Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106312
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: A. B. C., s miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Björsonova 415/4 036 01
Martin, IČO: 30 496 314, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Kálov 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom
Limbová2,83752Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.S08107-2023-OP-6,
Z047985-2023 zo dňa 09.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1.Žalovanýrozhodnutímč.S08107-2023-OP-6,Z047985-2023zodňa09.08.2023(ďalejlen„napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 08.06.2023 a potvrdil rozhodnutie Žilinského

samosprávneho kraja č. 5129/2022/OZ zo dňa 20.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) uložil žalobcovi
pokutu 1200 Eur za porušenie povinnosti určenej v ustanovení § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o
poskytovateľoch. Žalobca porušil predmetnú povinnosť tým, že nevykonal zubno-lekársku pohotovostnú
službu v ambulancii zubno-lekárskej pohotovostnej služby prevádzkovanej spoločnosťou ADMEUM,

s.r.o., s miestom prevádzkovania D. A. E. XX, XXX XX A. dňa 19.04.2018 v čase od 15:30 hod. do 19:00
hod., dňa 05.06.2018 v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod. a v ambulancii zubno-lekárskej pohotovostnej
služby prevádzkovanej spoločnosťou – MEDAM SK, s.r.o., s miestom prevádzkovania F. XXX/X, XXX
XX A. dňa 09.09.2018 v čase o 08:00 hod. do 12:00 hod., dňa 13.12.2018 v čase od 15:30 hod. do
19:00 hod., dňa 13.01.2019 v čase od 08:00 hod. do 12:00 hod., dňa 18.03.2019 v čase od 15:30
hod. do 19:00 hod. v súlade s rozpisom zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskych pohotovostných
služieb určeného Žilinským samosprávnym krajom, a to na mesiac apríl 2018 zverejnenom 12.03.2019,

rozpisom na mesiac jún 2018, zverejnenom 14.05.2018, rozpisom na mesiac september 2018,
zverejnenom 20.08.2018, rozpisom na mesiac december 2018, zverejnenom 12.11.2018, rozpisom
na mesiac január 2019, zverejnenom 14.12.2018, rozpisom na mesiac marec 2019, zverejnenom
19.02.2019 na webovom sídle Žilinského samosprávneho kraja.Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o v poradí druhé rozhodnutie
o uložení pokuty za porušenie povinnosti určenej v ustanovení § 79 ods. 1 písm. v) bod 2
zákona o poskytovateľoch. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 04197/2019/OZ-6 zo dňa

02.09.2019 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 330 Eur z dôvodu, že dňa 19.04.2018 v čase
od 15:30 hod. do 19:00 hod. a dňa 05.06.2018 v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod., nevykonal
zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskych
pohotovostných služieb určeného samosprávnym krajom v ambulancii zubno-lekárskej pohotovostnej
služby s miestom prevádzkovania - ADMEUM, s. r. o., D. A. E. XX, XXX XX A. a dňa 09.09.2018

v čase od 08:00 hod. do 12:00 hod., dňa 13.12.2018 v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod., dňa
13.01.2019 v čase od 08:00 hod. do 12:00 hod. a dňa 18.03.2019 v čase od 15:30 hod. do 19:00
hod. nevykonal zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-
lekárskych pohotovostných služieb určeného samosprávnym krajom v ambulancii zubno-lekárskej
pohotovostnej služby s miestom prevádzkovania - MEDAM SK, s.r.o., Poliklinika Škultétyho 470/7, 036
01 Martin.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. S04598-2020-OVSASK zo dňa 26.10.2020
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.09.2020 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
V rámci odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní odvolací orgán uviedol, že správny orgán vo výroku
rozhodnutia nesprávne gramaticky formuloval výrok – odvolací orgán odporučil vo výroku rozpísať
miesto, čas a spôsob dopustenia sa správneho deliktu, uviesť vo výroku pojem samosprávny kraj

rozhodol, ďalej vo výroku nebolo správne uvedené obchodné meno prevádzkovateľa ambulancie zubno-
lekárskej pohotovostnej služby, nesprávne uvedená časová verzia ust. § 79 ods. 1 písm. v) bod 2
zákona o poskytovateľoch, vo výroku absentovalo uvedenie ustanovenia, podľa ktorého sa účastníkovi
konaniaukladápokuta,vodôvodneníodvolacíorgánodporučilvysporiadaťsasprávnouargumentáciou,
podľa akého ustanovenia sa účastníkovi konania pokuta ukladá, pri odôvodnení výšky pokuty zohľadniť

aj právnu skutočnosť, že účastníkovi konania bola uložená pokuta pre porušenie povinnosti podľa
§ 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch v znení účinnom do 31. októbra 2017 rozhodnutím
Žilinského samosprávneho kraja č. 4401/2012/OZ zo dňa 10.07.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S08569-OP-2012, a to bolo potvrdené rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/55/2014 ako zákonné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca je držiteľom povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie zubného lekárstva vydaného samosprávnym
krajom. Predmetné povolenie žalobcovi vydal Žilinský samosprávny kraj dňa 03.08.2015 pod číslom
04645/2015/OZ-004 zo dňa 03.08.2015.
Žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý disponuje povolením samosprávneho kraja na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie zubného lekárstva disponuje nielen právami,
ale aj povinnosťami, ktoré sa viažu na predmetné povolenie a sú definované zákonom. Z ust. §
79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch a ustanovenia § 8b zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o zdravotnej starostlivosti“) vyplýva povinnosť

vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu, ktorú žalobca svojím konaním porušil. Žalovaný mal
za preukázané, že žalobca nenastúpil na vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa
rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskych pohotovostných služieb určeného Žilinským
samosprávnym krajom vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikovaných mesiacoch a dňoch roka
2018 a 2019. Neexistencia zmluvy, resp. neuzavretie zmluvy, ktorej predmetom by bolo poskytovanie

zubno-lekárskych pohotovostných služieb nie je dôvodom na odmietnutie výkonu zubno-lekárskej
pohotovostnej služby, pretože táto povinnosť je stanovená zákonom, a to v § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžso/55/2014 zo dňa 27.04.2016, ktorý sa týkal priamo žalobcu.
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozpis zubno-lekárskej pohotovostnej služby bol v

rozpore so zákonom. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že by vykonávanie zubno-lekárskych
pohotovostných služieb bolo prácou nadčas. Poukázal na to, že žalobca nedoložil žiadne lekárske
potvrdenie, ktorým by dokladoval, že zo zdravotných dôvodov nemôže byť zaraďovaný do rozpisu
poskytovania zubno-lekárskych pohotovostných služieb. Kópie lekárskych správ boli doložené až v
rámci odvolania. Síce lekárska správa z ambulantného vyšetrenia UPS je z dátumu 04.08.2018, ktorý

spadá do obdobia za ktoré prvostupňový orgán uložil sankciu za porušenie povinnosti nevykonania
zubno-lekárskej pohotovostnej služby od 19.04.2018 do 18.03.2019, dve sú po tomto časovom rozhraní,
nebol však doložený žiaden doklad o práceneschopnosti žalobcu v tomto období, kedy bol zaraďovaný
do rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalovaný akcentoval, že žalobca neoznámil dôvodnenastúpenianavýkonzubno-lekárskejpohotovostnejslužbyvčas.PotvrdenieA.G.,ošetrujúcejlekárky
(všeobecná ambulancia), že v dňoch 19.04.2018 a 05.06.2018 bol žalobca u nej vyšetrený, je datované
dňom12.09.2019.Zdravotnýzáznamzošetreniazodňa18.09.2019azdravotnýstavžalobcuvdôsledku

infarktu dňa 08.12.2020 zodpovednosť za správne delikty uvedené vo výroku rozhodnutia neovplyvňujú,
pretože prvostupňový správny orgán uložil sankciu za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v)
bod 2 zákona o poskytovateľoch, ktorej sa účastník konania dopustil pred zhoršením jeho zdravotného
stavu, posledné porušenie predmetnej povinnosti je datované dňa 18.03.2019, teda pred termínom
18.09.2019.

Zároveň žalovaný poukázal aj verejný záujem, ktorý je daný zákonom o zdravotnej starostlivosti, ako aj
správnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 1 druhá veta zákona o zdravotnej
starostlivosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej
starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom
hospodárskom záujme. Podľa žalovaného samosprávny kraj ako orgán dozoru je zároveň povinný v
rámci svojich kompetencií zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/41/2017,
4Sžo/57/2016, 3Sžo/21/2016 zo dňa 20.09.2017, ktoré sa týkali skutkovo a právne rovnakého predmetu
konania.
Žalovaný k odvolacej námietke o výške pokuty uviedol, že s výškou uloženej pokuty sa žalovaný
stotožnil, pretože má pre žalobcu represívny, ale najmä preventívny charakter. Žalovaný mal za to, že

prvostupňový správny orgán jasne uviedol, že pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol na opakované
porušenie povinnosti žalobcu vykonať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu určeného
samosprávnym krajom, keďže žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1
písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 4401/2012/
OZ zo dňa 10.07.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. S08569-OP-2012, ktoré boli

potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/55/2014 ako zákonné.
Výška uloženej pokuty zohľadňovala to, že žalobca sa dopustil viackrát porušenia povinnosti, ako
vyplýva z výroku rozhodnutia a že dôsledkom porušenia bola závažná skutočnosť, že v špecifikovaných
dňoch a hodinách nebola zabezpečená nepretržitá zdravotná starostlivosť

Konanie pred správnym súdom

2. Žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 17.10.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že

žalovanýlenformálneodkázalnazáveryprvostupňovéhoorgánu,sktorýmisapokiaľsajednáoaplikáciu
ustanovení zákona o poskytovateľoch, zákona o zdravotnej starostlivosti a SSP na zistený skutkový stav
stotožnil, a len formálne skonštatoval, že Žilinský samosprávny kraj, odbor zdravotníctva postupoval
pri posudzovaní skutkových okolností predmetného prípadu správne, a teda aj zákonne. Žalovaný sa
pritom ako príslušný odvolací správny orgán nijako bližšie vecne nevysporiadal s argumentáciou a

námietkami žalobcu vo vzťahu k zásadným otázkam, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom odvolaní
zo dňa 08.06.2022, ale len bez zrozumiteľného odôvodnenia jeho postupu a vysvetlenia uviedol tie isté
formálne argumenty, aké už skôr uviedol vo svojom rozhodnutí prvostupňový orgán. Žalovaný viaceré
vecné argumenty či dôkazy predložené zo strany žalobcu opomenul, resp. nijako bližšie nezdôvodnil,
prečo na ne neprihliadol.

Žalobca namietal, že vo vyjadrení zo dňa 28.01.2019 explicitne poukázal na to, že dňa 19.04.2018
ako aj 05.06.2018 nenastúpil do zubno-lekárskej pohotovostnej služby zo zdravotných dôvodov, pre
závažnosť ktorých bol nútený podstúpiť ambulantné vyšetrenie UPS, na potvrdenie ktorého predložil
lekársku správu zo dňa 04.08.2018, ktorá podľa žalobcu preukazuje neschopnosť vykonávať nariadenú
zubno-lekársku pohotovostnú službu, a to tak pred, ako aj po dátume vzniku predmetných zdravotných

komplikácii žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mali dôkladne prešetriť
skutočnosť, či predmetná lekárska správa konštatuje jednak predchádzajúcu neschopnosť vykonávania
nariadenej zubno-lekárskej pohotovostnej služby, t.j. dňa 19.04.2018 ako aj 05.06.2018 a jednak aj to,
či obsah predmetnej lekárskej správy vypovedá o prípadnej budúcej neschopnosti žalobcu vykonávať
nariadenú zubno-lekársku pohotovostnú službu, keďže podľa žalobcu uvedené z tejto lekárskej správy

vyplýva; v prípade pochybností sa mali žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán okrem uvedenej
správy vysporiadať aj s ďalšími zo strany žalobcu predloženými dôkazmi, napr. potvrdenie A. G.,
ošetrujúcej lekárky žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa priposudzovaní skutkových okolností nezaoberali schopnosťou resp. neschopnosťou žalobcu v čase jeho
zdravotných komplikácii poskytovať zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že čo sa týka náročnosti práce, nemožno stotožňovať, poskytovanie

zubno-lekárskejzdravotnejstarostlivostivrámcizdravotníckehozariadenia-špecializovanejambulancie
zubného lekárstva s vykonávaním zubno-lekárskej pohotovostnej služby, odôvodnenie, ktoré len „vo
všeobecnosti“ prirovnáva poskytovanie týchto dvoch starostlivostí ako obsahovo zhodné činnosti,
nemôže byť riadnym odôvodnením a závery z takéhoto úsudku sú v každom prípade arbitrárne.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán nesprávne právne posúdili okolnosti

týkajúce sa skutkového stavu vo vzťahu k ust. § 97 ods. 12 zákona č. 311/200l Z.z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ktorého zamestnancovi, ktorý
vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno
nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom. V tejto
súvislosti nesprávne vyhodnotili skutočnosť, že by žalobca stotožňoval svoje postavenie zubného
lekára zdravotníckeho zariadenia - špecializovanej ambulancie zubného lekárstva s postavením

zamestnanca vykonávajúceho zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu. Žalobca v tejto
súvislosti len explicitne poukazoval na to, že sa ako zdravotnícky pracovník v postavení zubného lekára
zdravotníckeho zariadenia - špecializovanej ambulancie zubného lekárstva, ktorý vo veku 58 rokov
(aktuálne však vo veku 62 rokov, pozn. súdu: v čase podania žaloby), osobne v rámci ordinačných hodín
v rozsahu 40 hodín týždenne poskytuje svojim pacientom zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť, cíti byť

v dôsledku nariadenia výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby značne diskriminovaný oproti iným
zdravotníckym pracovníkom (resp. iným zubným lekárom) rovnakej vekovej kategórie, ktorí poskytujú
zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť pacientom v postavení zamestnancov, a to s poukazom na
už vyššie citované ustanovenie Zákonníka práce. Uvedeným argumentom sa správne orgány ani
nezaoberali, iba stroho uvádzajúc, že vykonávanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby nie je prácou

nadčas, pretože určenie rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskych pohotovostných služieb
nemožno takto chápať a to len z dôvodu, že samosprávny kraj nie je subjekt, ktorý je oprávnený
uložiť účastníkovi konania prácu nadčas. Pokiaľ prvostupňový orgán pokračoval tým, že „vzhľadom na
povahové znaky právneho vzťahu medzi žalobcom a prevádzkovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej
služby ide o vzťah, ktorý sa najviac približuje charakterovým črtám obchodnoprávneho vzťahu v zmysle

zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov“, avšak rovnako aj v
tejto súvislosti opomenul uviesť akúkoľvek argumentáciu, ktorá by relevantne odôvodňovala naplnenie
charakterových čŕt obchodnoprávneho vzťahu v predmetnom prípade, takéto odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového orgánu je v tejto časti nedostatočné ako aj nesprávne vyhodnotené.
Žalobca ďalej namietal, že v prípade výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, najmä vzhľadom

na náročnosť výkonu poskytovania predmetnej zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšenú zodpovednosť
poskytovateľov zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti nie je možné, aby bola takáto zubno-
lekárska zdravotná starostlivosť' vykonávaná, resp. poskytovaná pacientom na pracovisku iného
poskytovateľa zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti (t.j. organizátora zubno-lekárskej pohotovostnej
služby) bez akéhokoľvek zmluvného základu, nakoľko bez explicitnej úpravy práv a povinností medzi

organizátorom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a žalobcom pri poskytovaní zubno-lekárskej
pohotovostnej služby tu vystáva otázka zabezpečenia práv a povinností jednak samotného žalobcu ako
fyzickej osoby vykonávajúcej zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť, samotného organizátora zubno-
lekárskej pohotovostnej služby, ale najmä pacientov, ktorým je zubno-lekárska zdravotná starostlivosť
poskytovaná, nakoľko v prípade absencie takejto zmluvnej úpravy predmetného vzťahu nie sú upravené

podstatné otázky, ktoré môžu v tejto súvislosti pri poskytovaní zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti
vzniknúť, a to najmä otázky týkajúce sa vzniku prípadnej zodpovednosti, ochrany zdravia a hygienických
pravidiel, nákladov na zabezpečenie ochranných a iných pracovných pomôcok (napr. ochranných rúšok,
dezinfekčných prostriedkov, nevyhnutných prístrojov a pod.), ako aj skutočnosť vstupu do informačného
systému.

Žalobca záverom namietal aj výšku uloženej pokuty, považujúc zdôvodnenie prvostupňového správneho
orgánu za nedostatočné. Mal za to, že výška uloženej pokuty je neprimeraná a nezodpovedá
okolnostiam preukázaným v rámci konania. Prvostupňový organ sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s dôvodmi zvýšenia výšky uloženej pokuty - pôvodným
rozhodnutím č. 04197/2019/OZ-69 zo dňa 02.09.2019 bola uložená pokuta vo výške 330 Eur, t.j. 55 Eur/

jedna zubno-lekárska pohotovostná služba. Žalobca aj v tejto súvislosti apeloval na závažnosť jeho
zdravotného stavu. Žilinský samosprávny kraj ani len nemal žalobcu uvádzať do rozpisu zabezpečenia
poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, keďže je zrejmé, že mal vedomosť o dôvodoch, pre
ktoré žalobca nie je schopný nastúpiť výkon zubno-lekárskej zdravotnej pohotovosti.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.01.2024 uviedol, že samosprávny kraj ako aj žalovaný
v správnom konaní o porušení povinnosti žalobcu uloženej v ustanovení § 79 ods. 1 písm. v) bod

2 zákona o poskytovateľoch postupovali v súlade so Správnym poriadkom. V rozhodnutí žalovaného
ako aj samosprávneho kraja je poukázané na konkrétne právne predpisy – predovšetkým zákon o
poskytovateľoch a zákon o zdravotnej starostlivosti, ktoré definujú povinnosť žalobcu vykonávať zubno-
lekársku pohotovostnú službu a spôsob jej vykonávania. Rovnako žalovaný právne argumenty založil
na judikatúre súdov, poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktoré sa týkali skutkovo a právne rovnakého predmetu konania. Žalovaný dal do pozornosti
na doplnenie aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/6/2018 zo dňa 01.04.2020 a rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/1/2022 zo dňa 27.09.2023, predmetom
ktorých bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie za porušenie povinnosti podľa § 79
ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Námietku žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je nezrozumiteľné, nemožno považovať za dôvodnú.

Žalovaný mal za to, že správne právne posúdil zistený skutkový stav. Žalovaný, ako aj samosprávny kraj
zrozumiteľne uviedli právne argumenty založené na ustanoveniach zákona o poskytovateľoch a zákona
o zdravotnej starostlivosti a na zásadách správneho konania (zásada zákonnosti a zásada objektívnej
pravdy), že dôkazy ohľadom zdravotného stavu žalobcom v danom prípade sú irelevantné - strana 5, 9
a 10 rozhodnutia ministerstva a strana 6-7 rozhodnutia samosprávneho kraja. K zdravotným dôvodom

žalobcu žalovaný uviedol svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/57/2016 zo dňa
06.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017, ktorý vylúčil svojvôľu správneho orgánu
pri zaraďovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci.
Rovnako to konštatuje rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19Svs/1/2022 zo dňa 29.03.2022.

Jedná sa o skutkovo a právne totožnú vec.
Žalovaný považoval za absurdné tvrdenie žalobcu, že bol oprávnený vykonávať svoju prácu
ambulantného zubného lekára len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie chodu svojej ambulancie.
Nie je predmetom správneho súdnictva dokazovanie, či reálne boli ošetrení len urgentní pacienti, danú
skutočnosť žalobca nezdokladoval, napr. výkazom zo zdravotných poisťovní.

Na doplnenie žalovaný dodal, že podstatná je aj právna skutočnosť vyplývajúca z ustanovenia § 46
písm. m) zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého samosprávny kraj schvaľuje a potvrdzuje
ordinačné hodiny a doplnkové ordinačné hodiny pre zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa poskytuje
ambulantná starostlivosť; ak je minimálny rozsah ordinačných hodín ustanovený osobitným predpisom,
samosprávny kraj môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä s ohľadom na zabezpečenie

poskytovania a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, schváliť ordinačné hodiny a doplnkové ordinačné
hodiny aj v menšom rozsahu. Žalobca danú žiadosť o zmenu ordinačných hodín nedoložil, teda je
namieste aj otázka, či poskytoval zdravotnú starostlivosť v rámci ordinačných hodín podľa § 79 ods. 1
písm. aj) zákona o poskytovateľoch.
Žalovaný akcentoval skutočnosť, že žalobca nedoložil doklad preukazujúci, že v dňoch uvedených

vo výroku prvostupňového rozhodnutia, kedy porušil povinnosť vykonať zubno-lekársku pohotovostnú
službu, požiadal o dočasné pozastavenie vykonávania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia – špecializovanej ambulancie zubného lekárstva, čo zákon o poskytovateľoch umožňuje.
Za účelové tvrdenie považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že mu bolo nariadené vykonávať zubno-
lekárskupohotovostnúslužbunadrámecschválenýchordinačnýchhodín,kčomužalovanýuviedolsvoju

právnuargumentáciunavyvrátenietýchtotvrdenínastrane7poslednýodseknapadnutéhorozhodnutia.
Ohľadom námietky žalobcu o výške pokuty, žalovaný na svoju obranu uviedol, že vzhľadom na právnu
skutočnosť, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v)
zákona o poskytovateľoch pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho
prieskumu, pričom rozhodnutie ministerstva č. S08569-OP-2012 bolo potvrdené aj súdom, napriek tomu

žalobca opätovne porušil povinnosť podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch, z
týchto dôvodov žalovaný považoval výšku pokuty za dôvodnú. Žalovaný mal za to, že preventívna
funkcia uloženej pokuty na základe rozhodnutia ministerstva č. S08569-OP-2012 nesplnila účel, aby
žalobca v budúcnosti dodržiaval povinnosti držiteľa povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia ambulancie zubného lekárstva podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch.

Žalovaný nevybočil z medzí ustanovenia zákona o poskytovateľoch a prihliadol na čas trvania, následky,
konkrétne, že došlo k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti a povahu zistených nedostatkov.
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.4. Žalobca v replike zo dňa 09.02.2024 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktorými by akokoľvek vyvrátil, či spochybnil tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Žalobca
opakovane poukázal na to, že nevykonal zubno-lekársku pohotovostnú službu na základe závažných

zdravotných dôvodov, pre závažnosť ktorých bol nútený podstúpiť okrem iného aj ambulantné vyšetrenie
UPS, pričom na preukázanie uvedeného predložil lekársku správu, ktorá náležite odôvodňovala jeho
objektívnu neschopnosť pred ako aj po dátume vzniku jeho zdravotných komplikácii vykonávať zubno-
lekársku pohotovostnú službu, a súčasne relevantne odôvodňovala aj jeho fyzickú neschopnosť
vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu na základe rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-

lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom. Žalobca v kontexte uvedeného
zároveň predložil aj ďalšie dôkazy, ktoré súčasne potvrdzovali závažnosť jeho zdravotného stavu,
pre ktorý vzhľadom na uvedené nemohol, resp. nebol žiadnym spôsobom schopný vykonávať zubno-
lekársku pohotovostnú službu.
Žalovaný sa absolútne nezaoberal reálnou schopnosťou žalobcu v čase jeho zlého zdravotného stavu
vykonávať zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť v rámci zdravotníckeho zariadenia – špecializovanej

ambulancie zubného lekárstva svojim pacientom, a to v obmedzenom režime (tzn. len na účely
posudzovania a riešenia urgentných prípadov pacientov), a jeho schopnosťou v čase jeho zdravotných
komplikácií vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu, nakoľko v prípade, ak by sa týmto
zaoberal, dospel by jednoznačne k záveru, že tieto nemožno čo sa týka náročnosti vykonávania práce
stotožňovať, nakoľko poskytovanie zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti v rámci zdravotníckeho

zariadenia – špecializovanej ambulancie zubného lekárstva vykazuje rozdielne znaky náročnosti práce
ako vykonávanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Prirovnávať poskytovanie zubno-lekárskej
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - špecializovanej ambulancie zubného lekárstva
a zubno-lekársku pohotovostnú službu ako dve obsahovo zhodné činnosti nemôže byť riadnym
odôvodnenímazáveryztakéhotoúsudkusúvkaždomprípadepodľanázoružalobcuarbitrárne.Žalobca

opätovnezopakovalnámietkunedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuanedostatočnúargumentáciou
prvostupňového orgánu o výške uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú a nezodpovedajúcu
okolnostiam preukázaným v rámci predmetného konania.

5. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

Právny rámec

6. Podľa § 194 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od
01.07.2023 (ďalej len „SSP“) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7. Podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom
znení (ďalej len ,,zákona o zdravotnej starostlivosti“) štátnu správu na úseku zdravotníctva v
samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj, ktorý určuje
rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 7 ods. 3 a rozpis
zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa § 8a ods. 8 až 10 a

zverejňuje ich na svojom webovom sídle,

8. Podľa § 2 ods. 29 zákona o zdravotnej starostlivosti zubno-lekárska pohotovostná služba je zdravotná
starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania
špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti.

9. Podľa § 8b ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zubno-lekársku pohotovostnú službu
poskytujú poskytovatelia poskytujúci zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť určenými zdravotníckymi
pracovníkmi v zdravotníckom povolaní zubný lekár v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je
oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej

služby v pracovných dňoch v čase určenom samosprávnym krajom a v dňoch pracovného pokoja
nepretržite v rozsahu najmenej štyroch hodín denne v čase určenom samosprávnym krajom.10. Podľa § 8b ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti zubno-lekárska pohotovostná služba sa
poskytuje podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného
samosprávnym krajom a zverejneného na jeho webovom sídle.

11. Podľa § 8b ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-
lekárskejpohotovostnejslužbyobsahujemiestoposkytovaniazubno-lekárskejpohotovostnejslužby,čas
poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
s uvedením dátumov poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby v období, na ktorý sa rozpis

zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby vyhotovuje.

12. Podľa § 8b ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-
lekárskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
povinným poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu desiatym dňom od jeho zverejnenia na
webovom sídle samosprávneho kraja.

13. Podľa § 4 ods. 1 veta práva a druhá zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotnú starostlivosť
a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki
pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej

zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

14. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) je poskytovateľ, ktorý

je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, povinný
vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-
lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje
zubno–lekársku ambulantnú starostlivosť.

15. Podľa § 81 ods. 2 písm. a) zákona o poskytovateľoch orgány dozoru podľa odseku 1 sú oprávnené
za podmienok ustanovených týmto zákonom ukladať pokuty (§ 82).

16. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11)
a vo vzťahu k držiteľovi povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby úrad

pre dohľad, ak v odseku 8 a v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, uloží držiteľovi povolenia
vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1
písm. i), j), o), q), r), v), y), zb), zf) až zj), zm), zu) až zy), af), ag), ai), be) až bh), ods. 2 písm. a) až
c), ods. 4 písm. a) a b), ods. 13 písm. a) až d), f) až h), j), k) a n), ods. 14 písm. a), c), e) a f), ods. 15
až 18 a § 79b až do 3 319 eur.

17. Podľa § 81 ods. 4 zákona o poskytovateľoch pri ukladaní sankcií orgány podľa odseku 2 prihliadajú
najmä na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, dĺžku a
dôsledky porušenia povinnosti alebo inú priťažujúcu okolnosť.

18. Podľa § 82 ods. 16 zákona o poskytovateľoch zodpovednosti za porušenie povinností, za ktoré
možno uložiť pokutu podľa tohto zákona, sa osoba zbaví, ak preukáže, že v dôsledku okolností hodných
osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, za ktoré možno
uložiť pokutu podľa tohto zákona. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá
povinnosť osôb túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa osoba

zbaví tejto zodpovednosti.

19. Podľa § 92 ods. 1 zákona o poskytovateľoch na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa §

137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej
len „SSP“) v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď žalobca ani
žalovaný jeho nariadenie nežiadali a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné,
pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý

vydaniu predmetných rozhodnutí vychádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania
rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie správneho
deliktu zo znenia právneho predpisu v znení účinnom v čase spáchania skutku – apríl 2018-marec 2019),
rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP,
viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce

zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej úpravy § 195 písm. a) až e)
SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných
dôvodov:

23. Predmetom prieskumu v predmetnej veci bolo v inštančnom postupe rozhodnutie orgánu dozoru –

Žilinského samosprávneho kraja nad dodržiavaním ustanovení zákona o poskytovateľoch o porušení
povinnosti žalobcu uloženej v ustanovení § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch
a o uložení pokuty.
Rozhodnutím č. 04197/2019/OZ-6 zo dňa 02.09.2019 Žilinský samosprávny kraj uložil žalobcovi pokutu
330 Eur za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej z ust. § 79 ods.

1 písm. v/ bod 2 zákona o poskytovateľoch. Pri určení výšky pokuty správny orgán vychádzal zo
sumy 55 Eur/jedna zubno-lekárska pohotovostná služba. Na základe odvolania žalobcu žalovaný
rozhodnutím č. S04598-2020-OVSASK zo dňa 26.10.2020 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní odvolací orgán vytkol
najmä formálne nedostatky vo výroku a odporučil pri odôvodnení výšky pokuty zohľadniť aj právnu

skutočnosť, že účastníkovi konania- žalobcovi bola uložená pokuta pre porušenie povinnosti podľa
§ 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch v znení účinnom do 31. októbra 2017 rozhodnutím
Žilinského samosprávneho kraja č. 4401/2012/OZ zo dňa 10.07.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S08569-OP-2012, a to bolo potvrdené rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/55/2014 ako zákonné.

V poradí druhom prvostupňovom rozhodnutí č. 5129/2022/OZ zo dňa 20.05.2022 prvostupňový
správny orgán precizoval výrokovú časť a rozhodol o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti
za porušenie povinnosti vykonať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia
poskytovania zubno-lekárskych pohotovostných služieb a podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o
poskytovateľoch uložil pokutu vo výške 1200 Eur. Správny orgán pristúpil k uloženiu pokuty vo výške

1.200 Eur (t. j. 200 Eur/jedna zubno-lekárska pohotovostná služba), uviedol, že uložil ju v rovnakej výške
200 Eur/jedna zubno-lekárska pohotovostná služba ako v prípade právoplatného rozhodnutia Žilinského
samosprávneho kraja o uložení pokuty č. 4401/2012/OZ zo dňa 10.07.2012 (ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S08569-OP-2012, a to bolo potvrdené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sžso/55/2014 ako zákonné). Prvostupňový

správny orgán mal za to, že výška pokuty (330 Eur, t. j. 55 Eur/jedna zubno-lekárska pohotovostná
služba) uložená pôvodným rozhodnutím č. 04197/2019/OZ-6 zo dňa 02.09.2019, ktoré odvolací orgán
zrušil, nezohľadňovala intenzitu a opakujúcu sa frekvenciu porušenia všeobecne záväzného právneho
predpisu účastníkom konania a správny orgán ju považoval za neprimerane nízku. Žalovaný na základe
odvolania žalobcu rozhodnutie potvrdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú

zachytené v podstatnej časti v úvode rozsudku. Žalobca s týmito rozhodnutiami nesúhlasil, pričom svoje
námietky zhrnul do žalobných bodov.24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako
nedôvodnú. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na odvolacie námietky žalobcu a z jeho

rozhodnutia je zjavné, z akých dôvodov mal za to, že žalobca porušil § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona
o poskytovateľoch. V danom prípade nejde o nepreskúmateľne rozhodnutie ale o rozhodnutie, s ktorého
závermi sa žalobca nestotožnil.

25. V zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti štátnu správu na úseku zdravotníctva

v samosprávnom kraji vykonáva samosprávny kraj ako prenesený výkon štátnej správy, pričom jeho
kompetencie sú uvedené v ust. § 46 ods. 1 písm. a/ až t/ tohto zákona a jednou z kompetencií (pod písm.
n/) samosprávneho kraja je i určenie rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej
služby a jeho zverejnenie na webovom sídle kraja.

26. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/54/2021

z 31.01.2023 (najmä body 13-18), a v rozsudku sp. zn. 6Ssk/37/2021 z 29.03.2023 (najmä body
39-40) rozhodol v obdobných právnych veciach iných účastníkov, týkajúcich sa uloženia pokút za
nevykonanie ambulantnej pohotovostnej služby v tom zmysle, že ak príslušný rozpis služieb ako
opatrenie orgánu verejnej správy nebol napadnutý správnou žalobou podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP
v príslušnej lehote, platí prezumpcia jeho správnosti a správnemu súdu pri prieskume rozhodnutia o

uložení sankcie neprináleží zaoberať sa otázkami vecne zasahujúcimi otázku zákonnosti príslušného
rozpisu. (K charakteru rozpisu ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP viď
uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 19SVs/1/2022 z
29.03.2022)

27. Správny súd v okolnostiach súdenej veci uzatvára, že pokiaľ príslušný rozpis služieb nebol zo
strany žalobcu osobitne napadnutý správnou žalobou v príslušnej lehote na podanie správnej žaloby a
v takomto správno-súdnom konaní zrušený (napadnutý bol rozpis na mesiac november 2019, ktorého
zákonnosť nemá vplyv na posúdenie skutkov, z ktorých sa vyvodzuje zodpovednosť v preskúmavanom
administratívnom konaní, resp. rozhodnutí, ktoré je predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom

konaní), je nevyhnutné vychádzať z prezumpcie správnosti tohto správneho aktu a správnemu súdu
pri súdnom prieskume rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie povinnosti vykonať zubno-lekársku
pohotovostnú službu v súlade s rozpisom zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej
služby zverejneným na webovom sídle samosprávneho kraja (§ 79 ods. 1 písm. v/ bod 2 zákona
o zdravotnej starostlivosti) neprináleží zaoberať sa otázkou zákonnosti príslušného rozpisu. Preto

žalobné body spochybňujúce samotné zaradenie žalobcu do rozpisov argumentujúc jeho nepriaznivým
zdravotným stavom, ktorý podľa žalobcu je preukázaný lekárskymi správami – najmä lekárskou správou
z ambulantného vyšetrenia UPS z 04.08.2018 „do budúcnosti“, považuje správny súd za nedôvodné.

28. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva, ktoré mu

vydal Žilinský samosprávny kraj a poskytuje zdravotnú starostlivosť a ako takýto poskytovateľ je v
zmysle ust. § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch povinný vykonávať zubno-lekársku
pohotovostnú službu v súlade s rozpisom zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej
služby zverejneným na webovom sídle samosprávneho kraja, pretože ide o poskytovateľa, ktorý
poskytuje zubno–lekársku ambulantnú starostlivosť.

29. Skutočnosť, že žalobca nenastúpil v zmysle rozpisu do zubno-lekárskej pohotovostnej služby v
spádovom území Mesta Martin a žalobca nezabezpečil za seba ani náhradu, oznámil organizátor
- prevádzkovateľ ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby spoločnosti ADMEUM, s. r. o. a
spoločnosti MEDAM SK s. r. o. Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorý listom č. 04197/2019/OZ-4

zo dňa 17.072019 (doklad v spise č. 22), ktorý bol doručený dňa 24.072019, upovedomil žalobcu o
začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty v tam označenej veci a následne mu za porušenie
povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej z ust. § 79 ods. 1 písm. v/ bod 2. zákona
o poskytovateľoch uložil pokutu 1200 Eur.

30. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
(priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutkusavdeliktuálnomkonanívykladajúvprospechobvineného,čohosadomáhaližalobca.Objasniťsprávny
delikt (o aký v predmetnej veci ide) znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové
znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Na objasnenie a sankcionovanie predmetného

správneho deliktu musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne), pričom v prípade, ak by
čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte.
Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado
všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

31. Subjektom správneho deliktu podľa ust. § 79 ods. 1 písm. v/ bod 1. zákona č. 578/2004 Z.z.
je žalobca, ktorý je ako poskytovateľ zubno–lekárskej ambulantnej starostlivosti a držiteľ povolenia
na prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva, povinný vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú
službu v súlade s rozpisom zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby
zverejneným na webovom sídle samosprávneho kraja a správne orgány vo svojich rozhodnutiach

uviedli, na základe akého ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, voči žalobcovi ako subjektu
správneho deliktu, vyvodili administratívnoprávnu zodpovednosť. Pri správnom delikte, ktorého sa
dopúšťa fyzická osoba, je zavinenie obligatórnym znakom skutkovej podstaty. Objektom správneho
deliktu v predmetnej veci je záujem spoločnosti na poskytovaní pohotovostnej ambulantnej zdravotnej
starostlivosti, ktorý je chránený zákonom o zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto

zákonom, a jedná sa teda o spoločensky chránený záujem. Prvkami objektívnej stránky správneho
deliktu sú konanie, následok a príčinná súvislosť medzi nimi. Správneho deliktu v predmetnej veci
sa žalobca dopustil tým, že v priebehu mesiacov apríl 2018 až marec 2019 šesťkrát nevykonal
zubno-lekársku pohotovostnú službu v súlade s rozpisom jej zabezpečenia zverejneným na webovom
sídle samosprávneho kraja a následok jeho nekonania sa prejavil ohrozením záujmu spoločnosti na

poskytovaní pohotovostnej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti v okrese Martin, na zabezpečenie
ochrany ktorého slúži konkrétna skutková podstata správneho deliktu v zmysle ust. 79 ods. 1 písm. v/
bod 2 zákona o poskytovateľoch. Medzi nekonaním, resp. opomenutím konania žalobcu a následkom,
ktorý sa prejavil v ohrození záujmu chráneného vyššie uvedeným zákonom je príčinná súvislosť, pretože
v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu vykonať zubno-lekársku pohotovostnú službu v súlade s

rozpisom jej zabezpečenia zverejneným na webovom sídle mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia obyvateľov,
pričom pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil nebolo nutné,
aby k ohrozeniu zdravia skutočne i došlo a toto nie je ani znakom skutkovej podstaty správneho deliktu,
za ktorý bola voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.

32. V predmetnej veci vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny
delikt, jednotlivé znaky tejto skutkovej podstaty, t.j. skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý
bola v preskúmavaných rozhodnutiach voči žalobcovi vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť,
boli naplnené. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný
jediným dôkazom alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo

dôkazy nepochybne preukazujú vinu. S poukazom na dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom
spise, správny súd nemal pochybnosti o tom, že pokiaľ žalobca nerešpektoval zverejnené rozpisy
pohotovostnej zubno-lekárskej služby na mesiac apríl 2018, jún 2018, september 2018, december
2018, január 2019 a marec 2019 a v zmysle týchto rozpisov predmetnú službu šesťkrát nevykonal,
jednoznačne sa dopustil správneho deliktu v zmysle ust. § 79 ods. 1 písm. v/ bod 2 zákona

o poskytovateľoch.

33. Podstata námietok žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave smeruje podľa správneho
súdu k uplatneniu liberačného dôvodu, keď žalobca v podstate namieta nenaplnenie (absenciu) znakov
skutkovej podstaty správneho deliktu – absenciu protiprávnosti konania ako znaku skutkovej podstaty

správneho deliktu.

34. Hoci ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 samo osebe neobsahuje žiadny výslovný liberačný
dôvod, zákonodarca zakotvil všeobecnú liberačnú klauzulu v sankčnom ustanovení § 82 ods. 16
zákona o poskytovateľoch. Podľa tohto ustanovenia sa poskytovateľ zbaví zodpovednosti za porušenie

povinností, za ktoré možno uložiť pokutu podľa zákona, ak preukáže, že v dôsledku okolností hodných
osobitného zreteľa, ktoré nemohol ovplyvniť svojím konaním, nemohol splniť povinnosti, za ktoré
možno uložiť pokutu. Z toho vyplýva, že režim zodpovednosti pri správnych deliktoch podľa zákon
o poskytovateľoch je miernený generálnym liberačným ustanovením, ktoré umožňuje individuálnezohľadniť situácie, v ktorých poskytovateľovi objektívne bránila v splnení povinnosti prekážka nezávislá
od jeho vôle a konania. Medzi takéto okolnosti môžu napríklad patriť aj vážne a náhle zdravotné stavy
poskytovateľa, ktoré znemožnili nastúpiť na pohotovostnú službu. Podľa správneho súdu zdravotný

stav však môže pôsobiť exkulpačne len vtedy, ak je preukázaný, má bezprostrednú časovú súvislosť
s termínom služby. V rámci správneho konania má poskytovateľ dôkazné bremeno na preukázanie
existencie a účinku týchto okolností. Súčasťou hodnotenia správneho orgánu je aj posúdenie, či
zdravotný stav predstavoval skutočnú prekážku výkonu služby a či poskytovateľ oznámil vzniknutú
prekážku bez zbytočného odkladu, Len v prípade, ak sú tieto podmienky naplnené, možno úspešne

uplatniť liberačnú klauzulu § 82 ods. 16 zákona o poskytovateľoch a zbaviť sa zodpovednosti za správny
delikt.

35. Pokiaľ mal žalobca za to, že boli z jeho strany dostatočne preukázané dôvody, pre ktoré v
nasledovné dni, t.j. dňa 19.04.2018, 05.06.2018, 09.09.2018, 13.12.2018, 13.01.2019 a 18.03.2019
nemohol vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu, ktorá mu bola nariadená na základe rozpisu

zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom,
s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Správne orgány dostatočne presvedčivo odôvodnili
skutočnosť, prečo neprihliadli k predloženej lekárskej správe z ambulantného vyšetrenia UPS z
04.08.2018, ktorá spadá do časového rozhrania, ktoré prejednával správny orgán. Primárne správne
orgány poukázali na to, že žalobca nepredložil aspoň doklad o tom, že prevádzkovateľa zubno-lekárskej

pohotovostnej služby dopredu písomne, e-mailom prípadne telefonicky informoval o nepriaznivom
zdravotnom stave v dostatočnom časovom predstihu pred dátumom tej – ktorej spornej zubno-lekárskej
pohotovostnej služby. Žalovaný akcentoval skutočnosť, že lekárska správa zo dňa 04.08.2018 bola
doručená samosprávnemu kraju spolu s odvolaním účastníka konania dňa 23.09.2019, pričom lekárska
správa z ambulantného vyšetrenia UPS je z dátumu 04.08.2018, avšak rozpis samosprávneho kraja

na mesiac september 2018 bol zverejnený na webovom sídle samosprávneho kraja dňa 20.08.2018
a žalobca konania mal povinnosť vykonať zubno-lekársku pohotovostnú službu dňa 09.09.2018, teda
žalobca mal možnosť oznámiť včas svoj nepriaznivý zdravotný stav. Ďalej správne orgány uviedli,
že žalobca nedoložil žiadny doklad o práceneschopnosti účastníka konania v prejednávanom období,
poukázali aj na to, že povolenie na prevádzkovanie č. 04645/2015/OZ-004 zo dňa 3. augusta 2015,

právoplatné 5. augusta 2015 v prejednávanom období nebolo na žiadosť účastníka konania dočasne
pozastavené. Podporne argumentovali aj tým, že ak žalobcovi nebránil zdravotný stav poskytovať
prax v rámci svojho zdravotníckeho zariadenia, správny orgán trvali aj na výkone zubno–lekárskych
pohotovostných služieb.

36. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nedoložil doklad preukazujúci, že v dňoch uvedených
vo výroku prvostupňového rozhodnutia, kedy porušil povinnosť vykonať zubno-lekársku pohotovostnú
službu, nastali u neho vážne a náhle zdravotné stavy, ktoré znemožnili nastúpiť na pohotovostnú službu.
Podľa správneho súdu správne orgány presvedčivo argumentovali, prečo nemali za to, že u žalobcu
nepriaznivý zdravotný stav v okolnostiach predmetnej veci nepovažovali za okolnosť hodnú osobitného

zreteľa, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť svojím konaním, a preto by nemohol splniť povinnosti, za ktoré
možno uložiť pokutu, čím u žalobcu bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty správneho
deliktu

37. K námietke žalobcu, že zaraďovaním do zubno-lekárskej pohotovostnej služby nad rámec

ordinačných hodín v rozsahu 40 hodín týždenne je diskriminovaný oproti zamestnancom –
zdravotníckym pracovníkom rovnakej vekovej kategórie, ktorým by v zmysle § 97 ods. 12 Zákonníka
práca mohla byť naradená práca nadčas len po dohode, správny súd poukazuje na nález Ústavného
súdu SR č. k. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky
vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1

písm. v) zákona o poskytovateľoch pod hrozbou sankcie podľa § 82 citovaného zákona, dochádza
k zásahu a obmedzenia práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť
uložená. Predmetom skúmania Ústavným súdom SR na základe argumentácie navrhovateľa bolo okrem
iného aj to, či prijatá právna úprava, t. j. napadnuté ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, porušuje princíp rovnosti v dôstojnosti a v právach, a tým aj čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy

s ohľadom na skutočnosť, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pracujúci v pracovnoprávnom
pomere alebo obdobnom pomere rovnako ako osoby s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe uvedenou povinnosťou nie sú viazaní, teda zasahuje do ich práva na spravodlivé a uspokojujúce
pracovné podmienky (na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, na najvyššiu prípustnú dĺžkupracovného času, primeraný odpočinok pri práci) tým, že nereguluje podmienky zmluvného vzťahu
medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poskytovateľmi prevádzkujúcimi ambulanciu LSPP
(pozn. správneho súdu: skratka pre lekársku službu prvej pomoci - podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona

o poskytovateľoch v znení platnom a účinnom do 31.10.2017 bolo predmetom porušenia nenastúpenie
výkonu lekárskej služby prvej pomoci). Ústavný súd SR k uvedenej námietke uviedol, je zrejmé, že
uloženie povinnosti ustanovenej v napadnutých ustanoveniach spôsobuje, že zo skupiny poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) je vyčlenená osobitná
skupina, ktorej označené práva sú následkom tohto vyčlenenia zasiahnuté. Dôvodom, pre ktorý

došlo k vyčleneniu osobitnej skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je skutočnosť, že títo
sú zaradení do minimálnej siete, vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia podľa § 11 zákona
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a príslušným orgánom im bol pridelený zdravotný obvod.
Uvedené vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im bezpochyby na príťaž, na druhej
strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný záujem na ochrane života a
zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na

nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je navyše
vyvažované spomínanou kontraktačnou povinnosťou zdravotných poisťovní, dôsledkom ktorej sú
jednotlivýmposkytovateľomzdravotnejstarostlivostizaradenýmdominimálnejsietevyplácanémesačné
kapitačnéplatby.Sohľadomnauvedenépretonapadnutéustanovenianespôsobujúneospravedlniteľnú,
resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda porušenie čl. 12 ods.

1 a 2 ústavy.

38. Ohľadom námietky žalobcu, že nie je možné, aby zubno-lekárska zdravotná pohotovostná
služba bola vykonávaná, resp. poskytovaná pacientom na pracovisku iného poskytovateľa zubno-
lekárskej zdravotnej pohotovostnej služby správny súd má za to, že neuzatvorenie zmluvného vzťahu

nepredstavuje okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá by predstavovala liberačný dôvod pre
zbavenie sa zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2
zákona o poskytovateľoch. Okolnosť neuzavretia zmluvy s poskytovateľom – organizátorom lekárskej
pohotovostnej služby nezbavuje žalobcu povinnosti vykonať službu podľa rozpisu ŽSK. (obdobne
v podobnej veci žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso 55/2014 zo dňa 27.04.2016).

Aj Ústavný súd SR v náleze č. k. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012 upozornil, že právna úprava
zákona o poskytovateľoch má viaceré legislatívne medzery, najmä pokiaľ ide o podrobnejšiu úpravu
postavenia lekárov pri LSPP, ich zmluvné vzťahy a pracovné podmienky, čo v praxi spôsobuje značné
problémy a vyžaduje si zásah zo strany zákonodarcu. Zároveň zdôraznil, že legislatívne opomenutia
môže riešiť len vo výnimočných prípadoch, keď sú v extrémnom rozpore s ústavou, čo v tomto prípade

nezistil, a preto napadnuté ustanovenia nezrušil, hoci opätovne apeloval na zákonodarcu, aby právnu
úpravu v tejto oblasti doplnil a spresnil.

39. Ohľadom námietky žalobcu o nedostatočne odôvodnenej a zároveň neprimeranej výške pokuty
správny súd poukazuje na to, že ukladanie pokút sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu, ktorý

svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (za porušenie povinnosti ustanovenej v §
79 ods. 1 písm. v/ zákona o poskytovateľoch až do 3.319 Eur) a za každé jedno porušenie stanovenej
povinnosti správny orgán určil pokutu vo výške nižšej ako 10 % z maximálnej výšky pokuty (6,02 %). Pri
odôvodnení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa nijakým spôsobom nevybočil z rámca správnej
úvahy a táto úvaha pri výške sankcie bola použitá v súlade so zákonom. S námietkou nedostatočného

odôvodnenia výšky pokuty sa správny súd teda nestotožnil. Správny orgán prvého stupňa odôvodnil
výškupokutydostatočneaajkeďsurčitýminepresnosťamiohľadomaplikácieabsorpčnejzásady.Výška
sankcie bola uložená vzhľadom na skutočnosť, že žalobca viackrát neplnil povinnosti poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti a opakovane sa dopustil porušenia povinnosti podľa ust. § 79 ods. 1 písm.
v/ zákona o poskytovateľoch. S výškou uloženej pokuty sa správny súd stotožnil, nakoľko má pre

žalobcurepresívny,alenajmäpreventívnycharakter.Vykonávaniepohotovostnejzubno-lekárskejslužby
je povinnosťou upravenou v zákone a ide o službu vo verejnom záujme, ktorej nezabezpečenie by bolo
v rozpore so spoločenským záujmom na ochrane života a zdravia ľudí, i keď v danom prípade takýto
závažný následok nenastal.

40. Ohľadom námietky žalobcu o neprimeranom zvýšení pokuty v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa
(1200 Eur) oproti rozhodnutiu zo dňa 02.09.2019 (330 Eur) správny súd poukazuje na to, že zásada
zákazu reformatio in peius - ktorej aplikácie sa žalobca týmto žalobným bodom v podstate domáha - v
rámci správneho trestania platí, avšak na rozdiel od trestného procesu nie v absolútnom režime, tedaneplatí automaticky. Inak tiež povedané, zásada zákazu reformatio in peius platí, ale za podmienky,
že chránený verejný záujem v konkrétnom prípade neprevyšuje právo účastníka konania slobodne a
bez strachu z možného zhoršenia jeho situácie/postavenia podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu,

ktorým mu bola uložená sankcia za jeho protiprávne konanie. V súlade s rozhodnutím R 25/2022
je na tento účel potrebné posudzovať, či (i) uplatnenie trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť
páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná
ochrana príslušnému verejnému záujmu. (k tomu bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
5Stk/2/2023 zo dňa 29.05.2025, najmä body 35, 41)

41. Vychádzajúc tak zo záverov rozhodnutia R 25/2022, ktoré stanovilo pri aplikácii základných zásad
trestného konania podľa Trestného poriadku v konkrétnom prípade ako základné kritérium ochranu
páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním, dospel správny súd k záveru, že
v práve posudzovanej veci by bola aplikácia zásady zákazu reformatio in peius nevyhnutná na účely
ochrany žalobcu pred neproporcionálnym postihovaním zo strany konajúcich orgánov verejnej správy,

keďnazákladepodanéhoodvolaniasapokutaz330Eurnavýšilaažna1200Eur,tedavyšetrojnásobok.

42. Následne však bolo potrebné vyhodnocovať, či zvyšovanie pokuty za porušenie povinnosti podľa
§ 79 ods. 1 písm. v) bod 2. zákona o poskytovateľoch vyžadovala v konkrétnych okolnostiach daného
prípadu ochrana verejného záujmu. Konkrétne, aký bol dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia,

a to či najmä (i) bol nedostatočne zistený skutkový stav, (ii) boli u žalobcu identifikované priťažujúce
okolnosti, ktoré prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené neboli, (iii) bol dôvodom zrušenia
prvostupňového rozhodnutia aj výrok o vine alebo len výrok o sankcii, (iv) bola dôvodom zrušenia
prvostupňového rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť. V práve posudzovanej veci by sa mohlo zdať,
že k porušeniu zákazu reformatio in peius nemohlo dôjsť už len z toho dôvodu, že to nebol žalovaný,

ktorý žalobcovi sám sankciu zvýšil. Bol to prvostupňový správny orgán, ktorý viazaný právnym názorom
žalovaného, žalobcovi uložil vyššiu pokutu, pričom žalobca sa proti takto zvýšenej pokute bránil podaním
opravného prostriedku. Práve v takomto prípade je ale na účely posúdenia, či ne/došlo k porušeniu
zákazu reformatio in peius potrebné vyhodnotiť dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia a či tento mal vplyv na závery prvostupňového orgánu. Podľa § 59 ods. 3 Správneho

poriadku je prvostupňový správny orgán totiž po zrušení svojho rozhodnutia viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu. Preto porušenie princípu zákazu reformatio in peius je možné identifikovať aj v
zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, ak prvostupňové rozhodnutie nebolo zrušené na základe niektorého
z vyššie demonštratívne uvedených dôvodov, ktoré by neaplikáciu tejto zásady mohli odôvodňovať.
Opačným výkladom by totiž mohol odvolací orgán prostredníctvom svojho záväzného pokynu dosiahnuť

navýšenie pôvodne uloženej sankcie a obchádzať tým zákaz reformatio in peius, pričom takýto postup
je neprípustný.

43. Správny súd z rozhodnutia žalovaného č. S04598-2020-OVSASK zo dňa 26.10.2020 zistil, že
(i) skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom v zásade zistený riadne a dostatočne, čo

nespochybňoval ani žalovaný, primárne vytkol formálne nedostatky vo formulácii výroku (ii) u žalobcu
však boli žalovaným identifikované priťažujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie vyššej pokuty,
ktoré prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zo dňa 02.09.2019 nezohľadnil. Žalovaný poukázal na
to, že žalobca v minulosti porušil zákonnú povinnosť vykonať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa
ust. § 79 ods. 1 písm. v/ bod 2 zákona o poskytovateľoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 05.06.2012 v

čase od 16.30 do 19.30 hod. v Poliklinike II., D. A. XX, A. nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa
rozpisu určeného ŽSK, za čo mu bola uložená pokutu 200 Eur – rozhodnutie Žilinského samosprávneho
kraja č. 4401/2012/OZ zo dňa 10.07.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. S08569-OP-2012, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/71/2013-96
z 11. apríla 2014 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie tohto rozhodnutia, rozsudok bol potvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/55/2014 zo dňa 27.04.2016). Správny
súd uzatvára, že v prípade žalobcu sú dané také okolnosti prípadu, ktoré uprednostňovali verejný
záujem na uložení vyššej pokuty za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v/ bod 2 zákona
o poskytovateľoch pred legitímnym očakávaním žalobcu, že v prípade, ak si podá odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu, sa jeho situácia nezhorší tým, že mu bude uložená vyššia pokuta. Preto

v danom prípade boli dané dôvody na vylúčenie aplikácie zásady zákazu reformatio in peius, a preto
správny súd námietku o neprimeranom a neodôvodnenom zvýšení pokuty vyhodnotil ako nedôvodnú.44. Nad rámec žalobných bodov správny súd uvádza, že administratívne trestanie (o aké v predmetnej
veci išlo) má trestno-právny charakter a je potrebné vychádzať z čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a
analogicky i z Trestného zákona. Konanie žalobcu, ktorý v priebehu mesiacov apríl 2018 až marec 2019

šesťkrát nevykonal zubno-lekársku pohotovostnú službu v súlade s jej rozpismi na uvedené mesiace
zverejnenýminawebovejstránkesamosprávnehokraja,bolopotrebnéposúdiťakopokračovacísprávny
delikt pozostávajúci zo šiestich čiastkových útokov. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy
ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu
za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom delikte, pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné

použiť „analogiae legis“, a to ust. § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak
páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa
má posudzovať ako jeden správny delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase,
spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že skutkové
podstaty správnych deliktov, ktorých predmetom je nedodržanie ust. § 79 ods. 1 písm. v/ bod 2 zákona

o poskytovateľoch za obdobie apríl 2018 až marec 2019 sú pokračovacím správnym deliktom, ktorý sa
skladá z jednotlivých čiastkových útokov, ktoré súvisia z hľadiska času, miesta a spôsobu spáchania.
V rámci pokračovacieho správneho deliktu je súbeh jednotlivých čiastkových útokov vylúčený, pretože
tvoria jeden správny delikt a pri ukladaní sankcie nebolo možné uplatniť ani absorpčnú zásadu, ako
nesprávne uviedol prvostupňový správny orgán. Z Trestného zákona a Trestného poriadku vyplýva,

že ak sa naraz vedie a vykonáva trestné konanie vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom jedného
pokračovacieho trestného činu, neukladá sa úhrnný trest, ale „obyčajný“ trest, keďže pri pokračovacom
trestnom čine nejde o súbeh trestných činov, ale o jeden trestný čin. Ako pokračovanie v trestnej
činnosti sa posudzuje činnosť páchaná do oznámenia vznesenia obvinenia. Trestné právo pozná inštitút
úhrnného trestu, ale správny orgán takýto úhrnný trest uložiť nemôže. Z uvedeného je zrejmé, že

procesnú stránku trestania, ktorá vyplýva z Trestného zákona, ako aj z Trestného poriadku, v žiadnom
prípade nemožno použiť pri administratívnom trestaní úplne analogicky ako v trestnom konaní. Pri
správnom trestaní je podstatné dodržať hmotno-právnu stránku správneho trestania pokračovacích
správnych deliktov, a teda za jednotlivé čiastkové úkony neuložiť trest vyšší ako je horná hranica
zákonného rozpätia.

45. V predmetnej veci bola žalobcovi rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa uložená pokuta
v sume 1200 Eur, pričom horná hranica pokuty v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o
poskytovateľoch bola stanovená v sume 3.319 Eur. Uložená pokuta sa teda pohybuje v dolnej
polovici zákonnej sadby. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, zdôvodnili svoju úvahu,

na základe ktorej dospeli k stanovenej výške pokuty, pričom napadnuté rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a
podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pri určení výšky pokuty
správny orgán prvého stupňa prihliadol najmä na závažnosť, čas trvania, následky a povahu zisteného
nedostatku, pričom zohľadnil i skutočnosť, že žalobca opakovane nerešpektoval rozpisy zubno-lekárskej

pohotovostnej služby a túto službu v uvedenom období nevykonal celkom šesťkrát, čo nepochybne
muselo mať vplyv na výšku pokuty.

46. Správne orgány teda za jedno z kritérií pre zdôvodnenie konkrétnej výšky pokuty deklarovali i počet
čiastkových útokov pokračujúceho správneho deliktu, čo vo svojich rozhodnutiach riadne zdôvodnili, aj

keďniesprávneuviedli,žezajedenskutokbyuložilipokutuvovýške200Eurazašesťskutkovteda1200
Eur. Správny súd mal za to, že táto formulácia predstavuje len nedostatok v odôvodení, nie vadu majúcu
vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť rozhodnutia. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovi bola
uložená sankcia za jeden pokračovací správny delikt a počet čiastkových útokov tohto správneho deliktu
bol správne zohľadnený pri posudzovaní jeho závažnosti. V prejednávanej veci sa žalobca dopustil

jedného pokračovacieho správneho deliktu (ktorý pozostáva zo šiestich čiastkových útokov), za ktorý mu
bolo možné uložiť pokutu až do výšky 3.319 Eur. Správny súd preto konštatuje, že napriek formálnemu
pochybeniuvodôvodneníspôsobuvýpočtupokutyzostávarozhodnutievpodstatnýchčastiachzákonné,
vecne správne a preskúmateľné, avšak je potrebné upozorniť na uvedené nedostatky v odôvodení,
aby správne orgány v budúcnosti pri odôvodňovaní výšky sankcie vychádzali z jednotného posúdenia

pokračovacieho deliktu a nezakladali výšku pokuty na aritmetickom násobení jednotlivých porušení.

47. Správny súd uzatvára, že nad rozsah žalobných bodov posudzoval, či v konaní pred orgánom
verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom konštatuje,že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by
mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia aj z iných dôvodov.

48. V predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové rozhodnutie ako aj
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho
právneho posúdenia veci rešpektujúc zásadu materiálnej pravdy a zásadu voľného hodnotenia dôkazov,
a preto správny súd, vyhodnotiac žalobne námietky ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

49. Žalobca v správnej žalobe alternatívne (pozn. súdu: správne by malo byť eventuálne) požiadal
správny súd o uplatnenie postupu podľa § 198 ods. 1 SSP. Správny súd v rámci sankčnej moderácie
poukazuje na to, že jej uplatnenie pripadá do úvahy až po vykonaní dokazovania správnym súdom,
ktoré žalobca nenavrhol, keď nepožiadal ani o nariadenie pojednávania. Toto ustanovenie umožňuje
správnemu súdu zmeniť druh alebo výšku uloženej sankcie prípadne upustiť od jej uloženia, a to za
podmienky, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný

charakter, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy.
Žalobca zároveň nijakým spôsobom netvrdil, že by mala uložená sankcia pre neho likvidačný charakter.
Uložená pokuta vo výške 1 200 Eur je podľa správneho súdu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
primeraná povahe skutku a jeho závažnosti, správny súd preto nevyhovel návrhu žalobcu na moderáciu
uloženej pokuty.

50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako
správny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v
okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu

štátnej správy.

51. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.