Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/189/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220488
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4416220488.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej, v právnej veci žalobcu: OB-BELSTAV, s.r.o., 023 52
Olešná č. 500, IČO: 36 396 605, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o.,
Májova 1582, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Mesto Nové Zámky, Hlavné námestie 10, 940 35 Nové
Zámky, IČO: 00 309 150, o zaplatenie 18.483,26 eura, paušálnej náhrady a príslušenstva, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/174/2016-293 z 11. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/174/2016-293 z 11. júna
2018 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 11. júna 2018, č. k. 15Cb/174/2016-293 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 18.483,26 eur spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 4.445,42 eur od

19.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 14.037,84 eur od 26.11.2016 do zaplatenia a 80,- eur titulom
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak ,že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tými skutočnosťami, že žalobca si

dvomisamostatnýmižalobamiuplatnilvočižalovanémupeňažnénárokyvyplývajúcezozmluvyodieloč.
G._Z, ktorá bola medzi stranami uzavretá dňa 22. apríla 2016 (ďalej tiež „zmluva o dielo“). Prvou žalobou
sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 26.203,50 eur s 9% úrokmi z omeškania p. a. od 19. novembra
2016 do zaplatenia, titulom neuhradenej ceny diela, vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. FO 0292016 a
paušálnejnáhrady40,-eur.Druhoužaloboudomáhalzaplatenia21.257,76eurs9%úrokmizomeškania
p. a. od 22. apríla 2016 do zaplatenia ako neuhradenej ceny diela, vyúčtovanej žalovanému faktúrou č.

FO 00302016, v súvislosti s ktorou vystavil dobropis na sumu 4.354,72 eur. Súd prvej inštancie rozhodol
o spojení týchto sporov na spoločné konanie pod sp. zn. 15Cb/174/2016. Keďže žalovaný uznal časť
nároku žalobcu, a to vo vzťahu k faktúre č. FO 0292016 vo výške 21.758,08 eur a vo vzťahu k faktúre č.
FO00302016vovýške7.219,92eur,súdprvejinštancierozhodolčiastočnýmrozsudkomz19.júla2017,
č. k. 15Cb/174/2016- 168, ( právoplatný dňa 3. augusta 2017), ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi spolu sumu 28.978,- eur s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 21.758,08 eur od 19.

novembra 2016 do zaplatenia a zo sumy 7.219,92 eur od 26. novembra 2016 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku .
3. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1 až 3,
§ 546 ods. 1, § 365 Obchodného zákonníka, a ďalej ust. § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1Obchodného
zákonníka , ust. § 1 ods. 1, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka a v zvyšnej časti žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca

dielo fakturované predmetnými faktúrami riadne vykonal a žalovanému vznikla povinnosť ho zaplatiť.4. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ uzavreli 22. apríla 2016 zmluvu o dielo č. G._Z podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
a dňa 13. júla 2016 dodatok č. 1., ktorý sa týkal dohody, že zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru po

vykonaní a odovzdaní jednotlivých častí diela.

5. Súd prvej inštancie ohľadne námietky neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo
skonštatoval, že žalovaný od zmluvy odstúpil listom zo dňa 21.10.2016, ktorý chcel žalobcovi doručiť pri
osobnom stretnutí dňa 26.10.2016. Prevzatie písomnosti žalobca odmietol a tak mu bolo odstúpenie od

zmluvy doručené dňa 03.11.2016 poštou. Žalovaný sa pri doručovaní písomnosti žalobcovi (odstúpenia
od zmluvy) odvolával na Obchodné podmienky elektronického trhoviska, verzia 2. 1 účinná odo dňa
01.12.2015, konkrétne na článok XIX. bod 9.4 písm. c) podľa ktorého sa za deň doručenia písomnosti
považuje aj deň, v ktorý zmluvná strana, ktorá je adresátom, odoprie doručovanú písomnosť prevziať.
Z voľne dostupných internetových zdrojov súd zistil, že Obchodné podmienky elektronického trhoviska,
verzia 2.1 účinná odo dňa 01.12.2015 neobsahujú článok XIX na ktorý sa žalovaný odvoláva. Nebolo

sporné, že žalovaný už listom zo dňa 22.9.2016 (doručený žalobcovi 27.09.2016) upozorňoval žalobcu
na nedodržanie harmonogramu prác t.j. na porušenie zmluvných povinností. Podľa článku II. bod 9.1.
zmluvy o dielo mohol žalovaný podľa súdu prvej inštancie ako objednávateľ odstúpiť od zmluvy do 30
dní, kedy sa o porušení dozvedel, t.j. do 22.10.2016 s tým, že takáto písomnosť musela byť žalobcovi
doručená najneskôr do 27.10.2016, čo splnené nebolo. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie

dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy žalovaným je neplatné.

6. Ďalej súd prvej inštancie neprisvedčil tvrdeniu žalovaného v tom, že mu žalobca neodovzdaním diela
spôsobil škodu v ním deklarovanom rozsahu. Uvedené mal zistené z predloženého znaleckého posudku
znalkyne Ing. Kataríny Vyšehradskej . Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca bol zo

staveniska žalovaným vykázaný a bolo mu tak znemožnené pokračovať v realizácii diela, preto žalobca
nemohol zodpovedať za škodu, ktorá vznikla žalovanému do doby, kým bolo dielo dokončené novým
zhotoviteľom. Žalobca mal podľa zmluvy termín na dokončenie diela do 1. decembra 2016 a žalovaný
nepreukázal, že by žalobca nebol schopný dokončiť dielo v uvedenom termíne (ak by mu bolo umožnené
na stavbe riadne pracovať). Súd prvej inštancie uzavrel, že nezistil na strane žalovaného vznik škody

konaním žalobcu a tiež, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rámci svojej obrany, že žalobca
fakturovanú časť diela nevykonal. Preto nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalobe v celom rozsahu
vyhovel, vrátane nároku na uplatnené úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie , ktoré odôvodnil tým,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. V odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie jasne a presvedčivo neoznačil žiadny dôkaz, na
základe ktorého mal bez pochybností preukázané, že žalobca strechu materskej školy ako celok riadne
vykonal, resp. ukončil takým stavebnotechnickým postupom, že strechu by bolo možno považovať za
jeden celok a na základe toho žiadať zaplatenie ceny aj za túto časť diela. V konaní nebol zo strany
žalobcu predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval riadne dokončenie strechy budovy ako celku a

oprávnenie fakturácie tejto časti diela, pričom ani fotografie predložené žalobcom nedokazujú riadne
dokončenie strechy budovy, práve naopak, už pri prvom pohľade je zjavné, že strecha ako celok nebola
dokončená (izolácia nie je riadne ukotvená, je len prikrytá fóliou na ktorej sú položené dosky, úplne
absentuje hydroizolačná vrstva strechy, atď.).
9. Žalovaný ďalej poukázal, že aj samotný žalobca opakovane vo svojich vyjadreniach uviedol, že

strechu budov nevie dokončiť, pre údajne chýbajúcu projektovú dokumentáciu. Uvedenú skutočnosť
podľa odvolateľa potvrdzuje vo svojom znaleckom posudku aj Ing. Vyšehradská, v ktorom ma záver
konštatuje, že. „Strecha budovy prístavby materskej školy ako celok v čase vykonania obhliadky nebola
dokončená a ani nemohla plniť na plno základnú funkciu,... “ Aj samotný žalobca vo svojej výpovedi v
konaní potvrdil , že vykonal na streche prístavby len neodkladné opatrenia na zabráneniu vzniku škody

na budove.
10. Žalovaný ďalej namietal aj nevykonanie dôkazov súdom prvej inštancie navrhnutých žalovaným
a to oboznámenie sa s fotodokumentáciou predloženou žalovaným na CD nosiči zo dňa 26.10.2016,
ktorý preukazuje, že v čase keď žalobca podľa vlastných slov vykonal len zabezpečovacie opatreniaa v zmysle zmluvy o dielo mohol len cit. „pripraviť vykonané práce na prevzatie „ strecha ako celok
dokončená nebola. Taktiež sa relevantne nevysporiadal so zápisom v stavebnom denníku, ktorý vykonal
žalobca na strane 987525, kde výslovne uviedol, že položky 128, 129, 130, 131, 132 nevie žalobca

realizovať z dôvodu chýbajúcej projektovej dokumentácie.

11. Ako jeden z kľúčových dôkazov, ktoré súd prvej inštancie nevykonal a ani sa nevysporiadal s
dôvodmi opomenutia vykonania tohto dôkazu podľa žalovaného boli výsluch zamestnancov obchodnej
spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o., (vykonanie tohto dôkazu navrhoval žalovaný na pojednávaní vo

veci samej dňa 29.05.2017). Práve zástupcovia spoločnosti ZE-PRA spol. sr.o., ako spoločnosti, ktorá
dokončila stavbu po žalobcovi mohli jednoznačne preukázať tvrdenie žalovaného ako aj znalkyne, že
strecha prístavby materskej školy nebola dokončená ako celok a tiež, že bola nefunkčná, a preto ani
nemohla slúžiť svojmu účelu. Zástupcovia tejto spoločnosti mohli výkazom výmer, stavebným denníkom
a inými dôkazmi preukázať, že práce, ktorých preplatenie si nárokuje žalobca, vykonala spoločnosť ZE-
PRA spol. s r.o., ktorá tieto práce vyfakturovala a jej boli zo strany žalovaného aj zaplatené. Rovnako

mohli vyvrátiť účelové tvrdenie žalobcu, že strechu prístavby materskej školy nebolo možné realizovať
na základe predloženej projektovej dokumentácie.

12. K dôkazu znaleckého posudku žalovaný uviedol, súd prvej inštancie sa nevenoval podstatným

zisteniam znalca o tom, že strecha ako celok nebola dokončená, že tepelná izolácia bola na strechu
len voľne položená, bez hydroizolácie a poprikrývaná rôznymi druhmi fólie. Súd mal tento dôkaz
vyhodnotiťvovzájomnejsúvislostisďalšímidôkazmi,akovýpoveďamisvedkovnavrhnutýchžalovaným,
či žalovaným predloženou fotodokumentáciou. Na škodu (ťarchu) žalovaného nemôže byť skutočnosť,
že si znalecký posudok z opatrnosti (keďže mal preukázané opakované porušovanie harmonogramu

prác žalobcom) dal vyhotoviť, a to aj vzhľadom na zhoršujúce sa počasie a povinnosť žalobcu zabrániť
vzniku škody.
13. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj
odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, keď z voľne dostupných internetových zdrojov
nedostatočne a nesprávne zistil, že Obchodné podmienky elektronického trhoviska, verzia

2.1. účinná odo dňa 01.12.2015 neobsahujú článok XIX , na ktorý sa žalovaný
odvoláva. Predmetnú verziu Obchodných podmienok elektronického trhoviska bolo možné
podľa žalovaného získať na oficiálnej, stránke EKS IV.4 https://portal.eks.sk/SpravaOpet/Opet/
VereinyDetail. Tu stiahnuteľný PDF súbor obsahuje Cl. XIX Komunikácia zmluvných strán, bod
19.4 .
14. Z citovaného ustanovenia Obchodných podmienok elektronického trhoviska v spojení s dôkazom
predloženým žalovaným - úradným záznamom zo stretnutia so zástupcami žalobcu na mestskom úrade
zo dňa 26.10.2016, ktorý potvrdzuje pokus o doručenie tohto odstúpenia, jednoznačne vyplýva, že k
odstúpeniu od zmluvy o dielo došlo dňa 26.10.2016 dielo.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil vo veci vydaný
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby vo veci
rozhodol tak, že žalobu zamietne.
16. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 9. júla 2019, č. k. 15Cob/143/2018-373,

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s §
191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP a súčasne,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. S rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho dôvodmi
sa odvolací súd stotožnil, na tieto poukázal a konštatoval ich správnosť. Uviedol, že po preskúmaní

veci nezistil žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
Vo vzťahu k veci samej jej preskúmaním dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne
správny. Konštatoval tiež, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov. Dopĺňajúc na zdôraznenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia, poukázal na

podklady fakturácie žalobcu (č. FO-0292016 a FO-00302016), z ktorých podľa neho zaručene vyplýva,
že by sa jednalo o fakturované práce alebo materiál súvisiaci so stavbou strechy na predmete diela
podľa Zmluvy o dielo uzavretej dňa 22. 04. 2016 a tiež sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie
ohľadne dĺžky platnosti zmluvy, keď čas plnenia bol podľa bodu 3.1 zmluvne dohodnutý na obdobie 6-tich mesiacov, nestotožňujúc sa so zmluvne dohodnutým časom plnenia do 19.08.2016 podľa bodu 3.2.
zmluvy o dielo, keďže pojem plnenie zmluvy je všeobecným pojmom vzťahujúcim sa na ktorúkoľvek
povinnosť, resp. právo zmluvných strán z uzavretej zmluvy o dielo. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s

tým, že žalovaný od zmluvy o dielo neodstúpil platne, nakoľko 30 -dňová lehota, v ktorej bolo možné
podľa zmluvy od tejto odstúpiť, začala žalovanému plynúť dňom 27. 09. 2016 a uplynula dňa 27. 10.
2016, pričom žalovaný doručil žalobcovi písomné odstúpenie od zmluvy až dňa 03. 11. 2016. Náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal
v konaní úspešnému žalobcovi.

17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný včas dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval
z ust. § 420 písm. f/ CSP.

18. V odôvodnení dovolania namietal, že svoju obranu v prejednávanej veci založil na skutočnosti,
že odstúpenie od zmluvy bolo platné a sporoval žalobcov nárok na zaplatenie sumy 18.483,26 eur

fakturovanej pod č. FO 0292016 a FO 00302016 z dôvodu, že žalobca nevykonal dielo riadne a
tiež, že predmetnými faktúrami žiadal uhradiť práce, ktoré reálne nevykonal. Pokiaľ k tomu žalovaný
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29. mája 2017 predniesol návrh na vykonanie
dôkazu, a to výsluchom zástupcov spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. (ďalej tiež „ZE-PRA“), ktorá
po žalobcovi realizovala nedokončenú časť diela, tak súd prvej inštancie sa s uvedeným návrhom

vôbec nezaoberal, nevykonal ho, ale ani návrh procesne nezamietol a v rozsudku tento svoj postup
nezdôvodnil. Pritom práve tento dôkaz bol zo strany žalovaného považovaný za kľúčový, keďže
navrhovaná svedecká výpoveď, podporená ďalšími listinnými dôkazmi svedka (napr. stavebný denník
a pod.), mohli jednoznačne preukázať, že žalobca nezrealizoval práce, ktorých zaplatenie si nárokoval.
Preto vyjadrenie súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaného v nadväznosti na

nevykonanie žalovaným riadne navrhnutého a pre rozhodnutie vo veci samej zásadne významného
dôkazu, sa javí ako absolútne nelogické a arbitrárne. Uvedenú procesnú vadu konania na súde prvej
inštancie namietal žalovaný vo svojom odvolaní, avšak odvolací súd sa s námietkou nevykonania
navrhovaného kľúčového dôkazu v prospech žalovaného nijako nezaoberal, rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepodrobil kritickej analýze a obmedzil sa len na konštatovanie, že sa stotožnil s právnym

názorom súdu prvej inštancie. To sa týkalo aj záveru, že žalovaný neodstúpil od zmluvy platne, s
konštatovaním doručenia písomného odstúpenia žalobcovi 3. novembra 2016, t.j. až po uplynutí 30-
dňovej lehoty dohodnutej pre odstúpenie.
19. Dovolateľ ďalej vytkol odvolaciemu súdu, že pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
len vymenoval listinné podklady k fakturácii, tak tieto nepreukazujú, že fakturovaný materiál bol aj

skutočne dodaný, zapracovaný a práce vykonané. V zmysle dohody a platnej legislatívy vykonanie
prác potvrdzoval v stavebnom denníku investičný dozor žalovaného, pričom práce ním potvrdené ako
vykonané a dodané boli žalobcovi riadne uhradené.
20. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že dovolanie nemá byť
chápané ako „ďalšie odvolanie“, ale ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého prípustnosť treba

posudzovať reštriktívne. Dôvodnosť uplatneného nároku žalobca dostatočne preukázal. Podľa žalobcu
by dôkazy k dokončeniu diela novou spoločnosťou nič nové v konaní nepriniesli, keďže v konaní si
uplatňoval len podložené reálne vystavené faktúry a reálne vykonané práce. Podľa neho podmienky pre
uplatnenie druhej vety stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 2/2016 naplnené neboli.
Navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

21. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd Uznesením sp.zn.
5Obdo/10/2021, yvhláseným dňa 31.marca 2022 , právoplatným dňa 22.apríla 2022

22. K prípustnosti dovolania z dôvodov podľa § 420 písm. f/ CSP dovolací súd uviedol, že v rámci

primárnej námietky v dovolaní identifikoval dve roviny jej posudzovania, keďže dovolateľ vytýkal obom
súdom nižších inštancií procesný postup, ktorým a/ dôkaz navrhovaný k preukázaniu zásadnej obrany
žalovanej strany nevykonali a b/ nevykonanie tohto dôkazu vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili.
23. K nevykonaniu dôkazu navrhnutého v rámci obrany žalovanej strany konštatoval, „že podľa ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/

CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonaní všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávnom vyhodnotení niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo
90/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval ústavný súd napríklad v
uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, pričom nedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhejstrane ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil tiež názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu,
ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno
bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl.

46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi
urobené skutkové zistenia a prijaté závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.
V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6
CSP), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na

strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Ústavný súd tiež vyslovil, že
možno zovšeobecniť, že ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má
preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie
žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená
to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

(II. ÚS 168/2019). Podľa dovolacieho súdu posúdenie toho, či z hľadiska zachovania princípu rovnosti
zbraní v civilnom sporovom procese vykonanie stranou navrhovaného dôkazu je alebo nie je nevyhnutné
pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci, primárne závisí od toho,
či a ako súdy nižších inštancií v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlia procesný postup, ktorým
navrhovaný dôkaz nevykonali (opomenuli). Úlohou dovolacieho súdu nie je skúmať a prehodnocovať

skutkové zistenia súdov nižších stupňov (nie je skutkovým súdom), ale z hľadiska dovolacích dôvodov
uplatnených v zmysle § 420 písm. f/ CSP posúdiť, či procesným postupom súdu došlo alebo nedošlo k
splneniu v tomto zákonnom ustanovení stanovených dôvodov prípustnosti dovolania.
Pokiaľ však súd prvej inštancie stranou navrhovaný dôkaz nevykoná, tento svoj postup v odôvodnení
rozhodnutia, ktoré vyznelo v neprospech strany dôkaz navrhujúcej, nijako neodôvodní a námietkou

v tomto smere stranou podanou v odvolaní, sa dostatočne a preskúmateľne nezaoberá vo svojom
rozhodnutí ani odvolací súd, potom je nevyhnutným záver o zaťažení procesného konania oboch súdov
nižších inštancií vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP.“
24. Dovolací súd v svojom rozhodnutí uviedol nasledovné : „ Zo spisu vyplýva, že žalovaný sa v
celom konaní procesne bránil žalobnému nároku na zaplatenie sumy 18.483,26 eur s prísl. tvrdením

o reálnom nevykonaní fakturovanej časti diela a k tomu na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 29.
mája 2017 navrhol „doplniť dokazovanie o výsluch svedkov H.. B., ktorý zabezpečoval investičný dozor
predmetného diela a H.. Q., ktorý sa bude vedieť vyjadriť k technickým otázkam ohľadom realizácie
diela. Ďalej navrhuje ako svedka vypočuť zástupcu žalobcu spoločnosti ZEPRA s.r.o., ktorá predmetné
dielo dokončila.“ V zápisnici o pojednávaní je tiež protokolované vyjadrenie žalovaného, že: „žalobca

na jednej strane tvrdí, že podľa predloženého projektu nemohol strechu dokončiť, na druhej strane však
realizované práce za dokončenie strechy práce fakturoval“ (č.l. 112 p. v., 113 p. v.). Pokiaľ však súd
prvej inštancie návrh na vypočutie svedkov H.. B. a H.. Q. akceptoval, keď v predvolaní na pojednávanie
žalovanému uložil zabezpečiť ich prítomnosť a vypočul ich 27. septembra 2017, tak u navrhovaného
svedka - zástupcu spoločnosti ZE-PRA tak neučinil a bez ďalšieho na pojednávaní 11. júna 2018

vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie
o tomto dôkaznom návrhu vôbec nezmienil, čo mu žalovaný výslovne vytkol v podanom odvolaní
(bod II.1). Odvolací súd však tento nedostatok v dovolaním napadnutom rozsudku nenapravil, keď
po stručnej rekapitulácii skutkových zistení a záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacích
dôvodov žalovaného, len skonštatoval vecnú správnosť potvrdeného rozhodnutia súdu prvej inštancie

(§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Len celkom všeobecne (v ods. 38) uviedol k dokazovaniu, že súd prvej inštancie
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, že rozhodnutie má náležitosti podľa § 220 ods.
2 CSP, že skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Jeho doplnenie v ods.
39 čisto popisne vymenúva podklady k predmetnej fakturácii, s (čiastočne nezrozumiteľným) záverom,
že „z nich zaručene vyplýva, že by sa jednalo o fakturované práce alebo materiál súvisiaci so stavbou

strechy na predmete diela...“ K námietke žalovaného o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu výsluchom
svedka - zástupcu spoločnosti, ktorá dielo, neukončené žalobcom, v predmetnej časti dokončila, sa však
odvolací súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevyjadril.

25. Poukazujúc na ustanovenie § 185 ods. 1 , § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 387 ods. 2 a 3 CSP ako

aj na Nález II. ÚS 410//06, I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla1993,
séria A. č.254-B, s. 49, § 30 dovolací súd zhrnul, že práve o takú vadu konania pred súdmi nižších
inštancií v predmetnej veci ide.26. Vo svetle vyššie uvedených judikátov ďalej konštatoval, že“ v konaní pred súdom prvej inštancie
síce žalovanému k jeho uplatnenej obrane bolo umožnené ním zvolené dôkazy navrhovať a predkladať,
avšak súd sa nevysporiadal so všetkými dôkaznými návrhmi a tento svoj postup nijako nezdôvodnil.

Uvedenú zmätočnostnú vadu neodstránil vo svojom rozhodnutí ani odvolací súd, hoci žalovaný sa
toho priamo domáhal v odvolaní. Uvedené sa týka dôkazného návrhu, žalovaným predneseného na
pojednávaní 29. mája 2017, na výsluch viacerých svedkov, Q., B. a zástupcu ZE-PRA, z ktorých prvých
dvoch svedkov súd prvej inštancie vypočul a tieto dôkazy aj vyhodnotil v rozsudku z 11. júna 2018
(ods. 9.12, 913, 11.5, 11.6). Vo vzťahu k návrhu na vypočutie zástupcu ZE-PRA, teda spoločnosti,

ktorá dokončila dielo po prerušení/ukončení jeho zhotovovania žalobcom, však súd prvej inštancie
nijako nevysvetlil, prečo túto časť dôkazného návrhu žalovaného z 29. mája 2017 neakceptoval, hoci
malo ísť, rovnako ako u svedkov Q. U. B., o preukázanie tvrdenej obrany žalovaného o vykonaní
predmetnej časti diela (strechy) práve novým zhotoviteľom, a nie žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný v
odvolaní uvedený procesný postup súdu prvej inštancie namietol tak z hľadiska opomenutia uvedeného
dôkazu, ako aj z hľadiska absencie dôvodov vysvetľujúcich tento postup, tak odvolací súd v napadnutom

rozhodnutí na tieto námietky nereagoval, čím porušil ust. § 387 ods. 3 CSP.

27. K nepreskúmateľnosti/arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, nielen vo vzťahu k úplnej absencii
odôvodenia nevykonania časti dokazovania navrhnutého žalovaným, ale aj vo vzťahu k stotožneniu sa
s nedostatočným (podľa dovolateľa „chaotickým“) odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti

posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy, založeným na konštatovaní absencie čl. XIX v Obchodných
podmienkach elektronického trhoviska (Komunikácia zmluvných strán, pozn. dovolacieho súdu), ktorým
argumentoval žalovaný dovolací súd poukázal na ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP) , ktorá uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na
ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými

stranamisporuauviesťdôvodypreprijatiealeboodmietnutietýchtoargumentov,aženedodržanietýchto
požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,
Vetrenkov.Moldavsko,Kraskav.Švajčiarsko)akoajnamnožstvonálezovÚstavnéhosúduSRvydaných
k tekto problematike.
28.Knámietkenepreskúmateľnostisúdnychrozhodnutídovolacísúdvosvojichrozhodnutiachvydaných

po 1. júli 2016 odkazoval aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015 pod č. R 2/2016, podľa ktorého:
„Nepreskúmateľnosť“ rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Dovolací súd v tomto smere poukazuje
na názor ústavného súdu vyslovený v uznesení sp. zn. I. ÚS 44/2021 z 26. januára 2021, vo vzťahu
k aplikabilite druhej vety stanoviska R 2/2016 po 1. júli 2016, v zmysle ktorého aktuálnosť stanoviska
po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy dovolania je potrebné chápať v tom zmysle, že pokiaľ
rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných bodoch nespĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 46 ods.

1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, zodpovedá táto okolnosť dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. Včlenením
formulácie o práve na spravodlivý proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia
neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (obdobne sp. zn. II. ÚS 120/2020).
29.Podľakonštatovaniadovolaciehosúduskutočnostitvrdenédovolateľomaosvedčenéobsahomspisu

preukazujú, že pokiaľ sa odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania žalovaného v rozhodnutí
nevysporiadal nielen s podaným návrhom žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom zástupcu ZE-
PRA, resp. s úplnou absenciu odôvodnenia takého postupu zo strany súdu prvej inštancie, ale aj
pokiaľ sa nezaoberal ani odvolacou námietkou o použití nesprávnej verzie Obchodných podmienok
elektronického trhoviska (ktorú si vyhľadal na webovej stránke prvoinštačný súd sám), s možným

dopadom na vecnú (ne)správnosť vyhodnotenia včasnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo,
dopustil sa takého procesného pochybenia, ktorým porušil žalovanému právo na spravodlivé súdne
konanie.
30. Nakoľko dovolateľ dôvodne namietal existenciu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, najvyšší
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 450 CSP).
31. Dovolací súd napokon dospel k záveru, že v rozhodovanej veci bolo nevyhnutné zrušiť okrem
dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol
o výške náhrady trov konania (uznesenie Okresného súdu Nové Zámky z 31. januára 2020, č. k.15Cb/174/2016-410). Na odôvodnenie tohto záveru dovolací súd uviedol, že v danom prípade nebol
viazaný rozsahom podaného mimoriadneho opravného prostriedku s poukazom na ustanovenie § 439
písm. a/ CSP. Vydanie uznesenia o výške náhrady trov konania je jednostranne závislé od existencie

rozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad.
32. O trovách pôvodného konania a dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).
33. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie , súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a právnym názorom dovolacieho súdu, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
35. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
36. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom
37. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
38. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku, resp. v jeho nepreskúmateľnosti, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré jej

Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
39. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosťou súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť. Súd musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplytvať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku
ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
40. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byt" v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistene' vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právnezávery,ktoréprijal.Odôvodneniemábyt"prostriedkomkontrolysprávnostirozhodnutianielenpre

súd, ktorý ho vydal, ale aj pre sud, ktorý ho bude preskúmavať" v dôsledku opravného prostriedku, t.
j. musí byt" preskúmateľné.
41. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).
42. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je
poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol:
„Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť
zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich

rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musítýkaťtakskutkovej,akoiprávnejstránkyrozhodnutia(m.m.III.ÚS328/05,III.ÚS116/06)“(napr.III.
ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd

jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

43. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

44. Pre rozhodovanie v odvolacom konaní platí, že ak je rozhodnutie napadnuté odvolaním vecne
správne, odvolací súd ho potvrdí( § 387 ), a ak nie je vecne správne, prioritne rozhodne o jeho zmene ( §

388 ). Zrušenie prvoinšrtančného rozhodnutia je preto výnimočným rozhodnutím odvolacieho súdu, ku
ktorému má dôjsť výlučne vtedy, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním, nie je vecne správne ( preto ho
nie je možné potvrdiť), ale zároveň ho nemožno ani zmeniť pre existenciu závažných vád, ktoré zároveň
odôvodňujú oprávnenie odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie.

45. Medzi zákonné odvolacie dôvody, pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa
prejavila v takom nesprávnom procese, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace
procesné práva v takej miera, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred o volacím súdom. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je taký konkrétny
zásah do procesných garancií práva na spravodlivý proces, ktorý spočíva v pochybení súdu prvej

inštancie vyvolávajúcom pre stranu nepriaznivé a nezvratné následky, ktoré neboli napravené súdom
prvej inštancie v jeho ďalšom konaní a zároveň ide o taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý
vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné ani v odvolacom konaní napraviť.

46. Nevykonanie navrhovaných dôkazov v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci patrí medzi

ďalšie odvolacie dôkazy a teda ide o námietky týkajúce sa vád skutkových zistení prvoinštančného
súdu. Uvedené vady sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov , ktoré vyústilo do nesprávnych
skutkových zistení.

47. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne oprel svoje skutkové zistenia o skutočnosti,
že strany sporu uzavreli dňa 22.apríla 2016 platnú zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka ( vrátane dodatku č. 1 zo dňa 13.júla 2016), kde si presne upravili svoje vzájomné práva a
povinnosti. V pozícii zhotoviteľa podľa uvedenej zmluvy o dielo vystupoval žalobca a žalovaný v pozícii
objednávateľa. Predmetom diela bolo podľa čl.II bod 2.1. : Prístavba budovy materskej školy, rozšírenie

kapacít materskej školy o 25 miest. V čl. II bod 2.1. zmluvy o dielo si strany zmluvy presne vyšpecifikovali
stavebné práce, služby a tovary, ktoré bol žalobca ako zhotoviteľ povinný pre žalovaného vykonať.
Predmetom žalobného návrhu boli peňažné nároky žalobcu voči žalovanému za práce na dokončení
diela, pre ktoré žalobca vystavil žalovanému dve faktúry ( FO 0292016 a FO 00302016 ), z ktorých po
čiastočnom uznaní zostalo zaplatiť suma 18.483.26 eur. ( predmet sporu)

48. Dovolací súd v svojom vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol viaceré roviny námietok postupu
odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a to nevykonanie dôkazu navrhnutého žalovaným
a označeného ako kľúčový k preukázaniu zásadnej obrany žalovanej strany a neodôvodnenienevykonania tohto dôkazu v potvrdzujúcom odvolacom rozsudku. Následne dovolací súd vytkol
odvolaciemu súdu aj stotožnenie sa s nedostatočným odôvodnením súdu prvej inštancie v časti
posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy , založeným na konštatovaní absencie čl. XIX v Obchodných

podmienkach elektronického trhoviska ( nesprávna verzia obchodných podmienok).

49. Pri námietkách napádajúcich skutkové zistenia je možné uvažovať o zopakovaní alebo doplnení
dokazovania odvolacím súdom . Nie je možné však požadovať od odvolacieho súdu vykonať
dokazovanie, ak by takýto postup bol neúčelný. Ide o situácie keď súd prvej inštancie nielen nevykonal

navrhnutý dôkaz, ale jeho rozhodnutie nevykonať navrhnutý dôkaz bolo dôsledkom takého právneho
posúdenia, ktoré považuje odvolací súd za nesprávne.

50. Pokiaľ ide o žalobný nárok v podobe peňažných plnení pokrytých vyššie uvedený faktúrami, tu
odvolací súd musí konštatovať, že nárok žalobcu nebol dostatočne preukázaný s prihliadnutím na
sporovanie vykonaných prác a materiálov zo strany žalovaného. Žalobca dostatočne nepreukázal

podklady k fakturácií a to , či fakturovaný materiál bol aj skutočne dodaný, zapracovaný a
práce vykonané, predovšetkým nepredložil dôkaz, ktorý by riadne preukazoval dokončenie strechy
materskej školy ako celku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôkazy, ktoré boli počas
konania produkované žalovaným ako fotografie predložené žalovaným ( čl. 188-190súdneho spisu)
preukazujúcenapr. neukotvenieizoláciestrechy,dočasnéprikrytiefóliou,absenciahydroizolačnejvrstvy

atď.. Rovnako tak konštatovania vyplývajúce zo znaleckého posudku Ing. Kataríny Vyšehradskej č.
109/2017 z ktorých vyplýva, že strecha budovy prístavby materskej školy ako celok v čase vykonania
obhliadky nebola dokončená a preto nemohla ani plniť svoju základnú funkciu. Taktiež do úvahy
prichádza aj tvrdenie samotného žalobcu uvedené na pojednávaní konanom dňa 27.2.2017 kde sa
vyslovil, že na streche prístavby materskej školy vykonal len neodkladné opatrenia na zabránenie vzniku

škody na budove. Samotný žalobca vo viacerých svojich vyjadreniach uvádzal, že nedokáže dokončenie
strechy realizovať z dôvodu chýbajúcej projektovej dokumentácie. Ako kľúčový podklad pre riadne
zistenie skutkového stavu za účelom preukázania nároku žalobcu bude, tak ako to už konštatoval aj
dovolacísúdvsvojomzrušujúcomrozhodnutí,vypočutiezástupcovobchodnejspoločnostiZE-PRA,spol
s.r.o., ktorá bola novým zhotoviteľom stavby po žalobcovi a stavbu riadne dokončila. Práve zástupcovia

tejto obchodnej spoločnosti môžu jednoznačne preukázať obranu žalovaného, že strecha prístavby
materskej školy nebola dokončená ako celok, resp. v akom rozsahu bolo potrebné dokončiť dielo a teda,
či práce a materiály fakturované žalobcom boli skutočne dodané a vykonané, prípadne aj v rozsahu,
aký požaduje žalobným nárokom. Vykonaním uvedeného dôkazu by došlo k preukázaniu v akom stave
rozostavanosti sa dielo pri preberaní staveniska nachádzalo.

51. Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, aj tu odvolací súd prisvedčil námietke žalovaného a teda, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav, keď nevykonal dôkaz oboznámením sa
so správnou verziou Obchodných podmienok elektronického trhoviska. Je nepochybné, že súd prvej
inštancieposudzovalplatnosťodstúpeniažalovanéhoodzmluvyodielopodľaneplatných/neaktuálnych

Obchodných podmienok elektronického trhoviska, kde nemohol posúdiť platnosť odstúpenia podľa čl.
XIX,), keďže tento absentoval. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi podľa správnej
verzie obchodných podmienok možný dopad na vecnú /ne/správnosť včasnosti odstúpenia žalovaného
od zmluvy o dielo a to v kontexte výpovede zástupcov žalobcu, žalovaného ako aj svedkov prítomných
pri uvedenom stretnutí.

52. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

53. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
389 ods. 1 písm. b) a c )CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v rozsahu bodov 50.

a 51. a svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodní postupom
podľa § 220 CSP. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj
o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania.54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).