Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-2C/100/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409204928
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8409204928.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan,
s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovaným: 1/ F.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX E., 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X,
XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Hlavné námestie
2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, 3/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX E.,
právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Okružná 1945/107,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu a štátu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 18.09.2009 žiadal, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, a to k pozemku parcely registra C KN č. 59/1
o výmere 433 m2, druh pozemku záhrady, pozemku parcely registra C KN
č. 60/1 o výmere 315 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a k stavbe súp. č. XXX, druh

stavby rodinný dom, postavenej na parcele registra C KN č. 60/1 o výmere 315 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E., obec E., okres J., vedeným
Okresným úradom J., katastrálny odbor, tieto prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil
mu povinnosť nahradiť každému zo žalovaných za jeho spoluvlastnícky podiel sumu vo výške uvedenej
v podanej žalobe do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanými 1/ až 3/ je podielovým spoluvlastníkom predmetných

nehnuteľností, pričom žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/10 pod B1 a v podiele 1/10
pod B4, žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/10 pod B2, žalovaný 2/ je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1/10 pod B4 a žalovaná 3/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/10 pod
B5. Tvrdil, že žalovaní neoprávnene užívajú nehnuteľnosti v celosti vrátane jeho podielov bez akejkoľvek
finančnej alebo naturálnej náhrady, nepodieľajú sa na údržbe, správe a chode týchto nehnuteľností
a svojou nečinnosťou mu bránia ich riadne spravovať, užívať a mať z nich primeraný osoh a úžitok,
a to napriek tomu, že je ich väčšinovým spoluvlastníkom. Keďže sa nevedia dohodnúť na spoločnom

užívaní nehnuteľností, navrhol, aby súd ich podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti vyporiadal
ich prikázaním do jeho výlučného vlastníctva a vyplatením žalovaných.3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil list vlastníctva č. XXX,
k. ú. E. a znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný súdnym znalcom Ing. K. C..

4. Žalovaný 1/ a žalovaná 3/ s predloženým znaleckým posudkom ani so spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva navrhovaným žalobcom nesúhlasili. Žalovaný 1/ uviedol, že v rodinnom
dome býva a vyplatí žalobcu z hrubej stavby, pretože ju na vlastné náklady dostaval on. Žalovaná 3/
taktiežuviedla,ževrodinnomdomebýva,nemákamísťadostavbyvložilaajsvojepeniaze.Navrhovala,
aby žalobca prepísal na ňu jeho časť podielu po matke. Obaja tvrdili, že ich matka L. B. v čase uzavretia

darovacej zmluvy, ktorou previedla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na ich brata A. (žalobcu),
nebola schopná posúdiť význam svojho konania a jeho následky. Žalovaný 2/ súhlasil s podaným
návrhom a uviedol, že nemá záujem ani na užívaní nehnuteľností.

5. Žalobca v priebehu sporu tvrdil, že celý dom dostaval nebohý otec. Pôvodne tam mal ísť bývať on,
ale potom si postavil dom na inom pozemku, ktorý kúpil otec. Pred dvomi rokmi si do tohto domu zobral

mamu, ktorá predtým bývala v starom dome s vnukom, synom sestry Márie (žalovaná 3/) vo veľmi zlých
podmienkach. O mamu sa staral aj po nociach a určite si ju nevzal k sebe kvôli peniazom.
Prvýkrát sa snažil vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so súrodencami pred 15 rokmi, avšak vtedy sa
nedohodli, pretože to chceli podľa zákona. Nepopieral výlučné vlastnícke právo žalovanej 3/ k maštali.

6. Neb. L. B., matka strán sporu, bola predvolaná ako svedkyňa na pojednávanie nariadené na deň
08.04.2010,ktoréhosaprezlýzdravotnýstavnezúčastnila.Vosvojompísomnomvyhlásení(čl.30spisu)
uviedla, že majetok, ktorý nadobudli s nebohým manželom previedla v januári v roku 2008 na syna A.
B., nar. XX.XX.XXXX. Majetok zveľadili bez akéhokoľvek prispenia syna F. a dcéry H.. Oni tento majetok
obývajú už 30 rokov bez platenia nájmu. Nezveľaďujú ho okrem nevyhnutných úprav bytov. Ona žila

v poloschátralom dome v E. aj s vnukom a synom H. H., ktorý je od narodenia telesne postihnutý a
jeho matka sa oňho vôbec nestará. Keď prejavila záujem, aby v dome na G. M. poskytli 1 izbu, aby sa
podmienky na jej život zlepšili, nejavil nikto o túto jej požiadavku záujem. Až syn A. jej ponúkol izbu v
dome na I. M. A. E., kde doteraz býva. Stará sa o ňu a aj o jej vnuka po smrti jej manžela. Nemá dôvod
svoje doterajšie rozhodnutie meniť. Keď potrebovala pomoc od syna F., nejavil žiadne náznaky pomoci

a rovnako ani dcéra H., ktorá nikdy nebola ochotná pomôcť.

7. V spore boli vypočutí na návrh žalovaného 1/ a žalovanej 3/ svedkovia. Svedkyňa N. I. uviedla, že
bol za ňou nebohý otec strán sporu, O. B., ktorý povedal, že chce dať prepísať svoju polovicu domu na
dcéru H. a druhú polovicu na F., na čo mu povedala, že nech to urobí, lebo človek nikdy nevie čo sa

stane, ale na druhý deň zomrel a nestihol to. Nepamätala si, v ktorom roku to bolo. Vedela, že išlo len
o hrubú stavbu a dom dokončili F. B. a H. H..

8. Svedkyňa J. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že účastníci sú deti jej sestry L. B.. So sestrou
bola naposledy pred dvoma rokmi (cca rok 2008 pozn. súdu, pretože vypovedala na pojednávaní súdu

dňa 08.04.2010). Nevedela presne, ale bolo to vtedy, keď si ju vzal A. k sebe. Už vtedy nevedela kto je.
Je to s ňou zle po fyzickej aj psychickej stránke. Vedela, že sestra aj s nebohým manželom O. chceli
dom prepísať na deti F. a H., pretože títo dom postavili v podstate celý, bola hotová len hrubá stavba,
čo bolo v rokoch 1973-1974.

9. Svedok P. J. vypovedal, že v dome na G. ulici býva F. B., jeho bratranec a H. H. (pozn. súdu teraz A.),
jeho sestrenica. Dom - hrubú stavbu staval ich otec O. s tým, že v roku 1979 bol už dom dostavaný a F.
s H. tam bývali. Nevedel uviesť, kto do domu ďalej investoval, ale on sám pomáhal H. stavať maštaľ.

10. Na návrh žalobcu bol v spore vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 05.12.2010

súdnym znalcom K. F. Q. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, k. ú. E., hospodárskej budovy postavenej na parcele č. 60/1 a vonkajších úprav,
podľa záverov ktorého súd rozsudkom č. k. 2C/100/2009-120 zo dňa 12.04.2011 zrušil a vyporiadal
podielovéspoluvlastníctvopodľanávrhužalobcu,prikázanímdojehovýlučnéhovlastníctvaavyplatením
vyrovnacieho podielu ostatným podielovým spoluvlastníkom. Po podaní odvolania žalovanými 1/ a 3/,

doplnení dokazovania vyžiadaním darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008, ktorou L. B. darovala svoje
podiely na nehnuteľnostiach žalobcovi od správy katastra a vyžiadaním lekárskych správ od H. M. a H.
R. ohľadne zdravotného stavu L. B., Krajský súd Prešov uznesením č. k. 11Co/59/2011-168 zo dňa
26.06.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.11. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav pokiaľ ide
o rozsah podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, avšak si nedostatočne uvedomil súvislosť

zrušenia podielového spoluvlastníctva s právom na bývanie. Zabezpečenie bytovej potreby účastníkov
je dôvodom, ku ktorému treba pri zvažovaní možnosti zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k domu prihliadať. Súd musí vziať do úvahy mimo iného aj okolnosti,
za ktorých došlo k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu. Prihliadnuť na to, či spoluvlastníci užívajú
časť domu (resp. byt v dome) v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu a zvážiť,

či výška poskytnutej náhrady im umožní zaobstarať si iné bývanie. Ďalej poukázal na to, že cit.: „V
neposlednom rade je potrebné sa zaoberať aj námietkou neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi
L.B.ažalobcom,nazákladektorejL.B.darovalasvojpodielvpomere6/10zpredmetnýchnehnuteľností
žalobcovi. V tejto súvislosti pokiaľ ide o námietku žalovaných v 1. a 3. rade, že L. B. v čase uzavretia
darovacej zmluvy nebola schopná posúdiť význam svojho konania a jeho následky bude potrebné
vypočuť JUDr. H. H., ktorý darovaciu zmluvu spísal a teda mu museli byť zrejmé okolnosti, za ktorých

táto darovacia zmluva bola uzatvorená a v tejto súvislosti vypočuť aj H. O. R. z Obvodného zdravotného
strediska E., ktorá v čase uzatvárania darovacej zmluvy bola jej obvodnou lekárkou a tiež H. M. z
Nemocnice s poliklinikou v J., ktorá ako psychiatrička L. B. v inkriminovanom čase vyšetrila práve
v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie opatrovateľskej služby. Predovšetkým v tejto súvislosti bude
potrebné zistiť, či v čase uzatvorenia darovacej zmluvy L. B. trpela takými zdravotnými ťažkosťami, ktoré

byovplyvňovalijejrozpoznávaciuschopnosťaschopnosťposúdiťnásledkysvojhokonania.“ Knámietke
žalovaných 1/ a 3/, že súd sa nezaoberal ich investíciami do nehnuteľností, ktoré sú v ich podielovom
spoluvlastníctve, odvolací súd uviedol, že pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva
spoločnej veci súdom, ktoré sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle, je potrebný
návrh účastníka alebo vzájomný návrh, na podklade ktorého súd rozhodne samostatným výrokom

o predmetných investíciách po posúdení ich povahy. Zhodnotením nehnuteľností žalovanými sa súd
môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva len za predpokladu, že
urobia návrh na takéto vyporiadanie. Podľa krajského súdu bude úlohou súdu prvého stupňa predbežne
si vyriešiť otázku platnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008 a poučiť účastníkov- žalovaní 1/ a 3/
o potrebe vzájomného návrhu, pokiaľ ide o vyporiadanie v širšom zmysle.

12. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, ďalšie dokazovanie súdu prvej inštancie smerovalo
k predbežnému vyriešeniu otázky platnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008 a k poučeniu ohľadne
vynaložených investícii do nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 3/. Súd výzvou zo dňa 19.04.2013 (čl. 190
spisu) vyzval žalovaných 1/ a 3/ na oznámenie, či v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva

aprikázanianehnuteľnostídovýlučnéhovlastníctvažalobcubudúmaťzabezpečenúbytovúnáhraduači
suma pripadajúca na vyplatenie podielu im umožní zabezpečenie bytovej náhrady. Zároveň ich vyzval
aj na podanie vzájomného návrhu týkajúceho sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom
zmysle a špecifikovanie investícii v lehote 15 dní od doručenia výzvy s poučením podľa § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že ak vzájomný

návrh v uvedenej lehote nepodajú, súd naň nebude prihliadať. Žalovaní 1/ a 3/ prevzali výzvu dňa
23.04.2013, avšak vzájomný návrh v uvedenej 15. dňovej lehote od prevzatia výzvy nepodali.

13. Žalovaná 3/ v odpovedi zo dňa 11.10.2013 uviedla, že nemá žiadnym spôsobom zabezpečenú
bytovú náhradu a vyplatený podiel by jej neumožňoval jej zabezpečenie. Žiadala, aby sa súd zaoberal

námietkou neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008 v zmysle pokynu krajského súdu.

14. Odôvodnenie krajského súdu bolo impulzom pre žalovaných 1/ a 3/ na podanie vzájomnej žaloby
o určenie absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, ktorú podali na súd dňa 27.05.2019.
Uznesením č. k. 2C/100/2009-496 zo dňa 23.01.2020 súd vylúčil vzájomnú žalobu žalobcov 1/

a 2/ (v tomto konaní žalovaných 1/ a 3/) o určenie, že darovacia zmluva zo dňa 18.01.2018 je
absolútne neplatná na samostatné konanie a zároveň II. výrokom prerušil konanie vedené na Okresnom
súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/100/2009 do právoplatného rozhodnutia o predmetnej vzájomnej
žalobe. Žalovaní 1/ a 3/ vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2019 žiadali, aby súd určil
absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008, na podklade ktorej A. B. nadobudol časť

spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, o ktorých prebiehali na súde spory vedené pod sp. zn.
2C/100/2009 a sp. zn. 2C/101/2009.15. V konaní vedenom pod sp. zn. 6C/4/2020 súd rozhodol o vzájomnej žalobe tak, že určil, že darovacia
zmluva zo dňa 18.01.2008 uzavretá medzi darkyňou L. B., S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
XXX, XXX XX E. a obdarovaným A. B., S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.

XXXX/XX, XXX XX E. je neplatná, žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a štátu priznal voči
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po podaní odvolania žalovaným 1/ A. B.
J. súd Prešov rozsudkom č. k. 12Co/4/2022-157 zo dňa 28.04.2022 zmenil rozsudok v I. vyhovujúcom
určovacom výroku tak, že žalobu zamietol a stranám ani štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2022. V kontexte sporu medzi stranami poukázal na to, že určovacia

žaloba nie je prípustná (nie je daný naliehavý právny záujem) vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by
predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného súdneho sporu,
čo v súdenej veci bezpochyby nastalo, pretože tak, ako to konštatoval aj odvolací súd v konaní o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako prejudiciálnu otázku vo vyporiadavacom konaní, bolo
potrebné riešiť otázku ne/platnosti tu napádanej darovacej zmluvy (vznesenú žalovanými) v tom zmysle,
či darkyňa bola v čase jej uzatvorenia schopná posúdiť význam svojho konania a jeho následky, na

základe ktorej zmluvy mal žalobca nadobudnúť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré
urobil predmetom vyporiadavacieho konania. Dovolací súd uznesením č. k. 9Cdo/228/2022-215 zo dňa
27.02.2024, právoplatným dňa 27.03.2024 dovolanie žalobcu 1/ F. B. odmietol z dôvodu neprípustnosti
podania určovacej žaloby s poukazom na judikát R 1/2023 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Uvedené mal súd preukázané z obsahu pripojeného

spisu sp. zn. 6C/4/2020.

16. V zmysle pokynu Krajského súdu Prešov v uznesení č. k. 11Co/59/2011-168 zo dňa 26.06.2012,
podľa ktorého úlohou súdu prvého stupňa bude predbežne si vyriešiť otázku platnosti darovacej zmluvy
zo dňa 18.01.2008 a záveru rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. 12Co/4/2022-157 zo dňa 28.04.2022,

že ako prejudiciálnu otázku vo vyporiadavacom konaní, je potrebné riešiť otázku ne/platnosti napádanej
darovacej zmluvy vznesenú žalovanými 1/ a 3/, súd na tomto mieste pristúpil k vyriešeniu otázky
posúdenia platnosti predmetnej darovacej zmluvy vychádzajúc z dokazovania vykonaného v tomto
spore, ako aj v spore vedenom pod sp. zn. 6C/4/2020.

17. Žalovaný 1/ v priebehu konania namietal svedecké vyhlásenie jeho matky na čl. 30 spisu, pretože
podľa neho ho určite nadiktoval žalobca, keďže ona nevládze ani písať ani čítať. Už v čase tohto
vyhlásenia mala psychické problémy a liečila sa na psychiatrii. Ani podpis na tomto vyhlásení nie je
jej. V odvolacom konaní uviedol, že matka v rokoch 2008 až 2009 ležala v doliečovacom zariadení v
J. a aj doma bola už dlhodobo chorá. I. A. sa o ňu začal starať v decembri 2007 a už v januári 2008

bola podpísaná darovacia zmluva. Naproti tomu žalobca v odvolacom konaní uviedol, že u matky išlo
predovšetkým o choroby pohybového aparátu, ktoré súviseli s jej nadmernou hmotnosťou, mala 120
kg, nešlo o mentálne choroby. O matku sa starala opatrovateľka. Do jej smrti v júni 2010 ju ošetrovala
MUDr. O. R. ako obvodná lekárka a tiež H. M. ako psychiatrička. Darovaciu zmluvu spísal F. H. H., na
čo tento uviedol, že asi to bolo tak, ale presne si to nepamätal, avšak ak by mal akékoľvek pochybnosti

o nespôsobilosti darkyne na takýto právny úkon, nikdy by darovaciu zmluvu nespísal. Dokonca sa jej
pýtal, či vie, že sa zbavuje všetkého majetku a prečo to robí, načo odpovedala, že vie a že to robí preto,
že syn A. sa o ňu stará. Na otázku odvolacieho súdu, či sa účastníci dostavili na Mestský úrad v J. dňa
18.01.2008 a tam podpísali zmluvu uviedol, že si to nepamätá a tiež si nepamätal, kde boli overované
podpisy.

18. Súd vykonal v zmysle pokynu odvolacieho súdu dokazovanie aj výsluchom svedkyne H. N. M., ktorá
bola lekárka- psychiatrička neb. L. B., a ktorá na pojednávaní súdu vypovedala, že pacientka bola u
nej vyšetrená dňa 02.07.2008 a podľa objektívnej anamnézy zabúda, má výpadky, jednu chvíľu niečo
povie, o chvíľu niečo zabudne. Z dokumentácie od roku 2003 vyplýva, že je nervózna, má stavy úzkosti.

Podrobné vyšetrenia boli robené v roku 2004 až 2007, a potom 02.07.2008. Vtedy bolo udávané, že
je kľudná, len slabá, ťažko udržiava rovnováhu, ťažko chodí, sama nevydrží ani 5 minút, vždy niekoho
volá. V tom čase jej robili aj MMSE - hodnotenie mentálneho stavu s výsledkom 11, čo je stredná
demencia. Následne bola hospitalizovaná od 13.09.2008 do 03.10.2008 na psychiatrickom oddelení.
Jej stav bol diagnostikovaný ako org. psychosyndróm s obrazom ľahkej demencie s depresívnou

symptomatológiou. Svedkyňa tento stav hodnotila ako hlbšia demencia s ďalším množstvom telesných
diagnóz, čo znamenalo pre pacientku nepretržitú 24 hod. starostlivosť. Dňa 18.03.2010 bolo realizované
posledné vyšetrenie, pacientka sedela na vozíku, nemohla sa už pohybovať, pri sebe mala aj kufrík.
Lekárku spoznala, dobre spí, rodina sa o ňu stará, nemá samovražedné idealizácie, nezistila u nej bludya halucinácie. Na otázku súdu, či boli u L. B. ovplyvnené rozpoznávacie schopnosti v čase uzavretia
darovacej zmluvy uviedla, že to tak chcela urobiť, pretože syn A. sa o ňu staral, mala k nemu pozitívny
vzťah, bola s ním v kontakte. Na otázku žalovaného 1/, či sa demencia vyvíja dlhší čas uviedla, že áno.

Na otázku právneho zástupcu žalovanej 3/, či osoba so stredne hlbokou demenciou v roku 2008 mohla
posúdiť a uvedomovať si obsah a následky svojho konania, odpovedala, že takáto osoba môže mať
vzťah k určitej osobe, toto môže kriticky zhodnotiť. Obsah zrejme neposudzovala, ale ťažko povedať,
či si uvedomovala celkove následky. Stav u takýchto osôb kolíše, závisí od viacerých okolností, napr.
tlak a podobne.

19. Taktiež ako svedkyňu súd vypočul aj H. O. R., obvodnú lekárku neb. L. B., ktorá na pojednávaní
vypovedala, že určitý čas od júla 2006 a celý rok 2007 k nej nechodila. Začali spolu komunikovať od
januára 2008. D. A. B. sa o ňu staral, začala opäť chodiť k nim intenzívnejšie na návštevy, pretože
už horšie chodila. Komunikácia s ňou bola úplne normálna, spoznávala ju. V marci 2008 mala nejaké
výpadky a syn A. ju našiel ležať ráno pri posteli pričom uviedol, že občas býva dezorientovaná. Nasadila

jej lieky, pretože trpela aj inými ochoreniami ako cukrovkou a vysokým tlakom. Na otázku právneho
zástupcu žalovanej 3/, či pri návšteve p. B. pozorovala stavy dezorientovanosti uviedla, že áno.

20. V priebehu konania bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalcom z
odvetviapsychiatraavyhotovenýznaleckýposudokč.XX/XXXXsúdnouznalkyňouMUDr.T.J.,zodboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
a ako vyjadrenie k znaleckému posudku č. XX/XXXX žalobca predložil súdu znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 02.03.2017 znalkyne B. G. H. C., G., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, ktorý si dal vypracovať za účelom posúdenia záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr.
T. J..

21. Súd po oboznámení sa s prednesmi strán sporu, znaleckými posudkami č. XX/XXXX a č. XX/XXXX,
obsahom spisu sp. zn. 6C/4/2020, vyžiadanými stanoviskami MUDr. T. J. a Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako

nedôvodné, či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:

22. Krajský súd Prešov uznesením č. k. 11Co/59/2011-168 zo dňa 26.06.2012, uložil súdu prvého
stupňa predbežne vyriešiť otázku platnosti darovacej zmluvy, ktorú dňa 18.01.2008 uzavrel žalobca (brat
žalovaných 1/ a 3/) s ich teraz už neb. matkou L. B., na podklade ktorej nadobudol časť spoluvlastníckych

podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXX N. U. XXX, k. ú. E., nakoľko
podľa žalovaných 1/ a 3/ ich matka v čase uzavretia darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá
ovplyvňovala jej vôľovú a rozpoznávaciu schopnosť, a preto nebola spôsobilá posúdiť následky svojho
konania.

23. Darovacou zmluvou zo dňa 18.01.2008 nachádzajúcou sa na čl. 158 spisu sp. zn. 2C/100/2009
darovala L. B., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňa A. B., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanému podiely na
nehnuteľnostiach, ktoré vlastnila v podielovom spoluvlastníctve, zapísaných na listoch vlastníctva č.
XXX, U. XXX, k. ú. E., na základe čoho sa stal A. B. podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp.
č. XXX, na parcele KN C č. 60/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcely

C KN č. 60/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcely C KN č. 59/1-
záhrady o výmere 433 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. v podiele
6/10 k celku a rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 56- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1049 m2, parcely C KN č. 56- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1049 m2, parcely C KN
č. 57- záhrady o výmere 361 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. v podiele 22/128 k

celku, 40/128 k celku a 33/640 k celku. Na darovacej zmluve bol overený podpis darkyne mestom J. dňa
18.01.2008. Súčasťou darovacej zmluvy bol aj návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 18.01.2008
adresovaný Správe katastra J., ktorý podľa pečiatky Správa katastra J. prevzala dňa 18.01.2008. Vklad
darovacej zmluvy bol podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného povolený dňa 24.04.2008 pod
A. XXX/XXXX.

24. Na vyžiadanie krajského súdu obvodná lekárka neb. L. B., H. O. R., predložila
súdu dňa 08.06.2012 písomnú lekársku správu v súvislosti so zdravotným stavom
neb. L. B. v rokoch 2007 a 2008, z ktorej vyplýva, že L. B. od júna 2006 do konca roka 2007 prerušilaliečbu a ambulanciu nenavštívila. Prvé ošetrenie bolo v januári 2008 s príznakmi
zlyhávania srdca. V marci prekonala slabšie nedokrvenie mozgu, odvtedy začali stavy dezorientácie,
zhoršená mobilita. Bola vyšetrená aj psychiatrom a odporučená hospitalizácia, ktorú odmietla, a preto

bola liečená ambulantne. V júni bola hospitalizovaná na geriatrickom oddelení J. pre zlyhávanie srdca.
V septembri 2008 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v V. pre
zhoršenie depresívnych stavov so suicidálnymi proklamáciami. Prepustená bola s diagnózou organický
psychosyndróm s obrazom ľahkej demencie s potrebou 24 hod. opatery. Na záver uviedla, že od marca
2008 mávala stavy dezorientovanosti.

25. Zdravotná dokumentácia neb. L. B. sa nachádza v prílohovej obálke na čl. 263 spisu a s touto
zdravotnou dokumentáciou sa podrobne vysporiadala vo svojom znaleckom posudku MUDr. T. J., súdna
znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria) v znaleckom posudku č. XX/XXXX – viď strana 3 bod
1.5. Podklady na vypracovanie znaleckého posudku - zaobstarané znalcom: zdravotná dokumentácia

posudzovanej neb. L. B..

26. Primárka psychiatrického oddelenia nemocnice v V. H. O. C. v písomnej odpovedi zo dňa 03.03.2015
na výzvu súdu poskytla informácie formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie, z ktorých vyplýva, že
neb. L. B. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v V. od 13.09.2008 do 03.10.2008, pričom

išlo o prvú psychiatrickú hospitalizáciu 84 ročnej pacientky. Dôvodom hospitalizácie bolo zhoršenie
psychického stavu v zmysle depresívnej symptomatológie so suicidálnymi vyhrážkami a prehĺbenie
kognitívne mnestického deficitu, ktoré bolo pri prijatí pacientky hodnotené lekárkou na úrovni stredne
ťažkej demencie. Bola prijatá ako akútny stav v čase ústavnej pohotovosti v sprievode syna A. B.. Išlo
o imobilnú pacientku s viacerými závažnými telesnými ochoreniami, preto bola počas hospitalizácie

vyšetrená internistom a neurológom. Psychologické vyšetrenie zamerané na organicitu 3.10.2008 /H.
R. S./ potvrdilo narušenie kognitívnych funkcií na podklade organického poškodenia CNS. Aktuálny
výkon svedčil pre demenciu ľahkého stupňa. MMSE 14 bodov. Výkon bol podmienený narušenou
pamäťou najmä v oblasti vštiepivosti a vybavovania. Narušená koncentrácia pozornosti, narušená
schopnosť logického usudzovania a porozumenia /oslabenie výkonu aj pri jednoduchých príkazoch/.

Orientácia osobou zachovaná, miestom, časom aktuálne dezorientovaná. Preukázaná afektívna labilita.
Grafomotorické skúšky nebolo možné realizovať pre nehybnosť rúk. Barthelov test základných denných
činností - 15 bodov svedčil pre vysoký stupeň závislosti. V priebehu hospitalizácie bola pozorovaná
slovná agresivita, stavy zmätenosti so zrakovými a sluchovými halucináciami, psychomotorickým
nepokojom v nočných hodinách, celková dezorientácia. Prepustená bola v čiastočne zlepšenom stave

v sprievode syna do ambulantnej starostlivosti so záverom organický psychosyndróm s obrazom ľahkej
demencie a depresívnou symptomatikou F06.8. V prepúšťacej správe zo dňa
03.10.2008 v časti TO: OBJ. syn /A. B.) je uvedené, cit: „Od marca je psychický stav zhoršený, boli u
B. M., dali jej lieky, myslel, že jej pomôžu. Hovorí, že si poreže žily, keby už zomrela, že nechce žiť.
Býva u nej jej retardovaný vnuk, jemu hovorí, aby jej išiel po nožík. Bývajú sami, syn býva od nich asi

kilometer, chodí jej dávať lieky, má aj opatrovateľku. Bojí sa o ňu, aby si niečo nespravila. Má poruchy
pamäte si pol roka, rozpráva sa s ním ako s manželom. Zabúda, čo sa s ním rozprávala. V marci mala
asi nejakú príhodu, našli ju doma ležať, odvtedy nevie samostatne chodiť. Má nevládnu ľavú ruku, pravú
má nevládnu od narodenia. Niekedy rozpráva od veci, hovorí veci, ktoré nie sú. V noci sa jej sníva, že
tam niekto bol, asi manžel.“

27. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX súdnej znalkyne MUDr. T. J., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
vyplýva, že v čase podpísania darovacej zmluvy, t. j. dňa 18.01.2008, resp. apríl 2008, kedy bol
povolený jej vklad neb. L. B. trpela organickým psychosyndrómom s obrazom ľahkej až stredne ťažkej

demencie a afektívnou poruchou. Demencia sa u menovanej prejavovala najmä dezorientáciou časom
a miestom, narušením koncentrácie pozornosti, poruchami pamäti v oblasti vštiepivosti a vybavovania,
narušením schopnosti logického usudzovania a porozumenia a tiež poruchami afektivity v zmysle
afektívnej lability a depresívnej symptomatológie Na otázku, či táto porucha ovplyvňovala jej vôľovú a
rozpoznávaciu zložku pri podpisovaní darovacej zmluvy, to zn., či v tom čase bola spôsobila posúdiť

následky svojho konania znalkyňa uviedla, že demencia je porucha trvalého rázu, ktorá ovplyvňovala
vôľovú aj rozpoznávaciu zložku neb. L. B. pri podpise darovacej zmluvy v takej miere, že v tom čase
nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania. Pričom išlo o takú mieru ovplyvnenia, ktorá ju
robila nespôsobilou na vyhotovenie darovacej zmluvy, lebo nebola schopná chápať podstatu darovacejzmluvy a jej následkov a tiež prítomná organická depresívna porucha, ktorá zmenila prirodzené cítenie
a ovplyvňovala jej rozhodovanie.

28. Zo záveru žalobcom predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 02.03.2017 znalkyne
B. G. H. C., G. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý si dal vypracovať
sám žalobca za účelom posúdenia záverov znaleckého posudku znalkyne H. T. J. vyplýva, že neb. L. B.
bola plne spôsobila k právnemu úkonu darovania v roku 2008. Znalecký posudok obsahuje deskripciu
znaleckého posudku č. XX/XXXX H. T. J., posudkovú časť, analýzu dostupných informácii, rekonštrukciu

záverov a záver, z ktorého vyplýva predpoklad, že nebohá bola dostatočne spôsobilá posúdiť následky
svojho konania, pretože napr. v období podpisovania darovacej zmluvy je u pacientky popisované
lucidné správanie, jasné vedomie, primeraná orientácia a kontaktibilita, čo u pravej demencie by nebolo
možné. Podľa znalkyne prítomnosť organickej depresívnej poruchy môže mať na kvalitu prežívania
nepriaznivý vplyv, podieľa sa na „zhoršovaní“ celkového obrazu zdravotného stavu pacienta (skleslosť,
unaviteľnosť, spomalenosť, náchylnosť na infekty a i.), nemôže mať však podstatný vplyv na vnímanie

a chápanie reality.

29. V spore vedenom pod sp. zn. 6C/4/2020 boli na návrh žalobcu, ktorý nesúhlasil s podanou
vzájomnou žalobou a za účelom odstránenia rozporov medzi predloženými znaleckými posudkami
vypočuté obidve súdne znalkyne. Súdna znalkyňa B. G. H. C., G. uviedla, že klinická psychológia,

psychológiazdravotníckasazaoberápsychikoučlovekaajehozdravotnouprosperitou,jehozdravotným
prospievaním a psychickým prospievaním v súvislosti so zdravím, pracuje s biologickou psychológiou a
vychádza z toho v akom zdravotnom stave je človek. V tomto prípade skúmali zdravotnú dokumentáciu,
výpovede, ktoré boli k dispozícii a urobila sa rekonštrukcia, kde sa na určitej hladine pravdepodobnosti
predpokladá, že v takom psychickom stave dotyčný človek mohol byť a asi tak mohol fungovať mozog,

myslenie, pamäť, pozornosť. Samotný stav psychických funkcií je závislý od aktuálneho zdravotného
stavu, napr. ak má niekto hypertenziu, ako osciluje hypertenzia, tak sa psychika správa, keď má niekto
cukrovku, podobne tak sa správa. Mozog a hlavne kôra mozgová, ktorá produkuje psychiku, myslenie,
pamäť a všetko, je plne závislá od miery dokysličenia, od biochemického stavu, od kvality štruktúry.
Demencia, nie je len zmena hmoty, ktorú je možné vidieť cez zobrazovacie metódy, ale je to dynamická

vec. Celú vec bolo veľmi ťažké rekonštruovať a dať stopercentné stanovisko, lebo také v psychológii
neexistuje. Je to len podporný, ale nie stopercentný dôkaz. Psychiater má výhodu v tom, že je to
lekár, ktorý sa opiera o hmotu, ktorej lepšie rozumie a potom posudzuje psychické efekty, aké mohli
byť. Psychológ ide na to opačne, posudzuje psychické správanie, konanie a všetky produkcie a dáva
spätnú súvislosť s pravdepodobnou kvalitou hmoty. Nie je lekár, je to hraničná disciplína, má skúšky z

biológie, zdravotného systému, aj z anatómie a má chápať, keď je kvalita hmoty taká, aký robí psychický
efekt, ale sú tam pridružené interné diagnózy a ak si dobre pamätá, bolo to komplikované závažnými
chronickými ochoreniami, tak toto mení psychický stav. Nie preto aká je úroveň demencie, lebo keď sa
povie demencia, je potrebné si predstaviť devastáciu nervovej hmoty, ale ako oscilovali diagnózy vo
vzťahu k hmote, načo kôra mozgová je veľmi citlivá a podľa toho sa aj správa v danom čase.

30. Súdna znalkyňa H. T. J. na pojednávaní uviedla, že psychiater je lekár, ktorý sa zaoberá diagnostikou
a liečbou duševných porúch a porúch správania. Tie sú zaklasifikované v medzinárodnej klasifikácii
chorôb, tých sa musia pridržiavať. Okrem toho majú aj normy, podľa ktorých musia postupovať,
aby diagnostikovali nejakú duševnú poruchu alebo poruchu správania. Keďže v tomto prípade išlo o

nebohú pani B., nemohla ju vyšetriť osobne, ale musela čerpať len z dostupnej spisovej a zdravotnej
dokumentácie, ktorá poukazovala na to, že v čase podpísania darovacej zmluvy už tam ťažkosti
psychického rázu boli. Aj to, čo spomínala G. C., telesné choroby, tá psychická porucha, to nebola otázka
pol roka ani roka, to sa vyvíja dlhodobo a telesné poruchy, vysoký krvný tlak, cukrovka, ateroskleróza
a mnoho ďalších, mali vplyv na to, ako sa menili cievy v mozgu a ako sa postupne vyvíjala duševná

porucha, postupne sa zhoršovala pamäť, logické, abstraktné a iné myslenie. V dôsledku toho sa potom
zhoršuje aj chápavosť, úsudok ale aj prejavy, napr. to, že mala depresie, samovražedné myšlienky, že
bolaemočnelabilná,tobolotiežnabázesklerózymozgu.To,žetrpelademencioubolozdokumentované
v jej zdravotnej dokumentácii a upozornila na to, že lekár, psychiater používa pomocné vyšetrenia,
napr. zobrazovacie CT, magnetická rezonancia alebo spolupracuje s klinickým psychológom, ktorý mu

testovými metódami niektoré veci vie odmerať alebo vie podrobnejšie vyšetriť a navzájom sa dopĺňajú,
ale klinický obraz je rozhodujúci. Na stránkach Ministerstva zdravotníctva sa uvádza, že čo sa týka
demencii, jedna vec je, že sa nameria MMSE 11-14, to je test, ktorý svedčí pre stredne ťažkú demenciu.
Uvádzajú jej ľahký organický syndróm s ľahkou demenciou, ale na druhej strane to, čo popisujepsychiatrička, ktorá ju vyšetrovala v V., že ona nevedela kde je, časovo bola dezorientovaná, nechápala
jednoduchým príkazom, tam boli také poruchy novopamäti aj staropamäti, ktoré sú zdokumentované.
Ďalšia vec bolo to, že trpela stavom zmätenosti, že bola depresívna, a to všetko podľa jej názoru malo

vplyv na to, ako sa ona rozhodla, keď podpisovala darovaciu zmluvu. Lebo títo ľudia sú sugestibilnejší,
manipulatívnejší a tým, že bola depresívna, mala také rodinné pomery ako mala, na to treba prihliadať.
Preto vo svojom znaleckom posudku napísala, že nebola spôsobilá v januári 2008, lebo tie zmeny sa
vyvíjajú postupne, keďže tam bolo viac cievnej zložky, tak je pravdepodobné, že to boli schodíky. Vždy
padá na nižšiu úroveň a v tej nižšej úrovni sa to zase zhoršuje. Pani B., tak ako povedal jej syn, keď ju

hospitalizovali v auguste 2008, trpela zmenami, nepamätala si mená, tak, keď pred pol rokom sa mýlila,
tak aj pred pol rokom, v marci už bola chorá a tá porucha bola prítomná už v januári. Polemizovať o
tom, či v tom čase bola taká ľahká, že to mohla podpísať alebo stredne ťažká, že už nechápala dôsledky
svojho konania; vylúčiť by sa to dalo vtedy, keby jej syn, ktorý bol s ňou spisovať darovaciu zmluvu, si
dal urobiť v tom čase vyšetrenie u psychiatra z dôvodu právnej istoty. Tak by sa to malo správne robiť.
Ale neurobil to a jej názor je, že tá porucha bola taká, že pani B. nechápala, bola ovplyvniteľná, dôsledky

si neuvedomovala a trvá na tom, že to bolo už v januári.

31. Na základe uznesenia súdu predložila H. T. J. dňa 24.03.2021 písomné stanovisko k duševnému
stavu neb. L. B., v ktorom uviedla, že v zdravotnej dokumentácii posudzovanej neb. L. B.
je riadne zdokumentovaný klinický obraz ľahkej až stredne ťažkej demencie v komorbidite s organickou

depresívnou poruchou a somatickou polymorbiditou vrátane staršieho lakunárneho ictu v oblasti capsula
externa vpravo /H. N. CT mozgu dňa 14.09.2008/ a pri hospitalizácii na psychiatrickom oddelení v V. od
13.09.2008 do 03.10.2008 bolo realizované psychologické vyšetrenie zamerané na organicitu s popisom
stavu kognitívnych funkcií a miery ich postihnutia procesom poškodenia CNS a nie vplyvom emočnej
poruchy /viď odborné vyjadrenie prim. H. O. C. pre Okresný súd Kežmarok zo dňa 30.03.2015/. H. N. M. /

psychiatrička/ uviedla do zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Kežmarok zo dňa 02.12.2013, že
stav po prepustení z vyššie spomenutej hospitalizácie hodnotila ako hlbšiu demenciu, čo je tiež dôkazom
správnosti záverov psychiatrického znaleckého posudku, pričom výpoveď H. O. R., na pojednávaní
na Okresnom súde Kežmarok dňa 02.12.2013, že pri kontakte s ňou počas jej návštev v domácom
prostredí ako obvodnej lekárky bola posudzovaná „normálna a spoznávala ma“ nevylučuje prítomnosť

demencie. Zároveň vypovedala, že aj syn p. A. B. uviedol, že „mala nejaké výpadky a že občas
bývala dezorientovaná....“ Úvahy psychologičky o pseudodemencii pri organickej afektívnej poruche
a nezohľadnení vplyvu chronických telesných ochorení na klinický obraz sú z medicínskeho hľadiska
pre nedostatočnú odbornosť nesprávne interpretované a jej tvrdenie o kompenzácii psychického stavu
posudzovanej–lucidné,jasnévedomie,priemernáorientáciaakontaktibilita–niesúpodloženéžiadnym

relevantným psychiatrickým vyšetrením z dôvodu právnej istoty k dátumu podpisu
darovacej zmluvy.

32. Nakoľko bol znalecký posudok znalkyne MUDr. T. J. posúdený znalkyňou z iného odboru a odvetvia,
súd si k takému postupu vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z Odboru

znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, sekcia dohľadu, podľa ktorého ministerstvo pri analýze
príslušnosti znalcov vychádza zo skutočnosti, že obsahové vymedzenie odborov a odvetví znaleckej
činnosti podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 228/2018 Z. z. je súčasťou všeobecne záväzného právneho
predpisu. Na posúdenie otázky, či mohla byť dospelá osoba spôsobilá ako darkyňa uzavrieť darovaciu
zmluvu, hoci bola v čase posudzovania už zosnulá, sú podľa obsahového vymedzenia znaleckej činnosti

príslušní znalci zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore Zdravotníctvo a
farmácia, odvetví Psychiatria. Keďže znalcom bola dostupná zdravotná dokumentácia, na posúdenie
spôsobilosti darkyne bolo potrebné lekárske vzdelanie. Znalci zapísaní v odbore Psychológia nemajú
lekárske vzdelanie, preto nie sú príslušní na posudzovanie zdravotnej dokumentácie. Znalci zapísaní
v odbore Psychológia, odvetví Klinická psychológia dospelých, by mohli posudzovať niektoré aspekty

pamäti a inteligencie zosnulých osôb, ak by boli dostupné klinické vyšetrenia darkyne psychológom
s použitím psychologických testov a dotazníkov. Tieto zistenia by mohli byť podkladmi pre znalca
zapísaného v odvetví Psychiatria, ktorý môže zhodnotiť spôsobilosť darkyne uzavrieť darovaciu zmluvu
na základe komplexnej dostupnej zdravotnej dokumentácie. Okrem toho ministerstvo uviedlo, že
posudzovať znalecký posudok iného znalca nie je obsahom znaleckej činnosti znalcov fyzických osôb. V

obsahovom vymedzení znaleckej činnosti nie je uvedené, že znalci môžu skúmať iné znalecké posudky
a výsledok takéhoto skúmania môže mať formu znaleckého posudku. Ide o zjavné prekročenie rozsahu
znaleckého posudzovania, ktoré nie je zamerané na posudzovanie iných znaleckých posudkov. Akniektoré osoby, resp. znalci, chcú posudzovať znalecké posudky z rôznych odborných hľadísk, môžu ich
posudzovať, ale nie v rámci výkonu znaleckej činnosti.

33. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.01.2008 právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

35.Podľa§628ods.1,2Občianskehozákonníkadarovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri

darovaní.

36. V tomto spore súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku ne/platnosti vznesenú žalovanými 1/ a 3/
z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko až po jej vyriešení môže rozhodnúť
o podanej žalobe žalobcu týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, to zn.

vyriešením tejto prejudiciálnej otázky je možné dosiahnuť sledovaný cieľ a konečný zmysel rozhodnutia
v tomto spore.

37. Žalovaní 1/ a 3/ namietali neplatnosť darovacej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre nedostatok spôsobilosti podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje

rozhodnutie súdu o pozbavení, či obmedzení spôsobilosti osoby na právne úkony, ale dôkaz, že osoba
konala v duševnej poruche. V týchto konaniach sa duševná porucha zisťuje v súlade s poznatkami
vedných disciplín - predovšetkým z odboru zdravotníctva a jeho odvetvia psychiatrie. Skutkovú otázku,
či v konkrétnom čase išlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom prípade preukázať. Takéto
určenie neplatnosti právneho úkonu si vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu

v čase, keď právny úkon urobil, nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 15.02.2012, sp. zn. 30 Cdo/1560/2011).
Odborná literatúra zdôrazňuje, že pri posudzovaní spôsobilosti už zomretých osôb k jednotlivému
právnemu úkonu je úloha znalca podstatne znížená. Nemôže sa v takom prípade spoľahnúť na výpoveď
posudzovaného, ale vychádza iba zo spisového materiálu. Bol zaujatý a odôvodnený názor, že pri

znaleckom skúmaní sa má v takom prípade vychádzať len z niektorých svedeckých výpovedí, a to
najlepšie z tých, ktorým súd uveril a o znalecké zhodnotenie ktorých sudca znalca požiadal. Inak by
sa mal zamerať skôr na zdravotnícke nálezy, najmä na záznamy z doby najbližšie posudzovanému
právnemu úkonu (Brichcín, S.: Soudně psychiatrická expertíza z pohledu znalecké praxe, Bulletin
advokacie. Bulletin advokacie č. 4/1998, s. 23 a nasl.).

38. V spore boli vyhotovené dva znalecké posudky, a to súdom ustanovenou znalkyňou H. T. J. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria),
znalecký posudok č. XX/XXXX a súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX predložený žalobcom od
znalkyne B. G. H. C., G. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých. Ako už z vyššie

uvedeného vyplýva závery predložených znaleckých posudkov boli rozdielne a navyše boli vypracované
aj znalcami z rôznych odborov a odvetví. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že psychiater je absolventom
vysokoškolského štúdia na lekárskej fakulte (H.) a po 5 ročnej praxi lekára absolvoval atestáciu v
odborepsychiatria.Zaoberásapsychickýmiporuchaminajmäzbiologickéhohľadiskaamákompetenciu
na nozologickú diagnostiku demencií. Psychológ je absolvent vysokoškolského štúdia psychológie na

filozofickej fakulte (Mgr.), ďalším vzdelávaním môže získať špecializáciu v klinickej psychológii a podieľa
sa na psychodiagnostike s popisom čŕt, vlastností a psychických funkcií človeka v súvislosti s jeho
osobnosťou a prostredím v ktorom žije. Samotná B. G. H. C., G. vo svojom vyjadrení na pojednávaní
uviedla, že klinická psychológia sa zaoberá psychikou človeka a jeho zdravotnou prosperitou, jeho
zdravotným prospievaním a psychickým prospievaním v súvislosti so zdravím. Demencia podľa nej, nie

jelenzmenahmoty,ktorúbybolomožnévidieťceznejakézobrazovaciemetódy,alejetodynamickávec,
ktoráznamenávakomaktuálnomstavečlovekje.Stopercentnéstanoviskovpsychológiineexistuje,jeto
len podporná vec, ale nie stopercentný dôkaz. Podľa nej psychiater má výhodu v tom, že je to lekár, ktorý
saopieraohmotu,ktorejlepšierozumieapotomposudzujepsychickéefekty,akémohlibyť.NaprotitomuH. J. uviedla, že musela čerpať len z dostupnej spisovej a zdravotnej dokumentácie, ktorá poukazovala
na to, že v čase podpísania darovacej zmluvy už ťažkosti psychického rázu u neb. L. B. boli. Aj všetky
ostatné choroby tak, ako ich uviedla B. C. mali vplyv na to ako sa menili cievy v mozgu a ako sa postupne

vyvíjaladuševnáporucha,postupnesazhoršovalapamäť,logické,abstraktnéainémyslenie,vdôsledku
čoho sa potom zhoršuje aj chápavosť, úsudok ale aj prejavy, napr. to, že mala depresie, samovražedné
myšlienky, že bola emočne labilná, to všetko bolo na báze sklerózy mozgu. To, že trpela demenciou
bolo zdokumentované v jej zdravotnej dokumentácii. Upozornila na to, že lekár, psychiater používa
pomocné vyšetrenia, napr. zobrazovacie CT, magnetickú rezonanciu, alebo spolupracuje s klinickým

psychológom, ktorý mu testovými metódami niektoré veci vie odmerať alebo podrobnejšie vyšetriť a
navzájom sa dopĺňajú, avšak klinický obraz, ktorý podá lekár, psychiater je rozhodujúci. V písomnom
stanovisku zdôraznila, že úvahy psychologičky o pseudodemencii pri organickej afektívnej poruche a
nezohľadnení vplyvu chronických telesných ochorení na klinický obraz sú z medicínskeho hľadiska
pre nedostatočnú odbornosť nesprávne interpretované a jej tvrdenie o kompenzácii psychického stavu
posudzovanej–lucidné,jasnévedomie,priemernáorientáciaakontaktibilita–niesúpodloženéžiadnym

relevantným psychiatrickým vyšetrením z dôvodu právnej istoty k dátumu podpisu darovacej zmluvy.

39. Zohľadňujúc stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (čl. 112 spisu sp. zn.
6C/4/2020) súd za relevantný v tomto spore považoval znalecký posudok H. T. J., nakoľko na posúdenie
otázky, či mohla byť dospelá osoba spôsobilá ako darkyňa uzavrieť darovaciu zmluvu, hoci bola v

čase posudzovania už zosnulá, sú podľa obsahového vymedzenia znaleckej činnosti príslušní znalci
zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetví
Psychiatria. Vzťah psychiatra a psychológa pri vyšetrení duševného stavu tak, ako uvádza ministerstvo
plne korešponduje s tým, čo na pojednávaní uviedla H. J.. Navyše posudzovať znalecký posudok
iného znalca nie je obsahom znaleckej činnosti znalcov fyzických osôb. Znalkyňa H. J. ako uviedla vo

svojom vyjadrení na pojednávaní, v stanovisku ale aj v znaleckom posudku, vychádzala zo zaobstaranej
zdravotnej dokumentácie neb. L. B. a taktiež z obsahu súdneho spisu sp. zn. 9C/100/2009.

40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že darovaciu zmluvu, ktorou
L. B. darovala svojmu synovi A. B. svoj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č.

XXX N. XXX, k. ú. E. je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, pretože darkyňa v čase
darovania nehnuteľností nemala spôsobilosť na právny úkon – uzavretie predmetnej darovacej zmluvy.

41. Ako vyplýva z predloženého znaleckého posudku H. T. J. č. XX/XXXX znalkyňa
po preštudovaní zdravotnej dokumentácie skonštatovala, že nebohá L. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.

X.X.XXXX, v čase podpísania darovacej zmluvy trpela organickým psychosyndrómom s poruchami
afektivity, kognitívnou dysfunkciou a poruchami správania v komorbidite so somatickou polymorbiditou.
Z forenzného hľadiska je podstatná skutočnosť, že trpela dementným syndrómom ľahkého až stredne
ťažkého stupňa, ktorý je bežným nálezom vo vyššom veku a u 84 ročnej posudzovanej sa prejavoval
najmä poruchami pamäti, intelektu a afektivity. Základným kritériom syndrómu demencie je jeho trvanie

po dobu najmenej 6 mesiacov s poklesom intelektových funkcií. Jeho trvanie potvrdil jej syn A. B.,
ktorý pri jej prijatí na psychiatrické oddelenie dňa 13.9.2008 objektívne udáva: „Od marca je psychický
stav zhoršený.. hovorí, že si poreže žily, keby už zomrela, nechce žiť. Býva s ňou jej retardovaný
vnuk, jemu hovorí, aby išiel po nožík... Bojí sa, aby si niečo nespravila. Má poruchy pamäti asi pol
roka, rozpráva s ním ako s manželom. Zabúda, čo sa s ním rozprávala. V marci mala asi nejakú

príhodu, našli ju doma ležať, boli u obvodnej lekárky, tá im dala lieky, odvtedy nevie samostatne
chodiť, má nevládnu ľavú ruku, pravú má nevládnu od narodenia. Dakedy rozpráva od veci /hovorí
veci, ktoré nie sú/. V noci sa jej sníva, že tam niekto bol, asi manžel.“ Podľa zdravotnej dokumentácie
nebohej je zrejmé, že trpela nielen poklesom pamäti a schopnosti učiť sa novým veciam so sťaženým
vybavovaním informácií, ale mala ťažkosti s vybavovaním mien blízkych osôb, bola časom, miestom

a situáciou dezorientovaná, nesebestačná, závislá od 24 hodinovej opatery inými osobami. Poruchy
afektivity sa u nej prejavovali najmä emočnou labilitou až nezdržanlivosťou a depresívnymi rozladami
so samovražednými proklamáciami. Testové výsledky MMSE zo dňa 2.7.2008 s celkovým skóre 11/30
a dňa 3.10.2008 14/30 svedčia pre strednú kognitívnu poruchu (10-19). Barthelov test základných
denných činností 15 b svedčil pre vysoký stupeň závislosti. V prípade posudzovanej išlo podľa

priebehu o vaskulárnu demenciu, ktorú podporuje súčasná prítomnosť výskytu hypertenzie, poruchy
lipidovéhometabolizmuaprítomnosťaterosklerózy.Svedčípreňuajklinickýpriebehspostupnoustratou
výkonnostiapružnosti,sťaženoukoncentrácioupozornosti,vštiepivostipamätiasťaženouvýbavnosťou,
narušená schopnosť logického usudzovania a porozumenia (oslabenie výkonu aj pri jednoduchýchpríkazoch), výrazné emočné zmeny – silné a málo brzdené afekty, smútok, samovražedné proklamácie,
stavyzmätenosti,neprimeranésprávanie/koprolálie,verbálnaagresivita/.Prítomnosťznámokdemencie
svedčí o trvalej poruche, ktorou trpela nebohá L. B. už v čase podpísania darovacej zmluvy medzi

ňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným t. j. dňa 18.1.2008, resp. apríl 2008, ktorej vklad bol
povolený pod č. A. XXX/XX – XXX/XX (č. l. 157-159 spisu). Demencia aj ľahkého stupňa ovplyvňovala
vôľovú aj rozpoznávaciu zložku posudzovanej pri podpise darovacej zmluvy v takej miere, že v tom čase
nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania, pričom išlo o takú mieru ovplyvnenia, že ju robila
nespôsobilou na vyhotovenie darovacej zmluvy, lebo nebola zachovaná schopnosť chápať podstatu

darovacej zmluvy a jej následkov, a tiež bola prítomná organická depresívna porucha, ktorá zmenila jej
prirodzené cítenie a ovplyvňovala jej rozhodovanie.

42. Znalkyňa sa podľa názoru súdu dostatočne vysporiadala so zdravotným stavom neb. L. B. zo
všetkých dostupných a jej predložených podkladov, pričom na svojom závere o tom, že demencia u
neb. bola porucha trvalého rázu, ktorá ovplyvňovala vôľovú aj rozpoznávaciu zložku neb. L. B. pri

podpise darovacej zmluvy v takej miere, že v tom čase nebola spôsobilá posúdiť následky svojho
konania a išlo o takú mieru ovplyvnenia, ktorá ju robila nespôsobilou na vyhotovenie darovacej zmluvy,
lebo nebola schopná chápať podstatu darovacej zmluvy a jej následkov a tiež prítomná organická
depresívna porucha, ktorá zmenila prirodzené cítenie a ovplyvňovala jej rozhodovanie, zotrvala aj
vo svojom vyjadrení na pojednávaní v spore 6C/4/2020 a taktiež aj v písomnom stanovisku zo dňa

24.03.2021. Okrem toho všetku, či už zdravotnú a taktiež aj spisovú dokumentáciu mala k dispozícii
dvakrát, a to prvýkrát v priebehu rokov 2015 a 2016, keď vyhotovovala znalecký posudok a opätovne
v rokoch 2020 a 2021 (vyžiadala si ju podaním zo dňa 28.10.2020), keď pripravovala svoje písomné
stanovisko. V obidvoch prípadoch, po preštudovaní dokumentácie zotrvala na rovnakých záveroch.

43. Závery znalkyne sú podporené aj vyjadreniami strán sporu, nakoľko žalovaní 1/ a 3/ od počiatku
tvrdili, že ich matka nebola spôsobilá uzavrieť darovaciu zmluvu, keďže jej to neumožňoval jej zdravotný
stav. To sa snažil preukázať žalovaný 1/ aj tým, že podpis na svedeckom vyhlásení neb. L. B. (čl. 30
spisu) nebol jej podpisom, pričom poukázal na záver znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne z
odboru školstva a kultúry, odvetvie psychológia, špecializácia grafológia N. C., z ktorého vyplýva, že

v prípade podpisu na tomto vyhlásení išlo o odlišného pisateľa. Znalecký posudok však súdu nebol
predložený v celku, a preto súd ho nemôže vyhodnotiť ako hodnoverný listinný dôkaz. Vyhlásenie
nebolo datované, ale pravdepodobne je z roku 2010, keďže bolo doručené súdu dňa 07.04.2010,
pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 08.04.2010. Preto na podporu tvrdenia žalovaného 1/ možno
poukázať na to, že sám žalobca pri jej prijatí na psychiatrické oddelenie dňa 13.9.2008 objektívne

uviedol, že má nevládnu ľavú ruku a pravú má nevládnu od narodenia. Aj z písomnej správy primárky
psychiatrického oddelenia H. C. vyplýva, že grafomotorické skúšky nebolo možné realizovať pre
nehybnosť rúk. Ďalej z vyjadrenia žalobcu vyplýva, ako to už uviedla aj znalkyňa, že sám žalobca pri
prijatí na psychiatrické oddelenie potvrdil trvanie demencie neb. L. B. spätne, t. j. už aj v čase uzavretia
darovacej zmluvy. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale v kontexte vyjadrení strán možno uzavrieť, že

všetky strany zhodne tvrdili, že neb. L. B. trpela demenciou už v čase uzavretia darovacej zmluvy.

44. Nemožno opomenúť ani výpovede svedkýň, keď svedkyňa N. I. tvrdila, že otec strán sporu chcel
prepísať svoju polovicu domu na dcéru H. a druhú polovicu na F., ale nestihol to a svedkyňa J. H. uviedla,
že keď bola so sestrou naposledy pred dvoma rokmi, t. j. v roku 2008, už vtedy nevedela kto je a bolo

to s ňou zle po fyzickej aj psychickej stránke. Zároveň zhodne so svedkyňou I. uviedla, že vedela, že
sestra aj s nebohým manželom O. chceli dom prepísať na deti F. a H.. Ďalej svedkyňa H. M. hodnotila
stav neb. L. B. ako hlbšia demencia s ďalším množstvom telesných diagnóz, pričom sama uviedla, že
takáto demencia sa vyvíja dlhší čas. Taktiež uviedla, že takáto osoba môže mať vzťah k určitej osobe,
toto môže kriticky zhodnotiť. Obsah úkonu zrejme neposudzovala, ale ťažko povedať, či si uvedomovala

celkove následky. Stav u takýchto osôb kolíše, závisí od viacerých okolností, napr. tlak a podobne. Toto
jej tvrdenie je v zhode s tým, čo uviedla znalkyňa H. T. J.. A napokon aj svedkyňa H. O. R., uviedla, že
pozorovala u neb. stavy dezorientovanosti. To, že podľa nej ju spoznávala a komunikácia s ňou bola
normálna, nevylučovalo u neb. L. B. prítomnosť demencie.

45. Súd vykonaným dokazovaním v tomto spore a v spore sp. zn. 6C/4/2020 v zmysle pokynu krajského
súdu predbežne vyriešil otázku platnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008, keď z vyššie uvedeného
vyplýva, že darkyňa v čase darovania nehnuteľností nemala spôsobilosť na právny úkon – uzavretie
predmetnejdarovacejzmluvy,apretojedarovaciazmluvaabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Výškaspoluvlastníckych podielov strán sporu ako podielových spoluvlastníkov uvedená na liste vlastníctva
č. XXX, k. ú. E. nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý vyplynul z dokazovania súdu, a preto nie je
možné v zmysle návrhu žalobcu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam podľa veľkosti

v ňom uvedených spoluvlastníckych podielov. Už z tohto dôvodu súd návrh žalobcu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietol. Okrem toho mal súd za to, že pre nevyporiadanie podielového
spoluvlastníctva existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Po prerušení konania z dôvodu prebiehajúceho sporu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy,

súd uznesením č. k. KK-2C/100/2009-547 zo dňa 10.04.2024, právoplatným dňa 22.04.2024, rozhodol
o pokračovaní v konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávania boli odročované za účelom
uzatvorenia mimosúdnej dohody, ale ani po viacerých návrhoch na mimosúdne riešenie sporu,
nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi stranami dohodou, a to zväčša z dôvodu
nezhôd medzi žalobcom a žalovaným 1/, postoja žalovaného 1/ ku komplexnému riešeniu vzájomných
spoluvlastníckych vzťahov a odkázanosti žalovaných 1/ a 3/ na bývanie v rodinnom dome, ktorý je

predmetom vyporiadania. Zo strany žalobcu bol prednesený aj návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov, ale
s takouto alternatívou súhlasil len žalovaný 2/, ktorý predmetné nehnuteľnosti nechcel nadobudnúť do
výlučného vlastníctva a súhlasil s akýmkoľvek spôsobom vyporiadania.

47. Na pojednávaní súdu dňa 15.11.2024 súd spor prejednal a rozhodol bez účastí strán sporu.
Žalobca a žalovaný 2/ boli na pojednávaní zastúpení právnymi zástupcami. Žalovaný 1/, žalovaná
3/ a jej právny zástupca neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o jeho odročenie nežiadali, pričom
predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie
pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával

v neprítomnosti strán sporu, za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného 2/.

48. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu
s tým, aby súd prikázal nehnuteľnosti buď do jeho výlučného vlastníctva alebo do podielového
spoluvlastníctvažalovaných1/a3/,ktorítietonehnuteľnostiužívajú,keďžeonichneužíva,zasúčasného

vyplatenia vyporiadavacieho podielu podľa znaleckého posudku z roku 2010. Akékoľvek iné rozhodnutie
podľa neho porušuje ústavné práva na ochranu jeho majetkových práv a bolo by v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaní 1/ a 3/ neakceptovali jeho mimosúdne riešenie sporu a za viac ako 15 rokov mohli túto
situáciu vyriešiť, čo je dostatočný dôvod, aby súd neakceptoval ich aktuálny zdravotný stav, keď nie sú
ochotní ani hradiť pomernú časť nájomného za užívanie jeho podielu. Ak by súd dospel k záveru, že sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby nevysporiadal podielové spoluvlastníctvo, navrhol, aby
z toho istého dôvod priznal jemu a žalovanému 2/ náhradu trov konania, keďže jeho neúspech v konaní
bol prioritne vyvolaný správaním sa žalovaných 1/ a 3/.

49. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež zotrval na svojich vyjadreniach

v priebehu sporu a navrhoval rovnaký spôsob vyporiadania ako žalobca s tým, že predmetný stav je
neudržateľný, pretože ani on nemôže vykonávať svoje ústavou mu garantované práva vo vzťahu k
nehnuteľnosti tak, ako mu prináležia v zmysle Občianskeho zákonníka. Nemôže užívať nehnuteľnosť,
ktorú užívajú žalovaní v 1/ a 3/ a nemôže s ňou ani nakladať, keďže je tam viac spoluvlastníkov. Žalovaný
1/ svojim konaním zapríčinil stav, keď nehnuteľnosti nie sú vyporiadané, hoci aj on mu ponúkol svoj

spoluvlastnícky podiel a navrhol rôzne alternatívy. Na žiadnu z nich nereflektoval a neprejavoval žiadnu
snahu o to, aby nejakým spôsobom vyriešil svoje bývanie, resp. nebránil v užívacích a vlastníckych
právach ostatných spoluvlastníkov. Rovnako ako žalobca aj on navrhoval, aby vzniknuté náklady, či už
na strane žalobcu ako aj na jeho strane, hradil žalovaný 1/.

50. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu, uznesením krajského súdu
a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami, nakoľko vykonanie
žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné
a taktiež na základe vykonaného znaleckého dokazovania po oboznámení sa so znaleckým posudkom
č. XXX/XXXX zistil nasledovný skutkový stav:

51. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra C KN č. 59/1 o výmere
433 m2, druh pozemku záhrady, pozemku parcela registra C KN č. 60/1 o výmere 315 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, postavenejna parcele registra C KN č. 60/1 o výmere 315 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E., obec E., okres J., vedeného Okresným úradom J.,
katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele 6/10 k celku pod B1 s titulom nadobudnutia Darovacia

zmluva A. XXX/XX-XXX/XX, v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku pod B3 s titulom nadobudnutia B.
XXXX/XX R./XX-XX-XXX/XX. Ďalším podielovým spoluvlastníkom pozemku je žalovaný 1/
F. B., ktorého spoluvlastnícky podiel je 1/10 k celku pod B2 s titulom nadobudnutia B. XXXX/
XX R./XX-XX-XXX/XX, žalovaný 2/ H. B., ktorého spoluvlastnícky podiel je 1/10 k celku pod B4 s titulom
nadobudnutiaOsvedčenieoded.4D572/2006, R.XXXX/XX-XX/XXažalovaná3/MáriaVeselá

(predtým H.), ktorej spoluvlastnícky podiel je 1/10 k celku pod B5 s titulom nadobudnutia B. XXXX/XX
R./XX-XX-XXX/XX. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX,
k. ú. E..

52. Z predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom K. F. Q., odbor
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, mal súd preukázané, že rodinný

dom má tri nadzemné podlažia, z čoho prvé nadzemné podlažie slúži ako technické podlažie, ktoré je
rozdelené na dve časti pre každú bytovú jednotku umiestnenú na druhom a treťom nadzemnom podlaží.
Stavba má dva samostatné byty so samostatným kúrením a samostatnými meraniami pre jednotlivé
byty. Užívateľom prvého nadzemného podlažia je F. B.. Mária Veselá užíva časť prvého nadzemného
podlažia a súčasne aj byt na treťom nadzemnom podlaží. Úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú

cenu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E., vedľajšej hospodárskej budovy
a vonkajších úprav. Podľa záverov znaleckého posudku je všeobecná hodnota týchto nehnuteľností
a vonkajších úprav 74.800,- eur, z toho rodinného domu súp. č. XXX je 54.980,24 eur, hospodárskej
budovy (maštale) 3.627,34 eur, záhrady parcela č. 59/1 o výmere 433 m2 je 8.785,57 eur a zastavanej
plochy parcely č. 60/1 o výmere 315 m2 je 6.391,35 eur.

53. Podľa správy primára H. H. P., Oddelenie vnútorného lekárstva, Nemocnica G. zo dňa 02.09.2024
(čl. 568 spisu) k zdravotnému stavu žalovaného 1/ po jeho hospitalizácii vo Východoslovenskom ústave
srdcových a cievnych chorôb, a. s., J. po úraze (zlomenina krčka stehennej kosti), bol po prevezení z J.
na oddelenie vnútorného lekárstva Nemocnice G., a. s. pacient F. B. orientovaný, čiastočne mobilný

s chodítkom a bola u neho zahájená rehabilitácia. Dňa 28.08.2024 bol prepustený do ambulantnej
zdravotnej starostlivosti, pričom jeho stav nepredstavuje odkázanosť na pomoc inej osoby.

54. Odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že žalovaný 1/ poberá starobný
dôchodok vo výške 551,30 eur a žalovaná 3/ starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 594,50 eur.

55. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.

56. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

57. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

58. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle zákonného ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva okrem iného aj k
rodinnému domu súp. č. XXX a pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený – parcely KN C č.

60/1, nachádzajúcim sa v katastrálnom území E.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca
a žalovaní 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Rovnako nebolo sporné,
že nehnuteľnosti užívajú dlhodobo žalovaní 1/ a 3/, a že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva dohodou nedošlo. Sporná, aj vzhľadom na vyššie uvedené závery bola medzi stranamivýška spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/10 k celku a spôsob jeho nadobudnutia u žalobcu. Medzi
stranami sporu bol sporný aj spôsob vyporiadania tohto spoluvlastníctva a existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

59. Keďže strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a k dohode o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo, prislúchalo žalobcovi oprávnenie
domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu. Medzi stranami
sporu bolo nesporné, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku

č. XXX/XXXX, keďže rodinný dom má tri nadzemné podlažia, pričom prvé nadzemné podlažie slúži
ako technické podlažie, ktoré je rozdelené na dve časti pre každú bytovú jednotku umiestnenú na
druhom a treťom nadzemnom podlaží. Stavba má dva samostatné byty so samostatným kúrením
a samostatnými meraniami pre jednotlivé byty, ktorých užívateľom sú žalovaní 1/ a 3/, avšak
v tomto prípade sú podieloví spoluvlastníci štyria, a preto neprichádzalo do úvahy reálne rozdelenie
stavby na štyri samostatné bytové jednotky. Podielové spoluvlastníctvo tak bolo možné vypriadať len

prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov, prípadne
do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 3/ alebo nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie jeho
výťažku. Žalobca od začiatku konania uvádzal, že má záujem na prikázaní nehnuteľností do svojho
výlučného vlastníctva, neskôr navrhoval ich prikázanie do podielového spoluvlastníctva žalovaných
1/ a 3/, alternatívne nariadiť ich predaj a rozdelenie výťažku. Žalovaní 1/ a 3/ argumentovali tým,

že v rodinnom dome bývajú, tento po smrti ich otca dostavali a nemajú možnosť zabezpečiť si
inú bytovú náhradu. Okrem toho táto možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
neprichádzala do úvahy aj z dôvodov predbežného posúdenia neplatnosti darovacej zmluvy a skutočnej
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Vyporiadanie spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti
taktiež neprichádzalo do úvahy, vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 3/ bývajú v nehnuteľnosti, majú tam

trvalý pobyt a nemajú záujem ju predať. Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázanú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezrušil
a nevyporiadal.

60. Citované ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, je vyjadrením jednej zo

základných zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva, a to zásady že nikto nesmie byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú, ako sa ich
spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadajú, respektíve ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa
ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Z pravidla kladného
rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v citovanom ust. § 142 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením
veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa, návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné,
aby vec bola prikázaná za náhradu jednému alebo niektorým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné,
aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Pritom dôvod hodný

osobitného zreteľa posudzuje súd vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu,
alebo žalovaných, t. j. strán sporu ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže byť prípadne aj zneužitie výkonu práva podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
Pri nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie, je nutné v prvom rade brať do úvahy aby po skončení
konania nedošlo k situácii, že podielový spoluvlastník, síce s nárokom na výplatu, bude zbavený svojho

obydlia. Aj pri porovnaní ústavného práva na bývanie s právom na vlastníctvo veci je nutné preferovať
oprávnenie osoby užívať určitú nehnuteľnosť na svoje bývanie tak, aby nedošlo k strate obydlia osoby,
ktorá mala spoluvlastnícky podiel k určitej nehnuteľnosti, pokiaľ si za výťažok z nej nemôže zabezpečiť
plnohodnotné bývanie.

61. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru, tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie

užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo že vec má v
úmyslepredať).Ďalšímhodnotiacimkritériomprirozhodovaníodôvodochhodnýchosobitnéhozreteľaje
hodnotenie záujmov oboch strán. Pokiaľ individuálny záujem žalovaného spoluvlastníka prevyšuje nad
individuálnym záujmom žalobcu, potom je potrebné žalovanému poskytnúť právnu ochranu. Všeobecnýsúd je teda pri posúdení otázky, ktorej strane sporu v konkrétnom prípade poskytnúť ochranu, často
postavený pred neľahkú úlohu. Okolnosti môžu byť - a často bývajú - značne komplikované a netypické.
To ho však nezbavuje povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia. V prípade, že nie

je možné zachovať maximum oboch v kolízii stojacich základných práv, je všeobecný súd povinný
túto kolíziu vyriešiť v prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti [podobne pozri nález
Ústavního soudu České republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09, č. 187/2010 SNaU; ďalej len „nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09“)]. Špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať
prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade

je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplývajú tiež určité
procedurálne garancie (porovnaj nález II. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého
na zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

62. K charakteru dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie a

nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo/84/2009, podľa ktorého, cit.: „Vo všeobecnosti sa vychádza zo zásady, že
spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá
byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Pritom však treba vziať do zreteľa
všetky skutočnosti, ktoré umožní správne a spravodlivo posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci

medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2
umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať
ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade môže
súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom,
že bude ďalej fakticky i právne existovať. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo

treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne
ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám
vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím
návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej
veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi

opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu
a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia
teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky
stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako
významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu,

aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie,
ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu
veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so
situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého
je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z

účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva
majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej
subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému
alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov.
Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav

jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky
času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť

napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili
právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o
vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu,
alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať. ... Pokiaľ žalobcovia
poukazovali na správanie žalovaného a okolnosti na jeho strane, najmä, že nemôže byť jeho vek,

dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania, posudzované ako okolností hodné osobitného zreteľa, aj
dovolací súd tieto osobitné dôvody zhodnotil natoľko závažné, prevyšujúce záujem žalobcov na zániku
spoluvlastníctva. V žiadnom prípade nejedná sa o pokus zneužitia ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka.
Tvrdenia žalobcov v dovolaní o bohémskom a bezstarostnom živote žalovaného, ktorý nejavil záujempostarať sa o svoju osobu a vlastné nie sú relevantné nakoľko žalobcovia existujúci stav dlhodobo
akceptovali (tolerovali), nenamietali nič proti tomu, aby žalovaný v dome býval.“

63. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú existenciu takých skutočností na strane žalovaného
1/ a žalovanej 3/, v dôsledku ktorých záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva prevážil záujem
žalobcunajehozrušeníavyporiadaní.Žalovaný1/má78rokovažalovaná3/67rokov,obajasústarobní
dôchodcovia. Žalovaný 1/ poberá starobný dôchodok vo výške 551,30 eur a žalovaná 3/ starobný
a vdovský dôchodok vo výške 594,50 eur. Aj vzhľadom na ich vek nie je reálne, aby vykonávali inú

zárobkovú činnosť, a teda sú výlučne odkázaní len na príjem zo starobného dôchodku. Žalovaný 1/
má navyše po zákrokoch vykonaných vo Východoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb v J. dňa
17.07.2024 a na klinike ortopédie v J. dňa 16.08.2024 zhoršený zdravotný stav, z dôvodu ktorého síce
nie je odkázaný na pomoc inej osoby, avšak doliečuje sa v domácom prostredí, v ambulantnej zdravotnej
starostlivosti. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že žalovaní 1/ a 3/ v rodinnom dome prežili prevažnú
väčšinu svojho života, keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že v dome bývajú nepretržite od roku

1980. Aj svedkovia N. I., J. H. a P. J. zhodne uviedli, že žalovaní 1/ a 3/ v dome bývali od jeho vystavenia,
a že ich nebohý otec O. B. chcel časť podielu na tomto dome prepísať na nich. Z uvedeného dôvodu
majú vytvorené k rodinnému domu citové väzby, ktorých prerušenie, vzhľadom na vek žalovaných
1/ a 3/ a zdravotný stav žalovaného 1/, by mohlo spôsobiť závažné následky v ich psychickej sfére.
Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že žalovaní 1/ a 3/ a žalobca sa stali podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností v roku 1992, po smrti ich otca O. B., pričom žalobca ďalší podiel na nehnuteľnostiach
nadobudol darovacou zmluvou v roku 2008, ktorú súd predbežne posúdil ako absolútne neplatnú. Stav
vlastníckeho práva medzi stranami sporu je teda dlhodobý, avšak žalobca až do roku 2009 vyporiadanie
práv z podielového spoluvlastníctva s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi neriešil (aj keď tvrdil, že
chcel nehnuteľnosti vyporiadať pred 15 rokmi, súd toto tvrdenie nemal preukázané). Žalobca teda

dlhodobo akceptoval nielen existujúci stav užívania nehnuteľností, ktoré užívali žalovaní 1/ a 3/, ale aj
stav vlastníckeho práva. Domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva začal až
v čase, keď sa stal väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Hoci žalobca mohol žiadať zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už minimálne od roku 2000 (titul nadobudnutia podľa
listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E. B., R./XX-XX XXX/XX), kedy bol spolu so žalovanými zapísaný ako

podielový spoluvlastník vo vzťahu k nehnuteľnostiam ako celku, teda v čase, keď ešte nebol väčšinovým
spoluvlastníkom, žalovaní 1/ a 3/ ešte boli pracovne aktívni, resp. disponovali možnosťami na prevzatie
úverov za účelom vyplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, neučinil tak.

64. Ďalej súd pri rozhodovaní prihliadol aj ku skutočnosti, že dôvodom, pre ktorý sa žalobca

domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nebolo prioritne samotné riešenie
spoluvlastníckychvzťahov,aleskutočnosť,ževzťahymedzistranamisporusúnarušenéajemusamému
išlo len o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Naproti tomu samotný žalobca má vyriešenú svoju
bytovú otázku, nakoľko je vlastníkom rodinného domu, preto nezrušenie a nevyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nebude v rozpore so zabezpečením jeho bytových potrieb. Naopak, žalovaní 1/ a 3/

iné bývanie nemajú a so zabezpečením svojich bytových potrieb sú odkázaní výlučne na nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu. Súd mal za to, že aj v prípade predaja nehnuteľností by si žalovaní
1/ a 3/ z výťažku z predaja, prihliadajúc k aktuálnym cenám nehnuteľností, nemohli zabezpečiť
primerané bývanie. Ak aj žalobca na poslednom pojednávaní navrhoval vyporiadanie a vyplatenie
vyrovnacieho podielu podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, tak je nepochybné, že aj vzhľadom

na ceny nehnuteľností im výška takto poskytnutej náhrady (cca 7.480,- eur) nezabezpečí adekvátne
bývanie.

65. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, ktorý súhlasil s akýmkoľvek spôsobom vyporiadania, a ktorý je
v konečnom dôsledku „rukojemníkom“ negativistického postoja strán sporu a dôvodov hodných

osobitného zreteľa, ktoré súd vzhliadol v tomto spore, súd uvádza, že ani on nie je odkázaný na
bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a jeho záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je „len“
zdôvoduvyriešeniaspornýchužívacíchvzťahov.Podľanázorusúdumuneostávaničiné,lennazáklade
aktuálneho aktuálneho skutkového stavu akceptovať rozhodnutie súdu a ním vzhliadnuté dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

66. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že pokiaľ predmetom podielového spoluvlastníctva je byt, ktorý je
domovom podielového spoluvlastníka, potom ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba
interpretovať, t. j. určiť relatívne otvorenú hypotézu tejto právnej normy v konkrétnych súvislostiach aaplikovať s prihliadnutím na ochranu práva na domov zaručovanú medzinárodnými zmluvami, ktoré sú
v zmysle článku 154c Ústavy Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.

67. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova, alebo korešpondencie, ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov), zaručuje článok 11 medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú

právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu,šatstvo,bytananeustálezlepšovanieživotnýchpodmienok.Obatietopaktybolipublikovanéako
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku, nadobudli
platnosť 23.03.1976.

68. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú federatívnu republiku nadobudol
platnosť 18.03.1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 01.01.1993) a bol uverejnený v Oznámení
federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

69. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život
(porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M., Evropská umluva o lidských právech. Komentář
I. vydaní Praha, C.H.BECK, 2012, s. 874). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka, (vydaného
vedou vydavateľstva Slovenskej akadémie vied v roku 2006) domov je miesto, kde sa človek narodil,
kde býva, kde je doma, a má rodný dom. Pre niekoho je domov miesto, kde sú alebo boli jeho rodičia,

alebo aspoň jeden z nich, miesto ktoré poskytuje človeku pocit bezpečia, zázemia, do ktorého sa vždy
môže vracať, ku ktorému ho niečo viaže. Domov je jednou zo základných ľudských (životných) potrieb,
bez ktorej nemožno spokojne žiť.

70. Nakoľko súd mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadania

podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu z týchto
dôvodov zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že je oprávnený rozhodnúť o nezrušení podielového
spoluvlastníctva aj vtedy, ak takýto postup nenavrhol žiaden zo spoluvlastníkov, t. j. súd nie je v tomto
prípade viazaný návrhmi strán sporu. Je však ale potrebné zdôrazniť, že nie je vylúčené, aby na
základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre

zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal vyhovenia svojho návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie je totiž rozhodnutím iba „pre
tentokrát“, t. j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia.

71. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

73. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol žalovaným,
ktorí boli v konaní v celom rozsahu úspešní, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Samotný
žalobca a žalovaný 2/ navrhovali, aby súd zaviazal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na náhradu
trov konania žalovaného 1/, keďže ich neúspech v konaní bol prioritne vyvolaný správaním sa
žalovaných 1/ a 3/. Súd však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zákonné

ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku
(pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby
pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a čisú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvekbezohľadunazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrov

úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Významnými z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.“

74. Súd mal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré stranám nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval procesnú
situáciu, za akej došlo ku podaniu žaloby a dôvody rozhodnutia vo veci samej. Žalobca podal žalobu

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu nemožnosti uzavretia dohody so
žalovanými, s tým, že žalovaní užívajú celú nehnuteľnosť bez akejkoľvek finančnej alebo naturálnej
náhrady, čím chcel vyriešiť sporné užívacie vzťahy medzi nimi. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca iný prostriedok na riešenie zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva vzhľadom na nemožnosť uzavretia dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi nemal.

Pokiaľ teda žalobca už nemienil v podielovom spoluvlastníctve zotrvávať a žalovaní s dohodou o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nesúhlasili, prislúchalo mu právo domáhať sa
uvedeného nároku žalobou na súde. Súd o zamietnutí žaloby rozhodol až po vykonaní dokazovania
a preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle zákonného ustanovenia § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedené

dôvody však žalobcovi v čase podania žaloby nemuseli byť známe, keď, navyše, rozhodnúť o nezrušení
a nevyporiadaní podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa prislúcha len súdu,
a to po vykonanom dokazovaní.
75. Okrem už uvedeného dôvodu súd považuje za potrebné uviesť aj to, že medzi sporovými stranami,
ktoré sú v príbuzenskom vzťahu, existuje aj po rozhodnutí súdu spoluvlastnícky vzťah, pričom už

dlhodobejšie medzi nimi pretrváva aj negatívny postoj, ktorý sa premietol do predmetného sporového
konania. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. II. ÚS 158/2015, v zmysle ktorého: „Súd je povinný inak na prvý pohľad priliehavé rozhodnutie
o trovách konania modifikovať tak, aby primárne neslúžilo niektorému z účastníkov ako prostriedok
prejavu svojho negatívneho vzťahu k protistrane. Pokiaľ však ide o inštitút náhrady trov konania použitý

skôr ako prostriedok prejavu vzájomnej nevraživosti než náhrada reálnych nákladov, ktoré účastník v
konaní vynaložil, nemôže súd takúto okolnosť nechať nepovšimnutú a svojim rozhodnutím prispieť k
tak nežiaducemu účelu. Naopak práve cez aplikáciu § 150 ods. 1 OSP je povinný inak na prvý pohľad
priliehavé rozhodnutie o trovách modifikovať tak, aby primárne neslúžilo niektorému z účastníkov ako
prostriedok prejavu svojho negatívneho vzťahu k protistrane. To zvlášť tým, kde sú takéto negatívne

vzťahy krajne nežiaduce, teda v rodine... Záver súdu o tom, či ide o výnimočný prípad o či sú
dané v konkrétnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať zo starostlivého posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci vrátane posúdenia všetkých pomerov účastníkov. Právna úprava
nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa ani vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi, či
ich príbuzenskom vzťahu.“ Súd je toho názoru, že uvedené závery ústavného súdu je možné aplikovať

aj na predmetný prípad, a preto dôvody hodné osobitného zreteľa je možné vidieť nielen vo vzájomnom
spoluvlastníckom vzťahu sporových strán, ktoré sú navyše v príbuzenskom vzťahu,
ale aj v ich negativistickom postoji, ktorý sa prejavuje aj v inštitúte náhrady trov sporového konania.
Zohľadňujúc vyššie uvedené má súd za to, že je v súlade so zásadou spravodlivosti súdneho konania
aplikovanie ust. § 257 CSP na predmetný prípad, a teda pre dôvody hodné osobitného zreteľa

nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán a ani štátu. Súd má tiež za to, že nepriznanie trov
konania výraznejším spôsobom neovplyvní majetkovú situáciu sporových strán a nebude mať na ich
pomery zásadnejší dopad.

76. O trovách konania štátu, ktoré vznikli uhradením znalečného súdnej znalkyni z rozpočtových

prostriedkov súdu, resp. štátu súd rozhodol taktiež podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku na tomto mieste dáva do pozornosti, že spor medzi stranami trvá od roku 2009 a v jeho
priebehu boli vyhotovené dva znalecké posudky, pričom znalečné za znalecký posudok vyhotovený
H. T. J. bolo z časti hradené z rozpočtových prostriedkov štátu vo výške 260,76 eur. Dôvody hodnéosobitného zreteľa vo vzťahu k trovám štátu tak súd videl v dĺžke samotného konania, negativistickom
vzťahu sporových strán, ktoré sú navyše v príbuzenskom vzťahu a v nemožnosti určenia neúspešnej
strany, keďže zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po vyše 15 rokoch zamietol bez

určenia pomeru úspechu a neúspechu. Navyše aj v tomto prípade má súd za to, že nepriznanie trov
konania výraznejším spôsobom neovplyvní majetkovú situáciu štátu a nebude mať na jeho pomery
zásadnejší dopad. S poukazom na názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 113/2019, súd nevyzýval štát na vyjadrenie sa k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.