Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23Csp/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119458558
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Valoušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6119458558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou Mgr. Soňou Valouškovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255
739, Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, E. X, R., o zaplatenie 827,19
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou bývalému Okresnému

súdu Bratislava I dňa 17.09.2020, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 827,19 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 11.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018
medzi postupcom: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Žižkova 11, Bratislava
(ďalej aj „postupca“, „právny predchodca žalobcu“, „banka“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
predmetnú pohľadávku voči žalovanému. Postupca so žalovaným uzatvoril dňa 18.05.2007 Zmluvu č.
XXXXXXXXXR (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky postupcu

(ďalej len „VOP“) a na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky; podmienky
čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v
zmluve a VOP. Žalovaný v stanovených termínoch splátky neplnil, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy,apretopostupcapodanímzodňa22.03.2017oznámilžalovanému,žedňom20.03.2017vyhlásil
celý úver za splatný. Ku dňu postúpenia predmetná pohľadávka predstavovala sumu 1.218,42 eura,
ktorá pozostávala z istiny v sume 827,19 eura, riadneho úroku v sume 207,56 eura, úroku z omeškania v
sume 183,67 eura a poplatkov v sume 0 eur, čo je v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok.

Žalobca mal za to, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až §
507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná suma predstavuje sumu 827,19 eura,
pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru; zvyšnú časť dlhu v sume 391,23 eura, pozostávajúcej z
neuhradeného riadneho úroku v sume 207,56 eura a z neuhradeného úroku z omeškania v sume 183,67

eura si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, t. j. od
11.12.2018. K žalobe pripojil listinné dôkazy: zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa
10.12.2018 s doplňujúcou zmluvou k postúpeniu pohľadávok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 aprílohou k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB
Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo
dňa 22.03.2017 s obálkou s doručenkou, podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty s

účinnosťou od 01.08.2006, všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 01.05.2006, sadzobník
pre fyzické osoby - občanov s účinnosťou od 01.01.2007, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa
07.10.2016,opakovanávýzvanazaplateniedlžnejčiastkyzodňa24.10.2016,poslednávýzvanaúhradu
pohľadávky zo dňa 23.11.2016 s obálkou s doručenkou, prehľad platobných transakcií žalovaného,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018, pokus o zmier zo dňa 21.11.2019, podací hárok

zo dňa 22.11.2019.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v spore ostal nečinný. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na
vyjadrenie mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) dňa 02.04.2021.

3. Súd vo veci prvýkrát rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 a § 297 písm. b)
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), rozsudkom zo dňa 20.12.2022, č.k. 23Csp/83/2020-68,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Súd dospel k záveru, že k zosplatneniu dlhu došlo nepochybne pre omeškanie s úhradou splátok
splatných najneskôr do 20.11.2016 (splátka splatná pred poslednou výzvou na úhradu dlhu pred jeho

zosplatnením), a preto pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 05.12.2019, k uplatneniu nároku došlo
nepochybne až po uplynutí trojročnej lehoty plynúcej od splatnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie
dlhu. Z uvedených dôvodov, na ktoré bol povinný prihliadať ex offo, súd bez meritórneho preskúmania
veci žalobu s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka zamietol pre prekážku vymáhateľnosti práva
súdnou cestou v dôsledku uplynutia premlčacej doby.

4. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 28.09.2023, č.k.
4CoCsp/8/2023-113, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd mal za to, že vnesením problematiky premlčania žalobou uplatneného
nároku ex offo s prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka do veci súd prvej inštancie vyjadril

nejednoduchosť právneho posúdenia žaloby a skutkových tvrdení v nej, keď v nich ex offo vzhliadol
právny problém vyúsťujúci do pre žalobcu nepriaznivého súdneho rozhodnutia, avšak bez jeho možnosti
vyjadriť sa k prípadnému predbežnému právnemu posúdeniu sporu súdom prvej inštancie v rámci
konania pred ním. Uvedeným postupom súd porušil právo žalobcu na realizáciu svojich procesných
práv, keďže právna otázka premlčania nároku nie je otázkou procesného charakteru, a to i v prípade,

ak na ňu súd neprihliada na námietku dlžníka, ale aj za danej situácie, ak je hmotnoprávnym predpisom
ustanovená nemožnosť jej vymáhania, t.j. iniciovania súdneho sporu žalobou ako procesného práva
právneho subjektu. V záujme zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivé súdne konanie
spočívajúce najmä v práve na zachovanie realizácie všetkých procesných práv strany sporu, bol v
danej veci súd prvej inštancie povinný nevyhnúť sa nariadeniu pojednávania na jej prejednanie, keďže

nariadenie pojednávaniaizaprípadnéhosubjektívnehoposúdeniasplneniapodmienkypodľa§177ods.
2 CSP o jednoduchosti právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v rozhodnutí bez nariadenia pojednávania pri
absencii zákonných podmienok na takýto procesný postup, ukrátil žalobcu na realizácii jeho procesných
práv a porušil tým právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu

prvej inštancie vec prejednať a opätovne rozhodnúť za zachovania procesných práv oboch strán sporu
a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom. V novom rozhodnutí súd
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

5. Súd po vrátení mu veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v súlade s pokynom

odvolacieho súdu uvedeným vyššie, ktorým je viazaný, nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.06.2025
o 10:00 hod. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca ani žalovaný. Predvolanie na pojednávanie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.05.2025 a žalovanému fikciou dňa 09.06.2025.
Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Dňa 13.06.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým
ospravedlnil jeho neprítomnosť na pojednávaní a navrhol, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu

vyhovel, pričom v záujme čo možno najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia veci súhlasí s
takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom
súdnom pojednávaní. Mal za to, že uplatnený nárok preukázal v celom rozsahu predloženými dôkazmi
a medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia. V podaní ďalej uviedol, že žalovaný bolpred postúpením pohľadávky v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti záväzku po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná;
zároveň jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru v súlade s právnymi predpismi s odbornou

starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Pre úplnosť uviedol, že súd
v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval
žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol
objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu a
nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nárok a navyšovať tak

vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za
uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval
spornosť skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti
právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy. V prípade, ak
súd s ohľadom na vyššie uvedené nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu,

resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy,
prípadne objasnenie doterajších tvrdení, požiadal súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie
uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému aj k odročeniu pojednávania. Zároveň žalobca
pripojil špecifikáciu nároku. Súd konal v neprítomnosti sporových strán.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Zo zmluvy uzavretej medzi bankou a žalovaným - Zmluva o úvere k ČSOB Kreditnej karte č.
XXXXXXXXXR, súd zistil, že banka sa zaviazala poskytnúť žalovanému úver k ČSOB Kreditnej karte
do výšky úverového limitu 200.000 Sk, s tým, že úver sa môže čerpať počnúc dňom 18.05.2007 a deň

splatnosti je vždy 20. v mesiaci. Ku dňu otvorenia úverového účtu predstavuje výška úrokovej sadzby
8,80 % p.a., debetnej úrokovej sadzby 30 % p.a. a sadzby úrokov z omeškania 15 % p.a.; úroková
sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa
článku VIII. bodu 10 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty. Súčasne je prijatý návrh
žalovaného na uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je súčasťou žiadosti o ČSOB Kreditnú

kartu zo dňa 18.05.2007; dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

8. Z podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty s účinnosťou od 01.08.2006, súd
zistil, že tieto sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vydaní a používaní ČSOB kreditnej karty. Tieto
podmienky podľa čl. i., bodu 1., upravujú vzťahy medzi bankou a držiteľom karty, ktoré vznikajú pri

vydaní a používaní kreditných kariet; povinnosťou držiteľa karty je podrobne sa s týmito podmienkami
zoznámiť pred uzatvorením zmluvy a dodržiavať ich. V zmysle čl. ii. deň splatnosti je kalendárny deň
v mesiaci uvedený v zmluve, do ktorého musí držiteľ karty uhradiť splátku; držiteľ karty je žiadateľ,
ktorému bola bankou vydaná kreditná karta. Disponibilný zostatok je suma peňažných prostriedkov,
ktoré je držiteľ karty oprávnený použiť n vykonávanie transakcií kreditnou kartou; výška sa rovná súčtu

výšky nevyčerpaných peňažných prostriedkov zo schváleného úverového limitu a výšky peňažných
prostriedkov poukázaných v prospech kartového účtu, ktoré neboli držiteľom karty čerpané ani použité
na úhradu peňažných záväzkov voči banke. Dlžná suma je výška zostatku čerpaného úveru, úroky
a všetky príslušné poplatky ku dňu uzávierky; dlžná suma sa zvyšuje o zostatok neuhradenej dlžnej
sumy z predchádzajúceho obdobia. Kartový účet je interný účet banky, ktorý banka vedie každému

držiteľovi karty a na ťarchu, resp. v prospech ktorého sa zúčtovávajú všetky transakcie, ako aj všetky
poplatky, úroky a iné pohľadávky banky voči držiteľovi karty k nemu vydanej. Minimálna splátka
je bankou stanovená minimálna suma vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z celkovej dlžnej
sumy, prípadne z úverového limitu, ktorú je držiteľ hlavnej karty povinný zaplatiť banke jedenkrát
mesačne najneskôr v deň splatnosti. Úverový limit je maximálna výška peňažných prostriedkov,

ktoré poskytuje banka držiteľovi karty k dispozícii na čerpanie na kartovom účte za obdobie jedného
mesiaca, pričom výška úverového limitu sa obnovuje vo výške každej uhradenej splátky, resp. sumy
pripísanej v prospech úverového účtu. Podľa čl. iii., bodu 1., predpokladom pre vydanie kreditnej karty
je doručenie žiadosti banke, preukázanie totožnosti a solventnosti, resp. existencie žiadateľa banke
spôsobom akceptovateľným banke, schválenie úverového limitu žiadateľovi; žiadateľ je povinný žiadosť

vyplniť pravdivo, úplne a zrozumiteľne. Podľa bodu 2. uvedeného článku, banka rozhodne o vydaní
kreditnej karty a o schválení a výške úverového limitu po vyhodnotení údajov a dokladov poskytnutých
banke žiadateľom na základe interných kritérií; banka má právo preveriť si pravosť a obsah dokladov
predložených žiadateľom ako aj právo vyžiadať si ďalšie informácie o žiadateľovi z iných zdrojov. Podľabodu 6. tohto článku, banka má právo kedykoľvek počas trvania zmluvy prehodnotiť solventnosť držiteľa
karty a zmeniť výšku úverového limitu; v zmysle bodu 7., pri podstatnej zmene solventnosti je banka
oprávnená zablokovať kreditnú kartu a zmluvu vypovedať. Podľa čl. iv., bodu 1., prevzatím kreditnej

karty vzniká držiteľovi karty právo na jej používanie po dobu platnosti karty a zároveň má od tohto
momentu zodpovednosť za transakcie uskutočnené touto kreditnou kartou. Podľa bodu 5. uvedeného
článku, držiteľ karty jej prevzatím, resp. aktiváciou súhlasí s bankou stanovenou výškou úverového
limitu. Podľa čl. vii., bodu 1., banka vykonáva zúčtovanie všetkých transakcií uskutočnených kreditnou
kartou na ťarchu kartového účtu, ku ktorému je kreditná karta vydaná. Podľa bodu 7. uvedeného článku,

na výpise sú uvedené transakcie uskutočnené držiteľom karty; výpis obsahuje najmä tieto údaje: a/
identifikáciu jednotlivých transakcií/položiek realizovaných za obdobie, za ktoré sa výpis vyhotovuje
s detailmi, b/ označenie držiteľa karty, c/ výšku povinnej minimálnej splátky, d/ celkovú dlžnú sumu
rovnajúcu sa súčtu výšky peňažných prostriedkov čerpaných z úverového limitu, výšky poplatkov a
úrokov, prípadne výšky peňažných prostriedkov čerpaných nad rámec, e/ dátum splatnosti povinnej
minimálnej splátky, f/ počiatočný stav a konečný zostatok na kartovom účte po zúčtovaní všetkých

vo výpise uvedených transakcií/položiek, h/ číslo kartového účtu držiteľa karty, v prospech ktorého je
potrebné uhradiť splátku. Podľa čl. viii., bodu 1., držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť banke dlžnú
sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky, ktorá
je uvedená vo výpise. Podľa bodu 3. uvedeného článku, výška minimálnej splátky je 5 % z dlžnej
sumy avšak minimálne 500 Sk; pokiaľ dlžná suma, z ktorej sa minimálna splátka vypočítava, je nižšia

ako 500 Sk, rovná sa výška minimálnej splátky výške dlžnej sumy. Podľa bodu 9. tohto článku, za
čerpanie peňažných prostriedkov z úverového limitu sa držiteľ karty zaväzuje platiť úroky za podmienok
uvedených v nasledovných ustanoveniach tohto článku. Podľa bodu 10. uvedeného článku úroková
sadzba je pohyblivá a je dohodnutá v zmluve na dobu neurčitú. Banka má právo kedykoľvek meniť
výšku úrokovej sadzby; každú zmenu oznámi klientovi písomne vo výpise, na výveske v pobočkách

a na internetovej stránke banky. Podľa bodu 11. uvedeného článku, držiteľ karty môže využiť bankou
ponúkané bezúročné obdobie v prípade bezhotovostných a hotovostných transakcií, a to len vtedy, keď
do dňa splatnosti uhradí celkovú dlžnú sumu uvedenú vo výpise. Ak držiteľ karty neuhradí celkovú dlžnú
sumu najneskôr v deň splatnosti, úročí banka čerpané peňažné prostriedky úrokom podľa bodu 10.
tohto článku odo dňa zúčtovania príslušnej transakcie. Podľa bodu 13. tohto článku, ak v deň splatnosti

nebude uhradená splátka vo výške podľa bodu 3., je banka od nasledujúceho dňa oprávnená neumožniť
ďalšie čerpanie úverového limitu. Podľa bodu 15. tohto článku, ak držiteľ karty neuhradí povinnú
minimálnu splátku v deň splatnosti, banka je oprávnená sumu vo výške povinnej minimálnej splátky
naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou podľa bodu 10. tohto článku, zvýšenou o sadzbu úroku z
omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to odo dňa vzniku omeškania, tzn. odo dňa splatnosti až do

úplného splatenia príslušnej povinnej minimálnej splátky. Podľa bodu 18. predmetného článku, banka je
oprávnená účtovať držiteľovi karty za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov; banka
účtuje poplatky na ťarchu kartového účtu. Podľa čl. xii. bodu 3., banka môže aj bez predchádzajúceho
upozornenia zrušiť právo používať kreditnú kartu alebo dočasne či trvalo zablokovať kreditnú kartu, a
to na náklady držiteľa karty, účtované na ťarchu aj iného ako kartového účtu, ku ktorému bola kreditná

karta vydaná (ide najmä o porušenie zmluvných podmienok, exekúciu, podozrenie zo zneužitia kreditnej
karty). Podľa bodu 5. tohto článku, zmluva, ktorej súčasťou sú tieto podmienky, sa uzatvára na dobu
neurčitú. Podľa bodu 6. uvedeného článku, zmluva zaniká dohodou držiteľa karty a banky, písomnou
výpoveďou držiteľa karty alebo banky bez udania dôvodu alebo zrušením kartového účtu. Podľa bodu 7.
tohto článku, výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom splatnosti, ktorý nasleduje

podnidoručeniavýpovededruhejzmluvnejstrane.Vprvýdeňvýpovednejlehotybankazastavímožnosť
čerpania úveru a držiteľ karty je povinný najneskôr k tomuto dňu vrátiť všetky karty vydané k jeho
kartovému účtu; ak tieto nevráti, budú zablokované na jeho náklady. Posledný deň výpovednej lehoty je
dňom konečnej splatnosti úveru. Najneskôr v tento deň je držiteľ karty povinný vyrovnať všetky záväzky
plynúce z používania hlavnej karty a dodatkových kariet a vedenia kartového účtu. Podľa čl. xiii. bodu

6., vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravujú tieto podmienky alebo zmluva, sa spravujú
obchodnými podmienkami banky. V prípade nesúladu medzi ustanoveniami týchto podmienok, zmluvy
a obchodnými podmienkami, platia prednostne ustanovenia zmluvy a týchto podmienok. Podľa bodu 7.
tohtočlánku,bankamáprávotietopodmienkyaktualizovať;ozmenepodmienokinformujebankadržiteľa
kartyspravidlavovýpise,akoajuverejnenímbudúcehozneniapodmienoknainternetovejstránkebanky.

9. Zo všeobecných obchodných podmienok s účinnosťou od 01.05.2006, súd zistil, že podľa bodu
2 sa tieto vzťahujú na všetky zmluvné vzťahy medzi bankou a klientom, s ktorým banka vykonáva
obchod.Obchodomsarozumievznik,zmenaalebozánikzáväzkovýchvzťahovmedzibankouaklientoma akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi. Podľa bodu
75., banka je oprávnená za svoje služby a za ňou poskytované obchody požadovať odplatu, ktorú
predstavujú jednotlivé poplatky podľa príslušného sadzobníka banky, platného v čase uzatvorenia

dohodyovykonaníobchodu,pokiaľzmluvaopríslušnomobchodenestanovujeinak.Pokiaľjevzmluveo
príslušnom obchode odkaz na sadzobník banky, má sa na mysli a je platný ten sadzobník, do pôsobnosti
ktorého klient patrí svojím právnym statusom. Aktuálne znenie sadzobníka banky je k dispozícii v
prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na webovej stránke banky. Banka je oprávnená sadzobník
banky aktualizovať; účinky zmien nastávajú dňom jeho zverejnenia v prevádzkových priestoroch banky

a na webovej stránke banky.

10. Zo sadzobníka pre fyzické osoby - občanov s účinnosťou od 01.01.2007, súd zistil, že v bode 3.2 sú
uvedené poplatky vzťahujúce sa na kreditné karty, o.i. poplatok za upomienku v sume 100 Sk a poplatok
za výzvu (prvú a ďalšiu) v sume 500 Sk.

11. Z výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 07.10.2016, súd zistil, že banka, z dôvodu, že do dňa
06.10.2016 nebol zo strany žalovaného uhradený jeho záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXXR,
žalovaného vyzvala na bezodkladné uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 06.10.2016 predstavuje
sumu 76,94 eura (vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa sadzobníka ČSOB). Zároveň
žalovaného upozornila, že dočasne zablokovala ČSOB kreditnú kartu, ktorá môže byť opäť použitá

až po vyrovnaní dlhu; v súlade s podmienkami zmluvy je tiež banka oprávnená pristúpiť k opatreniam
smerujúcim k uhradeniu pohľadávky a požadovať i úrok z omeškania, o ktorý dlh neustále narastá.

12. Z opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 24.10.2016, súd zistil, že banka, z
dôvodu, že do dňa 23.10.2016 nebol napriek jej predchádzajúcej písomnej výzve zo strany žalovaného

uhradený jeho záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXXR, žalovaného vyzvala na bezodkladné
uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 23.10.2016 predstavuje sumu 219,05 eura (vrátane príslušenstva
a prípadných poplatkov podľa sadzobníka ČSOB). Zároveň žalovaného upozornila, že dočasne
zablokovala ČSOB kreditnú kartu, ktorá môže byť opäť použitá až po vyrovnaní dlhu a tiež, že v prípade,
ak dlžná čiastka nebude bez meškania vyrovnaná, vyhlási celý záväzok zo zmluvy za predčasne splatný.

13. Z poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 23.11.2016, ID: XXXXXXXXXX - RET: VSEC, súd
zistil, že banka, z dôvodu, že žalovaný napriek jej predchádzajúcim písomným výzvam neuhradil dlh tak,
ako bolo dohodnuté v zmluve č. XXXXXXXXXR, žalovaného vyzvala na bezodkladné uhradenie dlhu
z omeškaných splátok, ktorý ku dňu 22.11.2016 predstavuje sumu 367,30 eura vrátane príslušenstva;

v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný, pričom po vyhlásení úveru za splatný už nebude
možné splácať úver v splátkach dohodnutých v zmluve a žalovaný bude povinný uhradiť celý poskytnutý
úver s príslušenstvom v sume 3.217,55 eura, t.j. istinu, úrok z úveru, úrok z omeškania a poplatky. V
prípade, ak nebude dlh uhradený ani po vyhlásení splatnosti úveru, banka si uplatní svoju pohľadávku
súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním externú spoločnosť. Zároveň žalovaného upozornila, že

dočasne zablokovala ČSOB kreditnú kartu, ktorá môže byť opäť použitá až po vyrovnaní dlhu. Z
pripojenej kópie obálky s doručenkou súd zistil, že banka zaslala dňa 23.11.2016 žalovanému zásielku
označenú ako XXXXXXXXXX - RET: VSEC, ktorá sa jej dňa 25.11.2016 vrátila z dôvodu, že adresát
je neznámy.

14. Z oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.03.2017, ID: XXXXXXXXXX
- RET: VSEC, súd zistil, že banka, z dôvodu, že žalovaný je naďalej v omeškaní s plnením jeho
záväzkov zo zmluvy č. XXXXXXXXXR, napriek tomu, že bol už niekoľkokrát písomne vyzvaný, aby svoj
splatný záväzok zaplatil, vyhlásila dňom 20.03.2017 celý úver za splatný a vyzvala ho na bezodkladné
zaplatenie celého dlhu, ktorý ku dňu 21.03.2017 predstavuje sumu 2.648,91 eura vrátane príslušenstva

a prípadných poplatkov podľa sadzobníka ČSOB. V prípade, ak dlžná suma nebude uhradená, pristúpi
k jej vymáhaniu súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním externú spoločnosť. Z pripojenej kópie
obálky s doručenkou súd zistil, že banka zaslala dňa 22.03.2017 žalovanému zásielku označenú ako
XXXXXXXXXX - RET: VSEC, ktorá sa jej dňa 12.04.2017 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

15. Z prehľadu platobných transakcií žalovaného súd zistil, že žalovaný opakovane neuhradil splátku v
minimálnej dohodnutej výške, a to za obdobie 12/2013, 08/2015, 10/2015, 11/2015, 12/2015, 02/2016,
06/2016,09/2016,10/2016,11/2016,12/2016,01/2017,02/2017,03/2017.Pozosplatneníúverubankou
žalovaný vykonal úhrady, a to v mesiaci 04/2017 v sume 170,83 eura, v mesiaci 07/2017 v sume1.600 eur a v mesiaci 08/2017 v sume 10,44 eura. Neuhradený zostatok istiny po úhradách žalovaného
predstavuje sumu 827,19 eura.

16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 s doplňujúcou zmluvou
k postúpeniu pohľadávok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 a prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok č. XXXXXXXXXXX, súd zistil, že postupca postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu, t.j. pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXR; úverový rámec v sume 6.638,78 eur; dátum
zosplatnenia 20.03.2017; istina v sume 827,19 eura; úroky z úveru v sume 207,56 eura; úroky z

omeškania v sume 183,67 eura; dlh celkom v sume 1.218,42 eura.

17. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018, súd zistil, že banka žalovanému oznámila,
že dňa 12.12.2018 došlo k postúpeniu jej pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXR, s
tým, že jeho novým veriteľom sa stal žalobca, na ktorého bola pohľadávka prevedená s účinnosťou od
12.12.2018. Od okamihu doručenia tohto oznámenia je možné uhradiť výlučne plnením žalobcovi.

18. Z pokusu o zmier zo dňa 21.11.2019, spis č.: X.XXX.XXX, súd zistil, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu žiadal žalovaného o úhradu dlhu, a to neuhradeného úveru v sume 827,19 eura;
zákonného úroku v sume 65,27 eura; riadneho úroku v sume 207,56 eura; úroku z omeškania v sume
183,67 eura; spolu sumu 1.283,69 eura, najneskôr do 01.12.2019. V prípade, ak v uvedenej lehote

žalovaný neuhradí, pristúpi k uplatneniu pohľadávky na príslušnom súde spolu s úrokmi z omeškania,
trovami súdneho konania a trovami právneho zastúpenia.

19. Z podacieho hárku zo dňa 22.11.2019 súd zistil, že v uvedený dátum žalobca odoslal žalovanému
zásielku s podacím č. A., na adresu Š. XX, Bratislava; v poznámke je uvedené „pokus o zmier

X.XXX.XXX“.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 18.05.2007, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekcii vzneníneskoršíchpredpisov,
v znení účinnom k 18.05.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

23. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

26. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

27. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

28. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.05.2007, ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom k 12.12.2018 (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 12.12.2018 (ďalej len
„zákon č. 129/2010 Z.z.“), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými
právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.32. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky.

Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného
predpisu.

33. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

34. Podľa § Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

36. Na základe vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie uvedených ustanovení, dospel súd k

záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

37. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako spotrebiteľský, z ktorého dôvodu bolo potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, vrátane zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona
č. 129/1010 Z.z. V spotrebiteľských sporoch môže súd v zmysle § 295 CSP vykonať aj tie dôkazy,

ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Uvedené ustanovenie je koncipované na ochranu spotrebiteľa,
a preto súd a contrario nevykonáva ex offo dôkazy v neprospech spotrebiteľa. Súčasne, prihliadnuc
na § 132 ods. 3 CSP, nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca nepripojí dôkazy potrebné na
podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu obvyklého v spotrebiteľských sporoch tak

musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo
nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. V spotrebiteľských sporoch je pritom relativizovaná nielen
dôkaznápovinnosťspotrebiteľa,aleajjehopovinnosťtvrdenia;uvedenéneplatílenvprípadevýslovného
nesúhlasu spotrebiteľa s takýmto postupom (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 6/2022). Zároveň, pasivita žalovaného spotrebiteľa v
spore nie je dôvodom pre priznanie akéhokoľvek žalobou uplatneného nároku.

38. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení

s §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.), nakoľko v dôsledku takéhoto postúpenia pohľadávky sa mení
aj obsah právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom; v takomto prípade sa prípadná neplatnosť
postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj navonok
voči dlžníkovi. Dlžník preto nie je povinný plniť postupníkovi bez preukázania platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky banky (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022,

sp. zn. 7Cdo/86/2021). Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. upravuje podmienky, ktorých
splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku,
prípadne na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením
má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na
absolútnu neplatnosť postúpenia súd musí prihliadnuť ex offo (k tomu aj rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 60/2018, zo dňa 28.03.2018, sp. zn.
7Cdo/26/2017, a zo dňa 20.11.2019, sp. zn. 1Obdo/92/2018). Banka je v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. oprávnená postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (ktomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020,
zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
4/2021).

39. Vo všeobecnosti právnou skutočnosťou, ktorá zakladá možnosť splniť dlh v splátkach, je vždy
dohoda účastníkov alebo rozhodnutie súdu. Pri plnení v splátkach je dlh, ktorého výška je vopred
určená, rozdelený na viac čiastkových plnení, ktorých súčet predstavuje celkový objem záväzku; splátky
majú odlišnú dobu splatnosti a môžu byť aj v odlišnej výške. Nakoľko má každá splátka individuálne

určenú splatnosť, pri každej z nich sa osobitne posudzuje omeškanie i premlčanie, pokiaľ sa z dôvodov
predpokladaných v § 565 Občianskeho zákonníka nestane splatným celý zvyšok dlhu. Právo veriteľa
zosplatniť celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky však nemožno v prípade akéhokoľvek dlhu, ktorý sa
plní v splátkach, ale len v prípade, ak to bolo zmluvnými stranami dohodnuté alebo súdom určené (k
tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/75/2007). Pri spotrebiteľských
vzťahoch sa pri zosplatnení dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok zároveň uplatní osobitný režim

v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ možnosť straty výhody splátok nebola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá, ani stanovená rozhodnutím súdu, nemá omeškanie dlžníka s úhradou
niektorej zo splátok vplyv na splatnosť ostatných splátok, ani na splatnosť dlhu ako celku.

40. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril

so žalovaným na dobu neurčitú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec v sume 200.000 Sk, resp. 6.638,78 eura, ktorý mohol
žalovaný čerpať počnúc dňom 18.05.2007, s tým, že deň splatnosti bol dohodnutý na 20. deň v mesiaci.
Ku dňu otvorenia úverového účtu predstavovala výška úrokovej sadzby 8,80 % p.a., debetnej úrokovej
sadzby 30 % p.a. a sadzby úrokov z omeškania 15 % p.a., s tým, že úroková sadzba je v tejto

výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku VIII. bodu
10 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty. V zmluve absentuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Z podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty mal súd
preukázané, že podľa čl. viii.. bodu 1., bol žalovaný povinný uhradiť banke dlžnú sumu čerpanú z
úverového rámca najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej

splátky uvedenej vo výpise, pričom podľa bodu 3. uvedeného článku bola výška minimálnej splátky
stanovená na 5 % z dlžnej sumy, minimálne 500 Sk a v prípade dlžnej sumy nižšej ako 500 Sk sa výška
minimálnej splátky rovná výške dlžnej sumy. V prípade neuhradenia minimálnej splátky v deň splatnosti
vzniklo banke oprávnenie od nasledujúceho dňa neumožniť žalovanému ďalšie čerpanie úverového
limitu (čl. viii, bod 13. podmienok). Banka tiež bola oprávnená bez predchádzajúceho upozornenia

zrušiť právo používať kreditnú kartu alebo dočasne či trvalo zablokovať kreditnú kartu, a to na náklady
žalovaného účtované na ťarchu jeho účtu, a to najmä v prípade porušenia zmluvných podmienok,
exekúcie, či podozrenia zo zneužitia kreditnej karty (čl. xii., bod 3. podmienok). Z čl. xii., bodu 6.
predmetných podmienok je zrejmé, že zmluva môže zaniknúť dohodou držiteľa karty a banky, písomnou
výpoveďou držiteľa karty alebo banky bez udania dôvodu alebo zrušením kartového účtu; podľa bodu 7.

tohto článku je výpovedná lehota dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom splatnosti, ktorý nasleduje
po dni doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. Posledný deň výpovednej lehoty je dňom konečnej
splatnosti úveru, pričom najneskôr v tento deň je držiteľ karty povinný vyrovnať všetky záväzky plynúce
z používania hlavnej karty a dodatkových kariet a vedenia kartového účtu. Zo zmluvy, podmienok pre
vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty a napokon ani zo všeobecných obchodných podmienok

nevyplýva žiadna dohoda zmluvných strán o možnosti banky ako veriteľa zosplatniť celý úver pre
nesplnenie niektorej zo splátok a žalobca uvedené ani netvrdil.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že banka vo výzve zo dňa 07.10.2016 (a následne
aj vo výzvach zo dňa 24.10.2016 a 23.11.2016) žalovaného upozornila, že dočasne zablokovala jeho

kreditnú kartu, ktorá môže byť opäť použitá až po vyrovnaní dlhu; uvedené je v súlade s oprávnením
banky podľa čl. xii. bodu 3. podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Vo výzve zo
dňa 24.10.2016 a následne vo výzve zo dňa 23.11.2016 banka žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej
sumy z omeškaných splátok (v prípade výzvy zo dňa 24.10.2016 v sume 219,05 eura a v prípade
výzvy zo dňa 23.11.2016 v sume 367,30 eura) a súčasne ho upozornila, že pokiaľ dlh neuhradí, úver

predčasne zosplatní, k čomu aj pristúpila ku dňu 20.03.2017 a žalovanému uvedené oznámila listom zo
dňa 22.03.2017. Banka však k zosplatneniu úveru pristúpila v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka,
nakoľkotakátomožnosťmedzizmluvnýmistranamidohodnutánebola.Vkonanínebolpreukázaný(aani
žalobcom tvrdený) žiadny postup banky, ktorý by mal za následok konečnú splatnosť úveru žalovaného.Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nakoľko banka úver žalovaného neplatne zosplatnila,
nemohla ani platne postúpiť pohľadávku v takomto rozsahu z takto zosplatneného úveru na žalobcu,
nakoľko pohľadávka nebola spôsobilou na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v

spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

42. Súd tiež považuje za vhodné doplniť, že aj v prípade, ak by medzi bankou a žalovaným možnosť
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dohodnutá bola, súd by zosplatnenie úveru nepovažoval za
platné, a to pre nedodržanie osobitného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V judikatúre

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto smere došlo k významnému posunu, na ktorý je súd
povinný reflektovať. V spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež lehota 15 dní na upozornenie spotrebiteľa; až vtedy sa veriteľ môže s
úspechom obrátiť na súd po prvýkrát. Pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia dlhu je nevyhnutné,

aby už v tomto upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, veriteľ presne
špecifikovalsplátku,prektorújednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciakonkrétnej
splátky je pritom potrebná nielen z dôvodu určenia plynutia premlčacej doby, ale tiež pre potrebu
vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy, resp. ktorej konkrétnej splátky, zabráni zosplatneniu
celého dlhu. Pokiaľ veriteľ v takomto upozornení uvedie celkovú dlžnú sumu, ktorú aktuálne eviduje voči

dlžníkovi a vyzve ho na úhradu celej takejto dlžnej sumy pod hrozbou zosplatnenia celého dlhu, hoci
táto nepredstavuje len výšku práve tej splátky, pre ktorú má v úmysle v prípade jej neuhradenia pristúpiť
k zosplatneniu celého dlhu, uvedie dlžníka do omylu, že len uhradením celej aktuálne dlžnej sumy sa
môže vyhnúť sankcii v podobe zosplatnenia celého dlhu; uvedenému sa pritom môže dlžník vyhnúť
práveuhradenímtejsplátky,preneuhradeniektorejbyveriteľúverzosplatniťmohol.Vtejtosúvislostisúd

poukazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020, zverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 29/2023, sp.
zn. 5Cdo/224/2021 (na ktoré poukázal i sám žalobca v rámci odvolania proti prvému rozsudku súdu
prvej inštancie), sp. zn. 5Cdo/27/2023, sp. zn. 7Cdo/270/2022, sp. zn. 9Cdo/87/2023). Následne i pre
platný úkon samotného zosplatnenia je nutné zo strany veriteľa presne špecifikovať splátku, pre ktorú

jednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.Bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádzazosplatnenie,
nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia podmienok v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024. Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, a z toho dôvodu sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (k tomu aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2024, sp. zn.

5Cdo/2/2023, a zo dňa 13.02.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022).

43. Z vykonaného dokazovania pritom nepochybne vyplýva, že banka vyššie uvedené podmienky pre
platnosť úkonu samotného zosplatnenia nedodržala. Banka žalovaného vo výzve zo dňa 07.10.2016
vyzvala na úhradu dlžnej sumy 76,94 eura ku dňu 06.10.2016; vo výzve zo dňa 24.10.2016 ho vyzvala

na úhradu dlžnej sumy 219,05 eura ku dňu 23.10.2016 a vo výzve zo dňa 23.11.2016 ho vyzvala
na úhradu dlžnej sumy 367,30 eura ku dňu 22.11.2016. Vo výzvach zo dňa 24.10.2016 a zo dňa
23.11.2016 žalovaného zároveň upozornila na vyhlásenie úveru za splatný v prípade, ak dlžné sumy
uvedenévovýzvachneuhradí.Jetakzrejmé,žebankažalovanéhovyzývalanaúhraducelejdlžnejsumy
ku dňu predchádzajúcemu tej ktorej výzve, a nie na úhradu konkrétnej splátky s dátumom splatnosti

predchádzajúcimtejktorejvýzve.Uvedenýmtakžalovanéhouviedladoomylu,ževyhláseniupredčasnej
splatnosti celého úveru sa môže vyhnúť len zaplatením celej aktuálne dlžnej sumy. K výzvam zo dňa
07.10.2016azodňa24.10.2016nebolipredloženéanikópieobálok,prípadnepodacielístky,zktorýchby
vyplývalo, že sa tieto výzvy vôbec dostali do dispozičnej sféry žalovaného; kópia obálky bola predložená
len v súvislosti s výzvou zo dňa 23.11.2016. Zároveň identifikácia splátky, pre neuhradenie ktorej banka

pristúpila k zosplatneniu celého dlhu, nie je uvedená ani v zosplatnení dlhu zo dňa 22.03.2017, a
teda aj samotné zosplatnenie úveru je potrebné vyhodnotiť ako úkon neplatný. Súd tiež poukazuje na
argumentáciu žalobcu v rámci odvolania proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie, kde uviedol, že
mimoriadnasplatnosťúverunemohlabyťvyhlásenáprenesplnenieinejsplátky,nežtej,ktorápredčasnej
splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov, t.j. splátky splatnej dňa 20.12.2016. V prípade

splátky splatnej dňa 20.12.2016 však žalobca nepredložil žiadnu výzvu banky adresovanú žalovanému,
v ktorej by ho vyzvala na úhradu tejto splátky a súčasne ho upozornila na možnosť predčasného
zosplatnenia dlhu v prípade jej neuhradenia.44. Zároveň, nakoľko v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, takáto zmluva je
síce v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. platná, avšak úver sa z dôvodu absencie tohto
údaja v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z prehľadu čerpania úveru žalovaným predloženého žalobcom však vyplýva, že pri čerpaných sumách
nerozlišuje, akú čiastku istiny úveru skutočne čerpal žalovaný, keď je zrejmé, že sú tam uvedené i
sumy, ktoré banka účtovala na ťarchu účtu žalovaného titulom úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov.
Pri dohodnutej možnosti plnenia dlhu v splátkach plynie splatnosť každej jednotlivej splátky zvlášť a
rovnako v prípade každej jednotlivej splátky plynie samostatne aj premlčacia doba. Z predložených

dôkazov by však vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, za súčasnej
nemožnosti jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu pre nezaplatenie niektorej zo splátok
a s prihliadnutím i na žalovaným vykonané úhrady, nebolo možné ustáliť výšku ani splatnosť jednotlivých
splátok istiny, ktoré bol žalovaný povinný banke plniť; len zo súčtu zaplatených úrokov úveru, na ktoré
banka nemala nárok, je však zrejmé, že prevyšuje sumu uplatnenú žalobou v tomto konaní.

45. So zreteľom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

46. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že vo veci prvýkrát rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 219 ods. 3 a § 297 písm. b) CSP rozsudkom zo dňa 20.12.2022, č.k. 23Csp/83/2020-68,
ktorým žalobu zamietol. Žalobca sa voči uvedenému rozsudku odvolal, namietajúc porušenie jeho

procesných práv z dôvodu, že súd nenariadil na prejednanie veci pojednávanie, čím mu odňal možnosť
reagovať na predbežné právne posúdenie veci súdom a v tej súvislosti doplniť dokazovanie alebo využiť
iné prostriedky procesného útoku; žalobca preto nemohol vnímať žiadnu skutočnosť zo strany súdu
ako spornú. Odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvej inštancie, vyhodnotiac dôvody uvádzané
žalobcom ohľadom rozhodnutia súdu bez nariadenia pojednávania za dôvodné, zrušil, vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súdu prvej inštancie dal záväzný pokyn vo veci riadne nariadiť
pojednávanie. Súd tento záväzný pokyn odvolacieho súdu rešpektoval a vo veci nariadil pojednávanie,
na ktoré riadne predvolal strany sporu. Žalobca súdu pred pojednávaním doručil ospravedlnenie jeho
neúčasti na nariadenom pojednávaní, v ktorom tiež uviedol, že nakoľko súd doposiaľ v konaní v zmysle §
181 ods. 2 CSP neprezentoval žiadnu skutočnosť za spornú, považuje uplatnený nárok v celom rozsahu

za dôvodný. Pokiaľ súd považuje jeho nárok za nepreukázaný, resp. na jeho preukázanie vyžaduje
ďalšie dôkazy alebo objasnenie skutočností, požiadal súd, aby ho písomne vyzval na preukázanie týchto
skutočností a v takom prípade aj o odročenie pojednávania.

47. Súd k tomuto uvádza, že postup navrhovaný žalobcom nemá oporu v zákone. Súd žalobcu

nevyzýva na preukázanie sporných skutočností a ani mu prípadnú spornosť jeho nároku, či predbežné
právne posúdenie pred pojednávaním písomne neoznamuje a za tým účelom neodročuje nariadené
pojednávanie; takúto povinnosť súdu žiadne ustanovenie zákona neukladá a naviac by takýto postup
súdu bol zjavne v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd po písomnom štádiu
konania, t.j. po vyjadrení sa žalovaného k žalobe, replike a duplike, v zásade na prejednanie veci nariadi

pojednávanie (pričom súčasne v zmysle § 179 ods. 1 CSP postupuje tak, aby mohol vec rozhodnúť na
jedinom pojednávaní), na ktorom po prednese žaloby žalobcom a vyjadrení sa k žalobe žalovaným, v
zmysle § 181 ods. 2 CSP uvedie svoje závery o tom, ktoré skutočnosti považoval za sporné a ktoré
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež na predbežné právne posúdenie veci. Na
takéto predbežné právne posúdenie, na ktoré je vytvorený priestor práve na pojednávaní, môžu strany

sporureagovaťavtejsúvislostiuviesťsvojeprípadnéprocesnénávrhy.Žalobcompožadovanéuvedenie
(prípadných) sporných skutočností tak súd vykonáva práve na pojednávaní, ktorého nariadenia sa
naviac žalobca v predmetnom konaní výslovne dožadoval. Pokiaľ súd považuje určité skutočnosti za
sporné, prípadne žalobu čiastočne alebo v celom rozsahu nepovažuje za dôvodnú, nie je povinný pre
neprítomnosť žalobcu na pojednávaní toto odročiť z dôvodu potreby jeho písomného oboznámenia o

tom. Zároveň, pokiaľ súd nariadi pojednávanie v spore, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 eur (čo je aj daný prípad), je zrejmé, že nemal za splnené podmienky v zmysle § 297 písm. b) CSP,
t.j. podmienku jednoduchosti právneho posúdenia a/alebo podmienku nespornosti skutkových tvrdení
strán sporu.

48. Napokon, súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného
poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (k tomu aj rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). V danom
prípadeneboldanýdôvodnapostuppodľa§150ods.2CSP,t.j.napožiadaniežalobcuoďalšieskutkovétvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní; uvedené platí o to viac, ak
ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi ako
slabšej sporovej strane. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle §

138 CSP, pričom ani neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nie je možné považovať za taký
nesprávny procesný postup súdu, ktorým by strane znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných
práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Naviac, hoci je súdu z jeho
činnosti známe, že takéto všeobecné podanie v súvislosti s nariadeným pojednávaním žalobca podáva
do väčšiny konaní, v ktorých je žalobcom, nemožno mu prisvedčiť, že v danom prípade nemohol mať

pochybnosti o nespornosti a preukázanosti jeho nároku z dôvodu, že súdom nebola žiadna skutočnosť
uvedená ako sporná, a to obzvlášť za situácie, keď súd jeho žalobu už raz ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ sa teda žalobca v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie domáhal nariadenia
pojednávania, na ktorom by mal možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci súdom a
následne po nariadení pojednávania súdu doručil ospravedlnenie jeho neúčasti s tým, jeho nárok
považuje za nesporný, jeho konanie sa javí ako účelové.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

52. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1

CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, z ktorého dôvodu
by mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v konaní
(prvoinštančnom i odvolacom) žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na začatie exekučného konania podľa osobitného predpisu.