Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200354
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: DER SERVICE, s.r.o., IČO:
50 690 868, so sídlom: Južná trieda 1553/8, 040 01 Košice, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., IČO: 53
160 657, so sídlom: Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100450423/2021 zo dňa 17.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100450423/2021 zo dňa 17.03.2021, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 101764680/2020

zo dňa 20.11.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu

daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2018.
Správca dane následne rozhodnutím č. 101764680/2020 zo dňa 20.11.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 59.620,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“).

2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre správcu dane boli zistenia o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“, „Zákon o DPH“). Správca dane neuznal žalobcovi
právo na odpočítanie dane v celkovej sume 59.620,- eur na základe dvanástich faktúr prijatých od
dodávateľa – obchodnej spoločnosti SULLY TRANSPORT s.r.o., IČO: 36 772 551, (od 03.08.2019
zmenil dodávateľ obchodné meno na: Chamberlain s.r.o. v likvidácii) spolu v celkovej sume 298.100,-
eur (59.620,- eur DPH). Predmetom jednotlivých zmlúv uzavretých medzi daňovým subjektom ako
objednávateľom a spoločnosťou SULLY TRANSPORT s.r.o. ako dodávateľom bolo poskytovanie služieb
vo forme umiestnenia obchodného názvu, loga, alebo nápisu propagujúceho činnosť, prípadne produkty

zmluvných partnerov objednávateľa, ako aj zabezpečenie výroby a distribúcia medzi verejnosťou
určitéhopočtutričiekašiltovieknašportovýchpodujatiachaakciách,ktorésabudúkonaťvsezóne2018.3. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť
odpočítania dane v zdaňovacom období október 2018 podľa § 49 zákona o DPH. Uviedol, že cieľom
daňovej kontroly bolo overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdil žalobca a dôvodil, že

ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ
tejto dane a súčasne tento musí reálne uskutočniť zdaniteľné plnenie.

4. Konštatoval, že dodávateľ žalobcu (SULLY TRANSPORT s.r.o.) nepreukázal žiadnymi dôkazmi,
dokladmi, účtovnými ani inými evidenciami reálne plnenie v zmysle vystavených faktúr pre kontrolovaný

daňový subjekt a žalobca si odpočítal daň z faktúr prijatých od dodávateľa, u ktorého nie je možné overiť
reálne uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu. Správca dane uviedol, že žalobca nereagoval
na výzvy a neodstránil pochybnosti, na ktoré bol vyzvaný podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Dôvodil
tiež, že preveroval, či boli splnené všetky podmienky uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle
Zákona o DPH, dbal na zachovávanie základných zásad a postupoval podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, pričom poukázal na skutočnosť, že podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane.

5. Správca dane vo vyrubovacom konaní vyzval žalobcu na preukázanie reálneho uskutočnenia alebo
dodania služieb dodávateľom (SULLY TRANSPORT s.r.o.) a k predloženiu dôkazov a dokladov, ktoré

neboli správcovi dane predložené počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, a to: grafické
návrhy a farebné špecifikácie pre výrobu reklamných názvov, loga, letáky alebo reklamné predmety
a fotodokumentácie zo všetkých podujatí podľa článku 3 odseku 3 uzatvorených zmlúv, zmluvy o
reklame s odberateľmi, zmluvu o reklame, fotodokumentáciu zo všetkých podujatí, a k písomnému
vyjadreniu, kto bol vlastníkom auta, na ktorých malo byť umiestnené logo spoločnosti, s ktorými mal

daňový subjekt uzatvorené zmluvy o reklame, kto objednal, vyhotovil a zaplatil umiestnenia loga
uvedených spoločností na autách a na základe čoho poskytuje vlastník áut priestor na umiestnenie
reklamy na karosérii auta. Žalobca v odpovedi, doručenej správcovi dane dňa 03.08.2020 uviedol, že
si od dodávateľa (SULLY TRANSPORT s.r.o.), zakúpil komplexnú službu - reklamu a propagáciu na
podnikoch, a tak nie je v jeho kompetencii ani možnostiach zisťovať majiteľov jednotlivých vozidiel, ktoré

na týchto podujatiach štartovali. Dôvodil, že zaistenie výroby reklamy a polepu jednotlivých vozidiel,
zaistenie výroby a umiestnenie bannerov, prenájmu LED panelov na zápasy futbalových, florbalových
či hokejových stretnutí zaisťoval dodávateľ, alebo tretí subjekt prostredníctvom dodávateľa. Uviedol,
že vyjadrenie, na základe čoho poskytuje vlastník auta priestor na umiestnenie reklamy na karosérii
vozidla je otázkou na jednotlivých majiteľov týchto vozidiel a nie na neho ako daňový subjekt, ktorý si iba

objednal kompletnú propagáciu na jednotlivých podujatiach a nie je majiteľom týchto vozidiel. Žalobca
doručil správcovi dane v listinnej podobe odovzdávací protokol a fotodokumentáciu zo všetkých podujatí
podľa jednotlivých uzatvorených zmlúv s obchodnými spoločnosťami: Caso Trade s.r.o., Cata REAL,
s.r.o., DARYN, s.r.o., DEL CASTING, a.s. ITOSS, s.r.o., Merga, s.r.o., PEMO SK, s.r.o., SIS s.r.o., T.A.D.
Snina, s.r.o.

6. Správca dane uviedol, že v zmluvách sa nikde neuvádzalo, kto by mal vyrobiť reklamné polepy
s menom spoločnosti umiestnené na karosériách áut a na rôznych iných plochách. V predložených
zmluvách sa žalobca zaviazal na vlastné náklady zrealizovať výrobu reklamných plôch a dodať
kvalitnú dokumentáciu z podujatí. Pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúry

za poskytnutie reklamy je dôležité, kto poskytne službu, kto zabezpečí výrobu reklamných polevou s
menom spoločnosti na autá a iné plochy. Bez preukázania, že niekto konkrétne niečo urobil, oprávnene
to faktúroval nemôže byť priznaný nárok na odpočítanie dane.

7. Správca dane uviedol, že pre splnenie podmienok na odpočítanie dane požadoval preukázanie vecnej

súvislosti medzi deklarovaným prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ
deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia, pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali
plnenia v zmysle prijatých faktúr od dodávateľa (SULLY TRANSPORT s.r.o.) a nebolo preukázané, že
k dodaniu služby reálne došlo, a to práve osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100450423/2021 zo dňa 17.03.2021 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako
vecne správne potvrdil.9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre nepriznanie práva
na odpočítanie dane u žalobcu boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Záver správcu dane bol založený predovšetkým na skutočnosti, že

žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal,
že k dodaniu fakturovaných služieb došlo tak, ako je to uvedené na sporných faktúrach, a to práve
osobou uvedenou na faktúre.

10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak má byť doklad, z ktorého si daňový subjekt

uplatnil právo na odpočítanie dane spôsobilý na tento účel, musí ho vyhotoviť platiteľ dane z pridanej
hodnoty a súčasne tento platiteľ dane musí reálne aj uskutočniť zdaniteľný obchod, pričom uskutočnenie
dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následné právo odpočítať daň nestačí deklarovať len po
formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke osobou, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ.
Zdôraznil, že nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale existenciu konkrétnej
dodávky tovaru, pretože Zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania

tovaru, respektíve služby. Žalovaný tak konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik
nároku na odpočítanie dane pričom uviedol, že samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ
dane má právo na odpočítanie dane a podľa jeho názoru vykonaným preverovaním bolo spochybnené
reálne uskutočnenie služby osobami uvedenými na došlých faktúrach a následne aj vznik daňovej
povinnosti podľa § 19 Zákona o DPH. Uviedol, že žalobca ani na základe výziev nepredložil také

dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a nebolo možné ich overiť ani
u dodávateľskej spoločnosti, a tak správca dane nepriznal žalobcovi ako daňovému subjektu právo
na odpočítanie dane vo výške 59.620,- eur. Správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní ďalšie
dokazovanie, na základe vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 14.02.2020 a uzavrel, že
pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúry za poskytnutie reklamy je dôležité,

kto poskytne službu, kto zabezpečí výrobu reklamných polepov na autá a iné plochy, pretože bez
preukázania, že niekto konkrétne niečo urobil a faktúroval to oprávnene, nemôže byť priznaný nárok
na odpočítanie dane a taktiež nebolo preukázané, kto vyrobil a distribuoval tričká, šiltovky medzi
verejnosťou na športových podujatiach.

11. Žalobca preukazoval právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa (SULLY TRANSPORT
s.r.o.) faktúrami a zmluvami uzatvorenými s dodávateľom. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov u
deklarovaného dodávateľa preveroval správca dane počas daňovej kontroly zaslaním dožiadania
miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa a počas vyrubovacieho konania zaslaním žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej požiadal českú daňovú správu o výsluch svedka A. B.

(bývalého konateľa SULLY TRANSPORT s.r.o.), avšak správca dane vykonaným dokazovaním nezistil
skutočnosti, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr z
dôvodu nespolupráce dodávateľa žalobcu. A. B. počas výsluchu nevedel, okrem formálneho potvrdenia
uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov svoje tvrdenia žiadnym spôsobom preukázať a
nevedel ani uviesť, kto mal predmetné služby dodať dodávateľovi žalobcu (SULLY TRANSPORT s.r.o.)

iba uviedol, že boli vykonané subdodávateľsky. Žalobca tak nepreukázal deklarované skutočnosti a
neuniesol tak svoje dôkazné bremeno.

12.Knámietkežalobcu,žesprávcadaneodignorovalobrazovézáznamy,ktorémubolipredložené,ktoré
potvrdzujú realizáciu pretekov a zobrazujú existenciu uvedením loga a dokumentáciu pre spoločnosť

ŠPED-TRANS Levice, a.s. žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil realizáciu pretekov
a nalepenie reklamných fólií s menami jednotlivých firiem a ich logom na pretekárske autá (čo vyplývalo
z predloženej fotodokumentácie), ale spochybnil, že táto služba bola žalobcovi dodaná dodávateľom
uvedeným na faktúre a stotožnil sa s konštatovaním správcu dane, že nebolo preukázané ani to, kto
vyrobil tričká, šiltovky a kto ich distribuoval medzi verejnosť.

13. Námietku žalobcu k predĺženiu daňovej kontroly o šesť mesiacov vyhodnotil žalovaný ako
neopodstatnenú, nakoľko správca dane v žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 06.05.2020 uviedol
konkrétne dôvody, pre ktoré žiadal o predĺženie vyrubovacieho konania a tieto boli vyhodnotené ako
opodstatnené, lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní žalovaný predĺžil o šesť mesiacov.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania14. Správnou žalobou zo dňa 24.05.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
17.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zo dňa 20.11.2020. V správnej žalobe

namietal,rozhodnutiežalovaného,akoajprvostupňovéhosprávnehoorgánuvychádzaloz nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
aj „SSP“)), a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

15. Namietal, že správca dane realizoval nezákonné miestne zisťovanie, pričom zdôraznil, že miestne
zisťovanie nie je inštitútom daňovej kontroly, a podľa názoru žalobcu nebolo vykonané zákonne a
nemôže tvoriť základ pre zákonné rozhodnutie.

16. Správca dane vykonal dokazovanie, ktoré nebolo bez dôvodných pochybností a v určitých častiach
sa snažil dôkazné bremeno presunúť na daňový subjekt. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2011, v zmysle ktorého na preukázanie opaku dôsledku
skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú
núdzu správca dane. Správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočnosti,
ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno a podľa názoru žalobcu, po predložení faktúr s prílohami z jeho
strany prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. Správca dane úplne odignoroval obrazové dôkazy,

ktoré mu boli predložené a ktoré potvrdzujú realizáciu pretekov a zobrazujú existenciu uvedením loga a
dokumentáciu pre spoločnosť ŠPED TRANS Levice a.s.. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že správca
dane ani žalovaný neuviedli ako inak, ako fotodokumentáciou z podujatia a zmluvami možno preukázať
dodanie služieb, ktorých predmetom bola propagácia činnosti alebo názvu spoločnosti. Správca dane
nespochybnil, že služba bola dodaná iba rozporoval, kto uskutočnil dodanie, ale skutočnosť, že služby

boli dodané nikto nevyvrátil ani nespochybnil.

17. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012,
pričom z postupu dokazovania správcu dane sa javilo, ako by mal v úmysle vykonávať kontrolu
u dodávateľa žalobcu – SULLY TRANSPORT s.r.o., a mal za to, že nemožno prečítať na ťarchu

žalobcu ako platiteľa dane obchodnoprávne skutočnosti, ktoré boli na strane dodávateľa ani vyvodzovať
zodpovednosť voči žalobcovi za obchody s dodávateľom. Žalobca si splnil svoje povinnosti vo vzťahu k
dodávateľovi na úrovni zodpovedného hospodára, tým, že si overil jeho existenciu a dodávky prebehli
v poriadku. Zdôraznil, že nie je reálne možné a objektívne možné preukázať splnenie každej jednej
povinnostizozmlúv,atoktokomupredaltričkoašiltovku.Žalobcasplnilhmotnoprávnepodmienkypráva

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a v tejto súvislosti uniesol aj dôkazné bremeno. S poukazom
na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-395/02, C-354/03, C-355/03 a C-484/03 mal za to, že za týchto
okolností môže byť nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe zamietnutý iba, ak bolo preukázané, že
platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúce nárok na odpočet dane vedel
alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného

predchádzajúceho subjektu.

18. Žalobca ďalej namietal bezdôvodné predĺženie daňovej kontroly o šesť mesiacov s poukazom na
skutočnosť, že správca dane neuviedol dôvod, prečo kontrolu žiadal predĺžiť. Namietal, že správca dane
požiadal českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií, avšak nič ňou nezistil, a tým zanikol

tak zákonný dôvod na prerušenie kontroly. Žalobca tiež namietal premlčanie daňovej kontroly, a to s
poukazom na nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Mal za to, že daňová kontrola je premlčaná,
keďže trvala dlhšie, ako je najvyššia zákonom prípustná dĺžka daňovej kontroly, a to jeden rok.

19. Namietal, že dôvod na odmietnutie práva na odpočítanie dane bol v priamom rozpore s judikatúrou

súdneho dvora a poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ C-610/19, podľa ktorého bráni vnútroštátnej
praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť a dodať, čiže

tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, tiež preto, že
neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva alebo dodávateľský reťazec, ktorý
viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a tiež z dôvodu, že v prípade niektorých
predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti.Zdôraznil, že takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

20. Žalovaný absolútne právne pochybil, keďže vykonal kontrolu v rozpore s judikatúrou súdneho dvora,
porušil ustanovenia o konaní, keďže nezákonne držal dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,

nezákonne vykonal miestne zisťovanie a predĺžil lehotu, na základe čoho obe rozhodnutia vychádzajú
z nezákonných dôkazných prostriedkov a celé konanie bolo nezákonné.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2021 navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že zistenie a posúdenie skutkového stavu v predmetnej veci boli vecne správne
a v súlade so zákonom. Uviedol, že žalobca ani na základe opakovaných výziev nepredložil správcovi

dane také dôkazy, ktoré by preukázali plnenia na základe prijatých faktúr od dodávateľa a poukázal na
skutočnosť, že žalobca viac ako osem mesiacov po začatí daňovej kontroly predložil správcovi fotokópie
listinných dokladov - bankové výpisy, kópiu účtovnej knihy, faktúry a zmluvy uzatvorené s dodávateľom
SULLY TRANSPORT s.r.o., avšak žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľných obchodov počas daňovej kontroly a reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov nebolo

možné overiť ani u deklarovaného dodávateľa. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt
disponuje pomerne rozsiahlymi právami a zároveň má povinnosti voči správcovi dane s poukazom na
§ 45 ods. 1, 2 Daňového poriadku, pričom dôvodil, že predkladanie dôkazov je upravené ako právo a
zároveň povinnosť daňového subjektu v daňovej kontrole a toto právo je po skončení daňovej kontroly
obmedzené, nakoľko daňový subjekt po doručení protokolu môže označiť dôkazy alebo predložiť

listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.
Žalovaný argumentoval, že žalobca bol počas daňovej kontroly pasívny, na niektoré výzvy správcu
dane vôbec nereagoval, na niektoré výzvy reagoval po lehote a nepredložil správcovi dane žiadne iné
dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný uviedol, že napriek pasívnemu
prístupu žalobcu počas daňovej kontroly správca dane prihliadol na dôkazy predložené žalobcom

vo vyrubovacom konaní - fotodokumentácia pretekárskych áut, na ktorých sú uvedené logá firiem a
dokumentácia pre obchodnú spoločnosť ŠPED-TRANS Levice, a.s. a vykonal vo vyrubovacom konaní
ďalšie dokazovanie, ktorým uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nebolo preukázané.
Žalovaný uviedol, že v zmluvách bolo uvedené, že dodávateľ na vlastné náklady zrealizuje výrobu
reklamných plôch, dodá kvalitnú dokumentáciu z podujatí, a tiež, že žalobca dodá grafický návrh

na farebnú špecifikáciu dodávateľovi do 5 dní po podpise zmluvy a dodávateľ zabezpečí výrobu
určitého počtu tričiek, šiltoviek a ich distribúciu medzi verejnosťou, avšak žalobca ani vo vyrubovacom
konaní, ani na základe výzvy správcu dane nepredložil žiadne grafické návrhy, farebné špecifikácie pre
výrobu reklamy názvov, loga, letákov alebo reklamných predmetov a nepreukázal, či boli v skutočnosti
realizované ďalšie aktivity uvedené v zmluvách, na ktorej je odkaz aj v predmetných faktúrach, ako

zabezpečenie výroby tričiek, šiltoviek s logom zmluvného partnera a ich distribúcia medzi verejnosťou
na športových podujatiach. Žalovaný tiež uviedol, že v zmluvách sa nikde neuvádza, kto by mal vyrobiť
reklamné polepy a nebolo to preukázané ani vykonaným dokazovaním, a tak správca dane konštatoval,
že bez preukázania, že niekto konkrétne niečo urobil a faktúroval to oprávnene, nemôže byť priznaný
nárok na odpočítanie dane a preukázané nebolo ani to, kto vyrobil a distribuoval tričká, šiltovky medzi

verejnosťou na športových podujatiach. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia konštatoval, že správca
dane nespochybnil realizáciu pretekov a nalepenie reklamných fólií s menami jednotlivých firiem a ich
logom na pretekárske autá, ale žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov v takom
rozsahu, ako boli faktúrované, ani to, že by mohli byť dodané dodávateľom uvedeným na predmetných
faktúrach - obchodnou spoločnosťou SULLY TRANSPORT s.r.o. IČO: 36 772 551. K námietke žalobcu

ohľadom nezákonného prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala dňa
20.02.2019 oznámením o daňovej kontrole č. 100102701/2019 zo dňa 09.01.2019 a ukončená bola dňa
31.01.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100291902/2020 zo dňa 28.01.2020. K tvrdeniu
žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19
Vikingo, žalovaný poukázal na to, že rozsudok bol vydaný až dňa 03.09.2020, teda viac ako šesť

mesiacov po skončení daňovej kontroly a zároveň uviedol, že skutkový stav v spomínanom rozsudku
nie je zhodný so skutkovým stavom vo veci žalobcu.22. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu
mal za to, že zistenie a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení ustanovení § 49
ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty boli vecne správne, pričom postup správcu

dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu
a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú
opodstatnené.

23. Žalobca na výzvu súdu na repliku k vyjadreniu žalovaného, ktorá mu bola doručená dňa 23.12.2021

replikou nereagoval, ale doručil správnemu súdu podanie zo dňa 08.04.2022, v ktorom uviedol, že
má dôvodné podozrenie, že zo strany žalovaného došlo k manipulácii s administratívnym spisom a
dokumentami s ním súvisiacimi, a v tejto súvislosti žiadal o nariadenie pojednávania za účasti oboch
sporových strán, pričom navrhol vykonať dôkaz, a to predložiť administratívny spis správcu dane, pričom
uviedol, že vzhľadom na dôvodné podozrenia považuje výkon tohto dôkazu priamo na pojednávaní za
nenahraditeľný a neopakovateľný úkon.

III.
Konanie na krajskom a správnom súde

24. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8S/71/2021-76 zo dňa 21.10.2021 zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

25. Správny súd v Košiciach je od 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto
rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle

§ 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola
jej pridelená sp. zn. 8S/71/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v
Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/71/2021.

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP

vec prejednal na pojednávaní dňa 28.10.2025 za účasti povereného zástupcu žalovaného a dospel k
záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa
ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) SSP, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).

27. Právny zástupca žalobcu napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný sa
pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaním žiadnym spôsobom neospravedlnil, hoci vo
veci žiadal, aby správny súd nariadil pojednávanie.

28. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených vo

vyjadreniach, ako aj v odôvodnení rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol v celom rozsahu a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

29. Vo svojom prednese uviedol, že žalobca predložil len formálne doklady, a to faktúry, zmluvy
bez preukázania reálneho plnenia a fotodokumentáciu, ktorú predložil až vo vyrubovacom konaní,

na ktoré správca dane prihliadol, avšak vyhodnotil ich tak, že predložená fotodokumentácia síce
dokladovala realizáciu pretekov, a to že súťažné vozidlá boli polepené logami jednotlivých spoločností,
avšak táto fotodokumentácia nepreukazovala, kým mali byť predmetné služby dodané ani v akom
rozsahu. S prihliadnutím na absenciu ďalších dôkazov o reálnom uskutočnení fakturovaných služieb,
ako napríklad komunikácia s dodávateľom ohľadom grafických návrhov, schvaľovania dizajnu alebo

farebných podkladov, nebola preukázaná ani samotná existencia tričiek a šiltoviek, ktoré mali byť
predmetom propagácie. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že takéto predmety
vôbec existovali a boli použité na účely reklamy, ako aj s prihliadnutím na zistenie týkajúce sa
dodávateľskej spoločnosti SULLY TRANSPORT. Správca dane tak dospel k záveru, že neboli splnenéhmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a 2
písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty.

IV.
Relevantná právna úprava

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe

daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

36. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

37. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

38. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

39. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
42. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

43. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V.
Právny názor správneho súdu

44. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100450423/2021 zo

dňa 17.03.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
101764680/2020 zo dňa 20.11.2020 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 59.620,- eur
za zdaňovacie obdobie október 2018 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku

45. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Žalobca v správne žalobe namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) spočívajúceho najmä v tom, že správca dane, ako aj žalovaný nepriznali
právo na odpočítanie dane od dodávateľa žalobcu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok
podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom nespochybnili realizáciu
pretekov a nalepenie reklamných fólií s menami jednotlivých firiem a ich logom na pretekárske autá, teda

nespochybnili, že služba (služby) bola žalobcovi dodaná, ale spochybnili, že tieto služby boli žalobcovi
dodané deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach.

47. Právo na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktorými sú v prvom rade to, že poskytovateľom

plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, po druhé to, že predmetné
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a v neposlednom rade po tretie to, že prijaté
plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto tri hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, teda status deklarovaného dodávateľa, materiálna existencia plnenia a použitie
prijatého plnenia v rámci ekonomickej činnosti príjemcu nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na

osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

48. Tieto tri podmienky, ktoré explicitne vychádzajú zo SmernicE 2006/112/ES, a ktoré boli
transponovaného do právneho poriadku Slovenskej republiky a sú súčasťou zákona o dani z pridanej
hodnoty, v zmysle ktorého si daňový subjekt môže odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49

zákona o dani z pridanej hodnoty), zároveň je potrebné, aby daňová povinnosť vznikla dňom dodania
tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s
tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty). Následne daň ktorej odpočet si
platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktorémajú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň musí
disponovaťfaktúrouodplatiteľadane,odktoréhomuboltovardodaný(§51ods.1písm.a)zákonaodani
z pridanej hodnoty), čo je v tomto prípade formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie

dane.

49. Odpočítanie dane môže byť v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho
správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo v prípade zneužitia práva.

50. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 zo dňa 03.09.2020, podľa ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity
a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej
daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej

za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po
druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský

reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“.

51. Právne záväzný názor Súdneho dvora bol neskôr pretavený aj do rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 v bode 28 k

posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom v prípade, ak
správca dane spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa, teda pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali
personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda

nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, nakoľko v prípade
spochybnenia subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
sťažovateľovi, len ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode,
alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým
podvodom.

52. V prejednávanej veci, správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil
ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty,
keďže podľa neho nebolo preukázané, že pri predmetnom dodaní služieb vznikla daňová povinnosť v
zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a nebolo preukázané, že predmetné

služby použil daňový subjekt na dodávky služieb. Na základe aj týchto zistení, vyslovil správca dane
pochybnostioreálnomzákladeuplatnenýchfaktúr.Daňovýsubjektpochybnostisprávcudanenevyvrátil.
Žalovaný v závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté
závery zo strany správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti SULLY TRANSPORT

s.r.o. boli správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového
poriadku.

53. Správny súd v otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa poukazuje aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 z 09.12.2021, kde v závere prijal jednoznačný postoj: „Smernica

Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má
vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej
na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa
dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sazakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že
tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba
nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ

vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú
údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie“. Teda,
že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, v danom prípade žalobca.

54. V tomto prípade bola deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť SULLY TRANSPORT s.r.o.
(Chamberlain s.r.o. v likvidácii) . Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane, s ktorými sa stotožnil
aj žalovaný sa týkali okolností mimo priamej dispozičnej sféry žalobcu, nakoľko ide o pochybnosti
založené na skutočnostiach týkajúcich sa dodávateľa a jeho subdodávateľov v obchodných reťazcoch
s účasťou žalobcu. Pokiaľ však ide o tieto skutočnosti, tieto v zásade nemajú priamy súvis so

spornými obchodnými prípadmi medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, v zmysle vyššie
uvedených hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane samotným žalobcom.
Pritom správca dane a ani žalovaný nespochybnil realizáciu pretekov a nalepenie reklamných fólií s
menami jednotlivých firiem a ich logom na pretekárske autá, ale mali za to, že žalobca nepreukázal
uskutočnenie zdaniteľných obchodov v takom rozsahu, ako boli fakturované, ani to, že by mohli byť

dodané dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach z dôvodu pochybností na strane dodávateľa
alebo, že nebolo preukázané ani to, kto vyrobil tričká, šiltovky a kto ich distribuoval medzi verejnosť.

55. Pre záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie dodávateľa a prípadných subdodávateľských spoločností

deklarovaného dodávateľa žalobcu, a takýto záver nie je a ani nemôže byť podmienený cenou
samotného plnenia, ani personálnym prepojením spoločností v reťazci alebo miery ich obozretnosti,
materiálno-technickým vybavením na realizáciu dodania služieb alebo či disponovali nevyhnutnými
prostriedkami, alebo personálom na zabezpečenie faktúrovaného plnenia. V prípade spochybnených
deklarovaného dodávateľa alebo jeho subdodávateľov je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi,

ak bolo v konaní právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala
na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

56. K námietke žalobcu ohľadom prenosu dôkazného bremena správny súd vzhľadom na zistené
nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného, ako aj správcu dane v predmetnej veci
a potrebu opätovného rozhodovania zo strany správnych orgánov túto námietku v tomto okamihu
vyhodnotil ako predčasnú.

57. Správny súd, aj napriek tomu, v stručnosti pripomína, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má
dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí

byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie
správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní
predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie
len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby
správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré

vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje
dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane
daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne
spochybnil (v tejto súvislosti viď. napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový

subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda
prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.58. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

59. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj Najvyššieho
správneho súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V
nadväznosti na to, je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade
daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

60. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedenej v § 46 ods. 10
Daňového poriadku, správny súd nezistil prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
Z administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu sa kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2018 začala dňa 20.02.2019, ktorý dátum určil správca dane v Oznámení o daňovej

kontrole zo dňa 09.01.2019. Daňová kontrola bola následne ukončená dňa 30.01.2020 doručením
Protokolu o daňovej kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole o
daňovej kontrole. Daňová kontrola teda preukázateľne nebola vykonáva dlhšie ako jeden rok, teda
zákonná lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (1 rok, 365 dní) bola dodržaná. Túto námietku
(námietku premlčania) žalobcu tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

61. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít zároveň tiež platí, že súd nie je povinný
reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný
a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie.

62. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec

vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

63. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom
správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného
skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania

odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní a správnej žalobe a vec opätovne správne právne posúdiť a rovnako tak vyhodnotiť
prípadnú dostatočnosť zisteného skutkového stavu, tak aby korešpondovalo s platnou právnou úpravou,
judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

64. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán
verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy

pokutu.

65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2

SSP).

66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.

1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.