Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205144
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122205144.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: PREŠOV REAL,

s.r.o., so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice-mestská časť Juh,
IČO: 50 560 611, proti žalovaným: 1.) T & J Tenis club s.r.o., so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO:
44 611 587, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska
2/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 967 a 2.) TENISKA s.r.o., so sídlom
Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 52 805 280, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici

Nábrežná č. 5 , katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, evidované na
Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parcely
registra „C“ parcelné číslo: 8464/12 o výmere 2135 m2, stavbu so súpisným číslom XXXX umiestnenú
na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 8464/2, o výmere 365 m2 a zariadenie tenisových
kurtov s príslušenstvom vrátane vnútro-areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia
umiestnených na pozemkoch parc. č. KNC 8464/12, KNC 8463/1, KNC XXXX/X A. B. XXX/X, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
pričom ukladá žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov elektronicky dňa 1.6.2022, voči žalovaným
v 1. a 2. rade domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na ulici Nábrežná č. 5, katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov,

evidovanénaOkresnomúradePrešov,katastrálnyodbor,zapísanénaLVč.XXXX,atopozemokparcely
registra „C“ parcelné číslo: 8464/12 o výmere 2135 m2, stavbu so súpisným číslom 4420 umiestnenú
na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 8464/2, o výmere 365 m2 a zariadenie tenisových
kurtov s príslušenstvom vrátane vnútro-areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia
umiestnených na pozemkoch parc. č. KNC 8464/12, KNC 8463/1, KNC 8463/3 a KNE 872/1, ako aj
nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 1.1.2016 nadobudla účinnosť Komisionárska zmluva zo
dňa 30.12.2015, uzatvorená medzi mestom Prešov (ako komitentom) a žalobcom (ako komisionárom),
predmetom ktorej je podľa Článku II. bod. 1 zabezpečenie a sprostredkovanie prevádzky, údržby
opráv nebytových priestorov, pozemkov a iné. Podľa Článku II. bod 2. žalobca ako komisionárdisponuje oprávnením na uzatváranie nájomných zmlúv, okrem iného predmetom ktorých je prenájom
nehnuteľností vo vlastníctve mesta Prešov podľa Prílohy č. 1 ku Komisionárskej zmluve. Mesto Prešov
(ako komitent) udelilo žalobcovi (ako komisionárovi) v článku VI. Plnú moc na zastupovanie pred

súdnymi orgánmi. Mesto Prešov vyhlásilo dňa 2.10.2015 Obchodnú verejnú súťaž na dlhodobý nájom
Areálu tenisových kurtov nachádzajúcich sa na u. Nábrežná 5 s presne špecifikovanými podmienkami
rovnakých pre všetkých prihlásených súťažiacich. Podmienky zásadné v tomto konaní: - v bode 2:
súťažiaci prijíma podmienku, že predmet nájmu bude využívať najmä na realizáciu činnosti spojených
s účelom využívania areálu, a to: profesionálny tenis, rekreačný tenis pre širokú verejnosť, vrátane

možnosti využitia zázemia pre športovcov, organizovanie turnajov pre profesionálnych športovcov,
organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských podujatí pre verejnosť, poskytovanie rôznych
doplnkových služieb-napr. reštauračné a kaviarenské služby, fitnes, sauna; v bode 8 súťažiaci prijíma
podmienku, že predmet nájmu ako celok nie je možné dať do podnájmu tretej osobe, okrem jednotlivých
nebytových priestorov v rámci budovy existujúcej v areáli, ktoré je možné dať do podnájmu len
so súhlasom prenajímateľa; týmto ustanovením nie je dotknutý krátkodobý prenájom jednotlivých

tenisových kurtov; okrem iných. Žalovaný v 1.rade predložil návrh na uzatvorenie Nájomnej zmluvy,
čím deklaroval, že s podmienkami Obchodnej verejnej súťaže súhlasí. Mestské zastupiteľstvo mesta
Prešov Uznesením č. 223/2015 zo dňa 16.12. 2015 schválilo dlhodobý nájom Areálu tenisových kurtov
nachádzajúcich sa na ul. Nábrežná č.5 na dobu 15 rokov pre víťaza Obchodnej verejnej súťaže, t. j. T
& J Tenis club, s.r.o., IČO: 44 611 587, za cenu 14.800 eur/rok s týmito podmienkami: výška investícií

222.191,22 eura podľa podmienok obchodnej verejnej súťaže (ďalej v texte ako „OVS“), dodržať
stanovené podmienky obchodnej verejnej súťaže schválené Uznesením mestského zastupiteľstva č.
135/2015 zo dňa 21.9.2015 a vyhlásenej dňa 2.10.2015. Na základe vyššie uvedeného žalobca (ako
prenajímateľ) a mesto Prešov (ako vlastník a vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže) uzatvorili so
žalovaným v prvom rade Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 (ďalej v texte ako „nájomná

zmluva“), a to v zmysle obchodnej verejnej súťaže. Predmetom nájmu podľa článku I bod 1.1 nájomnej
zmluvy boli nehnuteľností nachádzajúce sa na ul. Nábrežná 5: pozemok, parcely registra „C“ parcelné
číslo:8464/12 o výmere 2135 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne
územie: Prešov, obec: Prešov, okres Prešov, evidované na Okresnom úrade Prešov, katastrálny
odbor; stavba so súpisným číslom XXXX, umiestnená na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo:

8463/2, popis stavby: iná budova, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie: Prešov, obec Prešov,
okres Prešov, evidované na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor; zariadenie tenisových kurtov
s príslušenstvom, vrátane vnútro-areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia,
umiestnené na pozemkoch par. č. B. XXXX/XX, B. XXXX/X, B. XXXX/X A. B. XXX/X, k. ú. Prešov.
Nájomná zmluva bola uzatvorená v zmysle podmienok vyhlásených v OVS na dobu určitú v trvaní

15 rokov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti. Účelom nájomnej zmluvy podľa článku III bod 3.1 bolo
oprávnenie žalovaného v 1.rade ako nájomcu užívanie predmetu nájmu výhradne na realizáciu činností
spojených s účelom užívania areálu, a to: profesionálny tenis, rekreačný tenis pre širokú verejnosť,
vrátane možnosti využitia zázemia pre športovcov, organizovanie turnajov profesionálnych športovcov,
organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských podujatí, poskytovanie doplnkových služieb –

reštauračné a kaviarenské služby bez možnosti umiestnenia výherných a hracích prístrojov, fitnes,
sauna, masáž, a pod. Podľa článku III bod 3.2 sa žalovaný v 1.rade ako nájomca zaviazal zachovať
účel uvedený v článku III bod 3.1 , a to po celú dobu trvania nájomnej zmluvy. Zmena účelu zmluvy bez
súhlasu žalobcu ako prenajímateľa sa považovala za podstatné porušenie zmluvy. Žalovaný v 1.rade
podpisom nájomnej zmluvy akceptoval všetky podmienky zmluvy vrátane tej podmienky, že predmet

nájmu ako celok nie je možné dať do podnájmu tretej osobe, okrem jednotlivých nebytových priestorov
v rámci budovy existujúcej v areáli, ktoré je možné dať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

3. Žalovaný v 1.rade podaním žiadosti o zmenu nájomcu v nebytových priestoroch na ul. Nábrežná č.
5 v Prešove zo dňa 17.1.2020, požiadal žalobcu a mesto Prešov o zmenu nájomcu z T&J Tenis club ,

s.r.o. na nájomcu TENISKA, s.r.o. Vlastník mesto Prešov tejto žiadosti žalovaného v 1.rade nevyhovelo
z dôvodu, že žalovaný v 1.rade bol víťazom obchodnej verejnej súťaže, a preto nie je možné subjekt
na strane nájomcu meniť, pretože by došlo k porušeniu a obchádzaniu Zákona o verejnom obstarávaní,
Zákona č. 131/1991 Zb. o majetku a obcí a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 9/2011,
ktorým sa určujú zásady hospodárenia s majetkom mesta Prešov (čl. XI bod 8). V zmysle ustanovenia §

2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s nehnuteľnosťou nakladá vlastník,
t. j. mesto Prešov, nie nájomca, ktorým je žalovaný v 1.rade a podľa § 6 Zákona č. 116/1990 Zb. nájomca
je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu len so súhlasom vlastníka, t.
j. mesta Prešov. Žalovaný v 1.rade následne žiadal o udelenie súhlasu na podnájom pre žalovaného v2.rade, t. j. spoločnosť Teniska, s.r.o. o celkovej výmere 350 m2, za účelom pohostinstva a welnessu,
a to žiadosťou zo dňa 17.8.2020, pričom vlastníkovi mestu Prešov bola táto žiadosť doručená dňa
19.8.2020. Žalovaný v 1.rade uzatvoril so žalovaným v 2.rade zmluvu o nájme nebytových priestorov zo

dňa8.12.2019,ktorejpredmetombolprenájomčastinebytovýchpriestorov, nachádzajúcichsavstavbe,
súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. B. XXXX/X, k. ú. Prešov, zapísanej na LV XXXX o celkovej
výmere 250 m2, za účelom prevádzkovania pohostinstva a welnessu, pričom táto zmluva nadobudla
platnosť a účinnosť dňom podpisu, tak ako je to uvedené v zmluve, a to bez udelenia súhlasu zo strany
vlastníka. Žalovaný v 1.rade na pracovnom stretnutí konanom dňa 4.3.2022 potvrdil, že takúto zmluvu

uzatvoril so žalovaným v 2.rade. Žalovaný v 1.rade uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným v 2.rade
pred podaním žiadosti o udelenie súhlasu s podnájmom. Žalovaný v 1.rade podaním zo dňa 18.3.2022
podal zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019 s tým, že údajne túto zmluvu ukončil
žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade s účinnosťou a platnosťou ku dňu jej podpísania. Vlastník mesto
Prešov Oznámením zo dňa 25.4.2022 oboznámilo žalovaného v 1.rade o podstatných skutočnostiach,
ktoré v priebehu kontroly týkajúcej sa dodržiavania podmienok nájomnej zmluvy žalovaný v 1.rade s

tým, že mesto Prešov konštatovalo, že žalovaný v 1.rade užíval predmet nájmu v rozpore s Nájomnou
zmluvou č. 201600007, čím podstatne porušil podmienky nájomnej zmluvy: ustanovenia článku III v
spojení s ustanovením článku VI bod 6,7 a to tak, že žalovaný v 1.rade v zmysle článku III bod 3.1 NZ
mal zmluvne dohodnutý účel nájmu – poskytovanie doplnkových služieb – reštauračné a kaviarenské
služby bez možnosti umiestnenia výherných a hracích prístrojov, fitness, sauna , masáž. V zmysle

článku VI bod 6.7 žalovaný v 1.rade ako nájomca nemal oprávnenie prenechať predmet nájmu ako
celok do podnájmu tretiemu subjektu v rámci budovy (stavba, súp. č. XXXX, stojaca na parcele č.
KNC XXXX/X), nachádzajúcej sa v areáli tenisových kurtov. Žalovaný v 1.rade ako nájomca nebytových
priestorov v rámci tejto budovy do podnájmu mohol dať len v prípade ak mu bol vydaný predchádzajúci
súhlas vlastníka mesta Prešov. Zároveň v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním vedenom pred

Exekútorským úradom JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom: Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01
Stará Ľubovňa, sp. zn. 202 EX 50/17 a trestným konaním by takáto zmena mohla byť posudzovaná ako
poškodzovanieveriteľapodľaust.§239Trestnéhozákona. Zvýpisuzoživnostenskéhoregistraohľadne
žalovaného v 2.rade vyplýva, že dňom vzniku oprávnenia k týmto predmetom podnikania je podľa
registra uvedený deň 6.12.2019 a zároveň je k tomuto dňu zriadená aj prevádzkareň Nábrežná 5, 080

01 Prešov. Žalovaný v 2.rade prostredníctvom právneho zástupcu požiadal dňa 20.11.2019 Okresný
úrad, odbor živnostenského podnikania Oznámením /žiadosťou o vydanie osvedčenia o živnostenskom
oprávnení k predmetom podnikania zo dňa 20.11.2019, z ktorého je zrejmé, že k vyššie uvedeným
predmetom podnikania žiadal zriadiť prevádzkareň na ul. Nábrežná 5 v Prešove, už týmto podaním.

4. Žalovaný v 1.rade dňa 17.5.2022 doručil žalobcovi Oznámenie o neexistencii dôvodu na odstúpenie
od Nájomnej zmluvy č. 201600007, ktorého prílohou bola aj Dohoda o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020,
ktorú žalobca v plnom rozsahu spochybňuje ako aj spochybňuje jej vyhotovenie – dohoda mohla byť
vyhotovená a podpísaná kedykoľvek, pretože v dohode absentuje notárom overený podpis. Ak by bola
Dohoda o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020 vyhotovená ku dňu jej podpisu uvedenej v dohode, mohol ju

žalovaný v 1.rade predložiť žalobcovi alebo vlastníkovi mestu Prešov už v roku 2020 a nie 10.5.2022
keď žalobca s vlastníkom mestom Prešov odstúpil od zmluvy. Na základe takejto dohody nie je možné
vykonávať podnikateľskú činnosť splnomocnencom za splnomocniteľa.

5. Na vykonávanie právnych úkonov vznikajúcich pri prevádzke podniku Obchodný zákonník upravuje

zvláštny druh zmluvného zastúpenia, ktorým je prokúra. Ide teda o najširšie možné plnomocenstvo,
ktoré môže podnikateľ udeliť inej osobe. Na základe uvedeného žalobca je toho názoru, že na základe
Dohody o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020 nie je možné vykonávať úkony súvisiace s prevádzkou
podniku, t. j. pohostinská činnosť, wellness a podobne tak, ako to uvádza žalovaný v 1.rade v článku
II ods. 1 písm. a) a už vôbec nie je možná fakturácia na základe splnomocnenia tak, ako to uvádza

v článku II ods. 1 písm. c). Žalobca reagoval na toto Oznámenie listom zo dňa 18.5.2022 Písomným
stanoviskom prenajímateľa k Oznámeniu o neexistencii dôvodu na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č.
201600007 zo dňa 11.1.2016.

6. Predmetná dohoda nesplnomocňuje žalovaného v 2.rade, aby podnikal za iného v zmysle ust. § 2

ods. 1 Obchodný zákonník. Predmetnú dohodu považuje žalobca za obchádzanie daňových právnych
predpisov Obchodného zákonníka.7. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2.rade vykonáva sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne,
vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, čo preukazuje žalobca
aj fotografiou zverejneného vzoru pokladničného dokladu, ktorá je umiestnená na barovom pulte

reštaurácie v nebytových priestoroch na ul. Nábrežná 5, a to bez právneho titulu, t. j. platne uzatvorenej
zmluvy s prenajímateľom s plným vedomím žalovaného v 1.rade.

8. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že na zriadenie prevádzkarne je potrebné ohlásenie
živnosti, pričom k žiadosti sa okrem iného vyžaduje aj preukázanie oprávnenia užívať nehnuteľnosť.

9. Žalobca dospel k nasledujúcim záverom a zisteniam: Žalovaný v 1.rade podstatne porušil Nájomnú
zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 tým, že uzatvoril so žalovaným v 2.rade nájomnú zmluvu.
Žalovaný v 2.rade neoprávnene užíva a blokuje nebytové priestory na ul. Nábrežná 5, k užívaniu ktorých
nikdy nemal právny titul a vykonáva v nich podnikateľskú činnosť, čím toto konanie žalovaného v 2.rade
môže byť kvalifikované ako trestný čin podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona. Žalovaný v 2.rade má

bez súhlasu vlastníka zriadené sídlo v nehnuteľnosti od roku 2020 a zriadenú prevádzkareň od roku
2019, ktorej predmetom je pohostinská činnosť a výroba jedál určených na priamu spotrebu mimo
prevádzkových priestorov, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod), prevádzkovanie športových zariadení a zariadení
slúžiacichnaregeneráciuarekondíciu,poskytovanieslužiebrýchlehoobčerstveniavspojeníspredajom

na priamu konzumáciu.

10. Na základe týchto zistení zmluvné strany vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže – vlastník
nehnuteľností a žalobca ako prenajímateľ jednostranne odstúpil od nájomnej zmluvy č. 201600007
zo dňa 11.1.2016 v celom rozsahu, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 písm. d) nájomnej zmluvy

č. 201600007 na základe písomného odstúpenia zo dňa 10.5.2022, s účinnosťou odstúpenia ku dňu
10.5.2022, ktoré bolo doručené žalovanému v 1.rade dňa 10.5.2022. Nájomná zmluva č. 201600007
zo dňa 11.1.2016 bola platne a účinne zrušená. Za žalovaného v 1.rade prevzal odstúpenie osobne
10.5.2022 prokurista C. D.. (Osobné doručovanie do sídla firmy bolo vykonané na základe zmluvne
dohodnutých podmienok podľa článku VIII ods. 8.2 – možnosť osobného doručovania písomností).

Odstúpenie účinné dňom doručenia písomného odstúpenia druhej zmluvnej strane, pričom nájomca po
riadnomdoručeníodstúpeniaodmietolnebytovýpriestorvyprataťbezzbytočnéhoodkladu.Vzhľadomna
rozsah nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu žalobca poskytol žalovanému v 1.rade a žalovanému
v 2.rade poslednú lehotu na vypratanie t. j. 18.5.2022. Dňa 18.5.2022 zamestnanci technického
úseku žalobcu boli prevziať nehnuteľnosti s tým, že žalovaný v 1.rade odmietol odovzdať nehnuteľnosti

dobrovoľne. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a
dôsledkom tohto užívania vzniká žalobcovi škoda v podobe bezdôvodného obohatenia a zároveň
tým obmedzuje vlastnícke právo žalobcu a jednak v podobe škody – ušlého zisku na nájomnom
vo výške 14.800 eur /rok a platieb za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktoré by mohol
žalobca získať v prípade splnenia povinnosti odovzdať nebytový priestor riadne a včas v zmysle

platného odstúpenia. Bez vypratanie nehnuteľností žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade ako
neoprávneného užívateľa nehnuteľností bez právneho titulu žalobca nemôže areál Tenisových kurtov
prenajať. Mestské zastupiteľstvo uznesením dňa 11.5.2022 č. 795/2022 schválilo podmienky obchodnej
verejnej súťaže – dlhodobého nájmu areálu tenisových kurtov, nachádzajúcich sa na ul. Nábrežnej č. 5
v Prešove. Následne mesto Prešov vyhlásilo dňa 20.5.2022 novú obchodnú verejnú súťaž na nového

prevádzkovateľa areálu tenisových kurtov a lehotu na predkladanie ponúk do 6.6.2022 do 14.00 hod.
Vyhlasovateľ vyhodnotí OVS najneskôr do 15 kalendárnych dní od uplynutia lehoty na predkladanie
návrhov a najneskôr do 15 dní od vyhodnotenia OVS oznámi výsledok víťaznému uchádzačovi, s
ktorým následne uzatvorí žalobca ako prenajímateľ zmluvu o nájme. Žalobca nemôže uzatvoriť zmluvu
o nájme s víťazom OVS, pretože areál tenisových kurtov nebol ku dňu podania tejto žaloby žalovaným v

1.rade a žalovaným v 2.rade vyprataný. V neposlednom rade žalovaný v 1.rade preniesol podnikateľskú
činnosť na žalovaného v 2.rade a tým závažným spôsobom obchádza právne predpisy špecifikované
v tejto žalobe. Zároveň týmto konaním žalovaný v 1.rade ohrozuje prebiehajúcu exekúciu v súvislosti
s prebiehajúcim exekučným konaním vedenej pred Exekútorským úradom JUDr. Dušan Kormaník, so
sídlom Námestie gen. Štefánika 629/4, 064 01 Stará Ľubovňa, sp. zn. 202EX 50/17. Zároveň prebieha

trestné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. ČVS:E./X-XXX-XX-XXXX a ak by počas platnosti nájomnej
zmluvy došlo k zmene v subjekte na strane nájomcu, táto zmena by mohla byť posudzovaná ako
poškodzovanie veriteľa podľa ust. § 239 Trestného zákona.11. Právny zástupca žalovaného v 1.rade vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem iného uviedol, že
žalovaný v 1.rade má za to, že žaloba na vypratanie nehnuteľností zo dňa 30.05.2022 je neprípustná,
nedôvodná a uplatnený nárok žalobcom neuznáva v celom rozsahu a rovnako popiera všetky tvrdenia

žalobcu. Advokátska kancelária zaslala Mestu Prešov, ako aj žalobcovi list pod názvom ,,I. Oznámenie
o neexistencii dôvodu na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016“ zo dňa
16.05.2022, kde konštatovali nasledujúce skutočnosti: „Nášmu klientovi – žalovanému v 1.rade bolo
dňa 10.05.2022 na osobnom stretnutí so zamestnancom žalobcu doručené ,,Odstúpenie od Nájomnej
zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami mestom Prešov ako

vlastníkom, prenajímateľom mestskou firmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J Tenis club
s.r.o. ako nájomcom“. V rámci predmetného odstúpenia žalobca konštatoval, že žalovaný v 1.rade ako
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s Nájomnou zmluvou č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, čím mal
porušiť ustanovenie článkov III. a VI. bod 6.7,6.8 Nájomnej zmluvy. V odôvodnení odstúpenia žalobca
konštatoval, že poverení zamestnanci vlastníka mesta Prešov a prenajímateľa spoločnosti PREŠOV
REAL s.r.o. ako správcu nebytových priestorov vo vlastníctve mesta Prešov mali na základe fyzickej

kontroly prenajatých priestorov zo dňa 21.3.2022 zistiť, že v nebytových priestoroch v rozsahu 350 m2,
ktoré boli prenajaté žalovanému v 1.rade, na základe predmetnej zmluvy, prevádzkuje a poskytuje
doplnkové služby reštauračné, kaviarenské a wellnesu spoločnosť TENISKA s.r.o. (žalovaný v 2.rade),
bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa nebytových priestorov. Pričom žalobca uviedol, že takto mal
ich klient umožniť spoločnosti TENISKA s.r.o. užívať prenajaté bytové priestory v zásadnom rozpore s

nájomnou zmluvou. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti žalobca odstúpil od Nájomnej zmluvy č.
201600007 zo dňa 11.01.2016 v celom rozsahu. K vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný v 1.rade
uviedol nasledovné: 1. Nemá vedomosť na základe čoho vlastne zamestnanci žalobcu mali zistiť, že
žalovaný v 1.rade umožnil žalovanému v 2.rade užívať prenajaté bytové priestory, nakoľko z výpovede
žalovaného v 1.radevyplýva, že zamestnanci žalobcu si žiadne doklady k tejto skutočnosti nevyžiadali. 2.

Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca nie sú dohodnutým dôvodom na odstúpenie od predmetnej Nájomnej
zmluvyč.201600007zodňa11.01.2016.3.MestskýúradvPrešove,odborfinanciíamestskéhomajetku
dňa 05.05.2022 (štvrtok) e-mailom zaslal žalovanému v 1.rade list pod názvom ,,oznámenie“ pod č.:
OFaMM/2022/2402 zo dňa 25.04.2022, ktorým v závere listu požiadal žalovaného v 1.rade o písomné
stanovisko k predloženému zámeru mesta. Žalovaný v 1.rade sa so zamestnancom mesta Prešov

telefonicky dohodol, že mu zašle požadované písomné stanovisko nasledujúci týždeň. V rozpore s
tvrdenými skutočnosťami žalobcu, v utorok dňa 10.05.2022 doručili žalovanému v 1.rade ,,Odstúpenie
od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami mestom
Prešov ako vlastníkom, prenajímateľom mestskou firmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J
Tenis club s.r.o. ako nájomcom“. Ak by žalobca počkal na vyžiadané stanovisko žalovaného v 1.rad, zistil

by všetky právne skutočnosti, na základe akého právneho režimu existuje spoločnosť TENISKA s.r.o.
v priestoroch žalovaného v 1.rade na ulici Nábrežná č. 5. 1. Je tu súhlas primátorky mesta k podnájmu
nebytového priestoru zo dňa 24.02.2020, 2. Je tu uzatvorený zmluvný vzťah na základe Dohody o
plnomocenstve zo dňa 09.01.2020. Predmetný vzťah je v súlade s Nájomnou zmluvou č. 201600007
zo dňa 11.01.2016. V koho mene robí splnomocnenec právne úkony, nemusí žalovaný v 1.rade bližšie

rozvádzať, viď Dohoda o plnomocenstve zo dňa 09.01.2020. Žalovaný v 2.rade uzatvoril so žalovaným
v 1.rade Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 08.12.2019. Dňa 18.9.2020 spoločnosť TENISKA
s.r.o. ukončila predmetnú zmluvu na základe Dohody o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov
s platnosťou a účinnosťou ku dňu podpisu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, t. j. ku dňu 8.12.2019.
Z právneho hľadiska sa na danú zmluvu hľadí, akoby nikdy nedošlo k jej zatvoreniu, t. j. nikdy nebola v

platnosti. Žalovaný v 1.rade konštatoval, že jediný zmluvne dohodnutý dôvod odstúpenia, tzn. existencia
podnájomnej zmluvy v čase odstúpenia neexistoval, o čom malo mesto Prešov vedomosť. Žalovaný
v 1.rade podotkol, že zmluva o nájme, resp. podnájme musí mať písomnú formu. Žalovaný v 1.rade
má za to, že predmetný úkon odstúpenia od zmluvy je nulitným právnym úkonom, t. j. nemá oporu
v zmluve, ani v zákone vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek zmluvy o podnájme v čase odstúpenia,

ktorá musí mať zo zákona písomnú formu. Rovnako žalovaný v 1.rade žalobcu požiadal o predloženie
zmluvy, ktorá bola podkladom k jeho právnemu úkonu – odstúpeniu od zmluvy zo dňa 10.05.2022 v
zmysle predmetného článku Nájomnej zmluvy. Do dnešného dňa mu žalobca žiadnu listinu nezaslal.
Advokátska kancelária zastupujúca žalovaného v 1.rade zaslala žalobcovi list pod názvom ,,Žiadosť
o definovanie dôvodu na odstúpenie“ zo dňa 26.05.2022, ktorý vo svojej žalobe úmyselne zamlčal, a

kde právny zástupca žalovaného v 1.rade konštatoval nasledujúce skutočnosti: „Dňa 18.05.2022 nám
prostredníctvom e-mailu bol doručený list od žalobcu pod názvom ,,Písomné stanovisko prenajímateľa k
Oznámeniu o neexistencii dôvodu na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016“
zo dňa 18.05.2022, kde konštatujete, že : ,, ...dôvody odstúpenia existujú a dôvod odstúpenia jepreukázaný, a preto považujeme Odstúpenie ako jednostranný právny úkon za platný“. V rámci
písomného stanoviska žalobcu zo dňa 18.05.2022, žalobca žalovanému v 1.rade neodpovedal, ani
nepreukázal, či existujú zmluvné dôvody na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa

11.01.2016.Vrámcipredmetnéhoodstúpeniazodňa10.05.2022žalobcakonštatoval,že:,,Akonájomca
ste porušil ustanovenia Nájomnej zmluvy, a to tak, že bez súhlasu Mesta Prešov a vedomia správcu,
teda v rozpore s Článkom VI. Bodu 6.7 ste prenechal na užívanie /dal do podnájmu/ Vám prenajaté
nebytové priestory, spoločnosti TENISKA s.r.o., čím ako nájomca užívate prenajatý nebytový priestor v
rozpore s Nájomnou zmluvou“. Zmluvný dôvod žalobca vedome uviedol len do zátvorky a použil ním

vymyslený dôvod na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016 ako údajne
užívanie, takže vedome prekrútil zmluvný aj zákonný dôvod na odstúpenie od Nájomnej zmluvy, čo
priamonasvedčujedanáformulácia.Rovnakoprávnyzástupcažalovanéhov1.radevzáveresvojholistu
požiadal žalobcu o definovanie ním uvádzaného slovného spojenia ,,prenechal na užívanie“, nakoľko
ho tam žalovaný v 1.rade podľa právneho, gramatického či logického výkladu nevidí. Podľa právneho
názoru žalovaného v 1.rade prenechať na užívane znamená dať vec do držby inej osobe. Pričom vo

vyššie uvedenej vete žalobca uviedol, že jeden priestor na Nábrežnej užívajú 2 firmy, pričom pokiaľ
žalovaný v 1.rade vie, je tam aj ďalšia firma TK progress s.r.o. Prenechať na užívane, ako to vykladá
žalobca,jevrozporesdefinícioudaťdodržbyvecpodľaprávnehoporiadkuSR.Pobližšompreštudovaní
Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016 žalovaný v 1.rade dospel k právnemu záveru, že
zmluva je zmätočná v niekoľkých rovinách. Konkrétne článok VIII., pod názvom Skončenie nájmu v

bode 8.1, pod písm. c) Nájomnej zmluvy zo dňa 11.01.2016 je uvedené: ,,Prenajímateľ môže vypovedať
nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú pred uplynutím doby z nasledujúcich dôvodov: • nájomca
prenechá nebytové priestory alebo ich časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.“ Poznámka.: to,
že sa v tomto článku hovorí so súhlasom prenajímateľa, je v rozpore s tým, že súhlas dáva Mesto
Prešov ako vyhlasovateľ. V zmysle článku VIII., pod názvom Skončenie nájmu v bode 8.1, pod písm.

d) Nájomnej zmluvy zo dňa 11.01.2016 je uvedené: ,,Prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy,
ak nájomca poruší tieto právne povinnosti: • v rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu“ Z vyššie
uvedeného vyplýva, že výpovedný dôvod je rovnaký ako dôvod na odstúpenie od zmluvy, čo je z
hľadiska právnej praxe neprípustné, nakoľko sa jedná o dva rozdielne právne režimy. Pri vyhodnotení
duplicity dôvodov súdom môžu nastať podľa názoru žalovaného v 1.rade len 2 situácie: 1. nebude

platiť ani jeden dôvod ukončenia zmluvy z dôvodu zmätočnosti, 2. ak má platiť iba jeden dôvod, je to
samozrejme ten prvý a ten duplicitný, ktorý upravuje tú istú problematiku samozrejme platiť nebude
– mimochodom je to presne ten dôvod, ktorý žalobca použil na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č.
201600007 zo dňa 11.01.2016. V zmysle Dohody o plnomocenstve by žalovaný v 1.rade rád poukázal
na definíciu plnej moci, ktorá existuje pre spoločnosť TENISKA s.r.o.: Doktrinálna definícia: ,,Právnym

úkonom splnomocniteľ prejavuje vôľu, aby splnomocnenec robil v jeho mene právne úkony. Z konania
splnomocnenca vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.“ Doktrinálne zdroje: LAZAR, J. a
kol.: Občianske právo hmotné 1. IURA EDITION. 2010. ISBN 978-80-8078-346-4, Judikát SK: Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 11. marca 2014, sp. zn. 4 Sžf 1/2014, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna
2013, sp. zn. 1Sžr/150/2012, Použitie v iných právnych predpisoch: Zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky

zákonník, Zákon č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, Zákon č. 563/2009 Z. z. – Zákon o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č.36/2005 Z. z.- zákon o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 323/1992 Zb. - Zákon Slovenskej národnej rady o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Žalovaný v 1.rade má za to, že žaloba na vypratanie
nehnuteľností zo dňa 30.05.2022 je neprípustná, nedôvodná a uplatnený nárok žalobcom neuznáva v

celom rozsahu a rovnako popiera všetky tvrdenia žalobcu.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 1.3.2023, okrem iného uviedol, že žalovaný
v 1.rade prezentuje vo Vyjadrení svoj názor, podľa ktorého dôvody uvádzané žalobcom v odstúpení od
zmluvy zo dňa 10.5.2022 nie sú dohodnutým dôvodom na odstúpenie od predmetnej Nájomnej zmluvy

č. 201600007 zo dňa 11. januára 2016 (ďalej len „Zmluva“), a tiež, že mu nie je zrejme na základe čoho
mal žalobca zistiť , že žalovaný v 1.rade umožnil žalovanému v 2.rade užívať prenajaté priestory. Pokiaľ
ide o dohodnuté dôvody pre odstúpenie od Zmluvy zo strany prenajímateľa, v čl. VIII bode 8.1 Zmluvy
bolo okrem iného dohodnuté , že právo odstúpiť od zmluvy ma prenajímateľ, okrem iného aj vtedy, ak
nájomca v rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu, alebo v prípade porušovania povinností nájomcu.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, napríklad sp. zn. 26 Cdo/250/99 zo dňa 16.5.2000,
sp. zn. 26Cdo/3492/2006 zo dňa 20. 9. 2007, sp. zn. 26 Cdo/3407/2011 zo dňa 13.6.2012, sp. zn.
26 Cdo/01/2000 zo 14. júna 2000. Tie vychádzajú ešte z aplikácie Občianskeho zákonníka /Zákon č.
40/1964 Zb./, teda v podstate zo zhodnej právnej úpravy ako právna úprava platná a účinná v Slovenskejrepublike, a Najvyšší súd Českej republiky v nich zaujal právny názor, že o porušenie povinnosti nájomcu
ide aj v prípade, ak prenechá predmet nájmu do užívania inej osoby, hoci aj bezodplatne. K uvedenému
záveru je potrebne dospieť aj teleologickým výkladom. Účelom vylúčenia možnosti podnájmu bez

súhlasu prenajímateľa je prirodzene zabránenie situáciám, kedy bude tretia osoba užívať predmet nájmu
bež vedomia a/alebo v rozpore s vôľou prenajímateľa, ktorý chce mať kontrolu nad tým, kto v konečnom
dôsledku bude predmet nájmu (majetok prenajímateľa ) užívať. Žalovaného právny názor, podľa ktorého
slovne spojenie „prenechať na užívanie“ znamená dať vec do držby inej osobe je nesprávny. Odporuje
totiž § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejme , že právo predmet vlastníctva užívať je odlišnou

zložkou vlastníckeho práva ako právo vec držať. Prostredníctvom práva užívať vec a požívať jej plody
a úžitky je realizovaná úžitková a ekonomická hodnota veci. Právo vec držať predstavuje iba právo
mať vec vo svojej fyzickej moci s vedomím, že mu toto právo patrí. Argumentácia žalovaného v 1.rade
je teda nesprávna. K užívaniu predmetu nájmu v tomto prípade došlo zo strany žalovaného v 2.rade
zriadením prevádzkarne a prevádzkovaním podnikateľskej činnosti v predmetoch podnikania v celom
predmete nájmu tak, ako to vyplýva jednak zo živnostenského a obchodne ho registra ale aj s dôkazov

predložených žalobcom (napríklad pokladničné doklady). Žalovaný v 2.rade ma bez súhlasu vlastníka
zriadené sídlo v nehnuteľnosti od roku 2020 a zriadenú prevádzkareň od roku 2019, ktorej predmetom
je: - Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových
priestorov, - Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľomživností(veľkoobchod),-Prevádzkovaniešportovýchzariadeníazariadeníslúžiacich

na regeneráciu a rekondíciu, - Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na
priamu konzumáciu. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného v 1.rade, ktorému nie je zrejme, ako
žalobca zistil porušenie Zmluvy, dovolil si žalobca predložiť nasledovné dôkazy: - Príjmový pokladničný
doklad zo 17. septembra 2021 - Príjmový pokladničný doklad z 11. januára 2022 - Príjmový pokladničný
doklad z 1. marca 2022 - Príjmový pokladničný doklad z 24. októbra 2022 - Stránku žalovaného v 2.rade

na sociálnej sieti Facebook a webstránkou www.tennisclub.sk. Pokiaľ žalovaný v 1.rade poukazuje
na súhlas primátorky mesta k podnájmu z 24. februára 2020, tento sa týkal výlučne účelu zriadenia
kancelárie o rozlohe 48 m2. Skutočnosti, že tento súhlas neumožňuje užívanie predmetu nájmu v
širšom rozsahu a na iné účely, si boli žalovaní dobre vedomí. Práve preto žalovaný v 1.rade následne
žiadal o udelenie súhlasu na podnájom pre žalovaného v 2.rade, o celkovej výmere 350m2, za účelom

pohostinstva a wellnessu, a to Žiadosťou zo dňa 17. augusta 2020, pričom vlastníkovi mestu Prešov bola
táto žiadosť doručená dňa 19. augusta 2020. Vlastník mesto Prešov neudelilo súhlas na podnájom tejto
časti nebytových priestorov pre tento účel. Napriek tomu žalovaní vzájomne uzavreli Zmluvu o nájme
nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019, ktorej predmetom bol prenájom časti nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v stavbe súpisne č. XXXX, postavenej na parcele c . B. XXXX/X, k. ú. Prešov,

zapísanej na LV XXXX o celkovej výmere 250m2, za účelom prevádzkovania pohostinstva a wellnessu,
pričom táto Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu, tak ako je to uvedene v zmluve,
a to bez udelenia súhlasu zo strany vlastníka. Pokiaľ ide o žalovaným v 1.rade predloženú Dohodu
o plnomocenstve z 9. januára 2020, žalobca poukázal na to, že táto dohoda uzatvorená podľa § 23
a § 31 Občianskeho zákonní ka, zakladá oprávnenie splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa

(§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo žalobcom predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný
v 2.rade kontinuálne a dlhodobo pred odstúpením od Zmluvy zo strany žalobcu užíval predmet nájmu
vykonávaním podnikateľskej činnosti v ňom vykonávanej vo vlastnom mene a nie v mene žalovaného
v 1. rade. Ani tento argument žalovaného v 1.rade preto nemôže obstáť. Zo žalobcom predložených
dôkazov je preto zrejmé, že žalovaný v 2.rade aj v čase realizovania odstúpenia od Zmluvy a i dlho po

ňomužívalpredmetnájmuvovlastnommeneapretodôvodyodstúpeniaodzmluvysúdanéaexistujúce.
Právny názor žalovaného v 1.rade je nesprávny aj pokiaľ ide o ním tvrdenú zmätočnosť zmluvy, keďže
v prípade prenechania predmetu nájmu do podnájmu v rozpore zo zmluvou si strany dohodli tak právo
žalobcu od zmluvy odstúpiť, ako aj právo žalobcu zmluvu vypovedať. Takejto úprave však nič nebráni a
ta istá skutočnosť môže zakladať vznik rôznych práv. V žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že

by mohlo takto vzniknúť iba jedno právo alebo žiadne tak, ako sa to snaží vylúčiť žalovaný v 1.rade.

13. Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.3.2023, okrem iného uviedol, že hľadiska rozboru
definície slovného spojenia ,,Prenechať na užívanie“ právneho zástupcu žalobcu, t. j. bodu 7 – odkaz 1.
jeho vyjadrenia na str. 2,: ,,Úžitky predstavujú priame alebo nepriame majetkové hospodárske výhody

spojené s vlastníctvom veci (výnos spojený s ťažbou dreva na lesnom pozemku alebo s odplatným
postúpením užívania poľovného revíru).“ K tomu žalovaný v 2.rade uviedol, že žalovaný v 2. rade nie je
vlastníkom danej veci – nehnuteľnosti, takže nemôže spadať pod uvedenú definíciu užívania veci, ako
ju uviedol právny zástupca žalobcu. Naopak táto definícia svedčí v jeho prospech. K bodu 8. na strane2 vyjadrenia,: ,,Žalovaný v 2.rade ma bez súhlasu vlastníka zriadené sídlo v nehnuteľnosti od roku 2020
a zriadenú prevádzkareň od roku 2019...“. K tomuto žalovaný v 2.rade uviedol, že obidve skutočnosti
uvedené žalobcom sa nezakladajú na pravde. Pokiaľ ide o zriadenie sídla bez súhlasu vlastníka

nehnuteľnosti ako tvrdí žalobca, tak k tomu žalovaný v 2.rade uviedol, že registrový súd – Okresný
súd Prešov, mal očividne opačný názor, ak na základe súhlasu primátorky Mesta Prešov z roku 2020
so zriadením jeho kancelárie v predmetných priestoroch nehnuteľnosti, žalovanému v 2.rade ako sídlo
zapísal do ORSR adresu: Nábrežná 5, 080 01 Prešov, ktoré je v zmysle platnej legislatívy aj miestom
podnikania. Pokiaľ ide o zriadenie prevádzkarne, tu žalovaný v 2.rade uviedol, že žalovaný v 2.rade má v

ORSR ako predmet činnosti (živnosť) zapísanú: Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených
na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, takže nemá zriadenú žiadnu prevádzkareň v
daných priestoroch. Naopak žalovaný v 1.rade má jediný ako predmet činnosti zapísanú: pohostinská
činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, t. j. zriadenú v priestoroch predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaný v 2.rade má zriadené sídlo, ako aj živnosť, v súlade so zákonom, pričom žalovaný v 2.rade
vykonáva pre žalovaného v 1.rade, okrem iného aj marketingovú a administratívnu činnosť, a to len

v odsúhlasených kancelárskych priestoroch v rozlohe 48m. Rovnako vykonáva aj činnosti, ktoré sú v
súlade s Dohodou o plnomocenstve z predmetného priestoru. V iných priestoroch, či už je to 250m2,
resp. 350 m2, nevykonáva žiadnu činnosť, a už vôbec nie pohostinskú činnosť, na ktorú ani nemá
živnostenské oprávnenie, ako to mylne tvrdí žalobca. Prílohy - fotky na x-stranách, ktoré žalobca zaslal
tunajšiemu súdu spolu so svojím vyjadrením, svedčia iba o tom, ako vyššie uviedli, že žalovaný v 2.rade

vykonáva pre žalovaného v 1.rade marketingovú činnosť, a rovnako v tejto súvislosti spravuje jeho
webovú stránku www.tennisclub.sk ako aj facebookovú stránku. Tu žalovaný v 2.rade poukázal, že v
rámci týchto fotiek je asi 27- krát uvedené logo, resp. obchodný názov žalovaného v 1.rade a rovnako
11-krát aj názov občianskeho združenia TK Progres Prešov, o. z., Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO:
50265407, pre ktoré žalovaný v 2.rade vykonáva rovnako marketingové služby, a ktoré má taktiež

zriadené sídlo a kanceláriu so súhlasom primátorky Mesta Prešov v uvedenej nehnuteľnosti. Čo sa
týka administratívnej činnosti, tá zahŕňa aj tlač pokladničných dokladov a skutočnosť, že bol vzor
pokladničného dokladu nalepený na barovom stĺpe, nepreukazuje to, že nebol vytlačený v kancelárii
žalovaného v 2.rade. Z toho vyplýva, že neexistuje žiaden dôkaz predložený žalobcom, ktorý by
preukazoval to, že žalovaný v 2.rade podniká mimo svojho miesta podnikania. Činnosť žalovaného

v2.radealenezahŕňavedenieúčtovníctvaprežalovanéhov1.rade,ktorésižalovanýv1.radeobjednáva
u externej účtovníckej firmy, rovnako ako aj žalovaný v 2.rade. Žalovaný v 2.rade poukázal na § 2, §
5 a § 8 Živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia
nezakazujú výslovne použitie splnomocnenia. Ďalej § 17 Živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov, nehovorí nič o preukázaní nájomného vzťahu, resp. vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, kde má byť umiestnená prevádzka. Prevádzka je viazaná iba na následnú oznamovaciu
povinnosť. Exekučné konanie voči žalovanému v 1.rade sa vedie od r. 2017, ,,Odstúpenie od Nájomnej
zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami mestom Prešov ako
vlastníkom, prenajímateľom mestskou firmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J Tenis club
s.r.o. ako nájomcom“ bolo žalovanému v 1.rade doručené dňa 10.05.2022, tzn. že bolo doručené po 5

rokoch. Za 5 rokov príslušný exekútor nevymohol nič, ak by Mesto Prešov dalo súhlas s podnájmom
predmetnej nehnuteľnosti, tzn. že podnájomné, ktoré by sa malo platiť, by bolo uhrádzané priamo na
účet príslušného exekútora, v pomere k m2 nehnuteľnosti a v súlade s hlavnou Nájomnou zmluvou z
roku 2016. Takže opak je pravdou, ak by podnájom bol schválený, tak by príslušný exekútor ako aj veriteľ
dostali finančnú úhradu pohľadávky pravidelne na mesačnej báze. Žalovaný v 2.rade má za to, že práve

konaním Mesta Prešov a žalobcu došlo k poškodzovaniu veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Podľa
informácií žalovaného v 2.rade, udelenie súhlasu s podnájmom nehnuteľností zo strany Mesta Prešov je
v 99 % úplnou formalitou a vydáva sa dlhoročne všetkým nájomcom, pričom ho nevydajú len v prípade,
ak by nájomca chcel v nehnuteľnosti prevádzkovať výherné automaty, čo je objektívna skutočnosť
zistiteľná na mestskom úrade Mesta Prešov. Žalovaný v 1.rade si podal žiadosť o udelenie súhlasu

s podnájmom, nakoľko to mal predbežne schválené a odporúčané Mestom Prešov, resp. žalobcom,
lebo logicky by nežiadal niečo, čo mu bude pravdepodobne zamietnuté a navyše voči nemu aj zneužité
ako dôvod na odstúpenie od Nájomnej zmluvy. Článok III. Nájomnej zmluvy ako je horeuvedené nebol
žiadnym spôsobom porušený. Rovnako článok VI. bod 6.7 Nájomnej zmluvy nebol žiadnym spôsobom
porušený, nakoľko ku dňu odstúpenia neexistovala žiadna podnájomná zmluva, (ktorá má zo zákona

písomnú formu), o čom žalobca mal vedomosť. Žalovaný v 2.rade zdôraznil, že tento článok nehovorí
nič o užívaní, ale iba o podnájme nehnuteľnosti. Článok VI. Bod 6.8 Nájomnej zmluvy, bol chybne použitý
v kontexte odstúpenia, nakoľko sa týka uhrádzania poistného v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy,
tzn. je irelevantný. Žalovaný v 2.rade má za to, že právny úkon odstúpenia od Nájomnej zmluvy č.201600007 zo dňa 11.01.2016 je nulitný, takže nemožno od neho odvodzovať a uplatňovať akékoľvek
právo. Žalovaný v 2.rade má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Označené dôkazy sú len fotografie z webových

a sociálnych stránok a pokladničné doklady, ktoré nijako nemožno stotožniť s priestormi 250m2, resp.
350m2, ale naopak ich možno jednoznačne stotožniť s miestom podnikania – kancelárske priestory
- 48m2. Žalovaný v 2.rade poukázal na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: ,,Každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“.
Nájomná zmluva nezakazuje udeľovanie plnomocenstva na jednotlivú činnosť, ako ani živnostenský

zákon, resp. Obchodný zákonník, ba tieto ho priamo predpokladajú, resp. ustanovujú presné náležitosti
tohto právneho úkonu. Žalovaný v 2.rade vykonával svoju podnikateľskú činnosť čiastočne vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť, na vlastný úče a čiastočne aj na základe Dohody o plnomocenstve,
a to všetko výhradne vo vlastnom sídle.

14. Právny zástupca žalovaného v 1.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 14.4.2023, okrem iného uviedol,

že F. G., ako druhý najvyššie postavený človek na Mestskom úrade v Prešove, hneď po primátorke
Mesta Prešov, potvrdila v zmysle svojho vyhlásenia, okrem iného dve podstatné skutočnosti: 1. Súhlas
na podnájom nebytových priestorov bol primátorom mesta zvyčajne udelený, okrem prípadov, keď
účelom podnájmu malo byť umiestnenie výherných automatov, resp. herňa. 2. Na rokovaniach so
žalovaným v 1.rade, na ktorých sa viac krát zúčastnila, bolo na otázku vo veci podnájmu časti predmetu

nájmu odporučené žalovanému v 1.rade podať žiadosť o udelenie súhlasu na podnájom konkrétnej
osobe s konkrétnym účelom a vymedzením predmetu nájmu, resp. k žiadosti predložiť návrh zmluvy
o podnájme. Na základe opakovaných stretnutí a viacerých odporúčaní Mestom Prešov v priebehu
niekoľkých rokov, žalovaný v 1.rade v roku 2019 založil a následne vznikla spoločnosť TENISKA s.r.o.
(žalovaný v 2.rade) zapísaná do ORSR Okresným súdom Prešov, Oddiel: Sro, Vložka č.: 39452/P.

Na základe súhlasu primátorky Mesta Prešov z roku 2020 so zriadením jej kancelárie v predmetných
priestorochnehnuteľnosti,registrovýsúdakosídlozapísaldoORSRadresu:Nábrežná5,08001Prešov,
ktoré je v zmysle platnej legislatívy aj miestom podnikania. Na základe opakovaného odporúčania Mesta
Prešov predložil žalovaný v 1.rade následne Mestu Prešov žiadosť o udelenie súhlasu na podnájom,
spolu už so samotnou antidátovanou zmluvou o podnájme (ktorú si žalovaný v 1.rade vyhotovil len pre

tútopríležitosť)sožalovaným2.rade,ktorátvorilajejprílohu.Žiadosťbolapredloženáažvauguste2020,
nakoľko od marca 2020 bol vyhlásený núdzový stav kvôli šíreniu infekčnej choroby COVID-19. Táto
zmluva o podnájme, na základe neudelenia súhlasu primátorkou Mesta Prešov, bola následne zrušená,
anulovaná, nakoľko sa nikdy neuplatnila. Z vyššie uvedeného vyplýva skutočnosť, že Mesto Prešov
ako správny orgán odporučil niekoľkokrát, v priebehu niekoľkých rokov a na niekoľkých stretnutiach

žalovanému v 1.rade, aby podal žiadosť o udelenie súhlasu s podnájmom nebytových priestorov,
nakoľko bolo všeobecne známe, že tento súhlas bol primátorom mesta zvyčajne vždy udelený, okrem
prípadov, keď účelom podnájmu malo byť umiestnenie výherných automatov, resp. herňa. Uvedené
skutočnosti, vie rovnako potvrdiť aj bývalý konateľ žalobcu Mgr. Peter Bobko. Žalovaný v 1.rade počúvol
odporúčanie Mesta Prešov ako správneho orgánu a vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, a rovnako

aj žalobcu a predmetnú žiadosť o udelenie súhlasu s podnájmom spolu s už podpísanou zmluvou
(hoci neskôr nulitnou) Mestu Prešov predložil. Žalobca a Mesto Prešov uvedené podanie žalovaného
v 1.rade využili v jeho neprospech a neudelili mu očakávaný súhlas. Žalovaný v 1.rade má za to,
že neudelenie súhlasu s podnájmom žalovanému v 1.rade je neplatným právnym úkonom, nakoľko
je v rozpore s článkom 5 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v rozpore s § 39

Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a tento právny úkon sa prieči dobrým mravom. V zmysle
článku 5 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (,,CSP“): ,,Zjavné zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu... .“ V zmysle § 39 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: ,,Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.“ Rovnako je neudelenie súhlasu s podnájmom žalovanému 1/ neplatným právnym úkonom,

nakoľko je v rozpore s § 264 a § 265 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka: V zmysle
§ 264 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: ,,Pri určení práv a povinností
zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom
obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.“ ,,Obchodné
zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré

nemajú donucovaciu povahu.“ V zmysle § 265 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: ,,Výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ K vyššie
uvedenému žalovaný v 1.rade uviedol, že hoci Nájomná zmluva č. 201600007 zo dňa 11.01.2016,
uzatvorená medzi zmluvnými stranami mestom Prešov ako vlastníkom, prenajímateľom mestskoufirmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J Tenis club s.r.o. ako nájomcom bola uzatvorená
podľa Občianskeho zákonníka, túto zmluvu ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným 1/ ako nájomcom
obchodná spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o., na základe Komisionárskej zmluvy v zmysle § 577 a

nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zo dňa 30.12.2015. Rovnako žalobcom v tomto
spore je obchodná spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o., právny úkon - neudelenie súhlasu s podnájmom
žalobcu žalovanému v 1.rade je v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zásadami poctivého
obchodného styku, ako aj obchodnými zvyklosťami. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že konanie
žalobcu ako aj Mesta Prešov voči žalovanému v 1.rade nepožíva právnu ochranu, nakoľko sa toto

konanie prieči dobrým mravom a jedná sa o zjavné zneužitie práva žalobcom a Mesta Prešov.
S odstupom 2 rokov žalobca argumentuje, že žalovanému v 2.rade neudelil súhlas s podnájmom
nebytových priestorov, lebo sa vedie voči nemu exekúcia, čo je len dodatočne vymyslenou zámienkou.
Opakovane žalovaný v 1.rade uviedol, že exekučné konanie voči žalovanému v 1.rade sa vedie od
r. 2017, tzn. že argumentácia žalobcu je nepravdivá, nakoľko v rozhodnom čase, viď listinný dôkaz
- vyhlásenie prednostky Mestského úradu v Prešove Ing. Dolnej, t. j. zmluvnej protistrany, v rokoch

2018 - 2019 odporučili žalovanému v 1.rade podať predmetnú žiadosť, čo aj urobil. Podľa informácii
žalovaného v 1.rade, udelenie súhlasu s podnájmom nehnuteľností zo strany Mesta Prešov je v 99
% úplnou formalitou a vydáva sa dlhoročne všetkým nájomcom, pričom ho nevydajú len v prípade,
ak by nájomca chcel v nehnuteľnosti prevádzkovať výherné automaty, čo je objektívna skutočnosť
zistiteľná na mestskom úrade Mesta Prešov. Z neplatného právneho úkonu – neudelenie súhlasu s

podnájmom žalovanému v 1.rade nemožno odvodzovať ďalší právny úkon, ktorým je ,,Odstúpenie od
Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami mestom
Prešov ako vlastníkom, prenajímateľom mestskou firmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J
Tenisclubs.r.o.akonájomcom“.Odstúpeniejeprávnymúkonom,ktorýmusímaťsvojenáležitostiurčené
zákonom.Vzmysle§37ods.1Zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník:,,Právnyúkonsamusíurobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný“ Žalovanému v 1.rade bolo dňa 10.05.2022
na osobnom stretnutí so zamestnancom spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. doručené ,,Odstúpenie od
Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami mestom
Prešov ako vlastníkom, prenajímateľom mestskou firmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J
Tenis club s.r.o. ako nájomcom“. V zmysle neho v odseku 3 a 4 spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o.

konštatuje, že: ,,Vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže - vlastník predmetu nájmu a prenajímateľ
ako zmluvné strany jednostranne odstupujú od Nájomnej zmluvy d. 201600007 zo dňa 11.01.2016
v celom rozsahu, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 písm. d) Nájomnej zmluvy.“ Tento právny
úkon odôvodnili v článku I. tak, že: ,,Poverení zamestnanci vlastníka mesta Prešov a prenajímateľa
spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. ako správca nebytových priestorov vo vlastníctve mesta Prešov,

na základe fyzickej kontroly prenajatých priestorov, vykonanej dňa 21.3.2022, zistili, že v nebytových
priestoroch v rozsahu 350 m2, ktoré Vám boli prenajaté Nájomnou zmluvou, prevádzkuje a poskytuje
doplnkové služby reštauračné, kaviarenské a wellnesu spoločnosť TENISKA s.r.o., so sídlom Nábrežná
č. 5, Prešov, a to bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa nebytových priestorov. Z uvedeného vyplynulo,
že ste spol. TENISKA, s.r.o. umožnili užívať prenajaté nebytové priestory v zásadnom rozpore s

Nájomnou zmluvou.“ K tomu žalovaný v 1. rade uviedol, že toto odôvodnenie na odstúpenie od Nájomnej
zmluvy vyvracia v celom rozsahu, nakoľko poverení zamestnanci pri fyzickej kontrole nezisťovali nič,
nevyhotovili žiadnu fotodokumentáciu, ani si nevyžiadali žiadne dokumenty od žalovaného v 1.rade.
Skutočnosti vyššie popísané nie sú dohodnutým dôvodom na odstúpenie od predmetnej Nájomnej
zmluvyč.201600007zodňa11.01.2016.Ďalšímdôvodomnaodstúpeniebolo:,,Akonájomcasteporušil

ustanovenia Nájomnej zmluvy a to tak, že bez súhlasu Mesta Prešov a vedomia správcu, teda v rozpore
s Článkom VI. bodu 6.7 ste prenechal na užívanie /dal do podnájmu/ Vám prenajaté nebytové priestory,
spoločnosti TENISKA s.r.o., čím ako nájomca užívate prenajatý nebytový priestor v rozpore s Nájomnou
zmluvou“. Bod 6.7 hovorí o existencii podnájomnej zmluvy, avšak v tom čase zmluva o podnájme
bola zrušená, anulovaná, nakoľko sa nikdy neuplatnila, t. j. v čase odstúpenia neexistoval tento dôvod

odstúpenia, na ktorý poukázal žalobca. Žalovaný v 1. rade má za to, že právny úkon odstúpenia od
Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016 je nulitný, takže nemožno od neho odvodzovať a
uplatňovať akékoľvek právo, viď žaloba. Na str. 7 žaloby zo dňa 30.05.2022 uviedol žalobca odôvodenie
petitu žaloby nasledovne: 1. Žalovaný v prvom rade podstatne porušil Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo
dňa 11.01.2016, tým že uzatvoril so žalovaným v druhom rade Nájomnú zmluvu. Uvedené odôvodenie

žalobcu sa nezakladá na pravde, ako už niekoľko krát žalovaný v 1. rade poukázal. Podnájomná zmluva
je nulitná. 2. Žalovaný v druhom rade neoprávnene užíva a blokuje nebytové priestory na ul. Nábrežná
5, k užívaniu ktorých nikdy nemal právny titul a vykonáva v nich podnikateľskú činnosť, čím toto konanie
žalovaného v druhom rade môže byť kvalifikované ako trestný čin podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona.Uvedené odôvodenie žalobcu sa nezakladá na pravde, pretože tam má riadne zriadené sídlo ako
miesto podnikania. 3. Žalovaný v druhom rade má bez súhlasu zriadené sídlo v nehnuteľnosti od roku
2020 a zriadenú prevádzkareň od roku 2019, ktorej predmetom je - Pohostinská činnosť a výroba

hotovýchjedálurčenýchnapriamuspotrebumimoprevádzkovýchpriestorov,-Kúpatovarunaúčelyjeho
predaja konečnému spotrebiteľovi maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod), -
Prevádzkovaniešportovýchzariadeníazariadeníslúžiacichnaregeneráciuarekondíciu,-Poskytovanie
služiebrýchlehoobčerstveniavspojeníspredajomnapriamukonzumáciu.Žalovanýv1.radezopakoval,
že žalovaný v 2.rade má riadne zriadené sídlo registrovým súdom – Okresným súdom Prešov ako

miesto podnikania. Žalovaný v 1.rade má jediný ako predmet činnosti zapísanú: pohostinská činnosť
a výroba hotových jedál pre výdajne, t. j. zriadenú v priestoroch predmetnej nehnuteľnosti. Naopak
žalovaný v 2.rade má v ORSR ako predmet činnosti (živnosť) zapísanú: Pohostinská činnosť a výroba
hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, takže nemá zriadenú
žiadnu prevádzkareň v daných priestoroch. Žalovaný v 1.rade uviedol, že žalovaný v 2.rade vykonáva
pre žalovaného v 1.rade, okrem iného aj marketingovú a administratívnu činnosť, ako aj činnosti, ktoré

sú v súlade s Dohodou o plnomocenstve, a to len v odsúhlasených kancelárskych priestoroch v rozlohe
48m2. V iných priestoroch, nevykonáva žiadnu činnosť, a už vôbec nie pohostinskú činnosť, na ktorú
ani nemá živnostenské oprávnenie. Na základe vyššie uvedených dôvodov bola podaná žaloba, hoci
uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Dôvody uvedené v odstúpení rovnako ako aj dôvody
uvedené v samotnej žalobe o vypratanie nehnuteľností neexistujú, nakoľko boli iba dva, t.j. existencia

podnájomnej zmluvy, ktorá bola v čase odstúpenia žalobcom nulitná, a teda neexistovala, o čom mal
žalobca aj Mesto Prešov vedomosť. Rovnako nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by žalovaný
v 2.rade vykonával inú činnosť, na ktorú nemá živnostenské oprávnenie v iných priestoroch ako boli
odsúhlasené.

15. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.7.2023, okrem iného uviedol, že názor
žalovaného v 2.rade o obsahu zložky vlastníckeho práva spočívajúcej v práve vec užívať je zjavne
nesprávny. V právnej teórii i praxi je jednoznačne ustálené , že právo vec užívať predstavuje právo
realizovať ekonomickú a hospodársku hodnotu veci (právo nájmu je vo svojej podstate právo odplatného
užívania veci). Vzhľadom na celkom irelevantnú a právne neprípustnú argumentáciu žalovaného

v 2.rade v tomto smere, nepovažuje žalobca za potrebne bližšie sa touto argumentáciou žalovaného
v 2.rade zaoberať. Pokiaľ ide o súhlas primátorky mesta k podnájmu z 24. februára 2020, na ktorý
žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení poukázal, tento sa týkal výlučne účelu zriadenia kancelárie o
rozlohe48m2.Jetedanepochybneužívanímpredmetnýchpriestorovvrozporespredmetnounájomnou
zmluvou (bez súhlasu ich vlastníka), pokiaľ ich žalovaný v 2.rade užíva na výkon svojej podnikateľskej

činnosti spočívajúcej v prevádzkovaní pohostinskej činnosti, o výkone ktorej zo strany žalovaného
v 2.rade jednoznačne svedčia príjmové pokladničné doklady nachádzajúce sa v spise. Za zavádzajúce
tvrdenia žalovaného v 2.rade považujeme, ak tvrdí, že v daných priestoroch nemá zriadenú žiadnu
prevádzkareň, čo je v príkrom rozpore s výpisom zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že
prevádzkareň ma na adrese Nábrežná 5 Prešov, t. j. v predmetných priestoroch zriadenú pre tieto

predmety podnikania: • Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo
prevádzkových priestorov • Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu
konzumáciu • Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) • Prevádzkovanie športových zariadení a zariadení slúžiacich
na regeneráciu a rekondíciu. Je zrejme, že žalovaný v 2.rade vykonáva v daných priestoroch aj vyššie

uvedené činnosti najmä vo forme prevádzkovania reštaurácie, tenisových kurtov a wellness. Na žiadnej
inej adrese totiž žalovaný v 2.rade zriadenú prevádzkareň nemá. Vyššie uvedené predmety podnikania
nepochybnehruboodporujúsúhlasuudelenéhovminulostizostranyprimátorkymestaPrešov.Žalovaný
v2.radecelkomopomenulvyjadriťsakcelkomjednoznačnýmdôkazom,asícepríjmovýmpokladničným
dokladom,zktorýchjebezakýchkoľvekdôvodnýchpochybnostízrejmenepravdivosťskutkovýchtvrdení

žalovaného v 2. rade. Naopak, z týchto dôkazov (pokladničných dokladov) je zrejmá skutočnosť, že
žalovaný v 2.rade vo svojej prevádzke v predmetných priestoroch prevádzkoval pohostinské a ďalšie
činnostibežsúhlasužalobcu,resp.vlastníkapredmetnýchpriestorovdlhodobo,atotakpredodstúpením
od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, ako aj po ňom. Rozhodne nejde o poskytovanie marketingových
služieb, ako to tvrdí žalovaný v 2.rade. Zo stránky žalovaného v 2.rade na sociálnej sieti Facebook

(z ktorej záznam žalobca už v konaní predložil jednoznačne vyplýva, že v prípade ponuky jedál píše
žalovaný v 2.rade ako o „našej ponuke“, o wellness píše žalovaný v 2.rade ako o „našom wellness“,
apod. Žalovaný v 2.rade taktiež zavádza, pokiaľ ide o jeho vzorový pokladničný doklad umiestnený v
predmetných priestoroch. Je zjavne, že ide o vzor pokladničného dokladu podľa § 8 ods. 5 Zákona č.289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v jeho skoršom znení, podľa ktorého o.
i.: Podnikateľ je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu
podľa odseku 1, ktorý vyhotovuje každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby toto bolo pre

kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Podnikateľ na
vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum,
čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že v predmetných
priestoroch žalovaný v 2.rade prevádzkoval (a doposiaľ prevádzkuje) vlastnú podnikateľskú činnosť a na
tieto účely si plnil zákonnú povinnosť zverejnením vzoru svojho pokladničného dokladu so zvýraznením

príslušných údajov na ňom v zmysle zákona. Žalovaný v 2.rade účelovo dezinterpretuje obsah
remeselnej živnosti „pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo
prevádzkových priestorov“.

16. Právny zástupca žalovaného v 1.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.2023, okrem iného uviedol,
že žalovaný v 2.rade oprávnene užíva nebytové priestory na ul. Nábrežná 5, pretože tam má riadne

zriadené sídlo registrovým súdom – Okresným súdom Prešov ako miesto podnikania. Žalovaný v 1.rade
má jediný ako predmet činnosti zapísanú: pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, t. j.
zriadenú v priestoroch predmetnej nehnuteľnosti. Naopak žalovaný v 2.rade má v ORSR ako predmet
činnosti (živnosť) zapísanú: Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu
mimo prevádzkových priestorov, takže nemá zriadenú žiadnu prevádzkareň v daných priestoroch.

Žalovaný v 2.rade vykonáva pre žalovaného v 1.rade, okrem iného aj marketingovú a administratívnu
činnosť, ako aj činnosti, ktoré sú v súlade s Dohodou o plnomocenstve, a to len v odsúhlasených
kancelárskych priestoroch v rozlohe 48m2. V iných priestoroch, nevykonáva žiadnu činnosť a už vôbec
nie pohostinskú činnosť, na ktorú ani nemá živnostenské oprávnenie. Žalobca nijakým spôsobom
preukázal, že by žalovaný v 2.rade vykonával inú činnosť, na ktorú nemá živnostenské oprávnenie

v iných priestoroch ako boli odsúhlasené. Rovnako samotné prílohy o tržbách žalovaného v 2.rade,
ktoré žalobca pripojil k svojmu ostatnému vyjadreniu, nepreukazujú túto skutočnosť, naopak hovorí
o tom, že tržby pochádzajú z iných činností. Tržby sú len jedna strana, ale dôležitý je skutočný
hospodársky výsledok, t. j. zisk, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 2.rade, je dlhodobo v strate. Žalovaný
v 1.rade uviedol, že z bodu 3. článku VI (Osobitné dojednania o vzájomných pohľadávkach) Dohody o

plnomocenstve zo dňa 09.01.2020 vyplýva, že na ročnej báze zmluvné strany, t. j. žalovaný v 1. rade
a 2.rade vyhodnotia účtovne všetky náklady súvisiace s rozsahom plnomocenstva a všetky príjmy a zisk
z tejto činnosti si v prvom rade započíta žalovaný v 2.rade voči žalovanému v 1.rade jednostranným
právnym úkonom voči svojej splatnej pohľadávke, resp. zmluvné strany uzatvoria dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok. Táto skutočnosť ale nikdy nenastala, nakoľko je žalovaný v 2.rade dlhodobo

v strate. Žalobca sa opakovane opiera ako o jediný dôkaz o pokladničný bloček, kde už žalovaný
v 1.rade uviedol, že administratívna činnosť žalovaného v 2.rade zahŕňa aj tlač pokladničných dokladov
a skutočnosť, že bol vzor pokladničného dokladu nalepený na barovom stĺpe, nepreukazuje to, že
nebol vytlačený v kancelárii tejto spoločnosti. Jeho činnosť, ale nezahŕňa vedenie účtovníctva pre
žalovaného v 1.rade, ktoré si žalovaný v 1.rade objednáva u externej účtovníckej firmy, rovnako ako

žalovaný v 2.rade. Ďalej opakovane žalovaný v 1.rade uviedol, že na základe opakovaných stretnutí
a viacerých odporúčaní Mestom Prešov v priebehu niekoľkých rokov, žalovaný v 1.rade v roku 2019
založil a následne vznikla spoločnosť TENISKA s.r.o. (žalovaný v 2.rade) zapísaná do ORSR Okresným
súdom Prešov, Oddiel: Sro, Vložka č.: 39452/P. Na základe súhlasu primátorky Mesta Prešov z roku
2020 so zriadením jej kancelárie v predmetných priestoroch nehnuteľnosti, registrový súd ako sídlo

zapísal do ORSR adresu: Nábrežná 5, 080 01 Prešov, ktoré je v zmysle platnej legislatívy aj miestom
podnikania. Na základe opakovaného odporúčania Mesta Prešov predložil žalovaný 1/ následne Mestu
Prešov žiadosť o udelenie súhlasu na podnájom, spolu už so samotnou antidátovanou zmluvou o
podnájme (ktorú si žalovaný v 1.rade vyhotovil len pre túto príležitosť) so žalovaným v 2.rade, ktorá
tvorila jej prílohu. Žiadosť bola predložená až v auguste 2020, nakoľko od marca 2020 bol vyhlásený

núdzovýstavkvôlišíreniuinfekčnejchorobyCOVID-19.Tátozmluvaopodnájme,nazákladeneudelenia
súhlasu primátorkou Mesta Prešov, bola následne zrušená, anulovaná, nakoľko sa nikdy neuplatnila.
Z vyššie uvedeného vyplýva skutočnosť, že Mesto Prešov ako správny orgán odporučil niekoľkokrát,
v priebehu niekoľkých rokov a na niekoľkých stretnutiach žalovanému v 1.rade, aby podal žiadosť
o udelenie súhlasu s podnájmom nebytových priestorov, nakoľko bolo všeobecne známe, že tento

súhlas bol primátorom mesta zvyčajne vždy udelený a bol v 100 % úplnou formalitou, pričom sa
vydáva dlhoročne všetkým nájomcom, okrem prípadov, keď účelom podnájmu malo byť umiestnenie
výherných automatov, resp. herňa, čo je objektívna skutočnosť zistiteľná na mestskom úrade Mesta
Prešov. Žalovaný v 1.rade neprevádzkoval ani nemal umiestnené výherné automaty, t. j. bol prvýmprípadom, kedy mu predmetný súhlas nebol udelený. Uvedené skutočnosti, vie rovnako potvrdiť aj
bývalý konateľ žalobcu Mgr. Peter Bobko, ktorý podpísal nájomnú zmluvu, a ktorý sa zúčastňoval na
predmetných rokovaniach aj naďalej, nakoľko bol znalý veci. Z uvedeného vyplýva jednoznačne, že

dochádza k zhode tvrdenia žalobcu (v zastúpení bývalého konateľa Mgr. Petra Bobka) a žalovaných v 1.
a 2.rade, pričom v zmysle § 186 ods. 2 CSP: ,,Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany
dohodli, súd neprihliada“. Žalovaný v 1.rade počúvol odporúčanie Mesta Prešov ako správneho orgánu
a vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, a rovnako aj žalobcu a predmetnú žiadosť o udelenie súhlasu s

podnájmom spolu s už podpísanou zmluvou (hoci neskôr nulitnou) Mestu Prešov predložil. Žalobca a
Mesto Prešov uvedené podanie žalovaného v 1.rade využili v jeho neprospech a neudelili mu očakávaný
súhlas. Žalovaný v 1. rade má za to, že neudelenie súhlasu s podnájmom žalovanému v 1.rade je
neplatným právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s článkom 5 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku,vrozpores§39Zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaatentoprávnyúkon
sapriečidobrýmmravom.Rovnakojeneudeleniesúhlasuspodnájmomžalovanémuv1.radeneplatným

právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s § 264 a § 265 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Žalobca zavádza súd nepravdivými vyjadreniami ak tvrdí, že na pracovnom stretnutí konanom dňa
4.3.2022 nebolo spomenuté žiadne splnomocnenie, ani žiadna Dohoda o ukončení Podnájomnej zmluvy
prítomným prokuristom žalovaného v 1.rade, ani jeho právnym zástupcom a mali byť predložené až
po odstúpení od Nájomnej zmluvy. Žalobca vedel o právnom režime ešte pred samotným odstúpením

od predmetnej Nájomnej zmluvy. Takzvaný „Zápis“ z pracovného stretnutia konaného dňa 4.3.2022, na
ktorý sa odvoláva žalobca, ktorý bol predložený súdu nemá žiadnu výpovednú ako ani dôkaznú hodnotu,
nakoľko žalovaný v 1.rade ho odmietol podpísať, nakoľko žalobca odmietol doň zapracovať jeho
pripomienku o tom, že podnájomná zmluva už bola v minulosti uzatvorená. Jedná sa tak o jednostranne
vyhotovený dokument žalobcom podľa jeho interpretácie, s ktorým žalovaný v 1.rade nikdy nesúhlasil. Z

vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že konanie žalobcu, ako aj Mesta Prešov voči žalovanému v 1.rade
nepožíva právnu ochranu, nakoľko sa toto konanie prieči dobrým mravom a jedná sa o zjavné zneužitie
práva žalobcom a Mesta Prešov. Z neplatného právneho úkonu – neudelenie súhlasu s podnájmom
žalovanému v 1.rade nemožno odvodzovať ďalší právny úkon, ktorým je ,,Odstúpenie od Nájomnej
zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.01.2016, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami mestom Prešov ako

vlastníkom, prenajímateľom mestskou firmou PREŠOV REAL s.r.o. a spoločnosťou T&J Tenis club s.r.o.
ako nájomcom“. Na základe vyššie uvedených dôvodov bola podaná žaloba nedôvodne.

17. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2023 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že žalobca
v tomto spore tvrdí a aj preukázal, že v zmysle nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi ním a

žalovaným v 1.rade, bola možnosť prenechania predmetu nájmu v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy
tretej osobe výlučne so súhlasom mesta Prešov. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalovaný v
1.rade prenechal bez takéhoto súhlasu žalovanému v 2.rade predmet nájmu do užívania podnájomnou
zmluvou, ktorú predložil alebo oznámil samotný žalovaný v 1.rade na osobnom rokovaní na mestskom
úrade, zápis z ktorého pracovného rokovania alebo pracovnej porady bol predložený žalobcom do

spisu. V zmysle príslušných ustanovení nájomnej zmluvy tak ako vyplýva zo žaloby a ostatných podaní
žalobcu, týmto došlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho povinností z nájomnej zmluvy, ktoré v
zmyslenájomnejzmluvyzakladajúdôvodaleboprávožalobcupreodstúpenieodzmluvytak,akoknemu
došlo . S ohľadom na uvedené žalobca je toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pretože
nie je medzi stranami sporné, že žalovaný v 1.rade doposiaľ predmet nájmu dobrovoľne nevypratal.

Procesná obrana žalovaných je v tomto spore založená na tom, že údajne neudelenie súhlasu má
byť neplatný právny úkon. Neudelenie súhlasu nie je žiadnym právnym úkonom, preto nemôže byť ani
neplatný. Ide o právnu skutočnosť, ktorá buď nastala alebo nenastala, na ktorú zmluva viaže nejaké
ďalšie právne následky. Pokiaľ ide o prehlásenia, ktoré predložil žalovaný v 1.rade, F. G. a pána Bobka,
právny zástupca žalobcu poukázal na to, že z nich vôbec nevyplývajú skutočnosti, ktoré sa snaží vylíčiť

žalovaný v 1.rade. Žalobca vôbec nerozporuje, že by sa žalovaný v 1.rade obrátil, či už na žalobcu alebo
na mesto Prešov s požiadavkou na udelenie, alebo možnosť udelenia práva podnájmu, alebo uzavretia
podnájomnejzmluvystreťouosobou,avšakakovyplynuloajzdôkazu,ktorýpredložilžalobca,tojezápis
z pracovnej porady, ktorá sa uskutočnila začiatkom roka 2020, štatutárny zástupca žalovaného v 1.rade
len vtedy oznámil mestu Prešov a dokonca sa o tom dozvedel týmto spôsobom aj žalobca, že už došlo

v minulosti, čiže ešte predtým ako vôbec požiadal o tento súhlas, k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy so
žalovaným v 2.rade. Čiže pokiaľ na základe takejto jeho žiadosti mu mesto do budúcna odporúčilo, aby
si podal žiadosť a že táto bude posúdená, tak jednak to už bolo potom, čo bola porušená zmluva a jednak
z takéhoto všeobecného odkázania na to, aby postupoval v súlade so zmluvou a podal si žiadosť oposúdenie takéhoto zámeru a žiadosť o udelenie takéhoto súhlasu, vôbec nevyplýva žiaden prísľub, ako
bude takáto žiadosť v budúcnosti vybavená. V tom čase už zmluva porušená bola, pretože podnájomná
zmluva bola z roku 2019. Pokiaľ ide o Dohodu o plnomocenstve, nie je možné, aby vykonával žalovaný

v 2.rade v predmetných priestoroch na základe Dohody o plnomocenstve podnikateľskú činnosť vo
vlastnom mene, toto právny poriadok neumožňuje a nejde vôbec o žiadnu administratívnu činnosť,
pretože bločky, ktoré vystavoval žalovaný v 2.rade vo vlastnom mene znejú na pohostinskú činnosť, na
predaj rôznych nápojov, hotových jedál a podobne.

18. Právny zástupca žalovaného v 1.rade na pojednávaní konanom dňa 12.9.2023, okrem iného uviedol,
že žalovaný v 1. rade má za to, že úkony, ktoré boli urobené, predovšetkým úkon - odstúpenie od zmluvy
žalobcom je nulitný právny úkon, nakoľko na to nebol daný zmluvný dôvod. Žalovaný v 1. rade rozobral
právne aj situáciu ohľadom udeľovania, resp. neudeľovania súhlasu s podnájmom, kde má za to, že
preukázal, a to predovšetkým vyhláseniami F. G., ktorá je bývalá prednostka mestského úradu a Mgr.
Bobka, to je bývalý konateľ samotného žalobcu, kde oni zhodne uviedli, že túto skutočnosť odporučili

žalovanému v 1.rade, aby si založil firmu, čo aj učinil, následne táto nová firma, čo je žalovaný v 2.rade,
dostal aj súhlas od primátorky na zriadenie sídla a následne si podal žiadosť. Tejto žiadosti nebolo
vyhovené,pričomtýmtožiadostiamsanevyhovujeibavprípade,akbysajednalooprevádzkuvýherných
automatov, čo nebol prípad žalovaného v 1.rade. Tým došlo k porušeniu nielen hmotnoprávnych
predpisov, zjavné zneužitie práva, podobne aj Obchodného zákonníka, ako to citoval žalovaný v 1.rade

vo svojich podaniach. Žalovaný v 1. rade má za to, že z tohto neplatného právneho úkonu, resp. úkonu,
ktorý sa prieči dobrým mravom, nemožno odvodzovať ďalší právny úkon, a to je samotné odstúpenie
od zmluvy, ktoré zase je podkladom k tejto žalobe. Čo sa týka dôkaznej situácie, jediný dôkaz, ktorý
produkoval žalobca, je pokladničný bloček. To, aký právny režim funguje , bolo známe žalobcovi už pred
odstúpením, to znamená že nie je tam podnájomná zmluva, je tam Dohoda o plnomocenstve. Ďalší

dôkaz, ktorý produkoval žalobca je kópia internetových stránok, to je zase hneď následná činnosť, ktorá
je v danej Dohode o plnomocenstve spomenutá a to je činnosť marketingová. Čo sa týka udeľovania,
resp. neudeľovania súhlasu, poukázal žalovaný v 1.rade na ustanovenia nájomnej zmluvy, ktoré túto
možnosť priamo uvádzajú a žalovaný v 1.rade o tento podnájom žiadal iba k doplnkovej činnosti, a
to pohostinská činnosť. Čiže k akej inej činnosti by mal byť dávaný súhlas s podnájmom, ak nie k

doplnkovej činnosti. Čo sa týka hlavnej činnosti, samozrejme tam by sa jednalo o obchádzanie verejného
obstarávania tak, ako sa vyjadril žalobca, s čím viac menej aj žalovaný v 1.rade súhlasí. Žalovaný
v 1.rade má za to, že dôkazy, ktoré predložil súdu hovoria jednoznačne v jeho prospech, navrhuje preto
žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovaného v 1. rade reagoval aj na pracovného stretnutia a zápisu
z neho. Tento zápis odmietol žalovaný v 1.rade podpísať, a to z jedného dôvodu, že nebola upravená

interpretácia. Čo sa týka existencie podnájomnej zmluvy, hovoril v minulom čase, že takáto zmluva
áno bola, nebolo to v čase prítomnom . Takže túto zmenu odmietli vykonať v zápise, takže tým pádom
žalovaný v 1.rade odmietol takýto zápis podpísať. K podnikateľskej činnosti právny zástupca žalovaného
uviedol, že deje sa to na bežnej báze, že firma, ktorá podniká v akomkoľvek odbore si prenajíma priestor,
prenajíma si zamestnancov, prenajíma si účtovné služby, právne služby. Ak chce mať strojné zariadenia,

môže si ho prenajať, ak chce jazdiť na firemných autách, tieto autá si leasinguje, alebo prenajíma.

19. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2023 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z LV č. XXXX, Komisionárskej zmluva
zo dňa 30.12.2015, Podmienok obchodnej verejnej súťaže vyhlásených dňa 2.10.2015, Uznesenia

č. 223/2015 zo dňa 16.12.2015, Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.1.2016, Žiadosti o
zmenu nájomcu v nebytových priestoroch na ul. Nábrežná č. 5 v Prešove zo dňa 17.1.2020, Žiadosti
o zmenu nájomcu v nebytových priestoroch na ul. Nábrežnej 5 - odpovede, Žiadosti o podnájme
v nebytových priestoroch na ul. Nábrežná č. 5, Prešov zo dňa 17.8.2020, Žiadosť o podnájom
nebytových priestorov - odpovede zo dňa 17.9.2020, Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo

dňa 8.12.2019 - uzatvorenej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, Zápisu z pracovného
stretnutia, konaného dňa 4.3.2022, Listu zo dňa 17.3.2022 „Vyjadrenia k Zmluve o nájme nebytových
priestoroch zo dňa 8.12.2019, Oznámenia zo dňa 25.4.2022, Dohody o plnomocenstve zo dňa
9.1.2020, Písomného stanoviska prenajímateľa k Oznámeniu o neexistencii dôvodu na odstúpenie od
Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.1.2016, Poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2017,

Vzoru pokladničného dokladu, Príjmového pokladničného dokladu, Výpisu zo živnostenského registra
ohľadne TENISKA s.r.o., Výpisu z obchodného registra TENISKA s.r.o., Oznámenia/žiadosti o vydanie
osvedčenia o živnostenskom oprávnení k predmetom podnikania zo dňa 20.11.2019, Doplnenia
odoslaného podania zo dňa 21.11.2019, Žiadosti o poskytnutie informácií - odpovede zo dňa 9.3.2022,prehlásenia Mgr. Petra Bobka, Odstúpenia od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.1.2016,
Protokolu o doručovaní okamžitého Odstúpenia od Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.1.2016,
Uznesenia č. 795/2022, Podmienok obchodnej verejnej súťaže, vyhlásenej dňa 20.5.2022, Protokolu o

odovzdaní nebytových priestorov v objekte po ukončení nájmu zo dňa 18.5.2022, Vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade zo dňa 20.1.2023, Žiadosti na definovanie dôvodu na odstúpenie zo
dňa 26.5.2022, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 1.3.2023, Príjmového pokladničného
dokladu zo 17. septembra 2021, Príjmového pokladničného dokladu z 11. januára 2022, Príjmového
pokladničného dokladu z 1. marca 2022, Príjmového pokladničného dokladu z 24. októbra 2022,

Stránky žalovaného v 2.rade na sociálnej sieti Facebook a webstránky www.tennisclub.sk, Súhlasu z
24. februára 2020, Vyjadrenia žalovaného v 2.rade zo dňa 27.3.2023, Vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného v 1.rade zo dňa 14.4.2023, Vyhlásenia F. H. G. zo dňa 27.3.2023, Vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 18.7.2023, Vývoja tržieb žalovaného v 1.rade z portálu finstat.sk, Vývoja tržieb
žalovaného v 2.rade z portálu finstat.sk, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1.rade zo dňa
7.9.2023, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

20. Dňa 1.1.2016 nadobudla účinnosť Komisionárska zmluva zo dňa 30.12.2015, uzatvorená medzi
mestom Prešov (ako komitentom) a žalobcom (ako komisionárom), predmetom ktorej je podľa Článku
II. bod. 1 zabezpečenie a sprostredkovanie prevádzky, údržby opráv nebytových priestorov, pozemkov
a iné. Podľa Článku II. bod 2. žalobca ako komisionár disponuje oprávnením na uzatváranie nájomných

zmlúv, okrem iného, predmetom ktorých je prenájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta Prešov podľa
Prílohy č. 1 ku Komisionárskej zmluve.

21. Mesto Prešov vyhlásilo dňa 2.10.2015 Obchodnú verejnú súťaž na dlhodobý nájom Areálu
tenisových kurtov, nachádzajúcich sa na ul. Nábrežná 5 s presne špecifikovanými podmienkami

rovnakými pre všetkých prihlásených súťažiacich. Podmienky zásadné v tomto konaní boli: v bode 2 -
súťažiaci prijíma podmienku, že predmet nájmu bude využívať najmä na realizáciu činnosti spojených
s účelom využívania areálu, a to: profesionálny tenis, rekreačný tenis pre širokú verejnosť, vrátane
možnosti využitia zázemia pre športovcov, organizovanie turnajov pre profesionálnych športovcov,
organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských podujatí pre verejnosť, poskytovanie rôznych

doplnkových služieb-napr. reštauračné a kaviarenské služby, fitnes, sauna; v bode 8 - súťažiaci prijíma
podmienku, že predmet nájmu ako celok nie je možné dať do podnájmu tretej osobe, okrem jednotlivých
nebytových priestorov v rámci budovy existujúcej v areáli, ktoré je možné dať do podnájmu len
so súhlasom prenajímateľa; týmto ustanovením nie je dotknutý krátkodobý prenájom jednotlivých
tenisových kurtov; okrem iných.

22. Žalovaný v 1.rade predložil návrh na uzatvorenie Nájomnej zmluvy, čím deklaroval, že s
podmienkami Obchodnej verejnej súťaže súhlasí. Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov Uznesením
č. 223/2015 zo dňa 16.12. 2015 schválilo dlhodobý nájom Areálu tenisových kurtov, nachádzajúcich
sa na ul. Nábrežná č.5 na dobu 15 rokov pre víťaza Obchodnej verejnej súťaže, t. j. spoločnosť T &

J Tenis club, s.r.o., IČO: 44 611 587, za cenu 14.800 eur/rok s týmito podmienkami: výška investícií
222.191,22 eura podľa podmienok obchodnej verejnej súťaže, dodržať stanovené podmienky obchodnej
verejnej súťaže schválené Uznesením mestského zastupiteľstva č. 135/2015 zo dňa 21.9.2015 a
vyhlásenej dňa 2.10.2015. Na základe vyššie uvedeného žalobca (ako prenajímateľ) a mesto Prešov
(ako vlastník a vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže), uzatvorili so žalovaným v prvom rade Nájomnú

zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016, a to v zmysle obchodnej verejnej súťaže. Predmetom nájmu
podľa článku I bod 1.1 nájomnej zmluvy boli nehnuteľností nachádzajúce sa na ul. Nábrežná 5:
pozemok – parcela registra „C“ parcelné číslo:8464/12 o výmere 2135 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie: Prešov, obec: Prešov, okres Prešov, evidovaný
na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor; stavba so súpisným číslom XXXX, umiestnená na

pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo: 8463/2, popis stavby: iná budova, zapísaná na LV
č. XXXX, katastrálne územie: Prešov, obec Prešov, okres Prešov, evidovaná na Okresnom úrade
Prešov, katastrálny odbor; zariadenie tenisových kurtov s príslušenstvom, vrátane vnútro-areálových
prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia, umiestnené na pozemkoch par. č. B. XXXX/XX,
B. XXXX/X, B. XXXX/X A. B. XXX/X, k. ú. Prešov. Nájomná zmluva bola uzatvorená v zmysle podmienok

vyhlásených vo verejnej obchodnej súťaži na dobu určitú v trvaní 15 rokov odo dňa nadobudnutia jej
účinnosti. Účelom nájomnej zmluvy podľa článku III bod 3.1 bolo oprávnenie žalovaného v 1.rade ako
nájomcu užívanie predmetu nájmu výhradne na realizáciu činností spojených s účelom užívania areálu,
a to: profesionálny tenis, rekreačný tenis pre širokú verejnosť, vrátane možnosti využitia zázemia prešportovcov, organizovanie turnajov profesionálnych športovcov, organizovanie športových, kultúrnych
a spoločenských podujatí, poskytovanie doplnkových služieb – reštauračné a kaviarenské služby bez
možnosti umiestnenia výherných a hracích prístrojov, fitnes, sauna, masáž, a pod. Podľa článku III bod

3.2 sa žalovaný v 1.rade ako nájomca zaviazal zachovať účel uvedený v článku III bod 3.1, a to po
celú dobu trvania nájomnej zmluvy. Zmena účelu zmluvy bez súhlasu žalobcu ako prenajímateľa sa
považovala za podstatné porušenie zmluvy. Žalovaný v 1.rade podpisom nájomnej zmluvy akceptoval
všetky podmienky zmluvy, vrátane tej podmienky, že predmet nájmu ako celok nie je možné dať do
podnájmu tretej osobe, okrem jednotlivých nebytových priestorov v rámci budovy existujúcej v areáli,

ktoré je možné dať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

23. Žalovaný v 1.rade ako nájomca dňa 8.12.2019 uzatvoril so žalovaným v 2.rade ako podnájomcom
Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom časti nebytových priestorov,
nachádzajúcich sa v stavbe, súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. B. XXXX/X, k. ú. Prešov,
zapísanej na LV č. XXXX o celkovej výmere 250 m2, za účelom prevádzkovania pohostinstva a

welnessu, pričom táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu, tak ako je to v zmluve
uvedené. Táto zmluvy bola uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa (žalobcu) a vlastníka
nehnuteľnosti (Mesta Prešov) /z výpisu zo živnostenského registra ohľadne žalovaného v 2.rade
vyplýva, že dňom vzniku oprávnenia k tam uvedeným predmetom podnikania je podľa registra uvedený
deň 6.12.2019 a zároveň je k tomuto dňu zriadená aj prevádzkareň Nábrežná 5, 080 01 Prešov,

keďže žalovaný v 2.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal dňa 20.11.2019 Okresný
úrad, odbor živnostenského podnikania Oznámením/žiadosťou o vydanie osvedčenia o živnostenskom
oprávnení k predmetom podnikania zo dňa 20.11.2019, z ktorého je zrejmé, že k vyššie uvedeným
predmetom podnikania žiadal zriadiť prevádzkareň na ul. Nábrežná 5 v Prešove, už týmto podaním/.

24. Žalovaný v 1.rade podaním žiadosti o zmenu nájomcu v nebytových priestoroch na ul. Nábrežná č. 5
v Prešove zo dňa 17.1.2020, požiadal žalobcu a mesto Prešov o zmenu nájomcu z T&J Tenis club , s.r.o.
na nájomcu TENISKA, s.r.o. Vlastník - mesto Prešov tejto žiadosti žalovaného v 1.rade nevyhovelo.

25. Žalovaný v 1.rade následne žiadal o udelenie súhlasu na podnájom pre žalovaného v 2.rade, t. j.
spoločnosťTeniska,s.r.o.,ocelkovejvýmere350m2,zaúčelompohostinstvaawelnessu,atožiadosťou
zo dňa 17.8.2020, pričom vlastníkovi mestu Prešov bola táto žiadosť doručená dňa 19.8.2020. V tejto
súvislosti žalovaný v 1.rade žalobcovi, ako aj Mestu Prešov oznámil, že uzatvoril so žalovaným v
2.rade Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019, ktorej predmetom bol prenájom časti

nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v stavbe, súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. B.
XXXX/X, k. ú. Prešov, zapísanej na LV XXXX o celkovej výmere 250 m2, za účelom prevádzkovania
pohostinstva a welnessu, pričom táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu, tak ako je
to uvedené v zmluve. Žalovaný v 1.rade túto skutočnosť potvrdil na pracovnom stretnutí konanom dňa
4.3.2022. Mesto Prešov a ani žalobca žalovanému v 1.rade požadovaný súhlas neudelili (súhlas na

podnájom pre žalovaného v 2.rade).

26. Žalovaný v 1.rade podaním zo dňa 18.3.2022 predložil predmetnú Zmluvu o nájme nebytových
priestorov zo dňa 8.12.2019 s tým, že údajne túto zmluvu ukončili žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade
s účinnosťou a platnosťou ku dňu jej podpísania.

27.VlastníkmestoPrešovOznámenímzodňa25.4.2022oboznámiložalovanéhov1.radespodstatnými
skutočnosťami, ktoré v priebehu kontroly týkajúcej sa dodržiavania podmienok nájomnej zmluvy
žalovaným v 1.rade zistilo s tým, že mesto Prešov konštatovalo, že žalovaný v 1.rade užíval predmet
nájmuvrozporesNájomnouzmluvouč.201600007,čímpodstatneporušilpodmienkyNájomnejzmluvy,

a to najmä ustanovenia článku III v spojení s ustanovením článku VI bod 6.7.

28. Keďže žalovaný v 1.rade podstatne porušil Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 tým, že
uzatvorilsožalovanýmv2.radenájomnú(podnájomnú)zmluvu, vyhlasovateľverejnejobchodnejsúťaže
– vlastník nehnuteľností a žalobca ako prenajímateľ jednostranne odstúpili od predmetnej Nájomnej

zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 v celom rozsahu, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 písm. d)
predmetnej Nájomnej zmluvy č. 201600007, a to na základe písomného odstúpenia zo dňa 10.5.2022,
s účinnosťou odstúpenia ku dňu 10.5.2022, ktoré bolo doručené žalovanému v 1.rade dňa 10.5.2022.
Nájomná zmluva č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 tak bola platne a účinne zrušená. Za žalovaného v1.rade prevzal odstúpenie osobne 10.5.2022 prokurista C. D.. Nájomca po riadnom doručení odstúpenia
odmietol nebytový priestor vypratať bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na rozsah nehnuteľností, ktoré
boli predmetom nájmu, žalobca poskytol žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade poslednú lehotu

na vypratanie, t. j. do 18.5.2022. Dňa 18.5.2022 zamestnanci technického úseku žalobcu boli prevziať
nehnuteľnosti s tým, že žalovaný v 1.rade odmietol odovzdať nehnuteľnosti dobrovoľne.

29. Žalovaný v 1.rade dňa 17.5.2022 doručil žalobcovi Oznámenie o neexistencii dôvodu na odstúpenie
od Nájomnej zmluvy č. 201600007, ktorého prílohou bola aj Dohoda o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020,

ktorú žalobca v plnom rozsahu spochybnil. Žalobca má za to, že ak by bola Dohoda o plnomocenstve zo
dňa 9.1.2020 vyhotovená ku dňu jej podpisu uvedeného v dohode, mohol ju žalovaný v 1.rade predložiť
žalobcovi alebo vlastníkovi mestu Prešov už v roku 2020 a nie 10.5.2022 keď žalobca s vlastníkom
mestom Prešov odstúpil od zmluvy.

30. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

32. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný

zákon.

33. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len
Zákon č. 116/1990 Zb.), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
„nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

34. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené.

35. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať

predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom
na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo
jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

37. Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

38. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú
na určitý čas pred uplynutím času, ak
a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie

je spojené s nájmom;
c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby,
tieto služby neposkytuje riadne a včas;
d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo
porušujú pokoj alebo poriadok;

e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt
vypratať;
f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č.
403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.
i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č.

229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

39. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

40. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

41. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

42. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

43. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

44. Podľa § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.

45. Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu,
ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

46. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo

jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

47. Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

48. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný v 1.rade ako nájomca podstatne
porušil Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 tým, že uzatvoril so žalovaným v 2.rade
nájomnú (podnájomnú) zmluvu, a to bez súhlasu Mesta Prešov ako vlastníka prenajatej nehnuteľnosti,
ale hlavne bez súhlasu prenajímateľa. V dôsledku tohto porušenia zo strany žalovaného v 1.rade

vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže – vlastník nehnuteľností a žalobca ako prenajímateľ platne
jednostranne odstúpili od predmetnej Nájomnej zmluvy č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 v celom
rozsahu, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 písm. d) predmetnej Nájomnej zmluvy č. 201600007, a to
na základe písomného odstúpenia zo dňa 10.5.2022, s účinnosťou odstúpenia ku dňu 10.5.2022, ktoré
bolo doručené žalovanému v 1.rade dňa 10.5.2022. Nájomná zmluva č. 201600007 zo dňa 11.1.2016

tak bola platne a účinne zrušená. Od momentu platného a účinného zrušenia predmetnej nájomnej
zmluvy žalovaný v 1. rade predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu. Žalovaný v 2.rade
predmetné nehnuteľnosti tiež užíva bez právneho dôvodu, a to od momentu, keď mu ich užívanie bez
súhlasu žalobcu umožnil žalovaný v 1.rade.

49. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
v súčasnosti užívajú nehnuteľnosti špecifikované v petite žalobného návrhu bez právneho dôvodu a sú
pretopovinnítietonehnuteľnostižalobcovivydať,resp.vypratať.Súdpretovyhovelžalobežalobu,ktorou
sa voči žalovaným v 1. a 2.rade domáha vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici Nábrežnáč. 5 , katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, evidované na Okresnom úrade Prešov,
katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemku - parcely registra „C“ parcelné číslo: XXXX/
XX o výmere 2135 m2, stavby so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na pozemku parcely registra

„C“ parcelné číslo XXXX/X, o výmere 365 m2 a zariadenia tenisových kurtov s príslušenstvom vrátane
vnútro-areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia umiestnených na pozemkoch
parc. č. B. XXXX/XX, B. XXXX/X, B. XXXX/X A. B. XXX/X a uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť
tieto nehnuteľnosti vypratať.

50. Pokiaľ ide o obranu a námietky žalovaných je potrebné uviesť, že s týmito sa vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal už samotný žalobca. Súd sa stotožňuje s názorom strany žalobcu, že pokiaľ
ide o dohodnuté dôvody pre odstúpenie od Zmluvy zo strany prenajímateľa, v čl. VIII bode 8.1 Zmluvy
bolo, okrem iného dohodnuté, že právo odstúpiť od zmluvy ma prenajímateľ, okrem iného aj vtedy, ak
nájomca v rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu alebo v prípade porušovania povinností nájomcu.
Z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít nepochybne vyplýva, že o porušenie povinnosti nájomcu ide aj

v prípade, ak prenechá predmet nájmu do užívania inej osoby, hoci aj bezodplatne. K uvedenému záveru
je potrebne dospieť aj teleologickým výkladom, keďže účelom vylúčenia možnosti podnájmu bez súhlasu
prenajímateľa je nepochybne zabránenie situáciám, kedy bude tretia osoba užívať predmet nájmu bež
vedomia a/alebo v rozpore s vôľou prenajímateľa, ktorý chce mať kontrolu nad tým, kto v konečnom
dôsledku bude predmet nájmu (majetok prenajímateľa ) užívať. Žalovaného právny názor, podľa ktorého

slovne spojenie „prenechať na užívanie“ znamená dať vec do držby inej osobe je nielen podľa žalobcu,
ale aj podľa konajúceho súdu, nesprávny. Odporuje totiž § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého je
zrejme, že právo predmet vlastníctva užívať je odlišnou zložkou vlastníckeho práva ako právo vec držať.
Prostredníctvom práva užívať vec a požívať jej plody a úžitky je realizovaná úžitková a ekonomická
hodnota veci. Právo vec držať predstavuje iba právo mať vec vo svojej fyzickej moci s vedomím,

že mu toto právo patrí. Argumentácia žalovaného v 1.rade je teda nesprávna. K užívaniu predmetu
nájmu v tomto prípade došlo zo strany žalovaného v 2.rade zriadením prevádzkarne a prevádzkovaním
podnikateľskej činnosti v predmetoch podnikania v celom predmete nájmu tak, ako to vyplýva jednak
zo živnostenského a obchodného registra, ale aj s dôkazov predložených žalobcom (napríklad Príjmový
pokladničný doklad zo 17. septembra 2021, Príjmový pokladničný doklad z 11. januára 2022, Príjmový

pokladničný doklad z 1. marca 2022, Príjmový pokladničný doklad z 24. októbra 2022, Stránka
žalovaného v 2.rade na sociálnej sieti Facebook a webstránka www.tennisclub.sk.). Žalovaný v 2.rade
má od roku 2019 v predmetnej nehnuteľnosti zriadenú prevádzkareň ktorej predmetom je: - Pohostinská
činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, - Kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom

živností (veľkoobchod), - Prevádzkovanie športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a
rekondíciu, - Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu.

51. Pokiaľ žalovaný v 1.rade poukazuje na súhlas primátorky mesta k podnájmu z 24. februára 2020,
tento sa týkal výlučne účelu zriadenia kancelárie o rozlohe 48 m2. Je nepochybné, že skutočnosti, že

tento súhlas neumožňuje užívanie predmetu nájmu v širšom rozsahu a na iné účely, si boli žalovaní
vedomí, keďže práve preto žalovaný v 1.rade následne žiadal o udelenie súhlasu na podnájom pre
žalovaného v 2.rade, o celkovej výmere 350m2, za účelom pohostinstva a wellnessu, a to Žiadosťou
zo dňa 17. augusta 2020, pričom vlastníkovi mestu Prešov bola táto žiadosť doručená dňa 19.
augusta 2020. Vlastník mesto Prešov neudelilo súhlas na podnájom tejto časti nebytových priestorov

pre tento účel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní už dňa 8.12.22019 vzájomne
uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019, ktorej predmetom bol prenájom časti
nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v stavbe súpisne č. XXXX, postavenej na parcele c . B.
XXXX/X, k. ú. Prešov, zapísanej na LV XXXX o celkovej výmere 250m2, za účelom prevádzkovania
pohostinstva a wellnessu, pričom táto Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu, tak ako je

to uvedene v zmluve. Táto zmluva bola uzatvorená bez udelenia predchádzajúceho súhlasu zo strany
vlastníka alebo prenajímateľa.

52. Pokiaľ ide o žalovaným v 1.rade predloženú Dohodu o plnomocenstve z 9. januára 2020, je
potrebné uviesť, že dohoda uzatvorená podľa § 23 a § 31 Občianskeho zákonníka, môže založiť len

oprávnenie splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na
základe žalobcom predložených dôkazov dospel súd k záveru, že žalovaný v 2.rade kontinuálne a
dlhodobo pred predmetným odstúpením od predmetnej nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, užíval
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu, na základe predmetnej nájomnej zmluvy, vykonávanímpodnikateľskej činnosti v ňom vykonávanej vo vlastnom mene, na svoj účet a nie v mene a na účet
žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2.rade zavádza ak tvrdí, že v daných priestoroch nemá zriadenú
žiadnu prevádzkareň, čo je v príkrom rozpore s výpisom zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva,

že prevádzkareň ma na adrese Nábrežná 5 Prešov, t. j. v predmetných priestoroch zriadenú pre tieto
predmety podnikania: • Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo
prevádzkových priestorov • Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu
konzumáciu • Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) • Prevádzkovanie športových zariadení a zariadení slúžiacich

na regeneráciu a rekondíciu. Je zrejme, že žalovaný v 2.rade vykonáva v daných priestoroch aj vyššie
uvedené činnosti, najmä vo forme prevádzkovania reštaurácie, tenisových kurtov a wellness. Na žiadnej
inej adrese totiž žalovaný v 2.rade zriadenú prevádzkareň nemá. Vyššie uvedené predmety podnikania
nepochybne hrubo odporujú súhlasu udeleného v minulosti zo strany primátorky mesta Prešov.

53. Zo žalobcom predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný v 2.rade aj v čase realizovania

odstúpenia od Zmluvy a i dlho po ňom užíva predmet nájmu vo vlastnom mene, a preto dôvody
odstúpenia od zmluvy sú dané a existujúce. Rozhodne nešlo a nejde v danom prípade vo vzťahu
k žalovanému v 2.rade len o poskytovanie marketingových služieb, ako to tvrdí žalovaný v 2.rade. Zo
stránky žalovaného v 2.rade na sociálnej sieti Facebook (z ktorej záznam žalobca v konaní predložil
jednoznačne vyplýva, že v prípade ponuky jedál píše žalovaný v 2.rade ako o „našej ponuke“, o

wellness píše žalovaný v 2.rade ako o „našom wellness“, apod. Pokiaľ ide o vzorový pokladničný doklad
žalovaného v 2.rade umiestnený v predmetných priestoroch, je zjavne, že ide o vzor pokladničného
dokladu podľa § 8 ods. 5 Zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v
jeho skoršom znení, podľa ktorého o. i.: Podnikateľ je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť
vyobrazeniepokladničnéhodokladupodľaodseku1,ktorývyhotovujekaždouelektronickouregistračnou

pokladnicou tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné
a dobre čitateľné. Podnikateľ na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód elektronickej
registračnej pokladnice, dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak. S prihliadnutím na
existenciu takéhoto vzorového pokladničného dokladu žalovaného v 2.rade v predmetných priestoroch,
je nepochybné, že v predmetných priestoroch žalovaný v 2.rade prevádzkoval (a doposiaľ prevádzkuje)

vlastnú podnikateľskú činnosť a na tieto účely si plnil zákonnú povinnosť zverejnením vzoru svojho
pokladničného dokladu so zvýraznením príslušných údajov na ňom v zmysle zákona.

54. Právny názor žalovaného v 1.rade je nesprávny aj pokiaľ ide o ním tvrdenú zmätočnosť zmluvy.
V súvislosti so zmluvnou voľnosťou zmluvných strán si strany mohli dohodnúť tak právo žalobcu od

zmluvy odstúpiť, ako aj právo žalobcu zmluvu vypovedať. Takejto úprave nič nebráni a prípadne tá istá
skutočnosť – porušenie tej istej povinnosti - môže zakladať vznik rôznych práv.

55. Vykonaným dokazovaním bolo teda nepochybne preukázané, že v zmysle predmetnej nájomnej
zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, bola možnosť prenechania

predmetu nájmu tretej osobe, avšak výlučne so súhlasom mesta Prešov a prenajímateľa. Žalovaný
v 1.rade však predmet nájmu prenechal bez takéhoto súhlasu žalovanému v 2.rade do užívania na
základe nájomnej (podnájomnej) zmluvy, ktorú oznámil a predložil samotný žalovaný v 1.rade na
osobnomrokovanínamestskomúradevPrešove,očomsvedčízápiszpracovnéhorokovania.Vzmysle
príslušných ustanovení nájomnej zmluvy, týmto došlo zo strany žalovaného v 1.rade k porušeniu jeho

povinností z nájomnej zmluvy, čo malo za následok vznik práva žalobcu pre odstúpenie od predmetnej
nájom nej zmluvy, ktoré právo žalobca aj využil keď platne odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy.

56. Procesná obrana žalovaných je v tomto spore založená aj na tom, že údajne neudelenie súhlasu
má byť neplatný právny úkon. Žalobca ako prenajímateľ a mesto Prešov ako vlastník prenajatých

nehnuteľnosti mali právo, nie však povinnosť, udeliť alebo neudeliť súhlas s podnájmom žalovaného
v 2.rade. V danom prípadne využili svoje právo neudeliť takýto požadovaný súhlas čo bolo ich právo
a bolo to v ich plnej kompetencii. Takýto postup žalobcu ako prenajímateľa alebo mesta Prešov ako
vlastníka nehnuteľnosti nemôže byť v žiadnom prípade posudzovaný ako neplatný právny úkon alebo
konanie v rozpore z dobrými mravmi alebo konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vlastník

a prenajímateľ majú v každom jednom prípade právo rozhodnúť sa či požadovaný súhlas udelia alebo
neudelia bez ohľadu na to, že v obdobných prípadoch takýto súhlas vždy udelili (nemožno tu hovoriť
o založení akejsi obchodnej zvyklosti na úkor práva vlastníka, resp. prenajímateľa sa rozhodnúť či
požadovaný súhlas s podnájmom v tom-ktorom prípade udelí alebo neudelí.57. Žalovaný v 1.rade sa bránil aj námietkou, že má za to, že úkony, ktoré boli urobené, predovšetkým
úkon - odstúpenie od zmluvy žalobcom je nulitný právny úkon, nakoľko na to nebol daný zmluvný

dôvod, keďže v čase odstúpenia od predmetnej nájomnej zmluvy, neexistovala nájomná (podnájomná)
zmluva, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.rade, keďže podnájomnú zmluvu zo
dňa8.12.2019 zrušili s účinkami odo dňa jej podpisu. K tomu je však potrebné uviesť, že o existencii
takejto písomnej podnájomnej zmluvy nie sú pochybnosti, takže ak takáto zmluva bola uzavretá
a platila hoci len určitý čas, už táto skutočnosť znamená porušenie zmluvnej povinnosti zo strany

žalovaného v 1.rade z predmetnej nájomnej zmluvy, čo malo za následok vznik práva žalobcu od
predmetnej nájomnej zmluvy odstúpiť, čo aj žalobca využil a od zmluvy platné odstúpil. Predmetná
podnájomná zmluva bola uzatvorená písomne a žalovaný v 1.rade tvrdil, že ju zmluvné strany zrušili.
Dohoda o zrušení písomne uzatvorenej zmluvy však musí byť podľa zákona zrušená tiež písomnou
dohodou. Žiadnu takúto písomnú dohodu o zrušení predmetnej podnájomnej zmluvy však žalovaní súdu
v priebehu dokazovania nepredložili. Ak by aj takáto dohoda fakticky existovala, nebola antidátovaná

adošlotakkzrušeniupredmetnejpodnájomnejzmluvy,másúdzato,žekeďževykonanýmdokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade predmetné nehnuteľnosti užíval za účelom vykonávania svojej
podnikateľskej činnosti (pohostinstvo, welness) v čase pred aj po odstúpení od predmetnej nájomnej
zmluvy a Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov výslovne nevyžaduje pre podnájomnú
zmluvu písomnú formu, možno právne uzavrieť, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti v čase

odstúpenia od zmluvy na základe ústnej, prípadne konkludentne uzatvorenej podnájomnej zmluvy so
žalovaným v 1.rade. Takže ani obrana žalovaného, že v čase odstúpenia od zmluvy tu neexistovala
žiadna podnájomná zmluva medzi žalovanými, neobstojí.

58. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že

priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom
uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.