Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29Cos/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211278
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425211278.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci navrhovateľa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko P. Y. T.
XXXX/XX, XXX XX J. J., t.č. Z. na výkon trestu odňatia slobody B., so sídlom N. XXX/XX, XXX XX B.,
zast. zástupcom Mgr. Monika Křivová, nar. 16.07.1988, trvalé bydlisko Trieda Hradca Králové 3999/15,
974 04 Banská Bystrica, proti povinnému: Ringier Slovakia Media s.r.o., so sídlom Prievozská 14, 821
09 Bratislava, IČO: 53 708 792, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Povinnému súd n á r o k na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu v elektronickej podobe, s
autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 02.12.2025, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil

povinnému povinnosť odstrániť z webstránky F. článok a zvukový záznam s názvom: C. V. S. 2. V.. XX.
diel. zo dňa XX.XX.XXXX, uverejnené na Y. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil povinnému povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho zverejňovania a šírenia nepravdivých skutkových tvrdení týkajúcich sa
osoby navrhovateľa, uvedených v označenom článku a zvukovom zázname, a aby súd navrhovateľovi
priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Navrhovateľpodanýnávrhodôvodniltým,žedňa13.11.2025bolnawebstránkepovinnéhozverejnený
článok s názvom „C. V. aT.“, ktorého autorom je G., pričom uvedený článok obsahuje zvukový záznam
(ďalej len „sporná epizóda podcastu“), v ktorom autor vystupuje aj ako komentátor. Autor v úvode
spornej epizódy podcastu konštatoval, že Okresný súd Trnava, pracovisko Piešťany (ďalej len „OS
TT“) ako súd, ktorý rozhodoval o podmienečnom prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia
slobody, zamietol jeho návrh na podmienečné prepustenie z dôvodu, že: „L..“ Navrhovateľ k tejto

časti spornej epizódy podcastu uviedol, že citované tvrdenie povinného sa nezakladá na pravde,
pretože z ústneho odôvodnenia rozhodnutia OS TT, ktorým tento súd zamietol žiadosť navrhovateľa o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu, vyplýva, že navrhovateľ splnil nielen formálnu podmienku, ale
aj prvú materiálnu podmienku potrebnú na to, aby mohol byť podmienečne prepustený. Prvá materiálna
podmienka sa považuje za splnenú, ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody preukázal plnením
svojich povinností a svojim správaním polepšenie. Splnenie prvej materiálnej podmienky bolo podľa

navrhovateľa na súde preukázané hodnotením riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody B.
zo dňa 11.03.2024, v ktorom navrhovateľ vykonáva uložený trest, a ktorým riaditeľ uvedeného ústavu
odporučil podmienečné prepustenie navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody. Toto bolo podľa
navrhovateľa preukázané zároveň znaleckými posudkami z odboru psychiatrie a psychológie, ktoré
vypracovali znalci ustanovení OS TT. OS TT konštatoval iba nesplnenie druhej materiálnej podmienky,
čo ústne odôvodnil tým, že nebolo s istotou preukázané, že navrhovateľ povedie v budúcnosti riadny

život, a to vzhľadom na okolnosti činu, za ktorý bol odsúdený a jeho trestnú minulosť, ktorú už nie
je možné zmeniť. Navrhovateľ dodal, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože podalvoči nemu v zákonnej lehote sťažnosť. Ďalej v návrhu poukázal na to, že otázka jeho správania sa a
polepšenia, ako aj otázka týkajúca sa duševného stavu a resocializácie nebola v tomto konaní sporná
a ohľadom týchto otázok OS TT nevyslovil žiadne pochybnosti a považoval ich za preukázané. Z

dôvodu, že predseda senátu podal žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia, ktorej
bolo vyhovené, navrhovateľ predmetné uznesenie OS TT bez svojej viny nepripojil k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti však navrhovateľ poukázal na zvukovú nahrávku,
ktorá zachytáva ústne odôvodnenie uznesenia o zamietnutí návrhu na podmienečné prepustenie
navrhovateľa,akoajvyjadreniepredsedusenátuzachytenénastr.2zápisnicezverejnéhozasadnutiazo

dňa 23.09.2025, kde predseda senátu uvádza: „C.“ a preto podľa neho ide o zavádzajúce a nepravdivé
tvrdenie povinného. Redaktor podcastu sa vyjadroval aj k prebiehajúcemu trestnému konaniu vedenému
na Okresnom súde Prešov v trestnej veci vraždy poškodeného G., nerešpektujúc prezumpciu neviny
navrhovateľa, keď konštatoval, že: „E.“ Podľa navrhovateľa je neprípustné, aby povinný zverejňoval a
verejne šíril takéto nepravdivé tvrdenia, ktoré sú fabuláciou samotného autora výroku, pričom takýmto
konaním dochádza okrem iného aj k závažnému porušeniu čl. 48 Charty základných ľudských práv, v

zmysle ktorého každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná
zákonným spôsobom. Navrhovateľovi nebol ani poskytnutý priestor vyjadriť sa k týmto tvrdeniam.
Uvedeným konaním došlo podľa navrhovateľa k neoprávnenému zásahu do jeho osobnosti v zmysle
§ 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), ktorý je objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu a
následky takéhoto konania povinného vo významnej miere zasahujú aj jeho rodinu. Povinný uverejnil

článok so spornou epizódou podcastu, ktorých sporné časti vychádzajú iba z individuálne vyvodených
domnienok autora, ktorý ignoroval skutočnosti preukazujúce opak jeho tvrdení, pričom tieto tvrdenia
boli zverejnené iba za účelom senzácie a dosiahnutia zisku, keď sekcia, v ktorej sa podcast nachádza,
je spoplatnená a prístupná iba pre predplatiteľov Aktualít navyše. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v roku
2014 sa rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a objasniť tak skutky, ktoré

spáchal, na ktorých spáchaní sa podieľal a o ktorých mal vedomosť. Podľa vyjadrenia príslušníka
vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA“) boli výpovede navrhovateľa v procese
vyšetrovania vyhodnotené ako pravdivé a konštatoval, že išlo o spoluprácu, ktorá významnou mierou
prispela k tomu, aby boli objasnené najzávažnejšie trestné činy, a to aj také, ktoré by bez ochoty
navrhovateľa spolupracovať, pravdepodobne nikdy nebolo možné objasniť. Obdobne sa pre účely

súdneho konania o podmienečnom prepustení navrhovateľa vyjadrila aj I. ktorá v tom čase vykonávala
dozor v trestných veciach navrhovateľa. K tomu dodal, že pravdivosť výpovedí navrhovateľa vo viac
ako dvadsiatich skutkoch napokon potvrdili aj súdy vo svojich dnes už právoplatných rozhodnutiach,
ktorými boli v zmysle § 232 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku schválené dohody o vine
a treste, pričom poukázal na rozsudky: rozsudok OS BA I zo dňa 27.06.2016, sp. zn. 9Tk/2/2016,

rozsudok OS BB zo dňa 07.11.2019, sp. zn. 1Tk/4/2018, rozsudok OS BB zo dňa 11.08.2020, sp. zn.
7Tk/2/2019 a rozsudok OS BB zo dňa 11.12.2020, sp. zn. 5Tk/2/2020. Navrhovateľ dodal, že si je
vedomý toho, že svojim konaním, za ktoré je právoplatne odsúdený, si sám spôsobil morálne odsúdenie
spoločnosťou. Táto skutočnosť však podľa neho neoprávňuje povinného robiť z neho psychicky chorého
človeka, ktorý dnes koná nečestne a spochybňovať tak verejne desiatky rokov trvajúci proces, počas

ktorého u neho došlo k významnej resocializácii, ktorej dovŕšenie prebieha spravidla na slobode po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Navyše uviedol, že jeho neustále osočovanie, ponižovanie,
pohŕdanie a verejné pranierovanie sa nemôže skrývať za akýsi verejný záujem. Akýkoľvek verejný
záujem zároveň nemôže prevyšovať záujem na ochrane osobnostných práv navrhovateľa po zvyšok
jeho života. Povinnému bola dňa 25.11.2025 doručená predžalobná výzva na odstránenie protiprávneho

stavu; tento do dnešného dňa na výzvu nereagoval a predmetný článok so spornou epizódou podcastu
neodstránil, z čoho vyplýva, že pokus navrhovateľa o zmierlivé vyriešenie veci bol bezúspešný. K
podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že z uvedeného skutkového
stavu vyplýva odôvodnenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa mu má poskytnúť
ochrana pred šírením ďalších nepravdivých tvrdení o ňom. Dodal, že zo strany povinného ide o

opakované zverejňovanie a šírenie epizód podcastu zameraných na jeho osobu s názvom Mafiánsky
štát, obsahujúcich nepravdivé skutkové tvrdenia, čo zvyšuje intenzitu zásahu. Povinný nevykonal
dostatočné ochranno - preventívne opatrenia na zamedzenie zásahu do práv navrhovateľa, práve
naopak, celková situácia navodzuje dojem, že tento zásah využíva vo svoj prospech, a to za účelom
dosiahnutia zisku, podnecovania verejnosti k nenávisti a agresivite voči navrhovateľovi a vyvolania

ďalších negatívnych emócií v spoločnosti v neprospech navrhovateľa, a tak zasahovať do rozhodovania
súdov konajúcich v trestných veciach navrhovateľa, ako aj do konania o jeho podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody. Navrhovateľ sa domnieva, že motívom povinného je na základe
všetkých okolností prípadu vyvolať senzáciu, ktorá povinnému priniesla a do budúcna prinesie ziskpredajom bonusového balíka predávaného na internetovej stránke povinného F. pod názvom S. L..
Navrhovateľ má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude
naďalej dochádzať k šíreniu nepravdivých skutkových tvrdení vo vzťahu k navrhovateľovi, čo už neskôr

nebude možné napraviť, a to aj vzhľadom na autorom podcastu avizovanú prípravu ďalších epizód
predmetného podcastu o trestnej činnosti navrhovateľa. Podľa navrhovateľa sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči povinnému v súčasnosti neuplatňuje zaplatenie
peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ pripojil k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, a to:
- článok s názvom „C. (č.l. 6-7 a CD nosič na č.l. 50),
- ústne odôvodnenie uznesenia OS TT dňa 24.09.2025 predložené na CD nosiči (č.l. 50),
- zápisnicu z verejného zasadnutia zo dňa 23.09.2025 (č.l. 8-11),
- znalecký posudok č. 23/2024 - znalecký denník (č.l. 12-19),
- znalecký posudok č. 128/2024 (závery) (č.l. 20-23),

- prehľad epizód podcastu s názvom C. (č.l. 24-25),
- list pplk. I. zo dňa 18.04.2024 (č.l. 26-27),
- list I. bývalej prokurátorky zo dňa 15.04.2024 (č.l. 28-29),
- predžalobnú výzvu zo dňa 24.11.2025 (č.l. 30-32).

4. Z navrhovateľom predložených listinných dokladov a zvukových nahrávok súd má za osvedčené
nasledovné.
4.1. a) Navrhovateľ doručil súdu zvukový záznam spornej epizódy podcastu na CD nosiči, súd z dôvodu
účelnosti vykonal doslovný prepis tých jej častí, ktoré považoval za podstatné pre rozhodovanie o
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má za osvedčené, že sporná epizóda

podcastu má dĺžku celkom 21:56 minút, moderuje ju redaktor G., ktorý je podľa svojho vyjadrenia
aj autorom scenára (viď prepis nižšie), pričom vyjadruje sa v nej aj novinár I. a telefonický rozhovor
poskytol G. mladší. Ďalej uvádzaný prepis spornej epizódy podcastu vykonaný súdom označuje pre
lepšiu orientáciu pri počúvaní zvukovej nahrávky, na ktorej stope sa začína príslušná časť, ktorá bola
prepísaná do tohto rozhodnutia a kto uvedenú časť hovorí:

M.
4.1. b) Zo zvukovej nahrávky spornej epizódy podcastu predloženej navrhovateľom, ktorého časti boli
doslovne prepísané vyššie v bode 4.1. a) tohto odseku, súd má za osvedčené, že navrhovateľom
namietané tvrdenia v ňom zazneli nasledovne:
4.1. ba) vyjadrenie: „neuverili mu, že jeho ľútosť bola úprimná, neuveril mu jeho nápravu, ani jeho

pozitívnym posudkom, ani príbehu o ukážkovom správaní sa vo väzniciach.“ zaznelo v časti 0:21 min.
spornej epizódy podcastu,
4.1. bb) vyjadrenie: „Aj v minulosti niektoré posudky znalcov na Mikuláša Černáka konštatovali, že je
nenapraviteľný psychopat..“ zaznelo časti 02:28 min. spornej epizódy podcastu,
4.1. bc) vyjadrenie: „Čo teda okrem znalcov svedčí o tom, že Černák je nenapraviteľný psychopat?“

zaznelo v časti 03:10 min. spornej epizódy podcastu,
4.1. bd) vyjadrenie: „V tej dobe sa snažil z týchto brutálnych vrážd vyviniť a aby nevyzeral ako psychopat
režúci hlavy, prišiel k záveru, že bude dobré, keď počas jeho pobytu vo väzbe, niekto iný odreže ďalšiu
hlavu, aby to nevyzeralo, že rezač je stále na slobode. Tento prípad už z nášho podcastu poznáte, ide
o vraždu Petra Suržina..“ zaznelo v časti 05:27 min. spornej epizódy podcastu.

4.2. Zo zvukovej nahrávky ústneho odôvodnenia uznesenia OS TT vyhláseného dňa 24.09.2025,
predloženého navrhovateľom na CD nosiči (č.l. 50), súd mal za osvedčené, že predseda senátu
OS TT v časti X:XX min. nahrávky začal so stručným zdôvodnením svojho rozhodnutia o tom, že
navrhovateľa podmienečne neprepustí z doživotného výkonu trestu odňatia slobody, keď skonštatoval,

že navrhovateľ splnil prvú formálnu podmienku na to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, keďže vykonáva trest viac ako 25 rokov (v minútach XX:XX až XX:XX nahrávky).
Druhá základná materiálna podmienka na podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
bola taktiež splnená, keďže navrhovateľ preukázal svoje polepšenie, a to schopnosť viesť riadny život
v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na

výkon trestu odňatia slobody (minúty XX:XX až XX:XX nahrávky), pričom počet doteraz uložených
disciplinárnych odmien považoval senát za dostatočný, a disciplinárne potrestaný tiež nebol a keď
bol, tieto disciplinárne potrestania boli v začiatočnej fáze výkonu jeho trestu, pričom odsúdený svojím
správaním preukázal polepšenie (minúta X:XX nahrávky). Predseda senátu OS TT následne od X:XX.minútynahrávkyuviedol,že:„PM.“TátočasťzdôvodneniavyhlásenéhouzneseniakončínaminúteX:XX
nahrávky.
4.3. Zo zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 23.09.2025 (č.l. 8-11), súd má za osvedčené, že

predseda senátu na str. 2 zápisnice z verejného pojednávania zo dňa 23.09.2025 uviedol - reagujúc na
vyjadrenie obhajkyne k znaleckým posudkom, že: „Myslím, že závery všetkých znaleckých posudkov
konštatovali, že odsúdený netrpí duševnou chorobou a závery boli vyvodené aj v rámci rozhodnutí súdu,
ktorý rozhodoval o vine.“
4.4. Zo znaleckých posudkov č. 23/2024 - znalecký denník (č.l. 12-19) a č. 128/2024 (č. l. 20-23)

(závery),súdmázaosvedčené,žeznaleckáorganizáciaFORENZA-znaleckáorganizáciapsychiatrická
s. r. o. z odvetvia psychiatrie a znalec G. z odvetvia psychológie, ktorí boli pribratí do konania o
podmienečnom prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody, dospeli po komplexnom
vyšetrení navrhovateľa vo svojich znaleckých posudkoch k priaznivým záverom. Súd má ďalej zo
znaleckého posudku č. 23/2024 osvedčené, že navrhovateľ nastúpil do výkonu trestu dňa 19.12.1997
(č.l. 13rub, časť 3. OA).

4.5. Z prehľadu epizód podcastu s názvom C. (č.l. 24-25), súd má za osvedčené, že povinný opakovane
zverejňuje jednotlivé epizódy podcastu zameraného na osobu navrhovateľa s názvom „C.; každá
epizóda obsahuje vyobrazenie navrhovateľa. Súd poukazuje na obsah tejto prílohy v elektronickej
podobe, ktorá tvorí obsah spisu tejto sporovej veci v elektronickej podobe, pretože v nej sú čitateľné
aj bližšie informácie o každej epizóde podcastu, ktoré sú v tejto prílohe označené, okrem troch epizód

nachádzajúcich sa v spodnom rade na č.l. 25; v listinnej podobe tieto údaje čitateľné nie sú (porovnaj
č.l. 24-25 a elektronickú verziu tejto prílohy, pozn.). Súd poukazuje na to, že z elektronickej verzie tejto
prílohy, kde je vyobrazená epizóda podcastu s názvom „C.“, ktorá je umiestnená ako prvá sprava v
predposlednom riadku listinnej prílohy na č.l. 25 vyplýva, že bola zverejnená dňa 07.11.2024, ďalšia
epizóda vedľa nej v predposlednom rade odspodu s názvom „C.“, bola zverejnená dňa XX.XX.XXXX,

epizóda s názvom „C.“ bola zverejnená dňa XX.XX.XXXX, epizóda s názvom „C.“ bola zverejnená
dňa XX.XX.XXXX, epizóda „C.“ bola zverejnená dňa XX.XX.XXXX. Z predmetnej prílohy má súd za
osvedčené, že povinný zverejnil 21 dielov podcastu s názvom „C. vyobrazený na č.l. 25, s ohľadom na
svoj názov do posudzovaného podcastu nepatrí. Súd ďalej dopĺňa, že má za osvedčené, že s ohľadom
na okolnosť, že pri každej jednej epizóde sa nachádza vyobrazenie navrhovateľa, sa podcast týka

výlučne navrhovateľa, resp. zločineckej skupiny V. ktorá s navrhovateľom súvisí.
4.6. Z listu pplk. I. zo dňa 18.04.2024 (č.l. 26-27) a z listu I. zo dňa 15.04.2024 (č.l. 28-29), súd má za
osvedčené, že spolupráca navrhovateľa s OČTK prispela k tomu, aby boli objasnené najzávažnejšie
trestné činy, taktiež prispela k identifikácií lokácií ilegálnych hrobových miest s uloženými ostatkami
poškodených, pričom bez osobnej aktivity navrhovateľa a osobného priestorového vymedzenia by dané

miestazostaliznajväčšoupravdepodobnosťouneodhalené,bezmožnostidôstojnéhopochovaniatýchto
obetí. Výpovede navrhovateľa boli vyhodnotené ako pravdivé a tiež dopĺňali vtedy zistené skutočnosti o
skutkoch, ktoré boli vedené vo viacerých samostatných trestných konaniach.
4.7. Z predžalobnej výzvy zo dňa 24.11.2025 (č.l. 30-32), súd má za osvedčené, že povinnému bola
zo strany navrhovateľa doručená dňa 25.11.2025 predžalobná výzva, obsahom ktorej bola výzva na

odstránenie článku a s ním súvisiaceho podcastu s názvom „C.? Tu sú argumenty odporcov prepustenia
(podcast)“ a zdržania sa akéhokoľvek ďalšieho zverejňovania a šírenia nepravdivých skutkových tvrdení
a hodnotiacich úsudkov o navrhovateľovi, a tým zasahovali do jeho práv. Podľa vyjadrenia navrhovateľa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinný predmetný článok s podcastom doposiaľ
neodstránil a na výzvu nereagoval.

4.8. Z lustrácie navrhovateľa vykonanej súdom z údajov ZVJS súd zistil, že navrhovateľ si vykonáva
trest odňatia slobody v Z., a to na základe rozsudku OS Prešov, sp. zn. 3T/23/2008, od 22.09.2010.
4.9. Z odkazu na webovú stránku, kde je zverejnený podcast, ktorá sa nachádza v časti 1 „Dôkaz“
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v elektronickej podobe (č.l. 1rub) súd zistil, že povinný
prevádzkuje webovú stránku S. vrátane podcastu „C.“, ktorý je na predmetnej stránke zverejňovaný.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.

Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by
mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v

rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt
neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

13. Neodkladné opatrenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, a preto zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hoci posúdenie úspešnosti
osvedčenia nároku podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez

osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.
Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní
vychádza. Hoci v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné
skutočnosti zjednodušeným procesným postupom a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku neskúma v
rozsahu meritórneho posúdenia, nemôže úplne rezignovať na posúdenie hmotnoprávneho nároku, čo

do elementárneho posúdenia právneho základu z toho hľadiska, či navrhovateľ predložil dostatočné
dôkazy, ktoré prima facie opodstatňujú záver o osvedčení hmotnoprávneho nároku, t.j. nároku, ktorý
vyplýva, resp. je možné ho vyvodiť priamo z konkrétneho zákonného ustanovenia alebo má zmluvný
základ. Z rozhodnutia vydaného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto musí byť zrejmé,
na základe akej predbežnej právnej úvahy v rovine osvedčenia možno predpokladať, že nárok je daný

(porovnaj III. ÚS 139/2022).

14. Súd s ohľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia a dôvody, pre ktoré sa
jeho nariadenia navrhovateľ proti povinnému domáha, konštatuje, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto je potrebné sa zaoberať skúmaním existencie ostatných

podmienok, po splnení ktorých možno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd
sa preto najskôr zaoberal otázkou, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a
trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciuaspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho
subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma

mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť
neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod
č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu

zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov
a bez ohľadu na hranice.

16. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto práv a základných slobôd pretože zahŕňa aj
povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo
sankcia, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti záujme národnej

bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci.

17. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ľudia sú slobodní a rovní v

dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a
nezrušiteľné.

18. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,

národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

19. Podľa čl. 12 ods. 1 ods. 4 Ústavy, nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje
svoje základné práva a slobody.

20. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

21. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

22. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

23. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy, sloboda prejavu a právo na informácie je zaručené.

24. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.

25. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy, sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

26. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

28. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení účinnom ku dňu nástupu
navrhovateľa do výkonu trestu odňatia slobody v zmysle súdom vykonanej lustrácie (22.09.2010), (ďalejlen „Trestný zákon“), trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to
tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

29. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení účinnom ku dňu 19.12.1997,
kedy navrhovateľ v zmysle údajov zo znaleckého posudku č. 23/2024 nastúpil do výkonu trestu odňatia

slobody (č.l. 13rub, časť 3. OA, ďalej len „Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“), výnimočným trestom
sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest
odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento
zákon v osobitnej časti dovoľuje. Ak súd uloží takýto trest, môže zároveň rozhodnúť, že doba výkonu
disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby
sa na účely podmienečného prepustenia do doby výkonu trestu nezapočítava.

30. Podľa § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., trest odňatia slobody nad pätnásť rokov až
do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená.

31. Podľa § 29 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., trest odňatia slobody na doživotie môže súd
uložiť iba páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 alebo ktorý pri trestnom čine
vlastizrady (§ 91), teroru podľa § 93 alebo § 93a ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 3
alebo genocídia (§ 259) zavinil smrť iného úmyselne, a to za podmienok, že
a) stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na

obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo
na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok,
b) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
c) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do
dvadsiatich piatich rokov.

32. Podľa § 298 zákona č. 301/2005 Z.z., Trestného poriadku, v platnom znení (ďalej len „Trestný
poriadok“), na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane
ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

33. Podľa § 249 ods. 1 Trestného poriadku, hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne, aby
verejnosti bola poskytnutá v čo najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo
najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť.

34. Podľa § 249 ods. 3 Trestného poriadku, verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená

len vtedy, ak by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, verejný
poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť alebo ak to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného,
poškodeného, jeho blízkych osôb alebo svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená počas výsluchu agenta a
ak ide o ochranu utajovaných skutočností. Verejnosť možno vylúčiť aj na časť hlavného pojednávania.

35. Navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému
odstrániť z webovej stránky konkrétny článok spolu so spornou epizódou podcastu, ktorou je diel č.
23 podcastu s názvom C., ktorý bol zverejnený dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ sa ďalej domáha, aby
súd uložil povinnému zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania a šírenia nepravdivých skutkových tvrdení
týkajúcich sa osoby navrhovateľa, uvedených v označenom článku a spornej epizóde podcastu. Z

obsahu takto formulovaných povinností, ktoré má súd uložiť neodkladným opatrením povinnému, sa
teda navrhovateľ domáha uloženia konkrétnej povinnosti niečo vykonať, t.j. odstrániť konkrétny článok
a spornú epizódu podcastu, a taktiež povinnosti do budúcna sa zdržať sa výkonu označenej činnosti, t.j.
akéhokoľvek ďalšieho zverejňovania a šírenia nepravdivých skutkových tvrdení o osobe navrhovateľa,
ktoré sú uvedené v označenom článku a spornej epizóde podcastu; ide teda o návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p.

36. Podľa navrhovateľa povinný v posudzovanej epizóde podcastu uvádza skutkové tvrdenia, že36.1. OS TT „L.“ V súvislosti s týmto výrokom navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že z ústneho
odôvodnenia OS TT vyplýva, že navrhovateľ splnil nielen formálnu podmienku, ale aj prvú materiálnu
podmienku na to, aby mohol byť podmienečne prepustený, keď plnením povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie, čo vyplýva z hodnotenia riaditeľa Z. zo dňa 11.03.2024 a znaleckých posudkov z
odboru psychiatrie a psychológie, ktoré vypracovali znalci ustanovení OS TT. Podľa navrhovateľa otázka
jeho správania sa a polepšenia, ako aj otázka týkajúca sa duševného stavu a resocializácie nebola v
predmetnom konaní sporná a OS TT ohľadom týchto otázok nevyslovil žiadne pochybnosti a považoval
ich za preukázané. Uvedené podľa navrhovateľa preukazuje aj vyjadrenie predsedu senátu zachytené

na str. 2 zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 23.09.2025 (č.l. 8rub): „C.“
36.2. „S. ... V. keď povinný podľa navrhovateľa vychádza z toho, že trest odňatia slobody na doživotie,
ktorý si navrhovateľ už 27 rokov odpykáva, je možné uložiť iba v prípade, ak nie je nádej, že by páchateľa
bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Navrhovateľ na preukázanie
nepravdivosti tohto tvrdenia poukázal na závery znaleckých posudkov, vypracovaných pre potreby OS
TT v súvislosti s konaním o podmienečnom prepustení navrhovateľa. Žiaden o znalcov v predmetných

znaleckých posudkoch nekonštatoval, že navrhovateľ je „nR.t“, preto podľa neho ide o zavádzajúce a
nepravdivé tvrdenie.
36.3. Autor podcastu, podľa navrhovateľa nerešpektujúci prezumpciu jeho neviny, uviedol: „E..“
36.4. Navrhovateľ napokon považoval za neprípustné, aby bol autorom podcastu označovaný za
„A.“, keď nepravdivosť tohto tvrdenia navrhovateľ odvodzuje z okolnosti, že v roku 2014 sa rozhodol

spolupracovaťsorgánmičinnýmivtrestnomkonaníaobjasniťskutky,ktoréspáchal,naktorýchspáchaní
sapodieľal aoktorýchmalvedomosť.Jehovýpovedebolivyhodnotenéakopravdivé,čoosvedčujepplk.
I.vosvojomlistezodňa18.04.2024,atiežajI.,ktorávykonávaladozorvtrestnýchveciachnavrhovateľa,
ako to uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 15.04.2024.

37. Súd má za osvedčené, že navrhovateľ je fyzická osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody
na doživotie. Podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu doživotného trestu odňatia slobody, o
ktorom rozhoduje Okresný súd Trnava, pracovisko Piešťany (OS TT). V čase rozhodovania tunajšieho
súdu o neodkladnom opatrení je známe, že OS TT tejto žiadosti navrhovateľa nevyhovel, avšak
rozhodnutie nie je právoplatné. Súd má ďalej z obsahu zvukového záznamu z vyhlásenia uznesenia,

ktorým OS TT nevyhovel podmienečnému prepusteniu navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody za
osvedčené, že navrhovateľ si v súčasnosti svoj trest odpykáva 27 rokov. Voči povinnému sa domáha
ochrany svojich osobnostných práv, garantovaných v čl. 12 a 19 Ústavy a § 11 OZ, pričom zvolené
prostriedky ochrany osobnosti odvodzuje z § 13 OZ. Podľa navrhovateľa totiž tvrdenia povinného
v spornej epizóde podcastu sú z dôvodu ich nepravdivosti spôsobilé ovplyvniť a sťažiť nielen jeho

spoločenské uplatnenie v budúcnosti, ale zároveň predstavujú vážny a intenzívny zásah do práva na
ochranuosobnosti,ktorýnastalvčase,keďprebiehakonanieojehopodmienečnomprepustenízvýkonu
trestu odňatia slobody. V súvislosti s osobou navrhovateľa súd dopĺňa, že je v Slovenskej republike
všeobecne známou osobou, podľa ktorej bola pomenovaná organizovaná skupina „. ktorá v minulosti
páchala rozsiahlu a rôznorodú trestnú činnosť. Všeobecné povedomie verejnosti o navrhovateľovi

má svoj pôvod v jeho predchádzajúcej kriminálnej minulosti, navrhovateľovi bol uložený trest odňatia
slobody na doživotie. Okrem toho sa osoba navrhovateľa dostala do povedomia verejnosti tým, že sám
navrhovateľ napísal dve knihy, čo má súd osvedčené zo záverečnej časti spornej epizódy podcastu. Súd
s ohľadom na tieto východiská konštatuje, že navrhovateľ nie je súkromnou osobou, ale predstavuje
osobu verejného záujmu, t.j. takú osobu, ktorá sa in concreto v dôsledku svojich aktivít stala verejne

známou a s ohľadom na tento aspekt (samotný charakter navrhovateľa) súd posudzuje zásahy do
práva na ochranu osobnosti miernejšie, ako v prípade súkromnej osoby. Z dokladov predložených
navrhovateľom má súd za osvedčené, že povinný na internetovej stránke S., ktorá je spoplatnená,
zverejňuje minimálne od XX.XX.XXXX epizódy podcastu „C.“, medzi ktorými je aj sporná epizóda
podcastu s názvom „C..“ Povinný teda produkciou jednotlivých epizód podcastu „C.“ a ich šírením medzi

predplatiteľmi realizuje právo na slobodu prejavu, ktoré je garantované v čl. 10 Dohovoru a čl. 26
Ústavy. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha ochrany pred označenými zásahmi povinného do
jeho osobnostných práv.

38. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti a je zaradená do čela katalógu

politických práv; je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej
spoločnosti. Sloboda prejavu je taktiež nástrojom hľadania, pravdy, nástrojom súťaže a konfrontácie
rôznych myšlienok a názorov. Na druhej strane stojí ochrana osobnostných práv navrhovateľa. Pri strete
základných práv na rovnakej úrovni je vždy vecou súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti jednotlivéhoprípadu starostlivo zvážil s ohľadom na zásadu proporcionality, ktoré z uvedených práv má prednosť
(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 152/08).

39.Vposudzovanejvecisúdpovažujezapotrebnéuviesť,žeprávnymprostriedkomposkytnutiaochrany
podľa cit. ust. OZ, ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní domáha, je neoprávnenosť zásahu do ochrany
jeho osobnosti a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho osobnostných
právach. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom, akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej povahy. Ak k takému to porušeniu došlo slovom, treba pri preskúmaní

primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok - kritiku, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórii sa líšia. Súd v
tejto súvislosti konštatuje, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha poskytnutia ochrany pred tvrdeným
zásahom do svojich osobnostných práv zo strany povinného prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia,ktorýmmábyťdefinitívnevyriešenýspormedzistranami,keďženavrhovateľsúčasnenepodal
proti povinnému žalobu na ochranu osobnosti a neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa podaným

návrhom domáha, má trvať bez časového obmedzenia. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že
súd pri rozhodovaní o takomto návrhu nevykonáva dokazovanie, ktoré v konaní o ochranu osobnosti
býva - práve s ohľadom na jeho charakter - obvykle nevyhnutné pre jeho rozhodnutie. Z dôvodu, že
navrhovateľ podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzil (a zároveň aj obmedzil)
postup súdu pri posudzovaní jeho dôvodnosti, súd skúma len to, či nárok navrhovateľa je osvedčený v

dostatočnej miere preto, aby mu bola poskytnutá neodkladná ochrana. V prípadoch tvrdených zásahov
do ochrany osobnosti musí ísť o jednoznačné zásahy do osobnostných práv dotknutej osoby. Pokiaľ
však súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeje k záveru, že na
ustálenie skutkového stavu je potrebné vykonať dokazovanie, súd nemôže takému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť.

40. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie, zasahujúce do práv fyzickej
osoby; môže ním však aj kritika, ak presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za
neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda
nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah

spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie,
len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé, tzv. dôkaz pravdy. Od skutkových tvrdení je však
potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti
hodnotách úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter

vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Samotné uverejnenie
nepravdivého údaja dotýkajúce sa dobrej povesti fyzickej osoby zakladá spravidla aj neoprávnený zásah
do osobnostných práv. Na druhej strane každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky
znamenať takýto zásah; takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu a to do
takej miery, ktorý už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

41. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch prestavuje jeden
zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú
prijímané nepriaznivo, ktoré sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú,
šokujú, alebo znepokojujú štát alebo časť verejnosti; to je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti

a otvorenosti bez ktorých nemožno hovoriť o demokracii. Je potrebné uviesť, že ochranu podľa čl. 10
Dohovoru nepožívajú iba prejavy nenávisti a tie, ktoré podporujú intoleranciu. Všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody.

42. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú nevyhnutne musí vo svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť všeobecný súd, a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu
osobnosti fyzickej osoby s právom na slobodu prejavu, sa vyznačuje rôznorodosťou, kde každý prípad
je jedinečný, a preto nie je možné vyvodiť z nej striktné všeobecné pravidlá. Práve naopak, tieto
prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností prípadu a následné starostlivé vyváženie

týchto vzájomne protichodných garancií. V oblasti difamačných sporov existuje niekoľko základných
orientačných kritérií, ktoré sú zohľadňované pri riešení otázky ochrany práva - na ochranu osobnosti/
dobrej povesti v strete so slobodou prejavu, tzn., či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo
naopak osobnostným právam. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie akceptovateľnosti v konkrétnomprípade je preto otázka jeho primeranosti, teda, či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá
zásade proporcionality. Na tento účel rozhodovacia prax ESĽP a aj Ústavného súdu SR využíva test
proporcionality, založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO? O KOM? ČO? KDE? KEDY? AKO? v

danom prípade hovoril, resp. zverejnil informáciu.

43. Súd preto uvádza, že za účelom posúdenia, či navrhovateľ osvedčil dôvodnosť uplatneného nároku
vo vzťahu k povinnému, skúmal obmedzenia slobody prejavu, ktoré predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru
a čl. 26 ods. 4 Ústavy, a to s ohľadom na spornú epizódu podcastu, zverejnenú povinným na svojej

webovej stránke S.. Pokiaľ ide časť internetovej stránky povinného, ktorú navrhovateľ označuje ako
„článok“, tento podľa názoru súdu nie je článkom, ale predstavuje upútavku na spornú epizódu podcastu,
v ktorej je slovne v zhutnenej podobe naznačený jej obsah. V súvislosti s jednotlivými výrokmi, ktoré
navrhovateľ namieta, súd tiež považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ na ochranu svojich práv
voči uvádza, že tieto predstavujú časti výrokov, nachádzajúcich sa v spornej epizóde podcastu, ktoré
nemožno posudzovať izolovane. Po vypočutí spornej epizódy podcastu súd vo vzťahu k jednotlivým

navrhovateľom namietaným výrokom uvádza nasledovné.
43.1. Námietka smerujúca k výroku „M..“ Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle tohto výroku podľa
povinného OS TT navrhovateľovi nemal uveriť, že jeho ľútosť bola úprimná, rovnako tak nemal uveriť
jeho ukážkovému správaniu vo väzniciach a napokon pozitívnym posudkom. Po vypočutí si celej spornej
epizódy podcastu súd má za osvedčené, že povinný pri týchto záveroch vychádzal z argumentácie

prokurátorky, ktorá ju prezentovala počas konania o podmienečnom prepustení navrhovateľa z výkonu
doživotného trestu, na ktorú sa v spornej epizóde podcastu opakovane odvolával, a s poukazom na
informácie, ktoré prokurátorka v danom konaní poskytla. Namietaný výrok povinného podľa názoru
súdu (v rozsahu, v akom sa s ním v tomto konaní mohol oboznámiť, bez poskytnutia priestoru na jeho
interpretáciu či už navrhovateľovi alebo povinnému) nesmeroval k spochybneniu samotných znaleckých

posudkov,anikspochybneniusplneniaprvejformálnejadruhejmateriálnejpodmienkyprepodmienečné
prepustenie, ale v celosti sa týkal nesplnenia poslednej materiálnej podmienky, kvôli ktorej súd žiadosti
navrhovateľa o podmienečné prepustenie nevyhovel. V tejto súvislosti súd poukazuje na časť spornej
epizódy podcastu začínajúcu o XX:XX min, v ktorej novinár I. poukazuje na prejavy ľútosti navrhovateľa
v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorú v minulosti páchal. Išlo teda o prezentáciu názorov povinného,

ktoréodvodzovalzoznaleckýchposudkovnavrhovateľavypracovanýchvminulosti.Ďalejsúdpoukazuje
na časť začínajúcu od XX:XX min, v ktorej sú sprostredkované informácie prokurátorky zverejnené
počas konania o podmienečnom prepustení navrhovateľa, kde prokurátorka o.i. uviedla, že navrhovateľ
ľutoval vstup do podsvetia, ale neoľutoval, že za touto činnosťou zostávali obete, a že navrhovateľ
tým, akým bol, formoval, ako vyzerali 90. roky. Pokiaľ navrhovateľ na osvedčenie nepravdivosti tohto

výroku poukázal na závery znaleckých posudkov a vyjadrenie predsedu senátu pri zdôvodňovaní svojho
rozhodnutia o neprepustení navrhovateľa, súd konštatuje, že tým neosvedčil zásah povinného do
osobnostných práv navrhovateľa.
43.2. časť výroku „S. ... V.?“ Tento výrok súd na rozdiel od navrhovateľa nepovažuje za skutkové
tvrdenie, ale za hodnotiaci úsudok, nachádza sa v časti od X:XX . min. spornej epizódy podcastu,

kedy I. uvádza: „S.“ Z tejto časti spornej epizódy podcastu má súd za osvedčené, že novinár
parafrázoval reč prokurátorky počas prebiehajúceho konania o podmienečnom prepustení navrhovateľa
z výkonu doživotného trestu odňatia slobody. V tomto kontexte povinný zdieľal informácie, ktoré poskytla
prokurátorka počas verejného zasadnutia OS TT (obdobne, ako prebehlo dňa 23.09.2025, z ktorého
navrhovateľ predložil zápisnicu, č.l. 8-11). Pokiaľ však navrhovateľ na osvedčenie nepravdivosti týchto

tvrdení poukázal na závery znaleckých posudkov vyhotovených v rámci predmetného konania pred OS
TT, berúc do úvahy zjednodušené posudzovanie dôkazných prostriedkov v tomto konaní o neodkladnom
opatrení, súd konštatuje, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť tvrdenia prokurátorky, ktorá poukazovala
na závery skoršieho psychologického posúdenia navrhovateľa, odlišného od toho, ktoré bolo nariadené
OS TT v rámci konania o podmienečnom prepustení navrhovateľa. A pretože z obsahu predmetnej časti

spornej epizódy podcastu vyplýva, že namietané označenie navrhovateľa bolo vykonané v minulosti
a v súčasnosti naň prokurátorka poukázala a povinný jej tvrdenia (iba) zreprodukoval, súd nemá za
osvedčené, že povinný k tomuto hodnotiacemu úsudku dospel neopodstatnene.
43.3. „E..“ V súvislosti s týmto výrokom súd poukazuje na časť spornej epizódy podcastu, ktorá začína
o X:XX . min a z jej obsahu má osvedčené, že navrhovateľ je obžalovaný ako objednávateľ vraždy

G. a obžalovaným z jeho vraždy je S.. Napriek tomu, že v tejto časti spornej epizódy podcastu je
osoba navrhovateľa daná do súvisu s vraždou G., povinný v nej sprostredkoval informácie syna obete,
ktorý komunikoval s iným členom skupiny V.. Povinný pritom uviedol, že navrhovateľ je obžalovanýako objednávateľ tejto vraždy; súd tak nemá za osvedčené, že by sa povinný o navrhovateľovi vyjadril
spôsobom, ktorý je v rozpore s prezumpciou neviny navrhovateľa.
43.4. Povinný označil navrhovateľa za „A..“ Súd uvádza, že tento výrok nepredstavuje skutkové tvrdenie,

ale hodnotiaci úsudok, pričom je zrejmé, z akých dôvodov k nemu povinný dospel. Táto téma sa v
spornej epizóde podcastu uvádza v časti X:XX min. avšak redaktor toto slovné spojenie uvádza v jednej
konkrétnej vete v znení: „C..“ Pokiaľ navrhovateľ vo vzťahu k tomuto výroku za účelom preukázania jeho
nepravdivosti predložil listy príslušníka L. a dozorovej prokurátorky a súčasne poukázal na okolnosť,
že vďaka jeho výpovediam a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní bolo možné objasniť

vo významnej miere trestnú činnosť, podľa názoru súdu tieto okolnosti nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré
povinný skonštatoval, že navrhovateľ je usvedčený klamár. Ako vyplýva z príslušnej časti spornej
epizódy podcastu, povinný tento hodnotiaci úsudok použil v súvislosti s predchádzajúcim konaním
navrhovateľa, kedy tento najskôr odmietal svoju vinu na spáchaní trestných činov, a následne sa
rozhodol ju priznať. Takto povinným opísaný postup navrhovateľa nijako nesúvisí s tým, že navrhovateľ
sa následne rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní; podľa názoru súdu preto

navrhovateľ neosvedčil zásah povinného do osobnostných práv navrhovateľa.

44. Súd s ohľadom na navrhovateľom tvrdenú existenciu subjektívneho nároku odôvodňujúceho potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia uvádza ďalšie osobitosti prejednávanej veci, ktoré v súvislosti
s výrokmi o navrhovateľovi v spornej epizóde podcastu zohľadňoval. Súd má za osvedčené, že

navrhovateľ je odsúdený na výkon trestu odňatia slobody na doživotie, a to právoplatne, pričom v
súčasnosti vykonáva 27. rok tohto trestu. Je potrebné uviesť, že súd, ktorý navrhovateľovi tento trest
uložil, či už postupoval podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona alebo § 29 ods. 3 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., dospel k záveru, že nie je nádej, že by navrhovateľa bolo možné napraviť trestom
odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Na to, aby súd pri ukladaní trestu dospel k záveru o

uložení trestu odňatia slobody doživotne, boli nepochybne vypracované znalecké posudky, v ktorých
záveroch sa o osobe navrhovateľa muselo konštatovať práve to, že nie je nádej na jeho nápravu
trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Tieto závery boli celkom zjavne v minulosti sprístupnené
verejnosti. Navrhovateľ v súčasnosti podal žiadosť o podmienečné prepustenie z tohto výkonu trestu
odňatia slobody a v rámci uvedeného konania sa opäť jeho osobnosť stala predmetom skúmania

znalcov, pričom ich závery boli opäť verejnosti sprístupnené; taktiež bolo verejnosti prístupné celé
konanie a informácie o jeho priebehu boli verejnosti priebežne sprostredkúvané. Súd považuje za
potrebné uviesť, že hoci predmetom znaleckého posudzovania v konaní pred OS TT bola o.i. osobnosť
navrhovateľa, t.j. tá časť, ktorá patrí do súkromia a podlieha osobitnej ochrane a nedotknuteľnosti,
v prípade navrhovateľa to tak nebolo - celkom zjavne tu totiž prevážil verejný záujem na tom, aby

všetky informácie o ňom boli verejnosti sprístupnené. Tomuto záveru súdu nasvedčuje aj postup OS
TT, ktorý žiadosť navrhovateľa o podmienečné prepustenie prejednával na verejnom zasadnutí. Súd
poukazuje na východiská, ktoré zákonodarca v súvislosti s vylúčením verejnosti z verejného zasadnutia
sformuloval. V zmysle § 298 v spojení s § 248 Trestného poriadku má byť totiž verejnosti poskytnutá v
čo najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci, aby sa tak čo najúčinnejšie prejavilo výchovné

pôsobenie trestného stíhania. Verejnosť môže byť vylúčená len vtedy, ak by verejné prejednávanie veci
ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, verejný poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť alebo
ak to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, jeho blízkych osôb alebo svedkov.
Súd nemá pochybnosť o tom, že pokiaľ by OS TT dospel k záveru, že vylúčenie verejnosti z verejného
zasadnutia si vyžaduje napríklad iný dôležitý záujem odsúdeného, t.j. navrhovateľa, rozhodol by o

vylúčení verejnosti, a teda aj o obmedzení prístupu verejnosti k informáciám o navrhovateľovi. Pokiaľ
však verejnosť z verejného zasadnutia vylúčená nie je a povinný následne sprostredkuje informácie
o navrhovateľovi, ktoré boli zverejnené, alebo sa stali známymi počas verejného zasadnutia OS TT,
nemožno mať za osvedčené, že sprostredkovaním týchto informácií došlo k zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa. Súd poukazuje na obsah spornej epizódy podcastu, v ktorej redaktor alebo novinár

I. opakovane poukazujú na argumentáciu prokurátorky prítomnej na verejnom zasadnutí. Predmetom
posudzovania v rámci konania pred OSTT bola totiž práve osoba navrhovateľa, a to vo všetkých jej
aspektoch, ktoré OS TT posudzoval za účelom rozhodnutia, či navrhovateľa podmienečne prepustí
z doživotného výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ sú aj tieto informácie následne vyhodnocované
povinným v súvislosti s inými verejne známymi informáciami, a to aj z minulosti, opäť nemožno

mať za osvedčené, že došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Súd poukazuje aj na
rozhodovaciu prax ESĽP (Fuchsmann proti Nemecku č. 71233/13 zo dňa 19.10.2017), podľa ktorej:
„existuje verejný záujem na uverejnení článku v archíve prístupnom na webovej stránke novín, keďže
verejnosť má nielen právo byť informovaná o aktuálnych udalostiach, ale aj vyhľadávať dôležité udalostiz minulosti (Times Newspaper Ltd proti Spojenému kráľovstvu, č. 3002/03 a 23676/03, rozsudok z
10.03.2009, § 45). Pokiaľ navrhovateľ namieta, že akýkoľvek verejný záujem nemôže prevyšovať
nad jeho záujem na ochrane osobnostných práv po zvyšok jeho života, súd sa s týmto názorom

stotožňuje a záujem verejnosti na prístup k informáciám o navrhovateľovi nechápe absolútne. Je však
potrebné uviesť, že informácie o navrhovateľovi, jeho živote a minulosti, sú v súčasnosti vo väčšej miere
sprostredkúvané práve z dôvodu prebiehajúceho konania o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu, pričom ich sprostredkúva nielen povinný, ale aj iné médiá. Netreba pritom opomenúť, že
sámnavrhovateľsvojouaktivitou,keďvydalknihyosvojejminulosti,sprostredkovalverejnostiinformácie

a svoje názory, čím nepochybne sám vytvoril priestor pre opätovné skúmanie a vyhodnocovanie
informácií o ňom samotnom, ako to popri viacerých vydavateľoch a médiách robí povinný. V súvislosti
s informáciami, ktoré boli o navrhovateľovi známe a dostupné v minulosti, a ktoré sa opäť zverejňujú
(napríklad závery znaleckých posudkov, pozn.) súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP č. 60798/10 zo
dňa 28.06.2018, M. L. a W.W. proti Nemecku, v ktorom je uvedené: „Odmietnutím anonymizovať
mená sťažovateľov v reportážach umiestnených v archívoch internetových spravodajských webov o ich

trestnom konaní, ktorým boli pred mnohými rokmi odsúdení za vraždu známej osobnosti, nedošlo k
porušeniu práva na súkromný život podľa článku 8 Dohovoru. Podľa súdu prevažuje záujem na tom, aby
boliinformáciedostupnéprearchiváciunedávnejhistórie.Navyšemajúnovináriajverejnosťprávotakéto
informácie zdieľať a prijímať.“ Súd preto, vyhodnotiac všetky okolnosti posudzovaného prípadu, osoby
navrhovateľa, charakteru a rozsahu informácií, ktoré sú o navrhovateľovi sprostredkované v spornej

epizóde podcastu a k nej sa vzťahujúcej textovej upútavke, ktorú navrhovateľ označil ako „článok“
a dospel k záveru, že navrhovateľ prima facie neosvedčil existenciu subjektívneho nároku, ktorému
by mohla byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, ktorého nariadenia sa v podanom návrhu
domáhal. Neosvedčil totiž, že označené informácie, sprostredkúvané povinným, neprimerane zasahujú
do jeho osobnostných práv. Súd preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

45. Ďalej súd skúmal, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti súd poukazuje na okolnosť, že navrhovateľom označená
sporná epizóda podcastu predstavuje len jeden jeho diel, pričom navrhovateľ je ústrednou témou celého
podcastu s názvom „C.“, čo má súd osvedčené z prehľadu epizód, ktoré tvoria prílohu č. 7 podaného

návrhu. Je potrebné uviesť, že aj v spornej epizóde tohto podcastu redaktor odkazuje na iné, už
skôr zverejnené epizódy, v ktorých sa detailnejšie rozoberajú témy, týkajúce sa navrhovateľa. Je to
zrejmé napr. hneď z prvej vety redaktora, ktorý v čase X:XX min. spornej epizódy podcastu uvádza:
„G.“ Obdobne tak v súvislosti s navrhovateľom namietanými informáciami, týkajúcimi sa vraždy G.,
redaktor uvádza: „P..“ Taktiež v čase po XX:XX min. redaktor uviedol: „A.“ Ďalej, v časti o XX:XX.

min. redaktor uviedol: „C..“ Napokon, v časti o XX:XX min. redaktor uvádza: „L..“ Z citovaných častí
spornej epizódy podcastu súd má za osvedčené, že okolnosti, pre ktoré nebol navrhovateľ podmienečne
prepustený z doživotného výkonu trestu odňatia slobody, taktiež okolnosti vraždy G. a napokon aj
spochybňovanie priaznivých posudkov navrhovateľa, už boli predmetom diskusie v iných epizódach
podcastu vytváraného povinným. Súd nespochybňuje autonómne právo navrhovateľa domáhať sa

ochrany voči konkrétnemu tvrdenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti zo strany povinného,
avšak pokiaľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia len v súvislosti so spornou epizódou
podcastu, a pritom v ďalších jeho epizódach sa povinný venuje detailnejšie tým istým témam, ktoré
podľa navrhovateľa zasahujú do jeho osobnostných práv, návrh nie je spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie
sledovaného cieľa, čo predstavuje prekážku pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by takéto

neodkladné opatrenie totiž aj súd nariadil, s ohľadom na iné epizódy podcastu by naďalej boli k dispozícii
obdobné, prípadne aj detailnejšie informácie o navrhovateľovi alebo s navrhovateľom súvisiace, zákazu
šírenia ktorých sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Súd preto konštatuje, že podanému návrhu
nemohol vyhovieť ani pre nesplnenie princípu efektívnosti.

46. Navrhovateľ v podanom návrhu tiež uviedol, že konanie povinného predstavuje taký vážny
a intenzívny zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý je spôsobilý ovplyvniť a sťažiť nielen
jeho spoločenské uplatnenie v budúcnosti. Navyše, nastal v čase, keď prebieha konanie o jeho
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti súd má za osvedčené, že
povinný už viac ako jeden rok, minimálne jedenkrát mesačne zverejňuje jednotlivé epizódy podcastu,

ktorého ústrednou postavou je navrhovateľ. Napriek tomu, že súdu nie je známy ich obsah, s ohľadom
na odkazy redaktora na iné epizódy, ktoré sú dostupné v spornej epizóde podcastu, možno dôvodne
predpokladať, že ani v nich nebude osoba navrhovateľa opisovaná v pozitívnom svetle. Súd preto
uvádza, že aj táto okolnosť, keď sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahuk zverejňovaniu konkrétnej epizódy podcastu, ktorý je už viac ako jeden rok povinným vytváraný, bráni
nariadeniu neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že nie je osvedčená potreba neodkladnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že navrhovateľ

svojím návrhom neosvedčil existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy svojho subjektívneho
práva vo vzťahu k povinnému a podaný návrh nespĺňa ani princíp efektívnosti.

47. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorého predmetom je uloženie povinnosti povinnému zdržať
sa akéhokoľvek ďalšieho zverejňovania a šírenia nepravdivých skutkových tvrdení týkajúcich sa

navrhovateľa, ktoré sú uvedené v označenom článku a spornej epizóde podcastu, súd konštatuje, že
tento petit z dôvodu jeho všeobecnej formulácie nie je vykonateľný, čo tiež predstavuje dôvod, ktorý
bráni jeho nariadeniu.

48. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný, preto ho výrokom I. tohto rozhodnutia zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V konaní je s ohľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnou
stranou povinný. V konaní však povinnému žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).