Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825200426.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F. G., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, F. G., obaja právne
zastúpení: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. G. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX a žalobca 2/ E. B.,
nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX sú vlastníkmi E KN parcely č. XXXXX orná pôda o výmere 1826
m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. F. G., okres I. v BSM v podiele 1/1.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2025 sa pôvodne žalobkyňa 1/ domáhala rozhodnutia súdu,
ktorým by určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. F. G., EKN
parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 1826 m2.

2. V žalobe poukázala na to, že ako kupujúca nadobudla parc. č. XXXXX – orná pôda o výmere 2054
m2 kúpnou zmluvou uzavretou dňa 10.05.2010 s predávajúcim E. B., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu

cenu 5 000 eur, kedy pri podpise kúpnej zmluvy zaplatila predávajúcemu v hotovosti sumu 1 100 eur
a sumu 3 900 eur vložila na účet predávajúceho dňa 20.05.2010. Kúpna zmluva nebola predmetom
návrhu na príslušný katastrálny úrad. Pokiaľ ide o spornú parcelu, žalobkyňa poukázala na to, že bola
pôvodne časťou PK parcely č. XX zapísanej vo vložke číslo 20 k. ú. F. G.. Pred zápisom ROEP v F.
G. boli na základe geometrického plánu č. 98/2016 z pôvodnej PK parc. č. XX vytvorené CKN parc.
č. XXXX/XXX o výmere 220 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 60 m2, ktoré v súčasnosti slúžia
ako príjazdová cesta. Po zápise ROEP v roku 2019 z uvedeného dôvodu došlo k zníženiu výmery

parc. č. XXXXX, ktorá je predmetom tohto sporu na výmeru 1826 m2. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že
predávajúci zomrel dňa XX.XX.XXXX t.j. ešte pred zápisom ROEP v F. G. do katastra nehnuteľností,
nemohli s predávajúcim formálne dosiahnu zápis jej vlastníctva k pozemku do katastra nehnuteľností.
Pozemok EKN parc. č. XXXXX je v súčasnosti evidovaný na meno žalovaného ako právneho nástupcu
po predávajúcom E. B., na základe rozhodnutia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2D/46/2018.
Žalobkyňa poukázala na to, že od roku 2010 t.j. od kúpy pozemku, pozemok užíva nerušene bez nárokov
tretích osôb na poľnohospodársku výrobu. Od roku 2010 nebola v držbe a užívaní nikým rušená a

predmetnú nehnuteľnosť užíva v presvedčení, že je vlastníčkou pozemku. Žalobkyňa mala za to, že
splnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ku dňu 10.05.2020, t.j. uplynutím 10
ročnej vydržacej lehoty. Žalovaný má podľa nej vedomosť o tom, že jej bol sporný pozemok predaný jeho
bratom E. B., z ktorého dôvodu sa pokúsila o mimosúdne vyporiadanie vlastníckeho práva k pozemkuavšak bezúspešne. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem poukázala na to, že bez rozhodnutia súdu
je jej právne postavenie k spornej parcele neisté a nedosiahne zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.05.2025 nesúhlasil s podanou žalobou
a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný poukázal na to, že nemal vedomosť o kúpnej zmluve
uzavretej medzi E. B. a žalobkyňou, pričom mal za to, že žalobkyňa nemohla byť počas ňou tvrdenej
vydržacej doby oprávnená a dobromyseľná. Namietal, že z potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 20.05.2010

nie je zrejmé, kto bol v čase vkladu sumy 3 900 eur vlastníkom účtu, na ktorý bol vklad zrealizovaný,
a preto nie je možné tvrdiť, že príjemcom sumy 3 900 eur bol E. B., ani to, že uvedená suma je časť
kúpnej ceny. Zároveň, z dedičského konania po E. B. vyplýva, že účet, na ktorý bola poukázaná suma
nebol zahrnutý do masy majetku po poručiteľovi. Ďalej žalovaný poukázal na to, že mu žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu v roku 2024 zaslala návrh kúpnej zmluvy, v ktorej je konštatované,
že on je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalovaný tak nemal dôvod pochybovať o svojom vlastníckom

práve. Žalobkyňa v roku 2024 preto nemohla byť dobromyseľná v držbe, a teda nemohla byť splnená
vydržacia doba. Žalovaný poukázal na to, že manžel žalobkyne bol účastníkom dedičského konania
po E. B., vedenom pod sp. zn. 2D/46/2018. Ak by mala byť žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 10.05.2010 domnelou vlastníčkou, tak je podľa žalovaného dôvodné sa domnievať, že jej manžel,
by túto skutočnosť v rámci dedičského konania avizoval a neuspokojil sa s dohodou dedičov, na

základe ktorej získal iba zostatok z osobného účtu E. B. v sume 40,40 eur. Žalovaný mal za to, že
manželia by mali majetok nadobudnúť do BSM, a preto kúpna zmluva trpí nedostatkom v podobe
absencie označenia jej manžela ako kupujúceho. Rovnako to podľa žalovaného platí aj v prípade
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemal dôvod pochybovať
o svojom vlastníckom práve je, že niekedy v roku 2022 mu manžel žalobkyne predložil darovaciu

zmluvu, predmetom ktorej malo byť darovanie spornej parcely do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň
za pozemok od jeho získania v dedičskom konaní platí daň z nehnuteľnosti. Žalobkyni podľa žalovaného
nič nebránilo, aby kúpnu zmluvu intabulovala do katastra nehnuteľností, tak ako to vyžaduje § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v tej dobe prebiehala ROEP, nakoľko
žalobkyňa mala minimálne možnosť podať námietky proti údajom v ROEP v zmysle zákona č. 180/1995

Z. z.. Okrem uvedeného mohla svoje vlastnícke právo riešiť za života E. B.. V závere mal žalovaný za
to, že žalobkyňa podanou žalobou postupuje v rozpore s § 359a CMP.

4. Dňa 16.05.2025 doručila žalobkyňa súdu návrh, ktorým žiadala aby súd na strane žalobkyne do
konania pripustil ako žalobcu jej manžela E. B. a pripustil zmenu žaloby. V návrhu poukázala na to

že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 10.05.2010 bola vydatá za E. B., teda do užívania pozemkov
vstúpila od uzavretia kúpnej zmluvy spolu s manželom, a preto v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka, má za to, že sporný pozemok vydržali s manželom do BSM uplynutím 10 ročnej vydržacej
lehoty.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 03.06.2025 zotrvala na podanej žalobe kedy poukázala na to že vklad
sumy3900eurnaúčetpredávajúcehobolvykonanýnazákladečíslaúčtu,ktoréjejposkytolpredávajúci.
Nakoľko E. B. zomrel pred zápisom do katastra nehnuteľností nemohla formálne dosiahnu zápis ich
vlastníctva k pozemku hoci fakticky vstúpila do držby pozemku spoločne s manželom od uzatvorenia
kúpnej zmluvy t.j. od 10.05.2010. Vzhľadom k uvedenému s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu

mala žalobkyňa zámer mimosúdne dosiahnuť formálny zápis jej vlastníckeho práva k nadobudnutej
nehnuteľnosti. Len a výlučne z tohto dôvodu zaslala žalovanému list dňa 28.11.2024 s návrhom kúpnej
zmluvy, v ktorom liste žalovanému objasnila celú situáciu, ako aj dôvod návrhu kúpnej zmluvy. O snahe
žalobkyni mimosúdne vyporiadať vlastníctvo k spornému pozemku svedčí aj darovacia zmluva, ktorou
sa snažil jej manžel formálne usporiadať vlastníctvo k spornému pozemku.

6. Súd uznesením č. k. 13C/12/2025 - 74 zo dňa 19.06.2025 pripustil, aby do konania na strane žalobcov
vstúpil žalobca 2/ a pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že
sú vlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie F. G., parc. č.
XXXXX - orná pôda o výmere 1826 m2 v BSM v podiele 1/1. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

24.06.2025.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 16.06.2025 poukázal na konanie žalobkyne, ktorá sa podľa neho snaží
konvalidovať závažný nedostatok pôvodnej zmluvy uzavretej medzi ňou a E. B., ktorej zmluvnou stranounebol jej manžel, t.j. žalobca 2/, ktorý ňou mal byť. Z uvedeného je potom zrejmé, že obaja manželia
neboli dobromyseľní, hoci pri vydržaní veci manželmi musí byť dobromyseľnosť daná u oboch manželov.
K návrhu kúpnej zmluvy z roku 2024 žalovaný poukázal na to, že ak by tvrdenia žalobkyne o dôvodoch

jej uzavretia mali byť pravdivé, tak by zmienka o ňou tvrdenej skutočnosti bola v kúpnej zmluve uvedená.
Práve naopak v kúpnej zmluve je za nesporného vlastníka označený on. V tejto súvislosti poukázal na to,
že súčasťou návrhu kúpnej zmluvy bola aj iná parcela v jeho vlastníctve ako tá, ktorá je predmetom tohto
sporu.Ztohtopohľadutvrdeniežalobkyneosnahevyriešiťformálnyzápissajavíakonepravdivé.Taktiež
nie je pravda, že účastníci zmluvy sa dohodli, že po prevzatí ROEP do katastra nehnuteľností a zápise

vlastníctva po formálnej stránke dokončia prevod na žalobkyňu. Je zrejmé, že žalobca 2/ o existencii
kúpnej zmluvy z roku 2010 nevedel, pretože inak by v roku 2022 nepredkladal darovaciu zmluvu, kde
bol výlučne on označený ako budúci vlastník spornej parcely, ktorú nehnuteľnosť mal nadobudnúť mimo
režimu BSM.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.09.2025, na ktoré pojednávanie sa nedostavil žalovaný,

ktorý svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu, pričom súhlasil s tým, aby
súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd vykonal pojednávanie v
zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.

9. Právny zástupca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že žalobcovia pred

uzavretím kúpnej zmluvy užívali susediacu parcelu č. 9700/170. Následne za nimi prišiel E. B., ktorý
potreboval finančné prostriedky na opravu rodinného domu, a preto sporný pozemok previedol na
žalobkyňu za kúpnu cenu 5 000 eur. Žalobcovia sa od uzavretia kúpnej zmluvy ujali držby spornej
nehnuteľnosti a túto nerušene až doposiaľ užívajú. O tom, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku
sa dozvedeli až v roku 2022, kedy syn žalobcov navštívil obecný úrad z dôvodu, že chcel na pozemku

stavať rodinný dom.

10. Zástupca žalovaného, syn žalovaného, zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Nesúhlasil s tým,
že by mali byť žalobcovia vlastníkmi pozemku. Poukázal na nezrovnalosti v kúpnej zmluve, kde nie
je uvedené číslo účtu, na ktorý mali byť vložené peniaze, ako aj to, že tento účet nebol predmetom

dedičského konania. Zástupca žalovaného mal za to, že je sporný aj podpis predávajúceho na kúpnej
zmluve, nakoľko sa E. B. podpisoval menom a priezviskom. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva nie je
platná, nakoľko bola na Obecnom úrade F. G. podpísaná dňa 10.05.2010 a podpis bol overený až dňa
12.05.2010. Zároveň namietal, že by v roku 2022 bol syn žalobcov na úrade a až tam zistil, že žalobcovia
nie sú vlastníkmi, nakoľko ROEP bola ukončená v roku 2019, preto už v tom čase museli mať vedomosť,

že je vlastníkom niekto iný.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom svedkyne E. J.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a pripojenými spismi
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2D/46/2018, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový stav:

12. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. 2007/01518/1/90/ROEP zo dňa
11.07.2007 súd zistil, že obvodný pozemkový úrad potvrdil, že E. B., nar. XX.XX.XXXX nadobudol
vlastníctvo vydržaním k pozemkom v k. ú. F. G. uvedeným vo výroku rozhodnutia, medzi ktorými

pozemkami je aj parc. č. XXXXX o výmere 2054 m2. Predmetná nehnuteľnosť je aktuálne zapísaná na
LV č. XXXX, k. ú. F. G., kedy je ako výlučný vlastník uvedený žalovaný na základe nadobúdacie titulu,
ktorým je uznesenie o dedičstve sp. zn. 2 D 46/2018.

13. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.05.2010 medzi predávajúcim E. B. a žalobkyňou 1/ ako kupujúcou

súd zistil, že jej predmetom bol predaj parc. č. XXXXX – orná pôda o výmere 2054 m2 v celosti za kúpnu
cenu 5 000 eur. Kúpna cena mala byť na základe dohody účastníkov zmluvy zaplatená tak, že suma
3 900 eur mala byť uhradená vkladom na účet predávajúceho vedený vo Všeobecnej úverovej banke
v lehote do 15 dní od podpísania kúpnej zmluvy a suma 1 100 eur mala byť vyplatená predávajúcemu
v hotovosti pri podpise zmluvy. Kupujúci mal v zmysle čl. V. vstúpiť dňom podpísania kúpnej zmluvy do

užívania pozemku parc. č. XXXXX podľa OU v celosti, v zmysle rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Námestove č. 2007/01518/1/90/ROEP zo dňa 11.07.2007 v k. ú. F. G.. Účastníci zmluvy
prehlásili, že si kúpnu zmluvu prečítali, s jej obsahom súhlasia a uzavreli ju slobodne a vážne. Podpis
predávajúceho bol overený na Obecnom úrade F. G. dňa 12.05.2010. Z uvedeného vyplýva, že v časeuzavretia kúpnej zmluvy nebola parcela evidovaná na liste vlastníctva, pričom k jej zápisu na konkrétny
list vlastníctva nedošlo ani na základe predmetnej kúpnej zmluvy, keďže nebol zo strany účastníkov
kúpnej zmluvy podaný návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností.

14. Z potvrdenia VÚB, a.s. súd zistil, že žalobkyňa 1/ dňa 20.05.2010 vložila v hotovosti na účet: K.
sumu 3 900 eur, kedy sa jednalo o termínovaný vklad. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na tom, že
išlo o účet, ktorý jej predávajúci E. B. oznámil za účelom vyplatenia časti kúpnej ceny za spornú parcelu.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2D/46/2018 súd zistil, že jeho predmetom
bolo prejednanie dedičstva po poručiteľovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Z dedičského
spisu je zrejmé, že E. B. nebol ženatý a bol bezdetný. Z uvedeného dôvodu prichádzali do úvahy
ako dedičia súrodenci poručiteľa, resp. ich právni nástupcovia, vrátane žalobcu 2/ a žalovaného.
Pokiaľ ide o zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo dňa 29.03.2018, táto bola notárom spísaná za
účasti žalobcu 2/. Toho času nebol uvedený sporný pozemok medzi majetkom poručiteľa. Súčasťou

dedičského spisu je aj LV č. XXXX, k. ú. F. G. zo dňa 29.04.2019, na ktorom bola evidovaná sporná
parcela. Ako vlastník nehnuteľnosti bol na liste vlastníctva uvedený E. B. na základe rozhodnutia OPú
Námestovo č. 2007/01518/1/90/ROEP, Z 166/2019 ROEP. Zápisnica o pojednávaní bola spísaná dňa
13.09.2019 za prítomnosti okrem iného aj žalobcu 2/ a žalovaného, čo preukazujú ich podpisy, ako aj
vyjadrenie žalobcu 2/ na pojednávaní. Následne bolo notárom vydané uznesenie č. d. 2D/46/2018-134

zo dňa 13.09.2019, ktorým bola určená čistá hodnota dedičstva v sume 218 137,36 eur a schválená
dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej žalobca 2/ nadobudol práva a povinnosti
vyplývajúce z vlastníctva osobného účtu č. L. XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX, vedeného vo VÚB,
a.s. so zostatkom ku dňu smrti vo výške 40,40 eur a žalovaný všetok nehnuteľný majetok poručiteľa,
vrátane spornej parcely, s povinnosťou v prípade predaja alebo iného odplatného či bezodplatného

prevodu nehnuteľností alebo ich časti vyplatiť finančnú náhradu ostatným dedičom, prípadne ich
právnym nástupcom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2019. Uznesenie bolo žalobcovi 2/
a žalovanému doručené toho istého dňa, t. j. 13.09.2019, čo vyplýva z potvrdenia o doručení písomnosti
spísaného na notárskom úrade.

16. Z odpovede Okresného úradu Námestovo zo dňa 14.02.2025 súd zistil dôvodu, pre ktorý došlo
k zmene výmery spornej parcely, ktorá mala v rozhodnutí o vydržaní č. 2007/01518/1/90/ROEP výmeru
2054 m2. Okresný úrad vo svojej odpovedi poukázal na to, že rozhodnutie č. 2007/01518/1/90/ROEP
bolo vydané ešte v roku 2007, avšak zapísané do KN bolo až po zápise diela ROEP v roku 2019. Podľa
zrovnávacieho zostavenia z REOP bola parcela identifikovaná ako časť pozemkovoknižnej parcely č.

XX, vedenej v pk. protokole č. 20 k. ú. F. G.. Na základe geometrického plánu č. 98/2016 boli z časti
pk. parcely č. XX vytvorené CKN parc. č. XXXX/XX o výmere 91 m2, č. XXXX/XXX o výmere 220 m2
a č. XXXX/XXX o výmere 60 m2, ktoré boli, okrem iných nehnuteľností, predmetom kúpnej zmluvy č.
V 2317/16 uzavretej medzi E. B. a E. B. ako predávajúcimi a M. L. ako kupujúcou. Predmetná kúpna
zmluva bola zapísaná na LV č. XXXX k. ú. F. G., položkou výkazu zmien č. 318/2016. LV č. XXXX nebol

uzavretý na 100%, preto nehnuteľnosti na ňom vedené boli predmetom diela ROEP. Po zápise ROEP
k. ú. F. G. do KN bol ako vlastník CKN parc. č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX uvedený E. B. v podiele
189/220, t. j. po odpočte podielu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy č. V 2317/16. Na EKN parc. č.
XXXXX bol po zápise ROEP do KN založený LV č. XXXX k. ú. F. G. na vlastníka E. B. v podiele 1/1.

17.ZpodaniaoznačenéhoakoEKNparc.č.XXXXXk.ú.F.G.–majetkovoprávneusporiadaniesúdzistil,
že žalobkyňa 1/ prostredníctvom právneho zástupcu oznámila žalovanému, že kúpnou zmluvou zo dňa
10.05.2010 odkúpila od brata žalovaného E. B. parc. č. XXXXX za kúpnu cenu 5 000 eur, za ktorú kúpnu
cenu predávajúci zveľaďoval rodičovský dom. Z dôvodu úmrtia E. B. pred odovzdaním a ukončením
ROEP na katastrálny odbor nebola kúpna zmluva odovzdaná na zápis do katastra nehnuteľností.

Žalobkyňažiadalžalovaného,abyuskutočnilnápravuaspornúparcelupreviedolnažalobkyňu.Vpodaní
sa zároveň uvádza, že nakoľko má sporná parcela v súčasnosti výmeru 1826 m2 navrhla žalobkyňa na
vyrovnanie ostávajúcej výmery 228 m2 previesť CKN parc. č. XXXX/XXX – ostatná plocha o výmere
220 m2 evidovanú na žalovaného v podiele 189/220 na žalobkyňu. Prílohou podania mala byť aj kúpna
zmluva spísaná dňa 28.11.2024. V zmysle kúpnej zmluvy mal žalovaný ako predávajúci previesť na

žalobkyňu ako kupujúcu EKN parc. č. XXXXX – orná pôda o výmery 1826 m2 v podiele 1/1 evidovanú
na LV č. XXXX, k. ú. F. G. a CKN parc. č. XXX – ostatná plocha o výmere 220 m2 v podiele 189/220
evidovanú na LV č. XXXX, k. ú. F. G. za kúpnu cenu 1 euro. Podanie žalovaný prevzal dňa 02.12.2024.18. Z darovacej zmluvy súd zistil, že v nej ako darca figuruje žalovaný a ako obdarovaný žalobca 2/,
pričom jej predmetom bolo darovanie spornej parcely v podiele 1/1. V darovacej zmluve nie je uvedený
dátum jej spísania, pričom je podpísaná len žalobcom 2/.

19. Zástupca žalovaného na pojednávaní predložil aj kúpnu zmluvu z roku 2011 (dátum spísania sa
na nej neuvádza) a čestné prehlásenie zo dňa 16.09.2009 podpísané E. B., kedy poukázal na to, že
sa E. B. podpisoval menom a priezviskom, teda odlišne ako na kúpnej zmluve uzavretej so žalobcami
dňa 10.05.2010. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obe písomnosti boli osvedčené na Obecnom

úrade F. G., kedy sa číslo občianskeho preukazu uvedené na čestnom prehlásení v rámci overenia
zamestnancom úradu zhoduje s tým, ktoré je uvedené na kúpnej zmluve zo dňa 10.05.2010. Okrem
uvedeného sa v rámci overenia na všetkých listinách zhoduje aj rodné číslo E. B.. Pokiaľ ide o samotný
podpis, pri nahliadnutí na listiny, nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že by sa o podpis E. B.
nejednalo.

20. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že sa od roku 2010 cíti ako vlastníčka pozemku, pričom
vo vlastníctve nebola nikým rušená počas života E. B., ani po jeho smrti. Nehnuteľnosť využívajú na
poľnohospodárske účely. Nakoľko sa cítila ako vlastníčka, myslela si, že na ňu prejde vlastnícke právo.
Čo sa týka dedičského konania, tohto sa zúčastnil len žalobca 2/. Žalovaný jej po ukončení dedičského
konania neoznámil, aby prestala pozemok užívať. To, že pozemok nie je evidovaný na ňu, ale na

žalovaného, zistila potom, ako jej syn navštívil úrad, kde mu uviedli, že vlastníkom pozemku je žalovaný.
Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uviedla, že im ju spísal E. A. s tým, že následne išli s E. B. na úrad. Zmluvu
podpisovali na obecnom úrade. Nepamätá sa, prečo došlo k overeniu podpisu až o dva dni neskôr. Čo
sa týka účtu, na ktorý uhradila sumu 3 900 eur, E. B. jej na papier napísal číslo účtu, s ktorým následne
išla do banky. Vlastníka účtu nezisťovala, nakoľko verila, že je to jeho účet. Žalobca 2/ mal vedomosť

o tom, že uzatvorila kúpnu zmluvu.

21. Žalobca 2/ na pojednávaní poukázal na to, že sporný pozemok užívali už predtým, nakoľko sa
nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku, ktorý vlastnia. E. B. potreboval finančné prostriedky na
opravu rodinného domu, kedy chcel spraviť fasádu, a preto sa ho spýtal, či pozemok nekúpia. Na kúpnej

zmluve je uvedená len žalobkyňa 1/, pretože E. povedal, že to predá jej, nakoľko ho žalobca v tom čase
dosťpoučoval.Následnesanehnuteľnosťzačalaužívaťnapoľnohospodárskeúčelyataktojevyužívaná
dodnes. Nikto mu nepovedal, že by to nemal byť ich pozemok, pričom sa tak nestalo ani po dedičskom
konaní. V rámci dedičského konania nenamietal, že pozemok nemá byť predmetom dedenia, nakoľko
notár povedal, že z dôvodu, že prebieha ROEP pozemky nebudú predmetom dedičského konania.

To, že pozemky boli prededené sa dozvedel až v roku 2022, kedy bol jeho syn na úrade. Uznesenie
o prejednaní dedičstva mu bolo doručené, avšak s týmto sa neoboznámil. Darovaciu zmluvu v roku 2022
zaslalžalovanémuzdôvodu,žesynchcelstavaťnapozemku.Nehnuteľnosťmalnadobudnúťon,pričom
by ju hneď previedol na syna. O uvedenom žalobkyňa mala vedomosť. Potom ako prebehlo dedičské
konanie v roku 2019, im nikto nebránil v užívaní pozemku, ani neboli vyzvaní, aby s jeho užívaním

skončili. Kúpna zmluva nebola zavkladovaná, pretože mu na úrade nepovedali, že je to potrebné.
Povedali, že stačí uzatvoriť zmluvu tak ako je. Následne začali užívať pozemky. Okrem uvedeného,
v tom čase prebiehala aj ROEP.

22. Svedkyňa E. J., sestra žalobcu 2/, na pojednávaní uviedla, že sporný pozemok užívala ešte

pretým, ako bola uzatvorená kúpna zmluva v roku 2010. Následne so súhlasom brata pokračovala
v obhospodarovaní pozemku. Obhospodarovala ho spolu so žalobcami, pričom tak robí aj naďalej.
Nepočula, že by žalobcovia nemali byť vlastníkmi pozemku, ani že by ich mal v užívaní pozemku niekto
obmedziť. E. B. poznala, bližšie sa ním ohľadom predaja pozemku nerozprávala. Spomenul jej len, že
ho predal žalobcom. Svedkyňa na otázku sudkyne uviedla, že býva v blízkosti spornej nehnuteľnosti

a nemá vedomosť o tom, že by nehnuteľnosť užíval niekto iný ako žalobcovia. Predtým, ale bolo to
dávno, to bol E. B.. E. B. nevyužíval pozemok po uzatvorení kúpnej zmluvy.

23. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

28. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXXXX, zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. F. G., nakoľko mali za to, že predmetnú parcelu nadobudli vydržaním do ich
BSM. Svoju dobromyseľnosť odvodzovali od kúpnej zmluvy, ktorú dňa 10.05.2010 uzavrela žalobkyňa
1/ s pôvodným vlastníkom spornej parcely E. B. a od nerušenej držby počas desaťročnej vydržacej

doby. Žalovaný namietal dobromyseľnosť žalobcov poukazujúc na dedičské konanie vedené po E. B.,
v rámci ktorého ako dedič nadobudol sporný pozemok a ktorého účastníkom bol aj žalobca 2/, ktorý
nenamietal, že by mali byť so žalobkyňou 1/ vlastníkmi pozemku. Žalobcovia podľa žalovaného nemohli
byť dobromyseľný v tom, že im sporná parcela patrí, nakoľko mu v roku 2022 zaslali darovaciu zmluvu
a následne v roku 2024 kúpnu zmluvu, ktorými od neho chceli ako do vlastníka nadobudnúť spornú

parcelu. Zároveň spochybnil aj platnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.05.2010.

30. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko sa žalobcovia domáhajú určenia
vlastníckeho práva, jedná sa o určovací žalobný petit a žalobu je potrebné posudzovať podľa § 137 písm.
c)CSP,akožalobuourčenie,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Dôvodnosť

žaloby a teda aj naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodňovali nesprávnym zápisom vlastníckeho
práva k spornej parcele v katastri nehnuteľností, nakoľko mali za to, že nehnuteľnosť vydržali do BSM
na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.05.2010 s právnym predchodcom žalovaného a následného
uplynutia 10 ročnej vydržacej doby. Súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na podanej žalobe, nakoľko otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti, vzhľadom na súčasný

zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného, môže byť vyriešená len
rozhodnutím súdu, čím dôjde aj k zosúladeniu právneho a skutočného stavu v katastri nehnuteľností. Na
predmetnom závere nič nemení skutočnosť, že žalovaný nemal vedomosť o kúpnej zmluve, resp. ako
tvrdí bol dobromyseľný v tom, že spornú nehnuteľnosť nadobudol riadne v dedičskom konaní, pretože
u žalobcov nastala skoršia právna skutočnosť, od ktorej odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti a plynutie vydržacej doby. Dobromyseľnosť žalovaného by mohla byť posudzovaná
v prípade, ak by od právoplatnosti dedičského konania uplynula vydržacia doba, čo sa však nestalo.

31. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 10.05.2010. K námietke žalovaného, že žalobcovia nepreukázali poskytnutie sumy 3 900 eur na

účet predávajúceho E. B., súd poukazuje na to, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 10.05.2010, kedy
v zmysel zmluvných dojednaní mala byť suma 3 900 eur uhradená na účet predávajúceho vedený
vo H. J. N. do 15 dní od jej podpísania. Z potvrdenia o vklade finančných prostriedkov nepochybne
vyplýva, že tak žalobkyňa urobila dňa 20.05.2010, a to vkladom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Tu súd poukazuje na to, že je na vôli predávajúceho ako mu bude vyplatená kúpna cena z predaja

nehnuteľnosti, teda či to bude v hotovosti, alebo vkladom na účet. Nemusí sa pritom vždy jednať o účet,
ktorý patrí predávajúcemu, nakoľko sa jedná len o platobné miesto. Vzhľadom na uvedené, aj keby
sa nejednalo o účet predávajúceho, nespôsobilo by to neplatnosť kúpnej zmluvy, pokiaľ predávajúci
chcel, aby mu bola časť kúpnej ceny vyplatená na predmetný účet. V konaní nebolo preukázané,že by predávajúci od uzavretia kúpnej zmluvy až do svojej smrti (časové rozmedzie ôsmich rokov)
akokoľvek namietal neuhradenie kúpnej ceny za spornú parcelu. Súd preto nemal dôvod pochybovať
o tom, že sa jednalo o účet, na ktorý predávajúci E. B. žiadal od žalobkyne 1/ vyplatiť časť kúpnej

ceny v sume 3 900 eur. Pokiaľ ide o námietku, že spomínaný účet nebol predmetom dedičského
konania po poručiteľovi E. B., tú súd uvádza, že notár v rámci dedičského konania prejednáva len
majetok a dlhy existujúce v čase smrti poručiteľa, preto ak v čase smrti už poručiteľ tento účet vedený
nemal, nemohol byť ani predmetom dedičského konania. To, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX nebol
predmetomdedičskéhokonaniavšakvžiadnomprípadenepreukazujeto,žebyhoporučiteľnikdynemal

zriadený. Súd nevzhliadol ako dôvodnú ani námietku žalovaného týkajúcu sa rozdielneho podpisu E.
B., kedy sa tento podľa žalovaného podpisoval menom a priezviskom a nie len priezviskom ako to bolo
na kúpnej zmluve zo dňa 10.05.2010. Skutočnosť, že bola kúpna zmluva podpísaná len priezviskom
predávajúceho nemôže podľa súdu relevantne spochybniť, že kúpnu zmluvu nepodpísal predávajúci,
ale iná osoba. Žalovaný za účelom porovnania podpisov predávajúceho súdu predložil kúpnu zmluvu,
na ktorej bol podpis E. B. overený dňa 28.07.2011 a čestné prehlásenie spísané E. B., overené

dňa 16.09.2009. Pokiaľ ide o samotný podpis, pri nahliadnutí na listiny, podľa súdu nie je možné
jednoznačne vyvodiť záver, že by sa o podpis E. B. nejednalo. Súd zdôrazňuje, že podpisy E. B. na
žalovanompredloženýchlistinách,akoajnakúpnejzmluvezodňa10.05.2010bolioverenénaObecnom
úrade F. G., kedy sa číslo občianskeho preukazu uvedené na čestnom prehlásení v rámci overenia
zamestnancom úradu zhoduje s tým, ktoré je uvedené na kúpnej zmluve zo dňa 10.05.2010. Okrem

uvedeného sa v rámci overenia na všetkých listinách zhoduje aj rodné číslo E. B. a je na nich uvedené
aj číslo, pod ktorým bol zápis vykonaný. Súd preto nemal dôvod pochybovať o platnosti podpisu E. B.,
nakoľko mu nebol predložený dôkaz, ktorý spochybnil podpis predávajúceho na kúpnej zmluve, pričom
tento bol riadne overený príslušným orgánom. Neplatnosť zmluvy napokon nespôsobuje ani to, že by bol
podpis predávajúceho overený o dva dni neskôr. Žiadny zákon, ani vyhláška neustanovuje povinnosť,

v zmysle ktorej musia byť podpisy na zmluve týkajúcej sa prevodu nehnuteľností overené v ten istý deň
akobolazmluvapodpísaná.Niejeničímnezvyčajné,žekovereniupodpisovnakúpnejzmluvedochádza
v rozmedzí nielen niekoľkých dní, ale aj mesiacov. Napokon k námietke žalovaného ohľadne neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu, že ju uzatvárala len žalobkyňa 1/ a nie obaja manželia súd uvádza, že v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol

niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného tak vyplýva, že každý z manželov je oprávnený nadobúdať majetok vo svojom mene, teda
je oprávnený aj uzatvárať kúpnu zmluvu kde bude ako kupujúci vystupovať len on. Pokiaľ bola takáto
zmluva uzavretá počas manželstva, majetok sa automaticky stáva súčasťou BSM manželov, teda okrem
zákonom stanovených prípadov. Nebolo preto potrebné, aby kúpnu zmluvu zo dňa 10.05.2010 uzatvárali

obaja manželia. O to viac, ak žalobca 2/ mal o uzatvorení kúpnej zmluvy vedomosť.

32. Ako súd uviedol vyššie, žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva
z dôvodu vydržania spornej parcely. Vydržanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania

je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým
okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane
súčasťou výkonu vlastníckeho práva. V zmysle ust. § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, medzi predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t.j. všetky osoby,
ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, nielen fyzické, ale aj právnické, b) spôsobilý predmet

držby, t.j. veci hnuteľné i nehnuteľné, práva a iné majetkové hodnoty, c) dobrá viera (dobromyseľnosť)
držiteľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky
a pri nehnuteľnostiach 10 rokov), e) uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto
predpokladov sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržania.
Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za

oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti, teda aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.
Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Ten, kto
nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený
právny iný titul (iný, ako vlastnícky), prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý

právny titul (napr. neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec). Domnienka držiteľa, že mu vec
alebo právo patrí, sa vždy musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe
ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Otázka existencie dobrej viery sa vždyposudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho
požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo nepatrí.

33. Pokiaľ ide o predpoklady vydržania spočívajúce v spôsobilom subjekte a predmete držby, tieto boli
preukázané. Spornou zostala dobromyseľnosť žalobcov v tom, že im sporná parcela patrí. Žalobcovia
počas celého konania zotrvali na tom, že nemali dôvod pochybovať o vlastníckom práve k spornému
pozemku, pretože tento nadobudli do BSM na základe kúpnej zmluvy, ktorú s pôvodným vlastníkom
E. B. uzavrela žalobkyňa 1/ dňa 10.05.2010. Od uzavretia predmetnej zmluvy nehnuteľnosť nerušene

užívali na poľnohospodárske účely a považovali sa za jej vlastníkov, pričom mali za to, že k formálnemu
usporiadaniu vlastníckych vzťahov, teda k zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dôjde
po skončení ROEP v k. ú. F. G., čo sa však nestalo.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia v konaní preukázali
dobromyseľnosť a oprávnenosť držby počas zákonom stanovenej 10 ročnej vydržacej doby,

nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by od uchopenia sporného pozemku dňa 10.05.2010 do
20.05.2020 nastala okolnosť, ktorá by spôsobila prerušenia plynutia vydržacej doby. Uvedené vyplýva
nielen z výpovede žalobcov, ale aj svedkyne E. J., ktorá spornú nehnuteľnosť od uzavretia kúpnej
zmluvy, t. j. od roku 2010 so súhlasom žalobcov obhospodaruje, pričom nemala vedomosť o tom, že by
niekto namietal vlastnícke právo žalobcov, ani to, že by nehnuteľnosť okrem žalobcov využíval niekto

iný. Napriek tomu, že žalovaný trval na tom, že nehnuteľnosť riadne nadobudol v rámci dedičského
konania po poručiteľovi E. B., od právoplatnosti uznesenia č. d. 2D/46/2018-134 zo dňa 13.09.2019
neurobil žiadny úkon, ktorým by vyvolal v žalobcoch pochybnosti o tom, že by nemali byť vlastníkmi
spornej parcely. Žalobcovia tak aj po ukončení dedičského konania pokračovali v obhospodarovaní
parc. č. XXXXX a robia tak dodnes. Súd podrobne skúmal dobromyseľnosť oboch žalobcov, kedy sa

v prvom rade zameral na dobromyseľnosť žalobkyne 1/, ktorá s predávajúcim E. B. dňa 10.05.2010
uzavrela kúpnu zmluvu. Súd mal preukázané, že žalobkyňa riadne vyplatila predávajúcemu kúpnu cenu
za nehnuteľnosť, a to sumu 1 100 eur pri podpise zmluvy a následne vkladom sumy 3 900 eur na
účet, ktorý jej oznámil predávajúci. Ako súd uviedol vyššie, nemal preukázané, že by bola od uzavretia
kúpnej zmluvy kýmkoľvek, teda ani žalovaným v užívaní pozemku rušená a nebola ani účastníčkou

dedičského konania po E. B.. Žalobkyňa 1/ tak nemala dôvod pochybovať o tom, že jej vlastnícke právo
k pozemku nepatrí. Predmetnému záveru neodporuje ani skutočnosť, že nedošlo k zápisu vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, resp. to, že nebola zmluva zaslaná na kataster,
nakoľko aj z vyjadrenia Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor zo dňa 14.02.2025 vyplýva, že
počasspracovaniaregistraobnovenejevidenciepozemkov(ROEP)nedochádzalokzápisuvlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam do katastra. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že k zápisu rozhodnutia
č. 2007/01518/1/90/ROEP zo dňa 11.07.2007 týkajúceho sa vlastníckeho práva k spornej parcele
v prospech E. B. došlo až v roku 2019, teda po zápise diela ROEP. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, tento
síce bol účastníkom dedičského konania, v rámci ktorého žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť,
podľa súdu sa však nejedná o skutočnosť, ktorá by mohla v okolnostiach danej veci spochybniť jeho

dobromyseľnosť. Nebolo totiž sporným, že žalobca 2/ mal vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy s E. B.,
ako aj to, že následne spolu so žalobkyňou 1/ nehnuteľnosť nerušene užívali. K samotnému dedičskému
konaniasúduvádza,žeprvotnýúkonzostranysúdnehokomisára,atospísaniezápisniceopredbežnom
vyšetrení bol vykonaný dňa 29.03.2018, teda v čase kedy ešte prebiehalo spracovanie REOP v k. ú. F.
G.. V zmysle vyjadrenia Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor sporná parcela zapísaná do

katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. F. G. v prospech vlastníka E. B. až v roku 2019. Súd preto
nemal dôvod pochybovať o dobromyseľnosti žalobcu 2/, ktorý v rámci priebehu dedičského konania
nenamietal vlastníctvo k spornej parcele, keďže táto nebola v čase spísania zápisnice o predbežnom
vyšetrení evidovaná v katastri nehnuteľností na konkrétnom liste vlastníctva. Prvá zmienka v rámci
dedičského konania o evidencie spornej parcely v katastri nehnuteľností vyplýva z LV č. XXXX, k. ú.

F. G. zo dňa 29.04.2019, ktorý je súčasťou dedičského spisu (č.l. 83). Z dedičského spisu zároveň
vyplýva,žeaždopojednávaniavykonanéhodňa13.09.2019nebolniktozdedičovupovedomenýomase
dedičstva, ktorá by mala byť predmetom dedičského konania, teda o tom, ktoré nehnuteľnosti boli ku dňu
smrti poručiteľa v jeho vlastníctve. Predmetom dedičského konania pritom bolo viacero nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G., preto ak žalobca 2/ na pojednávaní nepostrehol, že bola

predmetom dedičského konania aj sporná parcela, uvedená skutočnosť podľa súdu nemohla narušiť
jeho dobromyseľnosť v tom, že so žalobkyňou sú jej vlastníkmi. O to viac, ak v rámci dedičského konania
nikto ani nespochybnil vlastníctvo poručiteľa k spornej parcele. Práve naopak, žalovaný neurobil poskončení dedičského konania žiadny úkon, ktorým by vzbudil v žalobcoch pochybnosti o tom, že im
sporná parcela nepatrí a títo ju naďalej užívali ako vlastnú.

35. K námietke žalovaného, že žalobcovia museli mať vedomosť o tom, že pozemok bol predmetom
dedičského konania, avšak účelovo čakali až do roku 2022, aby im uplynula vydržacia doba súd uvádza,
že napriek tomu, že nedošlo k zavkladovaniu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, kúpna zmluva zo
dňa 10.05.2010 nadobudla obligačno-právne účinky, ktoré zaväzujú aj právnych nástupcov účastníkov
zmluvy, teda v danej veci aj žalovaného. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného, ktorý

v konaní žalobcov vzhliadol určitú účelovosť, nakoľko žalobcovia, v prípade, ak by mali vedomosť o tom,
že nie sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci, mali možnosť riešiť danú situáciu aj pred
uplynutím vydržacej doby. V konaní pritom nebol predložený dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenia
žalobcov, že sa o tom, že je ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností evidovaný žalovaný
dozvedeliažvroku2022potomichsynnavštívilobecnýúradsúmyslomzačaťstavaťnaspornejparcele
rodinný dom. Predmetnému zodpovedá aj časový sled udalostí, kedy napriek skutočnosti, že vydržacia

doba uplynula žalobcom 10.05.2020, títo začali riešiť danú situáciu až v roku 2022, kedy žalobca 2/
zaslal žalovanému darovaciu zmluvu. Dôvody, pre ktoré sa tak stalo pritom žalobkyňa 1/ na pojednávaní
nerozporovala a o spísaní darovacej zmluvy mala vedomosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba, počas ktorej súd skúma dobromyseľnosť žalobcov,
uplynula 10.05.2020. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia boli

počas vydržacej doby dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi spornej parcely, pričom túto dobromyseľnosť
nemôžu narušiť úkony, ktoré boli vykonané následne.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobcovia splnili zákonom stanovené
predpoklady vydržania a uplynutím vydržacej doby dňa 10.05.2020 nadobudli vlastnícke právo k parc. č.

XXXXX evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. F. H., z ktorého dôvodu žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej
vyhovel.

37. K doplneniu dokazovania, ktoré žalobkyňa v prípade pochybností súdu navrhovala vykonať a ku
ktorému sa priklonil aj zástupca žalovaného, a to zabezpečením osvedčovacej knihy z Obecného úradu

Oravská Lesná a a oznámenia VÚB banky o tom, kto bol vlastníkom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
súd uvádza, že tieto návrhy nevykonal jednak z dôvodu hospodárnosti, ako aj účelnosti. Čo sa týka
vlastníka účtu, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že časť kúpnej ceny bola
predávajúcemu vyplatená na účet, ktorý žalobkyni 1/ sám uviedol, pričom nikdy nenamietal, že by
mu kúpna cena z predaja nehnuteľností nebola vyplatená. V prípade, ak by aj bol účet vedený na

niekoho iného, nespôsobovalo by to neplatnosť kúpnej zmluvy. K zabezpečeniu osvedčovacej doložky
z obecného úradu súd uvádza, že v konaní nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by spochybnil to, že
k overeniu podpisu predávajúceho skutočne došlo na obecnom úrade. Zároveň boli súdu predložené
zo strany žalovaného ďalšie dve listiny, na ktorých bol podpis predávajúceho overený tou istou
inštitúciou a overovacia doložka je totožná s tou, ktorá je na kúpnej zmluve uzavretej dňa 10.05.2010.

V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobcovia od uzavretia kúpnej zmluvy nehnuteľnosť užívali
za účelom poľnohospodárskej výroby, preto sa súdu javí nepravdepodobné, že by E. B. ako vlastník
pozemku do jeho smrti, t.j. viac ako 8 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, toleroval, že ho niekto
obmedzujevjehovlastníckychprávachanedomáhalsanápravyvprípade,akkúpnuzmluvunepodpísal.
Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za hospodárne konanie odročovať za účelom zabezpečenia

si osvedčovacej knihy, keďže táto by len potvrdila, že k overeniu podpisu predávajúceho došlo dňa
12.05.2010.

38. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko boli žalobcovia v konaní plne

úspešní, pretože súd žalobe vyhovel, priznal im voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu
trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.