Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 13Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100715
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, D. XXX XX, zast. E. E. E., advokáta,
so sídlom: Klincová 35, Bratislava 821 08, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom:
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného č. 650 220 7118 0 zo dňa 18.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65, §274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21, § 14 a §
174 zákona č, 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o sociálnom zabezpečení) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174

ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení, keď v I. kategórii funkcií bol zamestnaný 14 rokov
a 95 dní.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.05.2024, v ktorom namietal, že
prvostupňový orgán verejnej správy mu nesčítal nároky vyplývajúce z II. pracovnej kategórie s nárokmi
vyplývajúcimi z I. a II. kategórie funkcii, pričom podľa žalobcu z § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom
zabezpečení nevyplýva nemožnosť sčítavania nárokov.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č.
50 220 7118 0 zo dňa 18.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods.
2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania žalovaný
preskúmal prvostupňové rozhodnutie a sám ustálil, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu
14 rokov a 95 dní a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie odpracoval 1 rok a 286 dní.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že na účely § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení
nemožno zlúčiť 1. pracovnú kategóriu a kategóriu funkcií. Žalovaný ďalej konštatoval, že na nárok na
starobný dôchodok a určenie jeho sumy sa prihliada na získanú dobu služby, ktorá bola zhodnotená
na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ak bola získaná požadovanomrozsahu v I. a II. kategórii funkcií. Žalobca však podľa žalovaného nesplnil podmienku získania doby
služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nemožno na účely posúdenia nároku na starobný
dôchodok hodnotiť obdobie výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru pre vznik nájmu

na starobný dôchodok. Žalobca tak nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v správnej
žalobe uviedol, že nepovažuje za správnu tvrdenú nemožnosť hodnotenia zaradenia zvýhodnenej
pracovnej kategórii pre nárok na starobný dôchodok ako služby zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií,
pričom uvedené tvrdenie žalovaného považuje za nezákonné, pričom žalobca poukázal na § 168
vyhlášky č. 128/1985 Zb., § 130 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení a § 168 vyhlášky č. 149/1988

Zb. Žalobca za paradoxné považuje, že žalovaná započítava do doby služby v I. kategórii funkcií
náhradnú dobu (vojenská základná služba) III. pracovnej kategórie, pričom odmieta zohľadniť dobu
zamestnania v II. pracovnej kategórii do služby v I. kategórii funkcií v rozpore so zákonom o sociálnom
zabezpečení a vyhláškou k tomuto zákonu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sk/16/2017 zo dňa 24.04.2019 a sp. zn. 9So/120/2014 zo dňa 24.02.2016, z ktorých

podľa žalobcu vyplýva spočítavanie zvýhodnených pracovných kategórií pred vznikom služobného
pomeru vojaka z povolania s kategóriami funkcií. Žalobca je názoru, že splnil podmienky pre priznanie
nároku zníženého dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písmena d) Zákona o sociálnom zabezpečení,
nakoľko konal službu v I. kategórii funkcií k dátumu 31.12.1999 a splnil aj podmienku pätnástich rokov
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií so započítaním druhej pracovnej kategórie ako služby v druhej

kategórie funkcií.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.

7. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok
uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. SPSČ-OSZ-42662-6/2022-VZ zo dňa 02.02.2022 (ďalej len „Potvrdenie“) bol žalobcovi
priznaný výsluhový dôchodok od 01.02.2009, Pričom na výsluhový dôchodok bolo žalobcovi za

hodnotené obdobie výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.10.1985 do 28.02.1986 v I. kategórii
funkcií, obdobie výkonu služby v policajnom zbore od 01.03.1986 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií
a obdobie výkonu služby v policajnom zbore od 01.01.2000 do 31.01.2009 v III. pracovnej kategórii.
Žalobca tak vykonáva v I. kategórii funkcií službu 14 rokov a 95 dní a v zamestnaní zaradenom
do II. pracovnej kategórii odpracoval 1 rok a 286 dní. Žalobca tak nesplnil podmienky podľa § 174

ods. 1 písmena d) Zákona o sociálnom zabezpečení, pričom ustanovenie § 174 Zákona o sociálnom
zabezpečení neumožňuje sčítať nároky za I. alebo II. pracovnej kategórie s nárokmi z I. alebo II.
kategórie funkcií, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9So/155/2015 zo dňa 29.03.2017.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nevyjadril (nepodal repliku).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania

žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj
nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy
správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.

Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
Rozsudok bol dňa 01.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného
vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

19. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

20. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení : zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných
kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní

zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie
patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

21. Podľa § 14 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení: do I. pracovnej kategórie sú zaradené
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové

práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých
fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
- zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
- ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
- zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,

- zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
- zamestnania členov posádok námorných lodí,
- zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,- zamestnania kesonárov a potápačov,
- zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a

výskumného reaktoru,
- zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
- zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať

kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
- zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,

- zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

22. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení : do II. pracovnej kategórie sú zaradené
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce,

pri ktorých sú pracujúci
- veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom
výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,
- obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví
dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým

a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,
- poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v
tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

23. Podľa § 15 Zákona o sociálnom zabezpečení: zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 sa

na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

24. Podľa § 174 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení: občan, ktorý vykonával pred 1.
januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po
31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol

vek aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

25. Podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení : podmienkou vzniku nároku na starobný

dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb.

26. Podľa Prílohy č. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., časť II., bod. 5 : Zaradenie zamestnaní
do II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia odôvodňujú práce vykonávané so
škodlivinami pôsobiacimi jedovato alebo leptavo, najmä
- pri výrobe anorganických a organických chemikálií, kyseliny sírovej a sírnych zlúčenín, alkálií,
elektrochemických zlúčenín, kyseliny dusičnej a zlúčenín dusíka, čistých chemikálií a farmaceutických

chemikálií, syntetických palív, pigmentov a glazúr, náterových hmôt, fotografických materiálov a umelých
vláken,
- pri spracovaní a výrobe aktívneho a dreveného uhlia, karborafínu, lisovaného a impregnovaného uhlia,
ostakolu, kostného gleja, spódia, kyseliny citrónovej a ricínového oleja,
- pri výrobe hnojív a poľnohospodárskych prípravkov, včítane prác s chemickými prípravkami pri čistení

osív a pri ochrane rastlín,
- pri výrobe plastických hmôt a ich spracovaní včítane prác s epoxydovými živicami,
- pri výrobe dechtových farbív a ich polotovarov, včítane prác s farbivami škodlivými zdraviu a pri výrobe
farebných snímacích túh,- s bielym fosforom,
- vybrané výskumné chemické práce, najmä práce charakteru poloprevádzkového výskumu,
- pri lepení podlahových krytín,

- pri nanášaní náterových hmôt v uzavretých priestoroch a pod.,
- s kyselinou fluorovodíkovou v leštiarňach a matovniach skla,
- v gumárskej výrobe,
- pri výrobe celulózy a papiera, včítane výroby strešných a izolačných lepeniek,
- pri výrobe liečiv a liekov a niektoré práce pri spracovaní liečivých rastlín,

- pri povrchovej úprave v galvanizovniach, moriarňach a kaliarňach, včítane prác pri zneškodňovaní
kúpeľov na povrchovú úpravu,
- v garbiarňach a irchárňach (mokré dielne),
- pri čistení odevov trichlóretylénom a perchlóretylénom,
- pri výrobe čistiacich prostriedkov, stearanu a technických olejov,
- niektoré práce v polygrafii, najmä v hĺbkotlači

27. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá je vyplácaná zo starobného poistenia a jej účelom
je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Nárok na starobný dôchodok vzniká, ak poistenec splnil
zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení, v osobitných
prípadoch aj podľa Zákona o sociálnom zabezpečení.

28. Správny súd mal za nesporne preukázané, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie nároku
na dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, preto bolo potrebné posúdiť či žalobca splnil
zákonnépodmienkynapriznanienárokunastarobnýdôchodokpodľaZákonaosociálnomzabezpečení.
Z administratívneho konania vyplynula skutočnosť, ktorú nesporoval ani samotný žalobca, že žalobcovi

nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení, preto v rámci
zachovania nárokov vyplývajúcich z jednotlivých kategórii funkcií bolo potrebné posúdiť, či žalobca splnil
podmienky podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Práve posúdenie podmienok podľa § 174
ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení považoval správny súd medzi žalobcom a žalovaným
za sporné, keď žalobca vyslovene namietal nesprávne započítanie obdobia odpracovaných rokov, keď

žalovaný nezapočítal žalobcovi obdobie výkonu zamestnania v II. pracovnej kategórii. Podľa § 174 ods.
1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok v zníženom veku 59 rokov
dosiahne občan, ak pred 01.01.2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I.
alebo II. kategórie funkcií, pričom splní aj ďalšie zákonný podmienky, a teda podmienku zamestnania
najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení,

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) Zákona o sociálnom zabezpečení alebo 15 rokov v službe I. alebo
II. kategórie funkcií.

29. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu nesporne vyplynula skutočnosť, ktorú

nesporoval ani samotný žalobca, že žalobca nesplnil nasledovné podmienky na zníženie dôchodkového
veku -zamestnania najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona
o sociálnom zabezpečení, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) Zákona o sociálnom zabezpečení. Sporné
ostalo posúdenie podmienky výkonu funkcie v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

30. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca bol podľa evidenčného listu dôchodkového
zabezpečenia v pracovnom pomere od 20.12.1983 v gumárňach v Púchove, pričom pracovný pomer
trval k 31.09.1985. Následne od 01.10.1985 do 28.02.1986 žalobca vykonával náhradnú vojenskú
službu. Od 01.03.1986 do 31.01.2009 žalobca vykonával službu v policajnom zbore, pričom odo dňa

01.02.2009 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok.

31. Podľa Zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do
troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných

zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992;
do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej
kategórie. Podľa prílohy č. 1, časti II., bod 5. Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky
č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkovéhozabezpečenia, možno zaradiť zamestnanie v gumárskej výrobe na účely dôchodkového poistenia do
II. pracovnej kategórie. Doba zamestnania v II. pracovnej kategórii sa na účely posúdenia nároku na
starobný dôchodok § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení nezapočítava. Preto obdobie zamestnania

žalobcu od 20.12.1983 do 31.09.1985, zaradené do II. pracovnej kategórie, nebolo relevantné vo vzťahu
k posúdeniu nároku podľa § 174 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení. Obdobie výkonu
náhradnej vojenskej služby, t.j. od 01.10.1985 do 28.02.1986, bolo hodnotené v I. kategórii funkcií,
rovnako ako obdobie výkonu služby v policajnom zbore od 01.03.1986 do 31.12.1999. Zamestnania
vykonávane od 01.01.2000 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III.

pracovnej kategórie, preto ďalšie obdobie výkonu služby v policajnom zbore nebolo relevantné na
posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Žalobca tak preukázateľne dosiahol dobu 14 rokov a 92 dní
(podľa výpočtu súdu, pričom žalovaný určil 14 rokov a 95 dní) v I. kategórii funkcií, ktorú možno
objektívne posúdiť vo vzťahu k nároku podľa § 174 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení.
Keďže podľa predmetného ustanovenia zákon vyžaduje, aby žiadateľ dosiahol aspoň 15 rokov v
službe I. alebo II. kategórie funkcií, možno konštatovať, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na

priznanie nároku starobného dôchodku, a teda zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm.
d) Zákona o sociálnom zabezpečení. Uvedené závery správneho súdu sú v súlade s rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7SSk/16/2025 zo dňa 30.07.2025 vyplýva: „...Zákonná úprava je úplne zrejmá v tom, že zákonodarca
uvádza len zamestnanie I. pracovnej kategórie, a nie II. pracovnej kategórie (teda odlišne ako pri službe,

kde uvádza službu I. alebo II. kategórie funkcií). Z uvedeného vyplýva, že vykonávanie zamestnania
II. pracovnej kategórie nemá žiaden vplyv na získanie zníženého dôchodkového veku....“. Ďalej možno
poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/8/8/2016 zo dňa 31.01.2018
z ktorého vyplýva cit.: „... Navrhovateľ ku dňu 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do II.
pracovnej kategórie, pričom takéto zamestnanie ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 (t. j.

podľa § 21 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.) nezakladalo nárok na zníženie dôchodkového
veku....“. Aj rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca vychádzajú zo záveru, že na posúdenie nároku na
starobný dôchodok podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení je kľúčové posúdenie odpracovaných
rokov v službe I. alebo II. kategórii funkcií, resp. v I. pracovnej kategórii.

32. Žalobca v rámci správnej žaloby namietol, že žalovaný nesprávne započítal náhradnú dobu
– vojenskú základnú službu, do I. kategórii funkcií, pričom dobu zamestnania v II. pracovnej
kategórii nezohľadnil v I. (II.) kategórii funkcií. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako
nerelevantnú, keďže už skôr uviedol, že žalobca nesplnil podmienku odpracovania potrebného počtu
rokov v príslušnej kategórii funkcií. Ak by aj uvedená námietka bola dôvodná vo vzťahu k nesprávnemu

zápočtu náhradnej doby, na základe uvedenej námietky by nedošlo k pozitívnej zmene na právach
žalobcu a administratívny proces by sa tak len formálne zopakoval.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a konštatované závery správny súd po preskúmaní
napadnutéhorozhodnutiaakoajpostupu,ktorýpredchádzaljehovydaniu,dospelkzáveru,ženeexistuje

dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

34. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný
úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci

bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd
nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168
SSP a contrario)

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.