Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324207294
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207294.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: KUHN-MT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 16A, 903 01 Senec, IČO: 36 615 129, právne zastúpeného:
JUDr. Bohdan Hubač, advokát, Jedľová 15, 900 31 Stupava, proti žalovanému: FRV s.r.o., so sídlom
Hraničná 18, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 996 040, právne zastúpenému:
Legalmile Rozbora, s.r.o., so sídlom Bajkalská 22, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47
558 253, o zaplatenie 1.403,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 1.403,59 EUR z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy
1.403,59 EUR od 01.08.2023 do 28.10.2025 a náklady spojené s uplatneným pohľadávky vo výške
85,10 EUR, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa19.09.2024domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým

súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.403,59 EUR s príslušenstvom a náhradu
trov konania, titulom nezaplatenia pohľadávky zo strany žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalovaný si u žalobcu objednal dodanie tovaru (náhradných dielov). Prijatím objednávky žalovaného
zo strany žalobcu došlo medzi stranami ku konkludentnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa ust. §
409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako ,,OBZ“), predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu tovaru. Tovar
bol riadne dodaný žalovanému. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu

3.903,59 EUR, splatnú dňa 31.07.2023, ktorú žalovaný napriek výzvam žalobcu neuhradil v celej výške.
Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 08.01.2024 sumu vo výške 2.500,- EUR. Nakoľko sa žalovaný dostal
do omeškania s peňažnou pohľadávkou, žalobca žiadal taktiež nahradiť úrok z omeškania (§ 369 ods.
1 OBZ), paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR (§ 369c ods. 1 OBZ), ako aj náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky - predžalobnou výzvou na zaplatenie vo výške 85,10 EUR. Svoje
tvrdenia podložil dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXX a dodacím listom č. XXXXXXXX, faktúrou č. W.
XX/XXXX, predžalobnou výzvou zo dňa 23.05.2024, vrátane podacieho lístka.

2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril tak, že uhradil istinu v plnej výške, t.j. 1.403,59 EUR dňa
25.10.2024,pričomkuhradeniudošlopreddoručenímvýzvysúduvkonaní.Napriekuvedenémužalobca
neinformoval súd o úhrade istiny žalovaného a neprispôsobil tomu navrhovaný petit žaloby. Odmietolnárok žalobcu na úhradu istiny, ktorá bola toho času zaplatená. Žiadal v tejto časti žalobu zamietnuť
a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko v konaní nebol 100 %
úspešný. K uvedenému priložil výpis z účtu.

3. Žalobca v podanej replike zobral v súlade s § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku(ďalejlen„CSP“)podanúžalobuvčastiuplatňovanejistinyvovýške1.403,59EURspäťažiadal
súd konanie v tejto časti zastaviť. Zdôraznil, že žalovaný skutočne zaplatil žalobcovi dňa 28.10.2025
bezhotovostne prevodom na jeho bankový účet istinu vo výške 1.403,59 EUR, avšak stalo sa tak až po

zaslaní predžalobnej výzvy dňa 24.05.2024, po podaní žaloby dňa 19.09.2024 a po zaplatení súdneho
poplatku za podanie žaloby.

4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

5. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, keďže ide o vec jednoduchého

právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu sú zhodné (žalobcom uvedené skutkové tvrdenia
ohľadne vzniku pohľadávky a jej existencie žalovaný nesporoval), pričom hodnota sporu predstavuje
sumu 1.403,59 EUR. Zároveň súd konštatuje, že obe strany sporu súhlasili s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b/ CSP. Súd preto postupom podľa § 219 ods.
3 CSP vo veci dňa 11. 09. 2025 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30. 10. 2025 o 11:00 hod v miestnosti č.p. 114, pracovisko
Medená, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na
verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.

6. Po oboznámení sa s vyjadreniami strán, predloženými listinnými dôkazmi, ako aj zvyšným obsahom

spisu, súd konštatuje, že listiny boli stranám doručené, pričom ich obsah nebol stranami spochybnený
a ustálil nasledovný skutkový stav.

7.Stranyneurobilispornýmiskutkovéokolnostivedúcekuvznikuobchodnozáväzkovéhovzťahu-kúpnej
zmluvy, a to objednaním tovaru (náhradných dielov bližšie špecifikovaných v predloženej faktúre a

dodacom liste) zo strany žalovaného a následným prijatím objednávky zo strany žalobcu. Predmetom
danej zmluvy bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi
cenu tovaru. Taktiež nespornou skutočnosťou bolo, že došlo k riadnemu dodaniu tovaru žalobcom
žalovanému dňa 17.07.2023 s poukazom na dodací list a následnému vystaveniu faktúry č. XXXXXXXX.
Žalovaný uhradil pred podaním žaloby časť fakturovanej sumy dňa 08.01.2024, a to vo výške 2.500,-

EUR. S ohľadom na bezhotovostnú úhradu istiny vo výške 1.403,59 EUR žalovaného zo dňa 28.10.2025
(po doručení výzvy na vyjadrenie k žalobe žalovanému) a čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu
sa stala nespornou aj táto skutočnosť.

8. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 17. 07. 2023 vyplýva, že žalovanému bola od žalobcu

účtovaná suma vo výške 3.903,59 EUR za dodaný tovar bližšie špecifikovaný v predmetnej faktúre a
dodacom liste.

9. Z dodacieho listu č. XXXXXXXX vyplýva, že tovar bol dodaný žalovanému dňa 17.07.2023 v mieste
jeho sídla.

10. Z faktúry č. W. XX/XXXX vystavenej dňa 24.05.2024 s ohľadom na predžalobnú výzvu zo
dňa 23.05.2024 vrátane podacieho lístka vyplýva, že došlo k spísaniu a zaslaniu predžalobnej výzvy
žalovanému a za dodanie služby si advokát účtoval sumu 85,10 EUR.

11. Takto zistený skutkový stav následne súd právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení.

11.1. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak

ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11.2. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.11.3. Podľa § 409 ods. 1 OBZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto

veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

11.4. Podľa § 411 OBZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na
tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a
týmto zákonom.

11.5. Podľa § 365 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

11.6. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11.7. Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej aj ako ,,nariadenie vlády SR

č. 21/2013 Z. z.“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov
z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

11.8. Podľa § 369c ods. 1 a 2 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11.9. V zmysle § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

11.10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11.11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11.12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11.13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11.14. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

12. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 1.403,59 EUR ešte

pred prvým pojednávaním, nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi žalovanú istinu (zvyšná
časť fakturovanej sumy), súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 1.403,59 EUR v
zmysle § 145 ods. 2 CSP (výrok I.). Predmetom sporu tak zostalo príslušenstvo pohľadávky.13. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, konkrétne úroku z omeškania, súd uvádza, že žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou faktúry č. XXXXXXX deň nasledujúci po dni splatnosti, t.j. 01.08.2023.
Súd zároveň uvádza, že splatnosť záväzku vyplývajúca z predmetnej faktúry nebola žalovaným žiadnym

spôsobom sporovaná, preto ju súd považuje za nespornú (§ 151 ods. 1 CSP). Veriteľ môže požadovať
úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z.). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
žalovaného bola vo výške 4,00 %. Žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu v sume 1.403,59 EUR

dňa 28.10.2025, t. j. po podaní žaloby, čím uznal predmetný nárok a žaloba zo strany žalobcu bola v tejto
časti podaná dôvodne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13 % zo sumy 1.403,59
EUR od 01.08.2023 do 28.10.2025 (výrok II.).

14. Žalobca si v súvislosti s omeškaním dlžníka uplatnil ako paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c
ods. 1 OBZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., tak aj náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky predžalobnou výzvou vo výške 85,10 EUR titulom vystavenej faktúry č. W. XX/
XXXX za spísanie a zaslanie predžalobnej výzvy z 23.05.2024.

15. Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v 396c ods. 1 OBZ
primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých

v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Z uvedeného vyplýva, že v prípade paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si žalobca môže uplatniť aj náklady nad túto sumu (čo v
predmetnej veci aj nepochybne urobil), ale je povinný túto sumu od nich odpočítať. Pokiaľ tak neurobí
a uplatňuje si svoje náklady spojené s uplatnením pohľadávky v plnej výške, suma 40,- EUR mu už
nepatrí, pretože paušálna náhrada nákladov nebola do právneho poriadku zakotvená ako určitá forma

„bonusu“ k už aj tak uplatňovaným nákladom spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré ju prevyšujú.

16. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv.
administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania
zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s

telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka - táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na
paušálnu náhradu nákladov). Uvedená suma je minimum, čo požaduje smernica (čl. 6). Ide o paušálnu
náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto
náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege). Paušálna náhrada neznamená, že
veriteľ nemôže požadovať aj ďalšie náklady. Smernica 2011/7/EÚ k tomu uvádza v čl. 6 ods. 3:

"Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú
náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku
dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v
dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie."
17. Otázkou vzťahu medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi spojenými s vymáhaním

pohľadávok (nákladmi na administratívne úkony a predžalobnú výzvu) sa zaoberal aj Súdny dvor
Európskej únie vo veci C-287/17 zo dňa 13.09.2018, v ktorom konštatoval, že veriteľovi, ktorý sa
domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s
platbou, umožňuje získať okrem paušálnej sumy vo výške 40,- EUR aj primeranú náhradu tej časti
týchto nákladov, ktorej suma presahuje výšku tejto paušálnej náhrady. Z uvedeného vyplýva, že článok

6 smernice 2011/7 sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady
nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, priznáva právo získať
na tomto základe okrem nároku na paušálnu sumu vo výške 40,- EUR stanovenú v odseku 1 tohto
článku aj primeranú náhradu v zmysle odseku 3 rovnakého článku, pokiaľ ide o časť týchto nákladov
presahujúcu túto paušálnu sumu.

18. Súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje s názorom vysloveným Súdnym dvorom Európskej
únie, keď jeho závery sú aplikovateľné aj v prejednávanej veci a preto má žalobca nárok na paušálnu
náhradu nákladov v sume 40,- EUR (§ 369c ods. 1, 2 OBZ) a nárok na náhradu preukázaných nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 45,10 EUR (§ 121 ods. 3 OZ), teda na celkovú náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 85,10 EUR (výrok II.). V prevyšujúcej časti súd
žalobuzamietolzdôvodu,ževkontextevyššieuvedenýchprávnychzáverovžalobcovinároknanáhradu
nákladov aj v sume 40,- EUR, ako nárok uplatňovaný duplicitne, nepatrí (výrok III.).19. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, § 256
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny z dôvodu
úhrady dlžnej sumy žalovaným po začatí konania. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že z procesného

hľadiska zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný. Vo zvyšku vznikla v zmysle § 255 ods. 1, 2
CSP žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

20. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí,

že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech
v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP- pozn. súdu). Predmetný
judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný neskorším judikátom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto
je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť
predmetného judikátu potvrdil Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn.
3Obdo/54/2022,ktorýsakjudikátuR34/2005prihlásilazvýraznil,žeprocesnýneúspechvpríslušenstve
pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve

pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania.

21. Uvedené zároveň zohľadnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Cob/53/2024 zo
dňa 30.09.2025, keď uviedol, že pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz03.09.2015voveciII.ÚS535/2015,vzmyslektorého

úroky z omeškania žiadané za určité obdobie sú z hmotnoprávneho hľadiska predmetom konania a nie
je možné na ne neprihliadať z pohľadu úspechu a neúspechu strán sporu ako pohľadu rozhodujúceho
pre otázku náhrady trov konania.

22. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na

komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnanímžalobnej
žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj
žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o

istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ,
J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok IV.) v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení

s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej sumy vo výške
1.898,61 EUR (1.403,59 EUR istina, 409,92 EUR úrok z omeškania a 85,10 EUR náklady spojené s
uplatnenímpohľadávky).Uvedenépredstavujepribližne97,94%žalovanéhonároku.Neúspechžalobcu
bol v časti sumy 40,00 EUR, ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo predstavuje približne
2,06 % žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.

Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 95,88 % (97,94 % úspech žalobcu - 2,06 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného =
95,88 % celkový úspech žalobcu). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov).