Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010620
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123010620.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členiek senátu

JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 09.12.2024, sp. zn.
2T/15/2023 (ďalej len „súd I. stupňa“), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 9. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D. E.,
trvale bytom E., XX. XXXXXXX XX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

ako otec maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX, hoci má k tomuto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona
o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/144/2018-30 zo dňa 02.08.2018, právoplatný dňa
16.08.2018, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 300,- Eur mesačne vždy do 28-
teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, od 01.08.2018 si túto povinnosť riadne neplní a tak ku dňu
27.03.2024 (po zohľadnení čiastočných platieb vo výške 3.300 eur v hotovosti k rukám matky) dlhuje
na výživnom do rúk matky sumu vo výške 6.800,- Eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
35P/127/2021-121 zo dňa 01.06.2022 bol zaviazaný prispievať aj na tvorbu úspor maloletého sumou
100,- Eur mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci vopred počnúc dňom 01.06.2022, ktorú povinnosť

si rovnako riadne neplní, a tak od 01.06.2022 ku dňu 27.03.2024 dlhuje na úsporách maloletého sumu
vo výške 1.800,- Eur,

t e d a :

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“).

Za to mu u k l a d á :Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) bol obžalovaný A.
B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,

odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a tom
skutkovom základe, že „ ako otec maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX, hoci má k tomuto vyživovaciu
povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/144/2018-30 zo
dňa 02.08.2018, právoplatný dňa 16.08.2018, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške
300,- Eur mesačne vždy do 28-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, od 01.08.2018 si túto povinnosť

riadne neplní a tak ku dňu 09.12.2024 (po zohľadnení čiastočných platieb vo výške 3.300 eur v hotovosti
k rukám matky) dlhuje na výživnom do rúk matky sumu vo výške 8.600,- Eur, pričom rozsudkom
OkresnéhosúduNitrasp.zn.35P/127/2021-121zodňa01.06.2022bolzaviazanýprispievaťajnatvorbu
úspor maloletého sumou 100,- Eur mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci vopred počnúc dňom
01.06.2022, ktorú povinnosť si rovnako riadne neplní, a tak od 01.06.2022 ku dňu 09.12.2024 dlhuje na

úsporách maloletého sumu vo výške 2.400,- Eur“.

Za to mu bol podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,

na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Protitomutorozsudkuvzákonnej15dňovejlehoteododňajehooznámeniapodalodvolanieobžalovaný,
ktoréodôvodniltým,žesúdI.stupňanesprávnezistilskutkovýstavčodovýškyzameškanéhovýživného,

má za to, že zameškané výživné je v nižšej sume, než aká bola ustálená v trestnom konaní. Napadnutým
rozsudkom bol uložený zjavne neprimeraný trest, pričom pre naplnenie účelu trestu bolo možné uložiť aj
niektorý z alternatívnych trestov. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že skutkový stav súdom I. stupňa nebol
zistený správne, obžalovaný zo znenia skutkovej vety nevie zistiť, v akej výške je zameškané výživné,
v dôsledku daného je rozsudok súdu I. stupňa arbitrárny a nepreskúmateľný a zistenie presnej sumy
zameškaného výživného je nevyhnutné. Aj v kontexte účinnej ľútosti navrhol obžalovanému uložiť
alternatívny druh trestu nespojený s odňatím slobody, pretože odňatím slobody mu bude opätovne

odňatámožnosťuhrádzaťvýživné.Odmesiacafebruár2025mávýživnéuhradené.Postupomkrajského
súdu bolo obžalovanému znemožnené využiť inštitút účinnej ľútosti v dôsledku, že senát krajského súdu
v odvolacom konaní zmenil kvantitu následku skutku v neprospech obžalovaného. V rozsudku súdu
I. stupňa je uvedené nezaplatené výživné vo výške 8.600,- eur a na úsporách vo výške 2.400,- eur
a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 327 odsek 2 Trestného poriadku a príslušný komentár

k danému ustanoveniu. V tejto súvislosti poukazujem na chaos pri vypočítavaní zameškaného výživného
na účely využitia účinnej ľútosti, kedy boli obžalovanému doručené dve poučenia o výške zameškaného
výživného a obžalovaný doteraz nevie, aké výživné je potrebné na účely účinnej ľútosti uhradiť.
Týmto bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu a spravodlivý proces. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne uložiť obžalovanému

iný druh trestu nespojený s odňatím slobody, pretože si aktuálne od januára vyživovaciu povinnosť plní.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, a to na otázky predsedníčky senátu, že zo sumy 8.600,-
eur výživného a 2.400,- eur na tvorbu úspor má uhradených do mesiaca november 2022 sumu asi
6.600,- eur nad rámec 3.300,- eur, ktoré zaplatil do rúk matky maloletého dieťaťa, pričom dôkazom je

ich vzájomná komunikácia cez sociálne siete, ktorú však nevie predložiť.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné
a má za to, že nie je dôvod pochybovať o svedeckej výpovedi matky maloletého dieťaťa a pokiaľ ide

otrest,uloženieinéhoakonepodmienečnéhotestuodňatiaslobody,byboloobchádzanímustanovenia§
49 odsek 2 Trestného zákona s tým, že trest uložený v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, nemožno považovať za neprimerane prísny. Nestotožňuje
sa s úvahou obhajoby, že došlo k porušeniu práva na obhajobu a na spravodlivý proces. Trestný čin
zanedbania povinnej výživy je trváci trestný čin a výška zameškaného výživného sa mení práve plynutím

času. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, pretože nie sú splnené podmienky
účinnej ľútosti.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa §
317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné, avšak nie z dôvodov, z akých sa zrušenia napadnutého rozsudku obžalovaný domáha.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), rovnako ako súd prvého stupňa, mal za nepochybne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o preukázaní

zavinenia obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že
obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, a to sumou vo výške 300,-
eur mesačne ako riadne výživné a s účinnosťou od 01.06.2022 mu bolo určené prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne na účely tvorby úspor maloletého, čo je súčasť výživného
v zmysle § 63 odsek 3 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností

preukázané, že obžalovaný si túto povinnosť riadne neplnil a tak mu ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu
I. stupňa dňa 27.03.2024 (pričom krajský súd následne odôvodní, z akého dôvodu nebolo možné určiť
neplnenie vyživovacej povinnosti ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa z 09.12.2024), vznikol
dlh na výživnom 6.800,- eur ako riadne výživné a 1.800,- eur ako výživné určené na tvorbu úspor.
Rozsah nezaplateného výživného je preukázaný výpoveďou jednak obžalovaného a svedkyne – matky

maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, v akom rozsahu si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil. Krajský
súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že obžalovaný mal podľa rozhodnutí o určení vyživovacej
povinnosti v mesiacoch august až december 2018 uhradiť výživné spolu 1.500,- eur, v roku 2019
spolu 3.600,- eur, v roku 2020 spolu 3.600,- eur, v roku 2021 spolu 3.600,- eur, v roku 2022 spolu
4.300,- eur, a to vrátane 100,- eur určených na tvorbu úspor s účinnosťou od 01.06.2022, v roku

2023 spolu 4.800,- eur a v roku 2024 do momentu vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa, t. j. do dňa
27.03.2024 sumu 800,- eur, čo predstavuje výživné spolu vo výške 22.200,- eur, pričom súd I. stupňa
v skutkovej vete napadnutého rozsudku vyjadril, že z výživného odpočítal čiastočné platby v sume
vo výške 3.300,- eur v hotovosti k rukám matky dieťaťa a sumy vo výške 5.890,- eur, čo je súčet
platieb, ktoré zaslal obžalovaný na účet matky maloletého. Svedkyňa vo svojom výsluchu viedla, že

za obdobie do 27.03.2024 jej obžalovaný dlhuje na výživnom 6.800,- eur. Obžalovaný uviedol, že
matke maloletého dieťaťa na účely výživného zaplatil ešte do mesiaca november 2022 sumu 6.600,-
eur, avšak táto skutočnosť nebola žiadnym dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní a ani na
verejnom zasadnutí krajského súdu preukázaná. Pokiaľ obžalovaný udáva, že mu nebolo umožnené
uhradiť výživné na účely účinnej ľútosti, krajský súd zdôrazňuje, že takáto možnosť bola obžalovanému

poskytnutá, pričom z ustanovenia § 86 odsek 1, písmeno a/Trestného zákona vyplýva, že trestnosť
trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný
čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd
odobral na záverečnú poradu. Na účely účinnej ľútosti je však potrebné vyživovaciu povinnosť splniť
v rozsahu tak, ako je v rozsahu neuhradeného výživného do obdobia záverečnej porady súdu vrátane,

t. j. v danom prípade do záverečnej porady súdu, ktorý rozhodoval v danom prípade o odvolaní
obžalovaného. Obžalovaný však na účely zameškaného výživného, výživné v rozsahu nezaplateného
výživného neuhradil, keď do obdobia rozhodnutia krajského súdu, t. j. do 09.10.2025 uhradil 2.400,- eur
podľa listinného dokladu predloženého na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 17.07.2025 a 800,-
eur podľa potvrdení o prevode z 22.09.2025, t. j. spolu 3.200,- eur. Pokiaľ ide o obžalovaným namietaný

chaos pri vypočítavaní výživného, krajský súd k danému udáva, že z rozsudku súdu I. stupňa je zrejmé,
akú výšku výživného obžalovaný neuhradil a z rozsudkov, ktorými bola určená vyživovacia povinnosť,
je zrejmé, v akej výške mu táto vyživovacia povinnosť určená. Z odôvodnenia súdu I. stupňa vyplýva,
aj akým spôsobom bola zistená výška neuhradeného výživného, a to rozsahom určenej vyživovacejpovinnosti, výpoveďou svedkyne – matky maloletého dieťaťa, ku ktorému bola už uložená vyživovacia
povinnosť. Z týchto dôvodov preto krajský súd považoval námietky obžalovaného za nedôvodné.
Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal aj rozsahom vyživovacej

povinnosti, ktorá je ohraničená možnosťami a schopnosťami obžalovaného a ktorá bola určená tak, aby
zodpovedala príjmom a majetkovým pomerom povinnej osoby. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že neriešil predbežnú otázku v zmysle § 7 Trestného poriadku a neurčoval sám
iný rozsah vyživovacej povinnosti, pretože z rozsudkov Okresného súdu Nitra, ktorými bola určená
obžalovanému vyživovacia povinnosť, mal dostatočne preukázané, že s možnosťami a schopnosťami

obžalovaného vo vzťahu k vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa sa tieto súdy vysporiadali a súd
I. stupňa sa vysporiadal aj so skutočnosťou, že obžalovaný vzhľadom na svoje majetkové pomery mal
možnosť takýto rozsah vyživovacej povinnosti plniť. S týmito úvahami súdu I. stupňa sa krajský súd
v celom rozsahu stotožňuje a taktiež sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, keď konanie obžalovaného
z hľadiska zavinenia na spáchaní skutku vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písmeno
a/ Trestného zákona.

Súd I. stupňa však pochybil, keď rozsudkom vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2024 určil
rozsahu neuhradeného výživného obžalovaným ku dňu 09.2.2024, a to vo výške 8.600,- eur na riadnom
výživnom a 2.400,- eur na výživnom vo forme tvorby úspor z dôvodu, že týmto rozsudkom rozhodoval
o obžalobe podanej na obžalovaného po zrušení rozsudku vyhláseného na hlavnom pojednávaní dňa

27.03.2024, kde určil rozsah neuhradeného výživného ku dňu 27.03.2024 vo výške 6.800,- eur vo forme
riadneho výživného a 1.800,- eur vo forme výživného určeného na tvorbu úspor. Tento rozsudok bol
krajským súdom uznesením z 30.05.2024 zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa na nové konanie
a rozhodnutie, avšak len na podklade odvolania podaného obžalovaným, teda odvolania v prospech
obžalovaného, a preto v zmysle ustanovenia § 327 odsek 2 Trestného poriadku nemohlo dôjsť v novom

konaní k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného napriek tomu, že rozsah neuhradeného
výživného bol ku dňu 09.12.2024 určený rozsudkom súdu I. stupňa správne.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno
b/ Trestného poriadku v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uznal obžalovaného

vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, pretože
obžalovaný svojím konaním najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť
vyživovať iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas. Trestný zákon
účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší aplikujúc ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného

zákona, pretože zákonom č. 40/2024 Z. z. došlo k zmene ustanovenia § 38 Trestného zákona a pri
určovaní výmery trestu sa pri prevahe priťažujúcich okolností nezvyšuje dolná hranica trestnej sadzby
tak, ako tomu bolo za účinnosti trestného zákona do 06.08.2024. Táto skutočnosť odôvodňuje aplikáciu
ustanovenia posúdenie zákona účinného od 06.08.2024 ako priaznivejšieho pre obžalovaného, a to
z hľadiska ukladania trestu obžalovanému.

Krajský súd zistil, že sú správne úvahy súdu I. stupňa, keď pri ukladaní trestu obžalovanému použil
kritériá rozhodné pre ukladanie trestu určené ustanovením § 34 Trestného zákona, správne pri ukladaní
trestu obžalovanému zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, správne
prihliadol na pomery obžalovaného a na jeho osobu, keď zdôraznil, že bol 8-krát odsúdený za trestnú

činnosť rôzneho charakteru, skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo
vylučuje u obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
vzhľadom na ustanovenie § 49 odsek 3 Trestného zákona. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami súdu
I. stupňa týkajúce sa ukladania trestu obžalovanému, taktiež je toho názoru, že vzhľadom na samotnú
osobu obžalovaného, výšku neuhradeného výživného a dĺžku obdobia, po ktorú obžalovaný opakovane

neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť a tieto okolnosti odôvodňujú u obžalovaného uloženie trestu
odňatia slobody spojeného so samotným jeho výkonom. Preto krajský súd postupom podľa § 207 odsek
3 Trestného zákona zohľadniac u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, a to jeho predchádzajúce odsúdenia, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky
a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.