Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203819
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6722203819.10

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu JUDr. Jozefa Ďuricu, súdneho exekútora, IČO 37 822 314,
Exekútorský úrad so sídlom Borovnianska 17, 960 01 Zvolen, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX,
XXX XX E., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s. r. o., so sídlom Stránska 3155/7, 974
11 Banská Bystrica, IČO 51 164 353, o náhradu škody vo výške 109.435,42 Eur, o zastavení konania,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 09. 09. 2022, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
109.435,42 Eur z titulu náhrady škody a náhrady trov konania.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 29. 07. 2025, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 257 CSP.

3. Žalovaný na výzvu súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak nesúhlasil s použitím § 257
CSP a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Podľa § 145 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa
§ 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca má právo svojim návrhom (žalobou) disponovať, to znamená, že ju môže počas konania

vziať späť, či už sčasti alebo celkom. Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca svoju vôľu, aby súd vo veci
nekonal a o veci meritórne nerozhodol.

7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením
konania súhlasil, súd konanie v celom rozsahu zastavil (I. výrok uznesenia).

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. V sporových konaniach sa nárok na náhradu trov konania posudzuje podľa zásady úspechu vo veci

(§ 255 CSP), podľa ktorej súd strane, ktorá mala vo veci úspech, prizná náhradu trov proti v spore
neúspešnej strane. Zásada úspechu je doplnená zásadou procesného zavinenia (§ 256 CSP), podľa
ktorej je trovy konania povinná nahradiť tá zo sporových strán, ktorá zavinila, že vznikli, a teda ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nárok na náhradu
trov konania je pritom nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného a otázku,

či sa jednalo o dôvodne podanú žalobu súd pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia
žaloby posudzuje výlučne z procesného hľadiska, súd v takom prípade neskúma, či by bol žalobca
v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

14. Skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania

sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a jeho
procesnému následku prejavujúcemu sa v zastavení konania zaujíma konštantné stanovisko, podľa
ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách.

15. Civilný sporový poriadok zároveň ráta aj s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa (§
257 CSP), ako výnimky zo zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie, ako
dôvodmi pre nepriznanie trov konania niektorej zo (žiadnej zo) sporových strán. Citované ustanovenie §
257 však nie je možné použiť kedykoľvek, ale len v prípadoch, kedy je potrebné odstrániť neprimeranú
tvrdosť alebo zjavnú nespravodlivosť, ktorá by mohla nastať v dôsledku bezvýhradného aplikovania

vyššie uvedených zásad súdom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Rovnako tak
v zmysle ustálenej judikatúry (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/67/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012)
nie je možné ustanovenie § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by súd mohol aplikovať voľne, práve

naopak, jedná sa o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Zároveň platí,
že na ustanovenie § 257 nie je možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania a hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady

trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

16. Pri skúmaní existencie (prítomnosti) dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania musí súd prihliadať na osobné, majetkové či iné pomery sporových

strán, ako aj na ich procesný postoj a na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Ku
vzniku dôvodov hodných osobitného zreteľa tak môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania alebo vo vzťahu k určitej procesnej situácii. Uvedené vyplýva
aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2017, I. ÚS 269/2018 a II. ÚS 299/2021,
v zmysle ktorých, cit.: „Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia

v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému
inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ktoré Civilný sporový poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená,
že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitnéhozreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný
postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,

ktorá jej nepriznania neúspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.“ (bližšie pozri tiež Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 299/2021 zo dňa 13. 05. 2021).

17. Z rozhodovacej praxe súdov tiež vyplýva, že okolnosť, že jednotlivé súdne inštancie (jednotlivé

stupne súdov) mali na právnu kvalifikáciu veci odlišný právny názor, nemôže
byť použitá pre ospravedlnenie aplikácie ustanovenia o moderácii práva na náhradu trov konania.
inak povedané, nie je možné klásť na ťarchu účastníka konania skutočnosť, stojacu na strane súdov
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/704/2016 zo dňa 30. 11. 2016, ako aj nálezu Ústavného
súdu ČR zo dňa 06. 02. 2007 sp. zn. II. ÚS 828/06). Na tomto mieste súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/332/2017 zo dňa 29. 03. 2018, v zmysle ktorého, cit.:

„Okolnosti, ktoré sú meritom veci medzi stranami sporu nemôžu byť zároveň považované za dôvody
hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania.“

18. Ak teda späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania bolo spôsobené tretím subjektom, keď ako
sámžalobcavspäťvzatížalobyuviedol,cit.:„primárnupríčinusúdnehosporunespôsobilsvojimkonaním

žalobca, ale orgán štátu, svojím právoplatným rozhodnutím. Zmena tohto rozhodnutia znamená, že
aktuálny spor sa stáva neudržateľným z pohľadu plynutia času i nákladov.“ nie je možné postihnúť
žalovaného v tom smere, že by súd aplikovaním ust. § 257 CSP žalovanému nepriznal náhradu trov
konania, ktoré mu v súvislosti s civilným sporovým konaním vznikli, keď sporovou stranou sú práve
žalobca a žalovaný (nie tretí subjekt) a o náhrade trov konania sa rozhoduje práve medzi žalobcom

a žalovaným. Preto ani vzniknutá procesná situácia nemohla založiť dôvod na aplikovanie ust. § 257
CSP tak, že by súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s uvedeným súd
poukazuje aj na rozhodnutie Krajského sudu v Trnave zo dňa 28. 04. 2023, sp. zn. 32Cob/44/2022,
v zmysle ktorého, cit.: „Žalobca tiež tvrdil, že žaloba sa stala nevymožiteľnou v dôsledku (ne)konania
súdu prvej inštancie. Z týchto tvrdení možno nanajvýš vyvodiť, že k späťvzatu žaloby nedošlo (len) pre

správanie žalovaného, ale pre správanie tretej strany – v tomto prípade súdu. ...Okrem toho, ako to
vyplýva z východísk, ktorá odvolací súd vysvetlil vyššie, odklon od pravidla, podľa ktorého trovy konania
v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby znáša žalobca, je možný len vtedy, keď sú na to
dôvody na strane žalovaného. Stranami konania sú totiž len žalobca a žalovaný (§ 60 CSP) a o náhrade
trov konania sa rozhoduje v zásade len medzi nimi. Preto ani teoretické správanie súdu ako tretej osoby,

ktorý nie ej stranou konania, nemôže založiť nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému.“

19. Z čisto procesného hľadiska bol v konaní úspešný žalovaný. Voči žalovanému sa súdu javilo použitie
moderačného oprávnenia v zmysle § 257 v prospech žalobcu ako neprimerane tvrdé, nakoľko podľa
trestného práva sa na žalovaného hľadí, ako na osobu, ktorá bola spod obžaloby oslobodená a žalovaný

v priebehu civilného sporového konania nevykonal také úkony, z dôvodu ktorých by došlo k späťvzatiu
žaloby, správanie žalovaného v priebehu civilného sporového konania teda pri späťvzatí žaloby z tohto
hľadiska nezohralo žiadnu úlohu.

20.Súdrozhodujúcionárokunanáhradutrovzastavenéhokonaniamalzato,ženapriektomu,žežaloba

bola, v čase jej podania, podaná na súd z procesného hľadiska odôvodnene (keď žalobca sa podanou
žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej mu trestným činom, za ktorý bol žalovaný v čase podania
žaloby právoplatne odsúdený), žalobca sa rozhodol v konaní pred civilným súdom pokračovať aj po tom,
ako v trestnej veci 3Td/50/2023 právoplatne rozhodol Najvyšší súd SR, z ktorého rozhodnutia mohlo
byť žalobcovi zrejmé, že skutkové okolnosti, za ktorých podal žalobu na náhradu škody spôsobenej mu

trestným činom, sa v posudzovanej veci podstatným spôsobom zmenili. Naopak, žalobca sa rozhodol
v konaní pred civilným súdom pokračovať, a to až do dňa 29. 07. 2025, kedy svojim podaním doručeným
súdu vzal žalobu späť.

21. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že nebolo možné v prospech žalobcu, ako subjektu, ktorý

späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, uplatniť dôvody hodné osobitného
zreteľa. Súd je zároveň toho názoru, že v prípade, ak by žalobca zvolil iný procesný postup, a to
bezodkladne, v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v trestnej veci, bolo by dôvodyhodné osobitného zreteľa v prospech žalobcu v civilnom konaní možné uplatniť, ak nie v celom rozsahu,
aspoň čiastočne.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
túto priznal žalovanému voči žalobcovi, a to v rozsahu 100 % (II. výrok uznesenia).

23. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. o výške tejto
náhrady bude rozhodovať súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods.

2 CSP).

24. Nad rámec už uvedeného súd dodáva, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania,
vedenéhonaKrajskomsúdevBanskejBystricipodsp.zn.16Co/54/2023nerozhodoval,nakoľkoKrajský
súd v Banskej Bystrici, zrušujúc výrok o trovách prvostupňového rozhodnutia (ods. 13 odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/54/2023 zo dňa 10. 09. 2024) súdu prvého

stupňa neuložil povinnosť rozhodovať aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.