Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208619
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: OZ VEĽKÝ

ŠARIŠ, so sídlom Bočná 2832/5, 082 21 Veľký Šariš - Kanaš,
IČO: 42 344 786, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát, so sídlom Mojmírova 12, 040 01
Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovaným: 1/ Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba 1, 082
21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XXXX/X, XXX XX C. D. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. rade a 2.rade majú každý samostatne voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2024 sa domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č.
XXXX/XXXX zo dňa 26.4.2024, uzavretých medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a žalovaným
v 2. rade ako predávajúcim. Domáhal sa tiež určenia, že žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníckom
k pozemku parc. E. F. XXXX, orná pôda o výmere 9667 m2, nachádzajúcom sa v okrese G., obec

C. D., kat. úz. C. D., evidovanom na LV č. XXXX k. ú. C. D.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1.
rade je aktuálne vlastníkom dotknutého pozemku, ktorého prevod, resp. dojednanie bolo predmetom
uvedenej kúpnej zmluvy. Pred nadobudnutím pozemku žalovaným v 1. rade bol výlučným vlastníkom
dotknutého pozemku žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade pritom uzavrel okrem zmlúv so žalovaným
v 2. rade aj ďalšie zmluvy o budúcich zmluvách a kúpne zmluvy s inými vlastníkmi pozemkov v lokalite G.
podľa zmlúv schválených uznesením Mestského zastupiteľstva vo C. D.. Mestské zastupiteľstvo vo C.
D. uznesením č. 4/2024-4/X dňa 20.2.2024 schválilo tak uzavretie zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách,

aj prevod práv a povinností z týchto uzavretých zmlúv, v zmysle ktorých žalovaný v 1. rade vystupoval
v pozícii budúceho kupujúceho na investora PRATO s.r.o., IČO: 50381156. Po podanom proteste
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov bolo toto uznesenie mestského zastupiteľstva doplnené
uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta C. D. č. 67/2024-1/XIV zo dňa 23.07.2024. Mestské
zastupiteľstvo vo C. D. dňa 26.04.2024 uznesením schválilo i uzavretie Kúpnej zmluvy č. XXXX/
XXXX. Po proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov bolo toto uznesenie doplnené uznesením
Mestského zastupiteľstva vo C. D. č. 76/2024-1/XV zo dňa 27.08.2024. Na financovanie úhrady kúpnych

cien uzavrel žalovaný v 1. rade Zmluvu o úvere č. XXX/XX/XX so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa
26.04.2024, a to po tom, čo mestské zastupiteľstvo schválilo prijatie dlhodobého splátkového úveru
do rozpočtu žalovaného v 1. rade od Slovenskej sporiteľne, a.s. na financovanie úhrady kúpnych cien
podľa schválených kúpnych zmlúv, a to vo výške úverového rámca 2.000.000 EUR. Žalobca videlzmätočnosť a nejasnosť konania žalovaného v 1. rade v tom, že napriek tomu, že previedol práva
a povinnosti z uzavretých zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a na tretí subjekt, uzavrel zmluvu
o úvere a financoval kúpne ceny pozemkov, čím sa zvýšil dlh mesta. Podľa zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve má budúci kupujúci záujem realizovať v lokalite Peterica investičnú akciu za účelom rozvoja
Mesta C. D., na napriek tomu previedol svoje práva a povinnosti z dojednaných zmlúv na tretí subjekt.
Žalobca ďalej uviedol, že Mestské zastupiteľstvo vo C. D. uznesením zo dňa 18.06.2024 schválilo
investičný zámer – realizáciu zóny občianskej vybavenosti, pričom týmto uznesením schválilo zámer
na odpredaj pozemkov v lokalite G. formou uzatvorenia nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej

veci ako výsledok obchodnej verenej súťaže. Po realizácii týchto úkonov žalovaný v 1. rade predá ním
nadobudnuté pozemky. Žalobca zastával názor, že jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a kúpnej zmluvy vyplýva z § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a
staval sa do pozície zástupcu obyvateľov mesta C. D., ktorý sú členmi žalobcu, resp. odvodzoval svoj
naliehavý právny záujem od ich naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti špecifikovaných
zmlúv. Zároveň poukazoval na svoje ciele a úlohy, za účelom plnenia ktorých bol žalobca založený.

Mal za to, že v danom prípade šlo o prevod majetku obce – jej finančných prostriedkov z úveru
na predávajúceho. Poukazoval pritom na § 2 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby, kde sa uvádza, že majetkom mesta sú okrem iného i finančné prostriedky. Podľa
žalobcu jeho členovia, ktorí sú obyvateľmi mesta C. D. nemajú iný prostriedok na ochranu svojich práv
a ich postavenie je neisté v oblasti hospodárenia mesta s verejnými financiami. Ich neistota pritom

má vychádzať z niekoľkých uznesení mestského zastupiteľstva, uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve i kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o úvere, hoci obyvateľom mesta nie je zrejmý zámer nakladania
smajetkomadôvodykúpypozemkov.Podľažalobcužalovanýv1.radenakladásmajetkom–finančnými
prostriedkami z úveru v rozpore so zákonom a netransparentne, keďže kúpna cena nebola žiadnym
spôsobom objektivizovaná, nebola stanovená na základe znaleckého posudku a nie je zrejmé ako bola

stanovená. Poukázal na § 9 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta C. D., podľa ktorého
mestomôženadobúdaťmajetokodplatnezacenypodľaosobitnýchpredpisovalebobezodplatnedarom,
ak to poslúži rozvoju mesta. Žalobca zdôraznil, že obec nie je súkromný podnikateľský subjekt, ale
subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami a daňami od obyvateľov. Aj pri nadobúdaní majetku
obce je preto potrebné, aby išlo o objektívne zdôvodnenie výšky kúpnej ceny, definovanie lokality na

výkup pozemkov, presné zadefinovanie zámeru obce kúpy nehnuteľností, stanovenie účelu, ktorý sa
má kúpou nehnuteľností dosiahnuť. V danom prípade tieto východiská neboli dodržané, čo vyvoláva
neistotu u obyvateľov mesta C. D. i u žalobcu. Žalobca ako právnická osoba má na veci právny záujem,
pretože háji verejný záujem obyvateľov mesta – svojich členov, ale jeho naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti uzavretých zmlúv vyplýva aj z jeho cieľa a úloh v zmysle jeho stanov, ktoré v žalobe

citoval zo svojich stanov. Žalobca následne v žalobe rozsiahlejšie uviedol dôvody, pre ktoré sú podľa
neho absolútne neplatné obe ním špecifikované zmluvy. V prvom rade uviedol, že došlo k porušeniu
zákona pri hospodárení s majetkom (§ 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. a § 8 ods. 2 zákona č. 369/1990
Zb.) v dôsledku nehospodárneho, neefektívneho a neúčelného nakladania s majetkom obce, pričom mal
za to, že pri kúpnej zmluve šlo o obchádzanie zákona a postup v rozpore so zákonom o majetku obcí.

Žalovanývykonávasvojupodnikateľskúčinnosť,ktorániejeverejnoprospešná,aleuspokojujúcazáujmy
spol. PRATO, s.r.o. Obec pritom môže vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť len v záujme potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce, čo vyplýva z § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. Ako dôvod
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy považoval jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný v 1.
rade mal na jednej strane záujem o kúpu pozemkov pre účely investičnej akcie, avšak na druhej strane

bezodplatne previedol práva a povinnosti zo zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách na spol. PRATO, s.r.o.,
ktorá je súkromným podnikateľským subjektom.

2.Žalovanýv1.radevovyjadreníkžalobezodňa29.11.2024navrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.
Namietal predovšetkým nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a neprípustnosť žaloby. Mal

za to, že žalobca nepreukázal ani prípadnú danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení a právny výklad žalobcu považoval za zjavne nesprávny a nevychádzajúci zo skutočného
obsahu právnej normy. Žalovaný v 1. rade mal za to, že záväzkovoprávny vzťah napadnutý žalobou je
súkromnoprávnej povahy, zrealizovaný na základe práva a v súlade so zákonom, pričom vychádzajúc
z obsahu žaloby nie je daný zákonný dôvod na zásah do stability tohto právneho vzťahu žalovaných.

Právny poriadok neumožňuje občianskemu združeniu, o ktorého právach a povinnostiach sa vo veci
nejedná, podať takúto žalobu.3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2024 rovnako navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že kúpnou zmluvou realizoval svoje vlastnícke právo, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou je aj právo s vlastným majetkom slobodne nakladať. Uzavretie kúpnej zmluvy mal s mestom

riadne odkomunikované, kúpna zmluva predstavuje jeho skutočnú a reálnu vôľu predať pozemok a trvá
na platnosti kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2024 zotrval na podanej žalobe a dodal, že pre svoju argumentáciu
použil len zverejnené dokumenty z webovej stránky žalovaného v 1. rade a dokumenty dostupne

z Centrálneho registra zmlúv. Uviedol, že vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže je len ďalším krokom,
ktorý vykonal žalovaný v 1. rade, ale to nemôže napraviť stav a konanie, ktoré tento žalovaný
uskutočnil do času podania žaloby. Obchodná verejná súťaž podľa neho nevyvracia to, že by žalovaný
v 1.rade nenakladal nehospodárne s majetkom a nekonal transparentne. Ohľadom prípustnosti žaloby
a preukázania naliehavého právneho záujmu opätovne poukázal na § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb.
a skutočnosť, že takúto žalobu môže podať i osoba (fyzická i právnická), ktorá má na veci právny záujem.

Opätovne dodal, že naliehavý právny záujem vyplýva zo zákona a tiež ho odvodzoval od obyvateľov
mesta C. D.. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že má za to, že jeho vyjadrenie žiadnym
spôsobom nespochybňuje tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe.

5. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 28.1.2025 zotrval na svojej argumentácii o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie a neprípustnosti žaloby. Poukázal na to, že žalobcom nie je obyvateľ mesta C.
D.. Mal za to, že žalobca bola je povinný preukázať, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v tomto konaní ide. Uviedol, že touto určovacou žalobou sa nič nevyrieši a nevytvorí sa pevný
základ pre ďalšie právne vzťahy účastníkov sporu. Nedôjde ňou ani k odstráneniu neistoty v práve
alebo v ohrození práva žalobcu. Uviedol, že pri osobnom stretnutí žalobca ako dôvod žaloby uvádzal

len akúsi snahu naučiť mesto nepodnikať a nemiešať sa do ekonomických vzťahov podnikateľov
a vlastníkov nehnuteľností. Možnosť domáhať sa súdneho rozhodnutia práve takýmto spôsobom
nevyplýva ani z osobitného predpisu. Mal za to, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z majetku
obce. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou
samosprávy. Žalovaný v 1. rade nespochybňoval právo občanov kontrolovať činnosť zodpovedných

orgánov mesta pri nakladaní s majetkom mesta a za splnenia zákonných podmienok domáhať sa súdnej
ochrany, avšak v danom prípade nie sú splnené normotvorcom stanovené predpoklady domáhať sa
takouto žalobou neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu

konštatovaním,ženač.l.1anasl.sanachádzasamotnážaloba,nač.l.9anasl.súpísomnérozhodnutia
predsedu združenia o vzniku členstva, na č. l. 12 sú stanovy občianskeho združenia OZ C. D., na č. l. 15
a nasl. je kúpna zmluva č. XXXX/XXXX uzatvorená medzi predávajúcim žalovaným v 2.rade a kupujúcim
žalovaným v 1.rade, na č. l. 18 a nasl. je výpis z katastra nehnuteľností vo vzťahu k LV č. XXXX, k. ú. C.
D., na č. l. 34 a nasl. je mandátna zmluva č. XXXX/XXXX, na č. l. 39 a nasl. sú uznesenia MZ vo C. D.,

na č. l. 49 a nasl. je zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. a dlžníkom
Mesto C. D., na č. l. 71 a nasl. je vyjadrenie žalovaného v 1.rade, na č. l.75 sa nachádza vyjadrenie
žalovaného v 2.rade, na č. l. 77 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaných, na č. l. 83 a nasl.
je vyjadrenie žalovaného v 1.rade k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 90 je vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu
v tom zmysle, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca je občianskym združením zaregistrovaným na Ministerstve vnútra SR pod reg. č. C.-XXX/XX-
XXXXX, pričom vznikol dňa 06.12.2013. Vychádzajúc zo stanov zo dňa 09.07.2024 je jedným z cieľov
jeho založenia aj kontrola činností mesta C. D. a hospodárenia s majetkom mesta.

8. Uznesením č. 4/2024-4/X zo dňa 20.02.2024 mestské zastupiteľstvo vo C. D. schválilo v bode
1 uzatvorenie zmlúv o budúcich zmluvách, ktorých predmetom je budúce nadobudnutie konkrétnych
pozemkov uvedených pod písm. a) – medzi ktorými je i pozemok parc. E. č. XXXX k.ú. C. D. – do
vlastníctva mesta a zároveň schválilo prevod práv a povinností z uzatvorených zmlúv podľa písm.
a), v zmysle ktorých mesto vystupuje v pozícii budúceho kupujúceho na investora PRATO s.r.o.,

pričom podmienkou predmetného prevodu práv a povinností je záväzok tohto investora vybudovať na
vlastné náklady miestnu komunikáciu na dopravné napojenie lokality G. vrátane záväzku bezodplatného
prevodu vlastníckeho práva k tejto ceste a pozemkov pod ňou v prospech mesta pod sankciou 700 000
EUR.9. Dňa 26.4.2024 žalovaný v 1. rade v postavení kupujúceho a žalovaný v 2. rade v postavení
predávajúceho uzavreli Kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX, pričom predmetom prevodu budúcej kúpnej

zmluvy mal byť pozemok parc. E. č. XXXX o výmere 9667 m2 v k.ú. C. D..

10. Uznesením č. 38/2024-1/XII zo dňa 26.04.2024 mestské zastupiteľstvo vo C. D. schválilo prijatie
dlhodobéhosplátkovéhoúverudorozpočtumestaC.D.odH.H.,I.vovýškeúverovéhorámca2.000.000
EUR za podmienok uvedených v Indikatívnej ponuke financovania pre mesto C. D..

11. Dňa 26.04.2024 bola uzavretá zmluva o úvere č. 266/CC/24 medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
veriteľom a Mestom C. D. ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.000.000 EUR za
účelom financovania kapitálových výdavkov dlžníka schválených mestským zastupiteľstvom v rokoch
2024-2025.

12.Uznesenímč.39/2024-2/XIIzodňa26.04.2024mestskézastupiteľstvovoC.D.schválilouzatvorenie
kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je nadobudnutie vlastníctva pozemkov uvedených pod písm. a) –
medzi ktorými je i pozemok parc. E. č. XXXX k.ú. C. D. – financovaných z úveru podľa písm. b) uznesenia
zo dňa 26.04.2024 č. 38/2024-1/XII, pričom je uvedená kúpna cena dotknutého pozemku vo výške
299.677 EUR.

13. Dňa 26.04.2024 bola uzavretá Kúpna zmluva č. XXXX/XXXX medzi žalovaným v 2. rade ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku parc. E. F. XXXX – orná pôda o výmere 9667 m2 nachádzajúcej sa v
k.ú. C. D. do výlučného vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu 299.677 EUR, ktorú sa kupujúci zaviazal

uhradiť najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti kúpnej zmluvy.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade uzavrel i s ďalšími pôvodnými vlastníkmi
pozemkov v lokalite G. zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne zmluvy za účelom realizácie
investičnej akcie týkajúcej sa rozvoja mesta C. D..

15. Investičný zámer – realizácia zóny občianskej vybavenosti vyplýva i uznesenia Mestského
zastupiteľstva C. D. č. 48/2024-5/XIII z 18.06.2024, ktorým bol schválený zámer na odpredaj pozemkov
v lokalite G. formou uzatvorenia nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci ako výsledok obchodnej
verejnej súťaže, vrátane vypracovania podrobnej analýzy a prípravy podkladov na odpredaj pozemkov

vo vzťahu k zvolenej forme.ň

16. Aktuálne je žalovaný v 1. rade zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. D. ako výlučný vlastník pozemku
parc. E. F. XXXX – orná pôda o výmere 9667 m2 v k. ú. C. D..

17. Na pojednávaní konanom 15.5.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva v celom rozsahu
na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu a opätovne zdôraznila, že podľa jej právneho názoru
existuje naliehavý právny záujem priamo zo zákona v predmetnej veci v prospech žalobcu. Uviedla, že
treba vychádzať aj z cieľov samotného žalobcu, teda OZ C. D., ktorý má za úlohu o. i. aj kontrolovať
hospodáreniemestaC.D.azdôraznila,žeprevodmedzižalovanýmv1.radeažalovanýmv2.rade,resp.

právny úkon, teda kúpna zmluva nebola transparentná. Uviedla, že v princípe sa nebránia uzatvoreniu
takejto kúpnej zmluvy, avšak samotný prevod musí byť transparentný čo do rozsahu pozemku ako aj
kúpnej ceny. Poukázala na nález Ústavného súdu III.ÚS 388/2018-31 z 16.10.2018, z ktorého vyplýva,
že by zo strany súdov nemalo dochádzať k príliš formalistickému výkladu zákona. Vzhľadom na uvedené
navrhla žalobe vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na

doplnenie dokazovania.

18. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť
a zároveň upustil od návrhoch na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu ako aj svedkov.
Poukázal na to, že žaloba je primárne podľa § 137c CSP podľa tohto ustanovenia nepreukázaný

naliehavý právny záujem žalobcu. Zároveň konštatoval nad rámec uvedeného vo vyjadreniach k žalobe,
že zákon o majetku obci neumožňuje podať takúto žalobu, keďže žalobca nemá v predmetnej veci
aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal aj na to, že má vedomosť o tom, že iné senáty tohto súdu už
rozhodli tak, že žaloby strán sporu, kde bol na jednej strane OZ C. D. a druhej strane ako žalovanýmesto D., prípadne iný subjekt boli zamietnuté a preto očakáva z dôvodu právnej istoty obdobné
rozhodnutia aj pred týmto senátom. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania
a zároveň požiadal, aby tento jeho úvodný prednes bol zároveň považovaný aj za záverečný prednes

na dnešnom pojednávaní.

19. Žalovaný v 2. Rade na tomto pojednávaní uviedol, že čo sa týka uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorú
uzatvoril s mestom C. D., teda so žalovaným v 1.rade, rozhodol sa slobodne, nikto ho do toho netlačil
a navrhuje žalobu zamietnuť.

20. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

21. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len zákon č. 138/1991 Zb.) účelom
tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí,1) a
upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

25. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tento zákon sa nevzťahuje na
a) nakladanie s cennými papiermi, ktoré upravujú osobitné predpisy,2) s výnimkou podľa § 9ab ods. 2,
b) nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú osobitné predpisy,2a)
c) nakladanie s majetkom obce, ktoré upravujú osobitné predpisy.2b) Pod poznámkou 2a sa uvádza

zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 583/2004 Z.z. tento zákon upravuje
a) rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce1) a rozpočet vyššieho územného celku,2)

b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného
účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,
c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami
vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných
celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným

právnickým osobám a fyzickým osobám.

26. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 583/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie návratnými zdrojmi
financovania prostriedky rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku z prijatých úverov,
pôžičiek, návratných finančných výpomocí a zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou

alebo vyšším územným celkom.

27. Podľa § 9a zákona č. 138/1991 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2024):
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonaťa) na základe obchodnej verejnej súťaže,
b) dobrovoľnou dražbou (ďalej len „dražba“) alebo
c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa

osobitného predpisu.
(2) Obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na webovom sídle
obce, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a
b), musí zverejnenie podľa prvej vety obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej
verejnej súťaže alebo dražby.

(3) Podmienky obchodnej verejnej súťaže obec uverejní minimálne na 15 dní pred uzávierkou na
podávanie návrhov do obchodnej verejnej súťaže.
(4) Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku22da) alebo v listinnej
podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Všetky návrhy podané do obchodnej
verejnej súťaže obec zverejňuje do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na predkladanie návrhov, po
dobu minimálne 30 dní, na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené.

(5) Obec prevedie svoj majetok záujemcovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a ktorého
návrh je najvýhodnejší.
(6) Obec neprihliada k návrhom predloženým do obchodnej verejnej súťaže, ktoré nesplnia podmienky
obchodnej verejnej súťaže. Obec oznámi záujemcovi vylúčenie jeho návrhu z obchodnej verejnej súťaže
spolu s odôvodnením v lehote 30 dní od vyhodnotenia návrhov.

(7) Obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž, ak si to v podmienkach obchodnej verejnej súťaže
vyhradila. Obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž aj vtedy, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za
ktorých sa vyhlásila obchodná verejná súťaž alebo ak sa v priebehu obchodnej verejnej súťaže vyskytli
výnimočnédôvody,prektorénemožnoodobcepožadovať,abyvobchodnejverejnejsúťažipokračovala,
pričom o zrušení obchodnej verejnej súťaže rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou

všetkých poslancov. Obec zruší obchodnú verejnú súťaž, ak obecné zastupiteľstvo neschválilo prevod
vlastníctva majetku, na ktorý sa podľa § 9 ods. 2 písm. c) vyžaduje jeho súhlas.
(8) Obec je povinná bezodkladne upovedomiť všetkých záujemcov o zrušení obchodnej verejnej
súťaže s uvedením odôvodnenia jej zrušenia. Informáciu o zrušení obchodnej verejnej súťaže spolu s
odôvodnením obec uverejňuje spôsobom, ktorým vyhlásila podmienky obchodnej verejnej súťaže.

(9) Na prevod majetku obce dražbou sa vzťahuje osobitný zákon. 22c)
(10) Obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní
lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní a začína
plynúť od zverejnenia zámeru na úradnej tabuli obce, ak obec v zámere neurčí neskorší začiatok
plynutia lehoty. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak všeobecná

hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu 22d) presiahne 40 000 eur. Nehnuteľnosť
musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie
všeobecnej hodnoty majetku obce 22d) pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu
obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.
(11) Cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku22da) alebo

v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Cenové ponuky všetkých
záujemcov na odkúpenie majetku obce priamym predajom je obec povinná zverejniť do 10 pracovných
dní od uplynutia lehoty na doručovanie cenových ponúk, po dobu minimálne 30 dní, na úradnej tabuli
a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené.
(12) Obec prevedie majetok obce priamym predajom záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu cenu.

(13) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v
tejto obci
a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej

obcou,
d) prednostom obecného úradu,
e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou 22e) osôb uvedených v písmenách a) až f).

(14) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v
ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 13; to
neplatí, ak ide o právnickú osobu, v ktorej má obec väčšinový obchodný podiel.(15) Obec nie je povinná vykonať obchodnú verejnú súťaž, dražbu a ani priamy predaj pri prevode
a) nehnuteľného majetku, ktorý je obec povinná previesť podľa osobitného predpisu 22a) alebo ktorým
sa realizuje právo na prednostný prevod podľa osobitného predpisu,

b) pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou,
c) podielu majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo,
d) hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 5 000 eur,
e) nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej

pomoci,
f) majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom obecné zastupiteľstvo rozhodne
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, ak sú splnené tieto podmienky:
1. zámer previesť majetok obce týmto spôsobom a všeobecnú hodnotu prevádzaného majetku obec
zverejní na úradnej tabuli, na svojom webovom sídle, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným
spôsobom najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu a tieto údaje sú zverejnené najmenej do

schválenia prevodu,
2. osobitný zreteľ je zdôvodnený v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom obce a
3.všeobecnáhodnotaprevádzanéhomajetkujestanovenáznaleckýmposudkom,ktorývdeňschválenia
prevodu nie je starší ako deväť mesiacov; stanovenie všeobecnej hodnoty prevádzaného majetku
znaleckým posudkom sa nevyžaduje, ak hodnota majetku obce neprevyšuje 3 000 eur alebo pri obciach

nad 30 000 obyvateľov hodnota majetku obce neprevyšuje 7 500 eur na základe preukázateľného
porovnaniasobdobnýmmajetkomobcealeboinouverejnedostupnouponukounapredajobdobnejveci,
ak osobitné predpisy o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave4) a meste Košice5) neustanovujú
inak.
(16) Pri prevode majetku obce podľa odseku 15 je obec povinná dohodnúť kúpnu cenu najmenej vo

výške všeobecnej hodnoty majetku,22d) okrem prevodu majetku obce podľa odseku 15 písm. e) a f),
kedy je obec oprávnená dohodnúť nižšiu kúpnu cenu než je všeobecná hodnota majetku alebo hodnota
majetku obce zistená na základe porovnateľného porovnania podľa odseku 15 písm. f) tretieho bodu.
Pri prevode majetku obce podľa odseku 15 sa ustanovenia odsekov 13 a 14 nepoužijú.

28. Podľa § 9b zákona č. 138/1991 Zb.:
(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá
má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva
obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný
v súlade s § 9a a 9ab.

(2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho
práva z majetku obce na nadobúdateľa.

29. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

30. Podanou žalobou sa žalobca domáha neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ako aj
určenia vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného v 2. rade na úkor zapísaného
vlastníka – žalovaného v 1. rade. Žalobca ako tretia osoba odlišná od účastníkov zmlúv a prevodu
vlastníckehoprávaknehnuteľnostipraktickypodanoužalobounapadázmluvnúvoľnosťzmluvnýchstrán

– žalovaných v 1. a 2. rade, pričom svoje oprávnenie odvodzoval od skutočnosti, že malo podľa neho
ísť o prevod majetku obce, pri ktorom došlo k porušeniu zákona o majetku obcí zo strany žalovaného
v 1. rade.

31. V prvom rade sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby. V prípade žalôb o určenie

neplatnosti právnych úkonov – uzavretých zmlúv – ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá
je v zmysle § 137 písm. d) CSP prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy
a iné právne úkony sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový
poriadok zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie
právnej skutočnosti za podmienky, že to priamo vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobca

odvodzoval prípustnosť žaloby od § 9b zák. č. 138/1991 Zb.

32. Žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov urobených subjektom verejného práva (ktorým je
i obec) nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako prostriedok kontroly občanov pri nakladanís verejným majetkom. Kúpna zmluva je súkromnoprávny inštitút – takýto charakter má každá kúpna
zmluva (buď ako občianskoprávny alebo ako obchodný záväzkový vzťah), aj keď je predávajúcim alebo
kupujúcim verejnoprávny subjekt. Prostriedky kontroly výkonu samosprávy obce/mesta však upravujú

verejnoprávne predpisy a len výnimočne – len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje (ako napr.
vyššie uvedený § 9b zákona o majetku obcí) – možno do týchto verejnoprávnych vzťahov vstupovať
prostriedkami súkromného práva (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
28Cdo/2037/2010 zo dňa 13.07.2010).

33. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nemožno odvodiť prípustnosť žalobcom
podanej žaloby z § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetný zákon č. 138/1991 Zb.
upravuje pravidlá a postup pri nakladaní s majetkom obce, pričom v úvodných ustanoveniach okrem
toho, že uvádza, čo presne predstavuje majetok obce (kde zákon zahŕňa i finančné prostriedky obce),
následne tiež v ďalšom odseku vymenúva, na ktoré prípady nakladania s majetkom sa tento zákon
nevzťahuje.Jednouztýchtovýnimiekjeinakladaniesfinančnýmiprostriedkami,ktoréupravujúosobitné

predpisy – zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Finančné prostriedky získané z úveru pritom tvoria rozpočet obce ako
tzv. návratné zdroje financovania rozpočtu obce (viď § 2 zák. č. 583/2004 Z.z.), pričom práve rozpočet
obce, rozpočtový proces i pravidlá rozpočtového hospodárenia sú práve upravené zákonom č. 583/2004

Z.z. Predmetný zákon okrem iného rieši i oprávnenia a podmienky prijímania úverov a pôžičiek obcou a
stanovuje následne spôsob hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami – podľa schváleného rozpočtu,
pričom vymedzuje aj kontrolné mechanizmy (hlavného kontrolóra obce).

34. Žalobca označuje za majetok, ktorý bol obcou prevádzaný, práve finančné prostriedky žalovaného

v 1. rade získané prijatím úveru, ktoré sa stali návratnými zdrojmi financovania rozpočtu obce –
žalovaného v 1. rade. Žalobca mal za to, že sa pri kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými prevádzali
ako majetok obce práve tieto finančné prostriedky žalovaného v 1. rade spočívajúce v kúpnej cene. Súd
však zastáva názor, že žalovaným v 1. rade realizovanú úhradu kúpnej ceny za prevod vlastníckeho
práva k pozemku žalovanému v 2. rade nemožno považovať za prevod majetku obce v zmysle zákona

č. 138/1991 Zb., ale ide o nakladanie s finančnými prostriedkami z rozpočtu obce, ktorý je upravený
zákonom č. 583/2004 Z.z.

35. Čo sa týka § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., tento umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti
právnehoúkonualebourčeniavlastníctvaobcekmajetku,ktorýbolobcouprevedenýnatretiuosobubuď

to fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť, alebo osobe, ktorá má
na veci právny záujem, a to v prípade, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.
V danom prípade nie sú naplnené viaceré podmienky tohto ustanovenia, v čoho dôsledku je potrebné
konštatovať absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, resp. neprípustnosť takejto
žaloby, a to či už o určenie neplatnosti právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva. Ako už

súd uviedol, v prvom rade nejde o prevod majetku obce, ktorý by sa mal vôbec realizovať v súlade s
§ 9a a 9ab zák. č. 138/1991 Zb. (je to prakticky vylúčené v zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.).
Šlo o nadobudnutie majetku obcou, kde nie je ani možná aplikácia postupov v zmysle § 9a a 9ab zák.
č. 138/1991 Zb. Z § 9a ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. pritom možno jednoznačne vyvodiť, že upravuje
podmienky (postup) v prípade predaja majetku obce (napr. § 9a ods. 1 písm. c/, ods. 2, 10, 11, 12

cit. zákona), nie v prípade nadobúdania majetku obcou jeho kúpou – čo bol i prípad nadobudnutia
pozemkužalovanýmv1.radedotknutoukúpnouzmluvou.Kzáveruotom,žesanejednáoprípadžaloby
o neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva podľa § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991
Zb., možno dospieť tiež s ohľadom na logický a gramatický výklad predmetného paragrafu, keď tento
umožňuje podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníctva obce k majetku, ktorý

bol obcou prevedený – nie o určenie vlastníckeho práva všeobecne, ale len a práve o určenie vlastníctva
obce práve k tomu majetku, ktorý bol predmetom prevodu. Žalobca v danom prípade nežaluje o určenie
vlastníckehoprávaobcekfinančnýmprostriedkom,ktorébolivzmysleinterpretáciežalobcuakomajetok
obce prevedené na žalovaného v 2. rade (čo sa samozrejme javí i ako absurdná žaloba), ale domáha
sa určenia vlastníckeho práva tretej osoby – pôvodného vlastníka pozemku k tomuto pozemku, ktorý

obec nadobudla (nie predala), a to práve na úkor vlastníctva obce.

36. Navyše žalobca by beztak, keďže nie je fyzickou osobou, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní
v obci nehnuteľnosť, musel v zmysle § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. preukázať svoj právny záujemna veci, čo podľa súdu taktiež nepreukázal. Nepostačuje akýkoľvek iný záujem, vrátane verejného, ale
musí ísť o záujem ovplyvňujúci právne postavenie žalobcu ako právnickej osoby. Určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy by však podľa súdu nemalo absolútne žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu – či je

kúpna zmluva platná alebo neplatná, nič na právnom postavení žalobcu sa nezmení (porov. rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 11C 59/2024-153 z 5.2.2025).

37. Žaloba o neplatnosť dotknutých zmlúv nie je prípustná ani s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona, nakoľko u žalobcu absentuje právny záujem na podaní takejto žaloby. Aktívne legitimovaným

k takejto žalobe môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa žalovaný právny
vzťah týka jeho právnej sféry a vyhovenie takejto žalobe by malo priaznivý dopad na jeho právne
postavenie. Ako však už súd uviedol, práve postavenie žalobcu však nie je dotknuté napadnutými
právnymi úkonmi a ako už bolo uvedené vyššie, žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov,
urobených subjektom verejného práva, nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako prostriedok
kontroly občanov pri nakladaní s verejným majetkom.

38. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 9b ods. 1 citovaného zákona
a rovnako tak u neho absentuje právny záujem nevyhnutný s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, a preto žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia
na podanie žaloby.

39. Čo sa týka prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva, jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. c)
CSP a v súlade s týmto ustanovením je nevyhnutné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na takomto určení. Ako už súd uviedol žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na
podanej žalobe nepreukázal. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov žalobca má naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo
právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo
neistým. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právneho vzťahu. Je potrebné zistiť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych

pomerov účastníkov. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení
je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami
(porov.napr.rozsudokNajvyššiehosúduSR5Cdo/117/2007z30.5.2008alebouznesenie1Cdo/23/2023

z 27.2.2024). Ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu neexistuje stav objektívnej právnej neistoty voči
žalovaným, ktorým by jeho právne postavenie bolo ohrozené.

40. Nakoľko sa právne postavenie žalobcu (prípadným navrhovaným vyslovením neplatnosti kúpnej
zmluvy ani určením vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade) nijako nezmení, ani nezaloží možnosť

uplatnenia žiadneho jeho vynútiteľného práva, nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení, čo má bez ďalšieho rovnako za následok zamietnutie žaloby.

41. Splnenie podmienky podľa § 137 písm. c) CSP (preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení) ako aj § 137 písm. d) CSP (prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti

vyplývajúca z osobitného predpisu) je základným predpokladom pre vyhovenie určujúcej žalobe, a to aj
v prípade, ak ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

42. Súd prvej inštancie záverom už len akcentuje tú skutočnosť, že kontrola hospodárenia s majetkom
obce je v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení sama osebe pozitívna, avšak za predpokladu

vyhovenia takejto žalobe by sa samospráva stala rukojemníkom žalobcu vo vzťahu ďalšiemu
potenciálnemu rozvoju obce, čo samo osebe nie je žiaduce.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zamietol žalobu, nakoľko v konaní
nebola preukázaná prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, ani existencia naliehavého právneho

záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP a žalobcovi nesvedčí aktívna
vecná legitimácia na podaní žaloby.44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že procesne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozsudku. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd v konaní nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.