovretou v päsť do oblasti
pravej časti hlavy a tváre.

II. Výroky o vine
10. V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v

rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278
ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo
a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento skutok spáchali obžalovaní
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
11. Všetkých troch obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje primárne ich výpoveď. Obžalovaní

nepopierajú, že fyzicky zaútočili na poškodeného. Z výpovede svedka A. B. vyplýva, že tento zaútočil
z dôvodu toho, že ich poškodený rasovo urážal. Obžalovaný C. urobil vyhlásenie o vine, no na druhej
strane zdôraznil, že útočil z dôvodu toho, že na jeho kamaráta poškodený zaútočil a tento im rasovo
nadával, navyše pri odchode ho neverbálne vyzýval do fyzického konfliktu. Uviedol tiež , že bol svedkom
potýčky medzi poškodeným a obžalovaným A. B. a poškodený tiež na neho útočil. Obžalovaný E. B.

uviedol, že ako posledný pristúpil k poškodenému, tento mu niečo povedal, čo sám vyhodnotil ako
hrozbu, a preto poškodeného udrel.
12. Usvedčujúcim dôkazom viny obžalovaných boli aj výpovede poškodeného a svedkov, ktoré boli
podporené inými zabezpečenými dôkazmi, najmä rekogníciami k stotožneniu obžalovaných, v zmysle
ktorých boli opoznaní ako páchatelia skutku a prehraté kamerové záznamy zachytávajúce priebeh

útoku.
13. Súd po vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov dospel k záveru, že tvrdenia obžalovaného C.,
že by poškodený bol v priestore schodiska najskôr vo fyzickom kontakte s obžalovaným A. B. a následne
sa medzi nimi strhla bitka sú nepravdivé. Súd sa nestotožnil ani s obranou obžalovaných, ktorí vo svojich
výpovediach umenšovali mieru svojej zodpovednosti s tým že buď svoje správanie ospravedlňovali

správanímsapoškodenéhopredskutkomalebofyztickoupotýčkousobžalovanýmalebosnahouchrániť
kamaráta, respektíve hrozbou útoku zo strany poškodeného. Obrana prezentovaná obžalovanými bola
vyvrátená vykonaným dokazovaním, ktoré výsledky boli v ich neprospech.
14. Bolo jednoznačne a bez najmenších pochybností na hlavnom pojednávaní preukázané, že na mieste
incidentu boli všetci traja obžalovaní, ako aj poškodený a svedkovia H. D. a L. L.. Objektívnu predstavu

o priebehu skutku si súd vytvoril na základe komplexného vyhodnotenia skutočností preukázaných
z výpovedí obžalovaných, poškodeného a svedkov. Významné z hľadiska výpovedí obžalovaných,
poškodeného a svedkov bolo to, že viacerí z nich zhodne popísali, po čom sa „slovná potýčka“ stala
fyzickým konfliktom, ktorého skutkový dej bol ustálený vo výrokovej časti rozsudku, a vyplýva okrem
výpovedí týchto osôb aj z vykonaných rekognícií, z ktorých je úplne zrejmá účasť obžalovaných na

stíhanom skutku a z prehratého kamerového záznamu.
15. Medzi obžalovanými a poškodeným došlo pred spáchaním skutku k verbálnemu konfliktu. Konflikt
začal hlasným prehrávaním hudby (zistenie vyplýva z výpovede svedkyne D.) a následným slovným
konfliktom (zistenie vyplýva z výpovede svedkyne D.), pri ktorej zazneli aj narážky na etnickú príslušnosť
obžalovaných, ktoré títo vyhodnotili ako rasovo urážajúcu (zistenie vyplýva z výpovede svedkyne L.,

výpovedí obžalovaných). Konflikt bol potencovaný aj tým, že všetci zúčastnení krátko pred skutkom
užívali aj alkoholické nápoje, pričom poškodený bol pod ich vplyvom v značnej miere (zistenie vyplýva
z výpovede svedkyne D. a svedkyne L.). Poškodený sa pri odchode z priestorov pohostinstva pokúšal
o uzmierenie. Nebolo preukázané to, že obžalovaní mohli jeho správanie pri odchode vyhodnotiť ako
výzvu na fyzický konflikt, ako sa to snažil interpretovať obžalovaný C.. Rovnako nebolo preukázané

ani tvrdenie obžalovaného C., ktorý uvádzal, že poškodený mal zámer hodiť po nich fľašu.
16. Skutočnosť, že by došlo medzi poškodeným a obžalovaným A. B. k akémukoľvek fyzickému
konfliktu na schodoch vylučujú závery vykonaného dokazovania. Obžalovaného A. B. z priameho
bezprostredného útoku bez toho, aby sa poškodený akýmkoľvek spôsobom bránil usvedčuje výpoveď
poškodeného, ktorý uviedol, že pri odchode z pohostinstva na schodoch neodhadol počet schodov,

spadol a počas toho ako sa pokúšal zdvihnúť, na neho zaútočil A. B.. Túto skutočnosť má súd
preukázanú aj výpoveďou H. D., ktorá uviedla, že poškodený spadol zo schodov, s kolegyňou sa išli
pozrieťčosastalo,tesneprednimizačaliutekaťnajskôrA.,ktorýdalpoškodenémuúder,tomu nadletela
hlava, odleteli okuliare . Preto súd vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie vo výpovedi obžalovaného C., žemedzi poškodeným a obžalovaný A. B. najskôr vznikla vzájomná fyzická potýčka, kedy aj poškodený
mal udierať obžalovaného, následný pád poškodeného pri, ktorom sa obžalovaný A. B. len bránil
úderom. Navyše zo skutku obžalovaného A. B. bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú aj kamerové

záznamy, z ktorých vyplýva, že počas toho ako sa poškodený pokúšal postaviť po páde na schodoch
tým, že sa pridržiaval zábradlia, tento na neho bez akéhokoľvek upozornenia zaútočil päsťami tým, že ho
udieral do tváre následkom čoho poškodený opäť spadol. Zo strany poškodeného nebol zaznamenaný
žiadny útok voči obžalovanému A. B.. Poškodený sa len pokúšal chrániť si najzraniteľnejšie časti
svojho tela. Bezprostredne po začatí útoku zo strany A. B. zaútočil na poškodeného aj obžalovaný D.

C. tak, že opakovane udieral päsťou do hlavy poškodeného, ktorý už ležal na zemi. Poradie útokov
jednotlivých obžalovaných preukazuje aj výpoveď L. L. a H. D., ktoré zhodne uviedli poradie v akom
postupne jednotliví obžalovaní odchádzali z priestoru pohostinstva smerom k priestoru odkiaľ počuli pád
poškodeného na schodoch. Ako posledný na bezvládne ležiaceho poškodeného zaútočil obžalovaný E.
B., ktorý poškodeného udrel opakovane do oblasti tváre a hlavy.
17. Súd nemal pochybnosti o totožnosti obžalovaných. Ich účasť na skutku preukazujú nielen samotné

výpovede obžalovaných, ale aj výpoveď poškodeného, ktorý všetkých obžalovaných ako útočníkov
označil v rámci rekognície, pričom osobne pozná obžalovaného C., ostatných obžalovaných poznal z
videnia. Totožnosť obžalovaných bola preukázaná aj výpoveďou svedkyne H. D. a L. L..
18. Na uvedených záveroch nezmenilo nič ani preukázaný stav opitosti poškodeného, pretože, ako už
bolo uvedené vyššie, dôkazom viny obžalovaných nebola len jeho výpoveď, ale aj ďalšie vykonané

dôkazy, ktoré súd považoval za vierohodné a ktoré na seba logicky nadväzovali, čím utvorili logickú
reťaz usvedčujúcich dôkazov o vine všetkých troch obžalovaných.
19. Z rozboru skutkových podstát trestných činov – prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že v prípade prvého prečinu
je jeho objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon vymedzuje pojem

ublíženia na zdraví v ustanovení § 123 ods. 2 Tr. zák. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia
(napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia,
ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba
na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie
doba okolo sedem dní. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na

zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví
nemusí mať vôbec za následok pracovnú neschopnosť (napr. vybitie niekoľkých zubov). Ani okolnosť,
že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že
nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú(-é) osobu(-y) odlišné
od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že

smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví.
20. V prípade druhého prečinu je jeho objektom záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
ďalšiechránenézáujmy,najmäzdravieľudí,cudzímajetok,česťadôstojnosťľudíapod.(tzv.sekundárny
objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať

dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste
prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy
aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje
obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných
súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho

spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide napríklad o hanobenie historickej alebo kultúrnej pamiatky,
hrobu alebo iného pietneho miesta, hrubé rušenie zhromaždenia občanov alebo obradu občanov,
prípadne hrubé útoky na česť a vážnosť občana (napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom
a pod.). Zo slovného spojenia „hrubá neslušnosť“ vyplýva, že musí ísť o závažnejšiu neslušnosť, ktorá
sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti

nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu,
a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným
spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný
postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie,
ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu výtržnosti môže mať aj svojvoľné konanie, ktoré

výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok (napr. vandalské ničenie tovaru vystaveného na chodníku za
súčasného znečistenia verejného priestranstva a spôsobenie hluku narušujúceho v nočných hodinách
pokoj občanov). Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký
okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosťalebovýtržnosťmôžupostrehnúťviaceríľudia,hocivčasečinutamnemusiabyťprítomní.Prístupnosťou
sarozumiemožnosťvidieťapočuťprejavpáchateľa,ajkeďmiestočinuniejepriamoprístupnéverejnosti
(napr. sa nachádza za plotom, za ohradou a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým

osobám určeným napríklad povahou ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (zdravotné
stredisko,škola)avurčitýčas(vsezóne,počasotváraciehočasuapod.).Takýmtomiestomvšaknebudú
byty a iné priestory v obytnom dome ani internát, ubytovňa alebo kancelária. Subjektom oboch prečinov
môže byť ktokoľvek.
21. Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho

posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaní inému (poškodenému)
úmyselne ublížil na zdraví (s dobou liečenia 4 týždne) a dopustili sa slovne a fyzicky, na mieste verejnosti
prístupnom (na verejne dostupnom schodisku v budove v ktorej sa nachádza pohostinstvo Mercel)
výtržnosti tým, že fyzicky napadli iného (poškodeného), a preto ich súd uznal vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keď boli naplnené znaky skutkových podstát týchto trestných činov.

Obžalovaného A. B. súd uznal za vinného z prečinu výtržníctva aj podľa § 364 ods. 2, písm. e) Trestného
zákona, keďže bol za rovnakú trestnú činnosť odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn.
9T/6/2021, v posledných 24 mesiacoch pred spáchaním skutku. Uvedeným trestným rozkazom bol
uznaný za vinného zo skutku, ktorého sa dopustil dňa 21.11.2020, kedy fyzicky napadol iného tak, že ho

päsťou ľavej ruky udrel do oblasti tváre a spôsobil mu zranenia s dobou liečenia 2 týždne. Za uvedený
trestný čin mu bol uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, na skúšobnú
dobu v trvaní 2 roky.
22. Obžalovaní konali v prípade prečinu výtržníctva vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/
Tr. zák., t.j. chceli spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo najmä

z výpovedí poškodeného i svedkov (viaceré vulgarizmy, hlasné vykrikovanie, ním spôsobovaný buchot
atď.), ako aj z iných dôkazov, ktorým sa súd venoval vyššie. Pokiaľ ide o prečin ublíženia na zdraví,
v jeho prípade obžalovanípodľa názoru súdu konali iba vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm.
b/ Tr. zák., t.j. vedeli, že svojím konaním môže porušenie záujmu chráneného Tr. zák. spôsobiť, a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd vychádzal z toho, že priamy úmysel nebolo možné

z vykonaného dokazovania bezpochyby odvodiť. Nepriamy úmysel obžalovaných je preukázaný tým, že
si boli vedomí svojej „prevahy“ oproti poškodenému (tento bol otrasený po páde na schodisku, následne
paralyzovaný útokom obžalovaného A. B.), a tým pádom museli byť uzrozumení aj s tým, že mu môže
svojím konaním ublížiť na zdraví, naviac keď bol aj pod vplyvom alkoholu.
23. Na strane obžalovaných neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce ich trestnú zodpovednosť (§ 22

a § 23 Tr. zák.).

III. K výrokoch o treste
24. Súd oboznámil k rozhodovaniu o výrokoch o treste odpis z registra trestov obžalovaných a odpis
z priestupkového registra obžalovaných.

25. Obžalovaný A. B. bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.
9T/6/2021, za prečin výtržníctva a bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody v trvaní
4 mesiace, ktorého výkon mu bol nariadený dňa 12.06.2023 v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol prepustený uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn.
2PP/73/2023 dňa 18.10.2023, právoplatným dňa 18.10.2023, so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2022, sp. zn. 12 T/21/2022, právoplatným dňa
09.02.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave bol uznaný za vinného z prečinu krádeže
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.
26. Obžalovaný D. C. bol v minulosti uznaný za vinného z prečinu krádeže trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 12T/21/2022 a bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia

slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní do 08.11.2023. Uznesením z 08.08.2024 bolo
rozhodnuté o tom, že zvyšok trestu nebude vykonaný, z dôvodu zániku trestnosti trestného činu.
27. Obžalovaný E. B. bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 20.10.2022, právoplatný toho
istého dňa, sp. zn. 10T/22/2022, uznaný za vinného zo zločinu lúpeže s tým, že mu bol uložený
podmienečneodloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2roky,soskúšobnoudobouvtrvanído21.10.2024.

Rozhodnutím Okresného súdu Most, zo dňa 03.08.2023, sp. zn. 7/115/2023, bol uznaný za vinného z
prečinu krádeže a bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, so
skúšobnou dobou do 10.10.2024. Rozhodnutím Okresného súdu Teplice zo dňa 13.12.2024, sp. zn. 4
T/204/2024, bol uznaný za vinného z prečinu krádeže a bol mu uložený trest vyhostenia v trvaní 5 rokov.28. Z registra správnych deliktoch a priestupkoch vyplýva, že:
a) obžalovaný A. B. sa dňa 06.04.2021 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Spáchal
aj opakované priestupky na úseku ochrany verejného zdravia;

b) obžalovaný D. C. sa dňa 28.07.2019 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým,
že fyzicky napadol iného, za čo bol sankcionovaný pokutou vo výške 20 eur, dňa 09.01.2023 sa
dopustil priestupku proti majetku krádežou tovaru a bola mu uložená pokuta vo výške 100 eur. Ďalších
priestupkov na úseku majetku vo forme krádeži tovaru sa dopustil aj dňa 04.02.2024 a 08.02.2025 , dňa
08.04.2024 rušil nočný kľud a občianske spolunažívanie narušil dňa 09.10.2024.

c) obžalovaný E. B. sa dňa 21.05.2022, dňa 18.05.2022, dňa 19.05.2022, dňa 23.05.2022 a naposledy
dňa 04.02.2024 dopustil priestupku na úseku majetku krádežou tovaru. Za uvedené priestupky mu bola
uložená pokuta vo výške od 30 do 50 eur. Okrem uvedeného bol sankcionovaný aj za rušenie nočného
kľudu .
29. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny

následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a

jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
31. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods.
4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen

určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít
alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby
umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu
páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho

nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Záver súdu o

možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a
vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.
K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri ukladaní trestov vo všeobecnosti. Súd všetkým

trom obžalovaným ukladal trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, keďže novelizovaná
právna úprava bola pre nich priaznivejšia. Súd zdôrazňuje že túto skutočnosť hodnotí nielen z hľadiska
rozpätia trestných sadzieb upravených v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj z hľadiska zásad a
princípov spoločných pri ukladaní trestov vo všeobecnosti osobitne vo vzťahu k hodnoteniu pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Porovnaním pôvodnej právnej úpravy účinnej v čase spáchania

skutku, s právnou úpravou účinnou od 06.08.2024, súd dospel k záveru, že nová právna úprava je pre
všetkých obžalovaných priaznivejšia.
32. Vo vzťahu k všetkým trom obžalovaným súd uvádza, že títo sa dopustili skutku v čase plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. V prípade obžalovaného D. C. súd uznesením zo dňa
08.08.2024 rozhodol, v nadväznosti na novelu Trestného zákona, že nevykoná zvyšok podmienečne

odloženého trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť nemá vplyv na to, že trestnej činnosti sa dopustil
v čase, kedy pôvodný skutok bol trestný a skúšobná doba podmienečného odsúdenia stále plynula.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný uvedený trest vykonal dňa 08.11.2023, teda pred
nadobudnutím účinnosti novely trestného zákona.33. Vzhľadom na uvedené, súd v prípade všetkých troch obžalovaných, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného
zákona, bol povinný ukladať trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, alebo uložiť
obžalovaným alternatívne tresty. Pri úvahe o tom či je možné obžalovaným uložiť alternatívne tresty

súd zohľadnil nasledovné. Obžalovaní sa dopustili skutkov právne kvalifikovaných ako prečiny, teda
išlo o menej závažnú trestnú činnosť. Za iných okolností by táto skutočnosť umožňovala súdu uvažovať
o uložení prípadného alternatívneho trestu. Pred spáchaním skutku sa obžalovaný C. a obžalovaný
E. B. dopustili len jedného trestného činu, za ktoré boli právoplatne odsúdení, obžalovaný A. B. bol
odsúdený 2 krát. Tieto skutočnosti by samostatne odôvodňovali možnosť a prípustnosť uloženia aj

alternatívneho trestu. Súd ale možnosť uloženia alternatívnu trestu vylúčil, vzhľadom na povahu skutku,
ktorého sa obžalovaní dopustili. Obžalovaní spáchali trestnú činnosť v podstate z dôvodu menej
zanedbateľného verbálneho konfliktu a bez toho, aby ich poškodený fyzicky napadol. Pokiaľ aj útoku
prechádzal verbálny konflikt, je dôležité zdôrazniť, že poškodený sa pred odchodom z pohostinstva
pokúsil s obžalovanými zmieriť, čo obžalovaný podľa vlastných vyjadrení odmietli . Obžalovaní využili
následne tú okolnosť , že poškodený bol značne pod vplyvom alkoholu. Navyše registrovali jeho

zvýšenú bezbrannosť, keďže tento vlastnou vinou spadol zo schodov a bol otrasený. Všetci obžalovaní
zaútočili na poškodeného, ktorý sa v momente útoku nachádzal v nevýhodnej pozícii, využili svoju
početnú prevahu, bezbrannosť poškodeného a útok päsťami smerovali výlučne do hlavy a tváre
poškodeného, teda do jednej z najzraniteľnejších časti tela. Ich útok mal následky v podobe poškodenia
zdravia v tvárovej časti poškodeného, čo si vyžiadalo nielen ambulantné ošetrenie, ale aj hospitalizáciu

poškodeného, s následnou niekoľko týždňovou práceneschopnosťou a odkázanosťou na starostlivosť
inej osoby. Obžalovaní poškodili zdravie iného úmyselne a tomuto neposkytli žiadnu pomoc, z miesta
činu odišli. Povaha skutku a spôsobený následok neumožňujú súdu uvažovať o uložení alternatívneho
trestu, keďže takýto trest by nenaplnil dôsledne princíp generálnej a individuálnej prevencie. Podľa súdu
je neakceptovateľné, aby osoby boli vystavené bezdôvodnému fyzickému útoku zo strany skupiny osôb,

ktoré využili svoju fyzickú a početnú prevahu, konali tak verejne a spôsobili vážne následky na zdraví
poškodeného.
34. Okrem toho je potrebné poukázať aj na osobou obžalovaných. V prvom rade je potrebné zdôrazniť ,
že všetci sa dopustili uvedeného skutku v čase plynutia skúšobnej doby. Ďalej súd poukazuje aj na
tú skutočnosť, že obžalovaní sa dopustili trestného činu krátko po tom, ako boli postihnutí za iné ich

protiprávne konanie. Obžalovaný A. B. bol deň pred skutkom právoplatne uznaný za vinného z prečinu
krádeže a bol mu uložený 5- mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný E. B. bol
približne 3 mesiace pred skutkom uznaný zo zločinu lúpeže, teda spáchal skutok, ktorý je kombináciou
majetkovej a násilnej trestnej činnosti a bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody .
Obžalovaný C. sa obdobného skutku, teda fyzického útoku na iného dopustil vo forme priestupku a

okrem toho mesiac pre skutkom sa dopustil úmyselného priestupku - krádeže v obchode, za čo bol
sankcionovaný v rozkaznom konaní pokutou vo výške 100 eur. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že v
prípade obžalovaných nešlo o skrat alebo o jednorazové vybočenie z inak riadneho spôsobu života, ale o
opakované protiprávne konanie, ktorého závažnosť a povaha sa postupne zvyšovali. Obžalovaní svojim
konaním a správaním preukázali nielen absenciu akéhokoľvek rešpektu k právnym normám, uložené

tresty nemali vo vzťahu k obžalovaným žiadny prevýchovný účinok ale aj neúctu k zdraviu iného. Súd
pripomína, že pocit skrivodlivosti z negatívneho správania inej osoby, neospravedlňuje také konanie,
ktorého následok sa prejaví vážnym poškodením zdravia.
35. Uvedené skutočnosti sú podľa názoru súdu prekážkou toho, aby súd mohol obžalovaným ukladať
alternatívny trest, keď skôr uložené miernejšie tresty a sankcie neodradili obžalovaných od ďalšieho

protiprávneho konania. Vzhľadom na odsúdenie v tomto konaní je zrejmé, že miernejšie postihy sa
preukázali v prípade obžalovaných ako celkom neúčelné a obžalovaní nevyužili poskytnutú šancu
na nápravu. Súd je toho názoru, že uloženie ďalšieho alternatívneho trestu, vzhľadom na povahu a
závažnosť trestnej činnosti, nie je v tomto prípade možné ani účelné.
36. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k uloženiu nepodmienečných trestov odňatia slobody

nasledovnom rozsahu.
36.1 V prípade obžalovaného A. B. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť a dve priťažujúce okolnosti
- trestnú minulosť obžalovaného (deň pred skutkom bol právoplatne odsúdený za krádež a bol mu
uložený 5- mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody) ako aj spáchania viacerých trestných
činov (prečin výtržníctva a prečin ublíženia na zdraví). Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení

osoby obžalovaného, ktorý sa napriek podmienečne uloženému trestu odňatia slobody nenapravil,
nezmenil svoj postoj a opakovane sa trestnej činnosti už ako špeciálny recidivista dopustil. Výkon trestu
nespojeného s odňatím slobody tak zjavne nemal na obžalovaného žiadny výchovný a preventívny
účinok. Obžalovanému ukladal trest úhrnný zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže spáchaldva trestné činy. Obžalovanému mohol súd ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov
až do 3 rokov. Súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa dopustil trestného činu
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo

výmere 14 (štrnásť) mesiacov, teda v dolnej polovici uvedenej trestnej sadzby. Súd, okrem už uvedených
skutočnosti zohľadnil aj mieru účasti obžalovaného na skutku, ktorý ako prvý zaútočil na ležiaceho
poškodeného, následne svoj útok prerušil a po tom, ako fyzicky napadol poškodeného obžalovaný C., v
útoku pokračoval. Súd má za to, že miera účasti obžalovaného na skutku vo vzťahu k početnosti útokov
ako aj toho, že útok začal je najvýznamnejšia. Preto mu uložil zo všetkých troch obžalovaných aj trest

najprísnejší.
36.2VprípadeobžalovanéhoD.C. súdzohľadniljednupoľahčujúcuokolnosťadvepriťažujúceokolnosti
- trestnú minulosť obžalovaného ako aj spáchania viacerých trestných činov (prečin výtržníctva
a prečin ublíženia na zdraví). Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby obžalovaného,
ktorý sa napriek podmienečne uloženému trestu odňatia slobody nenapravil, nezmenil svoj postoj
a opakovane sa trestnej činnosti dopustil. Výkon trestu nespojeného s odňatím slobody tak zjavne nemal

na obžalovaného žiadny výchovný a preventívny účinok. Obžalovanému ukladal trest úhrnný zmysle §
41 ods. 1 Trestného zákona, keďže spáchal dva trestné činy. Obžalovanému mohol súd ukladať trest
odňatia slobody až do výmery 3 roky. Súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa
dopustil trestného činu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je potrebné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Súd okrem už uvedených skutočností pri ukladaní

trestu zohľadnil aj aj to, že tento jediný využil možnosť urobiť vyhlásenie o vine, čo súd zohľadnil vo
výmere trestu, bez aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Súd vo výmere trestu zohľadnil aj mieru obžalovaného na skutku, ktorý zaútočil na poškodeného v čase,
kedy tento bol fakticky paralyzovaný útokom obžalovaného A. B., teda útočil už na celkom bezbranného
poškodeného. Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, kedy v jeho prípade síce

nedochádzalo minulosti k páchaniu závažnej trestnej činnosti, avšak útoku voči inému sa už v minulosti
dopustil, hoci konanie bolo kvalifikované ako priestupok. Na druhej strane nie je možné prehliadnuť
protiprávne konanie majetkového charakteru, ktorého sa dopustil či už pred spáchaním skutku, ale bez
povšimnutia nemôžu zostať ani jeho početné priestupky, ktorých sa dopustil už v čase prebiehajúceho
trestného konania. Uvedené svedčí o tom, že ani samotné trestné konanie neodradilo obžalovaného od

páchania protiprávneho konania a svedčí o tom, že miera jeho narušenia nie nie je zanedbateľná a jeho
náprava si vyžaduje taký spôsob zaobchádzania, ktorý je možný len vo výkone trestu .
36.3 V prípade obžalovaného E. B. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť a dve priťažujúce okolnosti
- trestnú minulosť obžalovaného ako aj spáchania viacerých trestných činov (prečin výtržníctva
a prečin ublíženia na zdraví). Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby obžalovaného,

ktorý sa napriek podmienečne odloženému trestu odňatia slobody nenapravil, nezmenil svoj postoj
a opakovane sa trestnej činnosti dopustil. Výkon trestu nespojeného s odňatím slobody tak zjavne nemal
na obžalovaného žiadny výchovný a preventívny účinok. Obžalovanému súd ukladal trest úhrnný zmysle
§ 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže spáchal dva trestné činy. Obžalovanému mohol súd ukladať trest
odňatia slobody až do výmery 3 roky. Súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa

dopustil trestného činu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorý mu bol uložený
za zločin, je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 12(dvanásť) mesiacov, teda v spodnej
polovici trestnej sadzby. Súd okrem už uvedených skutočností pri ukladaní trestu zohľadnil mieru účasti
obžalovaného na skutku, ktorý zaútočil na poškodeného v čase, kedy tento bol fakticky paralyzovaný
útokom obžalovaného A. B. a obžalovaného D. C., teda útočil už na celkom bezbranného poškodeného.

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy kedy v jeho prípade došlo v minulosti,
a to ešte pred dosiahnutím plnoletosti, k spáchaniu závažnej trestnej činnosti. Okrem toho je potrebné
poukázať na početnú majetkovú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil pred spáchaním skutku a počas
plynutia skúšobnej doby. Zároveň nie je možné prehliadnuť opakované krádeže, ktorých sa dopustil
už v čase prebiehajúceho trestného konania. Uvedené svedčí o tom, že ani samotné trestné konanie

neodradilo obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti čo svedčí o tom, že miera jeho narušenia
nie je zanedbateľná a jeho náprava je možná len výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody .
37.Všetkýchtrochobžalovanýchsúdzaradilnavýkontrestudoústavusminimálnymstupňomstráženia,
keďže pred spáchaním skutku nevykonávali nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselnú trestnú
činnosť.

IV. Výrok o náhrade škody
38. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané aj dokazovanie k uplatneným nárokom poškodených
na náhradu škody, a to oboznámením záverov znaleckého posudku MUDr. Köröcza, vyčíslenímnárokov poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
a nárokov na náhradu škody uhradených Sociálnou poisťovňou.

39. Z oboznámených dôkazov k výroku o náhrade škody vyplynulo nasledovné:

39.1 v dôsledku trestného činu vznikli poškodenému I. J. poranenia:, ktoré zranenia znalec obodoval
183 bodmi. Vzhľadom na hodnotu bodu vyčíslenej v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 bola v roku
2023 hodnota jedného bodu 24,22 eur, t. j. celková vyčíslená výška bolestného je 4.360 eur;

39.2 Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému
v súvislosti s poškodením jeho zdravia sumu v celkovej výške 6.161,82 eur;
39.3 Sociálnapoisťovňauhradilapoškodenémunemocenskédávkyzaobdobiejehopráceneschopnosti
od 10.02.2023 do 23.06.2023 v celkovej výške 3.218,30 eur.

40. Súd priznal poškodeným subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa ich nárok

na náhradu škodu voči obžalovaným, v celom uplatnenom rozsahu, nakoľko o škode čo do právneho
dôvodu a výšky neboli žiadne pochybnosti. Škoda - t. j. náklady na zdravotnú starostlivosť a vyplatené
nemocenské dávky - vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia poškodeného trestným činom
spáchaným obžalovanými. Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovaným ako solidárne zaviazaným
všetky uplatnené nároky poškodených uspokojiť.

41.SúdpriznalpoškodenémuI.J.nároknanáhradubolestnéhovrozsahuvyčíslenianárokuvyplývajúcu
zo znaleckého posudku, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súvislosti so spáchaním
trestného činu došlo k poškodeniu zdravia I. J.. Keďže obžalovaní boli uznaní za vinných zo spáchania
skutku, obžalovaní žiadne námietky voči rozsahu a bodovému ohodnoteniu poškodenia zdravia

neuvádzali, pričom sú preukázané aj ďalšie prvky zodpovednostnému vzťahu, teda zavinenie a príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, súd poškodenému v celom rozsahu
priznal nároky z titulu bolestného. Obžalovaných zaviazal uhradiť poškodenému túto škodu spoločne
a nerozdielne.

42. Súd odkázal poškodeného vo zvyšku uplatneného nároku, (náhradu vecnej škody za poškodené
okuliare a náklady za sanáciu zubov) na civilné konanie, keďže poškodený vo vzťahu k tejto škode
nepreukázal žiadnym spôsobom vznik škody a jej výšku. Súd nepovažoval za hospodárne vyzývať
poškodeného k doplneniu dôkazov na preukázanie týchto nárokov, keďže konanie o náhrade škody je
návrhové konanie a je v záujme poškodeného, aby nároky riadne a čas preukázal, o čom bol poškodený

na hlavnom pojednávaní riadne poučený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.