Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Radka Laceková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Csp/69/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124258562

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6124258562.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 27 -
8Csp/69/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELAs.r.o.,sosídlom1.mája173/11,Trenčín,IČO:47234679,protižalovanej:A.B.,XX.X.XXXX,
C. XXX/X, D., o zaplatenie 4.604,47 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 2 -

8Csp/69/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 8Csp/69/2024 vedie konanie v spore žalobcu: Home Credit
Slovakia,a.s.,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenýAdvokátskakancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanej: A.
B., XX.X.XXXX, C. XXX/X, D., o zaplatenie 4.604,47 eura s príslušenstvom. Toto súdne konanie začalo
dňa 20.3.2024, kedy bola žaloba žalobcom doručená Okresnému súdu Banská Bystrica.
1.1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 4.604,47 eura,
úroku 261,84 eura, úroku z omeškania 9,5% ročne zo sumy 4.604,47 eura od 09.02.2024 do zaplatenia
a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným

ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 20.7.2022 Úverovú zmluvu č. 1207034034 (ďalej len „ÚZ“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
(ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.059,00 eur
zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných
splátkach po 100,27 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keďúver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda
nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle
Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 24.1.2024 pristúpil k zosplatneniu

budúcichsplátokúveruavyzvalžalovanéhoksplateniuceléhozostatkuúveruadlžnýchsplátok.Žalobca
poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu
neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.
Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9,5% ročne bola stanovená nasledovne:
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku

dňu 09.02.2024 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo
14.02.2024 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote
dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v
posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na
prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad (splátkový kalendár). Žalovaný ku dňu podania
žaloby celkovo uhradil sumu 1.215,24 eura. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje

voči žalovanému dlh vo výške 4.866,31 eura, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške
144,87 eura, táto suma prestavuje istinu 13.-16. Splátky spolu vo výške 144,87 eura, Úrok vo výške
261,84 eura, táto suma prestavuje úrok 13.-16. Splátky spolu vo výške 261,84 eura, Zosplatnená istina
vo výške 4.459,60 eura, táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 17.-84. Splátky spolu
vo výške 4.459,60 eura.

1.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 3.4.2024 pod č.k. 31Up/137/2024– platobný
rozkaz, ktorým uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
istinu 4.604,47 eura, úroku 261,84 eura, úroku z omeškania 9,5% ročne zo sumy 4.604,47 eura od
09.02.2024 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Taktiež ju zaviazal k úhrade trov konania.

Tento platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 29.4.2024 do vlastných rúk. Proti uvedenému
platobnému rozkazu podala včas vecne odôvodnený odpor, ktorý podala na poštovú prepravu dňa
13.5.2024, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru Okresný súd Banská Bystrica neoveril existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa so žalovanou, pretože v opačnom prípade by
nevydalplatobnýrozkazvoveci.Uviedlatiež,žežalobcavžalobepreukázateľnedôkazminezdokladoval

žiadnu číselnú hodnotu výšky plnenia žalobcu v prospech žalovaného, ale preukázateľne dôkazmi
neuviedol ani žiadnu číselnú hodnotu plnení žalovaného v prospech veriteľa. Žalovaná uviedla, že sa
jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami
sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý
veriteľom/žalobcom, pričom veriteľ úmyselne zatajuje pred žalovanou aj výšku reálnych vzájomných

plnení istiny. Právne postavenie žalovanej je ohrozené postupom žalobcu, nakoľko zmluvný vzťah medzi
spotrebiteľom a veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie žalobcu má nekalé
obchodné praktiky (tu poukázala na Uznesenie Ústavného súdu SR zn.ll ÚS 229/2017-15 - kde v
obdobnej veci o vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa píše ako o „vzťahu obete a páchateľa"). Žalovaná
má za to, že je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa „ex offo" zaoberať ako predbežnou

otázkou- neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaná
veriteľa opakovane písomne žiadala o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach v rámci predmetnej
zmluvy, ale tento jej žiadne potvrdenie o finančnom plnení žalovanej strany v prospech veriteľa nevydali.
Žalovaná preto popiera skutkové tvrdenia protistrany a uvádza vlastné, preto týmto odporom žalovaná
osvedčuje súdu 1. nárok, podľa ktorého sa má žalovanej poskytnúť ochrana, 2. nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy, 3. neplatnosť zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú spornosť práva
medzi stranami sporu. Žalovaná očakáva, že súd identifikuje v tejto žalobe nesplnenie povinnosti
tvrdenia o výške reálnych vzájomných finančných plnení, čo súd následne posúdi ako neunesenie
bremena tvrdenia žalobcu s následkom nepriaznivého rozhodnutia pre žalobcu. Uplatňovaný nárok
žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný. Uplatnený nárok žalobcu žalovaná

v celom rozsahu neuznáva- čo do dôvodu a výšky, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú a žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru. Z opatrností podala žalovaná námietku
premlčania. Žalobca žiada, aby mu súd priznal nárok bez právneho dôvodu a úžeru, čo je, podľa nej,
v právnom štáte neprípustné. Žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi, priložené listiny
neosvedčujú uplatňovaný nárok (ani len matematicky nepreukázal odôvodnenie svojho finančného

nároku, ani neuviedol odkontrolovateľný výpočet a postup žalobcom nárokovanej čiastky 4.604,47
eura), priložené listiny neosvedčujú uplatňovaný nárok. Žalobca aj v samotnom žalobnom návrhu
uprednostňuje preukazovanie výpočtov úrokov a úrokov z omeškania pred preukázaním presných
finančných údajov o vzájomných plneniach. Žalobca predložil súdu a žalovanému na posúdenieneočíslované a logicky neusporiadané prílohy s finančnými ukazovateľmi bez návodu na ich čítanie,
analýzu a identifikáciu. Žalovaná je presvedčená, že žalobcom predložené údaje dokáže identifikovať
iba kvalifikovaný finančný špecialista. Žalovaná žiada, aby súd aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníkavprospechspotrebiteľa,tiežžiada,abysúdvykonaldôkazyprečítanímaabypodrobilzmluvu,
od ktorej si žalobca odvodzuje nárok, súdnej kontrole. Žalovaná žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol
v celom rozsahu a zaviazal protistranu na úhradu trov konania. Žalovaná uviedla, že chce mať vyriešenú
otázku, či zmluva na poskytnutý úver má neprijateľné zmluvné podmienky a teda akú sumu je, resp.
bola žalovaná povinnou za poskytnutý úver veriteľovi/žalobcovi uhradiť.

1.3. Ďalej uviedla, že následkom nesplnenia povinnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť dlžníka splácať úver, je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle §
11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (rovnako tiež podľa § 15 ods. 2 zákona o úveroch
na bývanie). Vyjadrila sa, že veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností
poskytnutia informácií a overenia úverovej bonity spotrebiteľa. Pričom zásada efektivity v sporoch
je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Tento totiž

nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a
neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom
preukázať správny výkon svojich predzmluvných povinností: obozretný veriteľ si musí byť vedomý
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinností
poskytnúť vysvetlenia. V súvislosti s nárokom žalobcu o úhrade úrokov po zosplatnení úveru uviedla,

že berúc do úvahy §52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, absencia
stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru nespôsobí povinnosť platiť obvyklé
úroky aj po zosplatnení úverovej zmluvy so spotrebiteľom.
1.4. Dohoda o úrokoch má pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (bez ohľadu na konkrétnu formu
spotrebiteľského úveru) výlučne zmluvný charakter, a to aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme úveru. Argument, že povinnosť platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky je výlučne predmetom
zmluvnej dohody, podporujú aj odborné občiansko-právne publikácie, v zmysle ktorých: „Dohodnuté
(zmluvné) úroky (napr. podľa §685 alebo §779 OZ) predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti
tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti-nedodržanie dohodnutej doby splatnosti.
Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo

v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so
splnením dlhu." Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa v zmysle §565 Občianskeho
zákonníka zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. OZ pre tento prípad omeškania dlžníka stanovuje
v §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka špecifické právo veriteľa, a to právo požadovať popri plnení
(nezaplatená istina a úroky splatné ku dňu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru) úroky z

omeškania. Vzhľadom na ustanovenie §517ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záväzok spotrebiteľa
vrátiťveriteľovinesplatenúistinuasplatnéúrokyzmeníapopripovinnostivrátiťtietopeňažnéprostriedky
mu vzniká povinnosť platiť aj úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.
1.5. Žalovaná zastáva názor, že veriteľ ako skúsený dodávateľ na finančnom trhu, úmyselne koná a
formuluje do svojich zmlúv so spotrebiteľmi (ako aj do zmluvy, ktorá je súčasťou spisu) neprijateľné

zmluvnépodmienkyvrozporesplatnýmiprávnyminormamianáslednenekalýmiobchodnýmipraktikami
ich cielene a úmyselne presadil u žalovaného. Žalovaná uviedla, že obsah spotrebiteľskej zmluvy ako
spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Žalovaná má za to, že
tento spor má dve roviny, a to právnu a finančnú. Žalobca v Zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere č. 12070340034500 zo dňa 20.07.2022 ešte pred jej podpisom nastavil veľmi „sofistikované

právnické pasce“, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať a teda ani odborne pochopiť. Danú
zmluvu s neprijateľnými zmluvnými podmienkami dal veriteľ podpísať žalovanej s tým vedomím, že
zmluva je v súlade so zákonmi, no tá až teraz vie, že veriteľ jej klamal od prvého kontaktu s ním.
Podľa žalovanej, žalobca nepredložil tú relevantnú zmluvu ako dôkaz ich zmluvného vzťahu, pretože
chýbajú ďalšie doklady, ktoré dal žalobca podpísať žalovane a nedal jej z nich ani kópie, pravdepodobne

sa jedná o dojednania o rozhodcovskom súde a ešte niečo, čo si nepamätá. Ďalej vyjadrila názor, že
finančné plnenia sa kvôli matematickej presnosti musia popisovať presnými číselnými údajmi o tom, že
akú finančnú čiastku veriteľ reálne požičal spotrebiteľovi a akú finančnú čiastku spotrebiteľ veriteľovi
preukázateľne vrátil.
1.6. Žalobca nepreukázal, ani nedokázal, teda nepredložil priamy dôkaz súdu o výške reálne požičanej

čiastky úveru/istiny (veritelia si obvykle pred reálnym prevodom čiastky úveru v prospech účtu
spotrebiteľa stiahnu svoj poplatok, alebo aj prvú splátku, preto zazmluvnená výška úveru nemusí byť
totožná s reálne požičanou čiastkou úveru). Žalobca súdu predložil len svoj interný Výpis čerpania
a splátok, podľa ktorého sa dá zistiť, že žalovaný uhradili veriteľovi spolu 1.215,24 eura, pričom nieje možné predložené doklady považovať za relevantný dôkaz. Poplatky účtované veriteľom považuje
žalovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Absencia vyššie opísaných číselných údajov v žalobe
vedie spravidla k matematickým nepresnostiam a následne k finančnému „klamstvu“ žalobcu priamo v

súdnom konaní
1.7. Žalovaná zhrnula, že ak predpokladaná výška žalobcom poskytnutej istiny v prospech žalovanej
je 5.059,18 eura (prípadne menej), súčasne ak je pravda že žalovaná uhradila žalobcovi len 1.215,24
eura, potom pri rešpektovaní existencii neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa a pri
rešpektovaní neobjednaného finančného plnenia zo strany veriteľa, by mala žalovaná vrátiť žalobcovi

podľa výpočtu 5.059,18 eura mínus 1.215,24 eura = 3.743,94 eura (pričom podľa nej by to mohlo byť
aj menej, nakoľko nie je dôkazmi preukázaná reálna výška požičanej istiny, ani výška plnení žalovanej
v prospech žalobcu). K konečnom dôsledku si myslí, že žalobca tak klame súd návrhom o zaplatenie
až 4.604,47 eura. Žalobca, podľa nej, vôbec nepreukázal výpočtami ani dôkazmi svoje tvrdenia zo
žaloby, a preto je celý nárok žalobcu v tomto spore len vymysleným bez logického a matematického
odôvodnenia.

1.8. Žalovaná tiež oznámila súdu, že prakticky v rovnaký deň prevzala 3 rôzne platobné rozkazy od
jedného identického žalobcu, ktoré sa vzájomne prekrývajú: v konaní vedenom na Okresnom súde BB
v upomínacom konaní pod sp.zn. 39Up/662/2024 žalovaná preplatila veriteľovi 2.453,00 eur a v konaní
vedenom na Okresnom súde BB v upomínacom konaní pod sp.zn. 18Up/661/2024 žalovaná preplatila
veriteľovi3.970,18eura.Zuvedenéhodôvodusižalovanámyslí,žeprávniciveriteľamajúvtýchtosvojich

3 rôznych žalobách zmätok a potvrdzujú aj skutočnosť, že nepreverovali finančné detaily ani pri písaní
týchto 3 rôznych žalôb, nepreverovali ani bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím týchto 3 rôznych úverov.
1.9. Žalovaná sa domnieva, že vo Výzve k splateniu celého úveru zo dňa 30.01.2024 nie je ani jedným
slovom zmienka o vzájomných finančných plneniach. Pričom finančné údaje o výške dlhu sú v čiastke
4.914,31 eura, teda úplne odlišné od údajov uvedených v žalobe žalobcu. Žalovaná zdôraznila, že

jednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je povinnosť s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver Je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle
§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca, podľa nej, neoverili ani to, že žalovaná v čase
žiadanietohtospornéhoúveruužmalaužalobcudvanesplácanéúvery,atoč.6906081510z01.07.2019

a č.7108069773 zo dňa 17.08.2021. Pričom podľa dodatočne predložených podkladov žalobcu v spore
vedenomnaupomínacomsúdepodsp.zn.18Up/661/2024jejasnýpreukázateľnýstav,žežalovanámala
pred poskytnutím úveru č.7108069773 zo dňa 17.08.2021 odmietnuté na inom mieste: 10 splátkových
úverov, 2 iné úvery a 7x kreditnú kartu. Takže overovanie bonity bolo zo strany žalobcu iba formálne.
1.10. Podľa žalovanej, zmluva veriteľa má preukázateľné neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore

so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, lebo zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53
ods. 1 a ods. 2. tohto zákona. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj ročnú úrokovú sadzbu
(podľa zmluvy) 16,03%, aj úroková sadzba z omeškania vo výške 9,5+5=14,5% aj RPMN vo výške
17,3 %, ale aj body o Úverových podmienkach veriteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj

poistné úveru, ktoré si nežiadala a ktoré musela prijať ako podmienku k úveru. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považuje aj veriteľom naformulované vyhlásenia o tom, že sa oboznámil so všetkými
ustanoveniamizmluvy.Zmluvanemánáležitostivsúladesozákonomč.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch.
1.11.Žalovanázdôraznila,žemázáujemosplatenieveriteľomposkytnutéhoúveru/istiny,alelenvsúlade

s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
1.12.Žalovanánavrhlasúdu,abyzúradnejpovinnostipodrobilpredmetnúzmluvnúdokumentáciumedzi
veriteľom a žalovanou súdnej kontrole a predbežnému právnemu posúdeniu. Navrhla tiež vyžiadať si
od žalobcu všetky dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanej k dispozícii pri
zisťovaníaoverovaníjejschopnostisplácaťúver.Vkonečnomdôsledkunavrhla,abysúdžalobužalobcu

zamietol v celom rozsahu.
1.13. Súčasne uviedla, že odmieta platiť náhradu trov konania žalobcu a žiada, aby v zmysle § 257 CSP
súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Pre prípad, že by súd vyhovel návrh žalobcu,
požiadal žalovaná o možnosť splatiť prípadný dlh v pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur
splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25. dňa v mesiaci nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, až do jej celkového splatenia
žalovaným, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.2. K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že žalovaná svoju procesnú obranu začína:
„Uplatňovaný nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný ...ani neuviedol výpočet.“
Žalobca pripája amortizačnú tabuľku dlhu s uvedením jednotlivých zápočtov úhrad žalovanej. Žalobca

ďalej poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, podľa
ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých obsahu
žalobca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: 1. Interný dokument o posúdení
bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, 2. Úverová správa z registrov
dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, 3. Výpis z

bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že
uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca pripojil v prílohe podania výpis z bankového účtu za
účelom preukázania prevodu finančných prostriedkov v zmysle. Žalobca trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu a navrhuje pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd Levice v zmysle § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovanú, aby sa v stanovenej
lehote vyjadrila k vyjadreniu žalobcu o odporu žalovanej. V písomnom podaní doručenom súdu
25.9.2025 žalovaná uviedla, že žalobca nepredložil súdu amortizačnú tabuľku ani doklady preukazujúce
overovanie bonity spotrebiteľa pred poskytnutím tohto sporného úveru, nepredložili ani vierohodný
doklad potvrdzujúci poskytnutie sporného úveru. Podľa názoru žalovanej aj upomínací súd konal

nezodpovedne a neodborne, keď neoveril existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve
veriteľa so žalovanou. Upomínací súd existenciu neoveril ani Výzvu na zaplatenie dlhu zo strany veriteľa
adresovanú žalovanej strane v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu, v opačnom prípade
by upomínací súd nebol vydal v tejto veci platobný rozkaz. Upomínací súd si v texte žaloby nevšimol, že
žalobca v žalobe preukázateľne dôkazmi nezdokladoval žiadnu číselnú hodnotu výšky plnenia žalobcu

v prospech žalovaného a neuviedol ani žiadnu číselnú hodnotu plnení žalovaného v prospech veriteľa.
Podľa žalovanej, veriteľ posudzoval jej schopnosť splácať úver, pričom k výške úveru v čiastke 5.059,00
eur a k výške príjmov žalovanej strany v čiastke 620,00 eur si veriteľa svojvoľne pridal aj výšku príjmu
partnera v čiastke 1.200,00 eur, a to aj napriek tomu, že partner žalovanej nie je súčasťou zmluvného
vzťahu v tejto spornej zmluve o úver. Veriteľ tak, podľa žalovanej, deformoval posudzovanie schopnosti

splácať úver žalovanou. Preto výpočet predložený súdu je úplne nepoužiteľný a klamlivý. Navyše v
listine „Úverová správa" je už v časti „Sumarizace" uvedené, že spotrebiteľovi s touto bonitou už 23
požiadaviek na úver bolo odmietnutých a 3 odvolal sám. Ale veriteľ úver aj napriek tejto nepriaznivej
situácii aj tak neodmietol, žalovaná sa domnieva, že veriteľom najviac vyhovujú neplatbyschopní klienti,
na nich sa zarába viac, ako na disciplinovaných. Súčasne z listiny veriteľa predloženej súdu ako Príloha

č. 1 je zrejmé, že sa jedná o refinancovanie dvoch úverov veriteľa novou úverovou zmluvou. Dva
predchádzajúce úvery žalovaná nevedela splácať vzhľadom na svoje nízke finančné príjmy a vzhľadom
nato,žeaninasplátkytýchdvochpredchádzajúcichúverovjejneprispievaljejpartner.Žalovanásimyslí,
že ju veriteľ klamal stranu navýšenými dlžnými čiastkami 2.817,00 eur a 2.002,00 eur, ktoré nepreukázal
dôkazmi, ktoré sú neoveriteľné a neúmerné.

4. Žalobca sa vyjadril k vyššie citovanému vyjadreniu žalovanej v tom zmysle, že žalovaný vo svojom
vyjadrení opätovne namieta výšku uplatňovaného nároku: „uplatňovaný nárok žalobcu je neurčitý,
nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný!“ Žalobca poukazuje na svoje vyjadrenie k podanému
odporu zo dňa 04.06.2024, súčasťou, ktorého je amortizačná tabuľka dlhu s uvedením jednotlivých

zápočtov úhrad žalovaného. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej opätovne namieta porušenie povinnosti
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca len
môže znova odkázať na svoje vyjadrenie k podanému odporu zo dňa 04.06.2024 súčasťou, ktorého
sú listinné dôkazy, z ktorých obsahu žalobca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver: 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok

bývania, 2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, 3. Výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a
výdavkov. Žalobca ďalej konštatuje, že žalovaná neuvádza žiadne nové prostriedky procesnej obrany
a trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 21.1.2025 žalobca uviedol k tvrdeniam žalovanej, že
žalobcaneuviedolvžalobežiadnečíselnéhodnotyplneniaanizostranyžalobcu,anizostranyžalovanej,
žalobcapredložilsúdulistinusnázvom„Výpisčerpania,splátokaúhrad“.Tentovýpisobsahujepodrobný
rozpis všetkých plnení a transakcií v rámci úverového vzťahu, ktorý je predmetom sporu. Z tohtovýpisu je jasne zrejmé, aká časť každej splátky bola použitá na úhradu istiny, aká časť bola určená na
úhradu úrokov a ďalších poplatkov spojených s úverom. Týmto spôsobom žalobca poskytuje podrobné
a konkrétne informácie o výške jednotlivých plnení, ktoré boli realizované na základe úverovej zmluvy,

čím jednoznačne vyvracia tvrdenia žalovanej o neurčitosti a nešpecifikovanosti uplatňovaného nároku.
Žalovaná pokračuje vo svojej procesnej obrane tvrdeniami o absencii dokladov preukazujúcich overenie
bonity spotrebiteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Žalobca v tomto smere odkázal na svoje
vyjadrenie k podanému odporu zo dňa 04.06.2024, súčasťou ktorého sú listinné dôkazy, z ktorých
obsahu žalobca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: 1. Interný dokument o

posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, 2. Úverová správa z
registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, 3.
Výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov.
5.1. Žalobca ozrejmil svoj postup pred schvaľovaním spotrebiteľského úveru: V rámci postupu v
poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným
zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je

posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných
hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania
a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania
úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa
jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca

využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené
posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je
overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky.

Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera
žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o
pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a
výpisu z bankového účtu.
5.2. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca

kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie
príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre
NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška,
historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné
považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu

veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich
na trhu. Žalobca poznamenáva, že úver, o ktorý žalovaná žiadala, bol poskytnutý na refinancovanie
jej existujúcich záväzkov, čím ide o refinancovaný úver v zmysle § 7 ods. 24 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súlade s týmto ustanovením zákonodarca nevyžaduje
rovnakú mieru odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako v

prípade iných typov spotrebiteľských úverov. Ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 ZoSÚ, sa na refinancované
úvery neuplatňujú. Žalobca preto dal do pozornosti žalovaného, že zákon v prípade refinancovaného
úveru vylučuje aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 20 ZoSÚ o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať úver,
na ktorom žalovaná zakladá svoju procesnú obranu. Žalobca zdôraznil, že aj napriek flexibilnejšiemu
prístupu pri posudzovaní príjmov a výdavkov v prípade refinancovaných úverov, vykonal potrebné

predikcie a prepočty, pričom vychádzal z údajov poskytnutých klientom, ako aj z informácií získaných
z relevantných registrov. Cieľom bolo zabezpečiť, aby refinancovanie úveru prinieslo klientovi výhodu
v podobe zníženia mesačných splátok a nižšieho úroku, čo je v súlade s cieľom refinancovania
ako nástroja na zlepšenie finančnej situácie spotrebiteľa. Týmto spôsobom žalobca zabezpečil, že
refinancovaný úver bol poskytnutý v prospech žalovanej, pričom si zachoval primeranú opatrnosť a

zodpovednosť pri posúdení jej schopnosti splácať nové podmienky úveru. V danom prípade žalobca
vykonal preverenie výšky príjmu žalovanej prostredníctvom výpisu z jej bankového účtu, Na základe
tohto preverenia stanovil žalobca výšku príjmu žalovanej na sumu 620,00 eur, ktorá bola použitá ako
základ pre výpočet maximálneho limitu splátky (MLS). Tento výpočet bol následne vykonaný spôsobom:
V prvom kroku bol zohľadnený mesačný príjem spotrebiteľa, ktorý mal žalobca overený vo výške aspoň

620,00 eur. Vo výpočte MLS žalobca pracoval s príjmom vo výške 65% z 620 = 403,00 eur. V ďalšom
kroku na strane príjmov žalobca pri výpočte MLS zohľadnil 65% z príjmu partnera, t.j. 780,00 eur.
Ďalšou položkou, ktorá vstupuje do výpočtu MLS sú náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákonao spotrebiteľských úverov. V čase žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo životné minimum
ustanovenéOpatrenímMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySRč.227/2022Z.z.nasumu234,42
eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. V čase žiadosti o spotrebiteľský úver žalovaná

splácala existujúce úvery, ktorých mesačné splátky tvoria spolu sumu 172,87 eura (115,87 eura + 57,00
eur). Žalobca vzhľadom na žiadaný refinancovaný úver vo výpočte MLS počítal s úplným vyplatením
existujúcich úverov, ktorých mesačné splátky tvoria spolu sumu 172,87 eura. Žalobca vo výpočte MLS
na výdavkov zohľadnil aj nové splátky u žalobcu z kreditných kariet v sume spolu 169,00 eur.
5.3. Pri posudzovaní schopnosti klienta splácať úver sa zohľadňuje Stress buffer- dodatočná rezerva.

Ide o 20 % z výšky životného minima klienta (a prípadne aj jeho vyživovaných detí). Tento buffer bol
zavedenýakoreakciananepriaznivýmakroekonomickývývoj,abysaklientomzabezpečilurčitýfinančný
vankúš v prípade nepredvídateľných udalostí alebo zhoršenia ekonomickej situácie. Týmto spôsobom
sa zabezpečí, že klient nebude vystavený príliš veľkému tlaku pri splácaní úveru, aj keď nastanú
negatívne ekonomické podmienky. Predstavuje hodnotu 20% nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť podľa zákona 129/2010

§ 7 ods. 20 písm. b), t.j. 234,42 x 0,2 = 46,90 eura. Výpočet MLS: Započítaný príjem klienta +
Započítaný príjem partnera klienta - Životné minimum – suma splátok úverov z NRKI vrátane HC +
Suma splátok konsolidovaných úverov - Nové splátky KK HC – Stress Buffer; Výpočet MLS: 732,68
eura. Podľa stanovených pravidiel musí byť hodnota MLS vyššia než výška splátky posudzovanej
žiadosti, aby mohol byť úver schválený. V tomto prípade bola výška mesačnej splátky posudzovanej

žiadosti 100,27 eura, čo je o 632,41 eura nižšie ako vypočítaný MLS. Na základe uvedeného
výpočtu a posúdenia schopnosti splácania bol žiadateľovi poskytnutý úver s mesačnou splátkou, ktorá
neprekračuje stanovený maximálny limit splátky a je v súlade s jeho finančnými možnosťami.
5.4. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovanej zároveň poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je hrubým porušením povinnosti veriteľa jeho nečinnosť

spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Zákonodarca v danom ustanovení použil
vylučovaciu spojku „alebo“, a teda tieto dve podmienky nemusia byť splnené kumulatívne. Posudzovanie
úverovej schopnosti spotrebiteľa v tomto prípade však nebolo vykonané len na základe nahliadnutia do
registrov, ale aj na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov. Žalobca v rámci

posudzovania úverovej spôsobilosti spotrebiteľa vykonal všetky potrebné kroky na to, aby zabezpečil
objektívne a spravodlivé posúdenie finančnej situácie spotrebiteľa. V tejto súvislosti bol zohľadnený
nielen príjem spotrebiteľa, ale aj jeho pravidelné výdavky, čo dokazuje napríklad výpis z bankového účtu
a započítané výdavky v rámci životného minima a tzv. stress bufferu. Žalobca má za to, že dostatočne
preukázal, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver mal k dispozícii údaje tak o jeho príjmoch a

výdavkoch(čovyplývazvýpisovzbankovéhoúčtužalovaného)akoajorodinnomstave(tátoskutočnosť
vyplýva z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru) a zároveň vykonal aj lustráciu v NRKI, a teda nemôže
byť naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou.
5.5. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovanej ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých

v zmluve, poukazuje na skutočnosť, že ku dňu 20.07.2022 bola výška maximálnej odplaty (úroku,
RPMN) v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená konkrétnou číselnou hodnotou pre
ostatné spotrebiteľské úvery (2 x 8,97 = 17,94 %) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným
dojednaniami v úverovej zmluve (Ročná úroková sadzba: 16,03%/RPMN: 17,3%) a preto nemôže byť
v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

5.6. K žalovanou vytýkanej neprijateľnej podmienky: poistenie úveru, o ktoré si nežiadala a tvrdí, že
ho musela prijať ako podmienku k úveru- túto časť procesnej obrany žalovanej považuje žalobca
za nepravdivú a zavádzajúcu, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá bez poistenia.
Žalobca aj naďalej trvá na právnom názore, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti.

5.7. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná vo svojej procesnej obrane ďalej namieta doručovanie písomností
podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil súdu: Výzva na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 17.12.2023, daná na poštovú prepravu dňa 20.12.2023 pod podacím číslom E.,
uložená na pošte 22.12.2023, vydaná na pošte 27.12. 2023; Výzva k splateniu celého úveru zo dňa
24.01.2024, daná na poštovú prepravu dňa 25.01.2024, pod podacím číslom E., uložená na pošte

29.1.2024, vydaná na pošte 1.2.2024. Z uvedeného vyplýva, že žalobca dodržal stanovenú lehotu
podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy upozornil žalovanú na uplatnenie práva podľa §565
Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Z listiny s názvom„výpis čerpania splátok a úhrad“ taktiež vyplýva, že v čase zosplatnenia predmetného úveru bola
žalovaná viac ako tri mesiace v omeškaní s úhradou splátky.

6. V písomných podaniach doručených súdu dňa 8.1.2025, 17.3.2025 a 26.5.2025 žalovaná uviedla
tvrdenia a vyjadrenia zhodné s tými obsiahnutými v podanom odpore, a preto ich súd nebude opakovane
uvádzať.

7. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.6.2025 žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia.

Žalobca poukázal na stranu 2 úverovej zmluvy, kde je uvedená výška RPMN v hodnote 17,3% a celková
čiastka splatná spotrebiteľom v sume 8.422,68 eura. Jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú
uvedené priamo v texte Úverovej zmluvy. Žalovaná čerpala úver na základe podmienok stanovených
v Úverovej zmluve t.j. najmä: s pevne stanovenou výškou mesačnej splátky 100,27 eura, s presne
stanoveným počtom pravidelných mesačných splátok– 84, s pevne danou celkovou čiastkou splatnou
spotrebiteľom 8.422,68 eura, so splatnosťou splátok vždy k 15. dňu v mesiaci , interval prvej splátky

(t.j. interval medzi uzatvorením zmluvy a splatnosťou prvej splátky) môže byť väčší, ale aj menší ako
sú intervaly medzi nasledujúcimi mesačnými splátkami. Žalobca v súvislosti s preukázaním splnenia
povinností § 7 ods. 1 a § 17 zák.č. 129/2010 Z.z., a že schopnosti žalovaného splácať úver boli vykonané
v súlade s opatrením NBS č. 10/2017, poukazuje na svoje vyjadrenie k odporu, súčasťou ktorého boli
prílohy, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného, konkrétne: 1. Interný dokument o posúdení

bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, 2. Úverová správa z registrov
dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, 3. Výpis z
bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že
uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

7.1. Žalobca uviedol, že úver, o ktorý žalovaná žiadala, bol poskytnutý na refinancovanie jej existujúcich
záväzkov, čím ide o refinancovaný úver v zmysle § 7 ods. 24 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. V súlade s týmto ustanovením zákonodarca nevyžaduje rovnakú mieru
odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako v prípade iných typov
spotrebiteľských úverov. Ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 ZoSÚ, sa na refinancované úvery neuplatňujú.

Žalobca poukazuje na to, že zákon v prípade refinancovaného úveru vylučuje aplikáciu ustanovenia
§ 7 ods. 20 ZoSÚ o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať úver, na ktorom žalovaný zakladá svoju
procesnú obranu. Aj napriek flexibilnejšiemu prístupu pri posudzovaní príjmov a výdavkov v prípade
refinancovaných úverov, žalobca vykonal potrebné predikcie a prepočty, pričom vychádzal z údajov
poskytnutých klientom, ako aj z informácií získaných z relevantných registrov. Cieľom bolo zabezpečiť,

aby refinancovanie úveru prinieslo klientovi výhodu v podobe zníženia mesačných splátok a nižšieho
úroku, čo je v súlade s cieľom refinancovania ako nástroja na zlepšenie finančnej situácie spotrebiteľa.
Týmto spôsobom žalobca zabezpečil, že refinancovaný úver bol poskytnutý v prospech žalovaného,
pričom si zachoval primeranú opatrnosť a zodpovednosť pri posúdení jeho schopnosti splácať nové
podmienky úveru.

7.2. K výzve na upresnenie pre omeškanie, s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, a že s touto splátkou bol žalovaný v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti najmenej
tri mesiace, žalobca uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností,
keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky neuhradila, a
teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru dňa 24.01.2024 v omeškaní so splátkou splatnou dňa 15.10.2023, pričom k uvedenému
dňu bola s touto splátkou v omeškaní najmenej 3 mesiace. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle
Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 24.01.2024 pristúpil k zosplatneniu
budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú na splatenie celého zostatku úveru vrátane dlžných splátok.

8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 5.9.2025 žalobca reagoval na výzvu súdu na späťvzatie
nedôvodnej žaloby z dôvodu neplatného zosplatnenia dlhu žalovanej vyplývajúceho zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 1207034034 zo dňa 20.7.2022. Žalobca uviedol, že z ustanovenie § 53
ods. 9 OZ v znení platnom a účinnom v čase zosplatnenia nikde nevyplýva obligatórna povinnosť
identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní. V súvislosti s posudzovaním určitosti právneho

úkonu je potrebné vychádzať z princípu prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou.
Súd by mal vykladať prejavy vôle účastníkov konania v prospech ich platnosti, pokiaľ je to možné,
a len v prípade, že zmysel prejavu vôle nie je určiteľný ani jeho výkladom, je možné považovať
právny úkon za neplatný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného Súdu SR, I.ÚS 640/2014. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom,
aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Žalobca uviedol, že je zrejmé, že
išlo o podania zo strany žalobcu, keďže obidve výzvy obsahovali odtlačok pečiatky s informačnými

údajmi žalobcu, adresované žalovanej, ktorá v nich bola označená uvedením mena a adresy. Predmetné
výzvy takisto obsahovali číslo úverovej zmluvy a výpočet dlžnej sumy. Vo výzve pred zosplatnením
bola žalovaná výslovne upozornená, že v prípade ak dlžnú sumu neuhradí, žalobca bude požadovať
okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Žalovaná si ich tak nemohla zameniť za iné úkony a
nemohla vzniknúť žiadna nejasnosť ohľadom ich obsahu a účelu. Z uvedených dôvodov považujem

žalobca všetky zákonné podmienky na zosplatnenie úveru za dodržané a preto na podanej žalobe trvá.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.10.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol v prítomnosti
strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoje neprítomnosť ospravedlnili, pričom súhlasili
s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“)
(v znení účinnom k 20.7.2022), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11.1. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

11.2. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

11.3. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11.4. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.5. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.6. Podľa § 52 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

11.7. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11.8. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11.9. Podľa § 565 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

12. Podľa § 497 veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.13. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13.1. Podľa § 216 ods. 1 a ods. 2. CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13.4. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom k 20.7.2022)
(ďalej ako ZoSÚ), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby

alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu
1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

14.1. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14.2. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

14.3. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

14.4. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa

spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanáklady
spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

14.5. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

14.6. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov,
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,14.7. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského
úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

14.8. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru.

14.9. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ , spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

14.10. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

14.11. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ-
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

14.12. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

14.13. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

14.14. Podľa § 7 ods. 21 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).

14.15. Podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

14.16. Podľa § 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský
úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len
„refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie
výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru

výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.

14.17. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané aaktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

14.18. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a)
metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia

možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na
zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie
údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška
tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na

podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa
osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

14.19.Podľa§9ods.1ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

14.20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

14.21. Podľa § 10 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý

sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9
ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u); b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť
veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

14.22. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c)
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

14.23. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľombez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: postúpenie veci č.l. 1, úradný
záznam č.l. 6, sp. zn. 9Csp/50/2024 č.l. 7, postúpenie veci č.l. 8, žaloba č.l. 9, plnomocenstvo č.l. 12,
poverenie č.l. 13, predžalobná výzva č.l. 13 p.v., podací hárok č.l. 14 p.v., zmluva o spotr. úvere č.l. 15

p.v., úverové podmienky č.l. 18, výzva č.l. 23 p.v., podací hárok č.l. 24, výzva č.l. 25, podací hárok č.l.
25 p.v., výpis čerpania splátok a úhrad č.l. 26 p.v., PR č.l. 29, doručenka č.l. 38, odpor č.l. 40, výzva č.l.
51, vyjadrenie č.l. 50, výpis čerpania splátok a úhrad č.l. 56, posúdenie schopnosti splácať spotr. úver
č.l. 57, výpis z účtu č.l. 59 p.v., príloha č.1 k úverovej zmluve č.l. 61, výpis z účtu č.l. 62, výpis z OR č.l.
64, upovedomenie č.l. 68, oznámenie o postúpení č.l. 74, predloženie veci č.l. 80, vrátenie spisu č.l. 82,
predloženie veci č.l. 85, postúpenie podania č.l. 86, odpor č.l. 87, predloženie spisu č.l.99, postúpenie

č.l. 102, upovedomenie o post. č.l. 103, lustrácie č.l. 105, 106, úradný záznam č.l. 107, lustrácie č.l.
109- 112, uznesenie č.l. 113, postúpenie podania č.l. 115, vyjadrenie žalovanej č.l. 116, tlačivo č.l.
127, postúpenie podania č.l. 122,123, postúpenie podania č.l. 137,138, vyjadrenie žalovanej č.l. 139,
152, vyjadrenie žalobcu č.l. 168, vyjadrenie žalovanej č.l. 178, vyjadrenie žalobcu č.l. 193 s prílohami
a to výpis čerpania splátok a úhrad č.l.199, výzva na zaplatenie dlžnej sumy č.l. 200, podací hárok č.l.

200 p.v, výzva k splateniu celého dlhu č.l. 201, podací hárok č.l. 202, doručenka č.l. 203,204, súhrnné
informácie č.l. 205, vyjadrenie žalobcu č.l. 210, vyjadrenie žalovanej č.l. 223, tlačivo č.l. 245, vyjadrenie
žalobcu č.l. 258, 270, výzva žalobcovi podľa § 150 CSP č.l. 284, odpoveď na výzvu č.l. 287 s prílohami,
štandardné európske informácie č.l. 292, č.l. 293 plnomocenstvo č.l. 294, vyjadrenie žalovanej č.l. 304,
ospravedlnenie žalobcu č.l. 317, vyjadrenie a ospravedlnenie žalovanej č.l. 320, zápisnica č.l. 238, výzva

na späťvzatie žaloby č.l. 330, vyjadrenie žalobcu č.l. 337, ospravedlnenie žalobcu č.l. 347, vyjadrenia
a ospravedlnenie žalovanej č.l. 353.

16. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil
tento skutkový a právny stav:

17. Dňa 20.7.2022 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- účelový úver
a revolvingový úver č. 1207034034, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5.059,00
eur, ktorý slúžil na úhradu záväzkov: úver v sume 2.817,00 eur vzniknutý zo zmluvy č. 7108069773
uzatvorenej dňa 17.8.2021 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a úver v sume 2.002,00 eur

vzniknutý zo zmluvy č. 6906081510 uzatvorenej dňa 1.7.2019 so spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s.. Úver v sume 5.059,00 eur vzniknutý zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1207034034 uzatvorenej
dňa 20.7.2022 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. sa žalovaná zaviazala splácať v 84-och
mesačných splátkach vo výške 100,27 eura, prvá splátka bola splatná 23.9.2022. Splatnosť splátok bola
stanovená k 15. dňu v mesiaci, RPMN činila 17,3% p.a., ročná úroková sadzba 16,03% p.a.. V zmluve

je uvedená celková čiastka úveru splatná spotrebiteľom vo výške 8.422,68 eura.

17.1. Listom zo dňa 17.12.2023 nazvaným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalobca oznámil
žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku v sume 324,81 eura. Zároveň ju vyzval na úhradu predmetnej
sumy do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Listom zo dňa 24.1.2024 nazvaným ako Výzva k splateniu

celého úveru žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru v sume 4.914,31 eura čerpaného na
základe zmluvy 1207034034.

17.2. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom

činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.

17.3. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami
na základe zmluvy uzavretej dňa 20.7.2022 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň
aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17.4. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový
charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje
všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa
predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí

zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/
EHS. V danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená písomná úverová zmluva,
platnosť ktorej nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá
je základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich,

najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej
zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,
alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami
Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo prieskumu

neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne zmluvné
podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku.

17.5. Súd následne skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok

úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platných v čase zosplatnenia budúcich
splátok úveru a s tým spojenú platnosť úkonu- výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy
k splateniu celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je v záujme ochrany žalovaného ako
spotrebiteľaskúmaťhmotnoprávnyzákladžalobouuplatnenéhonároku,pričomsúdjevspotrebiteľských
sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu v tomto konaní

zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka.

17.6. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a
účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné
vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akých

podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne.

17.7. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata
výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola

výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní
niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona,
ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu,
prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.

17.8. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie

celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí
uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.18. Súd poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023
ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky,
vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá
má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru, a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba"
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá,
dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre
ktorúplánujepredčasnezosplatniťspotrebiteľskýúver.Ztohodôvodumusídodávateľjednostrannýúkon

- výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne
mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že
uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny
úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu
tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka
konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa

§ 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku.
Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto
vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh
naraz.

18.1. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený

celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

19. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť
dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva
sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky,
pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval
predčasné zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným

zmyslom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

19.1. Z písomnej Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.12.2023 vyplýva, že týmto úkonom žalobca
žalovanej oznámil, že už dlhšie než mesiac nereaguje na výzvy na zaplatenie dlžnej sumy na úverovej
zmluve č. 1207034034, náklady súvisiace s jej pôžičkou stále rastú, v čase vyhotovenia výzvy žalobca

pripočítal k dlhu žalovanej aj poplatok za zaslanie tejto upomienky vo výške 12,00 eur, pričom celková
aktuálna dlžná suma je 324,81 eura a dôrazne požiadal žalovanú o okamžitú úhradu dlžnej sumy 324,81
eura, ktorá obsahuje nezaplatené úroky 182,96 eura, zmluvné pokuty 24,00 eur a istinu vo výške 117,85
eura, na účet uvedený vo výzve a súčasne upozornil žalovanú, že ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 15 dníod doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane
úrokov, nákladov a sankcií.

19.2. Z obsahu predmetnej Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.12.2023 nevyplýva identifikácia
konkrétnej splátky, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní viac ako o tri mesiace, a pre ktorú žalobca
mohol resp. plánoval jednorazovo a predčasne zosplatniť celý úver. Súd tak dospel k záveru, že výzva
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.12.2023, ktorou mala byť realizovaná výzva podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko z obsahu tejto výzvy nevyplýva označenie
konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť
právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru (predčasne zosplatniť celý úver) vyplývajúce
mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Preto výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
22.05.2024 nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák.
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

19.3. Z písomnej výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 24.1.2024 vyplýva, že týmto úkonom žalobca
oznámil žalovanej, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č.
1207034034, ho vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, dlžnej čiastky vo

výške 4.914,31 eura, obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy na platobné údaje uvedené vo
výzve. Podľa názoru súdu, aj z právneho úkonu veriteľa realizovaného podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (špecifikácia splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe

splátok úveru), nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti
zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym
"upozornením" nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Súd tak konštatuje, že aj výzva k
splateniu celého úveru zo dňa 24.1.2024 je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko neobsahuje (identifikáciu)

splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore) žalovaný v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú, teda
vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák. ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

19.4. Súd poznamenáva, že zosplatnenie celého úveru pre porušenie povinností spotrebiteľa

(žalovaného) je jednostranným úkonom veriteľa, pre účinnosť ktorého je potrebné jeho oznámenie
(doručenie) dlžníkovi. Dátum vyhlásenia úveru za splatný je jednostranným právnym úkonom veriteľa,
ktorý tak môže urobiť vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Vo vyhlásení o mimoriadnej
splatnosti úveru veriteľ konkretizuje, ktorým dňom považuje úver za zosplatnený a kedy nastávajú
následky porušenia povinností zo strany dlžníka. Rovnako ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru veriteľ

vyčísli výšku nesplateného úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ deklaruje, že boli
splnené zákonné podmienky na zosplatnenie úveru, čím sa celý dlh stal ku dňu uvedenému v tomto
oznámení splatným.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného
žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 24.1.2024 ako neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná
splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie

nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

20.1. Žalobca svoj nárok skutkovo odvodil od tvrdenia o splatnosti úveru v celosti a s tým súvisiaceho
nároku na úhradu úrokov a úrokov z omeškania zo zosplatneného úveru, teda ako plnenie z predčasne
zosplatného úveru vrátane príslušenstva zosplatneného úveru. V danom prípade zo samotných

listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre
zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
t.j. že zo strany žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto
právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobcarozhodol zosplatniť predmetný úver zmluvne dojednaným spôsobom. Súd poukazuje na ustanovenie §
216 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobným návrhom. Súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako

tzv. zásada „ne ultra petitum“. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu
prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu sa vzťahuje
k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je
súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať.

20.2. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o platnom zosplatnení úveru, súd
mu nemohol v tomto spore priznať ani príslušenstvo uplatneného nároku v podobe úroku a úrokov
z omeškania z neplatne zosplatneného úveru, keďže by došlo k porušeniu spomínanej zásady “ne ultra
petitum“. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej

časti výrokom II. tohto rozsudku zamietol. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných
skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá
je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

20.3. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo

dňa 12. 02. 2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných
ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu

poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil
nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR
pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých
splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného
petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd

SR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp.zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom
v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012)..... Rovnako nedôvodný je aj odkaz
sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady

viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,
pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

20.4. Súd v súlade s uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu poukazuje na tú skutočnosť, že podanie
adresované súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa

žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia musí v zmysle § 132 CSP obsahovať úplné opísanie
rozhodujúcichskutočností,označeniedôkazovnaichpreukázanieažalobnýnávrh,pretožeibaformálne
a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd v civilnom sporovom
konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia
adôkaznápovinnosť(§150CSP;svýnimkouavzákonomrozsahuvprípadespotrebiteľskýchsporovpri

ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia
povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá
ich nesplnila, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade.

20.5. Nakoľko súd žalobu zamietol, v konaní následne neskúmal (z dôvodu hospodárnosti konania),
či žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť uloženú mu zákonom a
posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou, či uplatnený nárok žalobcunie je premlčaný, ani či nemožno poskytnutý úver posúdiť ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Takéto posúdenie, aj keby súd učinil, by nemohlo nič zmeniť na
závere, že žalobe nie je možné vo zvyšnej časti vyhovieť.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia,
a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

21.1. V prípade keby bola žalovaná zastúpenou právnym zástupcom, resp. by v spore zaplatila

akýkoľvek súdny poplatok, súd by o nároku žalovanej na trovy konania rozhodol tak, že by jej voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pretože mala v konaní plný úspech.
Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, keďže nezaplatila žiadne súdne poplatky a tiež nebola
právne zastúpeným, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol

súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný
poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.