Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Construction
s.r.o.,sosídlomNadlice64,IČO:31106064,právnezastúpenéhoJUDr.MatejomValjentom,advokátom
so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková
4, Bratislava, IČO: 31 813 861, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
7929-9000/2019 zo dňa 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania Univerzitná nemocnica Bratislava (ďalej aj ako „kontrolovaný“ alebo „verejný

obstarávateľ“) vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky „Rekonštrukcia oddelenia dlhodobo
chorých v UNB nemocnica akad. A. B.“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 30/2019 dňa 12. februára
2019podznačkou3967-WYP.Vzávislostiodpredmetuzákazky,typukontrolovanéhoapredpokladanej
hodnoty zákazky vo výške 384.899,72 € bez DPH, ide o podlimitnú zákazku na stavebné práce.

2. Dňa 03. marca 2019 žalobca doručil kontrolovanému a žalovanému námietky v elektronickej podobe
smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o mene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z.z.“) proti
podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch.

3. Účelom uplatnenia revízneho postupu formou žiadosti o nápravu a následne námietkami proti
podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch bolo odstránenie nasledovného ustanovenia v článku
IX,bod.7návrhuzmluvyodielo,cit.:„Dodávateľniejeoprávnenýpostúpiťakúkoľveksvojupohľadávkuz
tejto zmluvy o dielo na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Písomný

súhlas objednávateľa s týmto úkonom je zároveň platný len za podmienky, že bol na tento úkon udelený
predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva zdravotníctva SR. Právny úkon, ktorým budú postúpené
pohľadávky zhotoviteľa v rozpore s týmto ustanovením je podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov neplatný.“.4. Žalobca vyslovil pochybnosti pokiaľ ide o súlad citovaného zmluvného ustanovenia s príslušným
ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), ako aj pochybnosti pokiaľ ide o celkovú koncepciu zabezpečovacích inštitútov
vrátane úpravy článku X. Zmluvné pokuty v návrhu zmluvy a dôvodnosť takejto neprimeranej a
nevyváženej úpravy v neprospech zhotoviteľa.

5. V liste „Oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu“ kontrolovaný uviedol, že nevyhovuje

žiadosti o nápravu a túto zamieta. V odôvodnení následne uviedol, cit.: „Bod č. 7 článku IX Zmluvy
o dielo sa uvádza do všetkých zmlúv v zmysle Príkazu ministra zdravotníctva SR č. 2/2017, za
účelom stanovenia pravidiel a zásad pri uzatváraní zmluvných vzťahov a realizovaná právnych
úkonov s dôrazom na eliminovanie rizika a negatívnych následkov uzatvorených a uzatváraných
zmluvných vzťahov podriadenými organizáciami. Podľa názoru verejného obstarávateľa uvedené
zmluvné ustanovenie nie je v rozpore s princípom proporcionality ani s ostatnými princípmi verejného

obstarávania podľa § 10 ods. ZVO, nakoľko platí pre všetkých záujemcov rovnako.“.

6. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 5767-6000/2019-OD zo dňa 24. apríla 2019 zamietol
námietkyžalobcupodľa§175ods.3zákonač.343/2015Z.z.,nakoľkoichpovažovalzaneopodstatnené.

7. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 42 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z.z. majú súťažné podklady obsahovať
okrem iného aj návrh zmluvy. V posudzovanom prípade je návrh zmluvy o dielo obsiahnutý v časti D
„Obchodné podmienky“ súťažných podkladov. Žalovaný konštatoval, že predmetom námietok žalobcu
je znenie obchodných podmienok, konkrétne bodu 7 čl. IX „Prevzatie diela a prechod vlastníckeho
práva“, pričom argumentácia žalobcu spočíva najmä v tom, že takto stanovenou zmluvnou podmienkou

dochádza podľa neho k priamemu zvyšovaniu rizika ohrozenia finančných tokov zhotoviteľa.

8. Žalovaný v súvislosti s namietanými skutočnosťami žalobcu poukázal na Výkladové stanovisko
úradu č. 3/2016 k právomoci úradu preskúmavať zmluvné podmienky návrhu zmluvy alebo rámcovej
dohody, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania. Podľa výkladového stanoviska žalovaný pri

výkone svojej činnosti neskúma súlad zmluvných podmienok s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi
alebo inými verejnoprávnymi predpismi. Zdôraznil, že preskúmavacia právomoc žalovaného sa v
tomto prípade obmedzuje na skúmanie súladu zmluvných podmienok so zákonom č. 343/2015 Z.z.,
najmä s jeho princípmi, a to z pohľadu, či verejný obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre
všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého

zaobchádzania. Tieto podmienky podľa stanoviska musia vychádzať z potrieb verejného obstarávateľa.
Žalovaný preto uviedol, že skúmal súlad namietaného bodu 7 čl. IX návrhu zmluvy o dielo v intenciách
predmetného výkladového stanoviska. To znamená, že žalovaný preskúmal súlad namietaného bodu 7
čl. IX návrhu zmluvy o dielo so zákonom č. 343/2015 Z.z., a to najmä v kontexte dodržania princípov
verejného obstarávania stanovených v § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z.

9. Žalovaný po preskúmaní namietaných skutočností dospel k záveru, že zmluvné podmienky uvedené
v bode 7 čl. IX návrhu zmluvy o dielo, ustanovujúce zákaz postúpenia pohľadávky dodávateľa bez
predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa (pričom písomný súhlas objednávateľa s týmto
úkonom je zároveň platný len za podmienky, že bol na tento úkon udelený predchádzajúci písomný

súhlas Ministerstva zdravotníctva SR) na iný subjekt, nie je možné považovať za diskriminačné a
obmedzujúce hospodársku súťaž.

10. Žalovaný vyslovený záver odôvodnil tým, že v predmetnom verejnom obstarávaní nejde o úplný
zákaz postúpenia pohľadávky na akýkoľvek iný subjekt bez výnimky, ale je upravený iba postup, ktorý

musíbyťuplatnenýpripostúpenípohľadávky,atedavyžiadaniesipísomnéhosúhlasuodobjednávateľa.
Ďalej uviedol, že definovanie zmluvných podmienok je úlohou kontrolovaného, pričom zmluvnými
podmienkami sa určujú podmienky, za ktorých sa bude zákazka realizovať. Taktiež mal za to, že
kontrolovaný v kontexte príkazu ministra nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade
s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania a nepredstavujú

významnú finančnú záťaž pre uchádzačov. Dodal, že znenie bodu 7 čl. IX návrhu zmluvy o dielo,
ustanovujúce zákaz postúpenia pohľadávky na iný subjekt bez súhlasu objednávateľa nepredstavuje
zmluvnú podmienku s osobitným odradzujúcim účinkom na záujemcov v predmetnom verejnom
obstarávaní.11. Žalovaný dospel k záveru, že kontrolovaný stanovil spornú zmluvnú podmienku dostatočne jasno a
zrozumiteľne, odôvodnil z akého dôvodu je uvedená zmluvná podmienka zahrnutá do zmluvy (príkaz

ministra), zmluvná podmienka platí rovnako pre všetkých záujemcov / uchádzačov a nemožno hovoriť
ani o obmedzení hospodárskej súťaže, nakoľko boli predložené 4 ponuky, pričom sám žalobca predložil
ponuku. Preto konštatoval, že stanovením namietanej zmluvnej podmienky kontrolovaný neporušil
princípy verejného obstarávania.

12. K odôvodneniu zamietnutia žiadosti o nápravu žalovaný uviedol, že došlo na strane kontrolovaného
k chybe v písaní, keď zle označil príkaz ministra. Žalovaný preskúmal predložený príkaz ministra
a namietanú zmluvnú podmienku a uviedol, že napriek tomu, že kontrolovaný vo vybavení žiadosti
o nápravu zle označil číslo príkazu ministra tak samotný text bodu 1 čl. II príkazu ministra je
pretransformovaný do namietanej zmluvnej podmienky. Žalobca bol vo vybavení žiadosti o nápravu
informovaný, že uvedené ustanovenie sa do zmlúv dáva práve na základe príkazu ministra (hoci došlo

k označeniu iného príkazu). Skutočnosť, že kontrolovaný zle označil príkaz ministra nepredstavuje
porušenie, ktoré by malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a preto nie je
možné vydať rozhodnutie podľa § 175 ods. a/ zákona č. 343/2015 Z.z., tak ako požaduje žalobca,
nakoľko žalovaný vyhodnotil žalobcom namietanú zmluvnú podmienku ako súladnú so zákonom č.
343/2015 Z.z.

13. Rada žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 7929-9000/2019 zo dňa 17.
júna 2019 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 5767-6000/2019-OD
zo dňa 24. apríla 2019. Rada žalovaného neidentifikovala žiaden dôvod na zmenu napadnutého
prvostupňového rozhodnutia. Konštatovala, že zákon č. 343/2015 Z.z. ponecháva na verejnom

obstarávateľovi, aby vypracoval návrh zmluvy, ktorá sa uzavrie ako výsledok verejného obstarávania,
pričom tento zákon neustanovuje, ktoré zo zmluvných inštitútov upravených v Občianskom zákonníku,
Obchodnom zákonníku, príp. v iných právnych predpisoch je verejný obstarávateľ oprávnený do
predmetného návrhu zmluvy zapracovať. Rovnako zákon č. 343/2015 Z.z. neobsahuje žiadne
ustanovenia, ktoré by verejnému obstarávateľovi zakazovali do návrhu zmluvy zapracovať niektoré

z týchto zmluvných inštitútov, a teda verejnému obstarávateľovi v tomto smere nekladie žiadne
obmedzenia.

14. Druhostupňový správny orgán vyslovil, že verejní obstarávatelia sú oprávnení do návrhov zmlúv
tvoriacich súčasť súťažných podkladov zapracovať zmluvné inštitúty upravené napr. v Občianskom

zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku, tieto sú však povinní nastaviť pre všetkých záujemcov v
súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Uvedené vyplýva aj
zo spomínaného výkladového stanoviska úradu č. 3/2016, v ktorom sa uvádza, že v rozpore so zákonom
č. 343/2015 Z.z. by bolo, ak by zmluvné podmienky boli nastavené výhodne pre konkrétny hospodársky
subjekt.

15. Druhostupňový správny orgán preskúmal namietanú zmluvnú podmienku a uviedol, že v danom
prípade nejde o úplný zákaz postúpenia pohľadávky na akýkoľvek iný subjekt bez výnimky, ale je iba
upravený postup, ktorý musí byť uplatnený pri postúpení pohľadávky, a teda vyžiadanie si písomného
súhlasu od objednávateľa (objednávateľ musí mať súhlas od Ministerstva zdravotníctva SR). Zároveň

namietaná zmluvná podmienka v návrhu zmluvy o dielo, je rovnako platná pre všetkých záujemcov
a uchádzačov. Postup kontrolovaného teda možno vnímať ako rovnaký voči všetkým záujemcom a
uchádzačom.

16. Druhostupňový správny orgán sa stotožnil so žalovaným v tom, že definovanie zmluvných

podmienok je vecou verejného obstarávateľa a uchádzači majú možnosť sa rozhodnúť, či za verejným
obstarávateľom stanovených zmluvných podmienok sú alebo nie sú ochotní zákazku realizovať, a teda
predložiť ponuku vo verejnom obstarávaní. Verejní obstarávatelia sú pritom oprávnení stanoviť si aj
také zmluvné podmienky, ktoré sú pre nich výhodnejšie ako pre ich dodávateľov, za predpokladu, že
zmluvné podmienky rešpektujú princípy verejného obstarávania. Každá zmluvná podmienka totiž môže

byť niektorými z potenciálnych uchádzačov vnímaná ako výhodnejšia pre verejného obstarávateľa než
pre dodávateľa. Po preskúmaní namietaných skutočností v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru,
že zmluvnú podmienku uvedenú v bode 7 čl. IX návrhu zmluvy o dielo nie je možné považovať za
diskriminačnú a neprimerane obmedzujúcu hospodársku súťaž.17. Následne k argumentu žalobcu, podľa ktorého ho kontrolovaný v zamietnutí žiadosti o nápravu
nasmeroval na nesprávny príkaz ministra č. 2/2017, pričom uvedené je možné podľa žalobcu považovať

za porušenie princípu transparentnosti, druhostupňový správny orgán uviedol, že označenie príkazu
ministrač.2/2017namiestoč.7/2017možnopodľajehonázorupovažovaťzapisárskuchybu,vdôsledku
ktorejkontrolovanýpoukázalnanesprávnypríkazministra.Druhostupňovýsprávnyorgánďalejpoukázal
na skutočnosť, že kontrolovaný v ďalšom konaní o námietkach túto chybu napravil a oboznámil žalobcu
so správnym príkazom ministra. Z uvedeného dôvodu druhostupňový správny orgán označil tento

argument žalobcu za bezpredmetný.

18. Druhostupňový správny orgán v tejto súvislosti poukázal na to, že namietaná zmluvná podmienka
je vzhľadom na bežné trhové podmienky štandardná, a teda bežne využívaná. K uvedenému podporne
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28. januára 2009, z
ktorého vyplýva, že je dovolené aj prísnejšie stanovenie zmluvnej podmienky (úplný zákaz postúpenia

pohľadávky), pričom kontrolovaný nezakázal postúpiť pohľadávku, iba určil povinnosť postupovať
podľa stanovených pravidiel pri postúpení pohľadávky, pričom postúpenie závisí od neistej podmienky
(súhlas kontrolovaného a Ministerstva zdravotníctva SR). Mal za to, že samotná zmluvná podmienka je
štandardnouzmluvnoupodmienkou,ktorúsúverejníobstarávateliaoprávnenívzmluveurčiťajbeztoho,
aby potrebu stanovenia takejto zmluvnej podmienky bolo potrebné osobitne zdôvodniť napr. príkazom

príslušného ministra. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že namietanú zmluvnú podmienku je
možné považovať za súladnú aj s princípom transparentnosti.

19. Ďalej vyslovil, že verejní obstarávatelia sú oprávnení v zmluvách, ktoré budú uzatvárať ako výsledok
verejného obstarávania, určiť zmluvnú podmienku, podľa ktorej je pohľadávku možné postúpiť len s

predchádzajúcim písomným súhlasom verejného obstarávateľa, prípadne jemu nadriadeného subjektu,
a to aj v prípadoch, ak im takáto povinnosť nevyplýva z príkazu nadriadeného subjektu, za predpokladu,
že takáto zmluvná podmienka zodpovedá potrebám verejného obstarávateľa. Potrebou verejného
obstarávateľa v tomto ohľade môže byť aj zaužívaná prax verejného obstarávateľa, pokiaľ je takáto prax
súladná so zákonom č. 343/2015 Z.z. a princípmi podľa § 10 ods. 2 cit. zákona. Druhostupňový správny

orgán k už uvedenému dodal, že zmluvné podmienky musia podporovať čestnú hospodársku súťaž,
avšak stanovením prísnych, ale nediskriminačných zmluvných podmienok nedochádza k porušeniu
zákona č. 343/2015 Z.z. Namietaná zmluvná podmienka nijakým spôsobom nezvyšuje administratívnu
záťaž uchádzačov a ponuky predložili štyria uchádzači vrátane žalobcu. Dodal, že namietaná zmluvná
podmienka nebola nastavená výhodne pre konkrétny hospodársky subjekt, a teda nie je v rozpore s

čestnou hospodárskou súťažou. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností druhostupňový
správny orgán v súlade s rozhodnutím žalovaného konštatoval, že kontrolovaný nepostupoval v rozpore
so zákonom č. 343/2015 Z.z., ako ani s princípmi podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z., keď
stanovil namietanú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného druhostupňový správny orgán zhodne
so žalovaným konštatoval, že považuje námietky žalobcu za neopodstatnené.

II.
Žaloba

20. Správnou žalobou zo dňa 18. júla 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. 7929-9000/2019 zo dňa 17. júna 2019, ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa č. 5767-6000/2019-OD zo dňa 24. apríla 2019 z dôvodu, že rozhodnutie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich

nemá oporu, a napokon, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

21. V podanej žalobe namietal, že zmluvná úprava zabezpečovacích inštitútov by mala byť, bez ohľadu
na to, že jednou zo zmluvných strán je subjekt verejného práva, v súlade so zásadami poctivého

obchodného styku a dobrých mravov a dohodnutá s prihliadnutím na význam zabezpečovaných
povinností (účelnosť verejných financií). Adekvátna zmluva vo verejno-súkromnom obchodnom vzťahu
by mala byť taká, ktorá zohľadňuje všetky aspekty zväčša kogentnej úpravy zákonnej normy z oblasti
verejného práva a zväčša dispozitívnych ustanovení právnych noriem súkromného práva.22. Zdôraznil, že jedným z účelov uplatňovania zásad vnútorného trhu je, aby verejné orgány získavali
výrobky a služby najvyššej možnej kvality za najlepšiu cenu v rámci tvrdšej konkurencie na otvorenom

trhu bez obmedzujúcich podmienok, ktoré by boli v rozpore so zásadou ochrany čestnej hospodárskej
súťaže. Je všeobecne ustálené, že obmedzovanie hospodárskej súťaže je v rozpore s princípmi a
zásadami verejného obstarávania.

23. Tvrdil, že účelom ustanovenia bodu 7 čl. IX návrhu zmluvy je obmedziť úspešného uchádzača

ako budúceho zhotoviteľa na jeho právach, ktoré mu obchodné právo priznáva, a to postúpiť svoju
pohľadávku v prípade, ak táto nie je uhradená v súlade so zmluvne dohodnutou lehotou splatnosti,
bez súhlasu kontrolovaného (verejného obstarávateľa) a jeho zriaďovateľského orgánu - Ministerstva
zdravotníctva SR. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, čiže dochádza
k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto

pôvodného veriteľa nový veriteľ, ale bez toho, že by sa inak tento vzťah zmenil (singulárna sukcesia).
Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Ide teda
o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a
povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu, čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zmluvy
zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od

dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla.

24. Za sporný označil dôvod úpravy návrhu zmluvy zo stany kontrolovaného (verejného obstarávateľa).
Takáto nejasnosť v jeho postupe sa podľa žalobcu prieči princípu transparentnosti (§ 10 ods. 2 zákona
č. 343/2015 Z.z.), čo podčiarkuje aj strohé a bezobsažné odôvodnenie zamietnutia žiadosti o nápravu a

súčasne odôvodnenie žalovaného zamietnutia námietky, čo vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvoľnosti
rozhodovania na strane kontrolovaného (verejného obstarávateľa) a žalovaného.

25. Taktiež poukázal na skutočnosť, že obmedzovaním práv postúpenia pohľadávky bez súhlasu
budúceho objednávateľa môže dôjsť k priamemu zvyšovaniu rizika ohrozenia finančnej likvidity

budúceho zhotoviteľa s výrazným vplyvom na jeho zotrvanie na trhu, čo podľa názoru žalobcu absolútne
odporuje zásadám ochrany čestnej hospodárskej súťaže ako aj zásadám poctivého obchodného styku.

26. Dodal, že z hľadiska doslovného výkladu sporného ustanovenia návrhu zmluvy, možno toto
ustanovenie z hľadiska jeho účelu označiť ako zmluvnú sankciu/pokutu pre zhotoviteľa za neplnenie

zmluvných povinností objednávateľa, čo sa samo o sebe prieči logike obchodných vzťahov a zásade
poctivého obchodného styku.

27. Rovnako tak namietal, že rozhodnutie žalovaného o zamietnutí námietky, ako aj rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu o odvolaní nie sú dostatočne odôvodnené, pretože ani z jedného

rozhodovacieho aktu nie je možné zistiť reálne a skutočné dôvody rozhodnutia vo vzťahu k spornému
namietanému zmluvnému ustanoveniu v bode 7 čl. IX, čo zakladá podľa žalobcu svojvoľnosť a
arbitrárnosť napadnutého ako aj preskúmavaného rozhodnutia.

28. Zdôraznil, že rozpor s princípom transparentnosti videl v samotnom význame spornej zmluvnej

podmienky a jej dôsledkoch pri jej aplikácii pri realizácii zmluvy. Taktiež namietal jej nedostatočné
odôvodnenie a najmä absenciu pravidiel, spôsobu a lehôt jej aplikácie v súťažných podkladoch.
Zároveň za problematickú označil aj skutočnosť, že záujemca/uchádzač v danom verejnom obstarávaní
nedokáže posúdiť mieru obchodného rizika, do ktorého účasťou na verejnom obstarávaní vstupuje.

29. Vo vzťahu ku skutočnosti, že druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí podporne
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28. januára 2009, uviedol, že
právevyužitímrevíznychpostupovpodľazákonač.343/2015Z.z.malsnahudocieliťodstráneniespornej
zmluvnej podmienky z návrhu zmluvy, aby podpisom zmluvy nemohla byť sporná zmluvná podmienka
právne kvalifikovaná ako dohoda veriteľa a dlžníka podľa predchádzajúceho cit. rozsudku Najvyššieho

súdu SR.

30. Zároveň namietal, že v dôsledku tejto spornej zmluvnej podmienky, predstavujúcej väčšie
obchodnoprávne riziko, súťažné podklady neobsahujú jasné a dostatočné odôvodnenie a najmäpravidlá, spôsob a lehoty jej aplikácie, čím dochádza k porušovaniu princípu transparentnosti. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/249/2010 zo dňa 05. októbra
2011.

31. Správnemu orgánu prvého stupňa tiež vyčítal, že sa vôbec nezaoberal namietanou skutočnosťou,
že od momentu od kedy kontrolovaný pridal spornú zmluvnú podmienku do obsahu zmluvy nemohol sa
žalobca zúčastniť a nezúčastnil sme sa žiadneho predmetného verejného obstarávania.

32. Napokon namietal, že rozhodovanie kontrolovaného, ako aj žalovaného vo veci posúdenia spornej
zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z. tým, že sa rozhodnutie obmedzilo
len na aplikáciu princípov verejného obstarávania, a bez zohľadnenia zmyslu a účelu právnej úpravy
zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý nie je možné podľa názoru žalobcu vykladať izolovanie a bez súvislostí
s ďalšími súvisiacimi právnymi normami, na ktoré tento zákon odkazuje, v danom prípade Obchodným
zákonníkom a Občianskym zákonníkom.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

33. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30. septembra 2019, v ktorom navrhol žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný mal za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z.
Dodal, že žalobca vo svojej žalobe uviedol v zásade rovnaké argumenty a vyjadrenia ako aj v odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí dôkladne a
podrobne vysporiadal.

34. Zopakoval, že podstatou daného prípadu je požiadavka žalobcu na odstránenie vyššie citovanej
zmluvnej podmienky z návrhu zmluvy o dielo, v zmysle ktorej verejný obstarávateľ obmedzil možnosť
dodávateľa postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy o dielo na tretiu osobu, a to tak, že na toto postúpenie
je potrebný jeho predchádzajúci písomný súhlas, ktorý je platný len za podmienky, že bol na tento úkon

udelený predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva zdravotníctva SR.

35. Žalovaný v súlade s napadnutým rozhodnutím v prvom rade zdôraznil, že z ustanovenia § 167 ods. 1
zákona č. 343/2015 Z.z. vyplýva, že žalovaný vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného
obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 ustanovených týmto zákonom, t. j. dohľad nad

dodržiavaním povinností ustanovených zákonom č. 343/2015 Z.z. Žalovaný teda posudzuje zmluvné
podmienky uvedené v návrhu zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou súťažných podkladov, len výlučne
z pohľadu povinností uložených verejnému obstarávateľovi zákonom č. 343/2015 Z.z. a z pohľadu
princípov verejného obstarávania vyjadrených v tomto zákone, a teda nie je oprávnený posudzovať
súlad zmluvných podmienok uvedených v návrhu zmluvy o dielo s obchodnoprávnymi, občianskymi

alebo inými verejnoprávnymi predpismi.

36.PodľažalovanéhotiežprávoEÚumožňujeverejnýmobstarávateľomformulovaťzmluvnépodmienky
predovšetkým s ohľadom na svoje potreby (a teda s ohľadom na potreby verejného sektora), a to
napríklad podľa rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-328/17, Amt Azienda Trasporti, bod 57, cit.:

„Nakoniecsprihliadnutímnasloboduverejnéhoobstarávateľapriposudzovanísvojichpotriebnemožno
a priori vylúčiť, že rozhodnutie regiónu organizovať služby dopravy na regionálnej úrovni bolo oprávnené
v rozsahu, v akom napríklad zodpovedalo hospodárskym úvahám, ako je vôľa dosiahnuť úspory z
rozsahu“.

37. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný v súlade s napadnutým rozhodnutím
konštatoval, že verejný obstarávateľ nepostupoval v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z., ako ani s
princípmi podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, keď stanovil danú zmluvnú podmienku v návrhu zmluvy o dielo.
38. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28. augusta 2019 žiadal, aby správny súd vo
veci vydal rozhodnutie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne. Ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu

stotožnil s právnym posúdením uvedeným v napadnutom, ako aj preskúmavanom rozhodnutí. Zároveň
vyslovil názor, že namietaná zmluvná podmienka nie je v žiadnom prípade obmedzujúca, nie je v rozpore
so zásadami ochrany čestnej hospodárskej súťaže alebo poctivého obchodného styku. Zakotvením
zmluvnejpodmienkyžalovanýnepostupovalvrozporesozákonomč.343/2015Z.z.anisprincípmipodľa§ 10 ods. 2 cit. zákona. Zdôraznil, že zmluvná podmienka je štandardná a bežne využívaná verejnými
obstarávateľmi.

39.Následneďalšíúčastníkkonaniavovyjadreníkvyjadreniužalovanéhozodňa 18.októbra2019
uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe.

40. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.
Konanie na správnom súde

41. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/159/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

V.
Pojednávanie

42. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 30. októbra 2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca
žalobcu,akoajďalšíúčastníkkonaniabolinapojednávanieriadneavčaspredvolaní,svojuneprítomnosť
ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených

v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VI.
Relevantné právne predpisy

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto
zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.

44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva
uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane

a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,
uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

45. Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní
pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona (ods. 1). Verejný

obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie
hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a
efektívnosti (ods. 2).

46.Podľa§42ods.11zákonač.343/2015Z.z.súťažnépodkladyobsahujúdokumentáciu,plány,modely

alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie ponúk, pravidlá ich
uplatneniaapokynynavypracovanieapredkladanieponúk.Súťažnépodkladyobsahujúajnávrhzmluvy
alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky;
ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť súčasťou súťažných podkladov. V
súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú, ktoré časti súťažných podkladov

musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie kritérií predložené uchádzačom
alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová dohoda, sú náležitosťami zmluvy
alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. V súťažných podkladoch verejný
obstarávateľ a obstarávateľ uvedú požiadavku na prevod práv duševného vlastníctva, ak sa vyžaduje.VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

47. Predmetom prieskumu správnym súdom je v rozsahu žalobných bodov rozhodnutie žalovaného,
ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu z dôvodu ich neopodstatnenosti. Medzi účastníkmi je sporné,
či kontrolovaný zvolil diskriminačnú, hospodársku súťaž obmedzujúcu, a princípu transparentnosti
odporujúcu zmluvnú podmienku v návrhu zmluvy o dielo, tvoriacej súčasť súťažných podkladov

verejného obstarávania na predmet zákazky „Rekonštrukcia oddelenia dlhodobo chorých v UNB
nemocnica akad. A. B.“.

48. Konkrétne žalobca namietal proti zmluvnej podmienke uvedenej v bode 7, čl. IX „Prevzatie diela
a prechod vlastníckeho práva“ návrhu zmluvy o dielo v znení „Dodávateľ nie je oprávnený postúpiť
akúkoľvek svoju pohľadávku z tejto zmluvy o dielo na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného

súhlasu objednávateľa. Písomný súhlas objednávateľa s týmto úkonom je zároveň platný len za
podmienky, že bol na tento úkon udelený predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva zdravotníctva SR.
Právny úkon, ktorým budú postúpené pohľadávky zhotoviteľa v rozpore s týmto ustanovením je podľa
§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov neplatný.“.

49. Žalobca namietal, že uvedené ustanovenie návrhu zmluvy o dielo sa prieči princípu transparentnosti
(§ 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z.). Rovnako tak v obmedzovaní práva postúpenia pohľadávky bez
súhlasu budúceho objednávateľa videl priame zvyšovanie rizika ohrozenia finančnej likvidity budúceho
zhotoviteľa s výrazným vplyvom na jeho zotrvanie na trhu, čo podľa žalobcu odporuje zásadám ochrany
čestnej hospodárskej súťaže ako aj zásadám poctivého obchodného styku. Tvrdil tiež, že účelom

ustanovenia bodu 7 čl. IX návrhu zmluvy je obmedziť úspešného uchádzača ako budúceho zhotoviteľa
na jeho právach, ktoré mu obchodné právo priznáva, a to postúpiť svoju pohľadávku v prípade, ak táto
nie je uhradená v súlade so zmluvne dohodnutou lehotou splatnosti bez súhlasu kontrolovaného a jeho
zriaďovateľského orgánu - Ministerstva zdravotníctva SR.

50. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti, že princípy verejného obstarávania sú
navzájom poprepájané. Podstata princípu rovnakého zaobchádzania a princípu nediskriminácie spočíva
v tom, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ majú povinnosť voči všetkým uchádzačom a záujemcom
postupovať rovnako, a teda ani jeden subjekt na strane ponuky nesmie byť žiadnym spôsobom
zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný. Ide o požiadavku na odstránenie subjektívneho hodnotenia v

procese verejného obstarávania a zabezpečenie objektívneho prístupu k záujemcom i uchádzačom,
ktorá je vyjadrením cieľa napomôcť rozvoju zdravej a skutočnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi,
ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V rovnakom duchu judikuje aj Súdny dvor EÚ napríklad vo
veciach C-225/98, C-496/99, C-231/03, C-507/03, C-27/15: ,,V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť,
že na jednej strane zásada rovnosti zaobchádzania prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké

príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým
podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na druhej strane cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej
priamymdôsledkom,jevylúčiťrizikouprednostňovaniaasvojvoľnostizostranyverejnéhoobstarávateľa.
Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne

formulované tak, aby po prvé všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich
presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne
overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie.“ Uvedené
princípy sa premietajú aj vo vzťahu k zadefinovaniu, resp. vymedzeniu zmluvných podmienok v návrhu
zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania.

51. Správny súd ďalej dodáva, že princíp transparentnosti sa potom vzťahuje aj na samotnú kvalitu
procesu zadávania zákazky a postupu jeho zadávateľa. Všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na
prípravu žiadosti o účasť, ponúk alebo iných relevantných podaní, musia byť pripravené tak, aby neboli
nejednoznačné, zmätočné alebo neprehľadné, a aby umožňovali jednotný výklad. Úkony verejného

obstarávateľa alebo obstarávateľa zároveň musia byť nerozporné. Nemenej dôležitým elementom tohto
rozmeru princípu transparentnosti je predvídateľnosť úkonov verejného obstarávateľa a obstarávateľa,
ktorý musí konať čitateľne a konzistentne, spôsobom, ktorý nepochybne a odôvodnene vyplýva zo stavu
veci a zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako svojvoľné alebo o ktoréhopravých dôvodoch by mohli byť pochybnosti. V tomto smere je princíp transparentnosti špecifikáciou
všeobecného, ústavného princípu právnej istoty v oblasti verejného obstarávania.

52. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je tak podmienkou existencie účinnej
konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov.
K porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytnú
také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, horšie kontrolovateľným, nečitateľným,
neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov

dodávateľa.

53. Z napadnutého rozhodnutia ako aj zo súťažných podkladov jednoznačne a určito vyplýva, že verejný
obstarávateľ v bode 7, čl. IX „Prevzatie diela a prechod vlastníckeho práva“ návrhu zmluvy o dielo
zadefinoval zmluvnú podmienku, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť predchádzajúceho písomného súhlasu
objednávateľa na to, aby dodávateľ mohol účinne postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku z tejto zmluvy

o dielo na tretiu osobu. Rovnako nevyhnutným pre platnosť písomného súhlasu objednávateľa s týmto
úkonom je udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu Ministerstva zdravotníctva SR.

54. V zmysle uvedeného, nedošlo v konaní podľa názoru správneho súdu k porušeniu zásady
nediskriminácie a transparentnosti verejného obstarávania, namietaných žalobcom. V zhode so

žalovanýmsprávnysúddávadopozornosti,žezdikcieustanovenia§167ods.1zákonač.343/2015Z.z.
vyplýva, že úlohou žalovaného je výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa,
čiže dohľad nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom č. 343/2015 Z.z. Žalovaný preto
nie je oprávnený posudzovať súlad zmluvných podmienok uvedených v návrhu zmluvy o dielo s
obchodnoprávnymi, občianskymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi. Žalovanému je teda zverená

kompetencia posudzovať zmluvné podmienky uvedené v návrhu zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou
súťažných podkladov, jedine z pohľadu povinností uložených verejnému obstarávateľovi zákonom č.
343/2015 Z.z. a z pohľadu princípov verejného obstarávania vyjadrených v tomto zákone.

55. Uvedený záver taktiež vychádza z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom

rozsudku sp. zn. 5Sžf/39/2014 zo dňa 27. januára 2015 vyslovil: ,, Žalovaný (Úrad pre verejné
obstarávanie) nie je oprávnený vstupovať do zmluvného vzťahu podľa Obchodného zákonníka, pretože
táto kompetencia patrí výlučne súdu v súdnom konaní. Žalovaný by bol oprávnený vstupovať do verejnej
súťaže len vtedy, ak by koncipovanie platobných podmienok bolo také prísne, že by neprimeraným
spôsobom zužovali okruh subjektov schopných plniť predmet zákazky a teda by mohlo dôjsť k narušeniu

pravidiel hospodárskej súťaže s možným vplyvom na výsledok, čo sa v tomto prípade nepodarilo
preukázať“. V predmetnom rozsudku zároveň Najvyšší súd SR taktiež uviedol: „najvyšší súd poukazuje
na svoje doterajšie rozhodnutia v obdobných veciach sp. zn. 3Sžf/117/2013, 3Sžf/120/2013, kde bolo
judikované, že žalovaný je oprávnený zasahovať do zmluvných podmienok verejného obstarávateľa,
ktoré sa spravujú režimom občianskeho a obchodného práva len do tej miery, či nie sú v rozpore so

zákonom o verejnom obstarávaní“.

56. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší správny súd ČR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 9 Afs
21/2013 v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti postupu verejného obstarávateľa zo strany českého
Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže uviedol, cit.: „Pokud zadavatel dodrží zásady transparentnosti,

rovného zacházení a zákazu diskriminace, případně další výslovná omezení zákona o veřejných
zakázkách, je na něm, aby určil, za jakých podmínek chce smlouvu uzavřít. Je to totiž zadavatel, kdo
má nejlepší povědomí o tom, co a za jakých podmínek potřebuje. Krajský soud tedy správně uvedl, že
není úkolem Úřadu pro ochranu hospodářské souteže, aby při přezkoumání úkonů zadavatele hodnotil
vhodnost, přiměřenost či vymahatelnost soukromoprávní podmínky stanovené zadavatelem v zadávací

dokumentaci, nejedná-li se o zjevný exces, napr. požadavek zadavatele, který je jednoznačně v rozporu
s kogentním ustanovením zákona, či požadavek vyvolávající nemožnost plnění předmětu zakázky“.

57. Správny súd sa tiež stotožnil so žalovaným, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal
na ustanovenie § 42 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z.z., podľa ktorého cit. zákon zveruje verejnému

obstarávateľovi vypracovanie návrhu zmluvy, ktorá sa uzavrie ako výsledok verejného obstarávania.
Tiež je nevyhnutné zdôrazniť, že zákon č. 343/2015 Z.z. neustanovuje, ktoré zo zmluvných inštitútov
upravených v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, príp. v iných právnych predpisoch
je verejný obstarávateľ oprávnený do predmetného návrhu zmluvy zapracovať. Rovnako cit. zákonnezakotvuje úpravu, ktorá by verejnému obstarávateľovi zakazovala do návrhu zmluvy zapracovať
niektoré z týchto zmluvných inštitútov, a teda verejnému obstarávateľovi v tomto smere nekladie žiadne
obmedzenia.

58. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení
o diskriminačnom charaktere uvedenej zmluvnej podmienky návrhu zmluvy o dielo, nakoľko mal
za preukázané, že verejný obstarávateľ stanovil spornú zmluvnú podmienku dostatočne jasne
a zrozumiteľne. Takisto odôvodnil z akého dôvodu je uvedená zmluvná podmienka zahrnutá do zmluvy,

keď poukázal na príkaz ministra zdravotníctva SR. Najmä je však potrebné zdôrazniť, že uvedená
zmluvná podmienka platí rovnako pre všetkých záujemcov a uchádzačov, teda postup verejného
obstarávateľa možno vnímať ako rovnaký voči všetkým záujemcom a uchádzačom. Preto skutočnosť,
že zmluvné podmienky sú stanovené verejným obstarávateľom prísne, nezakladá ich diskriminačný
charakter, a tiež nepredstavuje porušenie zákona č. 343/2015 Z.z.

59. Relevanciu preto postráda aj argument žalobcu, že uvedená zmluvná podmienka so sebou nesie
vyššiu mieru obchodnoprávneho rizika pre dodávateľa a zároveň do určitej miery zvýhodňuje verejného
obstarávateľa, čím je podľa žalobcu spôsobilá odradiť niektorého z potenciálnych záujemcov od
predloženiaponuky.Vtomtosmeresprávnysúduvádza,žeprizohľadnenítaktopostavenéhoargumentu
žalobcu by bolo možné odradzujúci efekt pripísať ktorejkoľvek z nastavených zmluvných podmienok.

Len samotná prítomnosť zvýšeného obchodnoprávneho rizika nemá efekt neprimeraného obmedzenia
hospodárskej súťaže. Správny súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k obmedzeniu
hospodárskej súťaže, keďže boli predložené štyri ponuky, pričom ponuku predložil aj sám žalobca.

60. V kontexte uvedeného opodstatnenou nie je ani námietka žalobcu, ktorý predmetnú zmluvnú

podmienku označil za priečiacu sa princípu transparentnosti. Vo vzťahu k takto zverejnenej zmluvnej
podmienke (bod 48 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd uvádza, že jej obsah, ako aj výklad
je zrejmý. Zmluvná podmienka je tiež súladná s výzvou na predkladanie ponúk, ako aj s ostatnými
dokumentmi v predmetnom verejnom obstarávaní. Preto ju správny súd vyhodnotil ako jasne stanovenú,
a teda plne v súlade s princípom transparentnosti.

61. S ohľadom na uvedené správny súd nemohol súhlasiť ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia
napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, keď žalobca tvrdil, že ani z jedného z týchto
rozhodnutí nie je možné zistiť reálne a skutočné dôvody vo vzťahu k namietanému zmluvnému
ustanoveniu. V prejednávanej veci však správny súd zistil, že vo vzťahu k odôvodneniu oboch

týchto rozhodnutí platí, že zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania a reaguje na vyjadrenia žalobcu. Súd
v procese preskúmavania predmetných rozhodnutí nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na
základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, a ktoré by mali za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Je teda možné konštatovať, že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán v týchto

rozhodnutiach riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné námietky
žalobcu zamietnuť ako neopodstatnené a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 343/2015 Z.z.,
ako aj s princípmi verejného obstarávania, a tiež vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval
príslušné ustanovenia zákona č. 343/2015 Z.z.

62.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so
zákonom č. 343/2015 Z.z. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu
požadovať ich náhradu.

64. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, a to s poukazom na §
169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka,

nakoľko správny súd tomuto neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy
konania.65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).